{"guid": "544c256f-b84b-49bf-bacd-497256d5cb00:995f962e-61ba-41af-993d-9c5a459f3449", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624200554.5", "spisova_znacka": "26C/9/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 26C/9/2024 z 7. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 7. augusta 2024, sp. zn. 26C/9/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624200554.5", "identifikacne_cislo": "6624200554", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "16Co/81/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "225fe079-d91d-4c23-a6fc-6154d501f90a:e43ae0f9-0a93-44b2-9874-ab9934ec8386", "datum": "2025-09-10", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-97.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 97 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-97.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-12.odsek-6", "nazov": "§ 12 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-12.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-3", "nazov": "§ 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-97.odsek-1", "nazov": "§ 97 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-97.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-85.odsek-9", "nazov": "§ 85 ods. 9 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-85.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-97", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-96", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-12", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-193", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-85", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/995f962e-61ba-41af-993d-9c5a459f3449", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200554.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200554.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200554.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n26C/9/2024\n6624200554\n07. 08. 2024\nJUDr. Marek Lepáček\nECLI:SK:OSLC:2024:6624200554.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Lepáčkom, v spore žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E., zastúpený: JUDr. Miroslav Chromý, advokát, so sídlom,\nSNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie\n6.747,63 EUR, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.697,46 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 98,52 %, do troch dní od\nprávoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania žalobcu.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 30.01.2024 žalobca doručil súdu žalobu voči žalovanému o zaplatenie 6.747,63 EUR\nz titulu nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi ako jednotlivcovi porušením úniového\npráva žalovaným, a to na skutkovom a právnom základe, že žalobca je príslušníkom Hasičského\na záchranného zboru (ďalej aj „HaZZ“) s hodnosťou F. vo funkcii hasič záchranár špecialista na Hasičskej\nstanici v G. E.. Služobný pomer vnikol uzavretím pracovnej zmluvy s nástupom dňa XX.XX.XXXX\nv súlade s ustanoveniami zákona č. 315/2001 Z. z., o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej len\n„ZoHaZZ“). Služobný čas hasiča je rozvrhnutý nerovnomerne, a to tým spôsobom, že pracovná zmena\ntrvá 24 hodín a potom nasledujú 2 dni voľna. Do konca roku 2021 pracovná zmena sa skladala z výkonu\nslužby v trvaní 17 hodín\npo ktorej nasledovala určená služobná pohotovosť v trvaní 7 hodín\n(pomer 17/7).\nOd roku 2022 pracovná zmena sa skladá z 16-hodinovej služby\na následne\nz 8-hodinovej určenej služobnej pohotovosti (pomer 16/8).\nAk počas služobnej pohotovosti je hasič vyslaný na zásah, služobná pohotovosť sa mení na prácu\nnadčas. V dôsledku nesprávnej implementácie smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/88/ES\nzo dňa 04.11.2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica“) do\nZoHaZZ musel žalobca v období od 01.01.2021 do 31.12.2023 (ďalej len „posudzované obdobie“)\nodrobiť\nza týždeň v priemere viac hodín, než ako pripúšťa Smernica (48 hodín), čo negatívne\nzasiahlo do jeho práv na ochranu zdravia, a taktiež do súkromného a rodinného života. Uplatnená\nškoda vo výške 6.747,63 EUR ako peňažná náhrada za nemajetkovú ujmu predstavuje rozdiel medzi\npeňažnou náhradou za určenú služobnú pohotovosť (§ 122 ods. 1 ZoHaZZ) a peňažnou náhradou za\nnariadenú služobnú pohotovosť (§ 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ). Výšku nemajetkovej ujmy tak žalobca\nurčil ako súčin počtu odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti\nza príslušný\nkalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy zodpovedajúcej 35 % peňažnej náhrady z\nprináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roka (50 %\nmínus 15 %) a v prípade odpracovania určenej služobnej pohotovosti v čase pracovného pokoja, ako\n\nsúčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20 % peňažnej náhrady\nz prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku (50 %\nmínus 30 %).\n2. Skutočnosti tvrdené žalobcom a jeho prostriedky procesného útoku v priebehu konania boli\nnasledovné:\n2.1. Počas určenej služobnej pohotovosti sa ako hasič musí zdržiavať na pracovisku a byť pripravený\nna prípadný výjazd, ktorý sa realizuje do jednej minúty.\n2.2. Určená služobná pohotovosť sa nezapočítava do fondu pracovného času, následkom čoho\npriemerný týždenný pracovný čas prekračuje 48 hodín, čo je v rozpore s článkom 6 písm. b) Smernice.\nDeje sa tak v dôsledku toho, že ZoHaZZ služobnú pohotovosť hasičov nepovažuje\nza služobný\n(pracovný) čas, čo je v rozpore s článkom 2 ods. 1 Smernice. Tu je rozdiel medzi ZoHaZZ a ustanovením\n96 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce (ďalej len „ZP“), ktorý neaktívnu časť pracovnej\npohotovosti považuje za pracovný čas. Nesprávna transpozícia Smernice do ZoHaZZ umožňuje\nslužobnému úradu (zamestnávateľovi) rozvrhnúť služobný čas príslušníka HaZZ tak, že tento pravidelne\nprekračuje Smernicou maximálny 48-hodinový týždenný pracovný čas.\n2.3. S odkazom na ustanovenie § 97 ZoHaZZ sa za vykonávanie štátnej služby považuje aj čas čerpania\ndovolenky, plateného služobného voľna, náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna\nza štátnu službu vo sviatok, neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu dočasnej neschopnosti\nna vykonávanie štátnej služby z dôvody choroby, úrazu alebo karantény.\n2.4. V posudzovanom období žalobca odpracoval spolu 1.826,75 hodín určenej služobnej pohotovosti,\npričom žiadna z týchto odpracovaných hodín služobnej pohotovosti mu nebola započítaná do\npracovného času. Pre rok 2021 to predstavovalo 520,75 hodín, pre rok 2022 622,75 hodín a pre rok\n2023 683,25 hodín.\n2.5. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštantne uvádza, že poškodený jednotlivec má právo na náhradu\nškody porušením úniového práva, ak sú splnené 3 podmienky: 1) cieľom porušenej právnej normy únie je\npriznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné, 2) existencia škody a 3) priama príčinná\nsúvislosť medzi týmto porušením a škodou.