{"guid": "f336006a-e984-44e5-8ac3-e845832dafb2:92d55545-0d7e-4d20-8af7-1d91b20762db", "ecli": "ECLI:SK:OSKN:2025:4223201680.7", "spisova_znacka": "17C/32/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 17C/32/2023 z 5. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Komárno z 5. novembra 2025, sp. zn. 17C/32/2023, ECLI:SK:OSKN:2025:4223201680.7", "identifikacne_cislo": "4223201680", "sud": {"guid": "sud_125", "nazov": "Okresný súd Komárno", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-komarno"}, "sudca": "JUDr. Dominika Hudecová PhD.", "sudca_id": 2650, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dominika-hudecova-phd-2650", "datum_vydania": "2025-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92d55545-0d7e-4d20-8af7-1d91b20762db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSKN:2025:4223201680.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSKN:2025:4223201680.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSKN:2025:4223201680.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Komárno\n17C/32/2023\n4223201680\n05. 11. 2025\nJUDr. Dominika Hudecová PhD.\nECLI:SK:OSKN:2025:4223201680.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, C. XXX, zast.: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., Jesenského\n7713/12, Trenčín, IČO: 52471420 proti žalovanej: Slovenská republika Generálna prokuratúra SR,\nŠtúrova 2, Bratislava, v konaní o žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.862,50 € titulom náhrady nemajetkovej\nujmy, a to všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.\nIII. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania na súde prvého stupňa,\nako aj v odvolacom konaní.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 31.05.2023 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobcovi sumu vo výške 5,000,- € titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a\nnesprávnym úradným postupom orgánu štátnej správy na tom skutkovom základe, že Uznesením\npovereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, Odbor poriadkovej polície,\nObvodného oddelenia Policajného zboru Komárno zo dňa 28.09.2017, ČVS: ORP-420/KN-KN-2016\n(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“), bol žalobca obvinený z prečinu usmrtenia podľa § 149\nodsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý mal spáchať na\ntom skutkovom základe, že: „dňa 17. júna 2016 v čase okolo 11.25 hodine v meste Komárno na\nHadovskej ceste na parcele číslo 3910/5 pri stavebných prácach neodborne zapojil k staveniskovému\nrozvádzaču predlžovací päťvodičový kábel, na ktorom bola demontovaná zástrčka a spojil odizolované\nkonce vodičov, ochranné a nulovacie, a takto ich napojil do zásuvky v staveniskovom rozvádzači, pričom\npo takomto zásahu dochádzalo k ohoreniu jednotlivých vodičov, k zvyšovaniu prechodového odporu a\nnárastu prúdu a pri uvoľnení skrútených vodičov zo zásuvky v stavebnom rozvádzači sa dostávalo týmito\nvodičmi a jednorazovým vinutím čerpadla studne nebezpečné dotykové napätie na kostry pripojených\nspotrebičov, teda na ich neživé časti, kde pri dotyku poškodeného, ktorý stál na stavebnom stroji vo\nvlhkej obuvi, s kovovou častou vysokotlakového čističa značky Kärcher, došlo k smrteľnému zásahu\nelektrickým prúdom poškodeného D. B..“. Voči vyššie uvádzanému vzneseniu obvinenia podal žalobca\nsťažnosť, v ktorej trval na tom, že nebola dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním\nžalobcu a úmrtím poškodeného, nebol dostatočne odôvodnený záver, že by sa poškodený dotkol kovovej\nčasti vysokotlakového čističa značky Kärcher, a že znalecký posudok znaleckej organizácie Expert\nGroup, k. s., č. 146/2016 zo 14. decembra 2016, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, lebo nevychádzal\nzo skutkových okolností a z vyšetrovacieho spisu nevyplýval dostatočne odôvodnený záver, čo bolo\nzdrojom elektrického prúdu, ktorým bol spôsobený pracovný úraz. Žalobca sťažnosť doplnil písomným\n\npodaním z 11. decembra 2017, ktorým poukazoval na zlý technický stav vibračného zhutňovača v\nčase skutku. Uznesením Okresnej prokuratúry v Komárne zo dňa 27.12.2017, č.k. 2Pv 317/16/4401-28,\nbola sťažnosť žalobcu zamietnutá, nakoľko námestník Okresnej prokuratúry v Komárne mal za to,\nže sťažnosť nie je dôvodná. Dňa 03.04.2018 podal žalobca Generálnemu prokurátorovi SR návrh na\nzrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa ustanovenia § 363 a nasl. zákona č.\n301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nakoľko mal za to, že došlo k porušeniu\nzákona, a taktiež mal za to, že bol porušený zákon v priebehu konania, ktoré predchádzalo vyššie\nuvádzaným vydaným rozhodnutiam v prípravnom konaní. Podaním č. IV Pz 100/18/1000-6 zo dňa\n24.05.2018 bol žalobca upovedomený, že zo strany generálnej prokuratúry neboli zistené dôvody\nna zrušenie napadnutého uznesenia povereného príslušníka a ani námestníka okresnej prokuratúry.\nŽalobca taktiež podal písomné stanovisko k trestnému konaniu zo dňa 29.03.2019, v ktorom uvádzal\ndôvody na zastavenie trestného stíhania, nakoľko mal za to, že na podklade zistených skutočností\npred začatím trestného stíhania a počas prípravného konania nie je možné jednoznačne a odôvodnene\nvyvodiť záver, že sa obvinený dopustil trestného činu, tak ako sa mu kladie za vinu. Následne bola\nna Okresný súd Komárno voči žalobcovi podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno,\nč.k. 2Pv 317/16/440- 59, zo dňa 11. júna 2019, na základe ktorej bol žalobca obžalovaný z prečinu\nusmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako\nbolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Dňa 24.06.2019 bol voči žalobcovi vydaný trestný rozkaz\nOkresného súdu Komárno, č.k. 17T/33/2019-398, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným. Voči\npredmetnému trestnému rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor zo dňa 03.07.2019,\nna základe ktorého žiadal vo veci nariadiť hlavné pojednávanie, nakoľko mal za to, že na podklade\nzistených skutočností nie je možné vyvodiť záver, že by sa dopustil trestného činu, tak ako sa mu\nkladie za vinu. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 26.05.2021, č.k. 17T/33/2019 - 581, bol\nžalobca oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Voči\nvyššie identifikovanému rozsudku podala Okresná prokuratúra Komárno odvolanie a dňa 20.07.2021\ndoplnila písomné odôvodnenie odvolania, keďže mala za to, že všetky dôkazy, ktoré boli v predmetnej\ntrestnej veci zadovážené a vykonané, preukazujú vinu žalobcu. Uznesením Krajského súdu v Nitre\nzo dňa 12.01.2022, č.k. 2To/52/2021-635, bolo odvolanie Okresnej prokuratúry Komárno zamietnuté,\nkeďže odvolací súd mal za to, že podané odvolanie nebolo dôvodné. Žalobca podal dňa 07.09.2022\nžiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a domáhal sa refundácie sumy\nv celkovej výške 8.290,- €, pozostávajúcej zo sumy skutočnej škody vo výške 3.290,- € (náklady\nna obhajobu a právne zastupovanie) a zo sumy nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n5.000,- €. Žiadosť žalobcu bola Generálnou prokuratúrou SR vedená pod č. VI/4 Gc 94/22/1000-9.