{"guid": "e533a441-786a-4841-b721-d2f5d6c14e7e:b127b881-ac30-4e96-9536-90ac913ad2f8", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624201358.4", "spisova_znacka": "13C/15/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/15/2024 z 8. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 8. júla 2024, sp. zn. 13C/15/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624201358.4", "identifikacne_cislo": "6624201358", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Ján Šulaj", "sudca_id": 2212, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-sulaj-2212", "datum_vydania": "2024-07-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b127b881-ac30-4e96-9536-90ac913ad2f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201358.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201358.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201358.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n13C/15/2024\n6624201358\n08. 07. 2024\nJUDr. Ján Šulaj\nECLI:SK:OSLC:2024:6624201358.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Ronald Ivan, narodený\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpeného: JUDr. Ondrej\nSzilágyi, advokát, IČO: 37 998 528, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Slovenská\nrepublika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom\nPribinova 2, 812 72 Bratislava o zaplatenie 6483,40 €, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e\ntohto rozsudku.\n\npovinný\n\nzaplatiť žalobcovi istinu 6483,40 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti\n\nII. Žalovaný\nje\npovinný\nnahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% z priznanej\nsumy, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote 3 dní\nod právoplatnosti tohto uznesenia.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6483,40 € od žalovaného, pričom uviedol, že na základe\nRozhodnutia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici bol dňom\n01.10.2010 prijatý do služobného pomeru na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru\nLučenec podľa § 20 ods. 12 zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore. Dňa 05.05.2006\nbol žalobca s hodnosťou poručík vymenovaný do stálej štátnej služby v zmysle § 29 ods. 3 písm. a)\ncitovaného zákona. Prácu hasiča teda žalobca vykonáva viac ako 13 rokov. Žalobca pôsobí na Hasičskej\nstanici Fiľakovo ako hasič – záchranár.\n2. Štátnou službou príslušníkov sa na účely zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore\n(ďalej len „ZoHaZZ“) rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade alebo v zahraničí.\nŠtátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická\nosoba, ktorá je v služobnom pomere podľa ZoHaZZ.\n3. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Služobný čas príslušníkov je v zmysle § 86 ods. 1\nZoHaZZ rozvrhnutý nerovnomerne a to tak, že pracovná zmena sa skladá z vykonávania služby, po\nktorom bezprostredne nasleduje určená služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna služobná zmena\npríslušníka sa teda skladá z výkonu služby a z určenej služobnej pohotovosti. Pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n4. Okrem určenej pohotovosti, ktorú žalobca odpracuje počas každej pracovnej zmeny, mu môže\nbyť v odôvodnených prípadoch nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutiam služobného\n\nčasu. Určená služobná pohotovosť ako ani nariadená služobná pohotovosť sa však nezapočítavajú\ndo pracovaného času. Napriek tomu, že časť služobnej pohotovosti tvorí aj tzv. „neaktívna časť“,\npočas ktorej hasiči čakajú na vyhlásenie výjazdu, aj tento časový úsek je žalobca povinný tráviť na\npracovisku a po celý čas trvania služobnej pohotovosti musí byť okamžite pripravený na vykonanie\nslužobného zásahu. Táto služobná pohotovosť sa však nezapočítava do pracovného času a teda tieto\nodpracovaného hodiny nie sú považované za odpracovaný čas. Žalobca v práci strávi v rámci každej\njednej zmeny minimálne 24 hodín, v súčasnosti 8 hodín z tohto času (do konca roku 2021 to bolo 7\nhodín), ktoré strávi na pracovisku pripravený na výkon práce, nie je považovaný za pracovný čas.\n5. V zmysle § 122 ods. 1 ZoHaZZ za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti patrí žalobcovi každú\nhodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu,\na 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Ak je príslušníkovi nariadená služobná pohotovosť,\npatrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 50% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho\nslužobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100%\nz tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25%\nz tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 5% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10% z\ntejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom\ndošlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou\nnadčas. Samotný výkon služobnej pohotovosti je rozdelený na aktívnu časť služobnej pohotovosti a\nneaktívnu časť služobnej pohotovosti.