{"guid": "fb7e9cb5-484a-43b2-836b-677e73387bd9:8118162c-7f96-4f58-9554-a87d3ba30a8b", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624200552.3", "spisova_znacka": "25C/9/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 25C/9/2024 z 22. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 22. novembra 2024, sp. zn. 25C/9/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624200552.3", "identifikacne_cislo": "6624200552", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Ľuboš Murgaš", "sudca_id": 2600, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubos-murgas-2600", "datum_vydania": "2024-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "15Co/18/2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "e52fc715-7220-434e-b08e-847e15fb1460:a1fec848-0313-456a-a74b-557b24f62bfe", "datum": "2025-09-03", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-3", "nazov": "§ 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/88", "nazov": "predpis č. 88/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/88", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/88-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-4", "nazov": "§ 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "nazov": "§ 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-1", "nazov": "§ 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-2", "nazov": "§ 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-2", "nazov": "§ 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-3", "nazov": "§ 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 575/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1989/391", "nazov": "predpis č. 391/1989 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1989/391", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/391-1989"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-116", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-130", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-135e", "/SK/ZZ/2001/575#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8118162c-7f96-4f58-9554-a87d3ba30a8b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200552.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200552.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200552.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n25C/9/2024\n6624200552\n22. 11. 2024\nJUDr. Ľuboš Murgaš\nECLI:SK:OSLC:2024:6624200552.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu W. N., N.. XX. XX. XXXX, A.\nM. XX, XXX XX M. K., právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Chromým,\nadvokátom so sídlom SNP č. 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú\nkoná štátny orgán Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 4.703,47 Eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý\nprávoplatnosti rozsudku.\n\nzaplatiť žalobcovi sumu 4703,47 Eur, a to v lehote do troch dní od\n\nII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní od\nprávoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.703,47 EUR\nod žalovaného, pričom uviedol, že je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru (ďalej aj „HaZZ“),\npričom štátnu službu vykonáva v služobnom pomere v služobnej hodnosti práporčík, vo funkcii hasič záchranár, v zmene B na hasičskej stanici Prše 723/28, Modrý Kameň, ktorá patrí do územného obvodu\nokresného riaditeľstva HaZZ Veľký Krtíš. Pracovný pomer žalobcovi vznikol uzavretím pracovnej zmluvy\ns nástupom dňa 01.03.2014. Služobný (pracovný) čas príslušníka HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne\n(§ 86 ZoHaZZ) a to tým spôsobom, že pracovná zmena sa skladá z výkonu služby, po\nktorom nasleduje služobná pohotovosť na pracovisku (§ 92 ods. 1 ZoHaZZ - ďalej aj „určená služobná\npohotovosť“). Jedna pracovná (služobná) zmena hasiča sa teda skladá z: 1.) výkonu služby, a 2.) určenej\nslužobnej pohotovosti.\n2. Služobný čas príslušníka HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas sa skladá\nzo 17- hodinových pracovných smien, po ktorých nasleduje určená 7-hodinová služobná pohotovosť\nna pracovisku, t. j. v rámci jednej pracovnej smeny strávi na pracovisku sústavne 24 hod. Do konca\nroka 2021 (v čase rozvrhu pracovných zmien 17/7) boli služobné pohotovosti vykonávané v čase\n22:30 - 05:30 hod., od začiatku roka 2022 (pri rozvrhu pracovných zmien 16/8) sú služobné pohotovosti\nvykonávané v čase 22:00 - 06:00 hod.. Služobná pohotovosť je rozdelená na aktívnu časť (práca\nnadčas) a neaktívnu časť. Služobná pohotovosť je určovaná na čas nočných hodín, v prípade vyhlásenia\npoplachu počas služobnej pohotovosti, kedy sú ako hasiči vysielaní na zásah, sa služobná pohotovosť\nmení na prácu nadčas. Takto sa striedajú 3 hasičské smeny, t. j. každý tretí deň každá pracovná smena\nodslúži 24 hod a následne má 2 dni voľna. Mesačne každá hasičská smena odslúži 10 pracovných\nsmien, každý tretí mesiac 11 smien, v službe strávi bežne 240 až 264 hodín mesačne. Do tohto času\nvšak nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. Čo sa týka služobnej pohotovosti, mesačne činia 72,5 hodiny\n(v priemere 10,4 zmien x 7 hod). Žalobca zdôraznil, že počas pracovnej pohotovosti aj v jej neaktívnej\n\nčasti sa musí zdržiavať na pracovisku, z ktorého sa nesmie vzdialiť a musí byť vždy pripravený na\nvykonanie zásahu. Pri vyhlásení výjazdu sa tento vykonáva do 1 min. Napriek tomu neaktívna časť\npracovnej pohotovosti sa nezapočítava do fondu pracovného času, čo sa prejaví tak, že aj keď reálne\nv súvislosti so služobnou činnosťou je na pracovisku, v rámci fondu pracovného času sa mu toto\nnevykazuje. Vzhľadom na uvedené, služobný čas hasiča je rozdelený tak, že každý hasič v zmenovej\nslužbe má za rok (365 dní), pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň, odpracovať 121,67\nzmenových služieb (365 dní/3 zmeny). Ročne je to teda priemerne 2920 odpracovaných hodín (121,67\nzmenových služieb x 24 hodinová služba). Na základe takéhoto vykazovania sa potom javí, že jeho\npriemerný týždenný pracovný čas neprekračuje 48 hodín, čo je však v rozpore so skutočnosťou. Na\nzáklade toho priemerný týždenný pracovný čas počas celého žalovaného obdobia značne presahuje\nnielen 40 hodinový týždenný služobný čas príslušníka HaZZ v zmysle § 85 ods. 2 zákona o HaZZ, ale\naj maximálne prípustný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak, ako to ustanovuje článok 6 písm.\nb Smernice.\n3. Za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti (§ 92 ods. 1 ZoHaZZ) je hasič odmeňovaný za každú\nhodinu pohotovosti peňažnou náhradou vo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho\nslužobného platu (ak je služobná pohotovosť vykonávaná v bežný služobný deň), resp. peňažnou\nnáhradou vo výške 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak je služobná\npohotovosť vykonávaná v deň služobného pokoja (v deň štátneho sviatku) - viď § 122 ods. 1\nZoHaZZ. Podľa výšky náhrady poskytovanej za výkon pohotovosti, ktorá závisí od toho, či je\npohotovosť vykonávaná v bežný služobný deň alebo v deň služobného pokoja, je určená služobná\npohotovosť rozlišovaná resp. označovaná aj ako tzv. „15 %-ná pohotovosť“ a „30 %-ná pohotovosť“.\nS poukazom na vyššie opísané rozvrhnutie služobného času, ktorého súčasťou je aj určená služobná\npohotovosť vykonávaná v mieste výkonu služby (t. j. na hasičskej stanici), žalobca v žalovanom období\njanuár 2021 - december 2023 vrátane, len v rámci samotnej určenej služobnej pohotovosti (§ 92 ods. 1\nZoHaZZ) priamo nadväzujúcej na výkon zmenovej služby (teda v tzv. 15 %-nej a 30 %-nej pohotovosti)\nodpracoval: v období od januára 2021 do decembra 2021 vrátane: 593,28 hodín, v období od januára\n2022 do decembra 2022 vrátane: 450,59 hodín, v období od januára 2023 do decembra 2023 vrátane:\n528,07 hodín. Za žalované obdobie od januára 2021 do decembra 2023 vrátane (t. j. od 01.01.2021\ndo 31.12.2023 - ďalej aj „žalované obdobie“), žalobca odpracoval spolu 1571,94 hodín určenej\nslužobnej pohotovosti, pričom žiadna z týchto odpracovaných hodín služobnej pohotovosti mu nebola\nzapočítaná do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu počas celého žalovaného\nobdobia od januára 2021 do decembra 2023 vrátane, dosiahol viac ako 50 hodín týždenne. Uvedené\núdaje sú prehľadne spracované v priloženej tabuľke, ktorá vychádza z údajov na výplatných páskach\nako aj plánoch služieb z dochádzkového systému SAP. V prípade, že bude súd považovať za potrebné\npredložiť výplatné pásky ako aj plán služieb za celé žalované obdobie 01/2021 - 12/2023 je žalobca\npripravený tieto predložiť.\n4. Žalobca ďalej uviedol, že počas celého trvania služobnej pohotovosti, t. j. počas všetkých hodín,\nktoré odslúžil v rámci služobnej pohotovosti, sa ako hasič musel zdržiavať na pracovisku, t. j. na\nhasičskej stanici, z tohto miesta sa nesmel vzdialiť a musel byť vždy počas celej doby služobnej\npohotovosti pripravený na vykonanie zásahu. Ak je vyhlásený výjazd, vykonáva sa do jednej minúty od\nnahlásenia, preto som počas celej služobnej pohotovosti bol oblečený v služobnej rovnošate a musel\nbyť fyzicky aj psychicky pripravený okamžite vykonať výjazd na miesto určenia. Teda aj napriek tomu,\nže časť služobnej pohotovosti tvorí aj tzv. „neaktívna časť“, počas ktorej hasiči čakajú na vyhlásenie\nvýjazdu, tak aj tento časový úsek je hasič povinný tráviť na pracovisku a po celý čas trvania služobnej\npohotovosti musí byť okamžite pripravený poskytnúť zamestnávateľovi (služobnému úradu) svoje\nslužby - teda vykonať služobný zásah. Napriek uvedeným skutočnostiam sa však služobná pohotovosť\n(t. j. všetky hodiny „neaktívnej časti“ služobnej pohotovosti) nezapočítava do pracovného času a teda\ntieto odpracované hodiny nie sú považované za odpracovaný čas i napriek tomu, že v práci strávil v\nrámci každej jednej zmeny minimálne 24 hodín.\n5. Vzhľadom na údaje vyplývajúce z priloženej tabuľky a prepočty podrobne uvedené nižšie je\npreukázané, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu počas žalovaného obdobia pravidelne značne\npresahoval nielen 40 hodinový týždenný služobný čas príslušníka HaZZ tak, ako to ustanovuje § 85\nods. 2 ZoHaZZ, ale aj maximálne prípustný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak, ako to\nustanovuje článok 6 písm. b) Smernice. K tejto skutočnosti pritom dochádza v dôsledku skutočnosti, že\nžiadna z hodín odpracovanej služobnej pohotovosti mu nie je započítavaná do fondu pracovného času,\n\nkeďže vnútroštátna právna úprava v ZoHaZZ služobnú pohotovosť hasičov nepovažuje za služobný\n(pracovný) čas, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 1 Smernice a konštantnou judikatúrou Súdneho\ndvora. Priemerná dĺžka týždenného pracovného času, ktorú hasiči pri uvedenom rozvrhovaní ich\npracovného času odpracujú, tak pravidelne zásadne prekračuje nielen dĺžku týždenného pracovného\nčasu stanovenú vnútroštátnou úpravou, ale aj Smernicou stanovenú maximálnu hranicu priemerného\ntýždenného pracovného času.\n6. Smernica predstavuje normu komunitárneho práva, ktorú je Slovenská republika ako členský štát\nEurópskej únie povinná dodržiavať. Vychádza sa zo zásady prednosti komunitárneho práva, t. j. že\nprávne predpisy Európskej únie majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi členských štátov. Na\nzáklade princípu prednosti komunitárneho práva a jeho priameho účinku je založená zodpovednosť\nčlenského štátu v prípade jeho chybnej aplikácie, alebo opomenutia aplikácie, pričom osoby, ktoré sú\ntakýmto konaním poškodené, sa môžu voči štátu domáhať náhrady spôsobenej škody. Zodpovednosť\nštátu je absolútna a objektívna, členský štát sa nemôže za žiadnych okolností zbaviť zodpovednosti,\nani sa z nej exkulpovať. Povinnosť súdov Slovenskej republiky dodržiavať komunitárne právo je\nexplicitne zakotvená v Ústave Slovenskej republiky článok 144 ods. 1 a článok 7 ods. 2, ods. 5. Takéto\nposudzovanie vyplýva aj z konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-106/77\nzo dňa 9. 3. 1978, rozsudok C-429/09 zo dňa 25. 11.2010). Žalobca tvrdí, že ním spomínaná smernica\nnebola správne (resp. vôbec v časti) transponovaná do právneho poriadku SR, konkrétne do ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z., čím sú ustanovenia tohto zákona v rozpore s článkom 6 písm. b Smernice.\nAktuálne znenie zákona o HaZZ umožňuje služobnému úradu rozvrhnúť služobný čas príslušníka HaZZ\ntak, že tento pravidelne de facto sústavne prekračuje smernicou stanovený maximálny 48 hodinový\ntýždenný pracovný čas. Základný problém je v obsahu pojmu pracovný čas tak, ako ho stanovuje\nsmernica a judikatúra súdneho dvora, oproti úprave v zákone o HaZZ.\n7. V článku 2 Smernice je vymedzený pojem pracovného času ako akýkoľvek čas, počas ktorého\npracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade\ns vnútroštátnymi právnymi predpismi a / alebo praxou. Čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je\npracovným časom. Súdny dvor vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že čas pracovnej (služobnej)\npohotovosti treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného\npracovného času. Rozhodujúcim faktorom pre záver naplnenia pojmu „pracovný čas“ je skutočnosť,\nže pracovník je povinný byť prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a musí mu byť k\ndispozícii v prípade potreby (rozsudok súdneho dvora C-397/1, C-14/04). Rovnaké závery boli prijaté\nv rozhodnutiach súdneho dvora týkajúce sa priamo práce hasičov (C-518/15). V ustanoveniach § 85\nods. l, 2 zákona o HaZZ je vymedzený služobný čas ako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva\nštátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. Služobný čas príslušníka je 40 hod týždenne. V ďalších\nustanoveniach § 86 až § 94 zákona o HaZZ vymedzuje pojmy nerovnomerné rozvrhnutie služobného\nčasu, prestávky v štátnej službe, nepretržitý odpočinok medzi služobnými dňami, dĺžka nepretržitého\nodpočinku v týždni, dni služobného pokoja, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť a dovolenka.\nZo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu\nslužby bola považovaná za súčasť ich služobného času a v skutočnosti sa tak čas služobnej pohotovosti\nnezapočítava do pracovného času príslušníka HaZZ.\n8. Je zjavný rozdiel medzi zákonom o HaZZ a všeobecným pracovnoprávnym predpisom, a to\nZákonníkom práce, ktorý v § 96 ods. 2 výslovne ustanovuje, že čas, počas ktorého sa zamestnanec\nzdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť\npracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Táto právna úprava Zákonníka práce však\nnie je aplikovateľná na služobný pomer príslušníka HaZZ. Keďže zákon o HaZZ nepovažuje služobnú\npohotovosť hasičov za súčasť ich služobného času, v tejto skutočnosti spočíva rozpor zákona o\nHaZZ s komunitárnym právom, ako aj judikatúrou súdneho dvora. Formálne z hľadiska vykazovania\nfondu pracovného času sa tak javí, že služobný čas neprekračuje 48 hodín týždenne. Služobná\npohotovosť, ktorá je žalobcovi nariaďovaná a ktorú odpracuje v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy,\nnie je považovaná za súčasť jeho služobného času. Inak povedané, ak by zákon o HaZZ pojem\nslužobný čas v súlade s judikatúrou zahŕňal aj služobnú pohotovosť, bez akýchkoľvek pochybností z\nformálneho hľadiska by služobný čas hasičov prekračoval 48 hodín týždenne. Z judikatúry súdneho\ndvora jednoznačne vyplýva, že členské štáty sa nemôžu odchyľovať od súboru povinností vyplývajúcich\nz ustanovení smernice, vrátane pojmov pracovný čas a čas odpočinku. Smernica tiež neumožňuje,\naby členské štáty prijali inú definíciu týchto pojmov, než ako je definícia obsiahnutá v smernici. Článok\n\n6 písm. b Smernice predstavuje pravidlo sociálneho práva Európskej únie s osobitným významom, z\nktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany jeho zdravia, keď ukladá členským štátom povinnosť stanoviť 48 hodinovú\nhranicu pre priemerný týždenný pracovný čas a je výslovne stanovené, že zahŕňa tak nadčasy, ako aj\npracovnú (služobnú) pohotovosť, od ktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také\nčinnosti, ako je činnosť hasičov, hoci by došlo k tomu so súhlasom dotknutého pracovníka.\n9. Na základe uvedeného možno teda jednoznačne a bez pochybností uzavrieť, že vnútroštátna\núprava zákona č. 315/2001 Z. z. konkrétne úprava pracovného času, umožňuje služobnému úradu\n(zamestnávateľovi) rozvrhnúť hasičovi jeho služobný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu\nstanovenú v článku 6 písm. b Smernice v dôsledku skutočnosti, že služobná pohotovosť nie je\npovažovaná za súčasť služobného času hasiča. Preto možno jednoznačne uzavrieť, že smernica nebola\nsprávne (resp. nebola v časti vôbec) implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky.\nŽalobca si v žalobe uplatňuje náhradu za žalované obdobie od januára 2021 do decembra 2023, kedy\nodpracoval v priemere pracovný (služobný) čas v trvaní viac ako 50 hodín týždenne. Je teda zjavné, že\njeho právo vyplývajúce z ustanovenia článku 6 písm. b Smernice bolo a je sústavne porušované.\n10. Z rozhodnutia súdneho dvora C-429/2009 vyplýva, že článok 6 písm. b Smernice má priamy účinok,\npretože priznáva jednotlivcom práva, ktoré možno uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.\nZo záverov rozsudku vyplýva, že poškodený pracovník v prípade porušenia práva vyplývajúceho z\nčlánku 6 písm. b Smernice má právo domáhať sa náhrady škody priamo proti členskému štátu, čím\nžalobca považuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní za jednoznačne danú. Z judikatúry\nsúdneho dvora rovnako vyplýva zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva únie, ktorá je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je únia založená. Súdny dvor vo\nsvojej judikatúre konštantne uvádza, že poškodený jednotlivec má právo na náhradu škody porušením\núniového práva zo strany štátu v prípade, ak sú splnené 3 podmienky: a/ cieľom porušenej právnej normy\núnie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné, b/ existencia škody, c/ priama\npríčinná súvislosť medzi týmto porušením a škodou. Ak sú splnené všetky 3 uvedené podmienky, je štát\npovinný napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho zodpovednosť\nza spôsobenú škodu. Podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnej právnej úprave nesmú byť\nmenej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada\nekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému\nsťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). Náhrada škody musí spĺňať aj požiadavku primeranosti\n(rozsudok súdneho dvora C-46/93 a C-48/93). Pasívne vecne legitimovaným subjektom v takomto\nkonaní je teda štát - Slovenská republika. V mene žalovaného Slovenskej republiky koná Ministerstvo\nvnútra SR ako orgán, do pôsobnosti ktorého spadá Hasičský a záchranný zbor. Ministerstvo bolo tiež\ngarantom právnej úpravy, zákon č. 315/2001 Z.z..\n11. Článok 6 písm. b/ Smernice stanovuje minimálnu požiadavku na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci tým, že stanovuje povinnosť členským štátom ustanoviť maximálnu 48-hodinovú hranicu\npre priemerný týždenný pracovný čas, ktorá zahŕňa aj nadčasy. S poukazom na § 2 ods. 1 Smernice sa\nod tejto povinnosti nemožno odchýliť, ak ide o také činnosti, akou je činnosť hasičov, a to ani vtedy, ak\nby k prekročeniu 48 hodinovej hranice došlo so súhlasom dotknutého pracovníka. Žalobca uviedol, že\nžiaden takýto súhlas služobnému úradu nikdy neudelil. Je tak zjavné a nepochybné, že cieľom smernice\nje priznať právo jednotlivcovi - pracovníkovi. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že vždy a v každom\njednotlivom prípade sa porušenie práva únie považuje za dostatočne závažné, ak je v zjavnom rozpore\ns judikatúrou súdneho dvora v danej oblasti. Právna úprava zákona o HaZZ v zjavnom rozpore s vyššie\ncitovanými rozhodnutiami súdneho dvora. Na základe vyššie uvedeného možno jednoznačne dospieť k\nzáveru, že je splnená aj podmienka dostatočnej závažnosti porušovania právnej normy únie.\n12. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenia pre posúdenie\na určenie výšky náhrady škody, ktorá vznikla porušením práva únie. Subsidiárne sa tak má použiť\nvnútroštátne právo pri zachovaní princípu ekvivalencie a efektivity. Pri posudzovaní nároku na náhradu\nškody žalobca poukázal na analogické použitie ustanovení slovenského právneho poriadku obsahom\na účelom najbližšie, t. j. § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. Porušovaním článku 6 písm. b/ Smernice\nje v prvom rade porušované právo žalobcu na ochranu zdravia, ako jedno z najvýznamnejších\nosobnostných práv zakotvené v článku 40 Ústavy SR. Rovnako z úvodných ustanovení smernice\nvyplýva, že normotvorca vychádzal z faktu, že je ešte stále vysoký výskyt pracovných úrazov a chorôb\nz povolania, preto je potrebné zaviesť resp. zlepšiť preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a\n\nochrany zdravia pracovníkov. Všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku a tak sa im musí\nposkytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. Je tiež\npotrebné zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného času. Cieľom uvedeného je zabezpečiť,\nže v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce si pracovníci nespôsobia úraz,\nani spolupracovníkom alebo iným osobám a že si ani krátkodobo ani dlhodobo nepoškodia zdravie.\n13. Zároveň žalobca poukázal takisto na porušovanie osobnostných práv na súkromie a rodinný život\ngarantované článkom 19 ods. 2 Ústavy SR. Opísaným skutkovým stavom dochádza k porušovaniu\nosobnostných práv žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity spočívajúce v porušovaní\npráva na primeranú dobu odpočinku, práva na súkromie a rodinný život, a to v príčinnej súvislosti s\ntým, že reálne musí odpracovať viac ako v zmysle smernice bol povinný. Práca hasiča je mimoriadne\nnáročná, kedy neraz nasadzuje svoj vlastný život a o to viac nevyhnutne a dôvodne potrebuje dostatočný\nodpočinok po práci na regeneráciu fyzických a psychických síl, čo sa mu v dôsledku sústavného\nporušovania práva na primeranú dobu odpočinku nedostáva. Negatívne následky sa prejavujú aj tým,\nže čas ktorý by mohol venovať svojej rodine, musí často krát na miesto toho tráviť v práci. Žalobca\nčasto odpracuje cca až 8 hodín nad rámec maximálneho 48 hodinového týždenného pracovného času.\nNásledne sa z práce vráti psychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času, aby sa\nmohol venovať rodine, starostlivosti o domácnosť, či osobným záľubám. Prichádza tak o čas, ktorý by\nmohol a chcel venovať svojim najbližším a nevyhnutným osobným záležitostiam. Tento stav už dlhoročne\na negatívne vplýva na jeho rodinný život.\n14. V dôsledku nezarátavania služobnej pohotovosti do pracovného času musel žalobca odpracovať\nviac, než je smernicou maximálne povolený 48 hodinový týždenný pracovný čas a v dôsledku tejto\nskutočnosti dochádza k porušovaniu jeho práva na ochranu zdravia a na ochranu súkromia a rodinného\nživota. Pri vyčíslení výšky škody žalobca vychádzal z ustanovení peňažných náhrad za služobnú\npohotovosť § 122 ods. 1,2 zákona o HaZZ. Za služobnú pohotovosť mu je uhrádzaná peňažná náhrada\ndo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, pri nariadenej služobnej\npohotovosti je uhrádzaná peňažná náhrada vo výške 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného\nplatu. Tento postup vyčíslenia z hľadiska analógie iuris žalobca považoval za najbližšie prejednávanej\nveci. Požiadavka primeranosti náhrady škody, a určenie výšky náhrady škody v tomto prípade je\nstanovená analogickým použitím ustanovenia § 122 zákona o HaZZ. Hodiny, ktoré žalobca odpracoval\nnad limit maximálneho priemerného týždenného pracovného času, je možné analogicky posúdiť ako\nodpracovanie mimo rozvrhnutia služobného času, keďže tento mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu\njeho práv nedochádzalo. Primeranú náhradu škody tak predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou\nuvedenou v § 122 ods. 1 a peňažnou náhradou uvedenou v § 122 ods. 2 písm. a/ zákona o HaZZ.\nŽalobca vykonáva počas kalendárneho mesiaca služobnú pohotovosť určenú v súlade s § 92 ods.\n1 ZoHaZZ, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby. Súčasne mu môže byť\nnariadená služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v zmysle § 92 ods. 2 ZoHaZZ\n(napr. ak je nevyhnuté zabezpečiť personálnu obsadenosť v mieste výkonu služby v dôsledku absencie\nkolegu). Obe služobné pohotovosti sa však nezapočítavajú do pracovného času a aj vo výplatnej páske\nje uvedený len súhrnný počet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti.\n15. Výšku nemajetkovej ujmy tak žalobca určil ako súčin počtu odpracovaných hodín služobnej\npohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej\n35 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného\nkalendárneho roka (50 % mínus 15 %) a v prípade odpracovania služobnej pohotovosti v čase\npracovného pokoja, ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej\n20 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného\nkalendárneho roku (50 % mínus 30 %). Primeraná náhrada škody tak predstavuje rozdiel medzi výškou\nnáhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť. Takýto\nspôsob výpočtu škody spĺňa odškodňovaciu úlohu, je v súlade s judikatúrou súdneho dvora a zároveň\nspĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom nie je sumou neprimerane vysokou. Žalobca zdôraznil, že\nžalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa náhrady škody porušením úniového práva a\nspôsob výpočtu výšky škody podľa § 122 ZoHaZZ použil výlučne z dôvodu neexistencie právnej úpravy,\nktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady škody v takýchto prípadoch. Jednotlivé dielčie\nnároky vznikali postupne, osobitne za každý mesiac, v ktorom boli práva žalobcu porušované, ku dňu\nsplatnosti každej mesačnej mzdy. Rozhodujúcim momentom vzniku jeho ujmy je tak výplatný termín. U\npríslušníkov HaZZ je mzda splatná vždy k 10-dňu nasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú\n\n3-ročnú premlčaciu dobu si žalobou uplatňuje nároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby,\npočínajúc splatnosťou mzdy za január 2021, splatnou 10.01.2021. Týmto postupom žalobca následne\nmatematicky vyčíslil celkovú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy za žalované obdobie január\n2021 až december 2023 na sumu 4.703,47 EUR, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáha.