{"guid": "5e24c411-1f85-4169-97cb-24eb6186bc4a:879e49ff-6ff5-4b18-b088-5a539fc6c96b", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6222200983.3", "spisova_znacka": "VK-3C/24/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-3C/24/2022 z 15. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 15. mája 2024, sp. zn. VK-3C/24/2022, ECLI:SK:OSLC:2024:6222200983.3", "identifikacne_cislo": "6222200983", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-1", "nazov": "§ 474 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-474"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-194", "nazov": "§ 194 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-194", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-192", "nazov": "§ 192 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-192", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-1", "nazov": "§ 474 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-474.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-474"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-475", "nazov": "§ 475 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-475", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-475"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-158", "nazov": "§ 158 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-158", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/189", "nazov": "predpis č. 189/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/189", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/189-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-196.odsek-2", "nazov": "§ 196 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-196.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-346", "nazov": "§ 346 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-346", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-346"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-474", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-115", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-192", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-475", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-158", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-196", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-346"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/879e49ff-6ff5-4b18-b088-5a539fc6c96b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6222200983.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6222200983.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6222200983.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\nVK-3C/24/2022\n6222200983\n15. 05. 2024\nJUDr. Tomáš Minárik\nECLI:SK:OSLC:2024:6222200983.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobkyne: P.. O. P., A.. XX. XX.\nXXXX, trvale bytom T. F. XXX, v zast.: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš,\nproti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ.\nŠtúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke ako spolužijúca\nosoba, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.\nodôvodnenie:\n1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala aby súd určil, že je dedičkou po nebohej O. W., H. W.,\nnar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo Q. O., Q. XXX/XX, ktorá zomrela dňa 21.05.2021 (ďalej aj\n„Poručiteľka“), na základe toho, že žila s Poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v\nspoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Žalobu zdôvodnila tým, že v\ndedičskom konaní po Poručiteľke bolo zistené, že Poručiteľka zomrela vo veku 70 rokov ako slobodná\na bezdetná, rodičia ju predumreli, súrodencov nemala, závet nezanechala a preto k zákonnému\ndedeniu po Poručiteľke bol predvolaná žalovaná. Právny zástupca žalobkyne v dedičskom konaní\nprehlásil, že žalobkyňa s Poručiteľkou tvorila spoločnú domácnosť viac ako jeden rok, zabezpečovala\nchod domácnosti a starala sa o Poručiteľku, kupovala jej lieky, varila, upratovala, starala sa o chod\ndomácnosti a spoločne aj hospodárili s tým, že kvôli pandemickej situácii sa Poručiteľka stretávala len\nso žalobkyňou. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10D/204/2021-43 zo dňa 04.05.2022 súd\nodkázal žalobkyňu na podanie žaloby na súd o určenie, že je dedičkou po Poručiteľke ako spolužijúca\nosoba a na čas sporového konania konanie o dedičstve prerušil. Žalobkyňa s poukazom na § 474 ods.\n1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zdôraznila, že doba jedného roka pred\nsmrťou Poručiteľky je obdobie od 21.05.2020, kde toto obdobie bolo silným covidovým obdobím, kedy\nPoručiteľka mala strach kontaktovať sa a stýkať sa s inou osobu ako so žalobkyňou a výslovne si priala\nžiť sama v byte, aby nedošlo k nákaze, pretože bola veľmi opatrná a jedinou kontaktnou osobou bola\nlen žalobkyňa. Pojem spoločná domácnosť je možné chápať aj rozširujúco, kde nie je podmienkou to,\naby účastníci spolu žili v jednom byte, ale spoločnú domácnosť môžu tvoriť aj osoby, ktoré spolu nežijú\ntakýmto spôsobom, ale v zásade ich vzájomný vzťah je charakterizovaný určitými atribútmi, z ktorých\nvyplýva, že táto skutočnosť je daná, hlavne pokiaľ sa týka veku, zdravotného stavu a iných skutočností,\nktoré sú uvedené aj v uznesení Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10D/204/2021-43 zo dňa 04.05.2022\na zápisnici o dedičstve. Poukázala tiež na to, že Poručiteľke zabezpečila pohreb, Poručiteľka ju brala za\nsvoju najbližšiu rodinu a ešte bola aj krstná dcéra Poručiteľky.\n\n2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním na č.l. 24 a nasl. spisu. Uviedla, že spolužitie osôb\nv spoločnej domácnosti predpokladá spoločné bývanie. Spolužitie domácnosti nezakladá výpomoc v\ndomácnosti alebo starostlivosti o iného. Vzhľadom k tomu osoba, ktorá nežila v spoločnej domácnosti,\naj keď sa starala o poručiteľa, nie je zákonným dedičom, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru\n(V 26/1972). V prípade dedičského nároku žalobkyne po poručiteľke nie je splnený základný pojmový\nznak žitia v spoločnej domácnosti tak ako ho definuje Občiansky zákonník v ustanovení § 115 a\nustanovení § 474 ods. 1, a to trvalosť žitia v spoločnej domácnosti predpokladajúca spravidla spoločné\nbývanie, nakoľko žalobkyňa a Poručiteľka nikdy nemali spoločné bývanie. Občiansky zákonník vyžaduje,\naby boli splnené obe zákonné podmienky, teda aby okrem starostlivosti o domácnosť poručiteľa\nspolužijúca osoba „žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti\". To\nznamená, že na to, aby vznikol dedičský nárok v druhej dedičskej skupine, nestačí iba „staranie\nsa o poručiteľa\", resp. „staranie sa o jeho domácnosť\", ale musí tam byt' aj skutočné spolužitie v\nspoločnej domácnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nikto nemôže byt' príslušníkom dvoch\ndomácnosti súčasne. Spolupatričnosť k jednej domácnosti bráni fyzickej osobe, aby súčasne založila iné\nspotrebné spoločenstvo. Zákon používa výraz „žitie s poručiteľom v spoločnej domácnosti poručiteľa\".\nZ toho možno vyvodiť, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné\nspolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných\npotrieb podľa možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo\npotrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia v spoločnej domácnosti podieľajú na\nvšetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie a podobne.\nSpolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny, pričom\nspolužitie uvedených osôb s poručiteľom musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zo všetkých skutočností\nuvádzaných v žalobe, aj skutočností uvedených na pojednávaní v Notárskej kancelárii notára JUDr. Jána\nŠimova (napr. vyjadrenie že: obdobie od 21.05.2020, kde toto obdobie bolo silne covidové, Poručiteľka\nmala strach kontaktovať sa a stýkať sa s inou osobou, ako bola žalobkyňa a Poručiteľka si výslovne priala\nžiť v byte sama) má žalovaná za to, že spoločnú domácnosť predpokladajúcu spoločné hospodárenie\nvšetkých jej členov žalobkyňa a Poručiteľka nikdy nemali a spotrebné spoločenstvo trvalej povahy\nnikdy spoločne nevytvorili. Z tohto je zrejmé, že napriek dennej starostlivosti žalobkyne o Poručiteľku\nžalobkyňa mala svoju vlastnú domácnosť, svoje vlastné spotrebné spoločenstvo trvalej povahy a\nPoručiteľka mala svoju. Zároveň žalovaná poukázala na to, že predmetom sporu by s poukazom na §\n137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s §\n194 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) malo byť len riešenie\nskutkovej otázky, t. j. či žalobkyňa bola spolužijúcou osobou s Poručiteľkou po dobu jedného roka pred\njej smrťou a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Skutočnosť, či je žalobkyňa dedičkou by\nmal vyriešiť dedičský súd v konaní o dedičstve.\n3. Žalobkyňa v replike na č.l. 34 spisu uviedla, že bola viazaná uznesením Okresného súdu Veľký\nKrtíš č. k. 10D/204/2021-43 zo dňa 04.05.2022, ktorým bolo určené, v akom znení je potrebné\npodať žalobu, žalobu takto v stanovenej lehote podala, a teda sú splnené formálne kritériá, aby súd\nmohol o takejto žalobe konať. Ďalej uviedla, že dokazovanie ohľadne konkrétnych skutočností je\ndeterminované nie formálnymi predpokladmi spoločnej domácnosti, ale rozširujúcimi skutočnosťami\nakceptáciou zmenených podmienok týkajúcich sa ochorenia COVID 19. Zdôraznila tiež, že mala záujem\nuhrádzať do ukončenia súdneho sporu všetky náklady súvisiace s poplatkami, ktoré je potrebné platiť\nza byt, v ktorom Poručiteľka bývala, správcovi, avšak na základe podnetu žalovaného došlo 22.06.2022\nk zapečateniu nehnuteľnosti notárom.\n4. Žalovaná v duplike na č.l. 46 spisu skutočnosť, že iniciovala pečatenie nehnuteľnosti, ktorú Poručiteľka\nužívala, odmietla.\n5. Súd predmetný spor prejednal na pojednávaní dňa 16.05.2023 a 15.05.2024, pričom o žalobe\nnásledne rozhodol.\n6. Na pojednávaní dňa 16.5.2023 žalobkyňa i žalovaná na svojich písomných stanoviskách zotrvali.\nNa pojednávaní dňa 15.5.2024 žalobkyňa uviedla, že dokazovanie v tomto súdnom konaní má dva\nrozmery, a to právny a ľudský. Z hľadiska ľudského rozmeru je nesporné, že tu bol vypočutý určitý\npríbeh, ktorý je vyjadrením nezištnej pomoci medzi Poručiteľkou a žalobkyňou, v tom slova zmysle, že\nv žiadnom prípade žalobkyňa nenútila Poručiteľku aby urobila závet a robila to bez ohľadu na svoje\nrodinné zázemie, svoje postavenie a brala to ako súčasť rodiny a rodinných vzťahov. Ani žalobkyňa,\n\nani jej rodinný príslušníci, sa nesnažili nejakým spôsobom skresľovať alebo manipulovať s dôkazmi a\nvypovedali pravdivo. Vypovedali objektívne a vlastne tu je aj ten princíp dobrých mravov, ktoré by mal\nsúd zohľadniť, že v podstate nemajú záujem nejakým spôsobom tú situáciu napríklad prezentovať tak,\nže žalobkyňa prestala bývať u svojho manžela a bývala rok pred smrťou v byte Poručiteľky. Je nesporné,\nže žalobkyňa mala trvalé bydlisko v obci Dolné Plachtince, ale zároveň tvorila aj spoločnú domácnosť\nz hľadiska vykonania dokazovania aj u poručiteľky vo Veľkom Krtíši. Pojem spoločná domácnosť je\ndaná tým, že účastníci spolu žijú a spolu uhrádzajú svoje náklady. To spolužitie je špecifikované dvomi\nokolnosťami v tomto prípade, a to jednak tým, že Poručiteľka nechcela odísť do Plachtiniec, chcela\nzostať vo svojom byte a tým, že bolo obdobie Covidu, kedy aj to nebolo možné, aj Poručiteľka bola\ncharakterizovaná svedkami ako osoba, ktorá sa strašne bála Covidu. Uhrádzanie nákladov na spoločnú\ndomácnosť je nesporné, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa sa podieľala na chode spoločnej\ndomácnosti s Poručiteľkou. Z hľadiska intenzívneho a extenzívneho výkladu možno konštatovať, že v\ntomto prípade žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že najmenej jeden rok, čo nie je sporné\ntiež, z hľadiska toto obdobia zdravotného stavu a podobne, žila s Poručiteľkou v spoločnej domácnosti\na spoločne uhrádzali tieto potreby, pretože vlastne spolužitie nie je len to, kde niekto prespáva, ale\nspolužitie je charakterizované aj inými činnosťami, ktoré tu boli preukázané. Napríklad upratovaním,\nvarením, nosením stravy, zabezpečovaním liekov s tým, že je zrejmé, že žalobkyňa rešpektovala len\nprianie Poručiteľky, že nechce, aby niekto iný u nej prespával. Žalobkyňa bola jediná osoba, ktorá sa\no Poručiteľku starala s tým, že je nesporné, že najmenej rok pred smrťou Poručiteľky sa Poručiteľka\nnedokázala postarať o seba, bola odkázaná na pomoc žalobkyne. Nebola to pritom tá starostlivosť,\nže niekto príde občas a za odplatu niečo urobí, ale to bol silný rodinný vzťah založený na vzájomnej\nnáklonnosti, ktorá bola vyjadrením toho, že žalobkyňa tvorila spoločnú domácnosť aj s Poručiteľkou.\nPreto sú splnené podmienky aby súd takejto žalobe vyhovel a priznal žalobkyni i nárok na náhradu trov\nkonania.\n7. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.5.2024 uviedla, že priznanie dedičských nárokov žalobkyne\nbolo podmienené splnením zákonnej podmienky v tom, že žalobkyňa bola spolužijúcou osobou\ns Poručiteľkou po zákonom predpokladaný čas. Rozhodujúcou kategóriou bol pojem spoločná\ndomácnosť, ktorý definuje Občiansky zákonník ako tú, ktorú tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale\nžijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Akceptujeme aj existujúcu judikatúru, ktorá\npredpokladá, že spoločné bývanie samo osebe nezakladá dedičský nárok podľa Občianskeho zákonníka\npretože zákon vyžaduje skutočné faktické spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako keby boli\nčlenmi rodiny, ktorí nemajú inú domácnosť. Žalobkyňa deklarovanú formu spolužitia s Poručiteľkou v\nspoločnej domácnosti v rozhodnom čase nepreukázala, keď neuniesla dôkazné bremeno k tvrdeným\nskutočnostiam. Charakteristické črty spoločnej domácnosti spočívajú v trvalosti a stálosti spolužitia osôb\na žalobkyňa daný predpoklad vyvodzovala z toho, že obstarávala práce pre Poručiteľku, udržiavala jej\ndomácnosť, zabezpečovala stravu a poskytovala jej zdravotnú starostlivosť v rozsahu v akom mohla\na vedela. K uvedenému je ale treba podotknúť, že spolužitie v domácnosti nezakladá výpomoc v\ndomácnosti alebo starostlivosť o inú osobu, pretože uvedené činnosti predstavujú len formu dočasnej\nobčianskej výpomoci. Čo sa týka svedeckých výpovedí, tie svedkyne, ktoré boli predvolané na\npredchádzajúcom pojednávaní, autenticky nevedeli dosvedčiť alebo nemali žiadne autentické poznatky\no skutočnostiach týkajúcich sa hospodárenia uvádzaných osôb v spoločnej domácnosti a z toho\ntitulu ani nemohli poznať dostatočne skutočnú mieru vynakladanej