\nO vybavení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol žalobca upovedomený\npísomne listom zo dňa 19.01.2023. Generálna prokuratúra SR preskúmala predmetnú vec a žalobcovi\noznámila, že uplatnený nárok čiastočne uznáva a uspokojí v časti náhrady trov obhajoby v sume\n3.106,12 €. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- € označila Generálna\nprokuratúra SR za nepreukázaný a odmietla ho žalobcovi uhradiť. So závermi Generálnej prokuratúry\nSR o nepreukázaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy právny zástupca žalobcu nesúhlasil. Vedením\ntrestného stíhania a následným šírením nepravdivých informácii počas trestného konania bolo značne\nzasiahnuté do psychickej sféry žalobcu a do jeho osobnostných práv. Uvedené malo negatívny dopad na\njeho súkromný a spoločenský život. Žalobca veľmi ťažko znášal trestné stíhanie za usmrtenie vlastného\ndieťaťa. Celkový tlak zo vzneseného obvinenia, výsluchov, vykonávaných znaleckých posudkov, podania\nobžaloby a samotného vedenia trestného stíhania voči klientovi trval viac ako 5 rokov. Počas tohto\nobdobia nezákonného stíhania bol žalobca opakovane konfrontovaný s udalosťou, ktorá ho pripravila\no dieťa. Bol predvolávaný na procesné úkony pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdmi\na musel opakovane vypovedať o priebehu tejto tragédie. Žalobca počas 5 rokov trestného konania\nčelil obvineniu, že práve jeho konaním došlo k usmrteniu vlastného syna. Je nespochybniteľné, že\ntakéto nezákonné stíhanie sa vážne odrazilo na psychike žalobcu, na jeho rodinnom, súkromnom\nale aj pracovnom živote. Nezákonné stíhanie klienta preto preukázateľne zakladá nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy. Z prezentovaných dôvodov považoval právny zástupca žalobcu závery Generálnej\nprokuratúry SR vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávne. Na základe\npopísaného skutkového stavu je zrejmé, že trestné stíhanie vedené proti žalobcovi bolo ukončené\noslobodením spod obžaloby Okresnej prokuratúry Komárno, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že\nsa skutok stal. Právny zástupca žalobcu má za to, že na podklade uznesenia o vznesení obvinenia\nvoči žalobcovi povereným príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, Odbor\nporiadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno zo dňa 28.09.2017, ČVS: ORP -\n\n420/KN-KN-2016 v spojitosti s následne podanou obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno\nzo dňa 11. júna 2019 č.k. 2Pv 317/16/440- 59, došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu.\nOrgán verejnej moci (Okresná prokuratúra Komárno) je preto zodpovedný za nemajetkovú ujmu, ktorá\nžalobcovi vznikla. Titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody žalobca domáha, spočíva v nezákonnom\ntrestnom stíhaní, ktoré trvalo takmer 5 rokov, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa\n26.05.2021, č.k. 17T/33/2019 - 581, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre zo\ndňa 12.01.2022, č.k. 2To/52/2021-635, bol žalobca oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu, pretože\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 Zákona, keďže samotné konštatovanie porušenia práva nebolo\ndostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Žalobca bol nezákonne stíhaný v období\nod 28.09.2017 do 12.01.2022, t. j. takmer 5 rokov. Vedenie trestného stíhania zasiahlo do všetkých sfér\njeho života, keďže musel čeliť nezákonnému obvineniu z usmrtenia vlastného syna. Počas tohto obdobia\nbol orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi predvolávaný na procesné úkony a musel opakovane\nvypovedať o okolnostiach najtragickejšej udalosti svojho života. Tieto skutočnosti výrazne ovplyvnili\npsychiku žalobcu a zmenili jeho osobnosť. Žalobca sa uzavrel pred okolitým svetom, čo sa negatívne\nodrazilo aj v rodinných vzťahoch a súkromnom živote. Žalobca bol uznaný aj za práceneschopného\nna odporučenie psychiatra, pretože po tragickej smrti syna trpel anhedoniou, apatiou, hypobuliou,\ndyssomniou. Na odporučenie psychologičky určité obdobie navštevoval aj psychiatrickú ambulanciu pre\núzkostnú symptomatiku v rámci adaptačnej poruchy po tragédii v rodine (adaptačná porucha). Nedokáže\nsa tešiť zo života, je plačlivý a každý deň navštevuje hrob svojho syna. Navyše, nezákonné obvinenie\nznačne ovplyvnilo aj verejnú mienku o žalobcovi. Na základe vyššie prezentovaných skutočností má\nprávny zástupca žalobcu za to, že len konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením\nza vzniknutú nenapraviteľnú ujmu a žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Vedením\ntrestného stíhania a následným šírením nepravdivých informácii počas trestného konania bolo totiž\nznačne zasiahnuté do psychickej sféry žalobcu a do jeho osobnostných práv, čo malo negatívny dopad\nna jeho súkromný a spoločenský život. Žalobca veľmi ťažko znášal vedenie trestného stíhania za\nsmrť vlastného syna. Tlak zo vzneseného obvinenia, podania obžaloby a celkového vedenia trestného\nstíhania voči klientovi trval takmer 5 rokov, čo sa negatívne odrazilo na psychike žalobcu. Nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy potvrdzuje okrem vyššie citovaného Zákona vo svojom rozhodnutí zo dňa\n30. 9. 2020, sp. zn. 6Cdo/152/2018, aj Najvyšší súd SR, ktorý uvádza, že vedenie trestného stíhania na\nzáklade nezákonného uznesenia o jeho začatí (bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti zákona\nč. 58/1969 Zb. alebo za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.) odôvodňuje s ohľadom najmä na čl. 46\nods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny právo na náhradu nemajetkovej ujmy takto stíhanej osoby, pokiaľ\njej táto v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania vznikla. Na základe vyššie uvedeného si\nžalobca uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5 000,- €. Výška nemajetkovej ujmy\nv peniazoch podľa § 17 ods. 2 Zákona sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho\ndoterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých\nk nej došlo; závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote; závažnosť následkov,\nktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 Zákona). Právny zástupca žalobcu\nopakovane podotýka, že žalobca bol počas 5 rokov vystavený nezákonnému trestnému stíhaniu za smrť\nvlastného dieťaťa. Počas tohto obdobia bol orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi predvolávaný\nna procesné úkony a musel opätovne vypovedať o okolnostiach najtragickejšej udalosti svojho života.\nDomnieva sa preto, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- € je primeraný a dôvodný. Aj\nnapriek tomu, že k posudzovaniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné pristupovať paušálne,\npre zabezpečenie právnej istoty je nevyhnutné postupovať v obdobných sporoch jednotne.