\n2.6. Prvá podmienka v predmetnej veci pre potreby uplatnenia nároku na náhradu škody je splnená,\npretože článok 6 písm. b) stanovuje minimálnu požiadavku na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci tým, že stanovuje povinnosť členským štátom ustanoviť maximálnu 48-hodinovú hranicu pre\npriemerný týždenný pracovný čas. Cieľom Smernice tak bolo priznať právo jednotlivcovi – pracovníkovi.\nVzhľadom k tomu, že úprava ZoHaZZ je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie,\nporušenie práva únie (Smernice) je dostatočne závažné.\n2.7. Druhá podmienka (existencia škody) je rovnako splnená. Slovenská právna úprava neobsahuje\nžiadne konkrétne ustanovenia pre posúdenie a určenie výšky náhrady škody, ktorá vznikla porušením\npráva únie. Analogicky sa tak použije ustanovenie § 11 až 13 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník\n(ďalej len „OZ“). Porušovaním článku 6 písm. b) Smernice je porušované právo na ochranu zdravia\n(článok 40 Ústavy SR), právo na ochranu súkromia a rodinného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR) a právo\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky (čl. 36 Ústavy SR), a to v príčinnej súvislosti s tým, že\nžalobca musel reálne odpracovať viac, ako v zmysle Smernice bol povinný. Práca hasiča je mimoriadne\nnáročná, kedy neraz nasadzuje svoj vlastný život a o to viac potrebuje dostatočný odpočinok po práci\nna regeneráciu fyzických a psychických síl, čo sa mu v dôsledku porušovania práva na primeranú dobu\nodpočinku nedostáva. Čas, ktorý by mohol venovať svojej rodine, starostlivosti o domácnosť či osobným\nzáľubám musel tráviť v práci. Základ nároku na náhradu škody má teda povahu nemajetkovej ujmy, ktorej\nnáhrady sa domáha v peniazoch. Ako vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Günter Fuß, už len\nsamotná strata času odpočinku je sama o sebe dostatočným dôvodom na domáhanie sa a priznanie\nnároku na náhradu škody porušením článku 6 písm. b) Smernice. Už len strata času odpočinku, o\nktorý dotknutý jednotlivec (hasič) prichádza prekračovaním maximálneho týždenného pracovného času,\nje dostatočný na priznanie nároku na náhradu škody vzniknutej porušením Smernice bez toho, aby\nk tomuto následku musel pristúpiť aj akýkoľvek ďalší prípadný následok na osobnostných právach\nžalobcu.\n2.8. Tretia podmienka spočívajúca v príčinnej súvislosti medzi porušovaním článku 6 písm. b) Smernice\na vzniknutou škodou vo forme nemajetkovej ujmy je taktiež splnená. V dôsledku nezarátavania služobnej\npohotovosti do pracovného času musel žalobca odpracovať viac, než je smernicou maximálne povolený\n48-hodinový týždenný pracovný čas a v dôsledku tejto skutočnosti dochádza k porušovaniu jeho práva\nna ochranu zdravia a na ochranu súkromia a rodinného života.\n2.9. Rozhodujúcim momentom vzniku ujmy žalobcu je výplatný termín za jednotlivé mesiace, tj. 10- deň\nako deň splatnosti mzdy za predchádzajúci mesiac. Príkladmo za (prvý) mesiac január 2021 výplatný\n\ntermín teda predstavuje deň 10.02.2021. Nárok za posudzované obdobie tak nie je premlčaný, pretože\nneprekračuje obdobie troch rokov pred podaním žaloby (30.01.2024).\n2.10. V roku 2021 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.989,90 hodín. Určená služobná\npohotovosť predstavovala 520,75 hodín, z toho 499,75 hodín s 15% náhradou platu\na 21 hodín\ns 30% náhradou platu. Keďže rok 2021 mal 52,14 týždňov, priemerný týždenný pracovný čas za rok\n2021 u žalobcu predstavoval 48,13 hodín. Hodinová sadzba predstavovala sumu 10,2394 EUR. Výška\nnáhrady škody podľa uplatneného mechanizmu za rok 2021 tak predstavuje sumu 1.834,01 EUR.\n2.11. V roku 2022 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.958 hodín. Určená služobná\npohotovosť predstavovala 622,75 hodín, z toho 614,75 hodín s 15% náhradou platu\na 8 hodín\ns 30% náhradou platu. Keďže rok 2022 mal 52,14 týždňov, priemerný týždenný pracovný čas za rok 2021\nu žalobcu predstavoval 49,49 hodín. Hodinová sadzba v mesiacoch január až jún 2022 predstavovala\nsumu 10,2394 EUR a v mesiacoch júl až december 2022 sumu 10,4788 EUR. Výška náhrady škody\npodľa uplatneného mechanizmu za rok 2022 tak predstavuje sumu 2.248,04 EUR.\n2.12. V roku 2023 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.958 hodín. Určená služobná\npohotovosť predstavovala 683,25 hodín, z toho 651,25 hodín s 15% náhradou platu a 32 hodín s 30%\nnáhradou platu. Keďže rok 2023 mal 52,14 týždňov, priemerný týždenný pracovný čas za rok 2023\nu žalobcu predstavoval 50,65 hodín. Hodinová sadzba v mesiacoch január 2023 až august 2023\npredstavovala sumu 11,1000 EUR a v mesiacoch september až december 2023 sumu 11,9848 EUR.\nVýška náhrady škody podľa uplatneného mechanizmu za rok 2023 tak predstavuje sumu 2.665,59 EUR.\n2.13. Za celé posudzované obdobie žalobca odslúžil 1.826,75 hodín určenej služobnej pohotovosti, čo\npri uplatnenom mechanizme výpočtu predstavuje požadovanú náhradu škody vo výške 6.747,63 EUR.\n3. Žalobca na podporu svojich tvrdení súdu predložil dôkazy: prehľadná tabuľka\n(čl. 16), výplatné\npásky (čl. 114-132) a navrhol vykonať nasledujúce dôkazy: výsluch žalobcu.\n4. Vyjadrenia žalovaného a jeho prostriedky procesnej obrany v priebehu konania boli nasledovné:\n4.1. Pôsobnosť Smernice sa nevzťahuje na príslušníkov HaZZ, teda ani na žalobcu. Keďže ustanovenia\nSmernice sa na žalobcu nevzťahujú, porušením Smernice tak žalobcovi nemohla vzniknúť škoda.\n4.2. Smernica bola transponovaná do slovenského právneho poriadku, a to aj do ZoHaZZ,\nčo je\nuvedené v transpozičnej prílohe č. 4 pod bodom 5. Článok 2 ods. 1 Smernice bol transponovaný do\nZoHaZZ, a to do ustanovení § 85 ods. 1, § 86 ods. 1, 2 a 3 a § 92 ods. 1, z ktorých jasne vyplýva, že za\nvýkon štátnej služby sa považuje aj služobná pohotovosť vykonávaná v mieste výkonu štátnej služby,\nbez ohľadu na to, či sa jedná o nariadenú alebo určenú služobnú pohotovosť. Vyplýva to aj z kolektívnych\nzmlúv vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ pre rok 2019 až 2023. Článok 6 Smernice bol do ZoHaZZ\ntransponovaný tiež. Napriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje explicitne maximálny priemerný\ntýždenný služobný čas uvedený konkrétnym počtom hodín, ako je tomu v Smernici, ZoHaZZ a kolektívne\nzmluvy dostatočne ustanovujú počty služobného času hasičov, počas ktorých hasiči vykonávajú štátnu\nslužbu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný rok.\n4.3. Smernica zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi porušená nebola. Priemerný týždenný\npracovný čas je potrebné vypočítavať v 6-mesačnom referenčnom období, pričom je nutné započítavať\nlen skutočne odpracované hodiny, počas ktorých žalobca buď pracoval\nna mieste výkonu práce\nalebo pracoval podľa pokynov zamestnávateľa. Jedná sa o riadnu časť služby, služobnú pohotovosť,\nškolenia, rekondičné pobyty a zvyšovanie kvalifikácie žalobcu.\n6 – mesačné referenčné obdobie je\npotrebné počítať od momentu, od ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok.\n4.4. Priemerný týždenný pracovný čas nemožno vypočítať z fondu pracovného času. V zmysle článku 2\nods. 2 do pracovného času nemožno zarátavať čas, ktorý spadá pod definíciu času odpočinku. Je preto\nirelevantné, že žalobca poukazuje na fond pracovného času, ktorý odzrkadľuje na výplatných páskach\nvýšku mzdy a nie pracovný čas v zmysle Smernice.\nDo pracovného času tak nemožno zarátavať\nvyšetrenie v lekárskom zariadení, dovolenku, sprevádzanie rodinného príslušníka, práceneschopnosť,\ndodatkovú dovolenku, voľno z kolektívnej zmluvy, voľno za výkon služby vo sviatok, voľno poskytnuté\nv súvislosti s pandémiou COVID-19, pričom predmetné voľná sú zahrnuté vo fonde pracovného času,\nnakoľko ide o platené voľná. Je irelevatné, že ustanovenie § 97 ZoHaZZ posudzuje tieto dni ako služobný\nčas. ZoHaZZ predmetné dni posudzuje ako služobný čas z dôvodu, že sa takýto čas započítava na účely\nvýpočtu mzdy, ako aj plnenia fondu pracovného času. Smernica ďalej neutralizuje v článku 16 písm. b)\ns poukazom na článok 7 Smernice riadne platenú dovolenku spolu so všetkou práceneschopnosťou.\n4.5. Nemožno zamieňať pojmy pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice a služobný čas v zmysle\n§ 85 ods. 1 ZoHaZZ. Pracovný čas podľa Smernice započítava iba čas, počas ktorého pracovník pracuje\npodľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi a/alebo praxou. Služobný čas započítava výkon štátnej služby, do ktorého sa\n\nv zmysle § 97 ods. 1 ZoHAZZ započítava aj čas dovolenky a rôznych druhov voľna, ktoré v zmysle\nSmernice spadajú pod čas odpočinku podľa článku 2 ods. 2.\n4.6. V I. referenčnom období (január 2021 - jún 2021) žalobca odpracoval 1.170 hodín a 35 minút\nv 25,572 týždňoch (179 dní), teda jeho priemerný týždenný pracovný čas bol 45 hodín a 46 minút. V II.\nreferenčnom období (júl 2021 - december 2021) žalobca odpracoval 772 hodín a 12 minút v 16,929\ntýždňoch (118,5 dní), teda jeho priemerný týždenný pracovný čas bol 45 hodín a 36 minút. V III.\nreferenčnom období (január 2022 - jún 2022) žalobca odpracoval 964 hodín a 21 minút v 23,858\ntýždňoch (167 dní), teda jeho priemerný týždenný pracovný čas bol 40 hodín a 25 minút. V IV.\nreferenčnom období (júl 2022 – december 2022) žalobca odpracoval 1.080 hodín v 24 týždňoch (168\ndní), teda jeho priemerný týždenný pracovný čas bol 45 hodín. V V. referenčnom období (január 2023 jún 2023) žalobca odpracoval 1.096 hodín a 15 minút v 24,143 týždňoch (169 dní), teda jeho priemerný\ntýždenný pracovný čas bol 45 hodín a 24 minút. V VI. referenčnom období (júl 2023 - december 2023)\nžalobca odpracoval 1.116 hodín a 15 minút v 25,143 týždňoch (176 dní), teda jeho priemerný týždenný\npracovný čas bol 44 hodín a 23 minút.\n4.7. Náhradu nemajetkovej ujmy nemožno určiť presným matematickým výpočtom, ako to robí žalobca.\n4.8. Podľa obsahu žaloby si žalobca neuplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale si uplatňuje\nmzdové nároky. Jedná sa tak o pracovnoprávny spor, pričom Okresný súd Lučenec nie je kauzálne\npríslušným súdom na prejednávanie pracovnoprávnych sporov.\n4.9. Počty hodín služieb pohotovosti sú v skutočnosti iné, ako uvádza žalobca. V roku 2021 bola služobná\npohotovosť žalobcu 506:45 hodín. S použitím mechanizmu výpočtu žalobcu tak za rok 2021 priemerný\ntýždenný pracovný čas predstavoval 47,88 hodín [(1989,90 hodín + 506,75 hodín) : 52,14 týždňov].\nKeďže v predmetnom roku 2021 nedošlo k porušeniu článku\n6 Smernice, neprináleží žalobcovi\nnáhrada nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške 1.834,01 EUR.\n4.10. Začiatok premlčacej doby nemožno viazať na splatnosť mzdy za predchádzajúci mesiac (ako činí\nžalobca), nakoľko plynutie premlčacej doby pri nemajetkovej ujme začína dňom nasledujúcim po dni,\nkedy k takému zásahu došlo, ako vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/42/2023-202\nzo dňa 22.09.2023. Vzhľadom na podanú žalobu dňa 30.01.2024 nepremlčané obdobie tak plynie od\n29.01.2021, kedy mal žalobca svoju prvú služobnú pohotovosť. Obdobie od 01.01.2021 do 28.01.2021\nje premlčané.\n4.11. Ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad Smernicou povolený limit, mal\nna túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného a žiadať, aby mu táto nebola určovaná.\n4.12. Žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu.\n4.13. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.\n5. Žalovaný na podporu svojich tvrdení súdu predložil dôkazy: plány služieb (čl. 64-69), prehľad plánu za\nroky 2021 až 2023 (čl. 69-94) a tabuľky výpočtu priemerného týždenného služobného času (čl. 95-97).\n6. Podľa článku 1 ods. 1 Smernice, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky\nna bezpečnosť\na ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n7. Podľa článku 1 ods. 3 Smernice, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a\nsúkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19\ntejto smernice. Táto smernica sa nevzťahuje na námorníkov definovaných\nv smernici 1999/63/\nES bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 8 tejto smernice.\n8. Podľa článku 2 Smernice, na účely tejto smernice platia tieto definície:\n1. \"pracovný čas\" je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\n2. \"čas odpočinku\" je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.\n9. Podľa článku 6 písm. b) Smernice, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné\nna zabezpečenie\ntoho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: priemerný pracovný čas pre\nkaždé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n10. Podľa článku 15 Smernice, táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo\nprijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú uplatňovanie kolektívnych\nzmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov.\n11. Podľa článku 16 písm. b) Smernice, členské štáty môžu ustanoviť: pre uplatňovanie článku 6\n(maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej\nročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo\nsú pri výpočte priemeru neutrálne.\n\n12. Podľa článku 17 ods. 3 písm. b) bod iii Smernice, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu\nvykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16: v prípade činností spojených s potrebou nepretržitej služby\nalebo výroby, najmä: služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt\na telekomunikácií, sanitky,\nprotipožiarne služby a služby civilnej ochrany.\n13. Podľa článku 19 Smernice, možnosť odchýlky z od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 17 ods. 3\na v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.\n14. Podľa článku 29 Smernice, táto smernica je adresovaná členským štátom.\n15. Podľa článku 19 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky (predtým a ďalej len\n„Ústava SR“), každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného\na rodinného života.\n16. Podľa článku 36 písm. c), d) a e) Ústavy SR, zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce\npracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu\nprípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci.\n17. Podľa článku 40 Ústavy SR, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia\nmajú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok,\nktoré ustanoví zákon.\n18. Podľa § 12 ods. 6 ZoHaZZ, na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa\nvzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.\n19. Podľa § 85 ods. 1 ZoHaZZ, služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva\nštátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\n20. Podľa § 86 ods. 1 ZoHaZZ, služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne.\nNerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.\n21. Podľa § 86 ods. 2 ZoHaZZ, pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času\nv jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na\nňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je\nnajviac 24 hodín v služobnom dni.\n22. Podľa § 86 ods. 3 ZoHaZZ, za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník\npodľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.\n23. Podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ, služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe\nv mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje\nna vykonávanie štátnej\nslužby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\n24. Podľa § 97 ods. 1 ZoHaZZ, ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas\na) čerpania dovolenky,\nb) plateného služobného voľna,\nc) zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,\nd) účasti na rekondičnom pobyte,\ne) prehlbovania kvalifikácie,\nf) zvyšovania kvalifikácie,\ng) prestávok na dojčenie,\nh) náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,\ni) keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný\ndeň,\nj) neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu\n1. dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,\n2. karantény,\n3. materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dieťa\ns dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť do šiestich rokov\ndieťaťa,\n4. zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa § 52, ak sa preukáže, že nebol dôvod na\nzaradenie mimo činnej štátnej služby,\nk) vykonávania funkcie národného experta Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie,\nl) vykonávania uvoľneného funkcionára príslušného odborového orgánu podľa § 160 ods. 2.\n25. Podľa § 103 ods. 5 ZoHaZZ, príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom\nokrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za\npohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.\n26. Podľa § 122 ods. 1 ZoHaZZ, ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí\nmu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho\nslužobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\n\n27. Podľa § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ, ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej\nslužby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\n28. Podľa § 122 ods. 3 ZoHaZZ, náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas,\nv ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou\nslužbou nadčas.\n29. Podľa § 193 ZoHaZZ, na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 40\nods. 11, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až\n132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 151, § 152 ods. 1, 2, ods. 4 tretej vety, ods.\n5 a 7, § 152a, § 152b, § 152c, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods.\n4, § 232 až 240 a § 250b ods. 6 a 7 Zákonníka práce.\n30. Podľa § 85 ods. 9 ZP, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie\nprekročiť 48 hodín.\n31. Podľa § 96 ods. 2 ZP, čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený\nna výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za\npracovný čas.\n32. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n33. Podľa § 13 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo\nod\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov\na aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady\npodľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k\nporušeniu práva došlo.\n34. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej\n(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,\nnemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n35. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým\nnie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.\n36. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n37. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani\niným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im\nnajbližšie.\n38. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové\ntvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n43. Za nesporné súd považoval najmä nasledujúce skutočnosti:\na. žalobca pracuje v štátnej službe ako príslušník HaZZ od roku 2003;\nb. v roku 2021 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.989,90 hodín;\nc. v roku 2022 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.958 hodín. Určená služobná pohotovosť\npredstavovala 622,75 hodín, z toho 614,75 hodín s 15% náhradou platu a 8 hodín s 30% náhradou platu;\nd. v roku 2023 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.958 hodín. Určená služobná pohotovosť\npredstavovala 683,25 hodín, z toho 651,25 hodín s 15% náhradou platu a 32 hodín s 30% náhradou\nplatu;\ne. fond pracovného času nezahŕňa hodiny určenej služobnej pohotovosti.\n44. Za sporné súd považoval najmä nasledujúce skutočnosti:\na. koľko hodín určenej služobnej pohotovosti žalobca odpracoval v roku 2021;\nb. či služobná činnosť príslušníka HaZZ spadá do pôsobnosti Smernice;\n\nc. či vnútroštátna úprava ZoHaZZ je v súlade so Smernicou;\nd. či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný;\ne. či sa žalobca domáha mzdového nároku alebo náhrady nemajetkovej ujmy;\nf. aký bol priemerný týždenný pracovný čas u žalobcu v posudzovanom období.\n45. Súd vec prejednal na pojednávaní, ktorého sa zúčastnili obidve strany konania.\n46. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predložené stranami sporu a výsluchom žalobcu ako\nstrany konania.\n47. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na nesporné skutočnosti súd zistil, že žalobca pracuje\nako príslušník HaZZ od roku 2003. V roku 2021 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.989,90\nhodín. Určená služobná pohotovosť predstavovala 506,75 hodín, z toho 485,75 hodín s 15% náhradou\nplatu a 21 hodín s 30% náhradou platu. V roku 2022 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.958\nhodín. Určená služobná pohotovosť predstavovala 622,75 hodín, z toho 614,75 hodín s 15% náhradou\nplatu a 8 hodín s 30% náhradou platu. V roku 2023 fond pracovného času žalobcu predstavoval 1.958\nhodín. Určená služobná pohotovosť predstavovala 683,25 hodín, z toho 651,25 hodín s 15% náhradou\nplatu a 32 hodín s 30% náhradou platu. V období od 01.01.2021 do 31.12.2023 (posudzované obdobie)\nfond pracovného času žalobcu teda predstavoval 5.905,90 hodín (1.989,90 hodín + 1.958 hodín +\n1.958 hodín). Určená služobná pohotovosť žalobcu, ktorá nie je zahrnutá vo fonde pracovného času,\nv posudzovanom období predstavovala 1.812,75 hodín (506,75 hodín + 622,75 hodín + 683,25 hodín).