{"guid": "05e7bc1e-cfbd-4ef0-8828-134e29fc5787:def1df7e-b761-437a-a0fb-f0ba874b609d", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2", "spisova_znacka": "11Csp/1/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11Csp/1/2024 z 6. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 6. mája 2024, sp. zn. 11Csp/1/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2", "identifikacne_cislo": "6624200192", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 2722, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-2722", "datum_vydania": "2024-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "17CoCsp/27/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "7be6c027-d94b-4507-b832-1a7fd2716864:1dacb8de-7e51-4af2-a98e-dd8d8bf01cb4", "datum": "2024-09-25", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-2", "nazov": "§ 232 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-3", "nazov": "§ 232 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a", "nazov": "§ 52a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-1", "nazov": "§ 553 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553d.odsek-1", "nazov": "§ 553d ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553d.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-4", "nazov": "§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-232", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553d", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-1", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/def1df7e-b761-437a-a0fb-f0ba874b609d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n11Csp/1/2024\n6624200192\n06. 05. 2024\nJUDr. Katarína Červenková\nECLI:SK:OSLC:2024:6624200192.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária\nso sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom\nTeplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so\nsídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o uloženie\npovinnosti doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúce prevod vlastníctva osobného motorového\nvozidla a potvrdenia o zániku úveru splnením, o primerané finančné zadosťučinenie, takto\nrozhodol:\nI. Súd u r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy\nč.: E. zo\ndňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.\nII. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni:\n- splnomocnenie umožňujúce prevod vlastníctva osobného motorového vozidla zn. Volvo V50 Diesel\n2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): F. do vlastníctva žalobkyne na príslušnom Dopravnom\ninšpektoráte Policajného zboru,\n- písomné potvrdenie o zániku záväzku z Úverovej zmluvy č.: E.\nzo dňa XX.XX.XXXX\nsplnením, a to do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu\n3.765,04 eur do troch, dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%\nod právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.\n\ndo 3 dní\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.01.2024 domáhal určenia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni\nsplnomocnenie umožňujúcej jej prevod vlastníctva osobného motorového vozidla na Dopravnom\ninšpektoráte G. zboru, ako aj doručenia písomného potvrdenia o zániku záväzku z úverovej zmluvy\nsplnením a tiež primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.765,04 Eur.\n2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.02.2013 uzatvorila so žalovaným, t.j. spoločnosťou Home\nCredit Slovakia, a.s., úverovú zmluvu č. E. (ďalej len „Úverová zmluva“) a toho istého dňa aj Zmluvu\no zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. E. (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva“), ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného vzniknutú mu dočasným\nposkytnutím peňažných prostriedkov na základe Úverovej zmluvy vo forme úveru žalobkyni.\n\nPodľa žalobkyne z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorila ako kupujúca s predávajúcim – spoločnosťou\nAUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. vyplýva, že na účely financovania kúpy automobilu Volvo V50 Diesel\n2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN): F. (ďalej len „osobný automobil“), bol použitý úver poskytnutý\nna základe Úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Poskytnutý úver mal pokryť\nčasť nákladov na financovanie kúpy osobného automobilu, ktorého kúpna cena podľa kúpnej zmluvy\npredstavovala sumu 5.599,00 Eur a doplatok kúpnej ceny, ktorý sa mal uhradiť prostredníctvom úveru\n4.426,00 Eur. Kúpna cena za predmetný osobný automobil tak bola rozčlenená do dvoch položiek\nplatenia. Časť kúpnej ceny bola pokrytá úverom poskytnutým na základe Úverovej zmluvy a časť kúpnej\nceny vo výške 1.173,00 Eur mala byť predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.\nŽalobkyňa uviedla, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni peňažné\nprostriedky za účelom financovania kúpy osobného automobilu len vo výške 4.426,- Eur, avšak v\nrozpore s uvedeným dojednaním v Úverovej zmluve uviedol celkovú výšku úveru až v sume 5.802,13\nEur, hoci skutočná istina úveru mala zodpovedať len nedoplatku kúpnej ceny motorového vozidla v\nsume 4.426,-Eur. Žalobkyňa v tejto súvislosti upozornila na zákon č. 129/2010 Zb.z., konkrétne na\npojmy „celková výška spotrebiteľského úveru“, „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom“ a „celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“.\nPodľa žalobkyne Úverová zmluva neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Zb.z., keď\npodľa § 9 ods. 2 citovaného zákona musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského\núveru, pričom v úverovej zmluve je celková výška úveru uvedená neurčito a nesprávne a tiež ročnú\npercentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v Úverovej\nzmluve je RPMN uvedená nesprávne. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobkyňa považuje úver v zmysle\nustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb.z. za bezúročný a bezpoplatkový.\n3. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že z histórie transakcií je zrejmé, že žalovanému už na úver uhradila\ncelkovo sumu 8.191,04 Eur, preto ak jej bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy spotrebiteľský\núver na financovanie kúpy osobného automobilu len vo výške 4.426,-Eur a na úver už zaplatila\nsumu 8.191,04 Eur, pri vyhodnotení úveru za bezúročný a bezpoplatkový sa potom žalovaný na úkor\nžalobkyne bezdôvodne obohatil sumou 3.765,04 Eur ( 8.191,04 Eur – 4.426,-Eur ). Podľa žalobkyne,\nteda žalovanému plnila viac ako bola povinná, a keďže úhrada doplatku kúpnej ceny z jej strany má\npriamy vplyv aj na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 553 a nasl.