\n2. Okresný súd Komárno rozhodol o žalobe rozsudkom sp.zn. 17C/32/2023-163 zo dňa 07.02.2024 tak,\nže žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.289,95 eura titulom náhrady nemajetkovej ujmy,\na to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a trovách konania\nrozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. Žalovaná\ndoručila v zákonnej lehote súdu dňa 13.03.2024 odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že predpokladom vzniku\nzodpovednosti štátu za škodu podľa zákona o zodpovednosti za škodu je nezákonné rozhodnutie\nalebo nesprávny úradný postup, vznik škody alebo ujmy, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom tieto podmienky musia byť\nsplnené súčasne, inak nárok nemôže vzniknúť.\n\n3. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalovanej uznesením sp.zn. 9Co/16/2024-223 rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v\nktorom uložil súdu prvého stupňa, aby vec opätovne prejednal a rozhodol, pričom svoje rozhodnutie\npreskúmateľne odôvodnil.\n4. Súd prvého stupňa, po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu stranám konania, určil pojednávanie\nna deň 06.10.2025, na ktoré sa ustanovila poverená zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca žalobcu\nospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Právny zástupca žalobcu\ndoručil súdu písomne svoju záverečnú reč, v ktorej uviedol, že nezákonné trestné stíhanie je nielen\nzásahom do osobnej slobody a cti jednotlivca, ale aj vážnym psychickým zranením. Žalobca bol\npočas piatich rokov opakovane nútený vracať sa k obvineniam, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené.\nCelkový tlak zo vznesenia obvinenia, výsluchov, vykonávaných znaleckých posudkov, podania obžaloby\na samotného vedenia trestného stíhania v ňom oživovali a prehlbovali traumu, ktorú mal znova a znova\nprežívať. Psychické traumy sa neoslabujú, pokiaľ je človek nútený neustále sa k ním vracať negatívnym\nspôsobom, práve naopak, ich účinky sa kumulujú a stupňujú a dochádza k retraumatizácii - pozn.\nslovník psychiatrických termínov - „ako uvádza odborná literatúra o posttraumatickej stresovej poruche,\nopakované nútené vracanie sa k traumatickým udalostiam negatívnym spôsobom nevedie k oslabeniu,\nale naopak k prehlbovaniu a kumulácii ich účinkov“. To je presne prípad žalobcu. Namiesto toho,\naby dostal možnosť liečiť bolestivú kapitolu života, bol opakovane konfrontovaný so stavom neistoty,\nktorý viedol k dlhodobému psychickému utrpeniu. Trestné konanie tak zanechalo vážne následky na\npsychickej pohode žalobcu, výrazne ovplyvnili psychiku žalobcu a zmenili jeho osobnosť. Žalobca sa\nuzavrel pred okolitým svetom, čo sa negatívne odrazilo aj v rodinných vzťahoch a súkromnom živote.\nŽalobca bol uznaný aj za práceneschopného na odporučenie psychiatra, pretože po tragickej smrti syna\ntrpel symptómami, ktoré sa často vyskytujú spolu pri depresívnych poruchách a to anhedoniou, apatiou,\nhypobuliou a dyssomniou. Na odporučenie psychologičky určité obdobie navštevoval aj psychiatrickú\nambulanciu pre úzkostnú symptomatiku v rámci adaptačnej poruchy po tragédii v rodine (adaptačná\nporucha). Nemajetková ujma, ktorú žalobca utrpel, sa nedá vyčísliť iba v peniazoch. Finančné\nzadosťučinenie však predstavuje jediný nástroj, ktorým môže súd uznať porušenie jeho práv a poskytnúť\nmu spravodlivú satisfakciu. Preto žiadam, aby súd rozhodol v súlade so zákonom a priznal primeranú\nnáhradu nemajetkovej ujmy.\n5. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že poukazuje na odôvodnenie uznesenia\nKrajského súdu v Nitre a má za to, že je potrebné preskúmať príčinnú súvislosť medzi deklarovanou\nujmou žalobcu a vedením trestného stíhania a máme za to, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy\nje potrebné prihliadať na skutkové okolnosti tejto veci a jej konkrétne špecifiká a podľa výsledkov\ndokazovania je potrebné rozhodnúť o jej výške. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho psychický\nstav bol spôsobený výlučne trestným stíhaním, ale práve naopak, je vysoko pravdepodobné, že tento\nstav žalobcu je následkom skutočností, že bol priamo svedkom smrti svojho syna a jeho možných\nvýčitiek za jeho smrť, čo je nepochybne veľkou traumou v živote rodiča. V prípade, že súd žalobe\nvyhovie a žalobcovi prizná čo i len časť žalovanej sumy ako náhradu škody, s poukazom na ust. §\n232 ods. 3 veta 2 CSP navrhla, aby súd určil na plnenie lehotu 30 dní, ktorú odôvodnila tým, že\nvo všeobecnej 3-dňovej lehote žalovaný nevie zabezpečiť plnenie z dôvodu schvaľovacieho procesu\núhrady a z dôvodu administratívnej náročnosti tohto procesu. Poverená zástupkyňa žalovanej navrhla\nsúdu žalobu zamietnuť.\n6. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to najmä: Žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody č. l. 16, odpoveď GP č. l. 28, výpis zo zdravotnej karty pacienta\nč. l. 30, lekárske správy č. l. 32, 34-35, potvrdenie o nemocenských dávkach č. l. 35-36, rozsudky súdov\nvyššieho stupňa č. l. 37-99, 202-214, prehlásenie č. l. 149, spis OS Komárno sp. zn. 17T/33/2019 a iné\na ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:\n7. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, Odbor\nporiadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno zo dňa 28.09.2017, ČVS:\nORP-420/KN-KN-2016, bol žalobca obvinený z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1 zákona č.\n300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý mal spáchať na tom skutkovom\nzáklade, že: „dňa 17. júna 2016 v čase okolo 11.25 hodine v meste Komárno na Hadovskej ceste\nna parcele číslo 3910/5 pri stavebných prácach neodborne zapojil k staveniskovému rozvádzaču\npredlžovací päťvodičový kábel, na ktorom bola demontovaná zástrčka a spojil odizolované konce\n\nvodičov, ochranné a nulovacie, a takto ich napojil do zásuvky v staveniskovom rozvádzači, pričom po\ntakomto zásahu dochádzalo k ohoreniu jednotlivých vodičov, k zvyšovaniu prechodového odporu a\nnárastu prúdu a pri uvoľnení skrútených vodičov zo zásuvky v stavebnom rozvádzači sa dostávalo týmito\nvodičmi a jednorazovým vinutím čerpadla studne nebezpečné dotykové napätie na kostry pripojených\nspotrebičov, teda na ich neživé časti, kde pri dotyku poškodeného, ktorý stál na stavebnom stroji vo\nvlhkej obuvi, s kovovou častou vysokotlakového čističa značky Kärcher, došlo k smrteľnému zásahu\nelektrickým prúdom poškodeného D. B..“. Voči vyššie uvádzanému vzneseniu obvinenia podal žalobca\nsťažnosť, v ktorej trval na tom, že nebola dostatočne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním\nžalobcu a úmrtím poškodeného, nebol dostatočne odôvodnený záver, že by sa poškodený dotkol kovovej\nčasti vysokotlakového čističa značky Kärcher, a že znalecký posudok znaleckej organizácie Expert\nGroup, k. s., č. 146/2016 zo 14. decembra 2016, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, lebo nevychádzal\nzo skutkových okolností a z vyšetrovacieho spisu nevyplýval dostatočne odôvodnený záver, čo bolo\nzdrojom elektrického prúdu, ktorým bol spôsobený pracovný úraz. Žalobca sťažnosť doplnil písomným\npodaním z 11. decembra 2017, ktorým poukazoval na zlý technický stav vibračného zhutňovača v\nčase skutku. Uznesením Okresnej prokuratúry v Komárne zo dňa 27.12.2017, č.k. 2Pv 317/16/4401-28,\nbola sťažnosť žalobcu zamietnutá, nakoľko námestník Okresnej prokuratúry v Komárne mal za to,\nže sťažnosť nie je dôvodná. Dňa 03.04.2018 podal žalobca Generálnemu prokurátorovi SR návrh na\nzrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa ustanovenia § 363 a nasl. zákona č.