\n48. Žalovaný správne poukázal na skutočnosť (čo v konečnom dôsledku žalobca ani nenamietal), že\nv roku 2021 žalobca neodslúžil ním uvádzaných 520,75 hodín služobnej pohotovosti, ale len 506,75\nhodín. Konkrétne za mesiac december 2021 žalobca nesprávne uviedol 35 hodín určenej služobnej\npohotovosti s 15%-nou náhradou mzdy, pričom v skutočnosti ich odslúžil len 21, čo preukazuje tabuľka\nvýpočtu priemerného týždenného služobného času (čl. 95 p.v.) a prehľad plánu za rok 2021 (čl. 77).\n49. Žalovaný namietal spôsob výpočtu priemerného týždenného pracovného času a poukázal tiež na\nto, že priemerný týždenný čas je potrebné počítať v 6-mesačnom referenčnom období. K danej veci\nsúd uvádza, že súhlasí s názorom žalovaného, že v zmysle Smernice v spojení s ZoHaZZ referenčné\nobdobie, počas ktorého by sa nemal prekročiť v priemere 48-hodinový pracovný čas, predstavuje 6\nmesiacov. To však neodôvodňuje prijať záver, že v dlhšom, a to konkrétne v období troch rokov, teda\nv posudzovanom období (od 01.01.2020 do 31.12.2023), ako vyčlenil žalobca, priemerný týždenný\npracovný čas môže byť prekročený. V zásade teda platí, že tak ako\nv (referenčnom) 6mesačnom, tak ani v trojročnom období nemôže byť prekročený (v priemere) 48-hodinový pracovný\nčas v týždni. Pre posúdenie porušenia článku 6 písm. b) Smernice je tak irelevantné, či sa posudzuje\nobdobie šiestich mesiacov alebo troch rokov, pretože ani v jednom prípade nemôže dôjsť k prekročeniu\nmaximálneho priemerného týždenného pracovnému času. Pokiaľ teda žalobca namieta prekročenie\npriemerného 48-hodinového pracovného času v trojročnom období, a k takému prekročeniu skutočne\naj došlo, tak je potrebné prijať záver, že článok 6 písm. b) Smernice bol porušený, čo korešponduje aj\ns judikatúrou Súdneho dvora, a to konkrétne napríklad s rozsudkom C-429/09 zo dňa 25.11.2010 (ďalej\nlen „rozsudok C-429/09“).\n50. Medzi žalobcom a žalovaným bola ďalej nezhoda v tom, ako stanoviť počet odpracovaných hodín\npre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času. Zatiaľ čo žalobca vychádza z počtu\nodpracovaných hodín podľa takzvaného fondu pracovného času vrátane počtu hodín odslúžených\nurčenej služobnej pohotovosti, tak v zásade žalovaný namietal, že od počtu hodín stanovených vo\nfonde pracovného času treba odpočítať služobné hodiny vymedzené v § 97 ZoHaZZ (ako sú napríklad\nčerpanie dovolenky, platené služobné voľno, náhradné voľno za štátnu službu nadčas a podobne),\npretože sa nejedná o pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice. K tejto otázke je potrebné\npoukázať na znenie článku 15 Smernice, podľa ktorého členské štáty (teda aj Slovenská republika ako\nžalovaný), sú oprávnené prijímať také legislatívne úpravy, ktoré sú pre pracujúcu osobu priaznivejšie.\nTo znamená, že ak žalovaný ako štát prijal právnu úpravu, ktorá je pre posúdenie priemerného\nmaximálneho počtu pracovných hodín pre pracujúce osoby, teda aj pre žalobcu, priaznivejšia, a to\nkonkrétne ustanovením § 97 ZoHaZZ, kde za služobný (pracovný) čas sa považuje aj čas, ktorý by\nmohol predstavovať čas odpočinku, tak pre posúdenie počtu odpracovaných hodín je potrebné aplikovať\npráve aj predmetné ustanovenie § 97 ZoHaZZ. Inými slovami, žalovaný nemôže neaplikovať ním prijaté\nzákonné ustanovenie (§ 97 ZoHaZZ), ak je to pre žalobcu ako pracujúcu osobu priaznivejšie. Preto\nžalovaným namietanú skutočnosť o neaplikácii ustanovenia § 97 ZoHaZZ súd považuje\nza\nnedôvodnú a to vedie k nepochybnému záveru, že pre stanovenie počtu odpracovaných hodín je\npotrebné vychádzať z počtu hodín, ktorý je vymedzený vo fonde pracovného času a z ktorého vychádzal\naj žalobca.\n\n51. Nemožno odhliadnuť ani od ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, ktorá konštantne pri stanovovaní\npočtu odpracovaných hodín vychádza z fondu pracovného času. Preto aj v záujme zachovania princípu\nprávnej istoty nie je daný dôvod určovať iný spôsob stanovania počtu odpracovaných hodín, než ako\nvyplýva z fondu pracovného času. Len príkladmo súd poukazuje napríklad na\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/64/2023-218 zo dňa 14.02.2024 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/37/2024-285 zo dňa 24.04.2024,\n- rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 21C/22/2022-310 zo dňa 11.09.2023 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/104/2023 zo dňa 04.04.2024,\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/16/2023-233 zo dňa 27.07.2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/91/2023 zo dňa 04.04.2024,\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 19C/25/2023-202 zo dňa 04.10.2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/112/2023 zo dňa 25.01.2024 či\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/25/2023-213 zo dňa 05.09.2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/134/2023 zo dňa 07.05.2024.\n52. Zhrnúc doposiaľ uvedené, keďže v posudzovanom období (od 01.01.2021 do 31.12.2023) žalobca\nodpracoval celkom 7.718,65 hodín (5.905,90 hodín podľa fondu pracovného času + 1.812,75 hodín\nurčenej služobnej pohotovosti) a posudzované obdobie pozostávalo z 156,42 týždňov (52,14 týždňov\nx 3 roky) tak priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň v posudzovanom období u žalobcu\npredstavoval 49,35 hodín (7.718,65 hodín : 156,42 týždňov). Je tak potrebné skonštatovať, že v prípade\nžalobcu došlo k prekročeniu maximálneho 48-hodinového priemerného týždenného pracovného času,\nako ustanovuje článok 6 písm. b) Smernice.\n53. Ďalej je potrebné uviesť, že pôsobnosť Smernice sa vzťahuje na príslušníkov HaZZ a teda aj\nna žalobcu. Ako judikoval Súdny dvor napríklad v rozsudku C-518/15 zo dňa 21.02.2018 (ďalej len\n„rozsudok C-518/15“), Smernica sa má uplatniť na činnosti hasičského zboru, aj keď sú vykonávané\nzásahovými silami v teréne a nezáleží na tom, že sú zamerané na boj proti požiarom alebo poskytnutie\npomoci iným spôsobom, ak sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním zvereným\npríslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ku ktorým môžu tieto činnosti viesť, sú svojím charakterom\nnepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, určitým rizikám, pokiaľ ide o ich\nbezpečnosť a/alebo zdravie (bod 27.). Na účely uplatnenia Smernice sa pojem “pracovníka“ nemôže\nvykladať rôzne podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ale má autonómny význam, ktorý je vlastný\nprávu Únie. Za “pracovníka“ treba považovať každého, kto vykonáva skutočné a konkrétne činnosti, s\nvýnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že sa javia ako čisto okrajové a vedľajšie. Charakteristickým\nznakom pracovnoprávneho vzťahu je okolnosť, že určitá osoba vykonáva počas určitého obdobia\nv\nprospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré poberá odmenu (bod 28.). Právna povaha\npracovnoprávneho vzťahu z hľadiska vnútroštátneho práva nemôže mať nijaký dosah na postavenie\npracovníka v zmysle práva Únie (bod 29.). Na účely kvalifikácie pracujúcej osoby ako “pracovníka“\nv zmysle Smernice je pritom irelevantné, či sa jedná o profesionálneho alebo dobrovoľného hasiča (bod\n30.).