Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2C/30/2026 z 12. 8. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Bardejov z 12. augusta 2026, sp. zn. 2C/30/2026, ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201745.2 Okresný súd Bardejov | 2C/30/2026 | ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201745.2 | 2026-08-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5174d69-4bf4-4823-b1d9-347fc14ead48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201745.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Bardejov 2C/30/2026 8226201745 12. 08. 2026 JUDr. Diana Králiková ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201745.2 Uznesenie Okresný súd Bardejov vo veci písomného podania žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ X, XXX XX D. zo dňa 22.06.2026, takto rozhodol: I. Podanie žalobcu zo dňa 22.06.2026 II. Žiadna zo strán nemá nárok odmieta. na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bolo dňa 22.06.2026 doručené podanie žalobcu označené ako „Dňa 22.06.2026 dávam strestné stíhanie na E. F. za kradnutie peniaze“. Spolu s týmto podaním žalobca doručil súdu Záväznú žiadosť o pôžičku Zinc Euro, a.s. zo dňa 16.03.2026, Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č.: 2R569474 zo dňa 17.03.2026, Rámcovú zmluvu – dlžník zo dňa 17.03.2026 a Dohodu o aktivácii služieb ČSOB elektronického bankovníctva zo dňa 19.06.2026. 2. Z podania žalobcu bolo zrejmé, že sa má jednať o podanie vo veci samej a že ním mienil podať žalobu, avšak podanie nemalo všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby, nakoľko tu chýbalo presné označenie strán, chýbalo tiež zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na preukázanie tvrdení a úplne chýbal žalobný návrh, teda uvedenie toho, čoho sa žalobca vlastne domáha a aké rozhodnutie má súd vo veci vydať. Išlo o nedostatky bez odstránenia ktorých v konaní nebolo možné pokračovať. 3. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 221/2007, 3Cdo 126/2011). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Ak žaloba neobsahuje základné zákonom stanovené náležitosti, čo je prípad podania žalobcu, má vady, o odstránenie ktorých sa v súčinnosti so žalobcom musí súd pokúsiť postupom podľa § 129 Civilného sporového poriadku. 4. Keďže podanie žalobcu bolo neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, okresný súd v súlade s § 129 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 2C/30/2026-19 zo dňa 09.07.2026 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil toto svoje podanie, a to tak, aby toto obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti, a to pod následkom odmietnutia tohto podania v prípade, že nebude v uvedenej lehote riadne doplnené podľa § 129 ods. 3 CSP. V uvedenom uznesení súd uviedol, v čom je podanie žalobcu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu a doplnenie podania vykonať, pričom vo výroku súd jasne uviedol, že je potrebné, aby žalobca označil žalovaného menom, adresou trvalého pobytu, dátumom jeho narodenia a telefónnym číslom, prípadne elektronickou adresou a v prípade, že žalovaným má byť právnická osoba, aby uviedol jej názov alebo obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo, ak je pridelené, ďalej aby uviedol úplné a zrozumiteľne skutkové okolnosti (kto, čo, kedy, akým spôsobom vykonal/nevykonal a čoho sa to týka), aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a doplnil, čoho sa domáha, t.j ako má znieť výrok súdneho rozhodnutia, teda žalobný návrh (petit žaloby) – výrok navrhovaného rozsudku tak, aby tento bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Súd poučil žalobcu, že v prípade, ak uvedené podanie nebude v určenej lehote riadne doplnené, súd ho v zmysle § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku odmietne. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 22.07.2026. 5. Žalobca však aj napriek výslovnej výzve súdu svoje podanie v zmysle citovaného uznesenia č.k. 2C/30/2026-19 zo dňa 09.07.2026 riadne nedoplnil. 6. Podľa § 129 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 7. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 8. Z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu. Absolútne však z podania nie je možné identifikovať žalovaného, chýba petit žaloby a z podania nie je zrejmé, na základe čoho a o akých konkrétnych nárokoch sa má konať. 9. Žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil, v dôsledku čoho v konaní o ňom nemožno pokračovať. Z podania žalobcu doručeného súdu nie je zrejmé, čo sa ním sleduje, čoho a voči komu sa ním vlastne žalobca domáha. V konaní nemožno ani len správne určiť a vyrubiť súdny poplatok za toto podanie, nie je možné ani doručovať ho na vyjadrenie, lebo nie je z neho zrejmé, kto a k čomu sa má žalovaný vyjadriť (v žalobe iba spomínal E. F. z Prešova) a čo ním žalobca vlastne žiada. 10. Podanie žalobcu nespĺňa tak podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 127 a § 132 ods. 1 a 2 CSP. Z hľadiska obsahu z podania žalobcu je zrejmé, že žalobca žiadal súd, aby mu označený E. F. z F. vrátil všetky peniaze vo výške 600.100,- Eur na jeho účet vedený o G. D., keďže má za to, že sa jedná o krádež. Podanie ako celok však pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie namiesto toho, aby z neho bolo jasne a nepochybne zrejmé, čo, voči komu a na základe čoho sa ním žiada, čo znamená že nemožno ho akceptovať ako riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania. 11. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu, pričom uplatnený nárok bezpodmienečne musí byť vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. Platí totiž dispozičný princíp, súd je viazaný žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné, ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (z iného skutku), než ktorý bol predmetom konania. 12. Neunesenie bremena tvrdenia ako dôvod pre zamietnutie žaloby je potrebné odlišovať od nedostatočného určenia, čo vlastne má byť jej predmetom, o čom má súd rozhodnúť, ktoré je dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aj na to, aby súd po podaní žaloby vedel posúdiť, či ide o zmenu žaloby podľa § 140 CSP, je logicky nevyhnutné, aby vedel, aký nárok sa vlastne žalobou uplatňuje. 13. Nie všetky nedostatky podania sú nedostatkami, ktoré bránia v konaní pokračovať. Nedostatkom, ktorý bráni riadnemu pokračovaniu v konaní, je však aj podľa rokmi ustálenej súdnej praxe vždy vada podania, pre ktorú nie je zrejmé, čoho sa podávateľ domáha. Predmet sporu je vymedzený pomocou dvoch znakov, a to: 1./ pomocou požadovaných účinkov súdneho rozhodnutia vyjadrených žalobným petitom a 2./ pomocou skutkového základu na to, aby bolo zrejmé, čo je predmetom sporu, musia byť splnené obidva znaky. Nestačí teda, ak podanie obsahuje len petit, ktorý síce sám osebe bude perfektný, vykonateľný, určitý a zrozumiteľný, avšak bude k nemu absentovať opísanie rozhodujúcich skutočností, tak isto, ako nestačí uviesť len rozhodujúce skutočnosti, ak k nim chýba petit, ktorý by z nich logicky vyplýval. 14. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem iných presné označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, čo sa žalobou sleduje a žalobný návrh. 15. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu v tu súdenej veci podanie žalobcu neumožňuje určenie, čoho, voči komu a na základe čoho sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vlastne vydať, úplne zjavne tu chýba zo strany žalobcu jednoznačné vymedzenie požadovaného nároku, teda individualizácia, nezameniteľnosť nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre unesenie bremena tvrdenia, ale pre samotné vymedzenie nároku žalobcu. Chýba tak absolútne základná náležitosť podania na to, aby sa žalovaný k takému podaniu a nároku mohol vôbec relevantne vyjadriť s poukazom na jeho procesné práva a povinnosti a právo na spravodlivý proces v tomto kontradiktórnom konaní. Problém nie je v tom, ak žalobca v žalobe nesprávne právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok, dokonca vôbec v žalobe nemusí uviesť titul, na základe ktorého ho uplatňuje. Bezpodmienečne však musí v žalobe uviesť také jej zdôvodnenie a petit, na základe ktorých súd (a následne žalovaný po doručení mu žaloby) budú vedieť, aký nárok sa vlastne uplatňuje, čo tu žalobca neurobil. 16. „Súd nie je orgán, ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému, a tak konštruovať spis zo skutkových a právnych útržkov označených účastníkom. Len riadnym spôsobom v žalobnom návrhu vymedzený predmet konania predstavuje dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie a rozhodnutie žaloby. Z podaní žalobcu súd nezistil, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo by mohlo byť predmetom tohto konania “ (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/177/2018). 17. Na základe vyššie uvedeného podanie žalobcu nie je zrozumiteľné a určité, nie je z neho zrejmé, čoho a voči komu sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vydať, preto o podaní žalobcu nemožno ďalej konať ani pokračovať v konaní. Súd nemal inú možnosť, než podanie žalobcu odmietnuť. Súd si nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať, aké právne účinky má vyvolať jeho podanie, ani ho opätovne vyzývať na odstránenie vád, keďže ich neodstránenie po výzve súdu je dôvodom na odmietnutie podania. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. 18. Keďže žalobca v stanovenej lehote neodstránil vady svojho podania tak, aby bolo možné pokračovať v konaní o tomto podaní, pretože z tohto jeho podania nevyplýva, čoho sa žalobca domáha a voči komu (osoba označená ako E. F. z F. nespĺňa zákonné náležitosti označenia žalovaného a ani jeho riadnu individualizáciu pre potreby súdneho konania), okresný súd podanie žalobcu v zmysle cit. § 129 ods. 3 odmietol, keďže ide o nedostatok, bez odstránenia ktorého nemožno v konaní pokračovať. Žalobcom uvedené informácie neumožňuje súdu ani len realizovať prvotné úkony, ako sú posúdenie podmienok konania (vrátane procesnej subjektivity strán sporu), vyrubenie súdneho poplatku za žalobu a úkony v zmysle § 167 ods. 2 CSP, nakoľko možnosť zaujať relevantné stanovisko k žalobe vyžaduje predovšetkým vedomosť, od koho vlastne a čo sa ňou žiada. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil, súd v súlade s ust. § 129 CSP podanie žalobcu odmietol. 19. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými náležitosťami uvedenými v § 127 ods. 1 a § 132 a nasl. CSP, resp. najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí, môže o odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 129 ods. 4 CSP). 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. 22. Súd si v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške náhrady trov konania samotnému uzneseniu, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol vo výroku II. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Hoci k skončeniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, žalovanému v konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy, keďže žaloba mu nebola ani doručovaná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.