\n301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nakoľko mal za to, že došlo k porušeniu\nzákona, a taktiež mal za to, že bol porušený zákon v priebehu konania, ktoré predchádzalo vyššie\nuvádzaným vydaným rozhodnutiam v prípravnom konaní. Podaním č. IV Pz 100/18/1000-6 zo dňa\n24.05.2018 bol žalobca upovedomený, že zo strany generálnej prokuratúry neboli zistené dôvody\nna zrušenie napadnutého uznesenia povereného príslušníka a ani námestníka okresnej prokuratúry.\nŽalobca taktiež podal písomné stanovisko k trestnému konaniu zo dňa 29.03.2019, v ktorom uvádzal\ndôvody na zastavenie trestného stíhania, nakoľko mal za to, že na podklade zistených skutočností\npred začatím trestného stíhania a počas prípravného konania nie je možné jednoznačne a odôvodnene\nvyvodiť záver, že sa obvinený dopustil trestného činu, tak ako sa mu kladie za vinu. Následne bola\nna Okresný súd Komárno voči žalobcovi podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno,\nč.k. 2Pv 317/16/440- 59, zo dňa 11. júna 2019, na základe ktorej bol žalobca obžalovaný z prečinu\nusmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako\nbolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Dňa 24.06.2019 bol voči žalobcovi vydaný trestný rozkaz\nOkresného súdu Komárno, č.k. 17T/33/2019-398, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným. Voči\npredmetnému trestnému rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odpor zo dňa 03.07.2019,\nna základe ktorého žiadal vo veci nariadiť hlavné pojednávanie, nakoľko mal za to, že na podklade\nzistených skutočností nie je možné vyvodiť záver, že by sa dopustil trestného činu, tak ako sa mu\nkladie za vinu. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 26.05.2021, č.k. 17T/33/2019 - 581, bol\nžalobca oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Voči\nvyššie identifikovanému rozsudku podala Okresná prokuratúra Komárno odvolanie a dňa 20.07.2021\ndoplnila písomné odôvodnenie odvolania, keďže mala za to, že všetky dôkazy, ktoré boli v predmetnej\ntrestnej veci zadovážené a vykonané, preukazujú vinu žalobcu. Uznesením Krajského súdu v Nitre\nzo dňa 12.01.2022, č.k. 2To/52/2021-635, bolo odvolanie Okresnej prokuratúry Komárno zamietnuté,\nkeďže odvolací súd mal za to, že podané odvolanie nebolo dôvodné. Žalobca podal dňa 07.09.2022\nžiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a domáhal sa refundácie sumy v\ncelkovej výške 8.290,- €, pozostávajúcej zo sumy skutočnej škody vo výške 3.290,- € (náklady na\nobhajobu a právne zastupovanie) a zo sumy nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,€. Žiadosť žalobcu bola Generálnou prokuratúrou SR vedená pod č. VI/4 Gc 94/22/1000-9. O vybavení\nžiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol žalobca upovedomený písomne\nlistom zo dňa 19.01.2023. Generálna prokuratúra SR preskúmala predmetnú vec a žalobcovi oznámila,\nže uplatnený nárok čiastočne uznáva a uspokojí v časti náhrady trov obhajoby v sume 3.106,12 €.\nUplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- € označila Generálna prokuratúra SR za\nnepreukázaný a odmietla ho žalobcovi uhradiť. So závermi Generálnej prokuratúry SR o nepreukázaní\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy právny zástupca žalobcu nesúhlasil. Vedením trestného stíhania\na následným šírením nepravdivých informácii počas trestného konania bolo značne zasiahnuté do\npsychickej sféry žalobcu a do jeho osobnostných práv. Uvedené malo negatívny dopad na jeho súkromný\na spoločenský život.\n\n8. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej\nčasti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,\nzadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení\nalebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.\n9. Podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená\norgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej\nsprávy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto\nministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone\nštátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.\n10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\n12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.\n13. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody\nalebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia\nnároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.\n14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n15. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia\npráva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n16. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu\nna zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok,\nktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok\nznamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné\nbremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na\nžalobcovi. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších\npodrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať,\ntreba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup\npríslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť\nštátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa\npovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v\nkonaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických\nosôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd,\nktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným\npostupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej\n\ndôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci\nalebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za\nškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom\nkonaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní\nsmerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Ak\nmá byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za\nkonanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže zbaviť\nzodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných\npráv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym\núradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, keďže bez\ntohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v\nobčianskom súdnom konaní.\n17. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 4Cdo 183/2009: „Nárok na náhradu\nškody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením,\nje špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Rozhodujúcim meradlom\nopodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.“.