Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 26C/42/2024 z 24. 4. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 24. apríla 2025, sp. zn. 26C/42/2024, ECLI:SK:OSDS:2025:2224201871.3 Okresný súd Dunajská Streda | 26C/42/2024 | ECLI:SK:OSDS:2025:2224201871.3 | 2025-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 40 OZ, § 46 OZ, § 50a OZ, § 588 OZ, § 602 OZ, § 603 OZ, § 607 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0786b060-2e99-4fc4-b009-9a774e6d8cea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2025:2224201871.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Dunajská Streda 26C/42/2024 2224201871 24. 04. 2025 JUDr. Róbert Madarász ECLI:SK:OSDS:2025:2224201871.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., v konaní zastúpená: Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, Bratislava, IČO: 30 853 168, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, D., v konaní zastúpená: JUDr. Miroslav Pekár, advokát so sídlom Krížna 44, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.05.2024 domáhala nahradenia prejavu vôle žalovanej, ktorou by mala uzatvoriť ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalobkyňou, ktoré predmetom by mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1/1 k celku, a to k pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX G. výmere 662 m2, druh pozemku orná pôda zapísanej na na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. I. E. (ďalej len ako „nehnuteľnosť“ alebo „pozemok“). 2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým že kúpnou zmluvou zo dňa 01.08.2011 previedla vtedy svoju nehnuteľnosť, a to pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX G. výmere 1.551 m2, druh pozemku orná pôda zapísanej na na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. I. E., na J. K. na zabezpečenie návratnosti pôžičky v celkovej sume 48.700 eur. Účastníci tejto kúpnej zmluvy si dohodli právo spätnej kúpy v prospech žalobkyne a to v lehote do 31.01.2012. Žalobkyňa nemala dosť peňazí na spätné odkúpenie prevedenej nehnuteľnosti, a na jej majetok bol vyhlásený aj konkurz dňa 23.07.2014. V tomto zložitom období jej ponúkla pomoc žalovaná, ktorá navrhla, že predmetný pozemok od J. K. odkúpi. Žalobkyňa bola zo strany žalovanej opakovane viackrát ubezpečená, že k odkúpeniu nehnuteľnosti pristúpila len preto, aby žalobkyni ako svojej dobrej kamarátke a dôverníčke pomohla, ktorá potom neskôr keď žalobkyňa bude môcť, nehnuteľnosť prevedie naspäť na žalobkyňu alebo na osobu ktorú ona označí. Žalovaná tak 13.04.2015 uzatvorila kúpnu zmluvu ako kupujúca s J. K., ktorej predmetom bol sporný pozemok avšak už len vo výmere 1.404 m2, a to za kúpnu cenu 36.000 eur. Táto zmluva však neobsahuje skutočný dôvod nadobudnutia nehnuteľnosti žalovanou. Nadobudnutie nehnuteľnosti žalovanou žalobkyňa jej odovzdávala každý mesiac 500 eur, čo žalovaná neskôr označila za nájom. O nehnuteľnosť sa starala len žalobkyňa, zveľaďovala ju, pestovala na nej rôzne ovocné stromy, jahody, hrach a iné poľnohospodárske produkty. Predmetný pozemok zveľaďovala ako keby išlo o vlastníctvo žalobkyne. Žalobkyňa žalovanej dokopy zaplatila 9.000 eur po 500,- eur mesačne. I. L., dobrá žalobkynina priateľka, po dohode so žalobkyňou odkúpila od žalovanej polovicu záhrady za 25.000 eur kúpnou zmluvou z 18.11.2016. Druhá polovica pozemku mala byť tiež žalovanou predaná niektorej zo žalobkyniných dcér, k čomu však nedošlo. Podielové spoluvlastníctvo žalovanej a I. L. bolo zrušené a vyporiadané tunajším súdom v konaní pod K. M. XXX/XX/XXXX spôsobom rozdelenia nehnuteľnosti pričom žalovanej zostal pozemok vo výmere 662 m2. Žalovaná súhlasila s tým, že za 55.000 eur by pozemok predala žalobkyni, avšak k dohode nedošlo napriek tomu, že strany sporu sa pôvodne dohodli, že žalovaná žalobkyni sporný pozemok predá za cenu za akú ho kúpila. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2024 uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa opomenula v žalobe jasne definovať na základe čoho sa domáha nahradenia prejavu vôle. Žalovaná uznala, že sporové strany sa v rozhodnom čase poznali, dokonca celkom dobre, avšak nie natoľko, aby sa žalovaná nechala oklamať a obrať o peniaze. Po kúpe nehnuteľnosti žalovanou v roku 2015 bez toho, aby došlo k nejakej dohode, žalobkyňa žalovanú presviedčala, že nehnuteľnosť od nej kúpi najneskôr do jedného roka a bude zatiaľ platiť nájomné. V roku 2016 žalovaná odpredala polovicu nehnuteľnosti I. L., a to z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky na vlastné živobytie. Predaj podielu zabezpečovala žalobkyňa. Následne došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozdelením v konaní pred tunajších súdom pod K. M. XXX/XX/XXXX. Žalovaná tiež uviedla, že medzi stranami nikdy nedošlo k žiadnej dohode o odpredaji, aj keď prebiehali neformálne debaty v tomto smere. Nie je teda zrejmé na základe akého právneho titulu sa žalobkyňa domáha nahradenia prejavu vôle. Je nesporné, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna písomná zmluva, na základe ktorej by sa žalovaná zaviazala previesť na žalobkyňu svoje vlastnícke právo. Na záver žalovaná dodala, že sa nikdy nezaviazala predať svoj vlastnícky podiel žalobkyni, a taktiež, že medzi stranami prebiehali rôzne rokovania ohľadne možného predaja, avšak nedošlo k dohode na kúpnej cene. 4. Na pojednávaní dňa 24.04.2025 sa jednotlivé strany pridržiavali svojich skorších vyjadrení. Žalobkyňa dodala len toľko, že žalovaná ju celé roky ubezpečovala, že sa nemusí o záhradu báť, a keď bude ten správny čas, prevedie ju na žalobkyňu, alebo inú osobu, ktorú určí žalobkyňa. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán, s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom – geometrickým plánom B. XXXXXXXX – XX/XXXX, kúpnymi zmluvami zo dňa 01.08.2011, 13.04.2015 a 18.11.2016, vkladovými dokladmi do banky zo dňa 27.03.2017, 27.07.2018 a 05.09.2019, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. I. E., a zistil tento skutkový a právny stav veci: 6. Vo veci nebolo sporné, a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. I. E., s parc. B. XXX/ XX H. výmere 662 m2. 7. Taktiež nebolo sporné, že v minulosti bola vlastníčkou predmetného pozemku žalobkyňa, avšak ešte vo výmere 1.551 m2, ktorý pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 01.08.2011 ako predávajúca predala J. K. za 36.000,- eur. V tejto kúpnej zmluve mala žalobkyňa dojednané právo spätnej kúpy do 31.01.2012, ktoré však žalovaná nevyužila vzhľadom na skutočnosť, že nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na spätnú kúpu pozemku. 8. Následne J. K. predal pozemok žalovanej kúpnou zmluvou zo dňa 1304.2015 avšak už len vo výmere 1.404 m2, za kúpnu cenu 36.000,- eur. Žalovaná následne kúpnou zmluvou zo dňa 18.11.2016 previedla polovicu vlastníckeho práva k pozemku na I. L., za 25.000,- eur. V týchto kúpnych zmluvách nie je žiadna zmienka ohľadom žalobkyne, a nie je ani označená ako strana predmetných kúpnych zmlúv. Žalobkyňa so žalovanou, ani s I. L. neuzatvorila žiadnu inú osobitnú písomnú zmluvu alebo dohodu ohľadom spornej nehnuteľnosti. 9. Žalovaná a I. L. následne zrušili a vyporiadali svoje podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku, pričom žalovanej zostala vyššie uvedená časť pozemku. 