\n6. Na hasičskej stanici vo Fiľakove pracuje 18 osôb, ktoré sú rozdelené do troch zmien po šesť osôb, t.j.\nkaždý tretí deň odslúži jedna zmena 24 hodín po ktorej nasledujú dva dni voľna. Mesačne každá zmena\nodslúži minimálne 10 zmien a v niektorých mesiacoch 11 zmien, čo predstavuje 240 hodín, resp. 264\nhodín. Zároveň môže nastať situácia, kedy je ku koncu zmeny vyhlásený poplach a je potrebné vykonať\nvýjazd, kedy príslušník vykonáva prácu na 24 hodín.\n7. Žalobca od marca 2021 do februára 2024 len v rámci určenej služobnej pohotovosti v období od\nmarca 2021 do decembra 2021 odpracoval 545,33 hodín; v období od januára 2022 do decembra 2022\nodpracoval 723,53 hodín; v období od januára 2023 do decembra 2023 odpracoval 703,65 hodín a\nv období od januára 2024 do februára 2024 odpracoval 134,63 hodín. Žalobca za uvedené obdobie\nodpracoval spolu 2107,14 hodín určenej služobnej pohotovosti. Okrem nej odpracoval žalobca aj 14,50\nhodín nariadenej služobnej pohotovosti. Uvedené pohotovosti v rozsahu 2151,64 hodín neboli žalobcovi\nzapočítané do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu za predmetné obdobie\npredstavuje 51,62 hodín.\n8. V zmysle čl. 2 bodu 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 04.11.2003 o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica“) je \"pracovný čas\" je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;“ Smernica v čl. 6 upravuje\nmaximálny týždenný pracovný čas. Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho,\nže v súlade s potrebou chrániť bezprostrednosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný pracovný čas\nbude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi; b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n9. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola\nratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa\nčl. 120 ods. 2. podľa ods. 5, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo\nzakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\n\n10. Podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, článku 144 Ústavy SR a tiež článku 3 CSP, je súd viazaný\nmedzinárodnoprávnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, je tiež viazaný judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Komunitárne právo je nadriadené\nprávu členských štátov a nesmie byť medzi nimi rozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a\nvnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech komunitárneho práva. Vzťah Úniového a\nvnútroštátneho práva sa riadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych\norgánov aplikovať normy komunitárneho práva ex officio. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci\nzodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie je založená na zásade pacta sumt servanda,\nvyjadrená v článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého sú členské štáty\npovinný prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich im zo zmluvy,\nalebo z činnosti spoločenstva a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov\nzmluvy alebo ohroziť reálny účinok komunitárneho práva. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú\nškodu v zmysle judikatúry ESD vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského štátu za\ntakto vzniknutú škodu ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu alebo\nnesprávnu transpozíciu smerníc.\n11. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť.\nŠtátnym orgánom však je ponechaná voľba formy a prostriedkov. Smernice v zásade nemajú priamy\núčinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou môžu mať\nvo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal transponujúci\nprávny akt, t. j. v prípadoch, keď smernica nebola transponovaná do vnútroštátneho práva alebo\nbola transponovaná nesprávne, ustanovenia smernice sú imperatívne a dostatočne jasné a presné a\nustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je teda\nproduktom Súdneho dvora EÚ - vnikla z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a bola vytvorená s\ncieľom vyriešiť situáciu, keď členský štát neimplementoval smernicu v určenej lehote, resp. určeným\nspôsobom, a zároveň sú splnené štyri podmienky na priznanie priamej účinnosti, a to (a) jasný, presný\na dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici, (b) nepodmienený záväzok, (c) uplynutie lehoty na\ntranspozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku a (d) nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosť\njednotlivcovi (naopak, priznáva mu nejaké právo). Pri splnení týchto požiadaviek sa môžu jednotlivci\nodvolať na ustanovenia smernice pred orgánom verejnej moci. Súdny dvor EÚ judikoval, že znením\nsmerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdu, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné verejné\norgány. Cieľ smerníc je záväzný pre všetky orgány, ktoré sú na základe rozhodnutia štátu zodpovedné\nza poskytovanie verejných služieb a ktoré majú na tento účel určité osobitné právomoci, ktoré sú nad\nrámec pravidiel medzi jednotlivcami.