\n54. Podporne je možné poukázať aj na to, že ZoHaZZ v prílohe č. 4, bod. 5. preberá Smernicu do znenia\nzákona, a preto i z tohto hľadiska je potrebné dospieť k záveru, že služobná činnosť žalobcu patrí do\npôsobnosti Smernice.\n55. Navonok sa môže javiť, že vnútroštátna právna úprava ZoHaZZ je v súlade s právom Európskej únie,\nnakoľko podľa prílohy č. 4. bod 5. ZoHaZZ bola Smernica do jeho znenia prebratá. Aj podľa ustanovenia\n§ 193 ZoHaZZ sa na služobný pomer príslušníkov použijú primerane okrem iného aj ustanovenia §\n85 ZP, podľa ktorého priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie\nprekročiť 48 hodín. ZP ale zároveň explicitne v ustanovení § 96 ods. 2 uvádza, že čas, počas ktorého sa\nzamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna\nčasť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas. Ustanovenie § 96 ZP však na služobný\npomer príslušníkov HaZZ nie je aplikovateľné, pretože znenie § 193 ZoHaZZ naň neodkazuje.\n56. Ďalej z ustanovení ZoHaZZ (konkrétne § 85, § 86 ods. 1 a 2 a § 92 ods. 1) vyplýva, že zákon\noddeľuje vykonávanie štátnej služby hasiča v rámci služobného času a vykonávanie štátnej služby\nhasiča v rámci určenej služobnej pohotovosti, pretože služobná pohotovosť hasiča bezprostredne\nnadväzuje na služobný čas hasiča. Výsledkom uvedenej úpravy je záver, že hoci v obidvoch prípadoch\nide o výkon štátnej služby hasiča, služobná pohotovosť hasiča sa nezapočítava do jeho služobného\nčasu. Podľa článku 2 ods. 1 Smernice však pracovný čas predstavuje akýkoľvek čas, počas ktorého\npracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade\ns vnútroštátnymi právnymi predpismi a (alebo) praxou, z čoho možno vyvodiť, že čas určenej služobnej\npohotovosti hasiča má byť súčasťou služobného času, čo korešponduje aj s judikatúrou Súdneho dvora\n\n(viď napríklad bod 57. a 59. rozsudku C-518/15). ZoHaZZ tak jednoznačne v rozpore so Smernicou zo\nslužobného (pracovného) času hasiča vyčleňuje čas určenej služobnej pohotovosti. Uvedené možno\ndovodiť aj z ustanovenia § 122 ods. 3 ZoHaZZ, z ktorého tiež vyplýva rozlíšenie, že ak počas trvania\nslužobnej pohotovosti dôjde k vykonaniu štátnej služby\n(k výjazdu), až takéto vykonanie je\nštátnou službou. Smernica pritom neumožňuje, aby členské štáty ponechali v platnosti alebo prijali\ninú definíciu pojmu “pracovný čas“, ako je definícia uvedená\nv Smernici. Z uvedeného potom\nvyplýva záver, že vnútroštátna právna úprava umožňuje zamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť\nslužobnej pohotovosti do služobného času (hoci príslušník je v službe a k dispozícii služobnému úradu)\na rozvrhnúť žalobcovi - príslušníkovi HaZZ služobný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu\nstanovenú článkom 6 písm. b) Smernice. V tejto súvislosti potom môže súd konštatovať, že Slovenská\nrepublika ako členský štát EÚ v súlade\ns potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, v tomto\nprípade príslušníkov HaZZ, neprijala doposiaľ opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby\nbol služobný čas príslušníkov HaZZ definovaný v súlade s pojmom pracovný čas podľa článku 2 ods.\n1 Smernice a aby nebola prekročená maximálna hranica priemerného týždenného pracovného času\nstanovená článkom 6 písm. b) Smernice.\n57. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by si žalobca (po obsahovom posúdení žaloby)\nv konaní uplatňoval mzdové nároky. Žalobca jasne deklaroval, že nárok si uplatňuje z titulu nemajetkovej\nujmy v zmysle § 13 OZ. Pokiaľ pre výpočet samotnej výšky nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal\nz rozdielu medzi peňažnou náhradou za určenú služobnú pohotovosť\n(§ 122 ods. 1 ZoHaZZ)\na peňažnou náhradou za nariadenú služobnú pohotovosť (§ 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ), tak na\nzáklade uvedeného nemožno prijať záver, že by sa žalobca v skutočnosti domáhal mzdových nárokov,\npretože sa jedná len o mechanizmus (spôsob výpočtu) pre stanovenie primeranej výšky náhrady škody.\nNaopak, jadrom uplatneného nároku je práve porušenie ustanovení Smernice a s tým spojený zásah\ndo jeho osobnostných práv. Z uvedeného dôvodu nie je ani dôvodná námietka ohľadom tvrdenej\nnesprávnej kauzálnej príslušnosti súdu, pretože predmetom sporo nie je mzdový nárok a nejedná sa\ntak o pracovnoprávny spor.\n58. Tiež je potrebné poznamenať, že článok 6 písm. b/ Smernice nevyžaduje, aby dotknutí pracovníci\npožiadali svojho zamestnávateľa o dodržanie minimálnych požiadaviek upravených týmto ustanovením,\na preto nemožno dôvodne požadovať od žalobcu, aby na účely uplatnenia nároku\nna získanie\nnáhrady za nemajetkovú ujmu najprv vyvíjal iniciatívu vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi (viď\nnapríklad aj rozsudok C-429/09).\n59. Súd sa zároveň stotožňuje s tvrdením, že v danom prípade pre uplatnenie nároku\nna náhradu\nškody pre nesprávnu transpozíciu Smernice a s ním spojený zásah do osobnostných práv dotknutej\nosoby treba analogicky aplikovať ustanovenia § 11 a 13 OZ. Smernica neobsahuje ustanovenia o práve\nna náhradu škody v prípade jej porušenia. Právny poriadok Slovenskej republiky tiež nemá výslovnú\núpravu ohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej porušením práva únie. Ani\nzákon č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci takúto právnu\núpravu neobsahuje. Preto je možné ustáliť, že ujma žalobcu má najbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu\n(analógia podľa § 11 až 13 OZ).\n60. K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že podľa čl. 29 Smernice,\ntáto Smernica je adresovaná členským štátom, pričom žalovaný ako členský štát Európskej únie a\nadresát Smernice je zodpovedný za prijatie všetkých opatrení legislatívnej a aj faktickej povahy s cieľom\ndosiahnutia účelu Smernice. V prípade že štát túto povinnosť nesplní, je štát (žalovaný) zodpovedný aj za\nnesprávnu aplikáciu Smernice, pokiaľ k nesprávnej aplikácii Smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho\nprebratia do právneho poriadku Slovenskej republiky. Slovenská republika ako člensky štát a adresát\nSmernice po vstupe do Európskej únie teda je zodpovedná za prijatie všetkých opatrení legislatívnej aj\nfaktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu Smernice. Inými slovami, nakoľko Smernica je určená štátu,\nktorý zodpovedá za jej správnu transpozíciu,\nv konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym\nprebratím Smernice do právneho poriadku, je pasívne vecne legitimovaná žalovaná Slovenská republika\n(štát).