Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-3Csp/79/2021 z 22. 11. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Lučenec z 22. novembra 2024, sp. zn. VK-3Csp/79/2021, ECLI:SK:OSLC:2024:6221201124.7 Okresný súd Lučenec | VK-3Csp/79/2021 | ECLI:SK:OSLC:2024:6221201124.7 | 2024-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 565 OZ, § 53 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z., § 565 OZ, § 295 CSP, § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3662dc4-c50b-4831-bc44-4e90ec97e60d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6221201124.7 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Lučenec VK-3Csp/79/2021 6221201124 22. 11. 2024 JUDr. Tomáš Minárik ECLI:SK:OSLC:2024:6221201124.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: A. O., H.. X. X. XXXX, R. C. XXX XX K. XXX, zastúpeného: LEGALINK, s. r. o. , so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 2.165,84 € s príslušenstvom, takto rozhodol: rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,06 %. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a. s.) ako právny nástupca po zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.965,84 € istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.965,84 € od 28. 11. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX zo dňa 25. 10. 2017, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku vo výške 3.200 €. V zmluve sa žalovaný zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 81,83 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.909,80 €. Z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver bol upomienkou zo dňa 28. 09. 2018 vyzvaný na úhradu dlžných splátok a upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19. 11. 2018 veriteľ úver predčasne zosplatnil o čom žalovaného informoval Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20. 11. 2018. 2. Podaním doručeným súdu dňa 13. 10. 2021 (čl. 47 - 49 spisu) zobral pôvodný žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 100 € istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania a podaním doručeným súdu dňa 10. 06. 2022 (čl. 95 - 97) v časti o zaplatenie sumy vo výške 700 € istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania, ktoré mu žalovaný uhradil po podaní žaloby. 3. Uznesením č. k. 3Csp/79/2021-82 zo dňa 19. 01. 2022 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava (ďalej aj „žalobca“). 4. Žalovaný vo vyjadrení z 18.07.2022 (č.l. 122 spisu) namietal aktívnu legitimáciu žalobcu pre porušenie § 92 ods. 8 zák. č 483/2001 Z.z. a v podaní zo dňa 03.10.2022 (č.l. 170 spisu) namietal aj neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. 5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3Csp/79/2021-187 zo dňa 25. októbra 2022, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 800 € istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.165,84 Eur spolu s úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur mesačne (II. výrok) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok). 6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13CoCsp/12/2023-224 zo dňa 30.4.2024 rozsudok tunajšieho súdu č. k. 3Csp/79/2021-187 zo dňa 25. októbra 2022 vo výrokoch II. a III. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že tunajší súd napriek tomu, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu pre porušenie § 92 ods. 8 zák. č 483/2001 Z.z., a tiež aj neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, bez osobitného dokazovania zameraného na splnenie podmienok postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu stanovených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZSÚ) v spojení s § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej aj „zákon o bankách“), dospel k záveru o splnení podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a tým aj podmienok na postúpenie pohľadávky banky na žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v spotrebiteľskom spore súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, že jej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania, že na osvedčenie aktívnej vecnej legitimácie v spotrebiteľskom spore nestačí len tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, medzi inými v tomto prípade doručenie oznámenia o zosplatnení úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na ich preukázanie (a tým aj preukázanie aktívnej vecnej legitimácie) je potrebné žalobcom navrhnúť a predložiť dôkazy. Uzavrel, že jednou z hmotnoprávnych podmienok na platné postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je, že možno postúpiť len splatnú pohľadávku. Právny účinok jednostranného adresovaného hmotnoprávneho úkonu - zosplatnenia úveru - nastáva v súlade s § 45 OZ vtedy, ak sa preukáže, že adresát mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s takýmto prejavom vôle. 7. Po vrátení veci odvolacím súdom tunajší súd vyzval žalobcu nech súdu poukazom na § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) predloží alebo označí dôkaz preukazujúci, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.11.2018 dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. V reakcii na uvedenú výzvu žalobca uviedol, že výzve na predloženie dôkazu preukazujúceho, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.11.2018 dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, nevie vyhovieť, nakoľko ním nedisponuje. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému zasielané formou obyčajnej listovej zásielky preto z logických dôvodov jej prevzatie žalovaným nevie žalobca preukázať. Zdôraznil, že pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti jej adresátom. Postačí, že adresát mal objektívnu možnosť spoznať obsah právneho úkonu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.1.2011, sp. zn. 5Cdo/129/2010). Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj samotnú žalobu doručenú Okresnému súdu Košice - okolie (zrejme mal na mysli „Okresnému súdu Veľký Krtíš“ poznámka súdu ) žalobca považuje za výzvu banky podľa § 92 ods. 8 z. o bankách, voči ktorej podal žalovaný dňa 05.08.2021 odpor, z čoho je zrejmé, že žaloba bola žalovanému preukázateľne doručená a dostala sa do jeho dispozičnej sféry. Postúpenie pohľadávky bolo uskutočnené ku dňu 15.12.2021, čím boli splnené zákonné podmienky podľa § 92 ods. 8 z. o bankách a to výzva banky a omeškanie klienta viac ako 90 dní. 8. Súd na opätovné prejednanie veci nariadil pojednávanie, z neúčasti na ktorom sa právni zástupcovia oboch strán sporu ospravedlnili s tým, že súhlasili aby súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti. Vzhľadom k uvedenému súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov. 9. Súd sa oboznámil s nižšie uvedenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav. 10. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., ktorá bola neskôr zlúčená so Všeobecnou úverovou bankou a.s. (viď. Notárska zápisnica na č.l. 6 spisu) so žalovaným uzavrela dňa 25. 10. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (č.l. 12 a nasl. spisu), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 3.200 € (ďalej aj „Zmluva“). V zmluve sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 81,83 €, a to až do celkovej sumy úveru vo výške 4.909,80 Eur s konečnou splatnosťou úveru 20.10.2022. V bode 10.2 predmetnej zmluvy je upravené oprávnenie veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, a preto bol upomienkou zo dňa 28. 09. 2018 (na č.l. 17 p.v. spisu) vyzvaný na úhradu dlžných splátok a upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Doručenie uvedenej písomnosti preukazuje pripojená doručenka (č.l. 18 spisu), z ktorej je zrejmé, že žalovaný si upomienku prevzal dňa 01. 10. 2018. Nakoľko žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, veriteľ úver predčasne zosplatnil podaním označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 22.11.2018 (na č.l. 18 p.v. spisu). Odoslanie uvedeného zosplatnenia žalovanému pôvodný žalobca v konaní nepreukázal a neurobil tak ani žalobca s odôvodnením, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému zasielané formou obyčajnej listovej zásielky bez doručenky. 11. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení jej dodatku č. 4 na č.l. 70 a nasl. spisu, ktorej príloha je zažurnalizovaná na č.l. 64 spisu a žiadosťou o postúpenie a prevod na č.l. 68 spisu, pôvodný žalobca ako postupca postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, a to ku dňu 15.12.2021. 12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZSÚ) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 13. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti (ust. § 1 ods. 2 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy). 14. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ v znení účinnom od 23.12.2015 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 15. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 OZ). 16. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 17. Ako už bolo uvedené vyššie, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva, ktorej predmetom bol (o.i.) záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 3.200 € a záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky vrátane úrokov, poplatkov vrátiť v 60tich splátkach výške 81,83 € mesačne do termínu konečnej splatnosti (20.10.2022). Predmetnú zmluvu súd právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ZSÚ v znení účinnom ku dňu zatvorenia tejto zmluvy. 18. Nakoľko z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez toho, aby ju niektorý z účastníkov konania namietal (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010), ktorú povinnosť Najvyšší súd SR osobitne zdôrazňuje v sporoch s ochranou slabšej strany (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol zverejnený ako R 6/2022) a osobitne s poukazom na právne záväzný názor odvolacieho súdu, okresný súd po vrátení veci zameral svoju pozornosť na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu pritom odvodzoval od rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v znení jej dodatku č. 4 na č.l. 70 a nasl. spisu, ktorej príloha je zažurnalizovaná na č.l. 64 spisu a zo žiadosti o postúpenie a prevod na č.l. 68 spisu, ktorou pôvodný žalobca ako postupca postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, a to ku dňu 15.12.2021. 19. S účinnosťou od 23.12.2015 ZSÚ umožňuje veriteľovi práva zo spotrebiteľského úveru previesť na tretiu osobu len za predpokladu, že sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky veriteľa spotrebiteľského úveru a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prejednávanom prípade bol termín konečnej splatnosti úveru dohodnutý na 20.10.2022. Žalobca v konaní netvrdil, že by pohľadávka, ktorá na neho bola s účinnosťou k 15.12.2021 postúpená, bola pohľadávkou po konečnej splatnosti (čo by ani nebolo možné, keď konečná splatnosť pohľadávky zo Zmluvy mala nastať až 20.10.2022), naopak uviedol, že pôvodný žalobca listom zo dňa 22.11.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu tak závisela od toho, či sa predmetná pohľadávka ku dňu jej postúpenia (15.12.2021) stala splatnou pred konečným termínom splatnosti. 