starostlivosti o domácnosť, ani\nmieru odkázanosti na žalobkyňu. Čo sa týka svedkov, ktorí boli vypočutí na dnešnom pojednávaní,\ntí potvrdili, že žalobkyňa vynakladala určitú mieru starostlivosti o Poručiteľku, ale aj sama svedkyňa\nuviedla, že poručiteľka nebola sociálne odkázaná na hradenie nejakých finančných prostriedkov, čo\nsa týka svojej bytovej otázky, alebo svojich nákupov, že toto si zabezpečovala z vlastných finančných\nprostriedkov. To znamená, že žila a hospodárila samostatne a na svoj vlastný účet. Ďalej je potrebné\npodotknúť, že žalobkyňa viedla spoločnú domácnosť so svojím manželom aj v zmysle Občianskeho\nzákonníka. Povaha spoločnej domácnosti vylučuje, aby tá istá osoba súčasne bola členom dvoch\nalebo viacerých spoločných domácností a teda žalobkyňa nemohla byť súčasťou inej tvrdenej spoločnej\ndomácnosti v rozhodnom čase s nebohou Poručiteľkou. Žalobkyňa nepreukázala zákonné podmienky\nnajmä trvalosť a stálosť deklarovaného spolužitia s Poručiteľkou nakoľko účelom spolužitia žalobkyne\nnebolo zabezpečovanie potrieb spoločne vedenej domácnosti v zmysle Občianskeho zákonníka, ale\nforma občianskej výpomoci.\n8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov W. P., P.. P. W., P. C.-H., U..\nY. Š.E., Q. X., O. N. Y. G. P. a oboznámením úmrtného listu na č. l. 6 spisu, krstného listu na č. l. 7\n\nspisu, uznesenia na č. l. 8 spisu a zápisnice o pojednávaní na č. l. 9 spisu, pričom zistil nasledovný\nskutkový stav.\n9. Z úmrtného listu na č. l. 6 spisu, uznesenia na č. l. 8 spisu a zo zápisnice o pojednávaní na č. l. 9 spisu\nmal súd za preukázané, že v dedičskej veci pôvodne vedenej Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn.\n10D/204/2021 (t.č. vedenej Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. VK-10D/204/2021) prebieha dedičské\nkonanie po Poručiteľke, ktorá zomrela dňa 21.5.2021 vo veku 70 rokov ako slobodná a bezdetná, rodičia\nju predumreli, súrodencov nemala, závet nezanechala a preto k zákonnému dedeniu po Poručiteľke bol\npredvolaná žalovaná. Posledné trvalé bydlisko Poručiteľky bolo evidované na adrese Q. O., Q. XXX/XX.\nUznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10D/204/2021-43 zo dňa 04.05.2022 bola žalobkyňa podľa\n§ 194 ods. 1 CMP v spojení s § 192 CMP odkázaná na podanie žaloby na súd o určenie, že je dedičkou\npo Poručiteľke ako spolužijúca osoba a na čas sporového konania súd konanie o dedičstve prerušil.\n10. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že Poručiteľka bola viac ako 30 rokov súčasťou ich\nrodiny. Bola pri každých narodeninách, meninách, Vianociach, kedy sa navštevovali, spoločne oslavovali\nvšetky sviatky. Poručiteľka žalobkyni strašne pomohla, keď žalobkynina svokra ostala sama. Vtedy sa\nPoručiteľka so svojou matkou o svokru žalobkyne kompletne postarali. Keď matka Poručiteľky ako aj\nsvokra žalobkyne zomrela, Poručiteľka ostala sama. Prvých 10 mesiacov ako svokra žalobkyne zomrela,\ntak to Poručiteľka zvládala všetko dobre, ale potom dostala strašný strach, strach zo smrti, z ochorenia.\nPrestala vychádzať z bytu, nechodila ani do obchodov, to bola doba rok a pol, kým zomrela, čo bola\nodkázaná na pomoc žalobkyne. Žalobkyňa jej to bola dlžná kvôli tomu, že bola súčasťou ich života, deti\nžalobkyne ju milovali, s každým vysvedčením chodili za ňou. Posledný rok ona už odmietala kontakt\naj na sviatky a stretávala sa len so žalobkyňou z toho dôvodu, že robí v nemocnici, pravidelne ju\ntýždenne testovali. Žalobkyňa jej zabezpečovala lieky, odbery nakoľko bola ťažká cukrovkárka, ráno\njej doniesla nejaké jedlo alebo oprané prádlo nakoľko rok nemala funkčnú práčku a pralo aj sušilo\nsa u žalobkyne. Žalobkyňa mala stále pocit, že je dlžná Poručiteľkinej mame, ktorá bola nekonečne\ndobrý človek k rodine žalobkyne. Poručiteľka mala 2 týždne pred smrťou úraz, mala zlomenú ruku a\nodmietla hospitalizáciu. Nevedela sa hýbať a žalobkyňa tam vtedy u nej bola vkuse. Poručiteľka si\nvšak nepriala, a to ani nikdy predtým, aby tam niekto prespával. V minulosti, keď sa o niečo bolo treba\npostarať, tak susedia kontaktovali žalobkyňu alebo jej manžela. Posledný rok však už nikoho ku sebe\nnepustila, len žalobkyňu. Poručiteľka si však držala odstup, ona nedôverovala. Žalobkyňa vedela, kde\nmá Poručiteľka peniaze, avšak keď tie peniaze vyberala, žalobkyňa musela odísť z miestnosti. Pokiaľ\nsa jedná u uhrádzanie nákladov domácnosti, skoro všetko sa varilo u žalobkyne. Ona Poručiteľke nikdy\nnevyčleňovala, že na to treba platiť, a to ani vtedy, keď doniesla diétne jedlo z nemocnice. Keď bolo treba,\ntak sa pralo u Poručiteľky ručne, keď sa pralo u žalobkyne v práčke, nikdy sa to finančne neoddeľovalo.\nByt aj inkaso si platila Poručiteľka sama z jej zdrojov. Nákupy hradili spoločne. Veľakrát spolu jedli ráno\naby žalobkyňa videla, že sa Poručiteľka naje, aj kvôli tomu, že ona si už nedopriala v podstate nič.\nDomáce práce v byte vykonávala žalobkyňa už rok a pol pred smrťou Poručiteľky. Poručiteľka strašne\nschudla a bola slabá, rýchlo sa zadýchala. Tiež Poručiteľku sprchovala. Bežný deň žalobkyne rok pred\nsmrťou poručiteľky vyzeral tak, že ráno zaparkovala rovno pred bytom, skontrolovala Poručiteľku, či je v\nporiadku, zmerali krv a žalobkyňa išla do roboty. Veľakrát Poručiteľka žalobkyni do roboty volala, či príde\ns tým, že vedela, že žalobkyňa príde. Poobede mala Poručiteľka svoje programy a seriály, najčastejšie\no 18.00 poslala žalobkyňu domov. Niekedy ostali tak, že sa aj navečerali spolu a žalobkyňa išla domov\nneskôr. Za pomoc Poručiteľke žalobkyňa nedostávala žiadnu odmenu. Poručiteľka mala strašne nízky\ndôchodok, žalobkyňa to ani nechcela, aj bola Poručiteľke strašne zaviazaná z minulosti, keď potrebovali\npožičať peniaze, vždy jej Poručiteľka požičala peniaze. Na otázku, či sa niekedy stalo, že by žalobkyňa\nu Poručiteľky prespala alebo vedela prespať, žalobkyňa uviedla: „teoreticky áno, ale ona si to nepriala\nnikdy. Ona mala rada aj moje deti, jednak teda aj moju svokru nebohú, boli sesternice, ale ona ku nej\nchodila, ale naspäť nie. Ona mala také dni, že povedala, že dneska budeme len v kuchyni. Alebo keď\nišla niečo zobrať, tak som sa musela otočiť chrbtom. Ja keď som ju nakladala do sanitky, vtedy keď\nuž s ňou bolo veľmi zle, tak ešte som musela pritiahnuť kreslo ku skrini, aby sa dostala, ale ja som\nmusela vyjsť von, aby vedela, či si z tej skrine niečo beriem. Takže ona si vždy taký odstup držala, ale\nprespať som tam neprespávala nikdy, kvôli tomu, že som vedela, že jednak sa ona necítili dobre, keď\ntam niekto bol.“. Na otázku, či náhodou nebola aj nejaká iná osoba, ktorá by žalobkyni pomáhala so\nstarostlivosťou o Poručiteľku, žalobkyňa uviedla: „ bol môj manžel, moje deti, ale už ten posledný rok\nnikto, ešte tam je tá pani suseda, čo je tiež zdravotná sestra, tá chodila jej pichať inzulín kým žila a\nešte niekedy, tak veľakrát keď som prišla, tak som sa pýtala čo je v chladničke, doniesla mi moja W., že\ndoniesla mi halušky, alebo tak. Ešte tú niekedy pustila, ale inak asi nie, nikto. Vo vchode, napr. poštárku\n\náno, od poštárky si ona preberala dôchodok, to zase nedôverovala, to ona mala presne zadelené ale\nbolo už tak posledné mesiace, že sa vtedy vyplácalo inkaso, že sme nemuseli so všetkým chodiť na\npoštu, ale prespať som tam neprespávala nikdy, neželala si to.