Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15P/75/2025 z 19. 8. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 19. augusta 2025, sp. zn. 15P/75/2025, ECLI:SK:OSDS:2025:2225201865.4
Okresný súd Dunajská Streda | 15P/75/2025 | ECLI:SK:OSDS:2025:2225201865.4 | 2025-08-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 52 CMP, § 75 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad35d418-1a63-4a3c-bc94-c57a3f8eae35
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSDS:2025:2225201865.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Dunajská Streda
15P/75/2025
2225201865
19. 08. 2025
JUDr. Lenka Evinová
ECLI:SK:OSDS:2025:2225201865.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - C. D., A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/
XX, F., a otec - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e

rodičovskú dohodu tohto znenia:

„Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným
zo sumy 60,- eur na sumu 150,- eur mesačne a to vždy do 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom schválenia rodičovskej dohody.“
II. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 10Pc/10/2020-31 zo dňa
08.07.2021, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca.
III. Žiaden z účastníkov

n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:

1. Matka maloletého dňa 17.06.2025 doručila súdu návrh, ktorým sa domáhala zmeny úpravy práva
a povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu a to v časti výživného, keď navrhovala, aby súd zvýšil
výživné na maloletého zo sumy 60,- eur na sumu 300,- eur s poukazom na to, že súdom určené výživné
na maloletého v sume 60,- eur mesačne je v dnešnej dobe nedostačujúce na potreby maloletého syna.
Maloletý navštevuje materskú škôlku v F., v ktorej sa maloletý zdržuje do 11:30 hod., preto matka nemôže
nastúpiť do pracovného pomeru, má iba občasné, čiastočné brigády v domácnostiach starších osôb
(upratovanie a pod.). Maloletý podstupuje platené terapie na podporu vývoja dieťaťa v F. a navštevuje
ambulanciu klinickej logopédie v H. I., ktoré sú pre matku finančne náročné. Matka uvádzala, že
maloletý je nadmieru pohybovo aktívny, preto navštevuje krúžok korčuľovania v Hamuliakove, ktoré je
tiež platené. Maloletý býva často chorý. Stanovené výživné v sume 60,- eur mesačne nepostačuje na
pokrytie potrieb maloletého, pričom matka musí prispievať aj do domácnosti na elektrinu, vodu, ako aj
kupovať stravu, lieky, hygienické potreby a oblečenie pre maloletého. Otec neprispieva na maloletého
inou sumou ako 60,- eur mesačne, nič mu nekupuje a ani ho nenavštevuje. Výdavky na maloletého
presahujú podľa matky sumu 500,- eur mesačne. Z uvedeného dôvodu matka žiada, aby súd zvýšil
výživné na maloletého na sumu 300,- eur mesačne.

2. Dňa 18.07.2025 sa na tunajšom súde konalo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti matky, otca
a kolízneho opatrovníka dieťaťa. Na tomto informatívnom stretnutí rodičia spísali rodičovskú dohodu v
znení ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žiadali, aby súd túto dohodu na pojednávaní schválil.
S obsahom dohody súhlasil i kolízny opatrovník.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami, obsahom záznamu
z informatívneho stretnutia rodičov, obsahom Dohody o úprave práv a povinností rodičov spísanej dňa
18.07.2025, oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu ako aj pripojeného spisu, lustrácií
na rodičov dieťaťa, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými účastníkmi
i zadováženými súdom. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 19.08.2025 v neprítomnosti riadne
predvolanej, no ospravedlnenej matky, v prítomnosti otca a kolízneho opatrovníka, pričom vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
Rodičia maloletého dieťaťa na informatívnom stretnutí na tunajšom súde dňa 18.07.2025 spísali
rodičovskú dohodu, ktorú žiadali súdom schváliť. Jej obsahom je zmena úpravy práv a povinnosti
rodičov k ich maloletému synovi. Rodičia spolu nežijú. Doposiaľ úprava práv a povinnosti rodičov k ich
maloletému synovi bola súdne riešená v konaní sp.zn. 10Pc/10/2020, v ktorom rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 08.07.2021, č.k. 10Pc/10/2020-31, právoplatným dňa 21.07.2021, bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky, s tým, že obidvaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 60,- eur mesačne do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
k rukám matky, styk otca s maloletým súd neupravil. Na základe uvedeného dieťa je zverené do osobnej
starostlivosti matke, dohoda spísaná v tomto konaní sa otázky zverenia nedotýka. Na informatívnom
stretnutí na súde sa rodičia dohodli na výške výživného a zhodne navrhli, aby otec prispieval na výživu
maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne, vždy do 30. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc
dňom schválenia rodičovskej dohody. V zmysle dohody spísanej v tomto konaní dochádza k zvýšeniu
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zo sumy 60,- eur na sumu 150,- eur počnúc od
jej schválenia. Takto stanovená výška výživného je súladná so zistenými osobnými, majetkovými a
príjmovými pomermi oboch rodičov ako aj s výdavkami maloletého dieťaťa poukazujúc na šetrenie
vykonané súdom v Sociálnej poisťovni a tiež vzhľadom na listiny doložené účastníkmi a zadováženými
súdom a na obsah záznamu z informatívneho stretnutia rodičov. V súvislosti s dohodou rodičov v časti
splatnosti výživného súd vykonal korekciu čo do dátumu splatnosti výživného, a to na deň 28. v mesiaci,
nakoľko 30. deň v mesiaci nie je vykonateľným termínom splatnosti z dôvodu, že v mesiaci február takýto
dátum neexistuje. Otec s uvedeným na pojednávaní súhlasil.
4. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.
5. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
6. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
7. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
9. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
10. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
11. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
12. V zmysle čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade
s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.
15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a
starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj
dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje
dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej
starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.
16. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, využili
možnosť danú im citovaným ustanovením zákona o rodine a dohodli sa (za ingerencie súdu na
informatívnom stretnutí rodičov) o zmene úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd sa
oboznámil s obsahom spisového materiálu, ako aj so záznamom o informatívnom stretnutí rodičov a
tiež so samotným textom rodičovskej dohody a dospel k záveru, že táto je v súlade so zákonom a
rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. I kolízny opatrovník žiadal rodičovskú dohodu schváliť. Z
týchto dôvodov, poukazujúc aj na citované ustanovenia zákona o rodine i dohovoru, súd túto rodičovskú
dohodu schválil (výrok I.). Vo výroku II. súd uviedol, že týmto dochádza k zmene rozsudku tun. súdu,
č.k. 10Pc/10/2020-31 zo dňa 08.07.2021, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca.
22. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia
nie sú oprávnení podať odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).
Kolízny opatrovník a otec maloletého dieťaťa nie sú oprávnení podať odvolanie proti tomuto rozsudku,
nakoľko sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. C.m.p..
Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 C.m.p.).