Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 19Er/913/2003 z 21. 11. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Lučenec z 21. novembra 2024, sp. zn. 19Er/913/2003, ECLI:SK:OSLC:2024:6603899047.4
Okresný súd Lučenec | 19Er/913/2003 | ECLI:SK:OSLC:2024:6603899047.4 | 2024-11-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9fa1767-4cd2-43fd-8b10-617f98f14fb6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6603899047.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Lučenec
19Er/913/2003
6603899047
21. 11. 2024
JUDr. Ján Šulaj
ECLI:SK:OSLC:2024:6603899047.4

Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
štátny občan SR o vymoženie 617,07 Eur (18.590 Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom.
JUDr. Ladislavom Jakubecom (nástupca JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.), so sídlom exekútorského úradu
Zámocká 30, 811 01 Bratislava pod sp.zn. EX 1474/10 (pôvodne EX 850/03), o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje z a

neprípustnú a

zastavuje ju.

II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o jej zastavení.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) bolo doručené podanie
povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku/ Odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku“, ktoré je podľa obsahu návrhom
na zastavenie exekúcie.
Poukázal na to, že exekučným titulom je Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp.zn. 1Rob
997/02 zo dňa 13.12.2002. Súd v jeho prípade napriek tomu, že zmluva ktorú uzatvoril s oprávneným
je spotrebiteľskou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok (zmenka, kumulácia
viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absencia obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a i.), čo má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, vydal exekučný
titul, čím povinnému odoprel spotrebiteľskú ochranu.
Do pozornosti súdu dal ustanovenia § 39 ods. 4, § 243f ods. 1 až 3, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.
Rozsiahlou argumentáciou sa vo svojom podaní venoval zmenke a jej zákonom limitovanému použitiu,
ktorá skutočnosť nebola v jeho prípade zohľadnená.
Spotrebiteľský úver potreboval a použil na osobné účely a potreby rodiny a domácnosti a v žiadnom
prípade nie na podnikanie. V predmetnom vzťahu sa teda považuje za spotrebiteľa. Na podporu svojich
tvrdení použil citácie z rozhodnutia Ústavného súdu ČR zo dňa 10.01.2012 č.k. I. ÚS 1930/1,rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2010 č.k. 10CoE/70/2010, rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 30.07.2013 sp.zn. 6C/40/2013, rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 110/14, Horatiu
Ovidiu Costea proti SC Volksbank Romania SA, Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 a iné.
Na základe uvedeného má za to, že súd nemal nikdy oprávnenému neprimerané a nezákonné plnenie
priznať, preto žiada, aby exekučný súd naplnil ciele Smernice Rady 93/13/EHS, predovšetkým jej
článku 6 ods. 1, opierajúc sa o rozsudok Európskeho súdneho dvora C – 419/2011, ktorý v konaní pri
uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a aj v prípade
povinného mu poskytol ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Preto žiada, aby súd
exekúciu v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že účastníci uzatvorili podľa § 497
a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje.
Poukázal na to, že účastníci konania si v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo
postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou
do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného je podľa jeho názoru v tomto
smere napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu
spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala
postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i.
v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář.
2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam zamestnancom), je
treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné
chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva
(Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský
zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M.
Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Do pozornosti súdu
dal uznesenie Okresného súdu Trnava, sp.zn.: 10 Er/964/2010-13 zo dňa 18.02.2016, ktorý v obdobnej
exekučnej veci rozhodol, že v exekúcii sa pokračuje. Má za to, že rozhodovanie okresných súdov
v obdobných veciach by malo byť jednotné.
V prípade, ak by súd aj napriek vyššie uvedenému považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za
spotrebiteľským oprávnený uviedol, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné
prihliadnuť, z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola
ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách od 1.1.2011 do 30.4.2014 (t.j. presne 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie
bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Nachádzací súd môže na porušenie zákonného zákazu
vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu
vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka
na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi (zmenkovému veriteľovi). V zmenkovom
konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na
in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť
na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania
o zmenkovom nároku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam
o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade
s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho
účinku smernice 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v prípade
zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku a tak je smernica 93/13/ES neaplikovateľná na zmenky.
Zmenkový nárok nie je akcesorický od zmluvného záväzku a je vo vzťahu k nemu abstraktný, teda nie je
ovplyvnený kauzou zmluvného záväzku. Inou by bola situácia, keby sa uplatnil nárok zo zmluvy, vtedy
by sa na zmenku prihliadalo.
Zákonodarca riešil v § 17 ods. 4 zákona č.129/2010 Z.z. túto situáciu zodpovednosťou veriteľa
z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou za škodu, ktorú mu takto spôsobí.
Takúto námietku in personam pre porušenie zákonného zákazu mohol dlžník v súdnom konaní
uplatniť. Samozrejme za podmienky, že vznik škody preukáže. Rozhodca preto nemohol prihliadnuť
na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, pretože dlžník-povinný
ani netvrdil vznik škody ani ho nepreukazoval. Zákonodarca zvolil náhradu škody veriteľa na základe
objektívnej zodpovednosti, takže, ak by dlžník uplatnil námietku zákazu použitia zmenky a náhrady
škody. Je teda zrejmé, že rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť
na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže
dlžník-povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku

na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil. Doterajšia zmenková judikatúra spred
23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody.
Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Zmenka je totiž cenný papier a jej vznik, aj
keď je zakázaný, nemožno poprieť. Prihliadať na to, že jej vznik je zakázaný, voči zmenke samotnej,
nie je možné. Iba zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu
škodu voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Nepochybne ide o relatívnu
námietku založenú na osobných vzťahoch k veriteľovi, pretože veriteľ je objektívne zodpovedný za škodu
spôsobenú použitím zakázanej zmenky. Avšak bez takejto relatívnej námietky súd ex offo nemohol na
ňu prihliadať, pretože ten môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť právnych úkonov vrátane právnych
úkonov, ktoré sú zákonom zakázané (zmenka je však cenný papier, to nie je právny úkon), čiže súd
môže (resp. musí) prihliadať ex offo iba na neplatnosť zmluvy o úvere. Ak však súd nezistil neplatnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník
námietkou.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie
v celom rozsahu zamietol.

3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Exekučné konanie sa začalo pred 1. novembrom 2013, preto súd postupoval podľa Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.11.2013) exekúciu súd
zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
9. Súd má preukázané, že exekučným titulom v danej veci je Platobný rozkaz Okresného súdu
Lučenec č.k. 1Rob997/02 zo dňa 13.12.2002 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý vydala D. C., hlavný
referent. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 6060974 zo dňa 19.09.2002 (ďalej
len „zmluva o úvere“), ktorú uzatvoril oprávnený a povinný a na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému finančné prostriedky vo výške 12.000 Sk a tieto sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 13.
dvojtýždenných splátkach po 1.430 Sk za poplatok 6.590 Sk.
Exekučným titulom súd uložil žalovanému (povinnému), aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu zaplatil žalobcovi 18.590 Sk s 0,25 percentným úrokom z omeškania za každý deň omeškania
zo sumy 18.590 Sk od 22.10.2002 do zaplatenia a súdny poplatok 925 Sk alebo aby v tej istej lehote
podal odpor na súde.

10. Spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek rozhodoval v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase vydania exekučného titulu, krajský súd. Nakoľko v predmetnej
exekúcii nie je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz vydaný krajským súdom, ale platobný
rozkaz vydaný okresným súdom a z predloženej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok
nevyplýva, že by bol vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným zabezpečený
zmenkou, súd sa možnosťou zabezpečenia predmetného vzťahu zmenkou nebude zaoberať, nakoľko
to považuje za nadbytočné.
11. Napriek skutočnosti, na ktorú vo svojom vyjadrení poukazuje oprávnený, že zmluva o úvere bola
uzatvorená ako zmluva nepomenovaná a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Obchodného zákonníka, z jej
obsahu je zrejmé, že ju na jednej strane uzatváral oprávnený ako dodávateľ, ktorý konal v rámci svojej
obchodnej činnosti a na strane druhej povinný, ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z obsahu a formy zmluvy
(na predtlačenom formulári) je zrejmé, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných
strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené má súd nepochybne preukázané, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Preskúmanie výroku právoplatného exekučného titulu je pre exekučný súd neprípustné. Rozsah
prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je
exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom
konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli
spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia
neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z
exekučného titulu (uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019).
Súd však považuje za potrebné poznamenať, že v zákonom vymedzených prípadoch však Exekučný
poriadok pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu (§ 44 ods. 2 EP, § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku). Nová právna úprava účinná od 01.04.2017 (ktorá sa však na predmetné
exekučné konanie nevzťahuje) obsahuje aj ust. § 53 ods. 3 písm. e), ktoré umožňuje exekučnému
súdu vykonať aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný
v spotrebiteľskom spore, v prípade, ak bol platobný rozkaz vydaný súdnym úradníkom (uznesenie ÚS
SR sp.zn. Plz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2023).
13. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie upriamil pozornosť na Smernicu Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V tejto súvislosti súd poukazuje na nasledovné závery Ústavného súdu SR v náleze sp.zn. III. ÚS
344/2020 zo dňa 23.02.2021:
„Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z uvedeného, je zrejmé, že na úrovni Európskej únie je kladený mimoriadny
dôraz na ochranu spotrebiteľa. Za tohto stavu, pokiaľ účastník súdneho konania upozorňuje všeobecný
súd členského štátu Európskej únie na okolnosti týkajúce sa jeho postavenia ako spotrebiteľa a
upriamuje pozornosť na konkrétnu judikatúru súdneho dvora v oblasti tejto problematiky, je potrebné,
aby vnútroštátny súd venoval predmetným argumentom účastníka náležitú pozornosť, riadne sa nimi
zaoberal a adekvátne sa s nimi vyrovnal.