“\n11. Svedkyňa W. P. v rámci svojej výpovede uviedla, že býva vo Q. O. A. J.. Q. XX a pod ňou v byte\nbývala Poručiteľka. Svedkyňa bola sestričkou a veľmi dobre sa s Poručiteľkou poznali. O Poručiteľku\nsa posledný rok starala žalobkyňa a svedkyňa pretože poručiteľka si už nevedela ani oprať, ani uvariť.\nSvedkyňa vie, že Poručiteľku balamutil sused oproti, ale starali sa o ňu len oni dve. Potom si dolámala\nruku pri Bille a spadla zo schodov a bola odkázaná už vo všetkom na druhých, nebola schopná sa sama\no seba postarať vôbec. Žalobkyňa ku nej často chodila, prala jej, varila, pretože nebola už schopná.\nRok pred smrťou Poručiteľky svedkyňa pravidelne za Poručiteľkou chodila a Poručiteľka sem-tam prišla\nza svedkyňou, keď ešte ako tak mohla. „Potom si ruku dolámala, ja som chodila, ja som jej jesť nosila,\nO. tiež, však bola v robote, ale keď mohla, tak prišla ju navštíviť.“ Ďalej svedkyňa uviedla, že domáce\npráce v domácností Poručiteľky robila žalobkyňa a sem-tam aj svedkyňa a umývať okná k nej chodila\nešte jedna pani z rodiny. Žalobkyňa chodila za Poručiteľkou skoro každý deň, avšak tam neprespávala.\nPoručiteľka to nechcela. K uvedenému svedkyňa doplnila, že: „my sme ju len uložili.“\n12. Z výsluchu svedkyne P.. P. W. vyplynulo, že táto Poručiteľku poznala, pretože bývala vo vedľajšom\nvchode, však balkóny mali „dá sa povedať“ spoločné. Hlavne ten posledný rok sa žalobkyňa, ktorá je\nkolegyňou svedkyne, o Poručiteľku starala - prala jej, varila a posledný rok to už bolo intenzívne. Veľa\no tom so žalobkyňou komunikovali. Žalobkyňa vtedy chodila za Poručiteľkou aj pred prácou alebo po\npracovnej dobe, a to rozhodne často, hoci svedkyňa nevie, či každý deň. Svedkyňa sa s Poručiteľkou\nstretávala nanajvýš na balkóne, keď tam Poručiteľka ešte chodila, čo však už posledný rok nebolo, a\nnevie, či so starostlivosťou o Poručiteľku alebo o jej domácnosť ešte niekto pomáhal.\n13. Svedkyňa P. C.-H. v rámci výsluchu uviedla, že žalobkyňa je jej kolegyňou. Poznala i Poručiteľku,\nlebo nie raz prišla za žalobkyňou do práce. Prišla sa porozprávať alebo keď bolo potrebné, tak žalobkyňa\nišla s ňou aj k lekárovi lieky dať napísať. Po tom, keď matka Poručiteľky zomrela, Poručiteľka veľmi\nnechcela chodiť, tak len žalobkyňa chodila ku nej. Svedkyňa od žalobkyne vie, že sa o Poručiteľku\nstarala, keď žalobkyňa nie raz uvádzala, že si potrebuje odbehnúť lebo doniesla do roboty aj jedlo\npre Poručiteľku, že ide pozrieť, ako sa má, či dačo nepotrebuje a aj si telefonovali. Alebo keď už bola\npotom aj v nemocnici, tak len ona chodila za ňou do Lučenca do nemocnice. Ďalej svedkyňa uviedla,\nže Poručiteľku nenavštevovala, ale poznali sa, pretože predtým chodievala dosť často za žalobkyňou,\ndali si so svedkyňou kávu alebo čaj, rozprávali sa. Nevedela sa vyjadriť, či sa aj niekto iný staral o\nPoručiteľku alebo všetko bolo len na pleciach žalobkyne. Podľa jej vedomostí Poručiteľka bola mobilná,\npo byte vedela prejsť, ale stravu jej nosila len žalobkyňa, pretože nevládala variť alebo sa jej nechcelo.\nKým ešte Poručiteľka bola mobilná, tak niekedy s ňou išla žalobkyňa na nákup alebo zabezpečiť lieky,\nale posledný rok jej lieky zabezpečovala žalobkyňa a taktiež jej zabezpečovala nákupy. Tiež jej brala\naj veci a doma jej oprala a doniesla jej čisté.\n14. Z výsluchu svedkyne U.. Y. Š. vyplynulo, že bola v priateľskom vzťahu s Poručiteľkou. Do Covid\nobdobia sa stretávali 3x - 4x týždenne a už vtedy chodila za ňou žalobkyňa, už aj vtedy sa o ňu starala,\nvarila jej a pomáhala so zdravotnými problémami. Horšie to bolo už vtedy, keď prišlo Covid obdobie,\nvtedy sa už svedkyňa s Poručiteľkou nenavštevovali, avšak dvakrát- trikrát do týždňa si volávali s tým,\nže Poručiteľka jej často hovorila, že „ O. tu bola, toto mi doniesla jesť, toto mi urobila, vyprala mi,\npovysávala.“ Ďalej svedkyňa uviedla, že Poručiteľka bola taká sama pre seba, nemala rada na noc\nnikoho. Avšak aj ráno, keď išla žalobkyňa do roboty, tak sa spýtala, čo Poručiteľka potrebuje, aké lieky, aj\ncez obed často z roboty odbehla a večer väčšinou chodila tiež. Keď bolo veľké upratovanie, tak chodila\nžalobkyňa umyť okná, vysávať, a podobne. Keď bolo treba zabezpečovala lieky od lekárov, hygienické\npotreby a podobne s tým, že kým nebolo Covid obdobie, tak aj Poručiteľka sama dobre chodila k lekárovi.\nEšte pred Covidom jej aj svedkyňa občas niečo kúpila, keď ju o to Poručiteľka poprosila. Ďalej svedkyňa\nuviedla, že Poručiteľka mala dôchodok len okolo 370,-Eur a peniaze žalobkyni, napr. keď táto kúpila\nstravu, nedávala.\n15. Svedkyňa Q. X. pri výsluchu uviedla, že bola susedou Poručiteľky. Každý deň počas týždňa, keď\nsvedkyňa ráno aj poobede venčila psa, žalobkyňu stretávala. Aj s Poručiteľkou sa veľakrát rozprávala,\nže ako sa o ňu dobre stará. Navarené jej doniesla, oprať jej oprala, sprchovala ju, upratala jej. Veľmi milá,\n\nobetavá. Takto sa vyjadrila aj Poručiteľka. Počas Covidového obdobia už Poručiteľku vonku nestretávala,\nlen žalobkyňu ráno a poobede.\n16. Svedkyňa O. N., dcéra žalobkyne, pri výsluchu uviedla, že ona sama mala blízky vzťah s\nPoručiteľkou, bola to jej krstná matka a podľa názoru svedkyne žalobkyňa má nárok na to, čo žiada,\nnakoľko sa veľmi podieľala na starostlivosti o Poručiteľku. Boli si veľmi blízke a aj celá rodina sa veľmi\nčasto stretávali pri rôznych príležitostiach. Keď bola svedkyňa mladšia, síce sa nestretávali na dennej\nbáze už len z toho dôvodu, že Poručiteľka veľmi návštevy prijímať nechcela a ani nikam chodiť, ale\nzvykla sa svedkyňa pravidelne u nej zastaviť. Stretávali sa aj na oslavách, prišli jej ukázať vysvedčenie,\na podobne. Posledné roky už vždy Poručiteľka ostávala doma, bola čoraz slabšia a slabšia a nemala\nnikoho, kto by sa o ňu postaral. Všetko zabezpečovala žalobkyňa. Varila jej, upratala jej, nosila jej lieky.\nKeďže je zdravotnou sestrou merala jej cukor, išla aj niečo kúpiť, a podobne. Okrem nej určitú formu\npomoci zabezpečovala aj jej kamarátka, susedka. Tá jej občas zvykla niečo nakúpiť, gro však riešila vždy\nžalobkyňa. Poručiteľka sa strašne bála Covidu a v období, keď Covid vypukol, sa už stretávať vôbec\ns nikým nechcela. Odvtedy za ňou chodila už len žalobkyňa najmä z titulu toho, aby jej doniesla jedlo.\nPribližne dva mesiace pred smrťou však mala Poručiteľka úraz. Po tomto úraze už bola veľmi slabá\na vtedy už žalobkyňa zabezpečovala aj veci súvisiace s hygienou ako sprchovanie, a podobne. Vtedy\nchodila za Poručiteľkou aj v priebehu pracovnej doby, kým dovtedy chodila najmä ráno pred prácou a\npoobede po práci. Fungovalo to predtým takým spôsobom, že žalobkyňa chodila za Poručiteľkou ráno aj\npoobede. Zabezpečila jej nákup, či už hygienických potrieb alebo stravy. Poručiteľka však nikdy nikomu\nnedovolila, aby s ňou býval. Vždy bola veľmi ustráchaná. Aj k svedkyni sa správala takým spôsobom, že\nkeďže bola jej krstnou dcérou a napríklad chcela vybrať päť eur z nejakej skrine, tak svedkyňa musela\nopustiť izbu. Pokiaľ svedkyňa vie, nikdy nikto v jej domácnosti neprespal. Samotná žalobkyňa bývala\nv dome v Dolných Plachtinciach aj so svojím manželom. Neraz navrhla poručiteľke spoločné bývanie.