\n18. Súd sa v prvom rade zameral na skúmanie, či je daná vecná legitimácia strán sporu. Aktívna vecná\nlegitimácia žalobcu je v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. daná. Pasívna vecná legitimácia\nžalovanej vyplýva z § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorých štát zodpovedá\nza škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným\npostupom, pričom vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene\nštátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného\npredpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Súd teda konštatuje,\nže keďže predmetom žaloby je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej v zmysle § 3 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z. z. v trestnom konaní je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.\n19. Ďalej súd skúmal, či je splnená obligatórna podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím, ktorou je predbežné prerokovanie\nnároku u príslušného ústredného orgánu, t. j. v prejednávanej veci Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky, keďže bez tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať\nuplatneného nároku v občianskom súdnom konaní. Súd mal z predložených listinných dôkazov za\npreukázané, že žalobca podal dňa 07.09.2022 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci Generálnej prokuratúre Slovenskej\nrepubliky a domáhal sa refundácie sumy v celkovej výške 8.290,- €, pozostávajúcej zo sumy skutočnej\nškody vo výške 3.290,- € (náklady na obhajobu a právne zastupovanie) a zo sumy nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €. Žiadosť žalobcu bola Generálnou prokuratúrou SR vedená pod\nč. VI/4 Gc 94/22/1000-9. O vybavení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\nbol žalobca upovedomený písomne listom zo dňa 19.01.2023. Generálna prokuratúra SR preskúmala\npredmetnú vec a žalobcovi oznámila, že uplatnený nárok čiastočne uznáva a uspokojí v časti náhrady\ntrov obhajoby v sume 3.106,12 €. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,€ označila Generálna prokuratúra SR za nepreukázaný a odmietla ho žalobcovi uhradiť. So závermi\nGenerálnej prokuratúry SR o nepreukázaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy právny zástupca\nžalobcu nesúhlasil. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ako obligatórnu podmienku\nvzniku zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu mal preto súd za preukázanú.\n20. Následne sa súd zaoberal preskúmaním samotného nároku žalobcu, teda či prišlo k naplneniu\nzákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 514/2003, ktorých splnenie je\nzákonným predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi.\n21. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 4Cdo 183/2009: „Nárok na\nnáhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným\nodsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Rozhodujúcim\nmeradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného\nkonania.“\n\n22. Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie v zmysle čl. 41 Dohovoru\naplikovaných na základe okolností prípadu. Európsky súd pre ľudské práva sformuloval pravidlo, ktoré\nby malo byť základom pre výpočet náhrady nemajetkovej ujmy v rozsudku Apicella proti Taliansku, ale aj\nv sérii ďalších rozhodnutí vo ôsmich veciach proti Taliansku vydaných 10.11.2004, a to spomínaný Apicella, a ďalej Cochiarella, Ernestina Zullo, Giuseppe Mustacciiuolo č. 1, Giuseppe Mustacciiuolo č. 2,\nGiuseppina a Orestina Procaccini, Musci a Riccardi Pizzati. tak, že vo vzťahu k spravodlivému určeniu\nvýšky náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená dĺžkou konania dospel ESĽP k záveru, že\nvýpočtovým základom je suma, pohybujúca sa medzi 1.000, - 1.500,- € za rok konania (a nie za rok\nprieťahu). Dôležité je pritom podotknúť, že nie je pritom rozhodujúci výsledok vnútroštátneho konania,\npokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená dĺžkou konania. Celková suma bude zvýšená o\n2.000,- €, ak má predmet konania pre sťažovateľa určitý význam ako je tomu v prípadoch týkajúcich sa\npracovného práva, osobného stavu na spôsobilosti na právne úkony, príjmov, alebo osobitne závažných\nkonaní týkajúcich sa života alebo zdravia“.\n23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bol splnený predpoklad pre náhradu\nškody v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., t.j. existencia nezákonného rozhodnutia. Podľa\nuznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 15/2009 „rovnaký následok ako zrušenie nezákonného\nuznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má aj rozhodnutie o zastavení trestného\nstíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.“. Podľa\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07. 07. 2016, „ak došlo\nk oslobodeniu spod obžaloby, občan čin nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť ani\nzačaté. Ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie sa\nnestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo\nobvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo\nobvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných\npráv jednotlivca“. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24.\njanuára 2017, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za vedenie trestného stíhania, ktoré\nsa právoplatne skončilo inak než odsúdením, je ústavne akceptovateľným a ústavou predpokladaným\nspôsobom poskytnutia satisfakcie takto stíhanej osobe. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje\ndo súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak ide o\nobvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu.\n24. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Tento\nzákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod\nobžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu\núpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký\nvýznam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto\nzmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k\nzrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, resp. ktorým bolo vznesené obvinenie, na tom\nnič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu\norgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného\nstíhania.\n25. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS 320/2016 konštatoval,\nže nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti\n(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pre posúdenie\nnezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako\norgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom\nkonaní potvrdilo. Ústavný súd konštatoval, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z\ndôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom,\nresp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj\nzáväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu\nprokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.