{"guid": "d60330e6-1d88-4287-b155-9f30d24433bf:9a787d31-6807-4d34-872c-70747fa3d7a4", "ecli": "ECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2", "spisova_znacka": "0T/9/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/9/2024 z 15. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 15. mája 2024, sp. zn. 0T/9/2024, ECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2", "identifikacne_cislo": "2224010079", "sud": {"guid": "sud_111", "nazov": "Okresný súd Dunajská Streda", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-dunajska-streda"}, "sudca": "JUDr. Dana Molitorys", "sudca_id": 2908, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-molitorys-2908", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-289.odsek-1", "nazov": "§ 289 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-289.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-289"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-289"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a787d31-6807-4d34-872c-70747fa3d7a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Dunajská Streda\n0T/9/2024\n2224010079\n15. 05. 2024\nJUDr. Dana Molitorys\nECLI:SK:OSDS:2024:2224010079.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: E.\nQ., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q., K. XXX, H. L. Q., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa\n§ 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 v Dunajskej Strede\ntakto\nrozhodol:\nobžalovaný E. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. L. Q., K. XXX, H. L. Q.\nsa uznáva za vinného, že\ndňa 26.01.2024 v čase okolo 11:19 hod. pred rodinným domom č. 3, po miestnej cestnej komunikácii\nv obci Trnávka v okrese Dunajská Streda, po predchádzajúcom požití nezisteného množstva alkoholu\nako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla: L.-XXXGV, pri čom\nbol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Šamoríne a prostredníctvom elektronického\nmeracieho prístroja AlcoQuant 6020 Plus, sériového čísla A409666, číslo merania 472 mu bola v čase\no 11:19 hod. nameraná hodnota 1 mg/l alkoholu v dychu (2,08 ‰ alkoholu),\nteda\nvykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej\nby mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,\nčím spáchal\nprečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.\nZa to mu ukladá\nPodľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3\nTrestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne\nodkladá.\nPodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu\n12 (dvanásť) mesiacov.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá každého druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.\n\nodôvodnenie:\nNa Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 27.01.2024 doručená obžaloba prokurátora Okresnej\nprokuratúry Dunajská Streda č. X X. XX/XX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX na obvineného E. Q., Z..\nXX.XX.XXXX V. L. Q. (ďalej len „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako\nprečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal\ndopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1\npísm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje\nspáchanie činu. Obžalovaný na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený\nza vinu; bol ako obvinený riadne poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti\nradiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol\nkvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona;\nrovnako bol v prípravnom konaní oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest mu v prípade\nuznania viny hrozí. Jeho vyhlásenie bolo dobrovoľné a dobrovoľne uznal svoju vinu. Vzhľadom k tomu, že\nobžalovaný odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku\na prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené\nvyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z\ndôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky\nznaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný\nvzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným\nskutkom, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom.\nZ hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom\nnávykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.\nTrestný čin podľa § 289 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím\nvykonávania zakázaného konania v stave vylučujúcom spôsobilosť. Postačuje tu možnosť čo i len\nohroziť chránený záujem, pričom nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť ohrozené\nbezprostredne a priamo, stačí vzdialená teoretická možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania takejto\nčinnosti, no vôbec nemusí dôjsť k poruche na týchto chránených záujmoch, teda nevyžaduje sa\nspôsobenie následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody.\nSúd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska\nTrestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií\nupravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a okolnosti,\nza ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu, má súd za to,\nže závažnosť spáchaného činu je nepochybne oveľa vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného\npredstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa\n§ 289 odsek 1 Trestného zákona, ktoré je potrebné postihovať aj prostriedkami trestného práva.\nVo vzťahu k druhu a výmere trestu súd zdôrazňuje, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä\nv ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými\nčinmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu\nzabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny\nživot a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň\nnapĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na\nzreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo\npodceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované\nv ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich\nokolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady\nukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).\n\nPri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie,\nnásledok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest\nje právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu\ntrestu, podľa ktorého má pôsobiť na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým\nsa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova\nk riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom ako potencionálnym páchateľom,\nvoči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov\nspoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).\nObžalovaný E. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 k svojim osobným, majetkovým\na rodinným pomerom uviedol, že je ženatý, má dve deti a štyri vnúčatá, žije v rodinnom dome, ktorý\nvlastní s manželkou, je na dôchodku a poberá dôchodok. K pohnútke uviedol, že v tom čase tušil, aký\nje jeho zdravotný stav, urobil veľmi zlý skutok, že po požití alkoholu sadol za volant. Uviedol, že ho to\nveľmi mrzí, nevie sa s tým zmieriť, pokazil si týmto celý života a mal kvôli tomu aj rodinné problémy.