\nTáto však bola veľmi ustráchaná, istým spôsobom jej bol cudzím každý jeden človek. Okrem toho v\nčase, keď vypukol Covid, sa strašne bála a vtedy sa už nechcela kontaktovať s nikým. Pokiaľ sa jedná\no finančnú stránku mala nižší dôchodok nakoľko ona išla do predčasného dôchodku. Vždy bola preto\nsporivá, sťažovala sa, že má málo peňazí, žila veľmi striedmo, nič si nedopriala. Žalobkyňa jej pomáhala\nnezištne. Keďže je žalobkyňa zdravotnou sestrou, pravidelne Poručiteľke merala cukor, osobitne jej\npomáhala po úraze, nakoľko Poručiteľka sa bála ísť aj do nemocnice. Pokiaľ sa jedná o denný režim\nžalobkyne zhruba rok pred smrťou Poručiteľky, tak jej bežný deň vyzeral takým spôsobom, že každé\nráno ešte pred prácou išla za Poručiteľkou. Doniesla jej niečo na raňajky alebo sa spolu naraňajkovali,\nnásledne išla do práce. Veľakrát jej doniesla z práce, nakoľko pracuje v nemocnici, aj obed, keďže\nnemocnica vie zabezpečiť diétne stravovanie. Následne sa za ňou vždy zastavila aj poobede a bola s\nňou do večera. Následne šla domov. Poručiteľka už dlhodobo nebola schopná zabezpečovať si lieky, a\ntoto všetko zabezpečovala žalobkyňa. Pred smrťou žalobkyňa riešila aj hygienu Poručiteľky. Dlhodobo\nzabezpečovala jej nákupy s tým, že toto všetko aj po finančnej stránke znášala žalobkyňa. Čo sa týka\nbývania, tak tieto náklady si Poručiteľka hradila sama.\n17. Svedok G. P. pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa je jeho manželkou. Čo sa týka Poručiteľky, tak k nej\nmal blízky vzťah, je to jeho rodina. Vyrastali spolu, veľmi často sa stretávali, najmä dovtedy, kým ešte\nžila matka Poručiteľky. V čase, keď matka Poručiteľky už bola na tom zle, tak ho prosila, či by sa aj so\nžalobkyňou o Poručiteľku nepostarali. On jej to vtedy sľúbil, aj to, že ju trebárs nedajú do starobinca, a\npodobne. Po smrti matky Poručiteľky tam svedok ešte nejaký čas chodil, ešte dovtedy, kým nevypukol\nCovid. Chodil tak jeden až dvakrát do týždňa. Ako však prepukol Covid, tak tohto sa ona strašne bála,\na najmä smrti. Odvtedy súhlasila len s tým aby ju navštevovala žalobkyňa, a to z toho dôvodu, že\nona pracovala v nemocnici, bola pravidelne testovaná na Covid, bola opakovane očkovaná, a podobne.\nŽalobkyňa tam chodila ráno pred prácou, chodila tam aj poobede, po práci. Veci poručiteľky sa prali v\nich domácnosti. Nosili jej varené jedlo, ktoré sa u nich navarilo. Žalobkyňa jej kupovala lieky. Vie, že jej\npomáhala aj s hygienou. Poručiteľka však nikdy nesúhlasila s tým, aby tam žalobkyňa alebo ktokoľvek iný\nprespal a niekedy to dopadlo tak, že žalobkyňa sa vrátila od Poručiteľky až večer. Svedok so žalobkyňou\nv tom čase žili v Dolných Plachtinciach v rodinnom dome. Ten rodinný dom vlastnia dvadsaťšesť rokov a\naj predtým sa Poručiteľky pýtali, či trebárs nechce ísť k nim bývať. Ona povedala, že v žiadnom prípade.\nJednoducho ona chcela byť sama, bola tak naučená, vyrastala tam, v tom svojom byte a tam chcela aj\nzostať. Ešte v čase, kým covid nebol, a keď občas prišla k nim, ani u nich nikdy nechcela prespať. Čo sa\ntýka finančnej stránky tejto starostlivosti o Poručiteľku, tak svedok toto nejakým spôsobom nesledoval,\naj doma žalobkyňa hospodárila s peniazmi, aj s jeho výplatou. Vie, že za tú varenú stravu, ktorú uvarili\ndoma, nikdy nič nezobrali. Nevie presne ako to bolo s nákupmi stravy v obchodoch, s nákupmi liekov,\n\nzrejme sa to platilo z účtu alebo z peňazí Poručiteľky. Vie, že žalobkyňa v domácnosti Poručiteľky aj\nupratovala. Toto robila pre ňu bezodplatne. Má za to, že Poručiteľka by približne jeden a pol roka až\ndva roky pred smrťou určite sama existovať nedokázala. Ak by to mal svedok zhodnotiť a približne\nodhadnúť, tak žalobkyňa približne polovicu času strávila v práci a u Poručiteľky a druhú polovicu s ním\nv ich domácnosti. Čo sa týka nejakých iných osôb, ktoré by sa podieľali na starostlivosti o Poručiteľku,\ntak občas sa nejakí susedia ponúkli, že Poručiteľke niečo kúpia, keď idú do obchodu. Pokiaľ svedok vie,\ntak toto Poručiteľka odmietla a tieto nákupy zabezpečovala žalobkyňa.\n18. Podľa § 474 ods. 1 OZ ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi\nrodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej\ndomácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na\nporučiteľa.\n19. Podľa § 475 OZ ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom\nporučiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v\nspoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou\nna poručiteľa.\n20. Podľa § 115 OZ domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady\nna svoje potreby.\n21. Konanie o dedičstve podľa § 158 a nasl. CMP má mimosporový charakter a dedičskému súdu\nneumožňuje riešiť sporné otázky skutkového charakteru. Vzhľadom k tomu, ak dôjde v dedičskom konaní\nk sporu v skutkových otázkach, Civilný mimosporový poriadok v § 194 ukladá súdu povinnosť pokúsiť sa\no odstránenie spornosti zmierom. Pokiaľ je uvedený postup neúspešný, súd odkáže účastníka, ktorého\ndedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.\nNásledne v dedičskom konaní pokračuje s účastníkmi podľa výsledku sporu (§ 194 ods. 1 a 2 CMP). V\ndedičskom konaní vedenom po Poručiteľke Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 10D/204/2021-43\nzo dňa 04.05.2022 žalobkyňu podľa § 194 ods. 1 CMP v spojení s § 192 CMP odkázal na podanie\nžaloby na súd o určenie, že je dedičkou po Poručiteľke ako spolužijúca osoba. Následne žalobkyňa v\nsúdom stanovenej lehote podala žalobu o určenie, že je dedičkou po Poručiteľke na základe toho, že žila\ns Poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu\nsa starala o spoločnú domácnosť. Z platnej právnej úpravy však vyplýva, že predmetom konania, na\nktoré bol žalobca dedičským súdom podľa § 194 CMP odkázaný, má byť len určenie spornej skutočnosti\n(čo je navyše v súlade s § 137 písm. d/ CSP) a naopak, že pokiaľ rozhodnutie závisí iba na právnom\nposúdení skutočností, ktoré sporné nie sú, samotný dedičský súd rozhodne o tom, s ktorým účastníkom\nbude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje (viď. znenie § 193 CMP).\nPreto mal dedičský súd vyššie citovaným uznesením správne žalobkyňu odkázať na podanie žaloby o\nurčenie, že žila s Poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti\na z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť (prípadne bola odkázaná výživou na Poručiteľku)\na žalobkyňa mala podať žalobu v takomto znení. Uvedený nedostatok žaloby by však v prípade, ak by\nžalobkyňa preukázala, že žila s Poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej\ndomácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť (prípadne bola odkázaná výživou na\nPoručiteľku), mal za následok zamietnutie jej žaloby len v časti o určenie, že je dedičkou o Poručiteľke,\nnie v časti o určenie, že žila s Poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej smrťou v spoločnej\ndomácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Preto súd v konaní vykonal dokazovanie\nna riešenie otázky, či žalobkyňa skutočne žila s Poručiteľkou najmenej po dobu jedného roka pred jej\nsmrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť (keď v žalobe a\nani v priebehu konania netvrdila, že by bola odkázaná na výživu Poručiteľky). Priznanie dedičských\nnárokov žalobkyne tak bolo podmienené splnením základnej zákonnej podmienky v tom, že žalobkyňa\nbola spolužijúcou osobou s Poručiteľkou po zákonom predpokladaný čas - vzhľadom na dátum úmrtia\nPoručiteľky (21.05.2021) teda minimálne od 21.5.2020. Rozhodujúcou kategóriou bol pojem domácnosť,\nktorú definuje ust. § 115 OZ a ktorú podľa znenia tohto ustanovenia tvoria fyzické osoby, ktoré spolu\ntrvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.