\n12. Podľa judikatúry Súdneho dvora (vec Francovich, spoločne veci Q. a C-X/XX) má jednotlivec\nnárok na náhradu škody od členského štátu, ktorý nedodržiava právne predpisy Únie. Súdny dvor\nzopakoval, že aj keď komunitárne právo nemá výslovné ustanovenie o zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, tento princíp je vlastný komunitárnemu právu.\nK tomuto záveru dospel interpretáciou Zmluvy o založení ES, odvolávajúc sa na základné princípy\nkomunitárneho právneho systému a všeobecné princípy spoločné pre právne systémy členských štátov.\nNavyše dodal, že zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva je objektívna,\nbez ohľadu na zavinenie. Priama použiteľnosť ustanovení komunitárneho práva nevylučuje právo\njednotlivca na odškodnenie v prípade ich porušenia. Práve naopak, právo jednotlivca na odškodnenie je\nnevyhnutnou súčasťou priameho účinku ustanovení komunitárneho práva, ktorých porušenie je príčinou\nspôsobenej škody. Súdny dvor tiež dal jednoznačnú odpoveď, že povinnosť štátu vzniká bez ohľadu\nna to, ktorá zložka jeho moci spôsobila porušenie komunitárneho práva, t.j. aj v prípade, ak porušenie\nkomunitárneho práva svojou činnosťou alebo nečinnosťou spôsobil vnútroštátny zákonodarca. V tejto\notázke sa Súdny dvor inšpiroval úpravou zodpovednosti štátu v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ\nide o netransponovanú smernicu alebo nedostatočne transponovanú smernicu, takéto odvolanie (na\nustanovenie smernice) je možné, ak: (I.) cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom, (II.) obsah práv\nje možné určiť na základe ustanovení smernice a (III.) existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnením\npovinnosti transponovať smernicu a škodou spôsobenou poškodenej strane.\n13. Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má priamy účinok, nakoľko\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva Únie (ktoré sú mu pripísateľné) súčasťou systému zmlúv, na ktorý je Únia založená.\n\nTáto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na\nverejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa\nprávo dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. V súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora môže náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi zabezpečiť nielen verejnoprávny subjekt,\nale aj štát, tzn. že právo Únie nebráni tomu, aby mohla zodpovednosť verejnoprávneho subjektu za\nškodu spôsobenú jednotlivcovi vzniknúť popri zodpovednosti, ktorú má samotný členský štát. V danom\nprípade ide o objektívnu a absolútnu zodpovednosť štátu, ktorá tu existuje bez ohľadu na to, ktorý\nkonkrétny verejný orgán sa porušení práva Únie dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal povinnosť škodu\npodľa vnútroštátnych noriem nahradiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný pasívne\nvecne legitimovaný, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR ako orgán, do\npôsobnosti ktorého spadá aj Hasičský a záchranný zbor podľa § 11 psím. c) zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého príslušníkom je žalobca,\npričom MV SR je súčasne garantom právnej úpravy vymedzenej ZoHaZZ, súčasne predstavuje garanta\nriadnej transpozície smernice Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu\nžaloba smeruje voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR.\n14. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), popri všeobecnom\nsúde je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo\nna náhradu škody. Za skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody je zásah do práv žalobcu\npostupom žalovaného, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, a to v súvislosti s výkonom povolania žalobcu.\nMiesto výkonu jeho stálej služobnej činnosti v posudzovanom období bolo Fiľakovo, ktoré sa nachádza v\núzemnom obvode Okresného súdu Lučenec, kde vznikli a prejavili sa následky škody žalobcu vo forme\nnemajetkovej ujmy.\n15. Právny úprava pracovného času podľa ZoHaZZ umožňuje služobnému úradu/zamestnávateľovi\nrozvrhnúť hasičovi služobný čas tak, že ten presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm.\nb) Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť členským štátom ustanoviť maximálnu 48 hodinovú hranicu\npre priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov. Žalobca vykonával služobnú pohotovosť,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby. Súčasne mu bola nariadená služobná\npohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času. Obe pohotovosti sa však nezapočítavajú do\npracovného času a vo výplatných páskach žalobcu je uvedený súhrnný počet hodín služobnej\npohotovosti. Nesprávna transpozícia uvedenej smernice Európskeho parlamentu a Rady do právneho\nporiadku SR je porušením práva Európskej únie. Porušením maximálnej hranice týždenného\npracovného času dochádza k porušeniu práva žalobcu na ochranu zdravia v súvislosti s primeranou\ndobou odpočinku a práva na súkromie a rodinný život.\n16. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,\nSmernice, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná, resp. nebola vôbec implementovaná do\nvnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Z dôvodu neimplementovania smernice do\nnášho právneho poriadku vznikla žalobcovi porušením úniového práva škoda. Pri absencii explicitnej\nvnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva únie jednotlivcovi je potrebné tento\nnárok na náhradu škody posudzovať analogicky podľa ustanovení slovenského právneho poriadku,\nktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu, ktoré sa žalobca v tomto konaní domáha.\n17. Dochádza teda k porušovaniu osobnostných práva žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a psychickej\nintegrity spočívajúce v porušovaní práva na primeranú dobu odpočinku, práva na súkromie a rodinný\nživot, a to v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca reálne musí odpracovať viac ako bol povinný v zmysle\nsmernice. Poukazuje na náročnú prácu hasiča, kedy nasadzuje svoj vlastný život a o to viac nevyhnute a\ndôvodne potrebuje dostatočný odpočinok po práci na regeneráciu fyzických a psychických síl, čo sa mu v\ndôsledku sústavného porušovania práva na primeranú dobu odpočinku nedostáva. Negatívne následky\nsa prejavujú aj tým, že je otcom 2 maloletých detí a čas ktorý by mohol venovať svojim deťom, špeciálne\nv období detstva a dospievania, musí tráviť v práci. Žalobca poukazuje aj na to, že niekedy odpracuje aj 8\nhodín nad rámec maximálneho 48 hodinového týždenného pracovného času. Následne sa z práce vráti\npsychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času, aby sa mohol venovať rodine, či\nosobným záľubám. Prichádza tak o čas, ktorý by mohol a chcel venovať svojim najbližším a nevyhnutným\nosobným záležitostiam a potrebám. Tento stav už dlhodobo negatívne vyplýva na jeho súkromný a\nrodinný život. Vzhľadom na uvedené, nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje má v podmienkach\n\nslovenského právneho poriadku povahu nemajetkovej ujmy, pričom náhrady tejto v peniazoch sa žalobca\ntouto žalobou domáha. Žalobca zdôrazňuje existenciu príčinnej súvislosti medzi porušovaním článku\n6 písm. b) Smernice a ním popísanou škodou vo forme nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v dôsledku\nnezarátavania služobnej pohotovosti do pracovného času musel odpracovať viac, než je smernicou\nmaximálne povolený 48 hodinový týždenný pracovný čas a v dôsledku tejto skutočnosti dochádza k\nporušovaniu jeho práva na ochranu zdravia a na ochranu súkromia a rodinného života.\n18. Pri vyčíslení výšky náhrady žalobca vychádza z ustanovení o peňažnej náhrade za služobnú\npohotovosť v § 122 ods. 1 a 2 ZoHaZZ. Za služobnú pohotovosť je uhrádzaná peňažná náhrada\nvo výške 15% príslušnej časti služobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti je peňažná\nnáhrad vo výške 50% príslušnej časti služobného platu. Za hodiny, ktoré žalobca odpracoval nad\nhranicu maximálneho limitu priemerného týždenného služobného platu žiadal ako primeranú náhradu\nrozdiel medzi peňažnou náhradou podľa § 122 ods. 1 a 2 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ. Celkovú výšku\nnemajetkovej ujmy odpracovanej služobnej pohotovosti žalobca uplatnil ako súčin počtu odpracovaných\nhodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy\nzodpovedajúcej 35% (50% - 15% = 35%) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny (služobného platu)\nza príslušný kalendárny mesiac. V prípade odpracovanej služobnej pohotovosti v čase pracovného\npokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20% (50%\n- 30% = 20%) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac. Žalovaná\npeňažná náhrada predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti (50%\nzo sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ) a výškou náhrady\nza určenú služobnú pohotovosť (15% zo sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 1\nZoHaZZ a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja), t.j. vo výške zodpovedajúcej 35%, resp.