Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/15/2024 z 6. 8. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 6. augusta 2024, sp. zn. 8C/15/2024, ECLI:SK:OSDS:2024:2224201711.2
Okresný súd Dunajská Streda | 8C/15/2024 | ECLI:SK:OSDS:2024:2224201711.2 | 2024-08-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 123 OZ, § 136 OZ, § 137 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f5a6110-1f1b-4196-96db-7ab0a3b25fb4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2024:2224201711.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Dunajská Streda
8C/15/2024
2224201711
06. 08. 2024
JUDr. Antónia Salayová
ECLI:SK:OSDS:2024:2224201711.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej veci žalobcu: A. P., M..
XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX F. Ú. proti žalovanej: Q. Q., M.. XX.XX.XXXX, F. C. XX, XXX XX C.
M. G., o zaplatenie 3.032,90 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha o zaplatenie žalovanej sumy, keď tvrdí, že žalovaná
nehnuteľnosť užíva sama s deťmi, on nemá možnosť nehnuteľnosť užívať, nebola medzi nimi uzavretá
žiadna dohoda o spôsobe užívania a preto žiada o zaplatenie žalovanej sumy, ktorá zodpovedá hodnote
jeho spoluvlastníckeho podielu. (žaloba, č.l. 1).
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila s tým, že ju žalobca nevyzval na umožnenie užívania nehnuteľnosti,
nežiadal to od nej, ako mohla plniť, čo nežiadal.
3. Na základe skutkových tvrdení strán konania, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), v spojení
s dokazovaním vykonaným listinnými dôkazmi založenými v spise (§ 204 CSP) a to výpis z LV č. XXX
- č.l. 4, oznámenie o spáchaní priestupku - č.l. 6, vyjadrenie obce - č.l. 8, výzva spoluvlastníka - č.l. 10,
podací lístok - č.l. 12, 13 inzercia - č.l. 14 až 17 a v spojení s vyjadreniami strán konania na pojednávaní
dňa 06.08.2024 bol ustálený skutkový stav a jeho následné právne posúdenie takto:
A) Skutkový stav
4. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v Okrese Dunajská Streda, Obec C. M. G., Kat.
úz. F. C. a to rodinného domu s.č. XX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela CKN č. X/X, zapísaného
na LV č. XXX a to v podiele 2/6 - ín podľa časti B por. č. 4 a por. č. 7 ako to vyplýva z pripojeného výpisu
z LV č. XXX zo dňa 10.05.2024 (výpis z LV č. XXX - č.l. 4, 5, nesporné).
5. Žalovaná je taktiež podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a to v rovnakom
spoluvlastníckom podiele 2/6 - ín podľa časti B por. č. 5 výpisu z LV č. XXX zo dňa 10.05.2024 ako to
vyplýva z pripojeného výpisu LV č. XXX zo dňa 10.05.2024 (výpis z LV č. XXX - č.l. 4, 5, nesporné).
6. Okrem nich je podielovým spoluvlastníkom ešte jeden z bratov žalobcu a to v rovnakom podiele 2/6
- ín podľa časti B por. č. 3 a por. č. 6 výpisu LV č. XXX, ktorý však nie je stranou v tomto konaní (výpis
z LV č. XXX - č.l. 4, 5, žaloba - č.l. 1, nesporné).

7. Právny vzťah k pozemku parcelné číslo X/X pod stavbou s. č. XX je evidovaný na LV č. XXX ako to
vyplýva z pripojeného výpisu z LV č. XXX zo dňa 10.05.2024 (výpis z LV č. XXX - č.l. 4,5).
8. Medzi stranami konania nebola uzavretá žiadna dohoda o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (nesporné).
9. Z pripojeného oznámenia zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že žalovaná podala voči žalobcovi oznámenie
o spáchaní priestupku proti spoločenskému spolunažívaniu. Z listu obce zo dňa 20.03.2024 vyplývam
že na obec bol predvolaný žalobca, ktorý poprel tvrdenia uvedené žalovanou v oznámení a v závere
listu je oznámenie o tom, že obec nepristúpi k priestupkovému konaniu (oznámenie zo dňa 09. 02.2024,
č.l. 6, vyjadrenie obce - č.l. 8).