\n22. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít pojem spoločná domácnosť predstavuje\nskutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú\nna úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli § 115 OZ. Na účely § 474 ods. 1\n\nalebo § 475 OZ ide teda o skutočné spotrebné spoločenstvo poručiteľa a ďalších osôb, ktoré osoby\nprispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej\nobstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb\nsa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o\nspoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábava, výlety a pod (R 34/1960, či R 12/1968). Spolužitie\nsa považuje za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť takéto\nspoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. Spoločné uhrádzanie nákladov na životné potreby\nmožno charakterizovať ako hospodárske spolužitie, pri ktorom osoby spoločne hospodária so svojimi\npríjmami, nie sú presne oddeľované finančnými prostriedkami a nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti\nmôžu tieto osoby užívať (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS\nČSSR, ČSR a SR 1970-1983, zv. IV, str. 538). Pojem spoločná domácnosť v zmysle § 474 ods. 1 OZ\npodľa ustálenej judikatúry ďalej treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie a že\nvýnimka z uvedeného je možná len v prípade, ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej\ndomácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby, či v prípade\nak poručiteľ pre svoj zdravotný stav alebo z bytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s osobami,\ns ktorými inak trvalo žil spolu a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť (R 12/1968, či\nR 86/1952, z ktorého vyplýva, že tým, že poručiteľ strávil niekoľko mesiacov pred svojou smrťou v\nnemocnici, nestratili osoby, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti ako členovia rodiny a z tohto dôvodu\nsa starali o spoločnú domácnosť, dedičský nárok po ňom, ak pobytom poručiteľa v nemocnici nedošlo k\nzrušeniu spoločnej domácnosti). Pokiaľ ide o to, či by určitá osoba mohla alebo nemohla mať aj viaceré\nspoločné domácnosti, judikatúra najvyšších súdnych autorít pojednáva o uvedenej otázke len v súvislosti\ns manželmi, kedy stanovila, že pokiaľ manželstvo trvá a manželia sa podieľajú na úhrade spoločných\npotrieb, a teda žijú v trvalom spotrebnom spoločenstve (napr. spoločne užívajú byt a spoločne platia\núhradu za užívanie bytu a za služby s ním spojené), založenie ďalšej spoločnej domácnosti jedným z\nmanželov v inom spotrebnom spoločenstve nemožno z hľadiska § 115 OZ právne uznať (V 26/1980).\nNapokon, odborná literatúra k možnosti jednej osoby mať dve domácnosti vo všeobecnosti konštatovala,\nže spoločnú domácnosť môžu tvoriť len osoby, ktoré nemajú už inú domácnosť a výnimku s tohto pravidla\npripustila napr. v situácii dieťaťa zvereného do striedavej osobnej starostlivosti, kedy v takomto prípade\nje dieťa striedavo členom dvoch domácností (napr. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,\nSedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha:\nC. H. Beck, 2019, či Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. . Praha: C. H. Beck, 2015, str. 1657). Napokon\njudikatúra je konštantná v názore, že osoba, ktorá sa starala o poručiteľa (osamelého a nevládneho),\nale nežila s ním v spoločnej domácnosti, nie je dedičom zo zákona podľa § 474 OZ (V 26/1972) a že\nsamotná dočasná príbuzenské alebo občianska výpomoc pri obstarávaní domácnosti na spolužitie v\nspoločnej domácnosti nestačí (R 4/1953). Zároveň je potrebné uviesť, že predpokladom dedičského\nnároku spolužijúcej osoby nie je len to, že tvorila po zákonom stanovený čas spoločnú domácnosť s\nporučiteľom, ale aj to, že sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť (prípadne bola odkázaná\nvýživou na poručiteľa).\n23. V prejednávanom prípade žalobkyňa odvodzovala svoj nárok od toho, že viac ako jeden rok tvorila\nspoločnú domácnosť s Poručiteľkou z tohto dôvodu, že zabezpečovala chod domácnosti a starala sa\no Poručiteľku, kupovala jej lieky, varila, upratovala, prala, starala sa o chod domácnosti a spoločne aj\nhospodárili s tým, že spoločne nebývali len z tohto dôvodu, že Poručiteľka mala strach kontaktovať\nsa a stýkať sa s inou osobu ako so žalobkyňou a výslovne si priala žiť sama v byte, aby nedošlo\nk nákaze v covidovom období. Podľa názoru súdu však medzi žalobkyňou a Poručiteľkou nedošlo k\nvytvoreniu jednej domácností, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade totiž nebolo medzi stranami\nsporné, že žalobkyňa s Poručiteľkou nikdy spoločne nebývala a žalobkyňa v domácnosti Poručiteľky ani\nlen nikdy neprespala. Ako pritom vyplýva z odseku vyššie, pojem spoločná domácnosťou v zmysle §\n474 ods. 1 OZ podľa ustálenej judikatúry treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie\na že výnimka z uvedeného je možná len výnimočne z dôvodu dočasného a prechodného pobytu\nmimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej\nslužby, a podobne, kam podľa názoru súdu tiež možno zahrnúť prípady vysokoškolského štúdia dieťaťa\nbývajúceho na internáte, rodiča pracujúceho na turnusy v zahraničí a podobne. Okrem toho judikatúra\npripustila existenciu spoločnej domácností aj v prípade, ak poručiteľ pre svoj zdravotný stav alebo z\nbytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s osobami, s ktorými inak trvalo žil spolu a ktoré sa z toho\ndôvodu starali o spoločnú domácnosť. V prejednávanom prípade z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že\nporučiteľka si nikdy nepriala, aby u nej niekto prespával, že nikomu nedôverovala (žalobkyňa vedela,\n\nkde má Poručiteľka peniaze, avšak keď tie peniaze vyberala, žalobkyňa musela odísť z miestnosti,\nže keď si šla Poručiteľka niečo zobrať, žalobkyňa sa musela otočiť chrbtom, a že ešte aj v deň, keď\nju žalobkyňa nakladala do sanitky a bolo s Poručiteľkou veľmi zle, tak musela Poručiteľke pritiahnuť\nkreslo ku skrini, aby sa tam Poručiteľka dostala, ale žalobkyňa musela vyjsť von, aby Poručiteľka\nvedela, či si z tej skrine niečo žalobkyňa neberie), že si Poručiteľka držala odstup a že sa necítila dobre,\nkeď u nej niekto bol. Rovnaké závery možno vyvodiť aj z výsluchu W. P., ktorá uviedla, že žalobkyňa\nchodila za Poručiteľkou skoro každý deň, avšak tam neprespávala lebo poručiteľka to nechcela, či z\nvýsluchu O. N., ktorá uviedla, že Poručiteľka nikdy nikomu nedovolila, aby s ňou býval, že vždy bola\nveľmi ustráchaná a pokiaľ svedkyňa vie, nikdy nikto v domácnosti Poručiteľky neprespal. Z výsluchu\ntejto svedkyne vyplynulo tiež, že samotná žalobkyňa bývala dlhodobo v dome v Dolných Plachtinciach\naj so svojím manželom, že neraz navrhla Poručiteľke spoločné bývanie a že táto to vždy odmietla,\nnakoľko bola veľmi ustráchaná a istým spôsobom jej bol cudzím každý jeden človek. I svedok G. P.,\nmanžel žalobkyne, v rámci výsluchu uviedol, že so žalobkyňou dlhodobo žili v Dolných Plachtinciach\nv rodinnom dome (uvedený rodinný dom vlastnia