\n20% zo sumy, ktorá je príslušnou časťou jeho služobného platu (50% - 15% = 35% v prípade bežného\nslužobného dňa a v prípade, ak ide o deň služobného pokoja, 50% - 30% = 20%).\n19. Žalobca zastáva názor, že vyššie uvedený spôsob výpočtu škody spĺňa odškodňovaciu úlohu a je\nv súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Zároveň spĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom nie je sumou\nneprimerane vysokou. Žalobca zdôrazňuje, že žalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa\nnáhrady škody porušením úniového práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa § 122 ZoHaZZ použil\nvýlučne z dôvodu neexistencie právnej úpravy, ktorý by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady\nujmy v takýchto prípadoch. Žalobca ďalej poukázal na to, že jednotlivé dielčie nároky vznikali postupne,\nosobitne za každý mesiac, v ktorom boli jeho práva porušované, ku dňu splatnosti každej mesačnej\nmzdy. Rozhodujúcim momentom vzniku jeho ujmy je tak výplatný termín. U príslušníkov HaZZ je mzda\nsplatná vždy k 10. dňu nasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu\nsi žalobou uplatňuje nároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby. Týmto postupom žalobca\nnásledne matematicky vyčíslil celkovú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy za žalované obdobie\nmarec 2021 až február 2024 na sumu 6483,40 €, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáha.\n20. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy žalobca poukazuje na právoplatné rozhodnutia súdov Slovenskej\nrepubliky v skutkovo a právne porovnateľných veciach, napr. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.\n16C/3/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/66/2022; Rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/7/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 11Co/78/2023; Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/6/2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/88/2023; Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 20C/77/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/61/2023,\nči Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 17Co/59/2022 a iné.\n21. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 30.04.2024, v ktorom k výpočtu nemajetkovej\nujmy uviedol, že poukazuje na § 124 ods. 1 CSP, cit.: „Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.“.\n22. Každé podanie sa musí skúmať z objektívneho hľadiska, teda ako je navonok prejavené a nie podľa\ntoho, či je medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou žalobcu skutočný súhlas, čo vyplýva\nz tzv. teórie prejavu vôle. Nie je rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala niečo iné. Náležitosti\nvôle v hmotnoprávnom zmysle sa teda neskúmajú a rozhodujúci je prejav vôle. Prípadné skúmanie, či\nprejavená vôľa žalobcu je skutočne jeho vôľou by viedlo k neprimeranému predlžovaniu konania, čo by\n\nmohlo zmariť jeho účel. Prejav žalobcu je dostatočne určitý a zrozumiteľný, je bez vád a je spôsobilý,\naby nastali jeho účinky.\n23. Nakoľko nastala situácia rozporu medzi prejavom vôle žalobcu a jeho vlastnou vôľou, tak je potrebné,\naby súd akcentoval na objektívne hľadisko a teda je nevyhnutné prihliadať na to, ako bola vôľa žalobcu\nnavonok prejavená (objektívny pohľad) a nie na jeho vnútornú vôľu (subjektívny pohľad).\n24. Ustanovenie § 124 CSP predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, ktoré jasne stanovuje objektívne\nhľadisko posudzovania každého procesného podania, žalobu nevynímajúc. Je preto irelevantné, že\nžalobca na strane 9 žaloby tvrdí, cit.: „Žalobca zdôrazňuje, že žalobou si neuplatňuje mzdový nárok,“\nnakoľko sa žaloba jasné javí, ako žaloba o náhradu mzdových nárokov.\n25. Žalobca síce tvrdí, že jeho vôľa bola uplatniť si náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy\npodľa § 11 - 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako\n„Občiansky zákonník“), avšak s poukazom na § 124 ods. 1 CSP si uplatnil mzdové nároky. Uvedené\nvyplýva z posúdenia viacerých častí žaloby jednotlivo, ako aj z posúdenia žaloby ako celku:\n1. Žalobca sa hneď v úvode žaloby, t. j. na strane 3, zameral na opis služobnej pohotovosti. Na strane\n3 poskytoval súčet svojej odpracovanej služobnej pohotovosti a zároveň hneď poukázal na spôsob\nodmeňovania služobnej pohotovosti.\nV zmysle systematického výkladu predmetnej žaloby žalobca už v jej úvode poukazuje na služobnú\npohotovosť a dĺžku jej výkonu. Z uvedeného možno odvodiť záver, že práve výkon služobnej pohotovosti\na skutočnosť, ako uviedol v odseku pred citovanou časťou, že je označovaná ako tzv. „15%-ná\npohotovosť“ a „30%-ná pohotovosť“, sú dôvody jeho vzniku škody a nie skutočnosť, že by pracoval nad\nSmernicou stanovený maximálny týždenný pracovný čas, nakoľko k uvedenému porušeniu vo vzťahu\nk žalobcovi ani nedošlo.