10. Z pripojenej výzvy zo dňa 29.04.2024 vyplýva, že žalobca žiada od žalovanej náhradu za užívanie
nehnuteľnosti - rodinného domu s.č. 27 nachádzajúceho sa na pozemku parcele CKN č. X/X. Vo výzve
uvádza, že nehnuteľnosť užíva žalovaná, jemu nie je umožnené akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosť
užívať, že mu znemožňuje užívanie jeho podielu. Okrem toho žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia
na nadužívanie za obdobie od apríla 2023 do apríla 2024.t.j. 13 mesiacov po 233,30 eur mesačne ( 2/6
- iny) v celkovej sume 3.032,90 eur. Z pripojeného podacieho lístka vyplýva, že zásielka od žalobcu na
meno žalovanej bola podaná na pošte dňa 29.04.2024. Na č.l. 14 až 17 je inzercia nájmu rodinného
domu v obci Q. F. - 700,00 eur, Q. - 700,00 - 800,00 eur, F. R. - 650,00 eur, R. B. -850,00 eur (výzva z
29.04.2024 - č.l. 10,11 a podací lístok - č.l. 12, 13, inzercia - č.l. 14 až 17).
11. Žalobca na pojednávaní dňa 06.08.2024 uviedol, že pred rokom 2024 nežiadal žalovanú o to, aby
mohol nehnuteľnosť užívať, lebo vtedy boli tak, že boli normálna rodina. Prvýkrát žiadal žalovanú o
umožnenie užívania nehnuteľnosti začiatkom tohto roka 2024, mohlo to byť niekedy v januári alebo vo
februári. Nedalo sa. List ani SMS neposielal. Žalovaná na nehnuteľnosti už nebýva asi od konca júna
2024. Začiatkom roka tam šiel, ale nemohol vstúpiť na nehnuteľnosť. Prítomní boli aj príslušníci polície.
Mal by byť o tom záznam. Na ich radu na nehnuteľnosť radšej nevstúpil. Na otázku, či chcel v období
od apríla 2023 do apríla 2024 nehnuteľnosť užívať uviedol, chcel, ale nechcel, lebo ich tam bolo veľa.
Výzva na zaplatenie z 29.04.2024 bola prvou výzvou na zaplatenie.
12. Žalovaná uviedla, že žalovaný ju nikdy nežiadal o užívanie nehnuteľnosti, žiadal ju iba o to, aby
zobrala späť trestné oznámenie a to aj vtedy, keď tam bola polícia. V období od apríla 2023 do apríla
2024 užívala nehnuteľnosť ona s deťmi a jej bývalý priateľ, ďalší brat žalobcu.
B) Právne posúdenie
13. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Obč. zák. ).
14. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi (§ 136 Obč. zák.)
15. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1/ Obč. zák. ).
16. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§ 139 ods. 2/ Obč. zák. ).
17. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.032,90 eur na tom základe, že tvrdí,
že žalovaná užívala nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď užívala vyššie
uvedenú nehnuteľnosť celú, samo s o svojou rodinou a neumožnila ju užívať žalobcovi od 01.04.2023
do 30.04.2024
18. Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v
medziach zákona užívať ( § 123 Obč. zák. ). Vec môže byť aj v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom
spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje aj

mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci ( § 136 ods. 1/ Obč. zák. Každý zo spoluvlastníkov je
v zmysle § 137 ods. 1/ Obč. zák. oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podiel na veci reálne
vymedzený, ale ide o podiel ideálny. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne
podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných
spoluvlastníkov. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči
druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva, ktorý je osobitne v Občianskom zákonníku upravený.
V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú,
ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zák.. Toto právo je nepochybne majetkovej
povahy a nemožno ho právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva,
ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenie (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 24.11.2009, sp. zn. 4 Cdo 277/2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2012
z 3.7.2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21.2.2013).
19. Bez ohľadu na charakter uplatneného nároku spoluvlastníka platí, že pokiaľ spoluvlastník neužíva
spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek
zo spoluvlastníkov bránil, nárok na náhradu za neužívanie mu nevzniká. Len samotná skutočnosť,
že žalovaná by bez ďalšieho užívala predmetnú nehnuteľnosť, nemôže byť dôvodom na uplatnenej
peňažnej náhrady žalobcom titulom, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady patrí len z užívania veci fakticky
vylúčenému spoluvlastníkovi (k tomu viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z
21.2.2013).