dvadsaťšesť rokov) a že aj v minulosti sa Poručiteľky\npýtali, či trebárs nechce ísť k nim bývať. Ona povedala, že v žiadnom prípade. Podľa názoru svedka\nona chcela byť sama, bola tak naučená, vyrastala tam, v tom svojom byte a tam chcela aj zostať. Ešte\nv čase, kým Covid nebol, a keď občas prišla k nim, ani u nich nikdy nechcela prespať. Vykonaným\nodkazovaním tak bolo preukázané nie len to, že žalobkyňa spoločne s Poručiteľkou nikdy nebývala a v jej\ndomácnosti ani len jeden krát neprespala, ale aj to, že takéto možnosti odmietala aj dávno predtým, ako\nvypukol na území SR vírus COVID 19. V prejednávanom prípade sa tak nejedná o dočasný a prechodný,\nvonkajšími okolnosťami odôvodnený pobyt Poručiteľky mimo spoločnej domácnosti so žalobkyňou, či\ntakýto dočasný a prechodný pobyt žalobkyne mimo spoločnej domácnosti s Poručiteľkou, akým by\nmohla byť hospitalizácia v zariadení ústavnej starostlivosti, vojenská služba, práca v zahraničí, pobyt\nna internáte a podobne. Navyše vytvoreniu spoločného bývania v prejednávanom prípade nebránili\nani bytové dôvody, keď žalobkyňa a ani žiadny zo svedkov ani len netvrdili, že by sa Poručiteľka\ndo rodinného domu žalobkyne a svedka P. nemohla nasťahovať napríklad pre nedostatok miesta v\nuvedenom dome. Takýto záver pritom vylučuje samotná tá skutočnosť, že podľa svedkyne N. (dcéra\nžalobkyne) a svedka P. (manžel žalobkyne), bola Poručiteľka bývať do rodinného domu so žalobkyňou\nopakované volaná, čo by zrejme realizované nebolo, ak by v tomto dome neboli vytvorené na bývanie\nPoručiteľky predpoklady. Uvedené platí o to skôr, že v konaní nebolo ani len tvrdené, že by byt, ktorý\nPoručiteľka užívala, bol bytom osobitného určenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb., t.j. byt\nstavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, a ani, že by Poručiteľka bola\ntakouto osobou osobitne v čase pred vypuknutím pandémie, kedy jej bolo zo strany žalobkyne, či jej\nmanžela spoločné bývanie v dome žalobkyne a jej manžela ponúkané. Teda, že by dom žalobkyne\nnevyhovoval osobitným zdravotným požiadavkám Poručiteľky, ktoré osobitné zdravotné požiadavky\nmala zabezpečené len vo svojom byte osobitného určenia. Dôvodom, pre ktorý Poručiteľka nezačala\nbývať u žalobkyne alebo naopak žalobkyňa u poručiteľky, nebolo podľa názoru súdu ani zvýšené riziko\nochorenia, či úmrtia po vypuknutí pandémie, keď Poručiteľka možnosť presťahovať sa k žalobkyni\nodmietala opakovane už pred pandémiou (viď. vyššie), a to z toho dôvodu, že bola podľa výsluchov\nžalobkyne, svedkyne P., N. a svedka P. vo všeobecnosti samotárska a ustráchaná. Podľa obsahu\nvýsluchu žalobkyne bola Poručiteľka tiež nedôverčivá, a to tak k žalobkyni, ako aj k svedkyni N., ktorá\nnapriek tomu, že bola krstnou dcérou Poručiteľky, musela vždy opustiť izbu, kde mala Poručiteľka\npeniaze, keď jej táto chcela dať napr. 5 €., čo svedkyňa N. (podľa názoru súdu výstižne) pomenovala\nslovami, že „istým spôsobom jej bol cudzím každý jeden človek“. Obdobné závery pritom vyplynuli aj\nz výsluchu svedkyne Š., ktorá Poručiteľkou charakterizovala tak, že ona „bola taká sama pre seba,\nnemala rada na noc nikoho“. Naopak, podľa názoru súdu vytvoreniu spoločnej domácnosti žalobkyne\ns Poručiteľkou bránil predovšetkým postoj Poručiteľky, ktorá (bez ohľadu na jej dôvody) nechcela\nvytvoriť spoločnú domácnosť nie len so žalobkyňou, ale ani s inou osobou, z ktorých dôvodov v jej\ndomácnosti nikdy nikto iný neprespal a zástupne potom aj ten dôvod, že žalobkyňa mala vytvorenú\nspoločnú domácnosť so svojim manželom. Z výsluchu svedka G. P. (manžela žalobkyne) totiž vyplynulo,\nže svedok v rozhodnom čase jedného roka pred smrťou poručiteľky (a aj predtým a potom) žil so\nžalobkyňou v Dolných Plachtinciach v rodinnom dome, ktorý vlastnia dvadsaťšesť rokov, že doma\nžalobkyňa hospodárila s peniazmi vrátane jeho výplaty a že žalobkyňa približne polovicu času strávila\nv práci a u Poručiteľky a druhú polovicu s ním v ich domácnosti. Manželstvo žalobkyne a svedka\nteda nie len, že v rozhodnom čase trvalo (a trvá aj naďalej), ale manželia v danom čase tvorili trvalé\nspotrebné spoločenstvo (spoločne užívali spoločný rodinný dom a spoločne platili náklady s užívaním\ndomu spojené a podobne), a to bez Poručiteľky, ktorá sa nijakým spôsobom nepodieľala na užívaní\nrodinného domu manželov, a ani na nákladoch spojených s týmto užívaním. Zároveň manžel žalobkyne\n\nsa v rozhodnom čase nijakým spôsobom nepodieľal na užívaní bytu Poručiteľky. Svedok P. tak tvoril\nspoločnú domácnosť len so žalobkyňou a žalobkyňa len s ním, a to aj s poukazom na to, že pokiaľ\nžalobkyňa s Poručiteľkou a v práci trávila približne polovicu času (v čoho dôsledku na Poručiteľku mohla\npripadnúť nanajvýš polovica z polovice jej času), so svojim manželom trávila druhú polovicu času. Preto\npokiaľ manželia P. tvorili vlastnú spoločnú domácnosť, nie je možno pripustiť, aby žalobkyňa tvorila inú\nspoločnú domácnosť aj s Poručiteľkou (viď. už vyššie citované rozhodnutie zverejnené ako V 26/1980).\n24. Ďalej je potrebné uviesť, že spoločnou domácnosťou je len skutočné spotrebné spoločenstvo osôb,\nktoré osoby nie len prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, ale\npodľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či\nuž ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábava, výlety a pod (R 34/1960, či R 12/1968). V\nprejedávanom prípade však síce bolo početnými svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobkyňa sa\nstarala tak o domácnosť, v ktorej Poručiteľka bývala (upratovanie) ako aj o samotnú poručiteľku (varenie\nstravy, robenie nákupov, vybavovanie liekov a na sklonku života poručiteľky i hygiena poručiteľky), a to\nnie len osobne, ale čiastočne aj po finančnej stránke (z výsluchu svedkyne W. vyplynulo, že jej prala\na varila, a to často; z výsluchu svedkyne C.-H. toľko, že jej nosila stravu, vybavovala lieky, chodila s\nňou k lekárom a prala jej; z výsluchu svedkyne Š.Ľ. to, že žalobkyňa bezodplatne nosila Poručiteľke\nstravu, robila jej nákupy, upratovala jej, nosila lieky; z výsluchu svedkyne X. to, že jej nosila dennodenne\nstravu, prala jej i upratovala; z výsluchu svedkyne N. to, že je varila, upratovala, nakupovala, prala,\nvybavovala lieky a po úraze pred smrťou je pomáhala aj s hygienou, a to všetko bezodplatne; a\npodobne), jednalo sa však vždy o jednostrannú pomoc pre Poručiteľku zo strany žalobkyne. Vykonaným\ndokazovaním totiž bolo preukázané, že žalobkyňa kúpila Poručiteľke to, čo táto potrebovala, zabezpečila\njej lieky, keď to už Poručiteľka sama nezvládala, doniesla jej varené jedlo, oprala jej, odmerala cukor,\nupratala v byte a podobne, nepodieľala sa však na výhodách z toho plynúcich, keď v byte Poručiteľky\nsi nezabezpečovala svoju bytovú otázku, keď tam aj niekedy s Poručiteľkou jedla, robila to pre to, aby\ndohliadla na to, že sa poručiteľka najedla, a z finančných prostriedkov Poručiteľky žalobkyňa tiež nijakým\nspôsobom neprofitovala. Pokiaľ totiž Poručiteľka hradila nájomné a náklady spojené s užívaním bytu zo\nsvojho, hradila tým svoje náklady. Za varené jedlo, upratovanie v domácnosti, zabezpečovanie hygieny,\nliekov, a podobne Poručiteľka žalobkyni neplatila. Žalobkyňa tiež neprofitovala z osobnej starostlivosti\nPoručiteľky k nej, naopak len ona Poručiteľke