\n16. Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje žiadny špecifický právny predpis či konkrétne\nzákonné ustanovenie pre posudzovanie náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému porušením\npráva Európskej únie, a to či už by išlo o základ takéhoto nároku, alebo určenie jeho výšky. Pri\nabsencii konkrétnej právnej úpravy je pri posudzovaní takéhoto nároku v našich podmienkach\nnutné vychádzať zo zásad, ktoré na tento účel všeobecne stanovil Súdny dvor - t.j. dodržať podmienky\nefektivity, ekvivalencie a primeranosti. Žalobca má za to, že touto žalobou uplatnený nárok je pri absencii\nvnútroštátnej právnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva Európskej únie potrebné\nposudzovať analogicky podľa ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré upravujú\nvzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú ustanovenia § 11 - § 13 OZ, upravujúce\nnemajetkovú ujmu, ktorej náhrada sa poskytuje aj v peniazoch. Samotný právny základ žalovaného\nnároku stále spočíva resp. má svoj titul v nároku na náhradu škody z porušenia práva Európskej únie,\npričom ustanovenia § 11 - § 13 OZ sa tu používajú analogicky z dôvodu absencie právnej úpravy nároku\nna náhradu škody vzniknutej jednotlivcovi porušením úniového práva zo strany štátu.\n17. Vzhľadom na skutkový stav opísaný vyššie je zrejmé, že dlhoročne dochádzalo k porušovaniu\nosobnostných práv žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity spočívajúce v porušení\npráva na primeranú dobu odpočinku, ako aj k porušeniu práva na súkromie a rodinný život, a to v\npríčinnej súvislosti s tým, že v dôsledku nezapočítania odpracovaných hodín služobnej pohotovosti\ndo pracovného času reálne odpracoval viac, než pripúšťa článok 6 písm. b) Smernice. Žalobcove\nosobnostné práva boli pritom v dôsledku uvedeného porušované pravidelne a dlhoročne, nielen teda\npočas žalovaného obdobia. Práca hasiča je pritom veľmi zodpovednou prácou, ktorú potrebné vnímať\nako poslanie, neraz s nasadením vlastného života pri služobných zákrokoch, preto je dostatočný\nodpočinok po práci o to viac potrebný na regeneráciu nielen fyzických, ale najmä psychických síl, čoho\nsa žalobcovi v dôsledku sústavného porušovania práva na primeranú dobu odpočinku nedostávalo,\nčo sa odrazilo najmä v žalobcovom súkromnom živote s prihliadnutím na potreby rodiny. Skutočnosť,\nže trávil v práci neprimerane dlhý čas, mala zásadne nepriaznivý vplyv na kvalitu jeho života a\nto najmä z hľadiska mimopracovného osobného života a voľného času. V súvislosti s porušovaním\npráva na maximálne 48 hodinový týždenný pracovný čas za dlhé roky jeho pôsobenia v pozícii hasiča\nprišiel o enormné množstvo času, ktorý by inak mohol venovať v prvom rade rodine, odpočinku a\ntaktiež akýmkoľvek iným aktivitám nesúvisiacim s jeho pracovným zaradením. Neprimeraná pracovná\nzaťaženosť a nutnosť tráviť nadmerne dlhý čas v práci pri takom rozložení služobného času, aký ako\nhasič vykonáva, zásadne zasahuje do jeho súkromného a rodinného života.\n18. Je nevyhnutné podotknúť, že ako hasič slúžiaci v minimálne 24 hodinovej zmene pracuje „od rána\ndo rána“ a má v porovnaní s bežnými ľuďmi úplne prevrátený spánkový režim. Deň, kedy sa ráno\nvracia zo služby a ktorý mal byť jedným z 2 voľných dní medzi služobnými zmenami, častokrát venuje\nlen nevyhnutnej regenerácii značného vyčerpania po prebdenej noci a náročných zásahoch v práci\ntak, aby bol nasledujúci deň schopný znova plnohodnotne fungovať v bežnom živote. Všetok ten čas,\nktorý pri dodržiavaní Smernice mohol venovať rodine, priateľom, odpočinku, nevyhnutnej regenerácii\nfyzických a psychických síl či akokoľvek inak podľa vlastného uváženia, mu už žiaľ nikto nevráti a\nžalovaná náhrada škody v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje z tohoto pohľadu len\nveľmi čiastočnú a obmedzenú náhradu utrpenej ujmy najmä ak prihliadneme na to, že k porušovaniu\njeho práv dochádzalo už roky predtým, než sa rozhodol podať žalobu.\n19. Ako vyplýva z referenčného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci X. H., už len samotná strata\nčasu odpočinku je sama o sebe dostatočným dôvodom na domáhanie sa a priznanie nároku na\nnáhradu škody porušením článku 6 písm. b) Smernice. Už len strata času odpočinku, o ktorý dotknutý\njednotlivec (hasič) prichádza prekračovaním maximálneho týždenného pracovného času, je dostatočný\nna priznanie nároku na náhradu škody vzniknutej porušením Smernice bez toho, aby k tomuto\nnásledku musel pristúpiť aj akýkoľvek ďalší prípadný následok na osobnostných právach žalobcu. V\nsúvislosti s porušovaním žalobcových práv je potrebné zdôrazniť aj to, že v danom prípade porušovaním\nčlánku 6 písm. b) Smernice bolo porušované aj základné právo na ochranu zdravia, ktoré je ako jedno\nz najvýznamnejších osobnostných práv zakotvených v Ústave. Podľa článku 40 Ústavy SR: „Každý\n\nmá právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú\nzdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Zároveň však\nporušovaním Smernice dochádzalo aj k porušovaniu základného práva na spravodlivé a uspokojujúce\npracovné podmienky, ktoré rovnako zakotvuje Ústava v čl. 36. Podľa článku 36 ods. 1 písm. c),\npísm. d), písm. e) Ústavy SR: „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné\npodmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú\ndĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci.“\n20. Je nesporné, že jedným z cieľov Smernice a zároveň aj dôvodom zavedenia hranice maximálneho\ntýždenného pracovného času bolo pritom práve to, aby pracovníci mali dostatok času na oddych\na regeneráciu a neprimeraným pracovným zaťažením neohrozili svoj život a zdravie, pričom dlhoročné\na pravidelné prekračovanie maximálneho pracovného času pri tak náročnej práci, akou práca\nhasiča nepochybne je, môže zásadne ohrozovať zdravie a život pracovníka. Z úvodných ustanovení\nSmernice, v ktorých sú uvedené dôvody jej prijatia a ciele ňou sledované vyplýva, že normotvorca\nvychádzal z faktu, že je ešte stále príliš vysoký výskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania a musia\nsa preto bezodkladne zaviesť alebo zlepšiť preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pracovníkov a zaistiť vyšší stupeň ich ochrany, pričom tento cieľ by sa nemal podriaďovať\nekonomickým úvahám. Aj z judikatúry Súdneho dvora je zrejmé, všetci pracovníci by preto mali\nmať primeranú dobu odpočinku, pričom pojem \"odpočinok\" sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j.\nv dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom krajín Európskej únie sa musí poskytnúť minimálny\ndenný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné\ntiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného času; „primeraný odpočinok\" znamená, že\npracovníci majú pravidelný čas odpočinku, trvanie ktorého je vyjadrené v jednotkách času a ktorý je\ndostatočne dlhý a nepretržitý, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného\nrozvrhnutia práce nespôsobia úraz ani sebe ani spolupracovníkom alebo iným osobám a že si ani\nkrátkodobo ani dlhodobo nepoškodia zdravie.\n21. Je potrebné zdôrazniť, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ustanovenie § 13 ods.\n2 OZ nepodmieňuje výlučne len situáciami zníženia dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere alebo\njej vážnosti v spoločnosti, pretože predmetné ustanovenie len demonštratívne uvádza prípady, kedy je\nmožné s ohľadom na intenzitu zásahu priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je zákonnou úpravou vymedzený reštriktívne, teda tak,\naby ho bolo možné priznať len za vopred definované následky, čo okrem iného potvrdzuje aj zákonná\nformulácia uvedená v ustanovení § 13 ods. 2 OZ „najmä preto“, preto zjavne nejde o zákonom ohraničený\nvýpočet prípadov, u ktorých nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká. Inak povedané, nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nevzniká iba v prípadoch zníženia dôstojnosti fyzickej\nosoby, či jej vážnosti v spoločnosti, ale môže ísť aj o iné vážne následky na osobnostných právach\ndotknutého jednotlivca, teda nepochybne aj o odškodnenie porušenia tých práv, ako je to v tomto\nprípade (porušenia práva na ochranu zdravia, súkromia a rodinného života). Samotné konštatovanie\nporušenia práva v tomto prípade úplne zjavne nie je dostatočným zadosťučinením a práve peňažná\nnáhrada je v tomto prípade jedinou možnou formou (aspoň čiastočného) odškodnenia vzniknutej ujmy,\nkeďže strata enormného množstva času, ku ktorej došlo už len v žalovanom období a v jej dôsledku\ndošlo aj k porušeniu vyššie uvedených základných práv, je už nezvrátiteľná a nemôže byť za daných\nokolností odškodnená inak, než poskytnutím peňažnej náhrady. S poukazom na skutočnosti uvedené\nvyššie je jasne preukázané, že je splnená aj druhá podmienka nároku na náhradu škody, ktorou je\nvznik škody resp. ujmy, pričom táto má v podmienkach slovenského právneho poriadku pri použití\nanalógie povahu nemajetkovej ujmy, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch.\n22. Za odpracované hodiny tzv. určenej služobnej pohotovosti (§ 92 ods. 1 ZoHaZZ) mu bola uhrádzaná\npeňažná náhrada (nie teda „mzda“ resp. „služobný plat“, čo taktiež minimálne nepriamo potvrdzuje, že\nslužobná pohotovosť nie je považovaná za pracovný čas) vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 122\nods. 1 ZoHaZZ, a to vo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu\n(t. j. 15 % zo žalobcovej hodinovej mzdy). Práve hodiny tzv. určenej služobnej pohotovosti sú tým\nčasom, ktorý odpracoval v rámci každej 24 hodinovej služby v súčasnosti v čase od 22:00 do 06:00\nhod. (resp. do konca roka 2021 to bolo v čase od 22:30 do 05:30 hod.) a tieto hodiny nie sú započítavané\ndo služobného času. Určenú služobnú pohotovosť vykonával priamo na pracovisku (hasičskej stanici),\nz ktorej sa nesmel vzdialiť a vždy musel byť pripravený vykonať služobný výjazd do 1 minúty od\nnahlásenia.\n\n23. Za výkon nariadenej pohotovosti sa poskytuje vyššia peňažná náhrada, než za výkon určenej\nslužobnej pohotovosti, keďže za určenú služobnú pohotovosť sa poskytuje peňažná náhrada vo výške\n15 % (v bežné služobné dni) resp. 30 % (v dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je príslušná časť\nslužobného platu, za každú odslúženú hodinu pohotovosti, za nariadenú služobnú pohotovosť v mieste\nvýkonu služby (keď je hasič privolaný z domova do služby na hasičskú stanicu) je poskytovaná peňažná\nnáhrada vo výške 50 % (v bežné pracovné dni) resp. 100 % (v dni služobného pokoja) zo sumy,\nktorou je príslušná časť jeho služobného platu, za každú odslúženú hodinu pohotovosti. Vzhľadom na\nrozhodujúce skutkové a právne okolnosti tejto veci je možné tvrdiť, že ustanovenie § 122 ZoHaZZ je\npráve takým ustanovením, ktoré je z hľadiska analógie iuris „najbližšie“ prejednávanej veci na to, aby\njeho aplikáciou bolo možné určiť primeranú výšku náhrady škody.\n24. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti preto výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch odvíja\nžalobca od toho, že ustanovenie § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ, ktoré upravuje odmenu za\nnariadenú služobnú pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania štátnej služby, je tým ustanovením,\nktoré je z hľadiska analógie „najbližšie“ k stanoveniu výšky žalovaného nároku. Hodiny služobnej\npohotovosti, ktoré neboli započítané do služobného času, je možné analogicky posúdiť ako odpracované\nmimo rozvrhnutia služobného času (čo je práve rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou\npodľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadenou služobnou pohotovosťou podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ),\nkeďže služobný čas by mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu žalobcových práv nedochádzalo,\npričom k tomuto porušovaniu dochádzalo práve výkonom služobnej pohotovosti, ktorá sa mu však\nnezapočítavala do služobného (pracovného) času. Je preto logické, že primeranú náhradu škody v tomto\nprípade predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou uvedenou v § 122 ods. 1 ZoHaZZ a peňažnou\nnáhradou uvedenou v § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ, a to za každú jednu odpracovanú hodinu služobnej\npohotovosti počas žalovaného obdobia. Vychádzajúc tak z určenia výšky nemajetkovej ujmy ako rozdielu\nnáhrady uvedenej v § 122 ods. 1 ZoHaZZ (15 % alebo 30 % peňažnej náhrady z prináležiacej\nhodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku) a peňažnej náhrady\nuvedenej v § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ (vo výške 50 % z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný\nkalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku) je v prípade odpracovanej služobnej pohotovosti\npočas pracovných dní možné určiť výšku nemajetkovej ujmy ako súčin počtu odpracovaných hodín\nurčenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ za príslušný kalendárny mesiac príslušného\nkalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej 35 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny\nza príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (50 % - 15 %) a v prípade určenej\nslužobnej pohotovosti odpracovanej v čase pracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase\npracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby\nza príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (50 % - 30 %). Uvedeným spôsobom\nstanovená a touto žalobou uplatňovaná primeraná náhrada škody teda predstavuje rozdiel medzi výškou\nnáhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti (50 % zo sumy príslušnej časti služobného platu podľa\n§ 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15 % zo sumy\npríslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 1 ZoHaZZ a 30 % z tejto sumy ak ide o deň\nslužobného pokoja), t. j. vo výške zodpovedajúcej 35 %, resp. 20 % zo sumy, ktorá je príslušnou časťou\nmôjho služobného platu (50 % - 15 % = 35 % v prípade bežného služobného dňa a v prípade, ak ide\no deň služobného pokoja 50 % - 30 % = 20 %).\n25. Takýto spôsob výpočtu náhrady škody spĺňa odškodňovaciu funkciu, je v súlade s vyššie uvedenou\njudikatúrou Súdneho dvora a zároveň spĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom však nie je sumou\nneprimerane vysokou. Náhrada škody v podobe nemajetkovej ujmy v peniazoch musí spĺňať\npredovšetkým satisfakčnú funkciu, pričom z tohto pohľadu považuje žalobca žalovanú výšku náhrady\nškody za primeranú, aj keď len čiastočne odškodňujúcu utrpenú ujmu. Náhrada škody v podobe\nnemajetkovej ujmy má však plniť aj preventívnu a sankčnú funkciu, teda má odradiť porušovateľa (v\ntomto prípade žalovaného - štát) od protiprávneho konania a má takýmto spôsobom zabezpečovať\naj generálnu prevenciu pred pokračovaním v porušovaní práva, pričom práve preto musí byť sankcia\npatrične dôrazná a dostačujúca. Považuje taktiež za nepochybné, že žalovaná výška náhrady škody\nnemá voči žalovanému likvidačný charakter a teda je zo všetkých rozhodujúcich hľadísk minimálne\nprimeraná a opodstatnená.\n26. Napokon zdôraznil, že touto žalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa náhrady škody\nporušením úniového práva, pričom takýto spôsob výpočtu žalovaného nároku zvolil len z dôvodu, že\n\nneexistuje právna úprava, ktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady škody v takýchto\nprípadoch. Podstata tohto sporu a žaloby totiž nespočíva v namietaní výšky žalobcovho služobného\nohodnotenia ani v namietaní výšky náhrady za výkon služobnej pohotovosti, ale v tom, že porušovaním\nčlánku 2 ods. 1 v spojení s článok 6 písm. b) Smernice dochádza k ujme na jeho osobnostných\nprávach tak, ako je uvedené vyššie, pričom táto ujma má nemajetkovú povahu. Spôsob vypočítania\nvýšky žalovaného nároku nemení nič na jeho povahe resp. právnom titule základu nároku. Pokiaľ\nide o splatnosť jednotlivých dielčích nárokov na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy\ntieto vznikajú postupne a osobitne za každý jednotlivý mesiac, v ktorom boli žalobcove práva\nporušované, a to vždy ku dňu splatnosti mzdy za daný mesiac. Vzhľadom na povahu týchto nárokov\nje evidentné, že nemajetková ujma vznikla každý mesiac po tom, čo v priamej súvislosti s porušením\nžalobcových práv táto ujma nebola kompenzovaná v služobnom plate navyše o 35 %, resp. 20 % (teda\n„doplatkom“ do sumy 50 % za každú odpracovanú hodinu určenej služobnej pohotovosti, ako keby bola\ntáto odpracovaná ako nariadená služobná pohotovosť podľa § 122 ods. 1 písm. a) ZoHaZZ, preto za\nrozhodujúci moment pre vznik tejto ujmy považuje žalobca výplatný termín. U príslušníkov HaZZ je mzda\nsplatná vždy k 10. dňu nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Splatnosť mzdy za mesiac\njanuár 2021 nastala dňa 10.02.2021, splatnosť mzdy za mesiac február 2021 nastala dňa 10.03.2021\natď. Vzhľadom k všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe vyplývajúcej z ustanovenia § 101 OZ si preto\ntouto žalobou uplatňuje nárok nepresahujúci 3 roky pred podaním tejto žaloby, a to počínajúc splatnosťou\nmzdy za mesiac január 2021 (ktorá nastala 10.01.2021) až po mesiac december 2023 vrátane.\n27. Náhradu škody z porušenia práva Európskej únie, ktorá má podobu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, možno za príslušný kalendárny mesiac určiť ako súčin odpracovaných hodín určenej\nslužobnej pohotovosti v daný kalendárny mesiac a 35 % alebo 20 % z príslušnej časti služobného platu\nza každú odpracovanú hodinu služobnej pohotovosti v závislosti od toho, či hodiny služobnej pohotovosti\nboli odpracované počas bežného služobného dňa (50 % - 15 % = 35 %) alebo v deň služobného pokoja\n(50 % - 30 % = 20 %).\n28. Vzhľadom na vyššie uvedený spôsob výpočtu ďalej si žalobca vyčíslil škodu vo forme nemajetkovej\nujmy, ktorá mu vznikla porušením úniového práva a to nasledovne:\nObdobie január 2021 - december 2021:\nFond pracovného času a služobná pohotovosť: Za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24\nhodinovej službe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67\nzmenových služieb (365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín\nza uvedené obdobie (121,67 zmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie\n12 mesiacov predstavuje 52,14 týždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08\na priemernom počte týždňov 52,14 v tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na\npracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín\n(2.920,08 hodín : 52,14 týždňov), čo rozhodne presahuje týždenný pracovný čas určený Smernicou\npriemerne o 8 hodín každý týždeň.\nV žalobcovom prípade za obdobie jún 2021 až december 2021 predstavuje:\n- fond pracovného času 1989,10 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 593,28 hodín;\nNa uvedené časové obdobie roku 2021 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov, čo potom v\nžalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 49,52 hodín (2 582,38 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2021 až december 2021 podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ odpracoval žalobca 572,28 hodín\n15%-nej určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej časti\nslužobného platu za každú hodinu a 21 hodín 30%-nej určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného\npokoja, za ktorú mi prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu za každú\nhodinu.\n- tabuľka\n\nNáhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok 2021 (január 2021 - december 2021\nvrátane) v zmysle vyššie uvedeného predstavuje spolu sumu 1.697,94 EUR.\nObdobie január 2022 - december 2022:\nFond pracovného času a služobná pohotovosť: Za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24\nhodinovej službe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67\nzmenových služieb (365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín\nza uvedené obdobie (121,67 zmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie\n12 mesiacov predstavuje 52,14 týždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08\na priemernom počte týždňov 52,14 v tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na\npracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín\n(2.920,08 hodín : 52,14 týždňov), čo rozhodne presahuje týždenný pracovný čas určený Smernicou\npriemerne o 8 hodín každý týždeň.\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2022 až december 2022 predstavuje:\n- fond pracovného času 1954 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 450,59 hodín.\nNa uvedené časové obdobie roku 2022 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov, čo potom v\nžalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 46,11 hodín (2404,59 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2022 až december 2022 podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ odpracoval žalobca 426,59 hodín 15\n%-nej určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15 % z príslušnej časti\nslužobného platu za každú hodinu a 24 hodín 30 %-nej určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného\npokoja, za ktorú mi prináležala odmena v rozsahu 30 % z príslušnej časti služobného platu za každú\nhodinu.\n- tabuľka\nNáhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok 2022 (január 2022 - december 2022\nvrátane) v zmysle vyššie uvedeného predstavuje spolu sumu 1.284,80 EUR\nObdobie január 2023 - december 2023:\nFond pracovného času a služobná pohotovosť: Za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24\nhodinovej službe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67\nzmenových služieb (365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín\nza uvedené obdobie (121,67 zmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie\n12 mesiacov predstavuje 52,14 týždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08\na priemernom počte týždňov 52,14 v tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na\npracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín\n(2.920,08 hodín : 52,14 týždňov), čo rozhodne presahuje týždenný pracovný čas určený Smernicou\npriemerne o 8 hodín každý týždeň.\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2023 až december 2023 predstavuje:\n- fond pracovného času 1958 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 528,07 hodín.\nNa uvedené časové obdobie roku 2023 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov, čo potom v\nžalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 47,68 hodín (2486,07 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2023 až december 2023 podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ odpracoval žalobca 504,07 hodín 15\n%-nej určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15 % z príslušnej časti\nslužobného platu za každú hodinu a 24 hodín 30 %-nej určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného\npokoja, za ktorú mi prináležala odmena v rozsahu 30 % z príslušnej časti služobného platu za každú\nhodinu.\n- tabuľka\nNáhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok 2023 (január 2023 - december 2023\nvrátane) v zmysle vyššie uvedeného predstavuje spolu sumu 1.720,71 EUR.\n\n29. Celková výška náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch, za žalované obdobie január\n2021 až december 2023 vrátane (t. j. od 01.01.2021 do 31.12.2023), teda pri odpracovaných hodinách\nurčenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 1571,94 predstavuje súhrnne\nsumu vo výške 4.703,47 EUR, ktorej zaplatenia sa touto žalobou žalobca domáha.\n30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.04.2024, pričom k porušeniu\nsmernice 2003/88/ES podotkol, že poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach\nC-6/90 a C-9/90, H. P. A. v Talianska republika, cit: „Prvou podmienkou je, že výsledok stanovený\nsmernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom. Druhou podmienkou je, že obsah týchto práv je možné\nidentifikovať na základe ustanovení smernice. Treťou podmienkou je existencia príčinnej súvislosti\nmedzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.“. Žalobca nepreukázal tretiu\npodmienku a teda existenciu porušenia povinnosti štátu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Je nutné\nsi predmetnú podmienku ďalej rozdeliť:\n1. porušenie povinnosti štátu vyplývajúce z práva Európskej únie,\n2. vznik škody,\n3. príčinná súvislosť medzi nimi.\n31. Článok 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času (ďalej len ako ,,Smernica“ či „Smernica 2003/88/ES“) priznáva\nsociálne právo pracovníkom, avšak to neznamená, že je predmetný článok porušený vo vzťahu ku\nkaždému príslušníkovi HaZZ v Slovenskej republike a vo vzťahu ku každej hodine služobnej pohotovosti.\nPredmetné tvrdenie žalovaný podporuje aj odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023, cit.: „K právnej otázke určenia pravidelnej výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy dovolací súd uvádza, že otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy\nvýsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej\nveci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o\npriznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže\nbyť považované za pravidlo pre iné prípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je to, aby sa\nvyriešením niektorej, doposiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto individuálnej\notázky ako je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy postupujú súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú\nna určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej\nujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť.“. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že na účely stanovenia výšky sumy nemajetkovej ujmy je zásada individuálneho\nprístupu ku každej žalobe o náhradu nemajetkovej ujmy nevyhnutná. Najvyšší súd Slovenskej republiky\njasne a explicitne vyjadril názor, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa nemôže vytvoriť ani ustálená\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu a teda argumentum a fortiori sa nemôže vytvoriť ani ustálená\nrozhodovacia prax súdov nižšieho stupňa. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky dal explicitne\nnajavo, že nemajetková ujma nemôže byť vyčíslená a exaktne kvalifikovaná spôsobom, ako to urobil\nžalobca.\n32. Žalobca deklaroval, že prvá podmienka bola splnená a to všeobecným odkazom na judikatúru\nSúdneho dvora, pričom nepriložil žiadny rozsudok, ktorý by predmetné porušenie vo vzťahu k nemu\nkonštatoval a zároveň ani nepredložil výpočet pracovného času v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice\n2003/88/ES, ktorým by preukázal, že by mu bolo zasiahnuté do maximálneho týždňového pracovného\nčasu v zmysle článku 6 Smernice 2003/88/ES. Žalobca zároveň k žalobe priložil aj tabuľky všetkej\nslužobnej pohotovosti, ktorú odpracoval. V nich žalobca absolútne nerozlišuje, či ide o hodiny služobnej\npohotovosti odpracované nad rámec článku 6 Smernice 2003/88/ES a zároveň z nich samotné porušenie\npredmetného článku ani nevyplýva. Samotná judikatúra Súdneho dvora, ktorú predkladá žalobca jasne\na explicitne uvádza, že porušenie práva Európskej únie musí byť dostatočne závažné. Z predmetného\nvyplýva, že okrem samotnej existencie porušenia, toto porušenie musí byť aj dostatočne závažné.\nŽalovaný má za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani len existenciu porušenia práva Európskej\núnie, nakoľko svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.\n\n33. Smernica 2003/88/ES jasne vymedzuje čo je to pracovný čas a zároveň ho oddeľuje od času\nodpočinku. Cieľom smernice nie je, aby sa do maximálneho týždenného pracovného času započítaval\naj čas odpočinku, inak by ho nerozlišovala. Práve naopak, Smernica 2003/88/ES považuje za potrebné,\naby mal pracovník dostatočný čas na odpočinku a zároveň stanovuje hranicu maximálneho priemerného\ntýždenného pracovného času. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že vypočítať priemerný týždenný\npracovný čas žalobcu nemožno z fondu pracovného času. Podľa článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/\nES nazvaného Maximálny týždenný pracovný čas, cit.: „Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné\nna zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: priemerný\npracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.“. Pojem\n„maximálny týždenný priemerný pracovný čas“ je treba ďalej rozdeliť a definovať. „Maximálny“ nám\ndefinuje určitú hornú hranicu počtu hodín, ktorú nemožno prekročiť. V tomto prípade ide o hranicu\n48 hodín „týždenne“, čo predstavuje 7 dní. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že nejde o striktne 7\ndní kalendárneho týždňa (t. j. pondelok - nedeľa), čo vyplýva z článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/\nES, ktorý hovorí o období siedmich dní a teda ide o určité obdobie siedmich po sebe nasledujúcich\ndní, ktoré nemusia začínať pondelkom kalendárneho týždňa. Článok 6 Smernice 2003/88/ES zároveň\npojednáva o „priemernom“ čase, teda nemožno hovoriť o doslovnom výklade, že každých 7 po sebe\nnasledujúcich dní musí byť striktne dodržaná horná hranica 48 hodín. Smernica pojednáva o priemere za\nurčité obdobie a v článku 16 písm. b) pojednáva o referenčnom období nepresahujúcom štyri mesiace.\nSmernica zároveň v ods. 15 preambuly prezumuje potrebu zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní určitých\nustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti\npracovníkov. Zároveň v ods. 16 preambuly smernica ustanovuje, že je treba ustanoviť, že členské štáty\nalebo sociálni partneri môžu uplatniť odchýlky z určitých ustanovení. Ako všeobecné pravidlo v prípade\nodchýlky, musia príslušní pracovníci dostať rovnocennú náhradnú dobu odpočinku;“. Požiarna ochrana\nmusí byť v pohotovosti 24/7, nakoľko nie je možné predpokladať kedy a kde vypukne požiar alebo\nnastane iná situácia vyžadujúca si zásah príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Príslušníci\nHasičského a záchranného zboru vykonávajú nesmierne dôležitú úlohu pri ochrane života a zdravia\nosôb a ochrane majetku. Je preto nevyhnutné, aby boli prijaté určité odchýlky od ustanovení Smernice\n2003/88/ES pre účinné a efektívne zabezpečenie chodu hasičských staníc. Jednu z nich ustanovuje\nSmernica 2003/88/ES v článku 17 ods. 3 písm. b) bodu iii), cit: „V súlade s odsekom 2 tohto článku sa\nmôžu vykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16: v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej\nslužby alebo výroby, najmä služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky,\nprotipožiarne služby a služby civilnej ochrany;“. Uvedené ustanovenie povoľuje, aby sa členské štáty\nodchýlili od ustanovenia článku 16 Smernice 2003/88/ES a upravili si referenčné obdobie v zmysle\nčlánku 19 u protipožiarnych službách, pod ktoré žalobca, ako príslušník Hasičského a záchranného\nzboru nepochybne spadá, cit. článok 19: „Možnosť odchýlky z od článku 16 písm. b) uvedenej v\nčlánku 18 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť\nmesiacov.“. S poukazom na § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,zákon č. 315/2001 Z. z.“), cit.: „Služobný čas príslušníkov\nmôže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý\nna obdobie šiestich mesiacov.“. Nakoľko smernice nepredpokladajú svoju doslovnú transpozíciu do\nprávnych poriadkov členských štát, tak má žalovaný za to, že predmetná časť smernice bola do právneho\nporiadku Slovenskej republiky transponovaná správne, zároveň neodporuje žiadnej časti Smernice\n2003/88/ES a preto je nevyhnutné, aby sme na ňu pri výpočtoch prihliadali. Prihliadanie na referenčné\nobdobie šiestich mesiacov vyplýva aj priamo zo Smernice 2003/88/ES a preto aj v prípade, ak by sa\nsúd prvej inštancie nestotožnil s predmetným názorom žalovaného, tak pri protipožiarnych službách\ntakéto referenčné obdobie prezumuje priamo Smernica 2003/88/ES. Okrem uvedeného prihliadanie na\nreferenčné obdobie šiestich mesiacov vyplýva aj z logiky tvorby fondu pracovného času, na ktorý sa\nodvoláva samotný žalobca, keďže tento je tvorený v zmysle § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. na\nobdobie šiestich mesiacov. V zmysle vyššieho uvedeného má žalovaný za to, že pojem „priemerný“ je\nnutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný čas v referenčnom období šiestich mesiacov a teda\nv priemere nemôže tento čas prekročiť 48 hodín každých 7 po sebe nasledujúcich dní.\n34. V neposlednom rade, článok 6 Smernice 2003/88/ES pojednáva o „pracovnom“ čase. S poukazom\nna už citovaný článok 2 ods. 1 a 2 Smernice má žalovaný za to, že do výpočtu, či teda bola\nSmernica 2003/88/ES porušená vo vzťahu k žalobcovi, je nutné započítavať len skutočne odpracované\nhodiny, počas ktorých žalobca buď pracoval na mieste výkonu práce alebo pracoval podľa pokynov\nzamestnávateľa. V zmysle definície pracovného času v článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je\nnevyhnutné, aby sa do pracovného času započítavali v zmysle plachiet služieb žalobcu len skutočne\n\nodpracované hodiny a to teda riadnu časť služby, služobnú pohotovosť, školenia, rekondičné pobyty a\nzvyšovanie kvalifikácie žalobcu v plachtách označené ako: Riadna časť služby - 1. riadok označený ako\n„S“ v plachtách služieb, ktorý indikuje pracovnú dobu (zahŕňa v sebe presný časový úsek). V zásade\nide o označenie „7:00 - 7:00“, čo predpokladá, že žalobca bol v práci vrátane služobnej pohotovosti a\nvýjazdov 24 hodín. Avšak, toto číslo môže byť aj iné, pre príklad „08:00 - 13:00“, teda žalobca odpracoval\n5 pracovných hodín. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na dni označené pre príklad ako „7:00 - 7:00“\ns farebným označením: fialovým, čo označuje, že jeho práca mala trvať 24 hodín, avšak trvala kratšie\nz dôvodu lekára alebo sprevádzania príslušníka rodiny; resp. zeleným označením, ktorý signalizuje pol\ndňovú dovolenku. Presný počet odpracovaných hodín nemožno vyvodiť z plachiet služieb a pri zelenom\noznačení nemožno z plachiet usúdiť, či ide o riadnu dovolenku alebo dodatkovú dovolenku. Uvedené\ninformácie možno vyčítať z Prehľadu plánu pre žalované obdobie, z ktorého vyplývajú detailné informácie\nohľadom každej služby, konkrétne presné časy príchodov a odchodov z práce. Služobná pohotovosť - v\nplachtách v 2. riadku označenom ako „P“. Takmer všetky hodiny v predmetnom riadku plachiet služieb sú\nv rámci hodín označených v 1. riadku „S“ a teda len vyjadrujú časť služby, počas ktorej žalobca vykonával\nslužobnú pohotovosť. Zároveň sú dni označené aj v tomto riadku, ktoré treba započítať do celkového\npočtu skutočne odpracovaných hodín, pretože ide čas, kedy z dôvodu požiaru bolo potrebné žalobcu\npovolať do služby. Avšak vo väčšine prípadov ide len o vyjadrenie časti dňa, kedy žalobca vykonával\nslužobnú pohotovosť a táto je už zahrnutá v 1. riadku označenom ako „S“.\n35. Školenia (SKO) - Školenia sa v plachtách služieb označujú ako „SKO“ a tieto označenia sa\nnachádzajú v 1. časti plachiet označenej „S“. Ide o čas, ktorý žalobca strávil na školení, napríklad\n21.-25.03.2022, kedy išlo o prehlbovanie kvalifikácie (viď. prehľad plánu pre žalované obdobie). Takto\nstrávený čas sa započítava do skutočne odpracovaných hodín.\n36. Rekondičné pobyty (RE) a zvyšovanie kvalifikácie (SSV) - Čas rekondičných pobytov je čas\nnariadený žalobcovi na oddych a regeneráciu a teda formálne vzaté spadá pod definíciu pracovného\nčasu podľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a preto z opatrnosti takto strávený čas oddychom\na regeneráciou žalovaný zahŕňa do pracovného času v pomere 7,5h v pracovné dni, čo vyplýva z\nkolektívnej zmluvy príslušníkov HaZZ, ktorá pojednáva o 37,5h týždennom pracovnom čase. Označenia\nv plachtách ako „RE“ sa počas pracovných dní započítavajú aj do fondu pracovného času v dĺžke 7,5h\na teda v rovnakej dĺžke žalovaný zahrnul tento čas aj do pracovného času. Zvyšovanie kvalifikácie, teda\nSSV je čas žalobcu strávený na kurze, kedy získa certifikované oprávnenie na výkon určitej činnosti,\nktoré má platnosť aj po prípadnom ukončený práce hasiča a je hradený zamestnávateľom. Aj predmetný\nčas sa započítava do pracovného času v pomere 7,5h v pracovné dni z rovnakého dôvodu. (U žalobcu\nv žalovanom období neevidované.)\n37. S poukazom na článok 2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES nemožno do pracovného času zarátavať\nčas, ktorý spadá pod definíciu času odpočinku. Z uvedeného hľadiska je preto irelevantné, že žalobca\npoukazuje na fond pracovného času, ktorý odzrkadľuje na výplatných páskach výšku mzdy a nie\npracovný čas v zmysle Smernice 2003/88/ES. Žalobca mylne vychádza z fondu pracovného času, pri\nktorom na jednej strane ani neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadny dôkaz včas, ktorý by\npreukazoval jeho tvrdenia, a na strane druhej takýto ukazovateľ neodzrkadľuje skutočne odpracované\nhodiny. Smernice 2003/88/ES jasne čas odpočinku a pracovný čas od seba oddeľuje, zatiaľ čo žalobca\nmylne zamieňa pojem pracovný čas s pojmom fond pracovného času. Smernica 2003/88/ES poukazuje\nna dobu odpočinku a potrebu ochrany príslušníkov HaZZ, ich zdravie, život a sociálne práva, no fond\npracovného času slúži na výpočet mzdy, ktorá príslušníkovi za odpracované hodiny patrí, táto mu bola\nriadne a včas poukázaná. Žalovaný zároveň poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie\nvo veci C-742/19 (bod 98), z ktorého vyplýva, že článok 2 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že\nnebráni tomu, aby sa doba, ktorú príslušník strávi zdržiavaním sa na svojom útvare počas služobnej\npohotovosti bezprostredne nadväzujúcej na vykonávanie štátnej služby v rámci rozvrhnutia služobného\nčasu, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba štátnej služby, počas\nktorej tento príslušník plní služobné úlohy.\n38. Žalovaný ďalej poukázal na skratky, s ktorými sa možno stretnúť v plachtách služieb žalobca: DNO Deň nepretržitého odpočinku. Ide o voľno medzi službami. DOD - Dodatková dovolenka. Ide o dovolenku\nnad rámec riadnej dovolenky a nad rámec dovolenky v zmysle Smernice 2003/88/ES. V tomto prípade\nnejde o pracovný čas. SRP - Sprevádzanie rodinného príslušníka v lekárskom zariadení. Ide o čas,\nposkytnutý príslušníkovi HaZZ v prípade, ak je potrebná pomoc pre jeho rodinných príslušníkov na\n\nich sprevádzanie do lekárskeho zariadenia. Znovu ide o druh voľna na účely ochrany života a zdravia\nspätou s rodinnými právami. Ani v takýto čas žalobca nepracoval, nenachádzal sa na pracovisko a\nani nevykonával žiadne iné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa. DOV - Riadna dovolenka v zmysle\nčlánku 7 Smernice 2003/88/ES, v zmysle ktorej je príslušníkom HaZZ poskytnutý vyšší počet dní riadnej\nzákonnej dovolenky než ustanovuje smernica. Ide o čas, ktorý smernica v samostatnom ustanovení\nčlánku 16 písm. b) priamo oddeľuje od pracovného času, dokonca ho neutralizuje, a preto ani takýto deň\nnemožno započítavať do pracovného času. VS - Voľno za výkon služby vo sviatok. Ide o určitú náhradu\nza sviatok, počas ktorého vykonával službu. Znovu nemožno hovoriť o akomkoľvek výkone práce. DOS\n- Ide o riadnu dovolenku bez odpočtu. Ide o sviatok počas dovolenky zamestnanca, ktorý pripadol na\ndeň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom a teda sa nezapočítava do dovolenky, čo znamená,\nže sa mu neodpočíta z kontingentu dovolenky. Vyplýva to z § 112 ods. 3 Zákonníka práce, na ktorý\nodkazuje aj § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. Teda ide o čas, ktorý nemožno zarátať do pracovného času v\nzmysle Smernice. NV - Náhradné voľno. Ide o voľno za nadčas, ktoré rovnako spadá pod definíciu času\nodpočinku v zmysle článku 2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES a preto ho nemožno zarátavať do pracovného\nčasu. PNK - Práceneschopnosť v čase, kedy z dôvodu ochorenia musel byť žalobca v karanténe.\nIde o čas karantény COVID-19, kedy bol práceneschopný z dôvodu, že trpel predmetným ochorením.\nPredmetný čas nespadá pod definíciu pracovného času v zmysle Smernice a zároveň tento čas smernica\ntzv. neutralizuje. (viď nižšie) LEK - Vyšetrenie v lekárskom zariadení, tzv. „péčko“. Ide o čas, ktorý je\nposkytnutý príslušníkovi HaZZ v prípade potreby. Ide o čas, kedy nevykonáva žiadnu prácu a nemožno\ntakýto čas subsumovať pod pojem pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES. PN Ide o čas práceneschopnosti, ktorý Smernica 2003/88/ES taktiež jasne oddeľuje od pracovného času v\nčlánku 16 písm. b) a neutralizuje takéto dni. SVP - Ide o „osobné prekážky platené ostatné“, teda o voľno\nz kolektívnej zmluvy nad rámec Smernice 2003/88/ES. Ide o čas, ktorý taktiež nemožno započítavať\ndo pracovného času. SVK - Ide o voľno v čase mimoriadnej situácie nákazy COVID-19, ktoré bolo\nposkytované príslušníkom HaZZ na účely ochrany ich života a zdravia. Je potrebné rozlišovať predmetný\ndeň od dňa „PNK“, ktorý označuje práceneschopnosť. V dni „SVK“ nešlo o práceneschopnosť, ale o\nvoľno poskytnuté z dôvodu celosvetovej pandémie COVID-19, kedy mohol oddychovať, regenerovať\na venovať sa rodine v rámci možností s ohľadom na mimoriadnu situáciu, ktorá nebola spôsobená\nžalovaným.\n39. Vyššie uvedené druhy voľna jednoznačne spadajú pod definíciu času odpočinku v zmysle článku 2\nods. 2 Smernice 2003/88/ES a preto použitie fondu pracovného času na účely výpočtu pracovného času\nneprichádza do úvahy. Takýto prepočet údajných odpracovaných hodín je celkom zjavne nedôvodný\na rozporný so Smernicou 2003/88/ES. Voľná sa žalobcovi započítavajú do fondu pracovného času\nako 16, resp. 17 hodín, nakoľko ide o platené voľná. Preto je použitie fondu pracovného času, ako\nukazovateľa odpracovaných hodín, veľmi nepresný a skresľujúci spôsob výpočtu jeho odpracovaných\nhodín. Žalovaný má za to, že takýto prepočet je účelný, žalobca sa snaží zneužiť situáciu na vlastné\nbezdôvodné obohatenie, keďže v prípade žalobcu do jeho práv vyplývajúcich z článku 6 Smernice\n2003/88/ES zasiahnuté nebolo. Smernica v článku 16 písm. b) upravuje aj tzv. „neutralizáciu“, ktorá\nhovorí o „preskočení“ určitých dní v referenčnom období, ako keby neexistovali. Predmetným spôsobom\nsa poskytuje pracovníkom zvýšená ochrana, pretože sa z referenčných období „vymazávajú“ dni času\nodpočinku, čím sa počet odpracovaných dní nezmení, ale zníži sa počet dní v referenčnom období a teda\nsa zvyšuje priemerný týždenný pracovný čas žalobcu. Inak povedané, delenec zostáva nezmenený,\ndeliteľ sa znižuje, čím sa podiel zvyšuje. Smernica neutralizuje v zmysle článku 16 písm. b) s poukazom\nna článok 7 štyri týždne riadnej platenej dovolenky spolu so všetkou práceneschopnosťou. Avšak,\nnemožno neutralizovať všetky dni voľna, pretože by to vytvorilo situáciu ad absurdum a teda to,\nže čím viac dní voľna na oddych a regeneráciu by žalobca dostal a využil, tak tým viac by bolo\nzasiahnuté do jeho práva na oddych a regeneráciu. Zákonodarca pri tvorbe smernice prezumoval\npredmetnú situáciu a neutralizoval iba dni riadnej dovolenky, v plachtách služieb označené ako „DOV“,\na dni práceneschopnosti, v plachtách označené ako „PN“ a „PNK“ (v iných prípadoch aj „OČR“),\nčím vytvoril priestor na zvýšenú ochranu pracovníkov. Žalovaný na účely výpočtu priemerného\ntýždňového pracovného času žalobcu neutralizuje všetky dni riadnej platenej dovolenky „DOV“ ako aj\nvšetku práceneschopnosť „PN“ a „PNK“. U žalobcu neboli evidované dni práceneschopnosti z dôvodu\nstarostlivosti o príslušníka rodiny „OČR“ a ani dni voľna z dôvodu všeobecného občianskeho záujmu\n„VSZ“, ktoré žalovaný taktiež neutralizuje. Zároveň z vyššie uvedených ustanovení Smernice 2003/88/\nES, ako aj z bodu 16 jej preambuly, jasne vyplýva, že Smernica prezumuje potrebu členských štátov\nupraviť referenčné obdobia a povoľuje ju. V zmysle Smernice 2003/88/ES, ako aj právneho poriadku\nSlovenskej republiky sú referenčné obdobia príslušníkov HaZZ rozvrhnuté do 6-mesačných období,\n\nktoré v zmysle Smernice 2003/88/ES nie sú viazané na kalendárne mesiace, t. j. napríklad od januára\ndo júna a od júla do decembra. Z článku 16 písm. b), ako aj z článku 19 Smernice 2003/88/ES vyplýva\nčasové ohraničenie referenčného obdobia, ktoré je ustanovené v počte mesiacov a nejde o ohraničenie\nna konkrétne kalendárne mesiace v roku.\n40. Žalovaný poukázal napr. na referenčné obdobie od februára 2022 do júla 2022, v ktorom žalobca\nskutočne odpracoval 933 hodín v 23,858 týždňoch, čo predstavuje 167 dní, teda jeho priemerný týždenný\npracovný čas bol 39 hodín a 06 minút, čo je o 8:94 hod. menej, ako je maximálny týždenný pracovný čas\nv zmysle smernice, alebo na (ii) referenčné obdobie od augusta 2022 do januára 2023, v ktorom žalobca\nskutočne odpracoval 472 hodín a 30 minút, v 11 týždňoch, čo predstavuje 77 dní, teda jeho priemerný\ntýždenný pracovný čas bol 42 hodín a 57 minút, čo je o 5:43 hod. menej, ako je maximálny týždenný\npracovný čas v zmysle smernice, tiež poukazujeme napríklad na referenčné obdobie (iii) od februára\n2023 do júla 2023, v ktorom žalobca skutočne odpracoval 663 hodín a 15 minút, v 17,143 týždňoch, čo\npredstavuje 120 dní, teda jeho priemerný týždenný pracovný čas bol 38 hodín a 41 minút, čo je o 9:59\nhod. menej, ako je maximálny týždenný pracovný čas v zmysle smernice alebo referenčné obdobie (iv)\nod augusta 2023 do decembra 2023, v ktorom žalobca skutočne odpracoval 872 hodín a 30 minút, v\n20,572 týždňoch, čo predstavuje 144 dní, teda jeho priemerný týždenný pracovný čas bol 42 hodín a 24\nminút, čo je o 5:76 hod. menej, ako je maximálny týždenný pracovný čas v zmysle smernice.\n41. Z vyššie uvedených prepočtov skutočne odpracovaných hodín žalobcu jasne vyplýva, že Smernica\n2003/88/ES nebola vo vzťahu k žalobcovi porušená. Žalobca účelne využíva na výpočet svojho údajného\npracovného času nesprávny ukazovateľ, aby sa bezdôvodne obohatil na situácií iných príslušníkov,\nu ktorých bola Smernica porušená. Žalovaný v tomto smere odkazuje na vyššie uvedené uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023, že na každý spor\no nemajetkovú ujmu treba prihliadať individuálne, pretože ide o vysoko jedinečné situácie. Zároveň\nžalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že každé rozvrhnutie je iné, v každom rozvrhu služieb sa vyskytujú\niné jedinečnosti a osobitosti. U každého príslušníka HaZZ sa vyskytuje čas odpočinku v iné dni a preto\nnemožno zovšeobecniť porušenie Smernice 2003/88/ES na každého príslušníka HaZZ a je povinnosť\nsúdu v zmysle prejednacieho princípu vec prejednať tak, aby vyniesol správny rozsudok v hraniciach\nzásady formálnej pravdy civilného sporového konania. Je celkom zjavne zrejmé, že Smernica 2003/88/\nES nebola vo vzťahu k žalobcovi porušená, čo potvrdzuje aj postoj žalobcu, ktorý sa zdráha priložiť\njednak prepočet odpracovaných hodín v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, ako aj plachty\nslužieb či prehľad plánu pre žalované obdobie, z čoho by bolo možné zistiť a potvrdiť, že vo vzťahu k\nnemu Smernica 2003/88/ES porušená nebola.\n42. Žalobca síce tvrdí, že jeho vôľa bola uplatniť si náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy\npodľa § 11 - 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako\n„Občiansky zákonník“), avšak s poukazom na § 124 ods. 1 CSP si uplatnil mzdové nároky. Uvedené\nvyplýva z posúdenia viacerých častí žaloby jednotlivo, ako aj z posúdenia žaloby ako celku: Žalobca v\nčasti „A/ Skutkové tvrdenia“ žaloby sa zameral na opis služobnej pohotovosti. Na strane 3 poskytoval\nsúčet odpracovanej služobnej pohotovosti, v zmysle ktorého tvrdí, cit.: „v období od januára 2021 do\ndecembra 2021 vrátane: 593,28 hodín, v období od januára 2022 do decembra 2022 vrátane:450,59\nhodín, v období od januára 2023 do decembra 2023 vrátane: 528,07hodín.“.\n43. V zmysle systematického výkladu predmetnej žaloby žalobca už v jej úvode poukazuje na služobnú\npohotovosť a dĺžku jej výkonu. Z uvedeného možno odvodiť záver, že práve výkon služobnej pohotovosti\na skutočnosť, ako uviedol v odseku pred citovanou časťou, že je označovaná ako tzv. „15%-ná\npohotovosť“ a „30%-ná pohotovosť“, sú dôvody jeho vzniku škody a nie skutočnosť, že by pracoval nad\nSmernicou stanovený maximálny týždenný pracovný čas, nakoľko k uvedenému porušeniu vo vzťahu k\nžalobcovi ani nedošlo. V časti „B/ K právnej argumentácii“ žaloby, žalobca na strane 8 žaloby uvádza, cit.:\n„Pri vyčíslení výšky škody žalobca vychádzal z ustanovení peňažných náhrad za služobnú pohotovosť\n§ 122 ods. 1,2 zákona o HAZZ. Za služobnú pohotovosť mu je uhrádzaná peňažná náhrada do výške\n15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, pri nariadenej služobnej pohotovosti\nje uhrádzaná peňažná náhrada vo výške 50% zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu.“.\nV uvedenej časti žalobca jasne a explicitne ustanovil spôsob výpočtu údajnej škody skrz ustanovenia\no mzdových nárokoch príslušníkov HaZZ. Ustanovenie § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z.\nstanovuje spôsob výpočtu mzdových nárokov za služobnú pohotovosť príslušníkov HaZZ. Žalobca\nvôbec nerozlišuje či ide o služobnú pohotovosť odpracovanú nad rámec Smernice 2003/88/ES alebo\n\nnie. Z uvedeného postupu je celkom zjavne zrejmé, že žalobcovi pri výpočte údajnej škody nezáleží\nna tom, či výkon služobnej pohotovosti zasiahol do jeho práva podľa článku 6 Smernice 2003/88/ES\nalebo nie a žiada doplatenie rozdielu za všetku určenú služobnú pohotovosť. Ďalej žalobcovi záleží\nna tom, že určená služobná pohotovosť a nariadená služobná pohotovosť sú odmeňované rozdielne a\nrozlišuje vo výške škody, ktorú údajne pociťuje za odpracované hodiny. Zatiaľ čo počas určenej služobnej\npohotovosti mu škoda vznikla, tak počas nariadenej služobnej pohotovosti mu škoda už nevznikla. To\nznamená, že ak by všetka jeho odslúžená služobná pohotovosť bola nariadená, teda nie určená, tak by\nžiadnu škodu nepociťoval. Uvedené teda možno posúdiť ako mzdový nárok. Žalobca vidí svoju ujmu\nv tom, že podľa jeho názoru má byť všetka služobná pohotovosť odmeňovaná ako nariadená služobná\npohotovosť, teda 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a)\nzákona o HaZZ. Vyplýva to z tabuliek na stranách 16 - 18 žaloby. Žalobca si žiada náhradu len za určenú\nslužobnú pohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %, resp. 30 % zo sumy, ktorou je príslušná\nčasť jeho služobného platu a škodu dopočítava do výšky 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho\nslužobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti už žiadnu škodu nepociťuje. To znamená, že ak\nby aj došlo k porušeniu Smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi a týmto porušením by neboli hodiny\nurčenej služobnej pohotovosti, ale išlo by o hodiny nariadenej služobnej pohotovosti, tak by žalobca\nnaďalej nepociťoval žiadnu ujmu vo vzťahu k týmto hodinám aj napriek tomu, že by išlo o zásah do\njeho práv podľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, ale stále by pociťoval škodu len vo vzťahu k určenej\nslužobnej pohotovosti a stále len do výšky rozdielu medzi poskytnutou odmenou a 50 % zo sumy, ktorou\nje príslušná časť jeho služobného platu. Avšak, žalovaný podotýka, že k žiadnemu porušeniu Smernice\n2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi nedošlo.\n44. Žalobca pri výpočte porušenia Smernice 2003/88/ES vychádza z fondu pracovného času, ktorý sa\nvyužíva pre naplnenie plánovaných hodín tak, aby z neho bolo možné vypočítať mzdu. Nejde o správny\nukazovateľ skutočne odpracovaných hodín, nakoľko v zmysle zákona č. 315/2001 Z. z. sa do služobného\nčasu započítava aj čerpanie všetkej dovolenky, čas plateného služobného voľna, či čas náhradného\nvoľna za službu nadčas a službu vo sviatok. Z uvedeného dôvodu nemožno zamieňať pojmy „pracovný\nčas“ v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a pojem „služobný čas“ v zmysle § 85 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z. Ide o nezameniteľné pojmy, ktoré každý má inú funkciu. Zatiaľ čo pracovný čas\npodľa Smernice započítava iba čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\ntak služobný čas započítava výkon štátnej služby, do ktorého sa v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001\nZ. z. započítava aj čas dovolenky a rôznych druhov voľna, ktoré v zmysle Smernice 2003/88/ES spadajú\npod čas odpočinku podľa článku 2 ods. 2. Je zrejmé, že ide o 2 rozdielne pojmy, ktoré žalobca mylne a\núčelne zamieňa, aby sa mohol bezdôvodne obohatiť na úkor príslušníkov HaZZ, u ktorých bol článok 6\nSmernice 2003/88/ES skutočne porušený, čo sa u žalobcu nestalo.