\n61. Súd je toho názoru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi\nporušením práva únie boli v danom spore splnené, pričom tieto predpoklady vyplývajú z judikatúry\nSúdneho dvora, podľa ktorej štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu spôsobenú porušením práva únie,\nak: 1. porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým osobám alebo právnickým osobám alebo\nzakladá povinnosti pre členský štát, 2. porušenie práva únie je dostatočne závažné a 3. medzi porušením\npráva únie členským štátom a vznikom škody jednotlivca existuje príčinná súvislosť (viď napríklad bod\n47 rozsudku C-429/09).\n\n62. Článok 6 písm. b) Smernice priznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný pracovný čas\nvrátane nadčasov v rozsahu maximálne 48 hodín. Toto ustanovenie Smernice má priamy účinok, keďže\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Ako bolo\nuvedené vyššie, ustanovenie článku 6 písm. b) Smernice nebolo do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky prebraté správne, pretože umožňuje, aby priemerný týždenný pracovný čas žalobcu vrátane\nnadčasov presiahol 48 hodín, k čomu v posudzovanom období aj došlo.\n63. Porušenie čl. 6 písm. b) Smernice vo vzťahu k žalobcovi je zároveň dostatočne závažné, pretože ide\no porušenie jasnej a konkrétnej normy únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného\npracovného času, neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne ide o porušenie\npráva únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (viď napríklad rozsudok\nC-429/09).\n64. Splnená je aj podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením práva únie členským štátom\na\nvznikom ujmy u jednotlivca, keď v príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany žalovaného došlo\nu žalobcu k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia (čl.\n40 Ústavy), pretože účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného času bolo zabezpečenie\npotreby odpočinku, aby pracovník (žalobca) v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného\nrozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe ani spolupracovníkom alebo iným osobám a aby si krátkodobo\nalebo dlhodobo nepoškodil zdravie. Súčasne došlo k zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný\nživot (článok 19 ods. 2 Ústavy), pretože musel reálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle\nSmernice, na úkor svojich blízkych musel tráviť čas v práci a prichádzal tak o čas, ktorý by chcel a\nmohol venovať svojim najbližším, rodine, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s\njeho pracovným zaradením.\n65. Vznik škody preukazuje výsluch samotného žalobcu, ktorý uviedol, že služba je pre neho\nvyčerpávajúca, v dôsledku čoho potrebuje po jej výkone odpočívať. Svoj voľný čas, teda čas, keď nie\nje v práci, trávi športovaním a so synom.\n66. Súd preto dospel k názoru, že boli splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy\nžalobcovi.\n67. Vzhľadom na povahu osobnostných práv, ktoré boli v tomto prípade porušené (právo na ochranu\nzdravia, právo na súkromie) s prihliadnutím na skutočnosť, že čas, ktorý musel žalobca nad prípustnú\nmieru v posudzovanom období stráviť v práci, nemožno už vrátiť späť, má súd\nza to, aby v rámci\nnáhrady nemajetkovej ujmy bola žalobcovi priznaná peňažná satisfakcia v zmysle § 13 ods. 2 OZ.\n68. Za primeranú náhradu súd považuje finančné odškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú priznáva\nZoHaZZ ako pri nariadenej služobnej pohotovosti. Teda peňažná náhrada\nza nemajetkovú\nujmu predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou za určenú služobnú pohotovosť (§ 122 ods. 1\nZoHaZZ) a peňažnou náhradou za nariadenú služobnú pohotovosť (§ 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ), a to\nv rozhodnom období. Súd sa nestotožňuje s názorom, že pre určenie konkrétnej výšky nemajetkovej\nujmy nemožno vychádzať z matematických výpočtov. Naopak, takto stanovený postup (ktorý aplikoval aj\nžalobca) pri výpočte náhrady škody súd považoval za primeraný charakteru a spôsobu, akým k zásahu\ndošlo, ako aj k následkom na jeho živote.\n69. Súd však nemôže žalobcovi priznať ním uplatnenú škodu v celej požadovanej výške 6.747,63\nEUR podľa ním deklarovaných 1.826,75 hodín určenej služobnej pohotovosti, pretože ako vyplýva\nz už vyššie uvedeného (viď odsek 48. tohto rozsudku) žalobca v posudzovanom období odslúžil o 14\nhodín menej určenej služobnej pohotovosti (v porovnaní s ním deklarovanými hodinami), pričom sa\njednalo o určenú služobnú pohotovosť s 15%-nou náhradou mzdy. Žalobca tak nemá nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy zodpovedajúcej 14-im hodinám\ns 35 % peňažnou náhradou z prináležiacej\nhodinovej odmeny, ktorá v danom období (december 2021) predstavovala 10,2394 EUR, čo v konečnom\ndôsledku predstavuje sumu vo výške 50,17 EUR (14 x 10,2394 x 35 : 100).\n70. Po odpočítaní sumy 50,17 EUR zo žalobcom uplatnenej sumy 6.747,63 EUR tak finančné\nodškodnenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu žalobcovi predstavuje sumu 6.697,46 EUR, pričom túto\nsumu je možné považovať za primeranú výšku nemajetkovej ujmy, pretože spĺňa odškodňovaciu funkciu\na súčasne nie je sumou neprimerane vysokou za obdobie,\nza ktoré trvalo porušovanie práva žalobcu\n(v rozhodnom období). Počas trojročného obdobia, ktorého sa tento spor týka, žalobca odpracoval\n1.812,75 hodín určenej služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do pracovného času, čo\npredstavuje nemajetkovú ujmu v sume 3,69 EUR za hodinu (6.697,46 EUR : 1.812,75 hodín), ktorú\nmusel v rámci služobnej pohotovosti nezahrnutej\ndo pracovného času stráviť v práci a nemohol\nsa venovať rodine, priateľom, svojim koníčkom,\nči odpočinku.\n71. V závere k námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú,\nnakoľko nerešpektovaním Smernice vznikla žalobcovi ujma, ktorú je potrebné analogicky posúdiť podľa\n\n§ 11 a nasl. OZ vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti. Keďže ide o právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch, ktoré je právom majetkovej povahy, premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej\ndobe. Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy\ndošlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej\nosoby. K ujme na právach žalobcu dochádzalo každým kalendárnym mesiacom za žalované obdobie\ntým, že nebol dodržaný limit pracovného času podľa čl. 6 písm. b/ Smernice, pričom toto porušovanie\nSmernice nebolo kompenzované v jeho služobnom plate za každý príslušný mesiac. Služobný plat\nhasičov je splatný 10. dňom mesiaca za predchádzajúci mesiac. Ak by táto ujma utrpená v daný mesiac\nbola kompenzovaná v jeho služobnom plate za daný mesiac, škoda by bola takto nahradená\na\nnebolo by potrebné domáhať sa jej v tomto súdnom konaní. Súd ustálil začiatok plynutia premlčacej\ndoby na dátum splatnosti mzdy žalobcu, pretože tento okamih sa viaže na moment vzniku nemajetkovej\nujmy. Žalobca si nárok uplatnil počnúc splatnosťou mzdy za mesiac január 2021, ktorá bola splatná\n10.02.2021. Žaloba bola súdu doručená dňa 30.01.2024, preto nárok žalobcu uplatnený v konaní nie\nje premlčaným v trojročnej premlčacej dobe. Na podporu záverov o dĺžke a plynutí premlčacej doby\nohľadne peňažného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd poukazuje napríklad na\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/59/2023 zo dňa 29.02.2024 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/27/2024 zo dňa 11.06.2024,\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/66/2023 zo dňa 13.02.2024 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/22/2024 zo dňa 28.05.2024,\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/25/2023 zo dňa 05.09.2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/134/2023 zo dňa 07.05.2024,\n- rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21C/21/2022 zo dňa 11.09.2023 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/132/2023 zo dňa 23.04.2024 či\n- rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21C/22/2022 zo dňa 11.09.2023 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/104/2023 zo dňa 04.04.2024.