osobnú starostlivosť poskytovala. Medzi žalobkyňou a\nPoručiteľkou sa teda jednalo nie o vzťah spotrebného spoločenstva, v ktorom každý z členov tohto\nspoločenstva na fungovanie spoločenstva prispieva podľa svojich možností prácou alebo aj finančne a\nzároveň v rámci tohto spoločenstva uspokojuje svoje životné potreby, ale o príbuzenský vzťah, v ktorom\nžalobkyňa Poručiteľke pomáhala osobnou starostlivosťou a aj finančne, a to bez toho, aby vytvorili\nspoločnú domácnosť s tým, že miera tejto pomoci sa zvyšovala vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný\nstav a zvyšujúci sa vek poručiteľky. Ako však už bolo uvedené vyššie samotná dočasná príbuzenská\nalebo občianska výpomoc pri obstarávaní domácnosti na spolužitie v spoločnej domácnosti nestačí (R\n4/1953, či V 26/1972). V prejednávanej veci je potrebné uviesť i to, že žalobkyňa bola síce osobou, ktorá\nsa v najväčšej miere na starostlivosti o poručiteľku podieľala, zďaleka však nebola osobou jedinou. Z\nvýsluchu žalobkyne, svedkyne P.I., N. i svedka P. totiž vyplynulo, že do vypuknutia Covidu 19 pravidelne\nPoručiteľke pomáhal i svedok P. a nepravidelne svedkyňa Š. (nákupmi), avšak aj po prepuknutí Covidu\n19 (a v rozhodnom období) v podstatnej miere i svedkyňa W. P.. Z výsluchu menovanej svedkyne\ntotiž vyplynulo, že táto bola susedou Poručiteľky a že o Poručiteľku sa starala táto svedkyňa spoločne\nso žalobkyňou, Poručiteľke nosila jesť, občas upratovala Poručiteľke (žalobkyňa častejšie), spolu so\nžalobkyňou Poručiteľku ukladali spať a podobne. I z výsluchu žalobkyne pritom vyplynulo, že uvedená\nsvedkyňa chodila Poručiteľke pichať inzulín (bola zdravotnou sestrou) a veľakrát jej nosila jesť, a to\naj v rozhodnom období. Skutočnosť, že žalobkyňa z dôvodov, ktoré môžu byť rôzne, sa na pomoci\nPoručiteľke podieľala v najväčšom rozsahu, však na konštatovanie, že s poručiteľkou tvorila spoločnú\ndomácnosť, nestačí.\n25. Tiež je potrebné uviesť, že spoločná domácnosť ako trvalé spotrebné spoločenstvo je\ncharakterizované aj tým, že osoby spoločne hospodária so svojimi príjmami, nie sú presne oddeľované\nfinančnými prostriedkami a nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti môžu tieto osoby užívať (Sborník\nstanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SR 1970-1983,\nzv. IV, str. 538), v čoho dôsledku spoločnosťou domácnosťou nie je napr. vzťah viacerých študentov\nobývajúcich rovnaký prenajatý byt, a to ani v prípade ak sa rovnocenne skladajú na náklady s užívaním\nbytu spojené (R 34/1960). V prejedávanom prípade však bolo preukázané, že Poručiteľka sa vo svojom\nbyte nesprávala tak, že by spoločnú domácnosť s ňou tvorila i žalobkyňa, a to už len vychádzajúc z\n\nvýsluchu žalobkyne, ktorá uviedla, že musela na pokyn Poručiteľky opustiť izbu, keď si Poručiteľka niečo\nvyberala zo skrine, že Poručiteľka určovala, kde v daný deň budú tráviť čas, že stanovovala, kedy má\nžalobkyňa odísť a podobne (vid. vyjadrenia žalobkyne o tom, že ju Poručiteľka najčastejšie o 18.00\n„poslala domov“, resp. že mala také dni, že povedala, že „dneska budeme len v kuchyni“ a podobne).\nPoručiteľka sa tak v byte, v ktorom bývala, správala tak, že len ona je v uvedenom byte „doma“ a že\nlen ona určuje pravidlá toho, v ktorej časti bytu a kedy sa žalobkyňa môže zdržiavať. I uvedené potom\nvylučuje, že by žalobkyňa s Poručiteľkou spoločnú domácnosť tvorili.\n26. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nebolo potrebné vykonať\ndokazovanie za účelom zistenia výšky dôchodku Poručiteľky, keď vykonaným dokazovaním bolo\npreukázané, že žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti (nie však spoločnej) i po finančnej stránke\n(čo i len tým, že bezodplatne upratala, oprala a doniesla navarené jedlo) s tým, že na rozhodnutie\nprejednávanej veci nebola určujúcou ani otázka, či Poručiteľka bola alebo nebola na takúto finančnú\npomoc zo strany žalobkyne odkázaná. Súd tiež nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré mali\npreukázať, že žalobkyňa uhradila náklady spojené s pohrebom Poručiteľky, keď táto skutočnosť v prvom\nrade nebola medzi stranami sporná, ďalej nie je relevantná na určenie toho, či žalobkyňa s Poručiteľkou\npočas posledného roku pred jej smrťou tvorili spoločnú domácnosť a navyše žalobkyňa mohla mať\nrôzne dôvody, pre ktoré Poručiteľke pohreb vystrojila, ako mohla mať aj rôzne dôvody, pre ktoré sa\no Poručiteľku posledné roky starala. Žalobkyňa totiž sama pri výsluchu uvádzala, že jej Poručiteľka v\nminulosti strašne pomohla, keď sa Poručiteľka starala o svokru žalobkyne, tiež, že mala stále pocit,\nže je dlžná Poručiteľkinej mame, ktorá bola nekonečne dobrý človek k rodine žalobkyne, a rovnako aj,\nže bola Poručiteľke strašne zaviazaná z minulosti nakoľko keď potrebovali požičať peniaze, vždy jej\nPoručiteľka požičala. Okrem toho mohla mať žalobkyňa aj ďalšie nezištné ale aj zištné dôvody, pre ktoré\nPoručiteľke pomáhala, tieto však nie sú relevantné pre ustálenie, či tvorila alebo netvorila s Poručiteľkou\nspoločnú domácnosť. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by Poručiteľka so žalobkyňou spoločnú\ndomácnosť tvorili, nemohlo byť ani preukázané, že by sa žalobkyňa starala o spoločnú domácnosť s\nPoručiteľkou. Naopak, bolo preukázané len to, že sa starala o domácnosť Poručiteľky a Poručiteľku.\nNapokon, súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by mal v prejednávanej veci zohľadniť princíp dobrých\nmravov, ktorého aplikácie sa právny zástupca žalobkyne domáhal v súvislosti s tým, že „ani žalobkyňa,\nani jej rodinní príslušníci sa nesnažili nejakým spôsobom skresľovať alebo manipulovať s dôkazmi a\nvypovedali pravdivo“ a že „nemajú záujem nejakým spôsobom tú situáciu napríklad prezentovať tak, že\nžalobkyňa prestala bývať u svojho manžela a bývala rok pred smrťou v byte Poručiteľky.“ Podľa § 150\nods. 1 CSP totiž majú strany povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia „pravdivo a\núplne“ a pokiaľ ide o svedka, tento je podľa § 196 ods. 2 CSP nie len „povinný vypovedať pravdu a nič\nnezamlčovať“, ale navyše ak „uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,\nalebo takú okolnosť zamlčí“ môže sa dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346\nzákona č. 300/2005 Z.z.. Uvádzať pravdivé skutkové okolnosti, resp. vypovedať pravdu ako svedok je tak\nv prvom rade povinnosťou vyplývajúcou so zákon, a jej splnenie by malo byť považované za automatické\na rozhodne nie výnimočne, na základe čoho by strana sporu na ňou navrhnutí svedkovia mohli len z\ntoho, že vypovedali pravdu vyvodzovať pre uvedenú stranu sporu priaznivejšie právne následky.\n27. S poukazom na všetko už vyššie uvedené potom súd žalobu zamietol, keď v konaní nebolo\npreukázané, že by žalobkyňa s Poručiteľkou po dobu jedného roka pred smrťou Poručiteľky viedli\nspoločnú domácnosť.\n28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako procesne úspešnej strane\nkonania priznal voči v konaní neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O\nvýške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa\ndoručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na\nKrajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti\nktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých\n\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}