Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Er/489/2011 z 11. 7. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda z 11. júla 2025, sp. zn. 11Er/489/2011, ECLI:SK:OSDS:2025:2211207267.2
Okresný súd Dunajská Streda | 11Er/489/2011 | ECLI:SK:OSDS:2025:2211207267.2 | 2025-07-11 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4cd06f5-4b1f-43ff-b5fd-1a31ad3dad44
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2025:2211207267.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Dunajská Streda
11Er/489/2011
2211207267
11. 07. 2025
Mgr. Desana Janíčková Rusnáková
ECLI:SK:OSDS:2025:2211207267.2

Uznesenie
Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, D. E.
F. G. XXX, D. E. F., 2/ B. D. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. G. XXX, D. E. F., proti povinnému:
D. B., C. H., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. G. XXX, D. E. F., vedenej o súdneho exekútora: JUDr. Jozef
Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, IČO: 42 133 882, nástupcu
súdnej exekútorky Mgr. Zuzany Ritter, nástupkyni súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej, predtým
Baňarovej, pod sp. zn. EX 323EX 60307/11 (predtým EX 307/11), o vymoženie uloženej povinnosti 50,76
eur na mal. A., bežného výživného od mesiaca máj 2011, 50,76 eur na mal. B., bežného výživného od
mesiaca máj 2011, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnení prostredníctvom zákonnej zástupkyne doručili súdnemu exekútorovi dňa 4.5.2011 návrh
na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhali vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe
exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6P 46/2010 – 19 zo dňa
13.1.2011.
2. Na základe návrhu oprávnených, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd
vydal dňa 9.6.2011 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávnených.
3. Súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
19.3.2025 a dňa 9.5.2025 navrhol exekúciu zastaviť, keďže povinný nie je zamestnaný, nevlastní
nehnuteľný majetok a súdny exekútor tiež neeviduje žiadne úhrady od povinného (č. l. 44 a 52). Súdny
exekútor dospel k názoru, že konanie spĺňa podmienky na zastavenie exekúcie, pričom predložil súdu
listinné dôkazy o lustrácii príjmov a majetku povinného. Tiež oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie
si trovy neuplatňuje.
4. Dňa 30.5.2025 súd vyzval oprávnených, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k podnetu súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Predmetnú výzvu sa oprávneným nepodarilo
doručiť a to z dôvodu, že zásielku neprevzali v odbernej lehote.
5. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca
2017 upravuje osobitný zákon.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len "opätovný návrh").
7. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom.
9. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k
zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k
Exekučnému poriadku zákonom lex specialis. Keďže predmetom exekúcie je pohľadávka na výživnom,
ide o absolútnu výnimku v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, podľa ktorej sa exekúcia podľa § 2
ods. 1 písm. a) až d) nezastavuje. Ak teda ide o staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK
nezastavujú, sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017. Uvedené
znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex
lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku, t. j. pokiaľ
neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK § 2 ods. 1, tento zákon na
takúto starú exekúciu nemá vplyv a aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku.
10. V predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na výživnom, preto sa na túto exekúciu vzťahuje
výnimka nezastavenia starej exekúcie. Súd postupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.3.2017.
11. Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku (prvá veta) ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Súd po preštudovaní súdneho spisu, lustrácii príjmov povinného a vyjadrenia súdneho exekútora
zistil, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Z predloženého listinného dôkazu
( č.l. 45) a z vlastnej lustrácie v Soc. poisťovni (č.l. 67) súd zistil, že povinný má aktuálne príjem zo závislej
činnosti od 8/2024. Tento príjem, ako aj predchádzajúce príjmy povinného však nedosahovali výšku
príjmu, z ktorého by mohol súdny exekútor vykonať zrážku. Tieto príjmy povinného skôr nasvedčujú
úmyslu povinného vyhnúť sa exekúcii. Z lustrácií v bankách (č. l. 46 a 64) a katastra nehnuteľností
(č. l. 45) má súd za preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke a nevlastní nehnuteľnosti.
Súd teda po vykonanom dokazovaní dospel k názoru že povinný je nemajetný, nemá preukázané, že
by povinný dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom, teda nevlastní majetok z ktorého by sa dali
uspokojiť aspoň trovy exekúcie.
14. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako 14 rokov
trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, ktorý dlhodobo nevlastní
žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k
zmene jeho majetkových pomerov, pričom ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému
a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
15. Oprávnených súd opakovane vyzýval, aby sa vyjadrili, ako prebieha exekúcia na vymoženie
dlžného a bežného výživného. Tiež aby oznámili, či trvajú na výkone exekúcie a ak netrvajú, aby
aj túto skutočnosť oznámil súdu. Oprávnení však na výzvy súdu nereagovali a ani iným spôsobom
nekomunikovali. Oprávnení rovnako nekomunikujú so súdnym exekútorom. Navyše zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný
záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne
nejaký majetok. Takéto očakávanie však musí mať reálny podklad, takže vyjadrenie oprávneného k

podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo
reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že
podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť,
nie je explicitne dané. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
16. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je
možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). To, že povinný
je v súčasnosti nemajetný, nespôsobuje zánik práva oprávneného na výživné, pretože právo na výživné
sa nepremlčuje. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je len relatívne, oprávnený sa môže
kedykoľvek v budúcnosti domáhať zaplatenia výživného, a to okamihom, keď sa zistí majetok, alebo
príjem povinného.
17. Po vykonanom dokazovaní možno konštatovať, že exekúcia neplní účel, pre ktorý bola vedená.
Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto pokračovanie v exekúcii je
nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku. V danom konaní exekútor nemá iné
zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz
a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaním sa iba navyšujú trovy exekútora.
Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na to, aby súd
rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 a exekúciu zastavil.
18. Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko výslovne uviedol, že si trovy
exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).