Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 13Er/52/2000 z 29. 7. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda z 29. júla 2024, sp. zn. 13Er/52/2000, ECLI:SK:OSDS:2024:2200894650.2
Okresný súd Dunajská Streda | 13Er/52/2000 | ECLI:SK:OSDS:2024:2200894650.2 | 2024-07-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. f) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d490a40e-237c-4eab-ad02-5e2e9ab20f52
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2200894650.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Dunajská Streda
13Er/52/2000
2200894650
29. 07. 2024
JUDr. Monika Jakubová
ECLI:SK:OSDS:2024:2200894650.2

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v
Bratislave, konajúca prostredníctvom pobočky Dunajská Streda, IČO: 30 807 484 so sídlom Galantská
cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: T. Y.A., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. Š., vedenej u
súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Varga, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská
Streda, IČO: 34 071 890, pod sp.zn. EX 422/2006, o vymoženie 752,04 EUR s príslušenstvom a trov
exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Vargu pod sp.zn. EX 553/1999 z a s t a
v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie

nepriznáva.

odôvodnenie:
1/ Oprávnená podala dňa 27.12.1999 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhala vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, č. 760/SZČO/98 zo dňa 20.10.1998, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.1998. Tunajší súd vydal dňa 07.01.2000 súdnemu exekútorovi
poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
2/Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní
(ďalej len „ZoUNEK“) a v tej súvislosti súd skúmal zastavenie exekúcie ex lege v zmysle ustanovení cit.
zákona. Nakoľko exekúcia začala dňa 27.12.1998 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa
12.01.2000, súd mal za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 2 ods. 1
písm. a) ZoUNEK, preto vyzval exekútora, aby súdu oznámil, či deklaroval zastavenie exekúcie vydaním
Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, resp. či existuje niektorá z prekážok zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor dňa 26.02.2021 a dňa 07.05.2024 súdu oznámil, že odo dňa 10.07.2019 prijíma od
povinného platby, z toho dôvodu sa podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK exekúcia ex lege nezastavuje.
3/Súd v zmysle ust. § 161 CSP opätovne skúmal podmienky konania, t.j. oboznámil sa s obsahom spisu,
najmä preskúmal exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcia - rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Dunajská Streda, č. 760/SZČO/98 zo dňa 20.10.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 07.01.2000. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni
účinného k tomuto dátumu teda, ku dňu 07.01.2000, právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a
dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Podľa § 24 ods. 2 zákona
č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 30.06.1995, právo vymáhať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.

4/ Prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie, teda lehota v ktorej musí byť výkon rozhodnutia nielen začatý ale aj
skončený, bola zapracovaná do zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni až novelou č. 242/2001
Z.z. s účinnosťou od 01.07.2001.
5/ Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného od 01.07.2001 pohľadávky
na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa
osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
6/ Podľa 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného od 01.07.2001 rozhodnutie
uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
7/ Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 242/2001 Z.z. účelom návrhu zákona je
„posilniť právne postavenie Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok nemocenského poistenia
a dôchodkového zabezpečenia, najmä rozšíriť možnosti priameho výkonu rozhodnutia Sociálnou
poisťovňou, predĺžiť lehoty na vymáhanie poistného, a tým vytvoriť predpoklady na čiastočné zlepšenie
účinnosti výberu poistného.“ V osobitnej časti dôvodovej správy sa uvádza: „Ustanovuje sa desaťročná
prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia, uplynutím ktorej zaniká právo na výkon rozhodnutia a toto
rozhodnutie sa stane neúčinným. Táto lehota sa vzťahuje na správny výkon rozhodnutia, súdny výkon
rozhodnutia a exekúciu, tzn. že po uplynutí tejto lehoty nemôže byť takéto rozhodnutie podkladom pre
uvedené formy výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote (t.j. do desiatich rokov)
aj skončený. Ak bude s výkonom rozhodnutia pred uplynutím tejto lehoty začaté, avšak výkon v tejto
lehote nebude skončený, nebude možné vo výkone rozhodnutia ďalej pokračovať. Týmto sa zároveň
vylučuje trojročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.“
8/ Ďalej z predmetnej dôvodovej správy vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo zavedením desaťročnej
prekluzívnej lehoty, predlžiť lehoty na vymáhanie poistného a vylúčiť aplikáciu ust. § 71 ods. 3 Správneho
poriadku o trojročnej prekluzívnej lehote na výkon rozhodnutia. Vzhľadom na to že zákonodarca výslovne
poukázal na to, že cieľom novej právnej úpravy je okrem iného aj vylúčenie trojročnej prekluzívnej lehoty
v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, logicky je možné vyvodiť záver, že na výkon rozhodnutí, ktoré
nadobudli právoplatnosťou pred účinnosťou novely č. 242/2001 Z.z., pre absenciu špeciálnej úpravy sa
aplikovalo práve § 71 ods. 3 Správneho poriadku o trojročnej prekluzívnej lehote na výkon rozhodnutí.
Teda ak vychádzame z týchto skutočností trojročná lehota na vykonanie rozhodnutia v tomto prípade
uplynula dňa 08.11.2001, nakoľko exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská
Streda, č. 760/SZČO/98 zo dňa 20.10.1998 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.1998.
9/ Treba poukázať aj na to, že keby aplikácia ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku o trojročnej
prekluzívnej lehote na výkon rozhodnutí vydaných zmysle zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni
a ktoré nadobudli právoplatnosť pred 01.07.2001, bola sporná, absenciu zákonnej úpravy prekluzívnej
lehoty nemožno vykladať v neprospech účastníka konania. Prekluzívna lehota na vymáhanie bola
zavedená zák. č. 242/2001 Z.z s účinnosťou od 01.07.2001. Zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni
účinného od 01.07.2001 neobsahoval prechodné ustanovenia týkajúce sa postupu orgánov sociálneho
zabezpečenia pri vymáhaní nárokov vyplývajúcich z rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť pred
účinnosťou novely č. 242/2001 Z.z., teda pred 01.07.2001.
10/ Zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 84/02 vyplýva, že
vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
11/ V prípade predpokladu absencie zákonnej úpravy prekluzívnej lehoty na vymáhanie v zák. č.
274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného do 30.06.2001, súd má za to že je možné aplikovať
ustanovenie § 25 ods. 2 v zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného od 01.07.2001 o