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2024 vykonal súd dokazovanie oboznámením\npodstatného obsahu listinných dôkazov. Z lekárskej správy zo dňa 13.02.2024 vyplynulo, že\nobžalovanému bol diagnostikovaný zhubný nádor prostaty. V odpise registra trestov nemá obžalovaný\nžiaden záznam. Z odpovede na lustráciu v Agende dopravno-správnych činností vyplynul jeden záznam\nvzťahujúci sa na konanie, za ktoré bol obžalovaný v tomto konaní odsúdený. Z odpovede na lustráciu\nv Sociálnej poisťovni zo dňa 14.05.2024 vyplynulo, že obžalovaný je od 08.01.2024 zamestnaný H.\nK., kde bol zamestnaný aj vo období od 03.01.2022 do 31.12.2022 a od 02.01.2023 do 31.12.2023,\npričom v súčasnosti mu je vyplácaný starobný dôchodok. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej\nprokuratúry zo dňa 14.05.2024 vyplynulo, že voči obžalovanému sa okrem prejednávanej veci nevedie\nžiadne iné trestné konanie.\nSúd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky\nvyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu\na jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej\nvyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.\nSúd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u\nobžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný\npriznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Súd žiadne priťažujúce okolnosti\nnezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd pri stanovení trestu aplikoval\n§ 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že\nzákladná trestná sadzba z ktorej súd vychádzal bola podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona 0 až 1\nrok, a trest obžalovanému ukladal v rozmedzí 0 až 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest pri dolnej\nhranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace. Takto uložený trest považuje súd za primeraný\nvzhľadom na generálnu aj individuálnu prevenciu.\nZ hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný doposiaľ\nnebol odsúdený a za posledných 5 rokov nebol priestupkovo riešený, pred spáchaním trestného činu\nviedol usporiadaný život a riadne pracoval, preto s prihliadnutím na uvedené a so zreteľom na výsledky\ndokazovania považuje súd uložený podmienečný trest vo výmere 3 mesiace, za primeraný. Vzhľadom\nna všetky okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, ktorý nebol pred spáchaným stíhaného skutku\nsúdne trestaný dospel súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol pre obžalovaného\nneprimerane prísny, a preto využil ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.\nTrest bol uložený vo výmere 3 mesiace prihliadajúc na postoj obžalovaného k súdenej trestnej činnosti,\nokolnosti spáchania skutku, spôsobený následok a minulosť obžalovaného.\nSúd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal\nku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,\nvychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest\nodňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj\nkeď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez\nzákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor\npre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným\n\npredpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy\npáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci\npožiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky\numožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom\ndosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade\nstanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).\nSúd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že\nvzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom\nžije a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu\nodňatia slobody nie je nevyhnutný. Vzhľadom k tomu, že došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu\nodňatia slobody súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, ktorú považuje za\nprimeranú a spravodlivú vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a okolnosti jeho spáchania.\nPodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace podľa názoru súdu zabezpečí ochranu\nspoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky\nna jeho výchovu k tomu, aby naďalej viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania\ntrestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie\nobžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si\nuvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej\nčinnosti. Z pohľadu súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nie je\nnevyhnutný.\nSúd poukazuje na to, že zo strany obžalovaného došlo k hrubému porušeniu pravidiel v cestnej\npremávke, keď obžalovaný ako vodič svojím nezodpovedným konaním porušil záujem spoločnosti na\ntom, aby boli dodržiavané pravidlá v cestnej doprave, t. j. aby sa osobné motorové vozidlo neriadilo\npod vplyvom alkoholických nápojov, čím môže dôjsť k ohrozeniu, resp. spôsobeniu zranení fyzickým\nosobám, resp. spôsobeniu škôd na majetku fyzických alebo právnických osôb. Keďže obžalovaný ako\núčastník cestnej premávky závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, spáchal trestný čin\nv súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a svojim nezodpovedným konaním\nvážne ohrozil aj iných účastníkov cestnej premávky, súd rozhodol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 30 mesiacov.\nSúd dospel k záveru, že boli naplnené zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti. Podľa\nnázoru súdu hrubé porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného nemožno ponechať\nbez trestnoprávnej sankcie.\nZ pohľadu súdu takto uložený podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude\nv dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj prevýchovný účel.\nS poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde\nDunajská Streda. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok\ndoručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok doručiť, oznámením je\naž doručenie rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.\nV odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré\nrozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.\nOdvolanie môžu podať:\n- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech\nobžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného\n(§ 308/2)\n- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§\n308/2)\n\n- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre\nnesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)\n- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa\npriamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony\nalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti\njeho vôli (§ 308/2)\n- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého\nobžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)\n- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),\na to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať\nlen osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)\n- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)\nOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že\ntaký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak\ntoto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}