Súdny dvor rozsudkom C-448/17 rozhodol (bod 2 výroku): „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek
tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy
podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane
priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a
na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor
vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu
uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“
Súdny dvor v odôvodnení rozsudku C-448/17 v bodoch 45 - 46 uvádza:
„... účinnú ochranu práv vyplývajúcich z tejto smernice možno zaručiť iba pod podmienkou, že
vnútroštátny procesný systém upravuje v rámci konania o vydanie platobného rozkazu alebo v rámci
konania o výkon platobného rozkazu ex offo preskúmanie potenciálnej nekalej povahy zmluvných
podmienok uvedených v predmetnej zmluve sudcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára
2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, body 45 a 46). Preto v prípade, ak v štádiu výkonu
platobného rozkazu nie je upravené žiadne ex offo preskúmanie potenciálne nekalej povahy podmienok
obsiahnutých v dotknutej zmluve sudcom, vnútroštátna právna úprava sa musí považovať za právnu
úpravu, ktorá môže narušiť účinnosť ochrany požadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto
preskúmanie v štádiu vydania platobného rozkazu, alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine
v štádiu odporu proti vydanému platobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý
spotrebiteľ nepodá požadovaný odpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti,
alebo vzhľadom na trovy, ktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného
dlhu, alebo z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby mu boli oznámené
všetky informácie potrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (pozri analogicky rozsudky zo
14. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C-618/10, EU:C:2012:349, bod 54, a z 18. februára 2016,
Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 52).“
Ústavný súd uvádza, že z rozsudku súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že súdny dvor na rozdiel od
krajského súdu a okresného súdu v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie
exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie,
a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna
právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom
stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu - o takúto situáciu ide aj v prípade sťažovateľky, keďže
platobný rozkaz bol vydaný podľa § 172 OSP, pozn.) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie
neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava
umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené.
V zmysle záverov súdneho dvora musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto
prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje.
Ústavný súd poznamenáva, že uvedený rozsudok bol vydaný vo veci týkajúcej sa Slovenskej republiky,
pričom reaguje na nedostatky platobných rozkazov, no súčasne jeho závery sú podporené ďalšou
judikatúrou súdneho dvora, konkrétne rozsudkom zo 7. novembra 2019 v spojených veciach C-419/18
a C-483/18 (Profi Credit Polska S.A./Bogumiła Włostowska a i. a Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle
predmetného rozhodnutia (bod 66) musí súd ex offo prijať opatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom
zistiť, či ustanovenie v zmluve, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak,
posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia (m. m. rozsudok z 9. 11. 2010, VB Pénzügyi
Lízing, C-137/08, rozsudok zo 14. 6. júna 2012, Banco Espanol de Crédito, C-618/10). V prípade, že
vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje
alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo , zistil, že ustanovenie patrí do
pôsobnosti smernice, konštatuje, že toto ustanovenie má nekalú povahu (bod 70), musí o tom informovať
účastníkov konania a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili (k tomu aj rozsudok z 21. 2.
2013, Banif Plus Bank, C-472/11).“
14. V súvislosti s možnosťou ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. III. ÚS 193/2023 zo dňa 13.07.2023, v ktorom:
„...Ústavný súd však konštatuje, že aj právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31. marca 2017
poskytovala vnútroštátnemu súdu priestor na ex offo kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na vydanie platobného rozkazu, a to v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v rámci povinnosti skúmať súlad exekučného titulu so zákonom.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku č. k. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 2007 publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ (porov. I. ÚS 381/2012).
Majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej
únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu
ochranu, ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 eurokonformne, a to tak, že všeobecnému súdu v
exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom
z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda
skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré
majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, čo predstavuje vyhodnotenie súladu exekučného
titulu so zákonom. Iba takáto interpretácia zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/
EHS.
Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd ako exekučný súd (rovnako ako krajský súd) zastáva názor o
neexistencii jeho právomoci vecného prieskumu exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného na
