Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 23T/37/2024 z 24. 7. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 24. júla 2024, sp. zn. 23T/37/2024, ECLI:SK:OSDS:2024:2224010447.2 Okresný súd Dunajská Streda | 23T/37/2024 | ECLI:SK:OSDS:2024:2224010447.2 | 2024-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 289 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7b04ea5-b6db-458d-9047-d154b7ff06ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2224010447.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Dunajská Streda 23T/37/2024 2224010447 24. 07. 2024 Mgr. Lucia Kostolanská ECLI:SK:OSDS:2024:2224010447.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou, v trestnej veci obžalovaného M. D.Ó., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2024 takto rozhodol: Obžalovaný: M. D. dátum narodenia: XX.XX.XXXX miesto narodenia: N. E. rodné priezvisko: D. trvalé bydlisko: D. L. XX je vinný, že dňa 8. februára 2024 v čase okolo 23.04 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Peugeot 207 s EČV: N. XXXDE po ceste č. III/1390 v smere od obce Holice na obec Michal na Ostrove, kedy v km 1,00 v pravotočivej zákrute dostal šmyk a zišiel s vozidlom mimo cesty vpravo do poľa kde sa niekoľkokrát vozidlo prevrátilo, pričom v čase o 23.27 hod. mu bola dychovou skúškou vykonanou elektronickým meračom typu Alcotest 7510 nameraná hodnota 0,99 mg/1 alkoholu v dychu, čo je v prepočte 2,06 promile, teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu súd ukladá Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na (dvadsaťštyri) mesiacov. 24 Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. odôvodnenie: Dňa 29.04.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 105/24/2201 zo dňa 29.04.2023 na (v tom čase) obvineného M. D. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie dňa 24.07.2024, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, tlmočník zo slovenského jazyka do jazyka maďarského a naopak a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň bol súdom poučený v zmysle § 257 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na každú zo súdom následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku (t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin) odpovedal „áno“. Prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhol vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného (uvedené aj nižšie) vyššia ako nepatrná, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, a súčasne vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného k jeho osobným, rodinným, pracovným a majetkovým pomerom, predchádzajúcim trestným stíhania a trestom, motívu a pohnútke spáchania trestného činu podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, a podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: výsledkov lustrácií obžalovaného zo dňa 23.07.2024 v Registri trestov - odpise, v GP, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, v agende dopravno-správnych činností. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že je slobodný, pracovný pomer má na určitý čas, to, že nemá vodičský preukaz, ktorý má zadržaný, mu spôsobuje komplikácie aj v zamestnaní. V deň, keď viedol motorové vozidlo sa rozišiel so svojou priateľkou, žiadala od neho jej veci, preto si sadol do auta a išiel jej ich odviesť. Je si vedomý, že šoféroval pod vplyvom alkoholu, vyprovokovala ho k tomu jeho priateľka, rozhodol sa nesprávne. Je rád, že sa nikomu nič nestalo, svoje konanie ľutuje Taktiež si pri dopravnej nehode ublížil na zdraví, mal zlomeniny rebier. Z odpisu z Registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v ňom nemá žiaden záznam. Z lustrácie v GP okrem súdeného prípadu iný záznam u obžalovaného nevyplýva. Z výsledku jeho lustrácií v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný v nej má evidované 4 záznamy, porušenie § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. - prekročenie rýchlosti dňa 20.09.2020, dňa 22.02.2022, porušenie § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. a § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. - prekročenie rýchlosti dňa 20.04.2022, porušenie § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. a § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. - nerešpektovanie dopravnej značky dňa 04.07.2022. Rovnaké skutočností vyplývajú aj z lustrácie v agende dopravno-správnych činností obžalovaného. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 1 roka. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu do úvahy prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do 1 roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov. Súd preto obžalovanému v zmysle trestnej sadzby upravenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona mohol po jej úprave v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu, a to na úmyselné konanie obžalovaného, ktorý napriek tomu, že pred jazdou požil alkohol, rozhodol sa v nočnej hodine, v smere od obce Holice na obec Michal na Ostrove, viesť motorové vozidlo, pričom mal vysokú hodnotu alkoholu v dychu, a to 2,06 promile, čo predstavuje stupeň ťažkej opilosti. Pri obžalovanom išlo o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybností vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil ho obzvlášť nebezpečným. Za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody, či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takomto prípade mimoriadne vysoké. Súd prihliadal tiež na následok konania obžalovaného v podobe vážneho ohrozenia objektu chráneného Trestným zákonom, a to života, zdravia a majetku. Obžalovaný v pravotočivej zákrute dostal šmyk a zišiel s vozidlom mimo cesty vpravo do poľa, kde sa niekoľkokrát vozidlo prevrátilo, v dôsledku čoho si obžalovaný spôsobil viaceré zranenia. Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil tohto konania v priamom úmysle, nakoľko predmetné vozidlo chcel viesť a viedol, aj napriek predchádzajúcemu požitiu alkoholu. Obžalovaný ako vodič motorového vozidlá teda veľmi dobre vedel, že vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu minimálne ohrozí život a zdravie ľudí, ako aj majetok, a keďže sa rozhodol viesť motorové vozidlo po požití značného množstva alkoholu, je nepochybné, že svojim konaním chcel ohroziť vyššie uvedený záujem chránený Trestným zákonom. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zohľadnil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absenciu priťažujúcich okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný riadne pracuje a doposiaľ nebol súdne potrestaný. Po zohľadnení doterajšieho vedenia života obžalovaným, jeho kriminálnej minulosti dospel súd k záveru, že u obžalovaného nejde o vo významnej miere narušeného páchateľa. Obžalovaný má síce evidované v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov 4 priestupky, no vzhľadom na ich povahu, považoval súd tieto za také, z ktorých nemožno vyvodiť záver o významnej miere narušenosti obžalovaného. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných okolností prípadu (vedenie motorového vozidla po požití alkoholu, pod značným vplyvom alkoholu), následky takého konania, a vzhľadom aj na osobu a mieru narušenia obžalovaného dospel súd k presvedčeniu, že na obžalovaného je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý sa nachádza v hornej časti do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 8 mesiacov), t.j. v trvaní 5 mesiacov, ktorú výmeru považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu nielen skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol beztrestný život, svoje konanie pred súdom úprimne oľutoval, ale aj závažnosť a reálnu nebezpečnosť konania, ktorého sa dopustil, keď pod vplyvom skutočne vysokého množstva alkoholu viedol motorové vozidlo. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje (mladý človek v produktívnom veku, ktorý riadne pracuje a doposiaľ nebol súdne potrestaný), na okolnosti prípadu, a vzhľadom aj na priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku a prejavenú ľútosť, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto mu jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil. Trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj možnosti nápravy páchateľa. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením. Okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa, zvlášť u tzv. prvotrestaného páchateľa. Predpoklad možnosti napravenia páchateľa trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom, v prípade obžalovaného splnený je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný viedol beztrestný život a možno od neho dôvodne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude účel trestu naplnený. V danom prípade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že pri osobe, akou je obžalovaný aj samotné prejednávanie prípadu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a najmä pred súdom plní účel trestu voči obžalovanému. Rovnako súd zohľadnil aj to, že obžalovaný si svojím konaním spôsobil vážnejšie zranenia, čo ho taktiež môže motivovať k vedeniu riadneho života v budúcnosti a čiastočne plní účel trestu. Skúšobnú dobu určil súd podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov, nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej doby považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočnú na dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie stavu, aby si obžalovaný plne uvedomil nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život. I keď obžalovanému bolo namerané naozaj vysoké množstvo alkoholu v dychu, súd nepovažoval za spravodlivé, primerané a zákonné postihnúť ho vzhľadom na jeho celkový doterajší život a jeho osobu a možnosť jeho nápravy prísnejším, a to nepodmienečným trestom odňatia slobody tak, ako to navrhoval prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Zároveň zohľadňujúc, že obžalovaný spáchal úmyselný a spoločensky nebezpečný trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu popri treste odňatia slobody uložil v rámci modifikovaného rozpätia podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov. Trest v takejto výmere považoval súd predovšetkým vzhľadom na namerané množstvo alkoholu v dychu obžalovaného, celkovú závažnosť a nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť a priestupkovú minulosť na úseku cestnej premávky za potrebný na účinnú ochranu spoločnosti, najmä ostatných účastníkov cestnej premávky. Uloženie trestu zákazu činnosti v trvaní 24 mesiacov požadoval aj prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a takýto trest považoval za spravodlivý. Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie: prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku), obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§ 311 ods. 1, 4 Trestného poriadku). Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.