desaťročnej prekluzívnej lehote aj na výkon tých rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť pred týmto
dátumom, teda pred 01.07.2001. Aplikácia tohto ustanovenia je pre účastníka - povinného výhodnejšia,
nakoľko časovo ohraničí možnosť oprávneného vymáhať pohľadávku, v porovnaní so stavom, keď
neexistencia právnej úpravy ohľadne prekluzívnej lehoty by umožňovala časovo neobmedzený výkon
rozhodnutí. Takýto výklad by rešpektoval aj požiadavku právnej istoty.
12/ V predmetnom prípade exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda,
č. 760/SZČO/98 zo dňa 20.10.1998 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.1998, teda
desaťročná prekluzívna lehota uplynula dňa 08.11.2008.
13/ Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1 februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.
14/ Podľa § 57 ods. 1 písm. b ) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 súd môže zastaviť
exekúciu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným.
15/ Rozhodnutie sa stáva neúčinným uplynutím doby, ak zákon ustanovuje určitú dobu na jeho vykonanie
alebo na začatie výkonu. Musí ísť o tzv. prekluzívnu dobu, nie o dobu premlčaciu. Na uplynutie
prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti.
16/ Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru že v predmetnom konaní prekluzívna
lehota na vykonanie exekučného titulu už uplynula a to najneskôr dňom 08.11.2008. Exekučný titul rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, č. 760/SZČO/98 zo dňa 20.10.1998 sa stal
neúčinným, preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
17 / Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18/ Podľa ust. § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.
19/ Podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekútor je
povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody
na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
20/ V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy
exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila
a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca
demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku
alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom,
ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených
dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad
spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom
na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôkazu predloženého
súdnym exekútorom (č.l. 24) súd zistil, že exekútor prijímal platby od povinného aj po tom, ako sa
exekučný titul stal dňa 08.11.2008 neúčinný. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa §
243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností
alebo zistením dôvodov na zastavenie exekúcie. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu
(moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.
Príkladom takejto situácie je aj preklúzia, resp. zánik priznaného práva, ku ktorému dochádza ex
lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej
exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom,
ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť
exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 mesiacov od vzniku

objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych
predpisov.
21/ Súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba na vymáhanie pohľadávky
oprávneného, mal mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a
to od 08.11.2008. S poukazom na skutočnosť, že od neúčinnosti exekučného titulu uplynulo takmer 16
rokov, súd zastáva názor, že súdny exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s ust. § 57
ods. 4 Exekučného poriadku, t.j. nepredložil vec na rozhodnutie súdu bezodkladne po tom ako bola táto
povinnosť zapracovaná v Exekučnom poriadku ( resp. sa exekučný titul stal neúčinný) a preto súd v
súlade s ust. § 243j Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
22/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto
uznesenia na tunajšom súde /§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku/.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku/.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania(§ 364 CSP)
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).