\n26. Podľa uznesenia NS SR z 29.09.2019, sp. zn. 4Cdo/125/2019, podľa ktorého „každé trestné\nstíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho\n\nvýsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade,\nak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné, ide o zodpovednosť absolútne objektívnu za výsledok\ntrestného konania vo veci samej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu obvineného spôsobenú\nuznesením o vznesení obvinenia. Pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie\nkaždej fyzickej osoby sudcom nesvedčí bagatelizovanie závažnosti ujmy priznávaním neprimerane\nnízkych, resp. žiadnych náhrad, také rozhodovanie treba považovať za obchádzanie zákona i jeho účelu\na pôsobí mnohokrát veľmi cynicky, bez citu pre elementárnu spravodlivosť alebo absencie postupu podľa\npravidla „nerob druhému to, čo nechceš aby robili tebe“. Za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne\nurčiť a preukázať výšku škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní,\nže mu škoda vznikla, nemôže odvolací súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná alebo\nže medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V takejto\nsituácií má určiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu.“\n27. V zmysle rozhodovacej praxe ESĽP, ktorá v súvislosti s vedením trestného stíhania a jeho\nneprimeranej dĺžku nemajetkovú ujmi spája s úzkosťou, obtiažmi, neistotou atď. (napr. rozsudok Veľkého\nsenátu ESĽP zo dňa 06.04.2000 vo veci Comingersoll S.A. proti Portugalsku). Okrem dĺžky trestného\nkonania a skutočnosti, že žalobca si vznesenie obvinenia neprivodil sám, pri rozhodovaní o náhrade\nnemajetkovej ujmy v peniazoch a jej výšky je potrebné zohľadniť aj dôvod zastavenia trestného\nstíhania žalobcu, a to, že skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. Skutočnosť, že žalobca\nnepreukázal jednoznačne príčinnú súvislosť medzi tvrdenou psychickou ujmou a trestným stíhaním, nie\nje zásadným určujúcim faktorom jeho reálneho psychického prežívania a ako na zásadnú ani nemožno\nna ňu prihliadať. Odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS\nČR“): „Nemajetková újma spočívající zejména ve stavu nejistoty ohledně výsledku řízení je psychickou\nkategorií, jejíž hloubka a rozsah jsou co by rozhodné skutečnosti obtížně prokazovatelné, a proto\nse v určitém základním rozsahu předpokládají. Žalobce proto nemusí prokazovat psychologickými či\npsychiatrickými posudky, že u něj došlo k psychické újmě v důsledku nepřiměřeně dlouhého řízení.\nTakové důkazní prostředky by mohl navrhnout v případě, že by tvrdil újmu závažnějšího rozsahu, jinými\nslovy tvrdil by něco, co nebývá obvyklým následkem nepřiměřené délky řízení, a je tedy třeba aby\nexistence tvrzeného následku jakož i příčinná souvislost mezi tímto následkem a porušením práva na\npřiměřenou délku řízení (kauzální nexus) byly postaveny najisto“ (uznesenie NS ČR sp. zn. 30 Cdo\n3007/2010 z 31.08.2011).\n28. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu vtedy, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k\noslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,\nže občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody\nspôsobenej začatím trestného stíhania, resp. vznesením obvinenia sa preto posudzuje ako nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti trestného\nstíhania je neskorší výsledok trestného konania.\n29. Súd prvého stupňa je názorom odvolacieho súdu viazaný a odvolací súd vo svojom zrušujúcom\nuznesení konštatoval záver, že súd prvej inštancie síce prijal správny právny záver, že je daná\nzodpovednosť štátu za škodu, nakoľko je potrebné vychádzať z toho, čo už judikatúra NS SR,\nako i ÚS SR ustálila, a síce, že ak bol obžalovaný v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený,\nuznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené, je nezákonné, zasahujúce do základných práv\njednotlivca a platí, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre\nnezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.\n30. Žalovaný predložil ako dôkaz svojho zdravotného stavu potvrdenie o práceneschopnosti (č.l.30\nspisu) v trvaní od 01.07.2017, diagnóza F 41.1, F 51.0, F 43.2 s tým, že práceneschopnosť bol\nvzhľadom na odporúčanie psychiatra pretrvávajúca do 31.01.2018. K smrti syna prišlo dňa 17. júna\n2016 v čase okolo 11.25 hodiny v meste Komárno na Hadovskej ceste na parcele číslo 3910/5\na z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Komárne, Odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru\nKomárno zo dňa 28.09.2017, ČVS: ORP-420/KN-KN-2016 bol žalobca obvinený z prečinu usmrtenia\npodľa § 149 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Rozsudkom Okresného súdu Komárno\nč.k. 17T/33/2019 - 581 zo dňa 26.05.2021, právoplatného dňa 12.01.2022, bol žalobca oslobodený spod\nobžaloby v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Žalovaný predložil do spisu ako\ndôkaz taktiež lekársku správu z psychiatrických vyšetrení zo dňa 08.03.2017, 12.05.2017, 07.07.2017,\n\nkde psychiater konštatoval adaptačnú poruchu po tragédii v rodine a významnej psychogénnej záťaži.\nNegatívny dopad trestného stíhania na psychiku a zdravotný stav žalobcu je nesporný. Táto skutočnosť\nbola preukázaná okrem iného aj z priloženého trestného spisu konania vedeného na Okresnom súde\nKomárno sp. zn. 17T/33/2019 a trestného konania napr. tým, že žalobca nebol schopný dostaviť sa\nna úkony trestného konania, hlavné pojednávanie, vzhľadom na priebeh jeho výsluchu na hlavnom\npojednávaní, výrazne zníženú schopnosť vyjadrovať sa, silné emočné vzplanutia. Objektivizácia toho,\nakou mierou je psychický stav žalobcu spôsobený samotnou stratou syna a akou mierou je jeho stav\nspôsobený trestným konaním vedeným proti žalobcovi z dôvodu podozrenia z prečinu usmrtenia svojho\nsyna, je nemožná. Súd má za to, že napriek tomu je dopad, už aj s ohľadom na uvedené dôkazy,\nvplyv trestného konania vedeného proti žalobcovi nesporne prispel k zhoršeniu jeho psychického a\nzdravotného stavu, zhoršil jeho spoločenské postavenie a mal negatívny dopad na kvalitu jeho života. Na\nzáklade uvedeného súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal následky vedeného trestného stíhania\nna jeho osobný, rodinný a súkromný život, ako nezákonné obvinenie značne ovplyvnilo aj verejnú mienku\nv spoločnosti, pričom otázka jeho neviny bola okolím neustále spochybňovaná, tzn. že nie je možné\nspochybňovať, že samotné trestné stíhanie malo negatívny dopad na jeho fyzické a psychické zdravie.\n31. Určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá by\nnepodliehala žiadnemu hodnoteniu, jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia\núvahy na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí. ÚS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. III\nÚS 754/2016 zdôraznil, že je potrebné zohľadniť povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a dopady\ntrestného stíhania do osobnostnej sféry poškodeného, ako aj okolnosti, za ktorých k nemajetkovej\nujme došlo. Za pomoci týchto kritérií ustálená výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí\nzodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti. Ústavný súd bol tiež tohto názoru, že stanoviť\npresnou sumou výšku náhrady nemajetkovej ujmy za deň vedenia trestného stíhania pre všetky prípady\nnie je možné, pretože primeranosť výšky musí zohľadňovať vždy osobité okolnosti prípadu, ktorých\nrozmanitosť nemožno vopred postihnúť.