20. Predpokladom úspechu žaloby o vyplatenie náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu je
nielen a) existencia podielového spoluvlastníctva a b) užívanie druhým, resp. ďalším spoluvlastníkom
nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, ale aj c) to, že spoluvlastník, ktorý žiada náhradu na
neužívanie, mal záujem spoločnú vec vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu užívať, ale nemohol,
lebo mu v tom bránil spoluvlastník, od ktorého náhradu požaduje.
21. Žalobca sa bezpochyby domáhal peňažného plnenia voči žalovanej a to až listom zo dňa 29.04.2024,
ako to vyplýva zo žaloby, z pripojenej výzvy na zaplatenie a tiež z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní.
Uplatnil si teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie
§ 137 ods. 1 Obč. zák. V ďalšom však treba skúmať, či mu toto právo vzniklo a ktorým dňom. Treba
skúmať, či splnil všetky tri vyššie uvedené zákonné podmienky, aby bolo možné konštatovať, že právo na
vyplatenie náhrady mu vzniklo a aby bolo možné konštatovať, že vznikla aj povinnosť žalovanej vyplatiť
mu za neužívanie finančnú náhradu. Nejedná sa o vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zák. )
ako to vyplýva z bodu 18 tohto rozhodnutia.
22. Nie je sporné, že žalobca a žalovaná v období od 01.04.2023 do 30.04.2023 boli podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu a to každý z nich v rovnakom podiele po 2/6 - inách (§
136 Obč. zák.).
23. Nesporné je aj to, že v rozhodnom období od 01.04.2023 do 30.04.2024 sa žalobca a žalovaná
nedohadovali o hospodárení so spoločnou vecou a na toto obdobie nemali uzavretú žiadnu dohodu o
užívaní spoločného rodinného domu (§ 139 ods. 2 Obč. zák.).
24. Z bodov 22 a 23 potom vyplýva, že žalobca osvedčil a preukázal splnenie dvoch z troch podmienok
práva na finančnú náhradu.
25. Z dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sú narušené, ale nebolo tomu tak
vždy, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu, že žili ako taká normálna rodina.

26. Žalobca preukázal, že v období od 01.04.2023 do 30.04.2024 žalovaná užívala s deťmi a jeho
bratom rodinný dom, čo taktiež nebolo medzi stranami sporné. Táto skutočnosť spolu so splnením vyššie
uvedených dvoch podmienok (body 22 a 23) však nestačia na vznik práva na finančnú náhradu za
neužívanie.
27. V tomto smere je podstatné to, že nebola naplnená jedna z podmienok na vznik práva žalobcu na
náhradu za neužívanie rodinného domu a to vôľa žalobcu a jeho úmysel užívať spoločný rodinný dom
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a súčasne skutočnosť, že v užívaní mu bránila žalovaná.
Ak totiž záujem užívať spoločnú nehnuteľnosť nie je preukázaný, tak potom nemôže byť ani preukázaný
vznik práva v zmysle ustanovenia § 137 ods. 1/ Obč. zák. na poskytnutie peňažnej náhrady za to, že
bol žalobca vylúčený zavinene žalovanou z užívania spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu.
28. Záujem užívať spoločnú nehnuteľnosť voči spoluvlastníkovi, od ktorého sa žiada náhrada však
musí byť preukázaný k začiatku obdobia, za ktoré neužívajúci spoluvlastník žiada náhradu. Nestačí
tento úmysel prejaviť spätne, napr. koncom roka 2024 za obdobie od 01.04.2023. Len pri takto
včas uplatnenom a prejavenom záujme o užívanie voči spoluvlastníkovi potom možno skúmať, či
spoluvlastník, od ktorého je žiadaná náhrada mal povinnosť umožniť užívanie druhým spoluvlastníkom
vo výške jeho podielu (lebo prejavil vôľu a úmysel nehnuteľnosť do výšky svojho podielu užívať spoločnú
nehnuteľnosť) a tiež to, či mu to spoluvlastník, od ktorého žiada náhradu umožnil, alebo mu v tom bránil.
29. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej v rozhodnom období od 01.04.2023 do
30.04.2024 prejavil svoj úmysel užívať spoločný rodinný dom v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Nepreukázal ani to, že prejavil voči žalovanej úmysel užívať nehnuteľnosť pred dátumom
01.04.2023, teda pred obdobím, že ktoré žiada náhradu za neužívanie. Prvýkrát je zmienka o tom, že
neužíva, ale nie o tom, že chce užívať nehnuteľnosť až v liste zo dňa 29.04.2024, ktorý je predovšetkým
výzvou na zaplatenie za 13 mesiacov neužívania. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplýva, keď
uviedol na otázku, či chcel od apríla 2023 do apríla 2024 užívať nehnuteľnosť, že chcel, ale nechcel,
lebo ich tam bolo veľa. Okrem toho uviedol, že pred rokom 2024 nežiadal žalovanú, aby mu umožnila
užívať nehnuteľnosť, lebo vtedy boli tak, že boli normálna rodina. Podľa jeho vyjadrenia prvýkrát žiadal
o umožnenie užívania niekedy začiatkom roka 2024, kedy boli prítomní aj príslušníci polície. Uviedol,
že so žalovanou sa nedalo. Nežiadal ju o umožnenie listom ani SMS - kou. Žalovaná poprela, že vtedy
žalobca žiadal o umožnenie užívania nehnuteľnosti. Dôkaz o tvrdení žalobcu doložený žalobcom nebol.
Žalovaná uviedla, že žalobca ju nikdy nežiadal o umožnenie užívania nehnuteľnosti, iba o to, aby zobrala
späť trestné oznámenie.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom nevyhnutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik
práva na náhradu za neužívanie, pretože nepreukázal, že pred obdobím, za ktoré žiada náhradu
(pred 01.04.2023), preukázateľným spôsobom oslovil žalovanú s tým, aby mu umožnila užívanie
spoločného rodinného domu. Nepreukázal, že jej prejavil svoju vôľu a úmysel pred 01.04.2023, že
chce užívať spoločnú nehnuteľnosť. Súčasne nepreukázal, že žalovaná jeho prejavenú vôľu a úmysel
nerešpektovala a v jeho prejavenom úmysle užívať spoločnú nehnuteľnosť mu bránila. Nepreukázal tak
vznik povinnosti žalovanej vyplatiť mu náhradu, lebo mu bránila v prejavenom úmysle užívať spoločnú
nehnuteľnosť. Keďže žalobca nepreukázal svoj úmysel užívať spoločný rodinný dom, nemohlo dôjsť zo
strany žalovanej k jeho faktickému vylúčeniu z tohto užívania spoločnej veci.
31. Akokoľvek zlé vzťahy spoluvlastníkov nemôžu brániť minimálne tomu, aby sa spoluvlastník so svojou
požiadavkou na užívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckych podielov obrátil na
druhého spoluvlastníka, napr. písomne, e - mailom, SMS - kou alebo i ústne s tým, že musí tvrdenie o
tom preukázať. Pokiaľ žalobca preukázateľne až listom zo dňa 29.04.2024 požiadal žalovanú o náhradu
za jej nadužívanie spoločnej nehnuteľnosti, nešlo o domáhanie sa ich užívania z jeho strany.
32. Keďže žalobca sa podľa preukázaného relevantným spôsobom v celom rozhodnom období
nedomáhal užívania svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločnom rodinnom dome, pričom zároveň
nebolo preukázané, že by mu žalovaná v užívaní aktívne bránila, bola žaloba žalobcu ako nedôvodná
v celom rozsahu zamietnutá.

33. Žalobca bol v konaní neúspešný, pretože jeho žaloba bola zamietnutá. Žalovaná bola v konaní
úspešná, pretože jej nebola uložená povinnosť, ktorej sa žalobou domáhal neúspešný žalobca. V zásade
by tak žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania ako úspešnej strany voči neúspešnej strane,
voči žalobcovi.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v konaní pasívna, nevykonala žiaden
procesný úkon okrem toho, že sa dostavila na pojednávanie, náhradu trov konania si neuplatnila, ani
nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli.
35. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
36. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť
priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1/
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362 ods. 1/ CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).