\n45. Na strane 15 žaloby v časti „C/ Spôsob výpočtu výšky náhrady škody“ žalobca uvádza, cit.: „U\npríslušníkov HaZZ je mzda splatná vždy k 10. dňu nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac.\nSplatnosť mzdy za mesiac január 2021 teda nastala dňa 10.02.2021, splatnosť mzdy za február\n2021 nastala dňa 10.03.2021 atď. Vzhľadom k všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe vyplývajúcej z\nustanovenia § 101 OZ si preto touto žalobou uplatňuje nárok nepresahujúci 3 roky pred podaním tejto\nžaloby, a to počínajúc splatnosťou mzdy za mesiac január 2021 (ktorá nastala 10.01.2021) až po mesiac\ndecember 2023 vrátane.“ Žalobca začiatok premlčacej doby viaže na splatnosť mzdy za predchádzajúci\nmesiac a teda aj plynutie premlčacej doby viaže na mzdové nároky a nie na vznik nemajetkovej ujmy,\nnakoľko s poukazom na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/42/2023-202 zo dňa 22.09.2023,\nplynutie premlčacej doby pri nemajetkovej ujmy začína dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto\nzásahu došlo. Žalobca ignoruje vznik nemajetkovej ujmy a veľmi zmätočne posudzuje vlastnú ujmu.\nZatiaľ čo tvrdí, že žiada nemajetkovú ujmu, tak plynutie premlčacej doby viaže na mzdový nárok.\nVychádzajúc z tabuliek na stranách 16, 17 a 18 žaloby žalobca, ako už bolo spomenuté v bode 2.\ntejto časti vyjadrenia, cíti svoju škodu v nízkej odmene za určenú služobnú pohotovosť a jeho škodu\ntvorí nedoplatok do výšky nariadenej služobnej pohotovosti v zmysle § 122 ods. 2 zákona č. 315/2001\nZ. z. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k údajnej ujme, ktorú\npociťuje, by mala byť viazaná na existenciu predmetnej údajnej ujmy a teda by mala začať plynúť deň\npo dni, kedy k nej došlo. Vzhľadom na podanú žalobu doručenú súdu 30.01.2024 nepremlčané obdobie\nplynie od 30.01.2021, kedy mal žalobca svoju prvú služobnú pohotovosť, za ktorú mu patrila odmena\nvo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, tak až od tohto momentu\nplynie nepremlčaná časť žalovaného nároku. Avšak, žalobca premlčaciu dobu viaže na splatnosť mzdy\n\nvyplývajúcu zo mzdových nárokov a teda jeho škoda mu vznikla až momentom, že mu nebola vyplatená\nsuma, ktorú sám očakával a až po vyplatení jeho mzdy sa cítil poškodený, čo jednoznačne značí, že\nnežaluje nemajetkovú ujmu, ale mzdové nároky.\n46. Žalobu pre netransponovanie Smernice, resp. pre nesprávnu transpozíciu smernice môže podať: 1.\nEurópska Komisia na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len ako „SDEÚ“), 2. Fyzická / právnická osoba,\nktorá bola týmto priamo dotknutá, t.j. došlo k porušeniu / poškodeniu jej práv a to na vnútroštátny súd\nčlenského štátu Európskej únie. Žalobca však nezažaloval svojho zamestnávateľa, ale štát, v mene\nktorého koná ten ústredný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre\nHasičský a záchranný zbor, čo je zásadný rozdiel v označení žalovaného, teda v jeho pasívnej vecnej\nlegitimácii. Navyše, ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad Smernicou\npovolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 69 ods. 4 zákona\nč. 315/2001 Z. z. a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. Žalovaný v\ntomto prípade podotýka, že žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti, vrátane tých hodín,\no ktorých tvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený Smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné\nzložky služobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno. Ak má žalobca za to, že Smernica nebola v\njeho prípade správne použitá, žalovaný namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu,\nže táto mu nie je daná. Podľa názoru žalovaného sa miera zodpovednosti za prípadný vznik škody\nmusí medzi dvomi samostatnými subjektmi (Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra Slovenskej\nrepubliky, resp. Hasičským a záchranným zborom) rozlišovať. Nie je prípustné, aby sa zodpovednosť\nSlovenskej republiky odvodzovala od individuálneho prístupu inej osoby k pracovnoprávnym vzťahom\nkonkrétneho zamestnanca. Žalovaný má za to, že Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky sú dva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov, preto podľa žalovaného nie je\nmožné dospieť k inému záveru než, že posúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako\ndôsledok výkonu určitých práv, nie je možné zamieňať. Preto aj keby súd prvej inštancie konštatoval,\nže aplikácia Smernice na služobný pomer žalobcu bola nesprávna, nijako táto skutočnosť nesúvisí\nso zodpovednosťou žalovaného za správnosť prebratia Smernice do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky.\n47. Podľa článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, cit.: „Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné\nna zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: priemerný\npracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.“. Podľa článku 16\npísm. b) Smernice 2003/88/ES, cit.: „Členské štáty môžu ustanoviť: pre uplatnenie článku 6 (maximálny\ntýždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.“. Podľa článku 19 Smernice\n2003/88/ES, cit.: „Možnosť odchýlky z od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 17 ods. 3 a v článku 18\nnemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.“. V zmysle uvedeného\nmá žalovaný za to, že referenčné obdobie, rovnako ako aj týždeň na účely maximálneho týždenného\npracovného času, nie je Smernicou ustanovené na kalendárne referenčné obdobie, t. j. od januára do\njúna a od júla do decembra, respektíve kalendárny týždeň, t. j. od pondelka do nedele. Zo smernice jasne\nvyplýva, že ide o maximálny týždenný pracovný čas počítaný v zmysle siedmich dní a nie kalendárneho\ntýždňa, z čoho možno zároveň vymedziť záver, že daným spôsobom smernica nahliada aj na referenčné\nobdobia. Z článku 16 písm. b), ako aj z článku 19 Smernice 2003/88/ES vyplýva časové ohraničenie\nreferenčného obdobia, ktoré sú ustanovené v počte mesiacov a nie na konkrétne kalendárne mesiace\nv roku. Žalovaný má teda za to, že obdobie od 01. januára 2021 do 30. januára 2021 vrátane je\npremlčané. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu\nZvolen č. k. 16C/42/2023-202 zo dňa 22.09.2023, v ktorom sa uvádza, cit.: „Žalovaný vzniesol námietku\npremlčania uplatneného nároku. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkovým\nprávom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady nemajetkovej\nujmy je v tomto prípade viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na\nzachovanie priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES.\nPremlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Či došlo k\nprekročeniu priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES\nmožno spravidla zistiť v priebehu, resp. najneskôr po dovŕšení príslušného mesiaca. Právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý deň nasledujúceho mesiaca, t.j. z hľadiska posudzovaného\nprípadu za mesiac marec 2020 najskôr dňa 01.04.2020. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac marec 2020 plynula žalobcovi do 03.04.2023 (pretože\ndeň 01.04.2023 pripadol na sobotu, v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa posledný deň\n\npremlčacej doby presunul na najbližší pracovný deň). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac\nmarec 2020 v sume 133,60 € uplatnil žalobca podaním žaloby na súde až dňa 08.04.2023 (§ 156 CSP).\nNámietka premlčania uplatneného nároku vznesená žalovaným bola v tomto rozsahu dôvodná, preto\nsúd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 133,60 € zamietol.“.\n48. Referenčné obdobie, ako aj maximálny týždenný pracovný čas, je nutné počítať až od dňa, ktorý vo\nvzťahu ku dňu podania žaloby nie je premlčaný, teda 29.01.2021. To znamená, že prvý deň maximálneho\ntýždenného pracovného času bude 29.01.2021 a bude plynúť sedem dní vrátane. Referenčné obdobie\nšiestich mesiacov začne taktiež plynúť v tento deň. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vznáša\nnámietku premlčania a navrhuje, aby bola žaloba v tejto časti zamietnutá, a to konkrétne za obdobie\n01.01.2021 - 30.01.2021 vrátane, nakoľko toto uplatňované obdobie žalobcom je už premlčané.\n49. Žalobca na strane 7 žaloby poukazuje na článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a na skutočnosť, že\nnezapočítanie služobnej pohotovosti do služobného času je v rozpore so Smernicou, avšak na druhej\nstrane do nej započítava aj hodiny času odpočinku, ktoré Smernica 2003/88/ES jasne oddeľuje od\npracovného času a dokonca dni riadnej ročnej dovolenky a práceneschopnosti neutralizuje. Žalovaný\nsi v tejto súvislosti dovolí znova odkázať na skutočnosť, že žalobcom predložená tabuľka vychádza\nz nesprávneho ukazovateľa odpracovaných hodín. Žalobca na strane 7 žaloby v časti „K existencii\nškody“ tvrdí, že mu bolo zasiahnuté do práva na ochranu zdravia ako aj do práva na súkromie a rodinný\nživot, nakoľko sa údajne nemohol venovať rodine. K uvedenému žalovaný uvádza, že nakoľko Smernice\n2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi nebola porušená, tak nemožno hovoriť o zásahoch do ktoréhokoľvek\nz uvedených práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Nakoľko nebol splnená ani len prvá\npodmienka náhrady škody, tak sú tieto zavádzajúce a zjavne nepravdivé tvrdenia žalobcu irelevantné\na nedôvodné. Okrem uvedeného žalobca v žiadnom prípade nepreukázal ani, ako už bolo vyššie\npovedané, porušenie Smernice 2003/88/ES, nakoľko svoje tabuľky nepodložil plachtami služieb a ani\nprehľadom plánu pre žalované obdobie, a zároveň sa mu nepodarilo preukázať ani vznik nemajetkovej\nujmy, o ktorej to tvrdí.\n50. Keď sa žalobca domáha v zmysle žaloby náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca musí na konkrétnych\nskutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu\nv jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí (rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/94/2020-515 zo dňa 30.06.2021). Žalovaný ďalej na podporu\nsvojho právneho názoru ohľadne priznania nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy\npoukazuje na rozhodnutia súdnych autorít Slovenskej republiky. Krajský súd v Žiline v bodoch 19 až\n23 na stranách 6 až 8 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 6Co/159/2019 zo dňa 27.05.2020 uviedol, že\ncit.: „ ... Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej\nujmy1 ... Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak ponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť\nzaložené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu, na\nzáklade dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach\nspoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.“\nKrajský súd v Bratislave v bode 45 na stranách 18 a 19 odôvodnenia rozsudku č. k. 5Co/192/2019-310\nzo dňa 29.10.2019 konštatoval, že cit.: „ ... preukázanie zásahu do osobnostných práv, ktoré má za\nnásledok skutočne zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere\nzaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k\nzníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto\nzásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. ... Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý\nmal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t. j. preukázať,\nže bola znížená dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy\na závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. ... pri posudzovaní intenzity zásahu je za\nurčujúce hľadisko potrebné považovať charakter konania, v ktorom ujma vznikla, keďže ujma vzniknutá\nv ne/sporovom konaní môže byť iná ako ujma vzniknutá v exekučnom konaní a rovnako treba rozlišovať\nmedzi konaním civilným, trestným či správnym a napokon treba vziať osobitne na zreteľ aj predmet\nkonania z hľadiska jeho významu pre stranu ... a ochrany akých práv či právom chránených záujmov sa\nv ňom dovoláva, s prihliadnutím aj na jej osobné pomery či iné konkrétne skutkové okolnosti každého\nindividuálneho prípadu ... zvýšený význam predmetu konania pre osobu poškodeného musí táto osoba v\nkonaní nielen tvrdiť, ale aj spoľahlivo doložiť.“ Ak by aj žalobca preukázal akúkoľvek ujmu, tak v zmysle\nNálezu Ústavného sudu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/02 z 11.09.2002, cit.: „Sťažovateľ popri\nexistencii tvrdenia ujmy musí preukázať aj to, že nemajetková ujma vyplýva zo zisteného porušenia\n\nzákladného práva a že nemajetková ujma je priamym následkom porušenia základného práva, teda že\nexistuje požadovaná príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a zisteným porušením práva,“ musí\nžalobca preukázať aj to, že k tejto ujme došlo práve porušením Smernice 2003/88/ES, ktorá vo vzťahu\nk nemu porušená nebola. Žalobca stále nepreukázal akúkoľvek ujmu, ktorá mu údajným porušením\nSmernice 2003/88/ES mala vzniknúť a to z toho dôvodu, že všeobecný odkaz na čl. 40 a čl. 19 Ústavy\nSlovenskej republiky nemožno chápať ako dôkaz, nakoľko, ako už bolo vyššie spomenuté, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky poukazuje na potrebu individuálneho prístupu ku každej žalobe o náhradu\nnemajetkovej ujmy a teda žalobca musí preukázať akúkoľvek ujmu.\n51. Žalobca na strane 8 žaloby tvrdí, že neprimerane dlhý čas v práci má zásadne nepriaznivý vplyv na\nkvalitu jeho života a to najmä z hľadiska mimopracovného osobného života a voľného času. Žalovaný\npoukazuje najprv na skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi Smernica 2003/88/ES nebola porušená a teda\nmá dostatočný čas na oddych, regeneráciu, môže sa venovať svojej rodine a voľnočasovým aktivitám.\nŽalobca ďalej na strane 10 žaloby tvrdí, cit.: „ako hasič slúžiaci v minimálne 24 hodinovej zmene pracuje\n„...od rána do rána“ a má v porovnaní s bežnými ľuďmi úplne prevrátený spánkový režim.“. Žalovaný k\nuvedenému uvádza, že počas služobnej pohotovosti môže žalobca späť na mieste tomu určenom, kedy\nna hasičských staniciach pre príslušníkov HaZZ sú k dispozícii postele na spanie, gauč či televízia, kde\nmôžu oddychovať, spať alebo inak tráviť neaktívnu časť služobnej pohotovosti. Žalovaný si dovoľuje\npoukázať na predložené tabuľky, z ktorých jasne vyplýva v časti „celková odslúžená nočná pohotovosť“,\nkoľko stráviť žalobca neaktívnou časťou služobnej pohotovosti, počas ktorej mohol spať. Ďalej v časti\n„celkový čas výjazdu počas pohotovosti“ je vyjadrený počet hodín strávených aktívnou časťou služobnej\npohotovosti, teda na výjazde a v časti „aktívna časť služobnej pohotovosti (%)“ je vyjadrený percentuálny\npomer aktívnej časti vo vzťahu k časti neaktívnej.\n52. Z vyššie uvedených ukazovateľov aktívnej a neaktívnej časti služobnej pohotovosti jasne vyplýva, že\ntvrdenia žalobcu ohľadom nemožnosti spánku v neaktívnej časti služobnej pohotovosti sú zavádzajúce\na nepravdivé. Žalobcovi je poskytnutý priestor na spánok počas služobnej pohotovosti, respektíve na\nčokoľvek iné, čo uzná za vhodné. Je celkom zjavne zrejmé, že počet hodín aktívnej služobnej pohotovosti\nje taký nízky, že problémy, ktoré žalobca spomína na strane 10. žaloby nemôžu nachádzať príčinnú\nsúvislosť ani v služobnej pohotovosti a už vôbec nie v porušení Smernice 2003/88/ES, ku ktorému v\nžalovanom období nedošlo.\n53. Žalobca sa domnieva, že uplatnený nárok na náhradu škody žalobcovi vznikol v dôsledku porušenia\npráva Európskej únie k jeho ujme, a to v dôsledku nesprávneho prebratia Smernice 2003/88/ES do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky v podobe zákona č. 315/2001 Z. z. Z tohto dôvodu žalobca\ntvrdí, že počas celého žalovaného obdobia pracoval nad stanovený limit vyplývajúci z článku 6 písm.\nb) Smernice, v zmysle ktorého priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov\nneprekročí 48 hodín. Podľa článku 1 ods. 2 Smernice 2003/88/ES, cit.: „Táto smernica sa vzťahuje\nna: a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v\npráci a na maximálny týždenný pracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a\nrozvrhnutie práce.“ Z vyššie uvedeného článku vyplýva vecná pôsobnosť Smernice 2003/88/ES, ktorá\nv článku 1 ods. 2 definuje okruh vzťahov, na ktoré sa má Smernica 2003/88/ES aplikovať. Otázka\nosobnej pôsobnosti, t.j. určenia jednotlivých odvetví činnosti, na ktoré sa má Smernica 2003/88/ES\nvzťahovať je upravená v článku 1 ods. 3 Smernice 2003/88/ES a článku 1 ods. 4 Smernice 2003/88/\nES. Podľa článku 1 ods. 3 Smernice 2003/88/ES, cit.: „Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia\nčinností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté\nčlánky 14, 17, 18 a 19 tejto smernice. Táto smernica sa nevzťahuje na námorníkov definovaných v\nsmernici 1999/63/ES bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 8 tejto smernice.“ Podľa článku 1\nods. 4 Smernice 2003/88/ES, cit.: „Ustanovenia smernice 89/391/EHS sa úplne uplatňujú na záležitosti\nuvedené v odseku 2, bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie a/alebo osobitné ustanovenia tejto smernice.“\nPôsobnosť Smernice 2003/88/ES je v zmysle článku 1 ods. 3 Smernice 2003/88/ES a článku 1 ods. 4\nSmernice 2003/88/ES vymedzená s odkazom na článok 2 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989\no zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (ďalej\nlen ako „Smernica 89/391/EHS“). Podľa článku 2 ods. 1 Smernice 89/391/EHS, cit.: „Táto smernica\nsa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti, verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod,\nadministratívu, služby, vzdelávanie, kultúru, voľný čas atď.).“ Podľa článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/\nEHS, cit.: „Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky\nvlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napríklad ozbrojené sily, polícia alebo\n\nurčité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.“ Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že rozsah\npôsobnosti Smernice 2003/88/ES je pozitívne vymedzený v článku 2 ods. 1 Smernice 89/391/EHS\nako aj negatívne vymedzený v článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS. Inak povedané, Smernica\n2003/88/ES sa neuplatňuje na odvetvia činností, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej\nochrany. Vzhľadom na charakter vykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa\nSmernica 2003/88/ES na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nevzťahuje\nv plnom rozsahu, preto jej ustanovenia nemohli byť porušené tak ako to tvrdí žalobca. Podľa názoru\nžalovaného preto štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vykonávajúcich zásahovú\nčinnosť, (ktorá je špecifická nerovnomerným rozvrhnutím služobného času, na ktorý priamo nadväzuje\nurčená služobná pohotovosť), možno jednoznačne subsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti\nSmernice 89/391/EHS v článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS. Oproti štandardným pracovnoprávnym\nvzťahom štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vykazuje aj špecifiká štátnej\nslužby príslušníkov Policajného zboru ako aj profesionálnych vojakov (napr. v osobitnom systéme\nsociálneho zabezpečenia, prísnej subordinácii a pod.). Rovnako úlohy, ktoré príslušníci Hasičského a\nzáchranného zboru plnia, možno podľa súvisiacich právnych predpisov týkajúcich sa civilnej ochrany,\nintegrovaného záchranného systému ako aj právnej úpravy samotného Hasičského a záchranného\nzboru, bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem „osobitné činnosti služieb civilnej ochrany“\nv zmysle článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS. Žalovaný má za to, že žalobca si nesprávne\nvykladá pôsobnosť Smernice, nakoľko podľa ich názoru sa Smernica nevzťahuje na príslušníkov\nHasičského a záchranného zboru. Rozsah pôsobnosti Smernice stanovuje článok 1 ods. 3, podľa\nktorého táto Smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku\n2 Smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 Smernice 89/391/EHS.\nSmernica Rady 89/391/EHS v článku 2 ods. 2 stanovuje, že Smernica 89/391/EHS sa neuplatňuje\ntam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných\nslužieb, ako sú napríklad ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej\nochrany. Z dikcie daného článku vyplýva, že ide len o exemplifikatívny a nie taxatívny výpočet činností,\nktoré možno označiť ako osobitné činnosti verejných služieb. Žalovaný má za to, že štátna služba\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorí vykonávajú aj zásahovú činnosť charakteristickú\nnerovnomerným rozvrhnutím služieb s nariadenou služobnou pohotovosťou má charakter osobitnej\nčinnosti služieb civilnej ochrany. Z tohto dôvodu žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko ustanovenia\nSmernice sa na neho nevzťahujú a teda nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu.\n54. Smernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia\npre organizáciu pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného\nodpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky a aspekty nočnej práce, práce\nna zmeny a rozvrhnutie práce. Smernica upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu\nzdravia pre organizáciu pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem\niného zákonom č. 315/2001 Z. z., čo je uvedené aj v transpozičnej prílohe č. 4 zákona pod bodom\n5. Žalobca konštatuje, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice 2003/88/ES do zákona č.\n315/2001 Z. z., podľa ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného\npracovného času hasičov. Podľa žalovaného však takéto tvrdenia žalobcu nie sú opodstatnené. Z\nhľadiska vhodnosti transpozície Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky\nje potrebné zohľadniť aj výpočet (za tri roky, nakoľko ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré (na\nrozdiel od práv osobnostných) podlieha režimu premlčania v trojročnej premlčacej lehote vyplývajúcej z\n§ 101 Občianskeho zákonníka, a žalobca ho aj takto uplatňuje). Smernica v článku 16 písm. b) in fine\nuvádza: „...Doby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti\nsa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne...“. Výpočet nezohľadňuje práceneschopnosti\nani ďalšie neprítomnosti (napríklad karanténa z dôvodu ochrany verejného zdravia a pod., zaokrúhlené\nv prospech žalobcu). Vo vyššie uvedenom výpočte je možné ďalej zohľadniť aj dni služobného voľna\nposkytnuté na základe kolektívnej zmluvy (napr. čl. 4 ods. 14 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa\npre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2021 - uplatňuje sa v období január - jún\npríslušného kalendárneho roka, a teda spôsobuje zlepšenie výpočtu v týchto referenčných obdobiach),\nčoho dôsledkom je konštatovanie o vhodnosti transpozície Smernice vzhľadom na dodržiavanie\npráv žalobcu v zmysle žaloby. Z uvedeného výpočtu a ďalších skutočností vyplýva, že z hľadiska\nmaximálneho priemerného počtu odslúžených hodín týždenne vzhľadom na referenčné obdobia, bola\nSmernica 2003/88/ES transponovaná správne.\n\n55. Podľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, cit.: „Na účely tejto smernice platia tieto definície:\n„pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;“\nV zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je teda pracovným (služobným) časom akýkoľvek\nčas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť\nalebo povinnosti v súlade so vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do služobného času teda spadá\nsamotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako aj zdržiavanie\nsa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej\npohotovosti. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je totiž rozhodujúcim faktorom pre\nposúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky pojmu „pracovný čas“ aj v pohotovostnej službe, ktorú\npracovník vykonáva na svojom pracovisku, skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste\nurčenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť\nprimerané služby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka.\nPracovný čas teda v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na\npracovisku. V prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného\npracovného času sa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa. Zmysel článku 2\nods. 1 Smernice 2003/88/ES je transponovaný v štvrtej hlave zákona č. 315/2001 Z. z. v ustanoveniach §\n85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov, služobnú pohotovosť, štátnu službu nadčas a dovolenku.\n56. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom\npríslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.“\n57. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.“\n58. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka\nslužobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania\nštátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania\nštátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.“\n59. Podľa § 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň,\nv ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.“\n60. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú\npohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na\nvykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.“\n61. Predmetné ustanovenia teda definujú služobný čas príslušníka Hasičského a záchranného zboru\nako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom\numožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za\nktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Z uvedených ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z. ďalej jasne vyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom\nčase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste\nvýkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho\nrozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona č. 315/2001 Z. z. a štátna služba nadčas podľa § 92\nzákona č. 315/2001 Z. z. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodne\nnepopierajú, že služobná pohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale ako už bolo uvedené\nvyššie, svojou formuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej\nslužbe (§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe\n(§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.). Pri nariadenej služobnej pohotovosti v štátnej službe\npodľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe v\nmieste vykonávania štátnej služby, ale mimo rozvrhnutia služobného času, čo je vyjadrené napríklad aj\nvo výške peňažnej náhrady za čas tejto služobnej pohotovosti v štátnej službe. Žalobca zrejme v tejto\nsúvislosti opomenul, že ním citované ustanovenia zákona, najmä § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1, rozhodne\nnepopierajú, že služobná pohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou\núčelovo vystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 1 zákona\nč. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 315/2001 Z. z.) a slová v § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. len vystihujú časovú kontinuitu\n\nmedzi výkonom štátnej služby a služobnou pohotovosťou. V oboch prípadoch je však nesporné, že\nide o výkon štátnej služby v rámci služobného času. Žalovaný súčasne poukazuje aj na článok 15\nSmernice 2003/88/ES5, ktorý umožňuje dohodnúť aj priaznivejšie podmienky, napr. v kolektívnych\nzmluvách. Tvrdenie žalovaného o služobnom čase podporuje aj Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2021 (ďalej len ako „Kolektívna zmluva 2021“),\nKolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2022 (ďalej\nlen ako „Kolektívna zmluva 2022“) a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru na rok 2023 (ďalej len ako „Kolektívna zmluva 2023“) (ďalej Kolektívna zmluva\n2021, Kolektívna zmluva 2022, Kolektívna zmluva 2023 spolu len ako „Kolektívne zmluvy“), ktoré vo\nväzbe na citované ustanovenia zákona rozvrhuje služobný čas na vykonávanie štátnej služby a služobnú\npohotovosť.\n62. Explicitnejšie rozlíšenie jednotlivých častí služobného času je upravené ďalej v čl. 3 s nápisom\n„Podmienky výkonu štátnej služby“ ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2021, kde sa taktiež uvádza, cit.: „Pre\npríslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom je služobný\nčas rozvrhnutý spravidla na 17 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby, v trvaní\n7 hodín v jednej 24 - hodinovej zmene.“, v čl. 3 s nápisom „Podmienky výkonu štátnej služby“ ods. 3\nKolektívnej zmluvy 2022 a ďalej v čl. 3 s nápisom „Podmienky výkonu štátnej služby“ ods. 3 Kolektívnej\nzmluvy 2023, kde sa taktiež uvádza, cit.: „Pre príslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne\nrozvrhnutým služobným časom je služobný čas rozvrhnutý spravidla na 16 hodín vykonávania štátnej\nslužby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v\nmieste vykonávania štátnej služby, v trvaní 8 hodín v jednej 24 - hodinovej zmene.“ Vzhľadom na\nuvedené žalovaný má za to, že vyššie uvedené ustanovenia § 85, § 91, § 92 zákona č. 315/2001 Z. z.,\nako aj ustanovenia Kolektívnej zmluvy 2021 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2022 (čl. 3) a Kolektívnej zmluvy\n2023 (čl. 3) plne transponujú článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES.\n63. Kritériá pre limity pracovného času ustanovuje článok 6 Smernice 2003/88/ES s názvom „Maximálny\ntýždenný pracovný čas.“ Podľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, cit.: „členské štáty prijímajú opatrenia\nnevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:\na) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi\nopatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi; b) priemerný\npracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.“ Podľa článku 16\npísm. b) Smernice 2003/88/ES, cit.: „členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku 6 (maximálny\ntýždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.“ Podľa článku 17 ods. 3\nSmernice 2003/88/ES, cit.: „V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať odchýlky článkov 3, 4,\n5, 8, a 16: a) v prípade činností, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko sú od seba vzdialené, vrátane\npráce na otvorenom mori, alebo keď sú rôzne pracoviská pracovníka od seba vzdialené; b) v prípade\nbezpečnostných a dozorných činností, ktoré si vyžadujú trvalú prítomnosť s cieľom ochrany majetku\na osôb, najmä v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem.“ Smernica 2003/88/ES\npripúšťa výnimku zo stanoveného limitu za dodržania nasledujúcich kumulatívnych podmienok:\n. písomný súhlas zamestnanca s výkonom práce nad zákonom a smernicou povolený maximálny limit\npočtu hodín,\n. zamestnávateľ vedie aktuálne záznamy o všetkých zamestnancoch, ktorí vykonávajú takúto prácu a\nposkytne na požiadanie informáciu o prípadoch, kedy zamestnanci dali súhlas k práci presahujúcej 48\nhodín v dobe 7 dní, čo sa vypočíta ako priemer za referenčné obdobie,\n. zamestnávateľ dodržiava všetky všeobecné zásady ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri\npráci,\n. žiadnemu zamestnancovi nevznikne zo strany zamestnávateľa ujma za to, že nie je ochotný súhlasiť\ns vykonávaním takejto práce.\n64. Podľa Smernice 2003/88/ES teda priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní nesmie\nprekročiť 48 hodín vrátane nadčasov, pričom týždenný pracovný čas pre každého zamestnanca musí\nbyť ustanovený zákonom, správnym opatrením alebo kolektívnou zmluvou. Smernica 2003/88/ES tiež\n\numožňuje ustanoviť odlišne referenčné obdobie iné ako 7 dní, čo prichádza do úvahy najmä pri\nnerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Článok 16 Smernice 2003/88/ES stanovuje na účely\nuplatnenia maximálneho týždenného pracovného času referenčné obdobie na 4 mesiace. Článok 17\nods. 3 Smernice 2003/88/ES poskytuje protipožiarnym službám možnosť uplatnenia výnimky a určiť\ndlhšie referenčné obdobie prípadne na 6 mesiacov, alebo ak je to uvedené v Kolektívnych zmluvách,\ntak na celých 12 mesiacov. Podmienkou uplatnenia takéhoto iného referenčného obdobia navyše je,\nže príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo (vo výnimočných\nprípadoch), kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký čas odpočinku, sa príslušným\npracovníkom poskytne primeraná ochrana. Zákon č. 315/2001 Z. z. upravuje limity dĺžky služobného\nčasu tak, že pri rovnomernom služobnom čase je služobný čas príslušníka 40 hodín týždenne v zmysle\n§ 85 zákona č. 315/2001 Z. z. Podľa § 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. možno hasičovi prikázať v\nkalendárnom roku službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín, čo je v priemere 5,7 hodín týždenne. Ako\nvyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. môže byť služobný čas hasičov rozvrhnutý\naj nerovnomerne. Pri nerovnomernom rozvrhnutí však nesmie byť dĺžka riadneho služobného času v\njednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na\nňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je\nnajviac 24 hodín v služobnom dni podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. V zmysle Kolektívnej\nzmluvy 2021, či Kolektívnej zmluvy 2022 hasiči vykonávajúci štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým\nslužobným časom majú výkon štátnej služby v rámci 12 hodinového riadneho služobného času alebo\nslužobný čas rozvrhnutý na 17 hodín / 16 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby v\ntrvaní 7 / 8 hodín v jednej 24 hodinovej zmene v zmysle vyššie citovaného čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy\n2021, čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2022 a čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2023. Žalovaný dáva do\npozornosti súdu rozsudky Súdneho dvora vo veciach C-107/19 (bod 42), C-344/19 (bod 58) a C-437/05\n(bod 35), v zmysle ktorých sa na spôsob odmeňovania pracovníkov za čas pracovnej pohotovosti\nnevzťahuje Smernica 2003/88/ES, ale relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva.\n65. Čo sa týka referenčného obdobia, tak nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý na\nobdobie 6 mesiacov podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Uvedené referenčné obdobie\nvšak neodporuje tomu, aby bolo dodržané zákonné ustanovenie 40 hodín priemerného týždenného\nslužobného času v súlade s rozvrhnutými službami. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že\nnapriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje explicitne maximálny priemerný týždenný služobný čas\nuvedený konkrétnym počtom hodín, tak ako je tomu v Smernici 2003/88/ES, zákon č. 315/2001 Z. z. a\nKolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín služobného času hasičov, počas ktorého hasiči\nvykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný rok. Z uvedeného vyplýva,\nže dotknuté právne predpisy sú transponované v článku 6 Smernice 2003/88/ES správne. Záverom\nžalovaný opätovne pripomína, že predpisy Európskej únie neprikazujú, aby konkrétny odsek, resp.\nčlánok smernice musel byť transponovaný iba do jedného článku, resp. odseku vnútroštátneho právneho\naktu členského štátu Európskej únie. Zároveň nie je nutné, aby bol článok smernice transponovaný\nexplicitne priamo do vnútroštátneho predpisu. Podľa žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že\nby štát neprebral Smernicu 2003/88/ES do zákona správne, preto sa mu nepodarilo ani preukázať, že\nby existovala údajná škoda, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s článkom 6 písm. b) Smernice\n2003/88/ES.\n66. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.05.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nzotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že služobná pohotovosť u príslušníkov HaZZ s nerovnomerne\nrozvrhnutým služobným časom je rozdelená na aktívnu časť (práca nadčas) v trvaní 16 hodín a neaktívnu\nčasť v trvaní 8 hodín. Služobná pohotovosť je určovaná na čas nočných hodín, v prípade vyhlásenia\npoplachu počas služobnej pohotovosti, kedy sú ako hasiči vysielaní na zásah, sa služobná pohotovosť\nmení na prácu nadčas. Takto sa striedajú 3 hasičské smeny, t. j. každý tretí deň každá pracovná\nsmena odslúži 24 hod po ktorých nasledujú 2 dni voľna. Každý príslušník tak v roku odpracuje v\npriemere 121,6 zmien (365 dní/3). Služobný čas príslušníka je 40 hod týždenne. Na základe kolektívnej\nzmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov hasičského a záchranného zboru pre roky 2021, 2022, 2023\nje služobný čas príslušníka 37,5 hodín týždenne. V ďalších ustanoveniach § 86 až § 94 zákona\no HaZZ vymedzuje pojmy nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, prestávky v štátnej službe,\nnepretržitý odpočinok medzi služobnými dňami, dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni, dni služobného\npokoja, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť a dovolenka. Zo žiadneho ustanovenia zákona však\nnevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť\n\nich služobného času a v skutočnosti sa tak čas služobnej pohotovosti nezapočítava do pracovného\nčasu príslušníka HaZZ. Naopak, ustanovenia § 97 ZoHaZZ považujú za vykonávanie štátnej služby\naj čas čerpania dovolenky, plateného služobného voľna, náhradného voľna za štátnu službu nadčas\na náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok, neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu\ndočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu alebo karantény. Ak\nby teda žalovaný započítal do fondu pracovného času celých 24 hodín (započítavanie nočnej pohotovosti\ndo odpracovaných hodín potvrdzuje aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-742/19 ), každý\nhasič by odpracoval ročne 2918,4 hodín. Ak vezmeme v úvahu že každý príslušník má nárok na\nminimálne 14 služieb riadnej platenej dovolenky ročne (11,5 služieb dovolenka + 2,5 služby dodatková\ndovolenka), predstavuje táto dovolenka hodnotu 224 hodín (14 x 16 hodín). Po odpočítaní dovolenky\ntak predstavuje počet odslúžených hodín hodnotu 2694,4 hodín. Rok má 52,14 týždňov, čo pri počte\n2694,4 odslúžených hodín s už odpočítanou dovolenkou predstavuje v referenčnom období 12 mesiacov\npriemerný týždenný pracovný čas 51,67 hodín. Pre porovnanie pri fonde pracovného času príslušníkov\ns rovnomerne rozvrhnutým služobným časom ktorý pre rok 2023 predstavoval hodnotu 1700,5 hodín\npredstavuje rozdiel u príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým časom hodnotu 994,4 hodín.\n67. Pre príklad uvedieme výpočet na rok 2021. V roku 2021 tvoril fond pracovného času príslušníkov\ns rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom 1882,5 hodín, po odpočítaní dovolenky tvoril fond 1732\nhodín. Žalobca po odpočítaní všetkých druhov voľna podľa dochádzkového systému SAP strávil v práci\n2402,25 hodín, čo predstavuje rozdiel 670,25 hodín. Najnižšia hodinová mzda žalobcu v roku 2021\npredstavovala sumu 8,8879 €, čo pri zvýšení o 30 % v prípade nadčasu predstavuje sumu 11,55 €.\nŽalobca tak bol v roku 2021 ukrátený o 670,25 hodín, ktoré sú jednak v priamom rozpore s ustanovením\n§ 91 ods.3 ZoHaZZ ktorý určuje maximálny počet nadčasových hodín na 300 hodín na rok a ktoré mohol\nžalobca stráviť osobným voľnom. Pri prepočte na vzniknutú škodu predstavuje za rok 2021 škodu v\nhodnote minimálne 7741,39 €.\n68. V prípade nadčasových hodín, ktoré boli žalobcovi žalovaným kompenzované formou poskytnutia\nnáhradného voľna, žiadame žalovaného aby súdu doložil súhlas zamestnanca s takouto formou\nkompenzácie, nakoľko podľa našich skúseností sú takéto formy kompenzácie poskytované automaticky,\nbez súhlasu zamestnanca, pričom podľa § 116 ods. 2 ZoHaZZ je možné takúto formu kompenzácie\nposkytnúť iba v prípade ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna.\nNáhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby. Podľa\nvýplatných pások žalobcu, bolo v období 1/2021 do 12/2021 započítaných iba 24,44 nadčasových hodín\n(pozn., vo výplatných páskach je nadčas označený ako „ZáMz za nadčas“). Aj toto svedčí o tom, že\nžalobca nekoná žalovanou sumou 4.703,47 Eur € účelovo za úmyslom neoprávneného obohatenia, lebo\nreálna škoda ktorá mu bola spôsobená predstavuje výrazne vyššiu sumu. Žalobca sa žalovanou sumou\ndomáha výlučne náhrady za ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnou transpozíciou smernice do\nsystému slovenského práva, ujmu ktorá mu bola spôsobená nedodržiavaním práva na odpočinok a z\ntoho vyplývajúce následky či už zdravotné, sociálne a rodinné nevynímajúc.\n69. Žalobca pracuje na pozícii technik strojník v čate „B“ na OR HaZZ vo Veľkom Krtíši. Výkon služby\nhasičov je rozdelený na 16 hodín výkonu služby a 8 hodín pohotovosti na pracovisku, ktorá mu ku\ndnešnému dňu nie je započítavaná do fondu pracovného času. Reálne tak v práci strávi 24 hodín po\nktorých nasledujú 2 dni voľna a potom nasleduje ďalšia služba. V práci aj počas nočnej pohotovosti musí\ndodržiavať ustrojenie a musí byť pripravený vykonať výjazd do 1 minúty. Na izbe o rozmeroch cca 5x3,5\nm trávi pohotovosť s ďalšími 3 príslušníkmi, preto určite nemôžeme považovať nočnú pohotovosť za\noddych a rozhodne nemôže so svojim voľným časom nakladať ľubovoľným spôsobom nakoľko musí\nbyť ustrojený a pripravený vykonať výjazd do 1. minúty od vyhlásenia poplachu. Po 24 hodinovej službe\nje unavený a minimálne do večera nepoužiteľný. 24 hodinové služby mu značne komplikujú aj rodinný\nživot. Má ženu a malú dcérku ktorým sa nemôže dostatočne venovať. Tým, že je v práci nonstop 24 hodín\nje značne komplikovaná aj starostlivosť o dcéru. Rovnako mu takýto výkon služby spôsobuje aj značné\nproblémy v manželskom živote, nakoľko sa nemôže dostatočne venovať manželke. Žalobca sa aktívne\nvenuje športovému a súťažnému rybolovu ale kvôli 24 hodinovým výkonom služby sa nemôže venovať\nv takom rozsahu ako v minulosti. Všetky tieto faktory sa výrazne odzrkadlili aj na jeho zdravotnom stave.\n70. Žalovaný sa vo výpočte snaží účelovo znížiť výpočet priemerného týždenného času v referenčnom\nobdobí 6 mesiacov. Ide o výpočet ktorý sa nezakladá na skutočnosti. V predmetnom rozhodnutí Súdneho\ndvora Európskej únie C-742/19 sa v bodoch 93, 94, 95 sa jasne píše, cit. „ Bod 93 rozhodnutia\n\nSúdneho dvora Európskej únie C-742/19“ „V prospech týchto úvodných spresnení treba v prvom rade\npripomenúť, že pod pojem „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88 patrí celé obdobie strážnej\nslužby, počas ktorého majú obmedzenia uložené pracovníkovi takú povahu, že objektívne a veľmi\nvýznamne ovplyvňujú jeho možnosť počas týchto období slobodne využiť čas, počas ktorého sa jeho\npracovná činnosť nevyžaduje, a venovať tento čas svojim vlastným záujmom. Naopak, ak obmedzenia\nuložené pracovníkovi v rámci vymedzeného času strážnej služby nedosiahnu taký stupeň intenzity a\numožňujú mu slobodne nakladať so svojím časom a venovať sa svojim vlastným záujmom bez väčších\nprekážok, „pracovný čas“ na účely uplatnenia tejto smernice predstavuje len čas súvisiaci s výkonom\npracovnej činnosti, ktorá sa prípadne počas takej doby skutočne odpracuje [rozsudok z 9. marca 2021,\nRadiotelevizija Slovenija (Doba nepretržitej dostupnosti na odľahlom mieste), C-344/19, EU:C:2021:182,\nbody 37 a 38 a citovaná judikatúra].“ Bod 94. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-742/19:\n„Pokiaľ ide o doby strážnej služby vykonávané na pracoviskách, ktoré sa tak ako v prejednávanej\nveci obvykle nenachádzajú v mieste bydliska pracovníka, rozhodujúcim faktorom na prijatie záveru, že\ncharakteristické znaky pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88 sú prítomné, je skutočnosť,\nže pracovník je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu na tomto\nmieste k dispozícii, aby mohol na pokyn svojho zamestnávateľa okamžite vykonávať svoju prácu, aj\nvtedy, ak toto miesto nie je miestom, kde obvykle vykonáva svoju prácu. Vzhľadom na to, že počas tohto\nobdobia strážnej služby musí pracovník zostať vzdialený od svojho sociálneho a rodinného prostredia a\nmá obmedzenú voľnosť pri nakladaní s časom, počas ktorého sa jeho pracovné služby nevyžadujú, musí\nbyť celé toto obdobie považované za „pracovný čas“ v zmysle tejto smernice, nezávisle od výkonu práce,\nktorú pracovník skutočne vykonal počas uvedeného obdobia [rozsudok z 9. marca 2021, Radiotelevizija\nSlovenija (Doba nepretržitej dostupnosti na odľahlom mieste), C-344/19, EU:C:2021:182, body 33 až\n35 a citovaná judikatúra].“ Bod 95 rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-742/19 „Z vyššie\nuvedeného vyplýva, že za predpokladu, že sa na ňu uplatňuje smernica 2003/88, sa doba strážnej služby\nuložená príslušníkovi ozbrojených síl, z ktorej vyplýva jeho nepretržitá prítomnosť na pracovisku, musí\npovažovať za pracovný čas v zmysle článku 2 bodu 1 tejto smernice, ak sa toto miesto výkonu práce\nnezhoduje s jeho bydliskom.“\n71. Nakoľko príslušník HaZZ nemôže počas nočnej pohotovosti svojvoľne nakladať so svojim voľným\nčasom, musí sa zdržiavať v priestoroch stanice a musí byť schopný vykonať výjazd do 1. minúty\nod vyhlásenia výjazdu, musí sa tento čas podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-742/19\npovažovať za pracovný čas, čo žalovaný do dnešného dňa neurobil a čas nočnej pohotovosti ku\ndnešnému dňu nezapočítava do fondu pracovného času. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca mylne\nvychádza z fondu pracovného času ktorý slúži údajne iba na výpočet mzdy. Mzdy sú v HaZZ tvorené\nz tabuľkových platov a nie na základe odpracovaných hodín, takže tieto tvrdenia sa nezakladajú znova\nna pravde. Naopak, ako už bolo vyššie spomenuté, aj samotný ZoHaZZ jasne píše, ktoré aspekty\nvykonávania štátnej služby sa považujú za služobný čas (nakoľko zamestnanec vykonáva službu v\nslužobnom pomere a nie v pracovnom pomere, ide o služobný čas ktorý je synonymom pracovného\nčasu) o čom svedčí aj plán služieb, ktorý na konci mesiaca preukázateľne píše, že „odpracované\nhodiny“. Podľa tohto plánu služieb, žalobca ku dnešnému dňu stále vypočítava odslúžený počet hodín,\npričom nočnú pohotovosť do tohto fondu nezapočítava. V prílohe vyjadrenia žalovaného s názvom\n“Výpočet priemerného týždenného služobného času v sledovaných referenčných obdobiach“ sa snaží\nžalovaný manipulatívne znížiť výpočet priemerného týždenného času. Jednak je takýto výpočet v\npriamom rozpore so zákonom 315/2001 Z.z., ktorý čas dovolenky, plateného voľna a voľna za sviatok\npovažuje za vykonávanie štátnej služby, ale ku tomu všetkému aj mylne vypočítaný a umelo znižuje\npriemerný pracovný čas žalobcu. Ak sa žalovaný snaží preukázať, že pod pojem „dovolenka“ ktorý sa\npodľa smernice 2003/88/ES článku 16 písmena B správa pri výpočte neutrálne alebo sa nezapočítava\nmožno zahrnúť aj všetky ostatné voľná, prečo tieto voľná neodpočítal z počtu dní ktoré možno použiť\nna výpočet v predmetnom referenčnom období. Zároveň v prípade rekondičného pobytu účelovo\nzapočítava iba pracovné dni. Príslušník pri nariadenom rekondičnom pobyte nemôže ani počas víkendu\nopustiť zariadenie a musí vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, preto musí byť tento čas\npovažovaný za „odpracovaný čas“ čo v prípade rekondičného pobytu predstavuje výkon služby na 7,5\nhodiny denne po dobu 14 dní. V pláne služieb príslušníkov HaZZ sa objavuje viacero anomálií ktoré\nžalovaný nespomenul. Pre príklad uvedieme napr. dátum 20.4.2021, kde v pláne služieb nefiguruje u\nžalobcu žiadna služba, pričom žalobca má služby rozvrhnuté fixne na každý 3 deň a v tom dátume by\nza normálnych okolností musel pracovať.. V skutočnosti sú v tom dátume u žalobcu kompenzované\nhodiny formou plateného voľna ktoré mu vznikli nepreplatením nariadenej pohotovosti na pracovisku\nalebo nadčasom no v pláne služieb sa správajú „neviditeľne“.\n\n72. Pre príklad uviedol výpočet za obdobie Január/ Jún 2021 a Júl/December 2021:\nŽalovaný vo svojom vyjadrení zrejme zabudol vypočítať a zahrnúť obdobie za rok 2021. Ak sa budeme\ndržať spôsobu výpočtu priemerného týždenného času spôsobom žalovaného, ktorý je podľa nášho\nnázoru v priamom rozpore so ZoHaZZ tak počet skutočne odslúžených hodín predstavoval v období\nJanuár/ Jún 2021 priemer 55,44 hodín za týždeň a v období Júl/December 2021 predstavoval priemerný\ntýždenný pracovný 53,612 hodín. Ak žalobca považuje, že voľno je podľa ES pri výpočte referenčného\nobdobia rovnocenné dovolenke alebo dočasnej pracovnej neschopnosti, mal by do započítaných dní\n„započítať“ aj všetky poskytnuté voľna. Z plánu služieb v sledovanom referenčnom období zároveň jasne\nvyplýva, že žalobca bežne trávil v práci nonstop aj 48 hodín a v období po sebe nasledujúcich 7 dní jeho\nslužobný čas výrazne prekračoval 48 hodín.\n73. Žalovaný ku dnešnému dňu vypočítava týždenný pracovný čas príslušníkov HaZZ výlučne na\nzáklade fondu pracovného času, nie podľa takýchto výpočtov ktoré sú podľa nášho názoru v rozpore\nso samotným ZoHaZZ. Ak žalovaný uvádza, že ES je implementovaná správne tak podľa čl. 6 písmeno\na/ smernice 2003/88/ES ktorá píše, cit. „ týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými\nprávnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi\nsociálnymi partnermi“ je na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov hasičského\na záchranného zboru určený týždenný služobný čas 37,5 hodín. Zároveň oponujeme, že pri výpočte\nreferenčného obdobia podľa čl. 16 písm. b je možné pod termín „Doby platenej ročnej dovolenky“\nzapočítavať ostatné druhy voľna, nakoľko smernica hovorí výlučne o dobe platenej ročnej dovolenky a\ndobe pracovnej neschopnosti. Žalovaný vo vyjadrení píše „Smernica v článku 16 písm. b) in fine uvádza:\n„...Doby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa\nnezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne...“. Výpočet nezohľadňuje práceneschopnosti ani\nďalšie neprítomnosti (napríklad karanténa z dôvodu ochrany verejného zdravia a pod., zaokrúhlené v\nprospech žalobcu). Vo vyššie uvedenom výpočte je možné ďalej zohľadniť aj dni služobného voľna\nposkytnuté na základe kolektívnej zmluvy (napr. čl. 4 ods. 14 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa\npre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2021 - uplatňuje sa v období január - jún\npríslušného kalendárneho roka, a teda spôsobuje zlepšenie výpočtu v týchto referenčných obdobiach),\nčoho dôsledkom je konštatovanie o vhodnosti transpozície Smernice vzhľadom na dodržiavanie práv\nžalobcu v zmysle žaloby.“. Žalovaný sa touto vlastnou interpretáciou smernice snaží navodiť dojem, že\npojem „dovolenka“ je totožný so všetkými ostatnými poskytovanými druhmi voľna (napr. „služobné voľno\nplatené“, voľno za sviatok a pod.) a v rámci výpočtu priemerného týždenného pracovného času sa ho\nsnaží zahrnúť pod pojem „čas odpočinku“, čím sa vizuále snaží znížiť výpočet priemerného týždenného\npracovného času v referenčnom období 6 mesiacov pričom sám žalovaný tento čas považuje za\nčas pracovný, o čom svedčí jednak dochádzkový systém SAP ako aj jeho započítavanie do fondu\npracovného času ako aj samotný ZoHaZZ v § 97. S výnimkou dovolenky, môže byť príslušníkovi počas\nvšetkých ostatných druhov „voľna“ nariadená služobná pohotovosť a musí byť na základe § 92 ZoHaZZ\npripravený nastúpiť do zamestnania. Podľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, cit.: „Na účely tejto\nsmernice platia tieto definície: „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa\npokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi\npredpismi a/alebo praxou“ a za \"čas odpočinku\" je pre potreby smernice považovaný akýkoľvek čas,\nktorý nie je pracovným časom. Preto ak na jednej strane sám žalovaný podľa vlastnej legislatívy považuje\nčas plateného voľna alebo voľna za sviatok za čas vykonávania štátnej služby, nemôže ho na strane\ndruhej považovať za čas odpočinku nakoľko príslušník počas tohto času musí byť podľa § 92 ZoHaZZ\npripravený nastúpiť v prípade potreby na výkon služby. Podľa vyššie uvedeného aj samotný zákon\n315/20021 o HaZZ považuje dovolenku ako aj všetky ostatné druhy voľna za vykonávanie štátnej\nslužby o čom svedčí aj ich doterajšie započítavanie do fondu pracovného času. Ďalší rozdiel medzi\n„dovolenkou“ a ostatnými druhmi voľna je uvedený v § 92 (Služobná pohotovosť v štátnej službe\npríslušníkov) kde sa v ods. 2 píše „ Na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v\nodôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času\nv mieste vykonávania štátnej služby, v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, s možnosťou\npoužitia mobilných prostriedkov spojenia. V ods. 3 píše „ Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno\npríslušníkovi nariadiť počas dovolenky.