Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 27C/34/2024 z 12. 9. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda z 12. septembra 2024, sp. zn. 27C/34/2024, ECLI:SK:OSDS:2024:2224201557.2
Okresný súd Dunajská Streda | 27C/34/2024 | ECLI:SK:OSDS:2024:2224201557.2 | 2024-09-12 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b44941e3-1316-49da-910b-4e1b1ae99a22
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2224201557.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Dunajská Streda
27C/34/2024
2224201557
12. 09. 2024
Mgr. Anikó Aibeková
ECLI:SK:OSDS:2024:2224201557.2

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: G. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. D. P. XX,
zastúpená: SODOMA VULGAN spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava,
proti žalovanému: A. G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O. D. P. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 27C/34/2024-51 zo
dňa 10.07.2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2024 domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.
2. Keďže súdny poplatok z podanej žaloby nebol zaplatený spolu s podaním žaloby súd výzvou
č.k. 27C/34/2024-40 zo dňa 28.05.2024 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 8.050,- Eur. Súčasne výzvou č.k.
27C/34/2024-42 súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby na plnenie vo výške
25,- Eur.
3. Žalobkyňa súdny poplatok zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súdom
vyrubenej výške neuhradila, a to z dôvodu nesúhlasu s jej výškou.
4. Uznesením č.k. 27C/34/2024-51 zo dňa 10.07.2024 tunajší súd zastavil konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku (výrok I.) a vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške 25,- Eur späť (výrok II.),
argumentujúc tým že konanie bolo zastavené v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch
pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v súdom stanovenej lehote, pričom časť konania o zaplatenie 655,- Eur je nerozlučne spätá s týmto
konaním, a preto je potrebné vrátiť zaplatenú časť súdneho poplatku v súlade s § 13 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch. Výrok I. uznesenia súd odôvodnil tým, že súdny poplatok splatný podaním
žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebol v súdom ustanovenej lehote
zaplatený, pričom žalobkyňa bola o možnosti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
vo výzve zo dňa 28.05.2024 riadne poučená. S poukazom na divergentný názor žalobkyne vo veci
vyrubovania súdneho poplatku zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti vyjadrený v podaní zo dňa 11.06.2024, je možné považovať spôsob vyrubenia súdneho
poplatku súdom (podľa ktorého základom na vyrubenie súdneho poplatku zo žaloby o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je cena podielu navrhovateľa a nie odporcu) za súladný s
právnym názorom a rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít (uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 19.09.2023, sp. zn. IV. ÚS 472/2023, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 150/2017,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 625/2022).

5. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,
vydaného vyššou súdnou úradníčkou, podala žalobkyňa v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla,
že vo svojej odpovedi na výzvu súdu o zaplatenie súdneho poplatku poukázala na nesprávne vyčíslenie
súdneho poplatku, keďže žalobkyňa žiada žalobou prisúdiť spoluvlastnícky podiel žalovaného, ktorý
predstavuje 1/10. Žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 9/10 nehnuteľnosti a
žalobou žiada prikázať predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Preto základom poplatku
je cena podielu žiadaného Žalobkyňou, ktorý je 1/10 a nie 9/10. Ďalej poukázala aj na § 7 ods.
9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch: „V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.“ Spoluvlastnícky podiel
žalobkyne vo výške 9/10, tak nie je predmetom žiadosti ani konania. Z toho dôvodu je výklad súdu
vyjadrený v napadnutom uznesení absolútne nesprávny a popierajúci samotné znenie zákona, ktoré
je jasne definované. Súd síce odkazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, avšak
flagrantne ignoruje jasné znenie zákona o súdnych poplatkoch, ktorým je pri rozhodovaní viazaný.
Naviac sa odkazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorá nemení nič na jasnom znení
zákona o súdnych poplatkoch. Ústavný súd v uvedených uzneseniach odmietol sťažnosti sťažovateľov z
dôvodu, že nemá právomoc zasahovať do rozhodovacej kompetencie krajských súdov a túto ponecháva
na rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Samotnú otázku posúdenia nesprávneho vyčíslenia
súdneho poplatku a aplikácie § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch neriešil. Rozhodovanie krajských
súdov v predmetných uzneseniach je aplikovateľné inter partes a nie je záväzné pre rozhodnutie v
prípade žalobkyne. Ústavný súd sa v uznesení IV. ÚS 472/2023 tiež vyjadril, že ... ,,ľudskoprávna
korektnosť rozhodnutia všeobecného súdu nemusí byť v každom prípade stotožnená výlučne s jediným
do úvahy prichádzajúcim riešením.“ Vyššia súdna úradníčka nie je viazaná rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázala, keďže neboli naplnené zákonné podmienky s poukazom
na § 193 CSP a § 228 ods. 1 CSP. Navýšenie súdneho poplatku v dôsledku rozhodnutia súdu, oproti
vyčísleniu v zmysle § 7 zákona o súdnych poplatkoch, predstavuje sumu vo výške 7.150,- Eur. Podiel,
ktorého vyporiadania sa Žalobkyňa žalobou domáha, má hodnotu 15.000,- Eur, a teda poplatok vyrubený
súdom predstavuje 47,66 % z hodnoty žiadaného spoluvlastníckeho podielu namiesto zákonných 6 %.
Takáto výška poplatku odporuje elementárnej logike ako aj dobrým mravom a je v rozpore s princípmi
na spravodlivý súdny proces ako aj princípmi CSP na hospodárnosť a efektívnosť konania. Keďže
žalobkyňa nemá možnosť vysporiadať spoluvlastnícky spor inak ako cestou všeobecného súdu, keďže
opakovaný pokus o dohodu aj cez právnych zástupcov žalovaný ignoroval, čo by malo byť konajúcemu
súdu z doložených listín známe, rozhodnutie súdu, ktorým vyrubil súdny poplatok vo veci vo výške
47,66 % z hodnoty podielu žiadaného žalobkyňou, zasiahlo do podstaty základného práva žalobkyne
na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie s účinkami denegatio iustitiae. Súd svojim
konaním zároveň bezdôvodne predlžuje konanie a vytvára zbytočnú administratívu a navyšuje náklady
za právne služby žalobkyne. Žalobkyňa sa domáha, aby súd vyrubil súdny poplatok v súlade so zákonom
o súdnych poplatkoch, t.j. z podielu žiadaného žalobkyňou vo výške 6 %. Navrhla súdu, aby uznesenie
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 27C/34/2024 zo dňa 10.07.2024 zmenil alebo vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie o výške súdneho poplatku vyššiemu súdnemu úradníkovi v súlade
so znením zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Žalobkyňa si zároveň uplatnila
aj nárok na náhradu trov konania.
6. Podľa § 240 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sťažnosť môže podať
ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu
na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
13. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak tento zákon neustanovuje inak, na
konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem
§ 357 písm. a).
14. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní o zrušení a o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.
15. Súd po preskúmaní obsahu včas podanej sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť žalobkyne je
nedôvodná, keďže súdny poplatok bol vyrubený v súlade s § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch (ktoré
ustanovenie súd neignoroval, ako to tvrdí žalobkyňa), pričom konanie bolo zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku. Vzhľadom na to, že sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva základom poplatku bola v zmysle § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkov
cena podielu žiadaného žalobkyňou, t.j. navrhovateľkou poplatkového úkonu.
16. „Cenou podielu, žiadaného navrhovateľom, treba pre stanovenie základu poplatku rozumieť
cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ v návrhu uvádza, že mu patrí, a nie cenu
spoluvlastníckeho podielu odporcov, ani cenu celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve, a to aj vtedy,
keď navrhovateľ navrhuje, aby celá vec bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Interpretačne
vyčerpávajúce a jednoznačné je v tejto súvislosti vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu SSR uverejnené
v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR č. R 33/1982, v ktorom uvádza, že znenie ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. (v súčasnosti § 7 ods. 9 ZSP), ktoré operuje s pojmom
„cena podielu žiadaného navrhovateľom“, nezodpovedá ustanoveniam upravujúcim v Občianskom
zákonníku zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podľa ustanovenia § 142 OZ sa
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neprikazuje žiadnemu z účastníkov podiel iného, ale
prikazuje sa iba celá vec, príp. jej reálna časť, alebo sa prisudzuje výplata. Súd rozhodujúci o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania návrhom, nie
je návrhom viazaný. Z textu zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že základom súdneho poplatku
je iba cena podielu a nie cena celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve. Otázne je teda iba to, či
„žiadaným podielom“ treba rozumieť podiel navrhovateľov, alebo podiel odporcov. Celý svoj nárok na
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva vyvodzuje navrhovateľ zo svojho spoluvlastníckeho podielu.
Ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho návrh vychádza, a celé konanie v podstate rieši iba otázku, či
sa hodnota predstavovaná týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi vo forme peňažnej
výplaty, alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov. Čistá hodnota toho,
čo sa navrhovateľovi dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho
pôvodného spoluvlastníckeho podielu a navrhovateľ ani nemôže požadovať žiadnu hodnotu, ani súd mu
nemôže žiadnu inú hodnotu priznať. Nemožno teda za podiel „žiadaný“ navrhovateľom (podľa zákona o
súdnych poplatkoch) považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky
podiel navrhovateľa (porovnaj HORVÁTH, E.: Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov - komentár [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 12.09.2024]. ASPI_ID KO71_1992SK. Dostupné
z: www.aspi.sk)“.
17. V súlade s ustanovením § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch, opierajúc sa aj o vyššie
citovaný výklad predmetného zákonného ustanovenia a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR, vyššia
súdna úradníčka správne vyzvala žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 8.050,- Eur. Cena vyporiadať sa majúcej
nehnuteľnosti je 150.000,- Eur, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne k nehnuteľnostiam je 9/10 k
celku. Teda základom súdneho poplatku je 135.000,- Eur, z ktorého bol vypočítaný súdny poplatok
nasledovne: 6 % zo sumy 135.000,- Eur (položka č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov) je
suma 8.100,- Eur, znížená o 50,- Eur (§ 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch) činí sumu 8.050,Eur. Napriek výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku č.k. 27C/34/2024-40 zo dňa 28.05.2024 - v
ktorej bola žalobkyňa riadne poučená aj o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku - doručenej do

elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne dňa 10.06.2024, nedošlo k zaplateniu súdneho
poplatku v stanovenej 10 dňovej lehote, t.j. do 20.06.2024. Z tohto dôvodu súdu neostalo nič iné než
zastaviť konanie v súlade s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, a preto súd považuje uznesenie
tunajšieho súdu vydané vyššou súdnou úradníčkou za vecne správne.
18. Čo sa týka niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. IV. ÚS 472/2023
zo dňa 19.09.2023, sp. zn. II. ÚS 150/2017, sp. zn. II. ÚS 625/2022 zo dňa 10.11.2022, tie neboli v
napadnutom uznesení citované z dôvodu, že by bol s nimi tunajší súd viazaný, ale z dôvodu preukázania
toho, že právny názor súdu a ním zvolený výklad zákonného ustanovenia nie je svojvoľný, ale ústavne
konformný, k čomu sa Ústavný súd vyjadril opakovane.
19. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd sťažnosť
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C.s.p.).