\nObčianskeho zákonníka a zabezpečovací prevod nemôže zabezpečovať neexistujúcu pohľadávku\nžalovaného, momentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to doplatku kúpnej ceny\nosobného automobilu už na žalobkyňu ex lege prešlo aj vlastnícke právo k predmetnému osobnému\nautomobilu, a to v súlade s ustanovením § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko práve týmto\nmomentom došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa žalobou domáha\nnielen určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy, ale aj uloženia povinnosti\nžalovanému doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúce jej zmenu vlastníctva v evidencii osobných\nmotorových vozidiel a potvrdenia o zániku spotrebiteľského úveru splnením.\n4. Tretím výrokom žalobného petitu si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 3.765,04 Eur, ktoré zodpovedá celkovej výške bezdôvodného obohatenia,\nktoré žalovaný na úkor žalobkyni získal s poukazom na spôsob a intenzitu porušenia zákona zo strany\nžalovaného ( § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa ). Žalobkyňa má za to, že\nžalovaný v predmetnej veci voči nej konal spôsobom odporujúcim zákonu, keď využíval zakázané nekalé\nobchodné praktiky, preto požadované finančné zadosťučinenie považuje za primeranú satisfakciu za\nprotiprávne konanie žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje žalovaného, ktorý\nzávadne konal.\n5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2024, ktorým vzniesol\nnámietku už raz právoplatne rozhodnutej veci – „res iudicata“ v časti určovacieho výroku bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti úverovej zmluvy a tiež vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Uviedol, že žalobkyňa\npredmetnú Úverovú zmluvu už raz žalovala s tým, že na základe jej vyhodnotenia za bezúročnú a bez\npoplatkov, požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.499,04 Eur a taktiež požadovala\nurčenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, t.j. k motorovému vozidlu, čo je podľa žalovanej synonymom\naktuálne žalovaného výroku o zaslanie splnomocnenia k prepisu motorového vozidla. Konanie bolo\nvedené pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 9Csp/201/2017, Krajským súdom v Banskej Bystrici\npod sp. zn. 15Co/108/2019, Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 9Cdo/116/2021 a tiež Ústavným súdom I.\nÚS 158/2023-32. Podľa žalovaného, oba konania, resp. oba nároky vychádzajú z rovnakej okolnosti, a to\n\nz úverovej zmluvy č. E. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, preto je toho názoru,\nže pokiaľ by súd konal pri žalobe na určenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru,\nktorá došla súdu neskôr, nastala by nezákonná situácia, kedy by súd riešil už raz právoplatne vyriešenú\notázku druhýkrát, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa v prípade prvej žaloby úverovú zmluvu nedoložila,\nčím neuniesla dôkazné bremeno, čo však podľa žalovaného automaticky neznamená, že pokiaľ ide o\nsubjektívnu nezodpovednosť žalobcu v prvom konaní, môže podávať duplicitnú žalobu. Neúspešnosť\nžalobcu v prvom konaní nemôže byť dôvodom na podávanie nových alternatívnych žalôb, týkajúcich sa\nrovnakých ( len inak gramaticky naformulovaných) nárokov z rovnakej žalovanej úverovej zmluvy.\nK tretiemu výroku žalobného petitu žalovaný uviedol, že základným predpokladom na úspešné\nuplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy, aj preukázanie, že\nžalovaný svojím konaním porušil súčasne kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a\nosobitného právneho predpisu, čo žalobkyňa v podanej žalobe nepreukázala. Predpokladom uplatnenia\ntohto inštitútu je, aby aspoň potenciálna hrozba a ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Z hľadiska §\n3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť preukázané, že skutočne došlo k úspešnému\nuplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Podľa žalovanej konaniu vedenému pod sp.zn. 11Csp/1/2024\nnepredchádzalo žiadne konanie, v ktorom by si žalobca ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil\nporušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, z čoho vyplýva, že už prvý zákonný predpoklad\nustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. z. absentuje. Zároveň poukázal na primeranosť\nfinančného zadosťučinenia, keď mal za to, že primeranosť uplatnenej výšky v hodnote 3.765,04 Eur nie\nje daná a nemala by byť nástrojom obohacovania sa druhej strany sporu, preto vyplatenie takejto sumy\npovažuje za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorý zákonodarca primeraným\nfinančným zadosťučinením sledoval.\n6. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 28.02.2024 k vznesenej námietke res iudicata uviedla, že ako\nspotrebiteľka má vždy právny záujem na určení neprijateľných zmluvných dojednaní, a teda analogicky aj\nna bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a súd má povinnosť o takomto návrhu spotrebiteľa rozhodnúť\nbuď tak, že mu vyhovie alebo ho zamietne, ale nemôže ho odmietnuť a nekonať o ňom, čo by sa\nrovnalo odňatiu ústavného práva na prístup k spravodlivosti. Poukázala na to, že predmetom konania na\nOkresnom súde Lučenec, pod sp. zn. 9Csp/201/2017 bola žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia\na určenia vlastníctva k motorovému vozidlu, ktorá bola zamietnutá výlučne z procesného dôvodu\nnepredloženia dôkazu, a to úverovej zmluvy, t.j. k zamietnutiu žaloby s odlišným predmetom konania\ndošlo na základe odlišného skutkového stavu ako je v súdenej veci. Žalobkyňa sa domáha žalobou\nvýlučne nápravy nezákonného stavu, ktorý smeruje k tomu, aby bolo možné vymazať nesprávne údaje\nz úverových registrov a previesť motorové vozidlo do jej vlastníctva, nakoľko je žalovaný dosiaľ stále\nnezákonne evidovaný ako vlastník motorového vozidla a získať primeranú finančnú kompenzáciu za\nujmu spôsobenú mu nezákonným konaním.\n7. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 05.04.2024 zotrval na vznesenej námietke\nres uidicata,\na poukázal na viaceré rozhodnutia súdov týkajúce sa práve prekážky právoplatne rozhodnutej veci.\n8. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 06.05.2024, ktorého sa žalovaný ani jeho právny\nzástupca nezúčastnili, svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním\nveci v ich neprítomnosti. Prítomný právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, ako aj\ndôvodoch v nej uvedených a žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. O doplnenie dokazovania\nvýsluchom navrhovaného svedka – A. A. už nežiadal, nakoľko uvedený svedok sa zo zdravotných\ndôvodov nemôže na súd dostaviť.\n9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, pripojenými listinnými dôkazmi a\npripojeným spisom 9Csp/2010/2017 – 140, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:\n10. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX ako kupujúca, uzatvorila s predávajúcim - spoločnosťou\nAUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla zn.\nVolvo, model: V50, rok výroby/rok uvedenia do prevádzky: 2007, číslo karosérie (VIN): F. s tým, že\nkúpna cena za automobil bola medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške 5.599,-Eur, pričom časť\nkúpnej ceny vo výške 1.173,-Eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, čo\npredávajúci podpisom na zmluve potvrdzuje a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 4.426,-Eur mala\nbyť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru, na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX,\n\nuzatvorenej medzi kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. najneskôr do 7 dní\nod podpisu zmluvy.\n11. V deň uzatvorenia kúpnej zmluvy (13.02.2013) žalovaný, zastúpený sprostredkovateľom spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. uzavrel so žalobkyňou aj úverovú zmluvu č.\nSUA13/000750, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni na financovanie doplatku kúpnej\nceny predmetu kúpy a nákladov veriteľa spojených s poskytnutím úveru. V bode 3 Úverovej zmluvy je\nvýslovne uvedené, že predmetom financovania je motorové vozidlo Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum,\nčíslo karosérie (VIN): F. vrátane prípadných doplnkových služieb poskytovaných dodávateľom k tomuto\nvozidlu.\nV článku 2 bode 2.4 Úverovej zmluvy sa uvádza predajná cena predmetu financovania: 5.865,Eur vrátane DPH, suma 1.173,-Eur zaplatená v hotovosti klientom, náklady s poskytnutím úveru:\n1.110,13Eur a celková výška úveru: 5.802,13 Eur.\nV článku 4 Úverovej zmluvy s názvom „ Podmienky splácania úveru“ je uvedené: druh úveru: účelový –\núhrada ceny predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru, ročná úroková sadzba:\n27,905041%, RPMN: 31,72%, priemerná hodnota RPMN: 16%, celkové náklady spotrebiteľa: 7.429,55\nEur, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 13.231,68 Eur, konečná splatnosť úveru: 13.02.2020,\nmesačná splátka: 157,52 Eur, dátum prvej splátky: 13.03.2013, počet splátok: 84.\n12. Toho istého dňa uzatvorila žalobkyňa so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode\nvlastnícke práva č. E., ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného, vzniknutú mu dočasne\nposkytnutím peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy vo forme úveru žalobkyni.\n13. Z listinného dôkazu „ História transakcií “ súd zisťuje, že žalobkyňa v prospech žalovaného dosiaľ\nuhradila sumu 8.191,04 Eur.\n14. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila na súde viacero nárokov, a to prvým výrokom žalobného\npetitu žiadala určiť predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, druhým výrokom žalobného\npetitu žiadala uložiť žalovanej povinnosť doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúcej jej prevod\nvlastníctva osobného motorového vozidla Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum na príslušnom Dopravnom\ninšpektoráte policajného zboru, ako aj písomné potvrdenie o zániku záväzku z úverovej zmluvy splnením\na tretím výrokom žalobného petitu požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.765,04\nEur.\n15. Obrana žalovanej voči prvému výroku žalobného petitu a voči druhému výroku žalobného petitu\nv časti uloženia povinnosti doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúcej jej prevod vlastníctva\nosobného motorového vozidla spočívala vznesení námietky res iudicata.\nPREKÁŽKA ROZSÚDENEJ VECI „ res iudicata“\n16. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“ ), ak tento\nzákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za\nktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné podmienky\").\n17. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.\n18. Prekážka rozsúdenej veci ( res iudicata ) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam, ktorú\nskúma súd z úradnej povinnosti a jej existencia, zistenie tejto prekážky, vedie v každom štádiu konania\nbez ďalšieho k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom\nkonaní prejednaná tá istá vec, ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo raz právoplatne rozhodnuté\na ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pričom nie je významné, či rovnaké osoby\nmajú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný\nvtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,\nv ktorých bol uplatnený, čiže ak vyplýva z rovnakého skutku.\n19. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp.zn. 9Csp/201/2017 súd zistil, že sa žalobkyňa voči\nžalovanému v uvedenom konaní domáhala zaplatenia sumy 3.499,04 Eur s prísl. titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia, ako aj určenia vlastníctva k osobnému automobilu zn. Volvo V50 Diesel\n2.0D Momentum. V konaní 9Csp/201/2017 žalobkyňa uvádzala, že dňa 13.02.2013 uzatvorila so\n\nžalovaným úverovú zmluvu č. E. a v ten istý deň aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho\npráva, ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného vzniknutú mu dočasným poskytnutím\npeňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy vo forme úveru žalobkyni, pričom úver mal pokryť\nčasť nákladov na financovanie kúpy predmetného osobného automobilu. V kúpnej zmluve sa uvádza\npredajná cena osobného motorového vozidla 5.599,-Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 1.173,Eur uhradila žalobkyňa pri podpise zmluvy a zvyšná časť 4.426,-Eur mala byť hradená z poskytnutého\núveru. Napriek takto vymedzenej kúpnej cene, úverová zmluva uvádza sumu úveru 5.865,-Eur, a teda\ndošlo k navýšeniu kúpnej ceny osobného automobilu o ďalšie položky z čoho vyplýva, že žalovaný učinil\nsúčasťou výšky spotrebiteľského úveru aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 1.110,13 Eur,\nv dôsledku čoho žalovaný ako celkovú výšku spotrebiteľského úveru uviedol hodnotu 5.802,13 Eur a nie\nsumu 4.692,-Eur ako správne mala byť podľa žalobkyne uvedená. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere\nneobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Zb.z., je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1\nzákona č. 129/2010 Zb.z. bezúročná a bezpoplatková.\nŽalobkyňa v konaní 9Csp/201/2017 zdôraznila, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN\nv neprospech spotrebiteľa, absentuje výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a poplatkov, čo má\ntiež za následok považovanie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Za poskytnutý\núver považuje len sumu 4.692,-Eur, preto rozdiel medzi skutočne zaplatenou sumou úveru 8.191,04 Eur\na poskytnutým úverom 4.692,-Eur požaduje titulom bezdôvodného obohatenia vydať ( 3.499,04 Eur ).