\n32. Ustanovenie § 17 ods. 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z. predstavuje normu s relatívne neurčitou\nhypotézou, ktorá nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa\nsvojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba\nmálo obmedzeného okruhu okolností (8Cdo/191/2020, 2Cdo/123/2022).\n33. Výšku konkrétnej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť,\nnie je možné ani mechanicky (automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov\nako odškodnenie nemajetkovej ujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Výšku\nnáhrady nemajetkovej ujmy totiž stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy\na je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého\nprípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej\npredstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami.\nVždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorej cieľom\nje zabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy (v opačnom prípade by\nneprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohacovaniu).\n34. Výška súdom priznanej nemajetkovej ujmy musí byť odrazom závažnosti vzniknutej ujmy a\nokolností, za ktorých k jej vzniku došlo. Je nepochybné (bez potreby hlbšieho dokazovania), že trestné\nstíhanie predstavovalo značný zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý bol vystavovaný počas\ntakmer päťročnému trestnému stíhaniu, vyšetrovacím úkonom orgánov činných v trestnom konaní atď.\nNegatívne následky spojené s trestným stíhaním by tak pociťoval ako závažnú ujmu každý na jeho\nmieste a v jeho postavení, keďže žalobcovi hrozil trest odňatia slobody v trvaní až na tri roky (§149 ods.\n1 Trestného zákona).\n35. Z hľadiska primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy sú smerodajným vodítkom aj rozhodnutia\nsúdov v iných skutkovo porovnateľných veciach, nakoľko výška priznaného peňažného zadosťučinenia\nv obdobných prípadoch by sa nemala výrazne odlišovať (i keď v rozhodovacej praxi je veľmi\nnáročné vykonať porovnanie rozhodnutí, týkajúcich sa nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku\nnezákonného trestného stíhania pre rovnaký resp. porovnateľný trestný čin ako v prejednávanej veci).\nUrčenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku\nposúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla\n\nneopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Peňažná náhrada musí\nbyť výsledkom aplikácie zodpovedajúcej právnej úpravy na konkrétny skutkový stav zistený v každom\nindividuálnom prípade vykonaným dokazovaním. Výška priznanej náhrady tak musí byť objektivizovaná\nvýsledkami vykonaného dokazovania a v odôvodnení rozhodnutia racionálne vysvetlená so zreteľom\nna použitú právnu úpravu.\n36. Na porovnanie, v zmysle nálezu č.k. III. ÚS 754/2016-42 Ústavný súd Slovenskej republiky\nnepovažoval sumu 620,- € za mesiac za neprimeranú za odškodnenie 55 mesiacov trvajúceho\ntrestného stíhania vo veci, v ktorej boli preukázané v súvislosti s trestným stíhaním negatívne následky\nv rodinnom živote poškodeného, v jeho zdravotnom stave a v sťaženom pracovnom uplatnení.\nĎalej súd poukazuje na rozhodnutia: NS SR rozhodnutím sp. zn. 7Cdo 81/2019 zastavil dovolacie\nkonanie voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým v spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu bola\nžalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 3.000 eur (trestné stíhanie trvalo 21 mesiacov); NS\nSR rozhodnutím sp. zn. 3Cdo 11/2012 odmietol dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\nv spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške\n2.000 eur (trestné stíhanie trvalo takmer 3 roky); NS SR rozhodnutím sp. zn. 5Cdo/173/2015 odmietol\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým v spojení s rozsudkom prvoinštančného súdu\nbola žalobcovi priznaná nemajetková ujma 1.813,76 eur (trestné stíhanie trvalo takmer 3,5 roka);\nKrajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 7Co98/2022 zo dňa 21.08.2024 potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyni nemajetkovú ujmu 2.000 eur (trestné stíhanie žalobkyne\ntrvalo 4 roky a bolo skončené oslobodením spod obžaloby); rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo\ndňa 30.1.2015, sp.zn. 5C/161/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa\n23.8.2016, sp.zn. 14Co/433/2015 súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000\neur (trestné stíhanie trvalo 6 rokov); rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 9.12.2015, sp.zn.\n6C/131/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.10.2016, sp.zn.\n16Co/63/2016 súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.800 eur (trestné stíhanie\ntrvalo 6 rokov); rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 8.2.2011, sp.zn. 8C/144/2009 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.7.2011, sp.zn. 16Co/121/2011 súd\npriznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur (trestné stíhanie trvalo 3 roky).\n37. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že súdmi priznané náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku\nnezákonného vedenia trestného stíhania sa pohybujú od cca 2.000 eur do cca 6.000 eur, v priemere\npribližne okolo 600,- € až 1 000,- € za jeden rok trestného stíhania. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS\n288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju\nvlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a\nvýškou priznanej náhrady.“\n38. V zmysle Stanoviska Občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu ČR zo dňa\n13.04.2011, sp. zn. Cpjn 206/2010 súd by mal pri stanovovaní sumy predstavujúcej primerané\nzadosťučinenie vždy prihliadnuť k celkovej dobe trvania trestného konania. Ak bolo navyše konanie dlhé,\ntzn. trvalo výrazne dlhšie, než by sa dalo vzhľadom na okolnosti daného prípadu očakávať, mala by\nsa priznaná čiastka za príslušný časový úsek blížiť k hornej hranici vyššie uvedených intervalov. Každý\nprípad je potrebné posudzovať individuálne a zohľadniť všetky okolnosti a špecifiká.\n39. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadal najmä na osobu poškodeného, jeho\ndoterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje - skutočnosť, že žalobca nebol nikdy trestne stíhaný,\nviedol riadny život, bol zamestnaný, staral sa o rodinu. Ďalej súd prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy\na na okolnosti, za ktorých k nej došlo - teda, že žalobca bol obžalovaný z usmrtenia vlastného syna, už\nlen samotná udalosť tragickej nehody pri ktorej jeho syn zahynul a pri ktorej bol žalobca prítomný bola\ntraumatická a vedenie trestného konania voči žalobcovi traumatizáciu žalobcu výrazne umocňovalo,\nnakoľko bol opakovane vystavovaný pripomínaním tragickej udalosti, musel sa podrobovať úkonom\ntrestného konania, bol obžalovaný zo zavinenia smrti vlastného syna, čo vzhľadom na záver trestného\nkonania prinášalo žalobcovi neoprávnený pocit viny. Nadväzujúc na to súd prihliadol na závažnosť\nnásledkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote - teda najmä následky na jeho mentálnom\nzdraví ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v rodinnom a spoločenskom živote teda, že žalobca musel niesť rovnako zodpovednosť za nepreukázané zavinenie smrti syna, čo viedlo\nk jeho izolácii a zníženiu jeho postavenia v spoločnosti. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej\n\nrepubliky č. III. ÚS/224/2023 niekoľkoročné trestné stíhanie vedie k podstatnému zníženiu kvality života,\ncti, povesti a ľudskej dôstojnosti. V neposlednom rade súd vychádzal z dĺžky trestného stíhania, ktoré\ntrvalo 51,5 mesiacov, teda štyri roky a tri mesiace, čo je súd považuje za extenzívnu dĺžku konania.\n40. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z dĺžky priestupkového konania,\na to tak, že jej začiatok určil odo dňa 28.09.2017, teda dňom začatia trestného stíhania vydaním\nuznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi ČVS: ORP-420/KM-KN-2016 a koniec dňom 12.01.2022,\nteda nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 17T/33/2019-581. Medzi\nuvedenými rozhodnutiami uplynuli 4 roky, 3 mesiace a 2 dni, t.j. 51,5 kalendárnych mesiacov. Súd\npriznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedeného, podľa ktorého\npoškodenému patrí vo všeobecnosti náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 700,- 1.000,- € za rok trvania\nnezákonného stavu, resp. konania. Súd mal, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. III. ÚS/224/2023 zo dňa 27.04.2023 za to, že pre rozsah ujmy spôsobenej žalobcovi je\ndôvodné využiť ako výpočtový základ sumu z uvedeného rozpätia finančného zadosťučinenia, a to 900,€ za rok trvania trestného konania, a to z dôvodov, ktoré vzhliadol vyššie, s tým, že súd sa nepriklonil k\nhornej hranici tohto rozpätia s prihliadnutím na to, že žalobca nebol obmedzený na osobnej slobode a\nnebol umiestnený vo vyšetrovacej väzbe, súd dospel k výpočtu nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi\ntak, že vychádzal z priznanej výšky zadosťučinenia vo výške 900,- za rok konania, teda 900,- € ujma/\nrok ÷ 12 mesiacov, súd dospel k čiastke 75,- € priznanej ujmy za mesiac vedenia trestného konania.\nNakoľko trestné konanie trvalo 51,5 mesiaca, súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n75,- € za mesiac násobené 51,5 mesiacmi trestného konania (51,5 x 75,- € = 3.862,50 €), teda vo priznal\nžalobcovi sumu výške 3.862,50 €.\n41. Sumarizujúc vyššie uvedené tak má odvolací súd za to, že v konkrétnej prejednávanej veci je\nprimeraná výška nemajetkovej ujmy žalobcu v sume 3.862,50 € trvanie trestného stíhania, a to po\nzohľadnení osobitostí danej veci (dĺžky trestného stíhania, výšky hroziaceho trestu) a kvalitu dôkazov\nprodukovaných žalobcom ohľadom ním tvrdenej nemajetkovej ujmy. Takouto výškou dôjde k naplneniu\npožiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady za čas žalobcu nedobrovoľne strávený na úkonoch\nnariadených orgánmi činnými v trestnom konaní a za stres s tým spojený. Súd má za to, že práve\ntakáto výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je spôsobilá kompenzovať vzniknutú ujmu v zmysle\njej zmiernenia, a to na spravodlivom a slušnom základe (zdôvodnená konkrétnymi východiskami a\nzávermi). Celková priznaná výška nemajetkovej ujmy tak činí 3.862,50 € a je, podľa názoru súdu,\nprimeraná pokiaľ ide o zmiernenie následkov ujmy vzniknutej žalobcovi nezákonným trestným stíhaním;\nnevymyká sa z medzí predstáv spravodlivosti a slušnosti a zohľadňuje aj fakt, že žalobcovi sa nedostalo\nprimeraného zadosťučinenia v inej ako peňažnej forme, a vzhľadom na značný odstup času, na jej\nreparovanie už nie je postačujúce len samotné konštatovanie porušenia práva.\n42. Nakoľko žalobca vo svojej žalobe žiadal priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- €, súd\nžalobu v časti prevyšujúcej sumu 3.862,50 € zamietol\n43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v\nkonaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu\nv zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n44. Lehotu na plnenie súd určil s prihliadnutím na zákonom dané, špecifické postavenie žalovanej,\nv zmysle ktorého by z administratívnych dôvodov nebola lehota na plnenie v zmysle § 232 ods. 3\nCSP vykonateľná, pričom súd má pri svojich rozhodnutiach dbať aj na zabezpečenie možnosti ich\nvykonateľnosti.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde\nKomárno v dvoch písomných vyhotoveniach.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "945ea132-d292-4ffe-bace-a5c91f9dc21b:b05afd18-6260-4dc8-be41-a17ee5b4d4f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2319202106.1", "spisova_znacka": "2Cdo/123/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/123/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2319202106.1"}, {"guid": "cf610e61-1955-44c4-b53f-567299588b20:e957c1de-2b88-44b0-a90b-db0e6c4b03ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8116210105.1", "spisova_znacka": "7Cdo/81/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/81/2019 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8116210105.1"}, {"guid": "355c3549-f643-4619-b127-c811fd242a32:53b4281e-d127-46bf-8de0-2469174fbcee", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/98/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/98/2022 z 23. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/355c3549-f643-4619-b127-c811fd242a32:53b4281e-d127-46bf-8de0-2469174fbcee"}, {"guid": "b5e2f38f-a870-41f1-a33a-66373e1201fd:126263e2-247b-47af-9dc1-4c8a2c14406f", "ecli": null, "spisova_znacka": "2To/52/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/52/2021 z 8. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5e2f38f-a870-41f1-a33a-66373e1201fd:126263e2-247b-47af-9dc1-4c8a2c14406f"}, {"guid": "716498fe-e0e5-418a-9782-0076c08586eb:2c8c541f-b97d-4d94-b4cc-4c0901f4efb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614214124.2", "spisova_znacka": "16Co/63/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/63/2016 z 19. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-19", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614214124.2"}, {"guid": "046c3e45-6702-4275-84b2-bb68da67ddbe:73a80e54-b0c6-4f6c-9416-ef5f4431ddb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6613222620.1", "spisova_znacka": "14Co/433/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/433/2015 z 22. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6613222620.1"}, {"guid": "75a2426e-8e35-4a33-9dbf-e6560075a05d:4923e620-5f3d-49b4-83b4-4e79f377bbb1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8410206953.1", "spisova_znacka": "16Co/121/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/121/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8410206953.1"}], "citovane_v": []}