\n2. Na strane 8 žaloby žalobca uvádza, cit.: „Pri vyčíslení výšky škody žalobca vychádza z ustanovení\no peňažnej náhrade za služobnú pohotovosť v § 122 ods. 1 a 2 ZoHAZZ. Za služobnú pohotovosť je\nuhrádzaná peňažná náhrada vo výške 15 % príslušnej časti služobné platu. Pri nariadenej služobnej\npohotovosti je peňažná náhrada vo výške 50 % príslušnej časti služobného platu.“.\nV uvedenej časti žalobca jasne a explicitne ustanovil spôsob výpočtu údajnej škody skrz ustanovenia\no mzdových nárokoch príslušníkov HaZZ. Ustanovenie § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z.\nstanovuje spôsob výpočtu mzdových nárokov za služobnú pohotovosť príslušníkov HaZZ. Žalobca\nvôbec nerozlišuje či ide o služobnú pohotovosť odpracovanú nad rámec Smernice 2003/88/ES alebo\nnie. Z uvedeného postupu je celkom zjavne zrejmé, že žalobcovi pri výpočte údajnej škody nezáleží na\ntom, či výkon služobnej pohotovosti zasiahol do jeho práva podľa článku 6 Smernice 2003/88/ES alebo\nnie a žiada doplatenie rozdielu za všetku určenú služobnú pohotovosť.\nŽalobcovi záleží na tom, že určená služobná pohotovosť a nariadená služobná pohotovosť sú\nodmeňované rozdielne a rozlišuje vo výške škody, ktorú údajne pociťuje za odpracované hodiny. Zatiaľ\nčo počas určenej služobnej pohotovosti mu škoda vznikla, tak počas nariadenej služobnej pohotovosti\nmu škoda už nevznikla. To znamená, že ak by všetka jeho odslúžená služobná pohotovosť bola\nnariadená, teda nie určená, tak by žiadnu škodu nepociťoval. Uvedené teda možno posúdiť ako mzdový\nnárok.\n3. Tabuľka prepočtov služobnej pohotovosti priloženej k žalobe:\nŽalobca vidí svoju ujmu v tom, že podľa jeho názoru má byť všetka služobná pohotovosť odmeňovaná\nako nariadená služobná pohotovosť, teda 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu podľa\n§ 122 ods. 2 písm. a) zákona o HaZZ. Vyplýva to z tabuľky priloženej k žalobe.\nŽalobca si žiada náhradu len za určenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %,\nresp. 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a škodu dopočítava do výšky 50 %\nzo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu.\nPri nariadenej služobnej pohotovosti už žiadnu škodu nepociťuje. To znamená, že ak by aj došlo k\nporušeniu Smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi a týmto porušením by neboli hodiny určenej\nslužobnej pohotovosti, ale išlo by o hodiny nariadenej služobnej pohotovosti, tak by žalobca naďalej\nnepociťoval žiadnu ujmu vo vzťahu k týmto hodinám aj napriek tomu, že by išlo o zásah do jeho práv\npodľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, ale stále by pociťoval škodu len vo vzťahu k určenej služobnej\npohotovosti a stále len do výšky rozdielu medzi poskytnutou odmenou a 50 % zo sumy, ktorou je\n\npríslušná časť jeho služobného platu. Avšak, žalovaný podotýka, že k žiadnemu porušeniu Smernice\n2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi nedošlo.\n4. Fond pracovného času:\nŽalobca pri výpočte porušenia Smernice 2003/88/ES vychádza z fondu pracovného času, ktorý sa\nvyužíva pre naplnenie plánovaných hodín tak, aby z neho bolo možné vypočítať mzdu. Nejde o správny\nukazovateľ skutočne odpracovaných hodín, nakoľko v zmysle zákona č. 315/2001 Z. z. sa do služobného\nčasu započítava aj čerpanie všetkej dovolenky, čas plateného služobného voľna, či čas náhradného\nvoľna za službu nadčas a službu vo sviatok. Z uvedeného dôvodu nemožno zamieňať pojmy „pracovný\nčas“ v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a pojem „služobný čas“ v zmysle § 85 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z. Ide o nezameniteľné pojmy, ktoré každý má inú funkciu. Zatiaľ čo pracovný čas\npodľa Smernice započítava iba čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\ntak služobný čas započítava výkon štátnej služby, do ktorého sa v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001\nZ. z. započítava aj čas dovolenky a rôznych druhov voľna, ktoré v zmysle Smernice 2003/88/ES spadajú\npod čas odpočinku podľa článku 2 ods. 2. Je zrejmé, že ide o 2 rozdielne pojmy, ktoré žalobca mylne a\núčelne zamieňa, aby sa mohol bezdôvodne obohatiť na úkor príslušníkov HaZZ, u ktorých bol článok 6\nSmernice 2003/88/ES skutočne porušený, čo sa u žalobcu nestalo.\n5. K premlčacej dobe: Na strane 9 žaloby žalobca uvádza, cit.: „U príslušníkov HaZZ je mzda splatná\nvždy k 10-dňu nasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu si žalobou\nuplatňuje nároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby.“\nŽalobca začiatok premlčacej doby viaže na splatnosť mzdy za predchádzajúci mesiac a teda aj plynutie\npremlčacej doby viaže na mzdové nároky a nie na vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko s poukazom\nna rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/42/2023-202 zo dňa 22.09.2023, plynutie premlčacej\ndoby pri nemajetkovej ujmy začína dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Žalobca\nignoruje vznik nemajetkovej ujmy a veľmi zmätočne posudzuje vlastnú ujmu. Zatiaľ čo tvrdí, že žiada\nnemajetkovú ujmu, tak plynutie premlčacej doby viaže na mzdový nárok. Vychádzajúc z tabuľky\npriloženej k žalobe žalobca, ako už bolo spomenuté v bode 2. tejto časti vyjadrenia, cíti svoju škodu\nv nízkej odmene za určenú služobnú pohotovosť a jeho škodu tvorí nedoplatok do výšky nariadenej\nslužobnej pohotovosti v zmysle § 122 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok\nplynutia premlčacej doby vo vzťahu k údajnej ujme, ktorú pociťuje, by mala byť viazaná na existenciu\npredmetnej údajnej ujmy a teda by mala začať plynúť deň po dni, kedy k nej došlo. Vzhľadom na podanú\nžalobu doručenú súdu 13.03.2024 nepremlčané obdobie plynie od 17.03.2021, kedy mal žalobca svoju\nprvú služobnú pohotovosť, za ktorú mu patrila odmena vo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, tak až od tohto momentu plynie nepremlčaná časť žalovaného nároku. Avšak,\nžalobca premlčaciu dobu viaže na splatnosť mzdy vyplývajúcu zo mzdových nárokov a teda jeho škoda\nmu vznikla až momentom, že mu nebola vyplatená suma, ktorú sám očakával a až po vyplatení jeho\nmzdy sa cítil poškodený, čo jednoznačne značí, že nežaluje nemajetkovú ujmu, ale mzdové nároky.\n26. V zmysle vyššie uvedených bodov, s poukazom na § 124 ods. 1 CSP, teda objektívne hľadisko\nposudzovania procesných podaní v civilnom sporovom konaní má žalovaný za to, že žalobca žaluje\nmzdový nárok z dôvodu, že 1/ škodu odvodzuje od § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý hovorí\no odmenách za služobnú pohotovosť, 2/ podľa tabuliek predložených žalobcom škodu pociťuje len vo\nvzťahu k určenej služobnej pohotovosti a len v rozsahu rozdielu oproti odmene za nariadenú služobnú\npohotovosť, pri ktorej už škodu nepociťuje a zároveň nerozlišuje medzi hodinami služobnej pohotovosti\nnad rámec Smernice 2003/88/ES a tými, ktoré neodpracoval nad rámec, 3/ svoj výpočet odvodzuje z\nfondu pracovného času, ktorý slúži na výpočet mzdy a do ktorého sa započítava aj čas odpočinku v\nzmysle Smernice 2003/88/ES a teda nie len pracovný čas, 4/ premlčanie nároku odvodzuje od splatnosti\nmzdy za príslušný mesiac, teda svoju škodu pociťuje až ku dňu vyplatenia mzdy a zo skutočnosti, že\nmu nebola na účet uhradená taká výška, ako by chcel.\n27. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaný uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené, žalobca\nsi uplatňuje v zmysle § 124 ods. 1 CSP mzdové nároky, ktoré si môže uplatniť len vo vzťahu k svojmu\nzamestnávateľovi, ktorými Slovenská republika jednoznačne nie je. S poukazom na skutočnosti v bode\nII. tohto vyjadrenia nemôže byť sporné, že si žalobca uplatňuje mzdové nároky a to aj s ohľadom na\nskutočnosť, že je žalobca zastúpený v konaní kvalifikovaným právnym zástupcom.\n\n28. Žalobca však nezažaloval svojho zamestnávateľa, ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán\nverejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre Hasičský a záchranný zbor, čo je\nzásadný rozdiel v označení žalovaného, teda v jeho pasívnej vecnej legitimácii.\n29. Navyše, ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad Smernicou povolený\nlimit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001\nZ. z. a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. Žalovaný v tomto prípade\npodotýka, že žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti, vrátane tých hodín, o ktorých tvrdí,\nže mali byť vykonané nad limit určený Smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky služobného\npríjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno.\n30. Podľa názoru žalovaného sa miera zodpovednosti za prípadný vznik škody musí medzi dvomi\nsamostatnými subjektmi (Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, resp.\nHasičským a záchranným zborom) rozlišovať. Nie je prípustné, aby sa zodpovednosť Slovenskej\nrepubliky odvodzovala od individuálneho prístupu inej osoby k pracovnoprávnym vzťahom konkrétneho\nzamestnanca. Žalovaný má za to, že Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú\ndva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov, preto podľa žalovaného nie je možné dospieť\nk inému záveru než, že posúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako dôsledok výkonu\nurčitých práv, nie je možné zamieňať.