\nDruhým výrokom žalobného petitu sa žalobkyňa v konaní 9Csp/201/2017 domáhala aj určenia\nvlastníctva k osobnému automobilu zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum z dôvodu zániku pohľadávky\nvoči žalovanej, keďže úhrada doplatku kúpnej ceny zo strany žalovanej má aj priamy vplyv na\nzabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nMomentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru ako doplatku kúpnej ceny daného osobného\nmotorového vozidla podľa názoru žalobkyne prešlo na ňu ex lege aj vlastnícke právo k predmetnému\nosobnému automobilu, nakoľko práve vtedy došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sa žalobkyňa skutočne v oboch konaniach ( v konaní\nsp.zn.9Csp/201/2017 ako aj v prejednávanej veci ) domáha rozhodnutia súdu na totožných skutkových\ntvrdeniach. Základom súdu pre pokračovanie v tomto konaní bolo preto posúdenie vzťahu určovacích\nžalôb a žalôb na plnenie, či rozhodnutie v konaní sp.zn. 9Csp/201/2017 tvorí prekážku už raz rozhodnutej\nveci, tzn. prekážku res iudicata.\n21. V prvom rade je potrebné konštatovať, že predmet akejkoľvek žaloby tvoria dve zložky, a to\nrelevantné skutkové okolnosti ( skutkový základ ) a žalobný návrh ( petit ). Pre posúdenie vzťahu medzi\nurčovacou žalobou a žalobou na plnenie je potrebné si uvedomiť, že v nich nejde o totožnú vec. Zatiaľ\nčo určovacou žalobou sa má určiť existencia alebo neexistencia práva, resp. právneho vzťahu, žalobou\nna plnenie sa žalobca domáha určitého konkrétneho plnenia, ktoré z tohto právneho vzťahu plynie.\nRozsudok na plnenie je preto exekučným titulom, na základe ktorého musí už žalovaný splniť určitú\npovinnosť, čo nemožno povedať o určovacom rozsudku, ktorý vlastnosťou vykonateľnosti nedisponuje.\nZ uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobný návrh, t.j. petit týchto žalôb nie je rovnaký, hoci obe\nžaloby môžu vychádzať z rovnakého skutkového základu.\nAni právna teória nie je v tejto otázke jednotná. Kým jedna skupina zastáva názor, že automaticky\nžaloba na plnenie tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe, keďže\nprávoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa aj kladné alebo záporné riešenie otázky (ne)\nexistencie práva alebo právneho vzťahu, ktorá by mala byť riešená určovacou žalobou a vychádza teda\nz rovnakého skutkového základu ako žaloba určovacia. Druhá názorová skupina nepovažuje tieto závery\nza správne a má za to, že určovacia žaloba plní úplne inú funkciu ako žaloba na plnenie a vychádza\npráve z toho, že obe žaloby charakterizujú odlišné žalobné návrhy. Ich predmety je preto potrebné\npovažovať za obsahovo rozdielne a vymykajú sa porovnávaniu „čo do šírky“. K uvedenému názorovému\nprúdu sa prikláňa aj M. Števček v komentári Civilného sporového poriadku, kde vyjadruje svoj odlišný\nnázor, kedy podľa neho by sa mali doterajšie doktrinálne a judikatórne závery revidovať, pretože tieto\nchybné závery vyplývajú z neexistencie účinnej právnej úpravy medzitýmneho rozsudku, na čo už\nvšak teraz poukazovať nemožno. Poukazuje aj na to, že právoplatnosť môže nadobudnúť len výrok\nrozsudku, nie závery uvedené v jeho odôvodnení – na tomto postuláte totiž stoja doterajšie názory na\nvzťah prejudiciálneho určenia a splnenia povinnosti. Dodáva, že výrok o splnení povinnosti nadobúda\nsamostatnú právoplatnosť a pôsobí ako res iudicata iba vo vzťahu k rovnakým nárokom na splnenie\npovinnosti. Rovnako tak samostatný právoplatný výrok o určení, pôsobí ako samostatná res iudicata len\nvo vzťahu k určovacím nárokom.\n\n22.Vprejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, tzn. spor s ochranou slabšej zmluvnej strany,\nkedy sa spotrebiteľka domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového vzťahu a nápravy\ndoterajšieho stavu vo vzťahu k vlastníctvu osobného motorového vozidla, a teda je možné súhlasiť\ns argumentáciou jej právneho zástupcu v tom, že ako spotrebiteľka má vždy právny záujem na\nurčení neprijateľných zmluvných dojednaní, ktoré môžu mať zásadný vplyv na jej zmluvnú povinnosť\nvyplývajúcu zo vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Na strane druhej, ani slabšie postavenie\nspotrebiteľa v konaní neznamená, že súd nebude prihliadať na procesné podmienky konania.\nPo oboznámení sa s rozhodnutím Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 9Csp/201/2017 – 140 zo dňa\n23.05.2018 súd konštatuje, že žaloba týkajúca sa vydania bezdôvodného obohatenia bola zamietnutá\nz dôvodu neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepredloženia úverovej zmluvy, na základe čoho nemohol\nsúd posúdiť jej obsah a vyhodnotiť, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvádzané zákonom č.\n129/2010 Zb.z., teda vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je bezúročný a bezpoplatkový, ako\nprejudiciálnej otázky pre posúdenie nárokov uplatnených v žalobe. Z uvedeného je zrejmé, že súd\nsamotnú úverovú zmluvu v konaní 9Csp/201/2017 neskúmal, keďže žalobkyňa ju v konaní nebola\nschopná predložiť a požadovala súd o vyžiadanie úverovej zmluvy od žalovanej, ktorá však na\nvýzvu súdu nereagovala a v konaní úverovú zmluvu nepredložila, čo viedlo k zamietnutiu žaloby pre\nneunesenie dôkazného bremena, teda rozhodnutia v neprospech žalobkyne.\n23. Súd je toho názoru, že pokiaľ v predchádzajúcom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobe na\nplnenie nedošlo k posúdeniu samotnej úverovej zmluvy a zároveň ani k posúdeniu otázky existencie\ntohto právneho vzťahu ( určenie či tu právo je alebo nie je), nezakladá toto rozhodnutie prekážku res\niudicata pre žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Uvedené možno\ndôvodiť aj z existujúcej judikatúry zaoberajúcej sa práve touto problematikou: R2/2011: „Právoplatný\nrozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej\nvoči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je, resp.,\nči tu právo je alebo nie je bola ( musela byť ) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho\nistého právneho vzťahu alebo práva.“ Rovnako tiež Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/42/2006: „Právoplatný\nrozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie ( § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku )\nvytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva (§\n80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je, resp., či tu\nprávo je alebo nie je, bola, teda musela byť posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého\nprávneho vzťahu.