20. Vykonaným dokazovaním pritom v prvom rade bolo preukázané, že pôvodný žalobca listom „Predžalobná upomienka“ zo dňa 28.9.2018 podľa § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na to, že má nedoplatok na splátkach vo výške 245,49 € a že ak uvedená suma do 15.11.2018 uhradená nebude, veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru s tým, že predmetná listina bola žalovaným prevzatá dňa 1.10.2018. Následne pôvodný žalobca vyhotovil aj listinu „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 22.11.2018, ktorej obsahom je vyhlásenie dlhu zo Zmluvy za predčasne splatný z dôvodu neuhradenia dlžných splátok ani v lehote uvedenej v predžalobnej upomienke. Na výzvu súdu aby žalobca preukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému žalobca uviedol, že takýto dôkaz nemá k dispozícii nakoľko oznámenie bolo žalovanému zasielané formou obyčajnej listovej zásielky bez doručenky. K uvedenému pritom súd udáva, že hoci z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi už v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície a že nie je nevyhnutné, aby sa druhý účastník skutočne s obsahom prejavu vôle zoznámil (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 14/2011 zo dňa 28.05.2012, sp.zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011, a sp. zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa 29. 11. 2023, či R 4/2021), predpokladom vyššie citovaného však je, aby uvedený adresát mal objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať (viď. judikáty, na ktoré súd už poukazoval v predchádzajúcej zátvorke). Žalobca, ako právny nástupca banky, ktorá úver za predčasne splatný mienila vyhlásiť, tak síce nebol povinný preukázať, že sa žalovaný reálne oboznámil s obsahom listiny „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 22.11.2018, bol však povinný preukázať, že tak žalovaný mal možnosť urobiť, teda, že listina obsahujúca vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bola žalovanému na adresu uvedenú v Zmluve odoslaná. Nakoľko tak však žalobca neurobil a (ako už bolo uvedené vyššie) predpokladom na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ o.i. je, že ide o pohľadávku po konečnej splatnosti alebo o pohľadávku v čase postúpenia mimoriadne splatnú, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018). Z uvedeného dôvodu neostávalo súdu nič iné ako v prevyšujúcej časti (po čiastočnom zastavení konania výrokom č. I rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš 3Csp/79/2021-187 zo dňa 25. októbra 2022 ) podanú žalobu zamietnuť, a to bez potreby skúmať splnenie predpokladov na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prípadné zistenie nesplnenia predpokladov na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách by totiž malo rovnaké právne následky ako nesplnenie predpokladov na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ, teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a naopak, zistenie, že došlo k splneniu predpokladov na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách by nič nezmenilo na závere, že neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 písm. b/ ZSÚ, teda ani na závere, že žalobca v spore aktívne legitimovaný nie je. Z uvedeného dôvodu sa súd detailnejšie nemusel zaoberať argumentáciou žalobcu o tom, že aj samotnú žalobu, ktorá bola žalovanému preukázateľne doručená, možno považovať za výzvu banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. 21. Napokon, ak by aj súd pripustil, že by žaloba mohla byť výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemohla by byť zároveň vyhlásením úveru za mimoriadne splatný, a to nie len z dôvodu, že tomu nenasvedčuje znenie žaloby, v ktorej pôvodný žalobca tvrdí, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti už došlo listom zo dňa 22.11.2018, či z dôvodu, že žaloba nie je úkonom adresovaným žalovanému vyzývajúcim ho na úhradu pohľadávky, ale úkonom adresovaným súdu žiadajúcim ho spor medzi stranami rozhodnúť, ale najmä z dôvodu, že by neboli splnené požiadavky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Pôvodný žalobca by totiž podaním žaloby (vzhľadom na dátum jej podania - 29.6.2021) musel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre splátku splatnú dňa 20.3.2021 a zároveň by tomuto zosplatneniu musela predchádzať výzva podľa § 53 ods. 9 OZ. Takouto výzvou však rozhodne nemôže byť v spise zažurnalizovaná prežalobná upomienka zo dňa 28.9.2018 (vyhotovená 2 a pol roka pred podaním žaloby) a existenciu žiadnej inej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ žalobca nepreukázal. Preto podaná žaloba v prejednávanom prípade nemôže zosplatenie úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ predstavovať. Záverom súd udáva, že nakoľko tak, či onak neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru podľa v predchádzajúcej vete citovaných ust. Občianskeho zákonníka, nebolo tiež v konaní potrebné skúmať, či pôvodný žalobca splnil podmienky podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ktoré ho oprávňovali jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru od žalovaného vyžadovať. 22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia, a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 26,97 % (v časti o zaplatenie 800 € s prísl.), keďže žalobca žalobu v tejto časti zobral späť len z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil pohľadávku v sume 800 €, a preto v tejto časti bol úspešným žalobca. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo/1/2014 a sp. zn. 3 Sžo 225/2010) v zmysle ktorej platí, že „keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska., a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie“. Na uvedené závery nadviazala aj právna veda (napr. Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016 , str. 935) keď dospela k názoru, že „dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.“ Naopak, žalobca bol neúspešným v rozsahu 73,03 % (v sume 2.165,84 € s prísl., v ktorej časti bola jeho žaloba zamietnutá). Súd určil pomer úspechu oboch strán sporu tak, že od úspechu žalovaného 73,03 % odpočítal úspech žalobcu (rozsah zavinenia žalovaného na zastavení konania) 26,97 %, a tak žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,06 % voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.