10. Žalobkyňa nepreukázala ani to, že by so žalovanou uzatvorila akúkoľvek ústnu dohodu ohľadom nehnuteľnosti, keďže ide len o tvrdenie proti tvrdeniu. Nesporné však bolo, že strany konania ohľadom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu rokovali, k dohode medzi nimi ohľadom podmienok, predovšetkým kúpnej ceny nedošlo a rokovania stroskotali. 11. V predmetnej veci nebolo sporné ani to, že predmetný pozemok dlhodobo užíva žalobkyňa, ktorá ho aj zveľaďuje napriek tomu, že už nie je jeho vlastníčkou. Žalobkyňa tiež zaplatila žalovanej dokopy okolo 9.000,- eur, čo malo slúžiť ako náhrada za užívanie pozemku. 12. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 13. Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. 14. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 15. Podľa § 602 ods. 1 OZ kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. 16. Podľa § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 17. Podľa § 607 ods. 1 OZ kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy. 18. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 19. V predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanej, na základe ktorého mal súd nahradiť prejav vôle žalovanej. 20. Žalobkyňa však v predmetnom konaní nepreukázala, že by bola nositeľkou hmotnoprávneho nároku, ktorý by spočíval v oprávnení požadovať kúpu sporného pozemku, a taktiež, že by žalovaná bola nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by spočívala v povinnosti previesť (predať) nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovanej na žalobkyňu. 21. Žalobkyňa síce v minulosti disponovala právom spätnej kúpy vo vzťahu k spornému pozemku, toto právo však mala voči J. K., pričom toto právo existovalo do 31.01.2012. Jeho nevyužitím však toto právo zaniklo a neskoršie zmluvy, ktoré boli uzatvárané v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou neobsahovali dojednania, ktoré by právo spätnej kúpy, prípadne akékoľvek iné právo súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou, žalobkyni poskytovalo, zaručovalo. Žalobkyňa po predaji sporného pozemku nebola stranou žiadnej zmluvy súvisiacou s pozemkom, a tým pádom jej z uvedených zmlúv žiadne práva nevznikli. 22. Žalobkyňa tiež tvrdila, že sa so žalovanou dohodla, že keď príde správny čas, žalovaná na ňu, resp. na osobu, ktorú určí žalobkyňa, sporný pozemok prevedie. Súd však poukazuje na to, že jednak tieto tvrdenia preukázané neboli, keďže ide len o tvrdenie žalobkyne, ktoré žalovaná účinne poprela, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností zaťažuje v prvom rade žalobkyňu, ktorá sa žalobou domáha svojho práva. Súd tiež dáva do pozornosti, že ide o prevod vecného práva k nehnuteľnosti, čiže akákoľvek dohoda ohľadom prevodu nehnuteľnosti by mala byť uzatvorená písomne, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Súd ďalej poznamenáva, že aj keby sa v konaní preukázalo, že zo strany žalovanej došlo k akémukoľvek ústnemu prísľubu ohľadom prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu, takýto prísľub podľa názoru súdu nie je pre žalovanú právne záväzný, a to z dôvodu, že podľa obsahu by takýto prísľub, resp. dohoda medzi stranami bola kvalifikovaná ako zmluva o budúcej zmluve, ktorá však v zmysle § 50a ods. 1 OZ musí mať taktiež obligatórnu písomnú formu, inak je neplatná podľa § 40 ods. 1 OZ. 23. Súdu teda nezostala žiadna iná možnosť, ako žalobu zamietnuť, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by bola nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia, nároku, na základe ktorého by mohol súd jej tento nárok priznať, a nahradiť prejav vôle žalovanej. 24. Žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá v plnom rozsahu, vzniklo v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie svojho nároku voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.