\nPodporne možno poukázať aj na názor najvyšších súdnych autorít, kedy dokonca ani v prípade\ntotožného nároku (rovnakého petitu o určenie) nemôže ísť o prekážku veci právoplatne rozsúdenej, ak v\npredchádzajúcom konaní bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu\ntohto právneho vzťahu medzi sporovými stranami, tobôž teda nie v žalobe o plnenie, kde túto otázku\nsúd riešil len ako prejudiciálnu: R15/2005: „ O prekážku veci rozsúdenej podľa § 159 ods. 3 OSP nejde,\nak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil\nexistenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 2Cdo/105/200 časopis zo súdnej praxe č. 19/2004: „ Ak súd právoplatným rozhodnutím zamietne\nurčovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil existenciu ( neexistenciu ) práva alebo právneho vzťahu\nmedzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa\n§ 159 ods. 3 OSP pre novú určovaciu žalobu.\nVzhľadom na vyššie uvedené závery má súd za to, že rozhodnutie o žalobe na plnenie v konaní\n9Csp/201/2017 netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci – res iudicata vo vzťahu k prejednávanej\nveci určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, nakoľko v predchádzajúcom\nkonaní zo strany súdu nikdy nedošlo k posúdeniu predmetného úverového vzťahu, ani k skúmaniu\nsamotnej úverovej zmluvy, teda k posúdeniu existencie práva a právneho vzťahu medzi oboma\nsporovými stranami.\n24. Pokiaľ ide o druhý výrok žalobného petitu, ktorým sa v prejednávanej veci žalobkyňa domáha\nuloženia povinnosti predložiť splnomocnenie pre prepis vlastníctva motorového vozidla, vychádzajúc\nz konštantnej judikatúry, podľa ktorej právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie, súd opätovne zastáva názor, že zamietnutie\nžaloby v konaní 9Csp/201/2017 o určenie vlastníctva k totožnému osobnému motorovému vozidlu\nnetvorí prekážku rozsúdenej veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe. Právoplatný rozsudok o určovacej\nžalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie, Právoplatným\n\nrozsudkom o určení práva, či právneho vzťahu sa totiž nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo\nprávneho vzťahu, a teda žaloba na plnenie je v týchto prípadoch prípustná ( uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR 5ObDo 44/2011 zo dňa 13.01.2012 ). Rovnako ako pri prvom nároku, aj pri tomto nároku je\npotrebné zároveň konštatovať, že sa súd v konaní 9Csp/201/2017 nezaoberal posúdením existencie\n( neexistencie ) práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi v súvislosti s vlastníctvom predmetného\nmotorového vozidla, preto ani z tohto dôvodu nemôže ísť o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci.\nURČENIE BEZÚROČNOSTI A BEZPOPLATKOVOSTI SPOTREBITEĽSKÉHO ÚVERU\n25. Žalobkyňa sa prvým výrokom žalobného petitu domáhala od súdu určenia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č.\nSAUA12/000750 zo dňa 13.02.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. V prvom rade je\npotrebné konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalobkyňa požaduje určiť za bezúročný\na bezpoplatkový je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka\na patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Nakoľko\nžalovaný poskytol žalobkyni úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná vystupuje v uvedenom\nzmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho\npodnikania, obe zmluvné strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2\npísm. a), b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov ( ďalej len „zákon č. 129/2010“ ) a zároveň aj definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa\nustanovenia § 52 ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník\n( ďalej len\n„Občiansky zákonník“ ), preto zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je spotrebiteľskou zmluvou aj\nv zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na daný právny vzťah je potrebné aplikovať\nv záujme ochrany práv spotrebiteľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Zb.z.,\núčinné k vzniku záväzkového vzťahu\n( uzavretia úverovej zmluvy ) a predpisy na ochranu práv\nspotrebiteľa.\n26. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Zb.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“), žalobou\nmožno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného\npredpisu.\n27. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Zb.z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia\nneplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého\nspotrebiteľského úveru žalobou.18ba)\n28 Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa možno žalobou domáhať, aby sa\nrozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V spotrebiteľských sporoch\nje týmto osobitným predpisom práve zákon č. 129/2010 Zb.z., ktorý v ustanovení § 11 ods. 4 citovaného\nzákona umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo\nurčenia jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil, že procesné\npodmienky pre konanie a rozhodnutie súdu o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského\núveru sú splnené.\n29. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne a pripojených listinných dôkazov mal súd za\npreukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou Autocentrum AAA Auto a.s.\nkúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. Volvo, model V50, číslo karosérie\n(VIN): F.. Kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dojednaná vo výške 5599,-Eur. Z predmetnej\nkúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 1173,-Eur bola predávajúcemu zaplatená\nv hotovosti pri podpise zmluvy, čo predávajúci podpisom na zmluve zároveň potvrdzuje a zvyšná časť\nkúpnej ceny vo výške 4.426,-Eur mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe\nZmluvy o úvere č. 13000750 uzatvorenej medzi kupujúcim ( žalobkyňou ) a obchodnou spoločnosťou\nHome Credit Slovakia, a.s. ( žalovaným ).\nTotožného dňa uzatvorila žalobkyňa so žalovanou úverovú zmluvu č. E., ktorú za veriteľa uzatvoril\npredávajúci motorového vozidla - spoločnosť Autocentrum AAA Auto a.s. s tým, že predmetom\nuvedenej úverovej zmluvy bolo financovanie motorového vozidla, vrátane prípadných doplnkových\nslužieb poskytnutých dodávateľom k vozidlu: zn. Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie\n(VIN): F..\nV článku 2, bode 2.1 úverovej zmluvy sa uvádza, že výška poskytnutého úveru\npredstavuje doplatok kúpnej ceny predmetu financovania a náklady veriteľa spojené s poskytnutím\n\núveru. V článku 2 v bode 2.4 úvodnej strany úverovej zmluvy sa ale jednoznačne v rozpore s kúpnou\nzmluvou uvádza predajná cena predmetu financovania: 5.865,-Eur vrátane DPH, suma ktorú žalobkyňa\nako kupujúci zaplatila v hotovosti: 1.173,-Eur, náklady spojené s poskytnutím úveru: 1.110,13 Eur\na celková výška poskytnutého úveru: 5.802,13 Eur.\nNapokon totožného dňa uzatvorila žalobkyňa so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva č. SUA13/000750, ktorej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného, vzniknutú\nmu dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy č. E..