\n72. Pokiaľ k otázke začatia plynutia premlčacej doby žalovaný poukazuje na rozsudok Okresného súdu\nZvolen č. k. 16C/42/2023-202 zo dňa 22.09.2023, tak predne je potrebné konštatovať, že tento rozsudok\n(vo veci samej) bol už potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/140/2023\nzo dňa 26.06.2024. Súd pripúšťa, že rozhodovacia prax v otázke začatia plynutia premlčacej doby\nv obdobnej veci nie je jednotná a existuje aj odlišný názor, prezentovaný napríklad aj na Krajskom\nsúde v Banskej Bystrici, keď vo svojom rozsudku zo dňa 26.06.2024 sp. zn. 17Co/135/2023 sa vyjadril,\nže „počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady nemajetkovej ujmy\nje v tomto prípade viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na\nzachovanie priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/\nES. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Či\ndošlo k prekročeniu priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES možno spravidla zistiť v priebehu, resp. najneskôr po dovŕšení príslušného mesiaca.\nPrávo na náhradu nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý deň nasledujúceho mesiaca, t.j. z\nhľadiska posudzovaného prípadu za mesiac február 2020 najskôr dňa 1. marca 2023.“. Ako teda\nvyplýva z uvedeného názoru (tento názor je vyjadrený aj v rozsudku Okresného súdu Zvolen č.\nk. 16C/42/2023-202 zo dňa 22.09.2023, na ktorý žalovaný odkazuje), zistiť, či došlo k prekročeniu\npriemerného pracovného (služobného) času možno zistiť najneskôr po dovŕšení príslušného mesiaca,\nčo znamená, že za mesiac január 2021 by premlčacia doba začala plynúť až dňa 01.02.2021 a uplynula\nby 01.02.2024. Teda aj keby súd otázku premlčania posudzoval v zmysle tohto odlišného názoru,\nk premlčaniu nároku nemajetkovej ujmy za mesiac január 2021 by rovnako nedošlo, pretože žaloba bola\nna súd podaná dňa 30.01.2024.\n73. S ohľadom na vyššie uvedené súd považoval žalobu žalobcu v časti 6.697,46 EUR\nza dôvodnú\n(výrok I.) a v prevyšujúcej časti, ktorá zodpovedá sume 50,17 EUR, zamietol (výrok II.). Keďže žalovaný\nnavrhol v prípade vyhovenia žalobe stanoviť lehotu na plnenie 15 dní, s čím žalobca súhlasil, zaviazal\nsúd žalovaného za zaplatenie priznanej sumy v lehote 15 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\n74. Predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie sumy 6.747,63 EUR, pričom žalobca bol úspešný\nvo výške 6.697,46 EUR, čo predstavuje 99,26 % a žalovaný bol úspešný vo výške 50,17 EUR, čo\npredstavuje 0,74 %. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 98,52 % (99,26% - 0,74 %) (výrok III.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v súlade § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.", "vazby": {"stav": {"sz": "16Co/81/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "225fe079-d91d-4c23-a6fc-6154d501f90a:e43ae0f9-0a93-44b2-9874-ab9934ec8386", "datum": "2025-09-10", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "cb48d04d-3d50-447e-b24c-970a99335610:4ce6ed8d-11b9-4608-978c-149307ec8a1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6723201442.1", "spisova_znacka": "17Co/140/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/140/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6723201442.1"}, {"guid": "677c83f7-a980-4ff1-9aac-738c1193a1b9:76a650fe-75ca-4e92-bd64-1d8d7b53737a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6723201000.1", "spisova_znacka": "17Co/135/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/135/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6723201000.1"}, {"guid": "a06a38a5-fe3f-48e3-9a74-101596e66bdf:bd650cf1-aa0c-4143-a500-1ad6e09df17b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1", "spisova_znacka": "14Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/27/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1"}, {"guid": "8d99f5d4-7c1e-4965-ac57-08296d251550:a915d298-9d3d-4490-9ba6-56a191363446", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203401.1", "spisova_znacka": "14Co/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/22/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203401.1"}, {"guid": "634f42a7-3a70-4b16-b962-016174ed713f:f46757cd-2c0a-4e06-9f40-f6d643e7748a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6723201441.1", "spisova_znacka": "14Co/134/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/134/2023 z 7. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6723201441.1"}, {"guid": "e08a5a98-62c6-4106-bd21-b0d5c49a4a51:02781274-7c7a-4b32-bd89-a82a59db1f6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/37/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e08a5a98-62c6-4106-bd21-b0d5c49a4a51:02781274-7c7a-4b32-bd89-a82a59db1f6d"}, {"guid": "e2b82371-efd9-463b-967c-93ac6e896787:a6ff69dc-25b9-4291-a8bc-7a93a0ebd4f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/132/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/132/2023 z 23. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e2b82371-efd9-463b-967c-93ac6e896787:a6ff69dc-25b9-4291-a8bc-7a93a0ebd4f4"}, {"guid": "9a17f329-2787-438a-a82f-a28674049435:6a325f3f-614f-4d64-b713-a477bcfa9cf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/91/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/91/2023 z 4. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9a17f329-2787-438a-a82f-a28674049435:6a325f3f-614f-4d64-b713-a477bcfa9cf2"}, {"guid": "9485c724-1e3b-41a3-89a5-0c86858c4af6:ec35b86c-9029-46ab-b460-851c7ac37e8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/104/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/104/2023 z 4. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9485c724-1e3b-41a3-89a5-0c86858c4af6:ec35b86c-9029-46ab-b460-851c7ac37e8a"}, {"guid": "17ede524-0445-41ef-8169-56c90803de88:77ad20a9-7971-455e-8003-25306eb38201", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/112/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/112/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/17ede524-0445-41ef-8169-56c90803de88:77ad20a9-7971-455e-8003-25306eb38201"}], "citovane_v": []}