“ A v ods. 5 \" Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú\ns ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný\nz dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto\npobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na\n\nurčené miesto na plnenie úloh. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o zaradení do plánu vyrozumenia\na zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu nemá odkladný účinok. Z vyššie uvedených\nčastí zákona 315/2001 jasne vyplýva, že s výnimkou dovolenky, môže byť počas každého iného druhu\nvoľna príslušníkovi nariadená služobná pohotovosť, musí voľno prerušiť a musí byť pripravený nastúpiť\nv prípade potreby do zamestnania a tým pádom plní pokyny zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť\nalebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou. Preto tento druh „voľna“\nnemožno v žiadnom prípade považovať za „čas odpočinku“ a dokonca aj samotný zákon 315/2011 o\nHaZZ považuje tento čas za „služobný čas“, t.j. pracovný čas. Napr. „voľno za sviatok“ predstavuje\nkompenzáciu vo forme voľna ktoré príslušníkovi vzniká za službu cez sviatok, nakoľko takáto služba\nnie je nijako inač finančne kompenzovaná. Platené voľno zase vzniká ako kompenzácia nadčasových\nhodín alebo hodín mimo plánu služieb.\n74. Žalovaný vo vyjadrení v bode 4 uvádza nasledovné: Žalobca pri výpočte porušenia smernice\n2003/88/ES vychádza z fondu pracovného času, ktorý sa využíva pre naplnenie plánovaných hodín tak,\naby z neho bolo možné vypočítať mzdu. Nejde o správny ukazovateľ skutočne odpracovaných hodín,\nnakoľko v zmysle zákona o HaZZ sa do služobného času započítava aj čerpanie všetkej dovolenky,\nčas plateného služobného voľna, či čas náhradného voľna za službu nadčas a službu vo sviatok. Z\nuvedeného dôvodu nemožno zamieňať pojmy „pracovný čas“ v zmysle čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES\na pojem „služobný čas“ v zmysle § 85 ods. 1 zákona o HaZZ. Ide o nezameniteľné pojmy, ktoré každý má\ninú funkciu. Zatiaľ čo pracovný čas podľa smernice započítava iba čas, počas ktorého pracovník pracuje\npodľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi a/alebo praxou; tak služobný čas započítava výkon štátnej služby, do ktorého sa v\nzmysle § 97 ods. 1 zákona o HaZZ započítava aj čas dovolenky a rôznych druhov voľna, ktoré v zmysle\nsmernice 2003/88/ES spadajú pod čas odpočinku podľa čl. 2 ods. 2. Je zrejmé, že ide o 2 rozdielne\npojmy, ktoré žalobca mylne a účelne zamieňa, aby sa mohol bezdôvodne obohatiť na úkor príslušníkov\nHaZZ, u ktorých bol čl. 6 smernice 2003/88/ES skutočne porušený, čo u žalobcu nebol. Pojem služobný\nčas a pracovný čas sú pojmy úplne identické. Nakoľko príslušník HaZZ nevykonáva prácu v pracovnom\npomere ale v pomere služobnom vychádza z logiky veci, že jeho pracovný čas sa neoznačuje pojmom“\npracovný čas“ ale „služobný čas“ o čom svedčí aj §85 ods.1 zákon 315/2001 „ Služobný čas príslušníka\nje časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu“. Samotný\nžalovaný do fondu pracovného času ku dnešnému dňu stále započítava aj čas dovolenky, voľná ako\naj čas dočasnej pracovnej neschopnosti a nezapočítava pohotovosť na pracovisku o čom svedčí aj\nplán služieb ktorý v prílohe poskytol samotný žalovaný, kde sa v dochádzkovom systéme SAP píše v\nkaždom mesiaci pod pojmom „ odpracované hodiny“ sumár všetkých hodín vrátane voľna, dovolenky,\nPN, OČR a pod. Počet odpracovaných hodín v mesiaci január na základe dochádzkového systému SAP\nbez započítania nočnej pohotovosti = 171,30 h, pohotovosť na pracovisku = 97,3h , spolu = h 268,6\nhodín, nie 195,3 hodín ako uvádza žalovaný v prílohe. Január mal 4,3 týždňa t.j. priemerný týždenný\npracovný čas za január 62,46 hodín.\n75. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.05.2024 zotrval na svojom vyjadrení. Ďalej uviedol,\nže\nžalobca v časti 2 repliky poukazuje na bod 93. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie\nC-742/19, cit.: „V prospech týchto úvodných spresnení treba v prvom rade pripomenúť, že pod pojem\n„pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88 patrí celé obdobie strážnej služby, počas ktorého majú\nobmedzenia uložené pracovníkovi takú povahu, že objektívne a veľmi významne ovplyvňujú jeho\nmožnosť počas týchto období slobodne využiť čas, počas ktorého sa jeho pracovná činnosť nevyžaduje,\na venovať tento čas svojim vlastným záujmom.“. Je celkom zjavné, že dni nepretržitého odpočinku\n(DNO), dodatkovej dovolenky (DOD), sprevádzania rodinného príslušníka do lekárskeho zariadenia\n(SRP), riadnej dovolenky (DOV), voľna za sviatok (VS), dovolenky vo sviatok bez odpočtu (DOS),\nnáhradného voľna (NV), práceneschopnosti z dôvodu ochorenia počas COVID-19 (PNK), návštevy\nlekára (LEK), práceneschopnosti (PN), voľna z kolektívnej zmluvy (SVP) či voľna v čase mimoriadnej\nsituácie nákazy COVID-19 (SVK) nemožno subsumovať pod pracovný čas, nakoľko nie sú objektívne\nspôsobilé významne ovplyvniť obdobie voľného času, keďže počas týchto dní žalobca slobodne využíva\nsvoj čas podľa buď vlastného uváženia alebo v hraniciach prekážok na svojej strane.\n76. Je zároveň irelevantné, že § 97 zákona č. 315/2001 Z. z. posudzuje tieto dni ako služobný čas.\nŽalobca znovu účelne a veľmi mylne zamieňa pojem „posudzovať“ s pojmom „byť“, nakoľko predmetné\ndni voľna aj v zmysle článku 2 Smernice 2003/88/ES a aj v zmysle spomínanej judikatúry Súdneho\ndvora spadajú pod čas odpočinku. Zákon č. 315/2001 Z. z. predmetné dni posudzuje ako služobný\n\nčas z dôvodu, že sa takýto čas započítava na účely výpočtu mzdy, ako aj plnenia fondu pracovného\nčasu. Avšak, Smernica 2003/88/ES, ako aj Súdny dvor EÚ takýto čas jasne a explicitne započítava\ndo času odpočinku, čo potvrdzuje aj ustanovenie článku 16 písm. b) Smernice, ktoré neutralizuje\ndni riadnej dovolenky v rozsahu 4 týždňov a všetky dni práceneschopnosti. Žalobca zároveň celkom\nzjavne neporozumel výpočtom žalovaného, ako ani článku 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, nakoľko\núdajne žalovaný neutralizuje všetky dni voľna okrem dovolenky, ktorú len odpočítava. Žalovaný preto\nbližšie uvádza, že sa pridržiava ustanovení Smernice 2003/88/ES, ktorá vyžaduje od členských štátov\nneutralizovať 4 týždne riadnej dovolenky a všetky dni práceneschopnosti. Ako už bolo spomenuté\nvo vyjadrení k žalobe, pojem „neutralizácia“ znamená, že sa takýto deň vymaže z referenčného\nobdobia, ako keby neexistoval. To zamedzuje zamestnávateľovi, aby kompenzoval prácu pracovníkov\nv predmetný deň odpočinku, kedy nevykonáva žiadnu prácu. Zo samotnej judikatúry Súdneho dvora\nvyplýva, že zamestnávateľ nemôže kompenzovať prácu počas predmetných dní v článku 16 písm. b)\nSmernice. Z uvedeného dôvodu žalovaný nezapočítava, teda neutralizuje všetky dni riadnej dovolenky\nako aj všetky dni práceneschopnosti a všeobecného občianskeho záujmu. Ide o extenzívny výklad\nustanovenia článku 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES v prospech žalobcu.\n77. K ostatným dňom voľna žalovaný znovu uvádza, že sa jedná o čas odpočinku, ktorý Smernica\n2003/88/ES v žiadnom prípade nezapočítava do pracovného času a preto nemožno započítavať\nakékoľvek hodiny do pracovného času počas dní odpočinku a to aj napriek tomu, že § 97 zákona č.\n315/2001 Z. z. posudzuje takéto dni ako súčasť služobného času. Zákon tak musí urobiť, nakoľko ide o\nplatené voľná a preto na účely výpočtu mzdy musia figurovať v systéme SAP. Zároveň žalovaný uvádza,\nže takéto dni ani nemožno neutralizovať, nakoľko by sa vytvorila absurdná situácia, že čím viac dní voľna\nna oddych a regeneráciu by žalobca dostal a využil, tak tým viac by mu bolo paradoxne zasiahnuté do\npráva na oddych a regeneráciu, čo prezumoval aj samotný zákonodarca a prostredníctvom neutralizácie\nštyroch týždňov riadnej dovolenky a všetkých dní práceneschopnosti rozšíril ochranu pracovníkov,\navšak nie absolútne, nakoľko by išlo o nelogický extenzívny výklad, ktorý by zasahoval do práv\nzamestnávateľov.\n78. Žalobca ďalej uvádza, cit.: „Mzdy sú v HaZZ tvorené z tabuľkových platov a nie na základe\nodpracovaných hodín, takže tieto tvrdenia sa nezakladajú znova na pravde.“. Žalovaný k predmetným\ntvrdeniam uvádza, že žalobca zavádza súd. Výplatné pásky sú tvorené zo systému SAP, v ktorom musí\nbyť zapísaná každá časť mzdy, aby sa z neho mohla vytvoriť kvalifikovaná výplatná páska, ktorá prihliada\nna všetky rôzne druhy príplatkov a výšky odmien za určité dni. „Tabuľka miezd“ príslušníkov HaZZ, resp.\nplatová trieda príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, je len jednou z viacerých zložiek mzdy.\nV systéme SAP sa evidujú aj nadčasy, dni sviatkov, rôzne druhy príplatkov či iné osobitosti každého\nrozvrhu práce príslušníka HaZZ. (viď. Prehľad plánu služieb žalobcu). Je preto nevyhnutné, aby boli v\npredmetnom systéme započítané všetky dni, počas ktorých patrí žalobcovi mzda, inak by takýto deň\nnebol zohľadnený na výplatnej páske.\n79. Žalovaný čas rekondičného pobytu započítava do prepočtov, ako odpracované hodiny v rozsahu 7,5\nhodín. Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnosť, že od roku 2023 môže žalobca vykonávať rekondičné\npobyty vo forme aktívneho odpočinku doma a teda môže rozhodovať o svojom voľnom čase úplne\nslobodne. Žalobca ďalej uvádza, cit.: „Zároveň oponujeme, že pri výpočte referenčného obdobia podľa\nčl. 16 písm. b) je možné pod termín „Doby platenej ročnej dovolenky“ započítavať ostatné druhy voľna,\nnakoľko smernica hovorí výlučne o doby platenej ročnej dovolenky a dobe pracovnej neschopnosti.“.\nŽalovaný s predmetným tvrdením žalobcu súhlasí a preto predmetné dni neneutralizuje a ponecháva\nich v referenčnom období. Avšak, s poukazom na článok 2 a spomenutú judikatúru Súdneho dvora\nEÚ samotným žalobcom, má žalovaný za to, že ide o čas odpočinku, čo je nesporné a preto takýto\nčas nemožno započítavať do „odpracovaných hodín“. Žalobca ďalej poukazuje na totožnosť pojmov\n„pracovný čas“ a „služobný čas“. Žalovaný vo svojom vyjadrení na rozdielnosť ich funkcie. Zatiaľ,\nčo pracovný čas podľa Smernice 2003/88/ES započítava len skutočne odpracované hodiny, tak do\nslužobného času sa zarátava na účely výpočtu fondu pracovného času a tvorbu výplatných pások aj čas\npodľa § 97 zákona č. 315/2001 Z. z., kedy ide o čas odpočinku a teda takýto čas nemožno použiť na\nvýpočet priemerného týždenného pracovného času.\n80. Súd predmetný spor prejednal na pojednávaní dňa 08.10.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu\na poverený zástupca žalovaného zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.\n\n81. Žalobca predložil súdu skutkové tvrdenia, pričom súd mal preukázané, že žalobca pracuje na pozícii\ntechnik strojník v čate „B“ na OR HaZZ vo Veľkom Krtíši. Výkon služby hasičov je rozdelený na 16 hodín\nvýkonu služby a 8 hodín pohotovosti na pracovisku, ktorá mu ku dnešnému dňu nie je započítavaná\ndo fondu pracovného času. Reálne v práci strávi 24 hodín po ktorých nasledujú 2 dni voľna a potom\nnasleduje ďalšia služba. V práci aj počas nočnej pohotovosti musí dodržiavať ustrojenie a musí byť\npripravený vykonať výjazd do 1 minúty. Na izbe o rozmeroch cca 5x3,5 m trávi pohotovosť s ďalšími\n3 príslušníkmi, preto určite nemôžeme považovať nočnú pohotovosť za oddych a rozhodne nemôže\nso svojim voľným časom nakladať ľubovoľným spôsobom nakoľko musí byť ustrojený a pripravený\nvykonať výjazd do 1. minúty od vyhlásenia poplachu. Po 24 hodinovej službe je unavený a minimálne do\nvečera nepoužiteľný. 24 hodinové služby mu značne komplikujú aj rodinný život. Má ženu a malú dcérku\nktorým sa nemôže dostatočne venovať. Tým, že je v práci nonstop 24 hodín je značne komplikovaná\naj starostlivosť o dcéru. Rovnako mu takýto výkon služby spôsobuje aj značné problémy v manželskom\nživote, nakoľko sa nemôže dostatočne venovať manželke. Žalobca sa aktívne venuje športovému a\nsúťažnému rybolovu ale kvôli 24 hodinovým výkonom služby sa nemôže venovať v takom rozsahu ako\nv minulosti. Všetky tieto faktory sa výrazne odzrkadlili aj na jeho zdravotnom stave.\n82. Súd následne vo veci vyhlásil rozsudok na pojednávaní konanom dňa 22.11.2024.\n83. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov výplatnými páskami žalobcu za\nobdobie január 2021 - december 2023, tabuľkami výpočtu pracovného času žalobcu, plachtami služieb\nza žalované obdobie, prehľadom plánu pre žalované obdobie, výpočtom priemerného týždenného\npracovného času vypracovaného žalovaným. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:\n84. Žalobca je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru (ďalej aj „HaZZ“), pričom štátnu službu\nvykonáva v služobnom pomere v služobnej hodnosti práporčík, vo funkcii technik - strojník, v zmene B\nna hasičskej stanici Prše 723/28, Modrý Kameň, ktorá patrí do územného obvodu okresného riaditeľstva\nHaZZ Veľký Krtíš. Pracovný pomer žalobcovi vznikol uzavretím pracovnej zmluvy s nástupom dňa\n01.03.2014.\n85. V období január 2021 - december 2021 fond pracovného času a služobná pohotovosť predstavovali:\nZa 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň by v tomto\nobdobí každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb (365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje\ncelkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67 zmenových služieb x 24 hodín).\nPriemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14 týždňov (365 dní : 7 dní). Pri\npočte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14 v tomto období, tak priemerný\ntýždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien\npredstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\n86. V žalobcovom prípade za obdobie január 2021 až december 2021 predstavuje:\n- fond pracovného času 1989,10 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 593,28 hodín.\n87. Na uvedené časové obdobie roku 2021 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov, čo potom v\nžalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 49,52 hodín (2 582,38 hodín : 52,14 týždňov). V období január 2021 až december 2021\npodľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ odpracoval žalobca 572,28 hodín 15 %-nej určenej služobnej pohotovosti,\nza ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15 % z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu\na 21 hodín 30 %-nej určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, za ktorú mi prináležala\nodmena v rozsahu 30 % z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu.\n88. V období január 2022 - december 2022 Fond pracovného času a služobná pohotovosť predstavovali:\nZa 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň by v tomto\nobdobí každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb (365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje\ncelkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67 zmenových služieb x 24 hodín).\nPriemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14 týždňov (365 dní : 7 dní). Pri\npočte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14 v tomto období, tak priemerný\ntýždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien\npredstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\n\n89. V žalobcovom prípade za obdobie január 2022 až december 2022 predstavuje:\n- fond pracovného času 1954 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 450,59 hodín.\n90. Na uvedené časové obdobie roku 2022 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov, čo potom v\nžalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 46,11 hodín (2404,59 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2022 až december 2022 podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ odpracoval žalobca 426,59 hodín 15\n%-nej určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15 % z príslušnej časti\nslužobného platu za každú hodinu a 24 hodín 30 %-nej určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného\npokoja, za ktorú mi prináležala odmena v rozsahu 30 % z príslušnej časti služobného platu za každú\nhodinu.\n91. V období január 2023 - december 2023 Fond pracovného času a služobná pohotovosť predstavovali:\nZa 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň by v tomto\nobdobí každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb (365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje\ncelkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67 zmenových služieb x 24 hodín).\nPriemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14 týždňov (365 dní : 7 dní). Pri\npočte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14 v tomto období, tak priemerný\ntýždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných zmien\npredstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\n92. V žalobcovom prípade za obdobie január 2023 až december 2023 predstavuje:\n- fond pracovného času 1958 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 528,07 hodín.\n93. Na uvedené časové obdobie roku 2023 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov, čo potom v\nžalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2023 dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 47,68 hodín (2486,07 hodín : 52,14 týždňov). V období január 2023 až december 2023\npodľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ odpracoval žalobca 504,07 hodín 15 %-nej určenej služobnej pohotovosti,\nza ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15 % z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu\na 24 hodín 30 %-nej určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, za ktorú mi prináležala\nodmena v rozsahu 30 % z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu.\n94. Podľa čl. 144 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone\nsvojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n95. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy\npreniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie\nprávne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády\npodľa čl. 120 ods. 2.\n96. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n97. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. c), d), e) Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo na\nspravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä c) ochranu bezpečnosti\na zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci.\n98. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe\nzdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\n\n99. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému\núradu.\n100. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť\nv kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n101. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov\nje rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.\n102. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n103. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný\núrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia\nslužobného času.\n104. Podľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, na\nzabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v mieste vykonávania štátnej služby,\n105. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť\nvymedzený priestor na odpočinok.\n106. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi za\npodmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat,\nb) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat\nza štátnu službu nadčas, g) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu\nškodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému\nplatu podľa § 209e.\n107. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný plat tvoria\nzložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).\n108. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi v\nrozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie\nbrannej pohotovosti štátu.\n109. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak príslušník\nvykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného\nplatu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku\nv týždni, zvýšená o 60 %.\n110. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príplatok za\nvykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na\nposkytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od\nskončenia tejto služby.\n111. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak je príslušníkovi\npodľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná\n\nnáhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o\ndeň služobného pokoja.\n112. Podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak\nje príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto\npohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o\npohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň\nslužobného pokoja.\n113. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, náhrada za služobnú\npohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej\nslužby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.\n114. Podľa § 130 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušnou časťou\nslužobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175\nslužobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne\nupraví.\n115. Podľa § 135e ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom\nštátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť\nvykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.\n116. Podľa § 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom štátnej\nslužby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej organizácie alebo záujmového\nzdruženia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak\nna ňu príslušník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu\nnadriadeného.\n117. Podľa § 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v priamej súvislosti\ns výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas štátnej služby\nobvyklé alebo potrebné pred začiatkom štátnej služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie,\nošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného\nna rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.\n118. Podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre\nPolicajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\n119. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej\nosobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena\na prejavov osobnej povahy.\n120. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n121. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n122. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie.\n123. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n\n124. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než\nzabezpečená pohľadávka.\n125. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,\npremlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n126. Podľa bodu 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Pojem\n„odpočinok“ sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom\nspoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané\nprestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného\nčasu.\n127. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a\nochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n128. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas.\n129. Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a\nsúkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19\ntejto smernice.\n130. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: „pracovný čas“ je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\n131. Podľa čl. 2 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: „čas odpočinku“ je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom.\n132. Podľa čl. 2 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: „nočný čas“ je akýkoľvek čas,\nale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom prípade\nmusí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.\n133. Podľa čl. 2 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, práca na zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného\nčasu na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa\nurčitého rozvrhnutia, vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo\nprerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v\nrôznom čase.\n134. Podľa čl. 6 písm. a), b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\ntoho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: týždenný pracovný čas\nbude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi, priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n135. Podľa čl. 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, členské štáty môžu ustanoviť: a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas\n\nodpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní; b) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný\npracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne; c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po\nkonzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými\nmedzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Ak minimálny 24-hodinový čas\ntýždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je\nzahrnutý do výpočtu priemeru.\n136. Podľa čl. 17 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania čl. 3 až 6, 8 a 16,\nkeď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a / alebo\nnie je vopred určené alebo si ho môžu určiť samí pracovníci a najmä v prípade: a) vrcholových riadiacich\npracovníkov alebo iných osôb s právomocou nezávislého rozhodovania, b) rodinných pracovníkov alebo\nc) pracovníkov slúžiacich náboženské obrady v kostoloch a náboženských spoločenstvách.\n137. Podľa čl. 17 ods. 5, prvý pododsek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môže odchýliť\nod článku 6 a článku 16 písm. b) v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s ustanovenými v\ndruhom a sedemnástom pododseku tohto odseku.