\n30. Podľa § 52a Občianskeho zákonníka\n(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej\nlistiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.\n(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich\nuzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv\nje podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením\nalebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými\nprávnymi účinkami.\n31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka uzatvorila dňa 13.02.2013 viacero\nzmlúv ( kúpnopredajnú zmluvu + zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere a napokon aj zmluvu\no zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva) z povahy ktorých vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba\nvzájomne závislé a tvoria jeden obchodný celok ( § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Súd teda\nkonštatuje, že v zmysle ustanovenia § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačná závislosť\nuvedených zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné.\nVzájomné prepojenie kúpnej zmluvy, ako aj zmluvy o úvere a nutnosti ich spoločného posudzovania\nopakovane vyhodnotil aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach, na ktoré správne poukázala\naj samotná žalobkyňa, a to napr. v rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/93/2022 zo dňa 31.05.2023,\n4Cdo/29/2023 zo dňa 27.06.2023, 7Cdo/106/2022 zo dňa 25.07.2023, 8Sžo/2/2013 zo dňa 23.01.2014,\n5Sžo/21/2013 zo dňa 30.04.2014.\n32. V prejednávanom prípade z pripojených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nekorešponduje\nvýška úveru (článok 2 bod 2.4 zmluvy o úvere) s dojednanou kúpnou cenou motorového vozidla podľa\nkúpnej zmluvy (5.599,-Eur vrátane DPH) pri zohľadnení časti kúpnej ceny 1.173,-Eur, ktorá bola\nžalobkyňou ako kupujúcou zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Vzhľadom na vzájomné prepojenie\nspotrebiteľského úveru a kúpnej zmluvy motorového vozidla, mal byť poskytnutý úver použitý len na\ndofinancovanie doplatku kúpnej ceny predmetu financovania a všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené\ns poskytovaním spotrebiteľského úveru mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených\nso spotrebiteľským úverom. Súd súhlasí so žalobkyňou, že suma vo výške 1.376,13 Eur o ktorú bola\nnavýšená kúpna cena za motorové vozidlo, uvedená v úverovej zmluve je neurčitá, netransparentná,\nz uvedenej kúpnej zmluvy, ani úverovej zmluvy vôbec nevyplýva, z čoho pozostáva, ani nie je možné\nzistiť účel tohto plnenia, pričom zákon č. 129/2010 Zb. z. účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy\njasne rozlišuje medzi poskytnutým úverom a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom\n( ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Zb.z. ) a je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím\núveru tvorili súčasť istiny poskytnutého úveru. Keďže mal byť spotrebiteľský úver použitý na účel\nfinancovania doplatku kúpnej ceny za motorové vozidlo a doplatok predstavoval 4.426,-Eur, práve\nuvedená peňažná suma mala byť aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Všetky\nostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru musia byť zahrnuté do celkových\nnákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Je pritom evidentné, že na úvodnej strane\núverovej zmluvy sú explicitne vymedzené ako náklady spojené s poskytnutím úveru náklady vo výške\n1.110,13 Eur, ktoré boli neoprávnene prirátané k samotnej výške poskytnutého úveru, čo je neprípustné\n( obdobne rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013, ako aj rozsudok NS SR sp.zn.\n5Sžo /32/2014 zo dňa 25.05.2015 ).\nZ vyššie uvedeného dôvodu súd údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v úverovej\nzmluve nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 129/2010 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch je už samostatným dôvodom posúdenia úveru ako\nbezúročného a bezpoplatkového, pre chýbajúci resp. nesprávny údaj o celkovej výške spotrebiteľského\núveru.\n\n33. Vo vzťahu k uvedenému, súd poukazuje aj na rozsudok SD EU vo veci C-377/14, ktorý vo výroku\nrozsudku v bode 3 výslovne uviedol, že článok 3 písm. l ) a článok 10 ods. 2 Smernice 20085/48/ES\nako aj body prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výšky\nčerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,\nktoré si poskytovateľ úveru určuje na náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie\nsú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.\n34. Aj legálna definícia samotného pojmu „celková výška spotrebiteľského úveru“ obsiahnutá v § 2 písm.\nl) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy uvádza, že celkovou výškou\nspotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých\nna základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n35. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v predmetom spore celková suma, ktorú žalobkyňa ako\nspotrebiteľka reálne dostala do dispozície od veriteľa, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti\nlen sumu 4.426,-Eur a nie sumu 5.802,13 Eur ako sa uvádza v úverovej zmluve v článku 2. Je\nvylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru určuje na úhradu nákladov\nsúvisiacich s predmetným úverom a nie sú spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v súdenom prípade\nsuma 1.110,13 Eur titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru tu nesporne takouto sumou je\na nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená, pričom tieto skutkové tvrdenia v konaní ani žalovaná strana\nnerozporovala. Už samo o sebe táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže\npre tento záver stačí, že chýba, resp. je nesprávne uvedená čo len jedna z obligatórnych náležitostí\nvymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Zb.z..\n36. Ďalším dôvodom pre ktorý je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Zb.z. je aj skutočnosť o nesprávnom\nuvedení hodnoty RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko táto hodnota v zmluve vychádza z výšky\nposkytnutého úveru 5.802,13 Eur a správne mala vychádzať zo skutočnej výšky úveru 4.426,-Eur.\nNa základe uvedeného je preto nepochybné, že aj RPMN uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá\nkúpnej cene v uvedenej kúpnej zmluve po odpočítaní úhrady 1.173,-Eur, a teda je uvedená nesprávne.\nK rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v skutkovo a právne obdobnej veci, sp.zn.\n2Cdo/165/2020 zo dňa 27.10.2021.\n37. Súd právne uzatvára, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 129/2010 Zb. z. je potrebné\npovažovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový pre chýbajúcu resp. nesprávne uvedenú\nobligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle citovaného zákona, účinného v čase uzatvorenia\núverovej zmluvy ( § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Zb. z.).