podklade spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo okresným súdom skúmané, či nároky priznané
exekučným titulom nepredstavujú plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy,
hoci to skúmané malo byť. Sťažovateľ však v priebehu exekučného konania (po udelení poverenia
na vykonanie exekúcie) podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto je v štádiu posudzovania návrhu na zastavenie
exekúcie, príp. v štádiu odvolacieho konania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie
vytvorený priestor pre všeobecný súd napraviť pochybenie, ktorého sa dopustil okresný súd pred
udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a exekučný titul skúmať z hľadiska
posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či
spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv
na nárok vymáhaný v exekučnom konaní [§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku].“
15. V každom štádiu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať (či už
na návrh alebo z úradnej povinnosti), či tu nie je daný z niektorých dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu
zastaviť. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je súd viazaný § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, v
ktorom sú taxatívne vymenované dôvody, pre ktoré je možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
K žiadosti povinného o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého súd exekúciu zastaví, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, súd uvádza,
že predmetné ustanovenie nie je možné použiť, nakoľko v konaní nebol uplatňovaný nárok zo zmenky,
ako je uvedené už v bode 10. tohto odôvodnenia.
16. Súd sa preto ďalej zaoberal skutočnosťou, či sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. Exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz zo dňa 13.12.2002, bol vydaný za účinnosti zák.č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vydala ho D. C., hlavný referent (teda osoba odlišná od sudcu,
bez právneho vzdelania) na podklade spotrebiteľskej úverovej zmluvy (odôvodnené vyššie).
V čase uzatvorenia úverovej zmluvy na predmetný vzťah dopadali ustanovenia zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorých spotrebiteľská zmluva, v tom čase nazývaná ako
„typová zmluva“ nesmela obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi (§ 23a ods. 1 predmetného
zákona v znení účinnom od 01.01.2000 do 24.11.2004).
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy v § 4 upravoval osobitné náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať
a zakotvil sankciu za neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a to v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru v prípade jej neuvedenia.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 uvedeného zákona).
18. V zmluve o úvere absentuje údaj o zmluvnom úroku a nie je v nej uvedená ani ročná percentuálna
miera nákladov, v dôsledku ktorej skutočnosti, je potrebné považovať predmetný úver v súlade s § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, za bezúročný a bez poplatkov.
V bode 6. Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, ktoré sú podľa zmluvy o úvere jej
neoddeliteľnou súčasťou, je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak sa stane
splatný celý dlh naraz v zmysle čl. 4 tejto zmluvy, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania
vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, kedy sa stal splatný celý dlh, až do dňa
jeho uhradenia. Dlžník potvrdzuje, že si je vedomý toho, že v prípade riadneho a včasného nesplácania
úveru môže pristúpiť veriteľ k okamžitého vyhláseniu celého úveru bez ohľadu na dĺžku trvania úveru.
V prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz z dôvodu riadneho neuhradenia dvoch splátok, vzniká
veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov
dlžníka. Dlžník si je vedomý toho, že je povinný uhradiť aj ďalšie náklady spojené so zabezpečením
úhrady dlžnej pohľadávky.“
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania podľa exekučného titulu, výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 6,25 % ročne. To znamená, že maximálna výška
úrokov z omeškania, ktoré mohol veriteľ od dlžníka žiadať bola v vo výške 12,5% ročne. Účastníci
občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti dohodou upraviť aj odchylne od
zákona. Súdna prax je však jednotná v názore, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že horná hranica úrokov
z omeškania je ustanovená kogentne a to znamená, že jej prekročenie nie je prípustné. Dohoda
o úrokoch z omeškania, ktorých výška niekoľkonásobne túto hranicu prekračuje (0,25% denne, t.j.
91,25% ročne) je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne
neplatným právnym úkonom. Nakoľko je predmetná „dohoda“ o výške úroku z omeškania súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok pre poskytnutie úveru a spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť
ovplyvniť jej výšku, súd ju v zmysle Čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS považuje aj za nekalú zmluvnú
podmienku.
19. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a na
túto skutočnosť nebolo pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku prihliadnuté. Táto skutočnosť zakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil (I. výrok).
20. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
21. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (II. výrok).
22. Nakoľko predmetným uznesením súd rozhodol o zastavení exekúcie, o námietkach povinného proti
ďalším trovám konania nerozhodoval.
Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská
Bystrica, a to písomne.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.