\n138. Podľa článku 2 ods. 1, 2 smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia\nbezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, táto smernica sa vzťahuje na všetky\nodvetvia činnosti, verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby,\nvzdelávanie, kultúru, voľný čas atď.). Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v\nrozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené\nsily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. V takom prípade sa bezpečnosť a\nochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto smernice.\n139. V predmetnom konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 4.703,47\nEUR na tom skutkovom a právnom základe, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku porušenia práva\nEurópskej únie, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná do vnútroštátneho\nprávneho poriadku Slovenskej republiky. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáha titulom náhrady\nškody, ktorá mu vznikla ako jednotlivcovi porušením úniového práva žalovaným ako členským štátom\nEurópskej únie.\n140. Spor o náhradu škody z dôvodu porušenia úniového práva patrí do právomoci súdu, pretože v\npodmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiadny iný orgán ako všeobecný súd v\ncivilnom sporovom konaní, ktorý by mal právomoc rozhodnúť o predmete tohto sporu. Súd poukazuje na\nčl. 1 CSP podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva\na rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.\n141. V prípade absencie alebo nesprávnej transpozície smerníc, ako právnych aktov Európskej únie,\nktoré majú priamy účinok a sú ich ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné a presné, osoby, ktoré\nsú konaním štátu poškodené, môžu sa voči štátu domáhať náhrady spôsobenej škody. Predpoklady\nzodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského štátu\nza takto vzniknutú škodu. Článok 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času má priamy účinok, pretože priznáva jednotlivcovi\npráva, v rámci minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného\nčasu. Zodpovednosť členského štátu Európskej únie platí v prípade každého porušenia bez ohľadu\nna verejný orgán, ktorý sa porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa\nvnútroštátneho práva povinnosť škodu nahradiť. Z uvedených dôvodov je preto žalovaný - Slovenská\nrepublika v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, za ktorý koná Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky ako ústredný štátny orgán, do pôsobnosti ktorého patrí hasičský a záchranný zbor, ktorého\npríslušníkom bol žalobca v rozhodnom období. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je zároveň\nštátny orgán, do kompetencie ktorého spadá právna úprava zriadenia, postavenia organizácie a riadenia\n\nhasičského a záchranného zboru, úprava štátnej služby a právnych vzťahov, ktoré súvisia so vznikom,\nzmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov hasičského a záchranného zboru. Ministerstvo je\nkompetenčne zodpovedné aj za riadnu transpozíciu smerníc Európskej únie do slovenského právneho\nporiadku týkajúce sa úpravy požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného\nčasu príslušníkov hasičského a záchranného zboru.\n142. V súvislosti so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti súdu žalovaným súd poukazuje\nna § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje osobitnú miestnu príslušnosť tak, že\npopri všeobecnom súde žalovaného, je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala\nskutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Zo skutkových tvrdení, ktoré žalobca v konaní uvádza\nvyplýva, že k zásahu do jeho práv postupom žalovaného došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby\npríslušníka hasičského a záchranného zboru v mieste vykonávania štátnej služby v územnom obvode\nOkresného súdu Lučenec, preto súd postupom podľa § 42 Civilného sporového poriadku námietku\nmiestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n143. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že na žalobcu, ako príslušníka hasičského a záchranného\nzboru, sa Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES nevzťahuje. Argumentoval tým, že\núlohy ktoré príslušníci hasičského a záchranného zboru plnia, možno podľa súvisiacich právnych\npredpisov týkajúcich sa civilnej obrany, integrovaného záchranného systému, ako aj právnej úpravy\nsamotného hasičského a záchranného zboru, bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem\nosobitné činnosti služieb civilnej ochrany podľa článku 2 ods. 2 smernice 89/391/ EHS. Smernica Rady\n89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov\npri práci v článku 2 ods. 2 stanovuje, že sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore\ncharakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené sily,\npolícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Podľa žalovaného ide len o\nexemplifikatívny, a nie taxatívny výpočet činností, ktoré možno označiť ako osobitné činnosti verejných\nslužieb, štátna služba príslušníkov hasičského a záchranného zboru, ktorí vykonávajú aj zásahovú\nčinnosť charakteristickú nerovnomerným rozvrhnutím služieb s nariadenou služobnou pohotovosťou má\ncharakter osobitnej činnosti služieb civilnej ochrany. K uvedenej argumentácií žalovaného súd uvádza,\nže v zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie k zákonu č. 315/2001 Z. z. o\nhasičskom a záchrannom zbore je uvedená aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/\nES zo dňa 04. 11.2002. Podľa bodu 5 úvodných ustanovení smernice všetci pracovníci by mali mať\nprimeranú dobu odpočinku. Pojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách,\nresp. ich častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálne denný, týždenný a ročný čas\nodpočinku a primerané prestávky v práci. Smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a\nochranu zdravia pre organizáciu pracovného času. Vzťahuje sa na minimálne doby denného odpočinku,\ntýždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas\na určité aspekty nočnej práce a práce na zmeny a rozvrhnutie práce. Podľa článku 1 ods. 3 sa\nSmernica vzťahuje na všetky odvetvia činnosti verejné a súkromné podľa článku 2 Smernice 89/391/\nEHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice. Podľa článku 2 Smernice\nje pracovný čas akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou.\nČas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Práca na zmeny je akákoľvek metóda\norganizácie pracovného času na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých\npracoviskách podľa určitého rozvrhnutia vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť\nnepretržitý alebo prerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo\ntýždňov pracujú v rôznom čase. Podľa článku 6 Smernice členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné\nna zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov týždenný\npracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami\nalebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi. Priemerný pracovný čas\npre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Aplikujúc uvedené znenie smernice\nmožno zhrnúť, že Smernica upravuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre\norganizáciu pracovného času, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné aj súkromné. Smernica\nv kapitole 5 upravuje odchýlky a výnimky, ktoré môžu členské štáty uplatniť vzhľadom na osobitnú\npovahu príslušných činnosti, avšak pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov. Konkrétne podľa kapitoly 5 článku 17 sa členské štáty môžu odchýliť\nod uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa\ntrvanie pracovného času nemeria, alebo nie je vopred určené, alebo si ho vopred môžu určiť sami\n\npracovníci. Podľa ods. 5 článku 17 Smernice sa možno odchýliť od článku 6 v prípade lekárov v odbornej\npríprave v súlade s uvedenými ustanoveniami Smernice. Smernica pre členské štáty zároveň určuje\nprechodné obdobie na zosúladenie vnútroštátnej legislatívy týkajúcej sa organizácie pracovného času.\nŠtátna služba žalobcu nevykazuje žiadne osobitosti, ktoré by v štandardnom režime fungovania v rámci\nplnenia úloh zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. mali zakladať výnimku z pôsobnosti Smernice\npodľa článku 17. Článok 17 Smernice upravuje prípady, v ktorých sa členské štáty môžu odchýliť\nod uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16 Smernice, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných\nčinností sa trvanie pracovného času nemeria alebo nie je pracovný čas vopred určený alebo si ho\nmôžu určiť sami pracovníci, aj to len pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES sa vzťahuje\nna všetky odvetvia činností, verejné a súkromné. Podľa článku 2 Smernice 89/391/EHS o zavádzaní\nopatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ods. 1 táto smernica\nsa vzťahuje na všetky odvetvia činností verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod,\nadministratívu, služby, vzdelávanie, kultúru, voľný čas, atď.). Podľa ods. 2 sa táto Smernica neuplatňuje\ntam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných\nslužieb, ako sú napr. ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.\nV tomto prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v\nzmysle cieľov tejto Smernice. Článok 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS nevylučuje z pôsobnosti smernice\nslužby civilnej ochrany ako takej, ale len určité osobitné činnosti týchto služieb, ak charakteristiky\nvlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení smernice. Táto výnimka zo široko\nvymedzeného rozsahu pôsobnosti Smernice 89/391/EHS sa musí vykladať tak, že jej rozsah pôsobnosti\nsa obmedzuje na prípady nevyhnutnej ochrany záujmov, napr. v prípade neočakávaných udalostí priamo\nohrozujúcich život, zdravie, či majetok, pre ktoré je typické, že nie je možné rozvrhnúť pracovný čas pre\nzásahové a záchranné tímy. Aj keď služba žalobcu okrem iných úloh zahŕňa aj úlohy na úseku civilnej\nochrany obyvateľstva, tak za štandardných podmienok činnosti s ňou spojené možno vopred plánovať,\nvrátane pracovného času príslušníkov zboru v súlade s úlohami, ktoré boli na zbor prenesené. Výkon\nslužby žalobcu sa nevyznačuje žiadnymi osobitosťami, ktoré by odporovali použitiu právnych noriem\nspoločenstva v oblasti zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Na základe\nuvedeného je potrebné prijať záver, že v danom prípade služobná činnosť žalobcu patrí do pôsobnosti\nSmernice 2003/88/ES.\n144. Podľa článku 7 ods. 2, 5 čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky a článku 3 Civilného sporového\nporiadku je súd viazaný medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť\npred zákonom. Je viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej\núnie. Komunitárne právo je bez ďalšieho nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi\nrozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech\nkomunitárneho práva. Pri výkone súdnej moci je potrebné prihliadať na interpretáciu prameňov práva\nEurópskej únie tak, ako je vykladaná Súdnym dvorom. Vzťah úniového a vnútroštátneho práva sa\nriadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať normy\nkomunitárneho práva z úradnej povinnosti. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa\njudikatúry Európskeho Súdneho dvora vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského\nštátu za takto vzniknutú škodu, ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu\nalebo nesprávnu transpozíciu smerníc. Smernice sú osobitosťou práva Európskej Únie, pretože sú\nzáväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia\nvýsledku sa ponecháva na členské štáty. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ\nide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Štátnym orgánom je ponechaná voľba formy a prostriedkov dosiahnutia\núčelu smernice, tzn., že vnútroštátny zákonodarca musí prijať transponujúci právny akt, ktorým sa\nvnútroštátne právne predpisy prispôsobia cieľom ustanoveným v smernici. Členský štát Európskej únie\nmusí implementovať smernicu včas, t. j. v lehote určenej priamo v smernici, prípadne do 20 dní odo\ndňa jej zverejnenia v úradnom Vestníku a zároveň ju musí implementovať správne. Smernice nemajú\npriamy účinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou\nmôžu mať vo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal\ntransponujúci právny akt. Ustanovenia smernice sú imperatívne ak sú dostatočne jasné a presné\na ustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je\nvýsledkom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor rovnako judikoval, že\nznením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné\nverejné orgány. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má\npriamy účinok (rozsudok C-429/09 vo veci Günter Fuß), pretože priznáva jednotlivcom práva, ktoré\n\nmôžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva\núnie súčasťou systému zmlúv, na ktorých je únia založená. Táto povinnosť platí v prípade každého\nporušenia práva únie členským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto porušenia\ndopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade\npovinnosť túto škodu nahradiť. Žalovaný v konaní namietal tvrdenie žalobcu, že dotknutá smernica\nnebola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná správne, tvrdil, že paragrafové\nznenie zákona č. 315/2001 Z. z. neodporuje dotknutej smernici. Z citovaných paragrafových znení\nzákona č. 315/2001 Z. z. nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola\npovažovaná za súčasť služobného času. Čas služobnej pohotovosti, pokiaľ nedochádza k služobným\nvýjazdom, sa do služobného času nezapočítava a práve v tom spočíva rozpor s právom Európskej únie.\nŽalovaný argumentoval, že nemožno výkon neaktívnej služobnej pohotovosti započítať do pracovného\nslužobného času. Služobnú pohotovosť zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve\nnaopak, z § 86 zákona č. 315/2001 Z. z. pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že\nzákon rozlišuje medzi dĺžkou vykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou\nv mieste vykonávania štátnej služby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby\na výkonu služobnej pohotovosti v § 103 zákona, keď za výkon služobnej pohotovosti patrí mimo\nslužobného príjmu osobitný mzdový nárok vo forme peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť v\nštátnej službe, ktorá sa určuje ako percento z časti služobného príjmu. Rozlíšenie vyplýva z § 122\nods. 3 zákona, pretože ak počas trvania služobnej pohotovosti dôjde k vykonaniu výjazdu, až takéto\nvykonávanie je štátnou službou. Podľa citovanej Smernice 2003/88/ES je pracovný čas aj čas pracovnej\npohotovosti a pohotovostnej služby, počas ktorej je pracovník fyzicky prítomný na pracovisku. 48hodinová hranica pre priemerný týždenný pracovný čas určená smernicou zahŕňa nadčasy, aj pracovnú\npohotovosť. Zákon č. 315/2001 Z. z. umožňuje zamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej\npohotovosti do služobného času a rozvrhnúť žalobcovi služobný pracovný čas tak, že tento presiahne\nmaximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm. b) Smernice. Z uvedeného preto možno vyvodiť záver,\nže práva žalobcu sú vzhľadom na znenie článku 2, článku 6 písm. b) Smernice porušované, a to\ndostatočne závažne, pretože ide o práva s osobitným významom, ktoré zakladajú minimálnu požiadavku\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n145. Žalovaný namietal spôsob výpočtu priemerného týždenného pracovného času a poukázal tiež na\nto, že priemerný týždenný čas je potrebné počítať v 6-mesačnom referenčnom období. K danej veci\nsúd uvádza, že súhlasí s názorom žalovaného, že v zmysle Smernice v spojení s ZoHaZZ referenčné\nobdobie, počas ktorého by sa nemal prekročiť v priemere 48-hodinový pracovný čas, predstavuje 6\nmesiacov. To však neodôvodňuje prijať záver, že v dlhšom, a to konkrétne v období troch rokov, teda\nv posudzovanom období (od 01.01.2020 do 31.12.2023), ako vyčlenil žalobca, priemerný týždenný\npracovný čas môže byť prekročený. V zásade platí, že tak ako v (referenčnom) 6- mesačnom, tak\nani v trojročnom období nemôže byť prekročený (v priemere) 48-hodinový pracovný čas v týždni. Pre\nposúdenie porušenia článku 6 písm. b) Smernice je tak irelevantné, či sa posudzuje obdobie šiestich\nmesiacov alebo troch rokov, pretože ani v jednom prípade nemôže dôjsť k prekročeniu maximálneho\npriemerného týždenného pracovnému času. Pokiaľ žalobca namieta prekročenie priemerného 48hodinového pracovného času v trojročnom období, a k takému prekročeniu skutočne aj došlo, tak je\npotrebné prijať záver, že článok 6 písm. b) Smernice bol porušený, čo korešponduje aj s judikatúrou\nSúdneho dvora, a to konkrétne napríklad s rozsudkom C-429/09 zo dňa 25.11.2010 (ďalej len „rozsudok\nC429/09“).\n146. Medzi žalobcom a žalovaným bola ďalej nezhoda v tom, ako stanoviť počet odpracovaných hodín\npre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času. Zatiaľ čo žalobca vychádza z počtu\nodpracovaných hodín podľa takzvaného fondu pracovného času vrátane počtu hodín odslúžených\nurčenej služobnej pohotovosti, tak v zásade žalovaný namietal, že od počtu hodín stanovených vo\nfonde pracovného času treba odpočítať služobné hodiny vymedzené v § 97 ZoHaZZ (ako sú napríklad\nčerpanie dovolenky, platené služobné voľno, náhradné voľno za štátnu službu nadčas a podobne),\npretože sa nejedná o pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice. K tejto otázke je potrebné\npoukázať na znenie článku 15 Smernice, podľa ktorého členské štáty (teda aj Slovenská republika ako\nžalovaný), sú oprávnené prijímať také legislatívne úpravy, ktoré sú pre pracujúcu osobu priaznivejšie.\nUvedené znamená, že ak žalovaný ako štát prijal právnu úpravu, ktorá je pre posúdenie priemerného\nmaximálneho počtu pracovných hodín pre pracujúce osoby, teda tiež pre žalobcu, priaznivejšia, a to\nkonkrétne ustanovením § 97 ZoHaZZ, kde za služobný (pracovný) čas sa považuje aj čas, ktorý by\n\nmohol predstavovať čas odpočinku, tak pre posúdenie počtu odpracovaných hodín je potrebné aplikovať\npráve aj predmetné ustanovenie § 97 ZoHaZZ. Inak povedané, žalovaný nemôže neaplikovať ním prijaté\nzákonné ustanovenie (§ 97 ZoHaZZ), ak je to pre žalobcu ako pracujúcu osobu priaznivejšie. Preto\nžalovaným namietanú skutočnosť o neaplikácii ustanovenia § 97 ZoHaZZ súd považuje za nedôvodnú,\nčo vedie k nepochybnému záveru, že pre stanovenie počtu odpracovaných hodín je potrebné vychádzať\nz počtu hodín, ktorý je vymedzený vo fonde pracovného času a z ktorého vychádzal aj žalobca.\n147. Zároveň nemožno odhliadnuť od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ktorá konštantne pri\nstanovovaní počtu odpracovaných hodín vychádza z fondu pracovného času. Preto aj v záujme\nzachovania princípu právnej istoty nie je daný dôvod určovať iný spôsob stanovania počtu\nodpracovaných hodín, než ako vyplýva z fondu pracovného času. Len príkladmo súd poukazuje\nnapríklad na - rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/64/2023-218 zo dňa 14.02.2024 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/37/2024-285 zo dňa 24.04.2024, - rozsudok\nOkresného súdu Banská Bystrica č. k. 21C/22/2022-310 zo dňa 11.09.2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/104/2023 zo dňa 04.04.2024, - rozsudok Okresného\nsúdu Zvolen č. k. 13C/16/2023-233 zo dňa 27.07.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 16Co/91/2023 zo dňa 04.04.2024, - rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k.\n19C/25/2023-202 zo dňa 04.10.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n11Co/112/2023 zo dňa 25.01.2024 či - rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/25/2023-213 zo\ndňa 05.09.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/134/2023 zo dňa\n07.05.2024.\n148. Súd následne vo veci skúmal, či je daný základ nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku\nporušenia jeho práv plynúcich z článku 2 a 6, písm. b) Smernice. Súdny dvor judikoval vo viacerých\nprípadoch, že poškodení jednotlivci majú právo na náhradu škody, keď sú splnené tri podmienky: 1./\ncieľom porušenej právnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné;\n2./ existencia škody a 3./ priama príčinná súvislosť medzi porušením a škodou spôsobenou poškodeným\njednotlivcom. Posúdenie, či tieto podmienky boli naplnené je na rozhodnutí toho ktorého vnútroštátneho\nsúdu.\n149. Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd konštatuje, že v prejednávanej veci je splnená, nakoľko čl. 2 a čl.\n6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom,\nz ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom stanoviť 48-hodinovú hranicu pre\npriemerný týždenný pracovný čas, táto hranica zahŕňa aj nadčasy, ako aj pracovnú pohotovosť a od\nktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú\nide vo veci samej. Súčasne podľa judikatúry Súdneho dvora ide o dostatočne závažné porušenie práva\núnie - v každom prípade je porušenie práva Únie dostatočne závažné, pokiaľ je v rozpore s judikatúrou\nSúdneho dvora v danej oblasti (uvádzaná vyššie).\n150. Pokiaľ sa týka druhej podmienky (existencia škody) a tretej podmienky (príčinná súvislosť), táto\núzko súvisí s posúdením nároku, ktorý si žalobca z titulu porušenia unijného práva uplatnil. Súdny\ndvor ustálil, že náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením komunitárneho práva zo strany\nčlenského štátu musí byť adekvátna spôsobenej škode. Keďže v tejto oblasti neexistuje komunitárna\nprávna úprava, kritériá na určenie rozsahu odškodnenia\nvyplývajú z vnútroštátneho právneho poriadku, pričom však tieto kritériá nemôžu byť menej priaznivé\nako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia vnútroštátneho práva, a rovnako tieto kritériá nesmú mať\ntaký charakter, že spôsobia praktickú nemožnosť dosiahnutia odškodnenia, prípadne ho neprimerane\nsťažia. V neposlednom rade náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením práva Únie musí\nbyť primeraná vzniknutej škode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je potom na\nvnútroštátnom práve členských štátov, aby pri dodržaní zásady rovnocennosti a efektivity určili, či sa\nnáhrada škody musí poskytnúť vo forme udelenia dodatočného náhradného voľna, alebo vo forme\nfinančného odškodnenia a aby definovali pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Slovenská\nprávna úprava neobsahuje pravidlá na odškodňovanie jednotlivcov pri porušovaní komunitárneho práva.\nV posudzovanej veci dospel súd k záveru, že je potrebné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že\nnerešpektovaním Smernice mu vnikla nemajetková ujma, ktorú je možné analogicky (pozn. súdu - § 853\nObč. Z.) posudzovať podľa zásad upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, vzťahujúcich sa na\nprávo na ochranu osobnosti. Podľa Článku 36 ods. 1 písm. c), d) a e) Ústavy SR majú mať zamestnanci\n\n(teda aj žalobca) právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon (v danom prípade\nZoHaZZ) im má zabezpečiť i.a. ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku\npracovného času a primeraný odpočinok po práci (obdobne v zmysle čl. 40 Ústavy SR má každý\nprávo na ochranu zdravia). V oblasti pracovnoprávnej je právo na ochranu zdravia zabezpečované\npredovšetkým zavádzaním takých opatrení, ako je organizácia pracovného času a odpočinku. Každý má\npritom právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelne\nplatenej dovolenky tak, ako to je zakotvené aj v článku 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Samotná\nSmernica 2003/88/ES, ako aj Smernica 89/391/EHS vychádzali z faktu, že ešte je stále príliš vysoký\nvýskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania a preto sa musia bezodkladne zaviesť, resp. zlepšiť\npreventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a tento cieľ sa nemá\npodriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci majú mať primeranú dobu odpočinku a všetkým\npracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a\nprimerané prestávky v práci. Na základe uvedeného je potom potrebné zaviesť maximálnu hranicu\ntýždenného času. Na základe dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že pri určovaní ev. nariadení\npracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom došlo k prekračovaniu maximálneho limitu 48hodín priemerného pracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období (január 2021 - december 2023).\nSúd vzhľadom na uvedené potom konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti nerešpektovania čl. 2\na 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES vznikla nemajetková ujma, nakoľko došlo (dlhodobo) k porušovaniu\njeho základných osobnostných práv - práva na ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia\npri práci, práva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci,\nako aj práva na vedenie súkromného rodinného života. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka môže\npoškodená osoba požadovať popri morálnej satisfakcii aj peňažnú satisfakciu a to tam, kde by sa\nsatisfakcia morálna nejavila ako postačujúca. V prejednávanej veci, ktorá vychádza z tej skutočnosti,\nže SR neprijala takú vnútroštátnu úpravu pri služobnom pomere hasičov, aby boli transformované\ndotknuté ustanovenia smernice do vnútroštátneho poriadku, je potrebné dospieť k záveru, že žaloba\nna upustenie od neoprávneného zásahu, ako aj žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na\nmieste, vzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (štát) a vzhľadom na dĺžku trvania\nneoprávnených zásahov zo strany žalovaného do práv žalobcu. Rovnako tak neprichádza do úvahy\nani morálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie. Tieto\nprostriedky nápravy za uvedených okolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť a v takom prípade\nsúdna prax nevylučuje možnosť bez ďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie. Samotné ustanovenie §\n13 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza pritom možnosti domáhať sa peňažného zadosťučinenia len\npríkladmo a podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov\nobdobnej závažnosti, kedy bude len morálne zadosťučinenie nepostačujúce. Pokiaľ sú splnené všetky 3\npodmienky, štát musí s výhradou nároku náhrady škody, ktorá má základ priamo v práve v Únie, napraviť\nnásledky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva, upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú\nškodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť\nmenej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada\nekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti, alebo nadmernému\nsťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). V danej veci je podstatnou tá skutočnosť, že právo\nžalobcu na primeraný odpočinok po vykonanej práci je permanentne - niekoľko rokov porušované,\npričom povaha výkonu práce žalobcu je veľmi psychicky ako aj fyzicky náročná, neraz si vyžaduje aj\nnasadenie vlastného života a je nesmierne dôležité, aby žalobca mal možnosť si po vykonanej práci si aj\nprimerane odpočinúť, venovať sa svojim záľubám, rodine a iným aktivitám. V dôsledku aktuálnej právnej\núpravy, pokiaľ čas služobnej pohotovosti nie súčasťou služobného času, sa na strane žalobcu počas\ncelého trvania služobného pomeru skracuje čas odpočinku. Tým mal súd preukázanú existenciu škody\nna strane žalobcu, ktorá je nepochybne v priamej príčinnej súvislosti s porušením komunitárneho práva.\n151. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že základ nároku žalobcu je tak\ndaný. V dôsledku nerešpektovania čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES pri rozvrhovaní\npracovného času prišiel žalobca o veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak venoval rozvíjaniu\nosobných, rodinných a priateľských vzťahov, ako aj fyzickej a psychickej relaxácii, čím došlo k zásahu\ndo jeho osobnostných práv (práva na ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,\npráva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci a práva na\nvedenie súkromného rodinného života), za čo mu nepochybne patrí nárok na primerané odškodnenie.\nSamotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a práve peňažná náhrada\nsa javí ako spôsobilá forma odškodnenia takejto vzniknutej ujmy.\n\n152. Náhrada škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva únie musí byť primeraná vzniknutej\nškode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv. Slovenský právny poriadok neobsahuje pravidlá\nna odškodnenie jednotlivcov pri porušení komunitárneho práva. Súd sa stotožňuje s argumentáciou\nžalobcu, že nerešpektovaním smernice mu vznikla ujma, ktorú je možné analogicky posudzovať\npodľa § 11 a nasledovných Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti. Z obsahu\npredložených listinných dôkazov možno konštatovať, že pri určení pracovnej pohotovosti spolu\ns určeným služobným časom došlo k prekročovaniu maximálneho limitu 48 hodín priemerného\npracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období, t. j. v čase od januára 2021 do decembra 2023\na v príčinnej súvislosti s porušovaním článku 2 a článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES dlhodobo\ndochádzalo k porušovaniu práv žalobcu, a to práva na ochranu zdravia, bezpečnosti a zdravia pri práci,\npráva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a primeraný odpočinok po práci, práva na súkromný\na rodinný život. V dôsledku nerešpektovania smernice pri rozvrhovaní pracovného času žalobca prišiel\no veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak venoval rozvíjaniu osobných, rodinných, priateľských\naktivít, fyzickej, psychickej relaxácii, čím možno konštatovať aj zásah do osobnostných práv žalobcu.\nNa základe uvedeného žalobcovi nepochybne vznikol nárok na primerané odškodnenie. Iba samotné\nkonštatovanie porušenia práv by nesplnilo funkciu dostatočného zadosťučinenia. Peňažná náhrada je v\ntomto prípade jednoznačne spôsobilá forma odškodnenia vzniknutej ujmy.\n153. Vznik zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva sa posudzuje podľa\npravidiel, ktoré stanovil súdny dvor. Spôsob a rozsah odškodnenia však závisí od vnútroštátnej právnej\núpravy, toho ktorého členského štátu. Vnútroštátna úprava musí rešpektovať požiadavku, že kritéria na\nurčenie rozsahu odškodnenia nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú nemožnosť odškodnenia\nalebo dosiahnutie odškodnenia neprimerane sťažia. Poskytnutá náhrada škody musí byť adekvátna\nspôsobenej škode. V našom právnom poriadku je právnym základom zodpovednosti štátu za škodu\nčlánok 46, ods. 3 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom, pričom podmienky a podrobnosti majú byť upravené v zákone. Slovenská republika\nprijala zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinný\nod 01.07.2004. Posudzovanie zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva v zmysle tejto\núpravy je však vylúčené vzhľadom na úpravu rozsahu použiteľnosti zákona. Pokiaľ si žalobca uplatňuje\nsvoj nárok za použitia analógie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, súd aplikáciu ustanovení o nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy priznanej fyzickým osobám v prípade zásahu do ich osobnostných práv\npovažoval za správny (zohľadniac pri určení výšky náhrady kritéria stanovené zákonom a vyplývajúce\nz judikatúry). Žalobca svojou výpoveďou v spojení s listinnými dokladmi preukázal, že pri takomto\nrozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ prichádza o voľný čas, ktorý by inak\nmohol venovať rozvoju svojich osobných, rodinných, priateľských vzťahov, fyzickej a psychickej relaxácii.\nŽalobca zdôraznil, že podanou žalobou sa domáha náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy\nvyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil a ktoré mu neboli započítané do\nslužobného času. Nežaluje teda nemajetkovú ujmu vyčíslenú za presný počet odpracovaných hodín nad\n48 hodín týždenne. Za primeranú náhradu považuje finančné odškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú\nmu priznáva zákon o HaZZ ako pri nariadenej služobnej pohotovosti. Súd stanovený postup žalobcu\npri výpočte náhrady škody považoval za primeraný charakteru a spôsobu akým k zásahu došlo, ako aj\nk následkom na jeho živote a to vo väzbe na porovnateľné kritérium ceny práce, z ktorého vychádzal\nžalobca.\n154. Žalovaný v priebehu konania namietal výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú\npovažoval za neprimeranú. Pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je súd\nviazaný len v tom smere, že má posúdiť primeranosť uplatňovanej výšky náhrady ujmy, ktorú v dôsledku\nnesprávnej implementácii normy európskej únie žalobca utrpel. Spôsob určenia, resp. posudzovania\nvýšky je na úvahe súdu. Naša právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobností (§ 11 a\nnasledujúce OZ) a právom na náhradu škody (§ 415 a nasledujúcich OZ), nakoľko je medzi nimi pojmová\ni obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy\na je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj\nprávnickej osobe a nemá povahu absolútnu, ale len povahu relatívnu a majetkovú. Zásadný rozdiel je aj\nmedzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva\nv tom, že pri určení nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu akú ujmu mohol\nzásah vyvolať a nemožno zistiť presne skutočnú ujmu, ktorú však v prípade náhrady škody treba presne\nuviesť a preukázať. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať\n\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako tak, aby existoval vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.\nPriznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, avšak\ntáto úvaha neznamená priestor pre svojvôľu, či arbitrárnosť. Súd pri takomto rozhodovaní hodnotí\njednotlivé okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu. Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy je\nsatisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života a nemôže na strane žiadateľa slúžiť\nna neprípustné obohacovanie sa, rovnako nemôže mať na druhej strane likvidačný charakter voči tomu,\nkto je na zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný.\n155. Žalobca zdôraznil, že podanou žalobou sa domáha náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy\nvyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil a ktoré mu neboli započítané\ndo služobného času. Nežaluje teda nemajetkovú ujmu vyčíslenú za presný počet odpracovaných\nhodín nad 48 hod týždenne. Za primeranú náhradu považoval finančné odškodnenie rovnajúce sa\nodmene, ktorú mu priznáva zákon č. 315/2001 Z. z. ako pri nariadenej služobnej pohotovosti (t. j. mimo\nurčenej služobnej pohotovosti). Súd stanovený postup žalobcu pri výpočte náhrady škody považoval\nza primeraný charakteru a spôsobu, akým k zásahu došlo, ako aj k následkom v živote žalobcu a\nto vo vzťahu k porovnateľnému kritériu ceny práce, z ktorého vychádzal žalobca. Žalobca vykonal\nprepočet hodín služobnej pohotovosti, ktoré mu neboli zarátané do fondu pracovného času v žalovanom\nobdobí, pričom vychádzal z výplatných pások svojho zamestnávateľa, konkrétne v rozsahu 1571,94\nhodín (od 01.01.2021 do 31.12.2023). Takto stanovené hodiny, navrhol žalobca odškodniť odmenou,\nktorá sa inak priznáva za výkon nariadenej pohotovosti podľa § 122 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.\nKeďže za uvedený čas mu bola priznaná odmena nižšia, ako pri určenej služobnej pohotovosti podľa\n§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., vyčíslil rozdiel takejto odmeny, ktorý si uplatnil v celkovej výške\n4.703,47 Eur. Vychádzajúc tak z určenia výšky nemajetkovej ujmy ako rozdielu náhrady uvedenej v § 122\nods. 1 (15 % alebo 30 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny\nmesiac príslušného kalendárneho roku) a peňažnej náhrady uvedenej v § 122 ods. 2 (vo výške 50 %\nz prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku) je\nv prípade odpracovanej služobnej pohotovosti počas pracovných dní možné určiť výšku nemajetkovej\nujmy ako súčin počtu odpracovaných hodín služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001\nZ. z. za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej 35\n% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného\nkalendárneho roku (50 % - 15 %) a v prípade odpracovanej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z. za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku v čase\npracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej\n20 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného\nkalendárneho roku (50 % - 30 %). Ako už bolo vyššie uvedené, počas trojročného obdobia, ktorého\nsa tento spor týka, žalobca odpracoval 1571,94 hodín určenej služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola\nzapočítaná do pracovného času, čo predstavuje podľa prepočtu žalobcu nemajetkovú ujmu v sume 2,99\n€ za hodinu (4.703,47 EUR: 1571,94 hodín), ktorú musel v rámci služobnej pohotovosti nezahrnutej do\npracovného času stráviť v práci a nemohol sa venovať rodine, priateľom, svojim koníčkom, či odpočinku.\n156. Pokiaľ žalovaný namietal spôsob výpočtu náhrady nemajetkovej ujmy súd uvádza, že jednak\nv tomto prípade bolo preukázané, že v rozhodnom období došlo k prekročeniu maximálneho 48hodinového priemerného týždenného pracovného času a jednak peňažná satisfakcia za neoprávnený\nzásah do osobnosti sa určuje odhadom, je závislá od úvahy súdu, nemožno ju vyjadriť presným\nmatematickým výpočtom vzhľadom na špecifickosť neoprávneného zásahu do nemajetkovej sféry\n- osobnosti jednotlivca. Výpočet uvádzaný žalobcom, je preto potrebné posudzovať z pohľadu, či\nsuma, ku ktorej žalobca na základe tohto výpočtu dospel, je primeranou peňažnou satisfakciou za\nneoprávnený zásah do osobnosti jednotlivca. Skutočnosť, že žalobca založil výšku peňažnej náhrady\nnemajetkovej ujmy na danom spôsobe výpočtu, ktorý si sám stanovil, neznamená, že si v skutočnosti\nuplatnil mzdový nárok, pretože o uplatnenie mzdového nároku by išlo v prípade, ak by ho odvodzoval\nz konkrétnych ustanovení ZoHaZZ, alebo z ustanovení Smernice, či iných právnych aktov Únie, podľa\nktorých by na takýto mzdový nárok mal právo a práve v takomto prípade by žalovaným musel byť jeho\nzamestnávateľ a nie štát. Súd je toho názoru, že žalobca si výšku nemajetkovej ujmy určil spôsobom\nnajbližšie vypočítateľným v zmysle ustanovení ZoHaZZ. Reálne vyčíslil sadzbu za služobnú pohotovosť,\nktorú v žalovanom období vykonával a ktorá mu nebola vyplatená. Súd sa s takýmto vyčíslením\nstotožnil, nakoľko mal za to, že uplatnená nemajetková ujma má najbližšie k náhrade škody v dôsledku\nkonštatovaného porušenia práva. Jej výpočet je možné považovať za sumu, ktorá je primeranou výškou\n\nnemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla, pretože spĺňa odškodňovaciu funkciu a súčasne nie je\nsumou neprimerane vysokou za obdobie, po ktoré trvalo porušovanie práva žalobcu. Vzniknutú ujmu\nby vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu podľa názoru súdu za závažnú pociťoval každý, kto by\nsa nachádzal na mieste žalobcu v jeho postavení. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd zároveň\nzohľadnil v súlade s princípom rovnosti rozhodovanie v porovnateľných skutkových a právnych veciach\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť (v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutia vo veciach sp. zn.\n13C/59/2023, sp. zn. 12C/55/2023 a sp. zn. 10C/66/2023, v ktorých konaniach bolo žalobcom - hasičom,\nuplatňujúcim si náhradu škody z rovnakého právneho titulu a rovnakým spôsobom v plnom rozsahu\nvyhovené), ako aj rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, ktorý v rozhodnutiach sp. zn. 16Co/36/2022,\nsp. zn. 17Co/47/2022, sp. zn. 14Co/34/2022, sp. zn. 17Co/16/2022, sp. zn. 17Co/59/2022, sp.\nzn. 16Co/11/2022, sp. zn. 14Co/113/2023, sp. zn. 17Co/86/2023, sp. zn. 17Co/84/2023, sp. zn.\n14Co/134/2023, sp. zn. 14Co/27/2024 a i. dospel rovnako k záveru, že spôsob výpočtu ujmy podľa\npočtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré žalobca reálne odslúžil a ktoré mu neboli započítané do\nslužobného času je logický a zákonne udržateľný a ktorý priamo a primerane reflektuje na nezákonnosť\nzásahu do jeho práv. Naopak odvolací súd ako nesprávny posúdil názor o potrebe nemajetkovú ujmu\nodvodzovať len od presného počtu odpracovaných hodín nad 48 hod týždenne, čo vyjadril napr. v\nrozhodnutí sp. zn. 16Co/11/2022, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/15/2021\na podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň súd poukazuje, že rozhodnutia Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 11Co/26/2023 a sp. zn. 11Co/27/2023 a Okresného súdu Lučenec, 16C/15/2024\nnespochybnili spôsob vyčíslenia výšky žalobného nároku a nepredstavujú odklon od rozhodovacej\nčinnosti odvolacieho súdu. Súd ďalej uvádza, že má vedomosť o rozhodovacej činnosti, či už súdov\nprvej inštancie ako aj odvolacích súdov, ktorá je v jednotlivých prípadoch vyčíslenia nemajetkovej ujmy\nrozličná, keď niektoré rozhodnutia sa stotožňujú s výškou nemajetkovej ujmy odvodenej od počtu hodín\npracovnej pohotovosti, ktorá nie je započítaná do pracovného času a niektoré vychádzajú zo skutočnosti,\nkoľko hodín pracovnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzovala na pracovný čas hasiča, bola v\nrozhodnom období nad rozsah 48 hodín. Niektoré súdy výšku nemajetkovej ujmy priznávajú len na\nzáklade voľnej úvahy, neberúc do úvahy ani počet opracovaných hodín pracovnej pohotovosti, ktorý sa\nnezapočítava do pracovného času hasiča, resp. ktorý presahuje hranicu 48 hodín pracovného času v\ntýždni. Súd si však v tomto prípade osvojil pri rozhodnutí vo veci spôsob výpočtu náhrady škody ako\nnemajetkovej ujmy uvedenej žalobcom v žalobe, považoval ho za primeraný aj s poukazom na zásah\ndo jeho rodinného života, jeho súkromia a mal za to, že vypočítaná suma zodpovedá odmene, ktorú by\nžalobca dosiahol, pokiaľ by sa pohotovosť započítavala do fondu pracovného času. Napokon k námietke\nžalovaného o tom, že výška nemajetkovej ujmy by nemala byť vyššia ako náhrady priznané obetiam\ntrestných činov, súd osobitne uvádza, že v predmetnej veci nejde o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\nmajúci svoj základ v zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci, ktorý v ustanovení § 17 explicitne reflektuje na potrebu rešpektovania výšky náhrad priznávaných\nobetiam trestných činov, a preto je v tomto smere námietka žalovaného nedôvodná.\n157. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a namietal neprimeranosť\nvýšky žalobcom vyčísleného nároku. Ako už súd konštatoval, slovenský právny poriadok neobsahuje\npravidlá na odškodnenie jednotlivcov pri porušení komunitárneho práva. Nerešpektovaním smernice\nvznikla žalobcovi ujma, ktorú súd analogicky posúdil podľa § 11 a nasledovných Občianskeho\nzákonníka, vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch\nje právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa §\n101 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu\nje viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo\nohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. K ujme na právach žalobcu dochádzalo každým kalendárnym\nmesiacom za žalované obdobie (január 2021 až december 2023) tým, že nebol dodržaný limit\npracovného času podľa čl. 6 písm. b) Smernice. O rozsahu prekročenia služobného času za mesiac\njanuár 2021 sa žalobca dozvedel po dovŕšení daného mesiaca, t. j. dňom 01.02.2021, pričom trojročná\npremlčacia doba by mu uplynula dňa 01.02.2024, čím žaloba na súd bola podaná dňa 30.01.2024\npred uplynutím premlčacej doby, preto nárok žalobcu uplatnený v konaní premlčaný nie je. Na podporu\nzáverov o dĺžke a plynutí premlčacej doby ohľadne peňažného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nsúd poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009\nzo dňa 17.02.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zo dňa\n27.11.2012 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\nč. 4/2014 pod č. R 58/2017. Na podporu názoru o začiatku plynutia premlčacej doby v danom prípade\nsúd poukazuje napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/94/2023 zo dňa\n\n13.12.2023, sp. zn. 17Co/122/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 17Co/123/2023 zo dňa 13.12.2023, sp.\nzn. 17Co/139/2023 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/31/2024 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 14Co/22/2024\nzo dňa 28.05.2024.\n158. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že nárok\nžalobcu na náhradu škody titulom porušenia komunitárneho práva nesprávnym prevzatím Smernice do\nslovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom\nzbore, je daný v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Pretože žalobca uplatnený nárok v konaní riadne\npreukázal, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.\n159. Súd nevzhliadol dôvod na predĺženie paričnej lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP,\nnakoľko skutočnosť, že žalovaný musí konať pri uhrádzaní v zmysle interných predpisov nepredstavuje\nodôvodnený prípad na predĺženie tejto lehoty. Žalovaný nepreukázal žiadny osobitný dôvod, pre ktorý\nby paričná lehota mala byť predĺžená nad rámec zákonom upravenej trojdňovej lehoty a pre ktorý by\nmal oproti iným fyzickým, resp. právnickým osobám byť týmto spôsobom zvýhodnený najmä ak takéto\nsubjekty nedisponujú takým personálnym vybavením ako žalovaný a napriek tomu základná lehota na\nplnenie bola vo všeobecnosti určená aj pre tieto osoby v trvaní troch dní.\n160. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný\núspech, preto mu potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu s\ntým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu\nLučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné\npodmienky, súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).\nRozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na\npodanie odvolania (§ 364 CSP).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).\nOprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.", "vazby": {"stav": {"sz": "15Co/18/2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "e52fc715-7220-434e-b08e-847e15fb1460:a1fec848-0313-456a-a74b-557b24f62bfe", "datum": "2025-09-03", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7fceea2-9a58-43d3-9e4c-7d136c331e6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 21/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/02 z 11. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-11", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7fceea2-9a58-43d3-9e4c-7d136c331e6d"}, {"guid": "a06a38a5-fe3f-48e3-9a74-101596e66bdf:bd650cf1-aa0c-4143-a500-1ad6e09df17b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1", "spisova_znacka": "14Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/27/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1"}, {"guid": "8d99f5d4-7c1e-4965-ac57-08296d251550:a915d298-9d3d-4490-9ba6-56a191363446", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203401.1", "spisova_znacka": "14Co/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/22/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203401.1"}, {"guid": "634f42a7-3a70-4b16-b962-016174ed713f:f46757cd-2c0a-4e06-9f40-f6d643e7748a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6723201441.1", "spisova_znacka": "14Co/134/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/134/2023 z 7. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6723201441.1"}, {"guid": "b53b1537-09bd-463e-8640-135afbc73589:fb9de4ce-5e69-4987-b39a-804829a8163a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/26/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/26/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b53b1537-09bd-463e-8640-135afbc73589:fb9de4ce-5e69-4987-b39a-804829a8163a"}, {"guid": "e08a5a98-62c6-4106-bd21-b0d5c49a4a51:02781274-7c7a-4b32-bd89-a82a59db1f6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/37/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e08a5a98-62c6-4106-bd21-b0d5c49a4a51:02781274-7c7a-4b32-bd89-a82a59db1f6d"}, {"guid": "9485c724-1e3b-41a3-89a5-0c86858c4af6:ec35b86c-9029-46ab-b460-851c7ac37e8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/104/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/104/2023 z 4. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9485c724-1e3b-41a3-89a5-0c86858c4af6:ec35b86c-9029-46ab-b460-851c7ac37e8a"}, {"guid": "9a17f329-2787-438a-a82f-a28674049435:6a325f3f-614f-4d64-b713-a477bcfa9cf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/91/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/91/2023 z 4. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9a17f329-2787-438a-a82f-a28674049435:6a325f3f-614f-4d64-b713-a477bcfa9cf2"}, {"guid": "8226e32a-5b07-446d-9d0d-aee60ef3dc1a:e4d38917-6b64-4883-99b6-0c82cb7db39e", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/139/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/139/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8226e32a-5b07-446d-9d0d-aee60ef3dc1a:e4d38917-6b64-4883-99b6-0c82cb7db39e"}, {"guid": "14bd1333-46f5-4b5b-bfb1-aad1c9e428cb:c72dd599-d13d-43a6-98cf-baa93f8a1835", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/86/2023 z 20. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14bd1333-46f5-4b5b-bfb1-aad1c9e428cb:c72dd599-d13d-43a6-98cf-baa93f8a1835"}, {"guid": "42e3d412-cb66-47b1-8101-0b3fa4d617f1:af445dbf-0873-4047-8db5-0f866707ec7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/113/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/113/2023 z 27. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42e3d412-cb66-47b1-8101-0b3fa4d617f1:af445dbf-0873-4047-8db5-0f866707ec7d"}, {"guid": "de6e180a-6063-4b51-b8aa-048c1bef4eba:79f0d8f5-96a2-4f3a-890d-2cdcb612b3d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/27/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/27/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de6e180a-6063-4b51-b8aa-048c1bef4eba:79f0d8f5-96a2-4f3a-890d-2cdcb612b3d9"}, {"guid": "17ede524-0445-41ef-8169-56c90803de88:77ad20a9-7971-455e-8003-25306eb38201", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/112/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/112/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/17ede524-0445-41ef-8169-56c90803de88:77ad20a9-7971-455e-8003-25306eb38201"}, {"guid": "6e108b8f-6533-4dd9-854b-c0287a8544ad:fb912c8e-79e8-445f-bc38-e04802cc7661", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/122/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/122/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e108b8f-6533-4dd9-854b-c0287a8544ad:fb912c8e-79e8-445f-bc38-e04802cc7661"}, {"guid": "c9680383-67b4-4fc4-a618-e8d1af9bca5d:444bc372-23d3-4db2-b8a5-1ec1ed5dec77", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/123/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/123/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c9680383-67b4-4fc4-a618-e8d1af9bca5d:444bc372-23d3-4db2-b8a5-1ec1ed5dec77"}, {"guid": "8e2a905e-a6fd-4b0c-b015-a0f0012a48e3:0d845fe7-2da2-4664-a001-88c64910afea", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/94/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8e2a905e-a6fd-4b0c-b015-a0f0012a48e3:0d845fe7-2da2-4664-a001-88c64910afea"}, {"guid": "f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/36/2022 z 23. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49"}, {"guid": "617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/34/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d"}, {"guid": "312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/16/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c"}, {"guid": "b409c9a8-a825-48b2-9a69-7e6cbeaa814e:d9579af9-b4df-47d2-ac93-eddf794efef2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1", "spisova_znacka": "6Co/159/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/159/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1"}, {"guid": "f07a1d09-c634-41d5-b9e1-8f693a99089e:a92cc99d-cabd-492c-a827-c65d222f41a2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1", "spisova_znacka": "5Co/192/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/192/2019 z 16. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-12-16", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1"}], "citovane_v": []}