\n\nZABEZPEČOVACÍ PREVOD VLASTNÍCKEHO PRÁVA\n38. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným\nprevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len \"zabezpečovací prevod práva\").\nPri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci\npodľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).\n39. Podľa § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza\nprávo späť na toho, kto ho previedol.\n40. Podľa § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza\nspäť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe\nvydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.\n41. Zabezpečovací prevod práva je jedným zo zabezpečovacích inštitútov upravený v ustanovení §\n553 až 553e Občianskeho zákonníka. Prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva si veriteľ\nzabezpečuje svoju pohľadávku tým spôsobom, že dlžník alebo tretia osoba odlišná od dlžníka prevedie\nprostredníctvom zmluvy na veriteľa svoje právo s tým, že prevod práva trvá dovtedy, kým nebude\nzabezpečený záväzok dlžníka splnený. Z uvedeného vyplýva, že prevodca svoje právo prevádza len\npodmienečne a pokiaľ dôjde k splneniu zabezpečeného záväzku dlžníka, nadobudne prevodca svoje\n\nprevedené právo späť. Len v prípade, ak dlžník zabezpečený záväzok nesplní, veriteľovi nezostane\nprevedené právo natrvalo, môže však pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, napr. jeho\npredajom na dražbe. Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva môže byť každé právo, ktoré má\nmajetkovú hodnotu a dá sa previesť a patrí prevodcovi. Prevodca teda môže na veriteľa previesť, napr.\nvlastnícke práva k hnuteľnej ale aj nehnuteľnej veci, či právo k cennému papieru. Zabezpečovací prevod\npráva zaniká zánikom záväzku, ktorý bol takto zabezpečený. Uvedené znamená, že pokiaľ dlžník zaplatí\nsvoj dlh veriteľovi, aj samotný zabezpečovací prevod práva zanikne. Právo v tomto prípade prechádza\nspäť na dlžníka.\n42. Vzhľadom na vyššie konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru,\nvychádzajúc z údajov uvedených v priložených listinných dôkazoch ( kúpna zmluva, úverová zmluva,\nhistória transakcií), žalobkyni bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy spotrebiteľský úver na\nfinancovanie kúpy osobného motorového vozidla len vo výške 4.426,-Eur a žalovanému zaplatila celkovo\nsumu 8.191,04 Eur. Uvedené znamená, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil už\nsumou 3.765,04 Eur ( 8191,04 Eur – 4426,-Eur ), a teda žalobkyňa splnila viac ako bola veriteľovi\npovinná. Momentom úhrady poskytnutého spotrebiteľského úveru ako doplatku kúpnej ceny motorového\nvozidla vo výške 4.426,-Eur, došlo k zániku záväzku žalovaného ako veriteľa splnením, čo má priamy\nvplyv aj na existenciu zabezpečovacieho prevodu práva, keďže zánikom zabezpečovacieho záväzku,\nprávo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je preto bez zbytočného odkladu\npovinný vec v jeho držbe vydať ( § 553d Občianskeho zákonníka v spojení s § 553 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka ). Momentom úhrady poskytnutého úveru na žalobkyňu ex lege prešlo aj vlastnícke právo\nk predmetnému osobnému automobilu v súlade s ustanovením § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka,\na to z dôvodu uspokojenia pohľadávky veriteľa – žalovaného.\n43. Podľa § 137 písm. a) CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\npovinnosti.\n\na) splnení\n\n44. Z dôvodu zániku záväzku z úverovej zmluvy jej splnením a súčasne aj zánikom zabezpečeného\nzáväzku, považoval súd aj nárok žalobkyne v časti II. žalobného petitu za dôvodný, a keďže žalovaný\ndobrovoľne nevykonal potrebné kroky k náprave nezákonného stavu smerujúce k prevodu motorového\nvozidla späť do vlastníctva žalobkyne, súd mu túto povinnosť II. výrokom rozsudku uložil. Zároveň\nmu uložil aj povinnosť zaslať žalobkyni písomné potvrdenie o zániku záväzku z úverovej zmluvy, ako\ndokladu potrebného pre výmaz nesprávne uvedených údajov v úverových registroch, keďže jej úverové\nzaťaženie splnením dlhu zaniklo.\n45. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný\nmárnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.\nLehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže\nv odôvodnených\nprípadoch určiť dlhšiu lehotu.\n46. Súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni splnomocnenie umožňujúce prevod vlastníctva\nk motorovému vozidlu, ako aj písomné potvrdenie o zániku záväzku z úverovej zmluvy do 5 dní od\nprávoplatnosti rozsudku v zmysle návrhu žalobcu, teda v dlhšej lehote ako je zákonná paričná lehota 3\ndni, keď navrhnutú lehotu považoval za primeranú na splnenie súdom uloženej povinnosti.\nPRIMERANÉ FINANČNÉ ZADOSŤUČINENIE\n47. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje\npráva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len \"združenie\") a označovanie výrobkov cenami.\n48. Podľa § 3 ods. 3/ a 5/ zákona č. 250/2007 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo\nna ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 1) Proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\n\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len \"kolektívne záujmy spotrebiteľov\"). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n49. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a) ukladať\nspotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať\nnekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 1)\n50. Tretím výrokom žalobného petitu sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť\njej titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 3.765,04 Eur.\nZákladným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je porušenie práva alebo\npovinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných\npredpisov, ktorými sú najmä predpisy na ochranu spotrebiteľa ( osobitná úprava spotrebiteľských\nzmlúv v ustanoveniach § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Zb.z. ). Účelom\ntýchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu\nzaloženého spotrebiteľskou zmluvou a zároveň podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb.z. má postihnúť\nnečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.\nInštitút finančného zadosťučinenia je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa vzniknutej\nz porušenej povinnosti dodávateľa; jeho výška zákonom určená nie je; z pojmu primerané finančné\nzadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého\nprípadu; nárok na primerané finančné zadosťučinenie je samotným nárokom nezávislým na iných\nfinančných nárokoch ( napr. náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a podobne ) a jeho\nvýška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa; nárok vzniká proti\nporušovateľovi práva spotrebiteľa; jediným predpokladom, ktoré citované ustanovenia zákona vyžaduje\nje, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti uplatnenej týmto\nzákonom a osobitnými právnymi predpismi; pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti\nv zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétne nárok\nz porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu bezdôvodného obohatenia\nalebo z výroku rozsudku určí neprijateľnosť, konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej\nv spotrebiteľskej zmluva; žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétne ujma nevyžaduje ( rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 ).\n51. Súd konštatuje, že žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, resp. porušil svoje povinnosti\nvyplývajúce mu z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešne\nuplatnila na súde v tomto konaní porušenie svojich práv, keď súd posúdil úverovú zmluvu za bezúročnú\na bezpoplatkovú z dôvodu nesprávne uvedenej výšky úveru ( navyšovanie istiny úveru o fiktívne\nnáklady), ako aj nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, a preto sa nestotožňuje\ns argumentáciou žalovaného, že v prejednávanom spore nebol daný základ pre uplatnenie tohto nároku.\n52. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal\nz toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa\nod porušenia práv spotrebiteľov. Pri úvahe o výške priznaného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil\njednak intenzitu porušenia spotrebiteľských práv, ako aj časový aspekt závažného konania žalovaného,\nktorý už od uzatvorenia zmluvy ( rok 2013 ) žiadal od žalobkyne platby, na ktoré nemal nárok, v dôsledku\nčoho žalobkyňa plnila oveľa viac ako bola povinná dlhé časové obdobie a zároveň jej neumožnil\nnadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, čo jej spôsobilo nemalé problémy,\nkeďže v evidencii osobných motorových vozidiel je stále uvádzaný ako vlastník vozidla žalovaný\na žalobkyňa teda nemá možnosť s predmetným motorovým vozidlom podľa svojej vôle nakladať bez\nakýchkoľvek obmedzení.\nZ rozhodovacej činnosti súdu, ako aj z rozhodovacej činnosti iných súdov v skutkovo i právne obdobných\nveciach je pritom známe, že sa v prípade žalovaného nejedná o ojedinelé porušenie spotrebiteľských\npráv a k navyšovaniu istiny úveru o fiktívne náklady dochádza žalovaným opakovane. Súd zohľadnil\ntiež skutočnosť, že spotrebiteľka sa musela brániť podaním viacerých žalôb na súde proti ekonomicky\na právne silnejšiemu subjektu a prihliadol aj na samotnú výšku bezdôvodne a neoprávnene požadovanej\nsumy žalovaným od žalobkyne na základe úverovej zmluvy.\n\nŽalobkyňou požadovaná suma zodpovedajúca výške sumy bezdôvodne prijatej žalovaným je podľa\nnázoru súdu primeraná a je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá vznikla konaním žalovaného a je akousi\nsatisfakciou za stav, ktorý musela žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného trpieť a súčasne postihuje\nžalovaného, ktorý konal závadne.\nZáverom súd dodáva, že primeranosť finančného zadosťučinenia súd posúdil aj s ohľadom na konkrétne\nokolnosti tohto prípadu, kedy napriek tomu, že žalobkyňa plnila viac ako mala, a teda žalovaný sa na\njej úkor bezdôvodne obohatil, si už nebude môcť tento nárok súdnou cestou uplatniť v prípade, že\nžalovaný dobrovoľne nevydá žalobkyni bezdôvodne získané obohatenie, práve pre prekážku res iudicata\n( konanie vedené na tunajšom súde sp.zn. 9Csp/201/2017 ), kde došlo k zamietnutiu jej žaloby pre\nneunesenie dôkazného bremena, kedy nedokázala súdu predložiť úverovú zmluvu, preto priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v nižšej, ako žalobkyňou požadovanej sume rovnajúcej sa\naspoň výške bezdôvodného obohatenia žalovaného, by aj vzhľadom na tieto okolnosti vôbec neplnilo\nzákonodarcom požadovaný účel, a teda podstata tohto nároku by nebola naplnená (satisfakčná\na sankčná). Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný je ekonomicky silným subjektom\na priznaná výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je pre neho likvidačná a nemôže ho nijako\nvýrazne ekonomicky poškodiť, no je zároveň spôsobilá ho odradiť od obdobného závadného konania\nv budúcnosti.\nS poukazom na všetky uvedené kritériá je súd toho názoru, že žalobkyňou požadovaná suma je\nprimeraná povahe i rozsahu porušenia práva žalobkyne a zodpovedá svojmu účelu, preto jej v plnom\nrozsahu vyhovel.\n57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n59. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to na základe zásady\núspechu. Žalobkyňa mala vo veci úspech v plnom rozsahu, preto jej voči žalovanému súd priznal aj nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o nároku\nna náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd\nv Lučenci, Dr. Herza 14.\nOdvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami\nmohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa\nnepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {"stav": {"sz": "17CoCsp/27/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "7be6c027-d94b-4507-b832-1a7fd2716864:1dacb8de-7e51-4af2-a98e-dd8d8bf01cb4", "datum": "2024-09-25", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:13f5425d-6d6d-45d2-b520-929cccf01799", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.158.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.158.2023.1"}, {"guid": "21eda2d3-2626-486f-8611-bfa6c872338b:cbcfa601-01bf-42fa-9d7b-cab067491a5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6120212664.1", "spisova_znacka": "7Cdo/106/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/106/2022 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6120212664.1"}, {"guid": "82be3e2d-de4e-4cc6-a873-2335997629b1:bafd434b-1a67-4a7d-82a0-f1119216ff02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1", "spisova_znacka": "2Cdo/165/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/165/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "0ab8a75f-5d04-4638-9f5f-6e4bcc4c50f5:823c0685-4f13-4b9c-89f0-9d36abb4dfdc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6617209882.2", "spisova_znacka": "15Co/108/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/108/2019 z 24. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6617209882.2"}, {"guid": "81d04809-7b45-468c-b1a3-e76dce38dede:b9e60385-4d3f-4b49-bf5a-a20bfefeb3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/201/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9Csp/201/2017 z 5. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2018-02-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/81d04809-7b45-468c-b1a3-e76dce38dede:b9e60385-4d3f-4b49-bf5a-a20bfefeb3e6"}], "citovane_v": []}