\n31. S ohľadom na zamieňanie Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako dvoch\nsamostatných subjektov je tu dôvod nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.\n32. Žalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-6/90 a C-9/90,\nFrancovich a Bonifaci v Talianska republika, cit: „Prvou podmienkou je, že výsledok stanovený\nsmernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom. Druhou podmienkou je, že obsah týchto práv je možné\nidentifikovať na základe ustanovení smernice. Treťou podmienkou je existencia príčinnej súvislosti medzi\nporušením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.“.\n33. Žalobca nepreukázal tretiu podmienku a teda existenciu porušenia povinnosti štátu, škodu a príčinnú\nsúvislosť medzi nimi. Je nutné si predmetnú podmienku ďalej rozdeliť:\n1. porušenie povinnosti štátu vyplývajúce z práva Európskej únie,\n2. vznik škody,\n3. príčinná súvislosť medzi nimi.\n34. Zároveň žalobca na strane 6 žaloby tvrdí obdobne, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora má\npoškodený právo na náhradu škody, ak sú splnené 3 podmienky:\n1. cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom,\n2. obsah práv je možné určiť na základe ustanovení smernice a\n3. existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnení povinnosti transponovať smernice a škodou\nspôsobenou poškodenej strane.\n35. Článok 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času (ďalej len ako ,,Smernica“ či „Smernica 2003/88/ES“) priznáva\nsociálne právo pracovníkom, avšak to neznamená, že je predmetný článok porušený vo vzťahu ku\nkaždému príslušníkovi HaZZ v Slovenskej republike a vo vzťahu ku každej hodine služobnej pohotovosti.\nPredmetné tvrdenie žalovaný podporuje aj odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023, cit.: „K právnej otázke určenia pravidelnej výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy dovolací súd uvádza, že otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy\nvýsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej\nveci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o\npriznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže\nbyť považované za pravidlo pre iné prípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je to, aby sa\nvyriešením niektorej, doposiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto individuálnej\notázky ako je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy postupujú súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú\n\nna určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej\nujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť.“.\n36. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na účely stanovenia\nvýšky sumy nemajetkovej ujmy je zásada individuálneho prístupu ku každej žalobe o náhradu\nnemajetkovej ujmy nevyhnutná. Najvyšší súd Slovenskej republiky jasne a explicitne vyjadril názor, že\npri určení výšky nemajetkovej ujmy sa nemôže vytvoriť ani ustálená rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu a teda argumentum a fortiori sa nemôže vytvoriť ani ustálená rozhodovacia prax súdov nižšieho\nstupňa. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky dal explicitne najavo, že nemajetková ujma nemôže\nbyť vyčíslená a exaktne kvalifikovaná spôsobom, ako to urobil žalobca.\n37. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Nitra sp.\nzn. 9Co/332/2012 z 02.10.2013, cit.: „Podľa ustálenej judikatúry (uznesenie Vrchného súdu v Prahe\nzo dňa 31. 03. 1993, sp. zn. 5Co/18/93) súd pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí\nmať preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie\npodľa § 13 ods. 1 OZ a to najmä z hľadiska intenzity trvania rozsahu nepriaznivých následkov\nvzniknutých na postavení navrhovateľov v rodine a v spoločnosti, resp. okolnosti, ktoré majú nepriaznivé\nnásledky na zdraví navrhovateľa v 1. rade. (...) V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť i otázku\nsamotného účelu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia\nkonania o ochranu osobnosti sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej\nnemajetkovej ujmy nie je možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, nemajetková ujma, ktorá vznikla\nporušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle ani odškodniť nedá. Je možné za ňu\n„len poskytnúť zadosťučinenie“ (satisfakciu).“\n38. Žalobca tvrdí, že prvá podmienka bola splnená a to všeobecným odkazom na judikatúru Súdneho\ndvora, pričom nepriložil žiadny rozsudok, ktorý by predmetné porušenie vo vzťahu k nemu konštatoval.\nZároveň na strane 3 žaloby poukázal na prepočet odpracovaných hodín, pričom vychádzal účelne z\nfondu pracovného času, ktorý na účely čl. 2 a čl. 6 smernice 2003/88/ES nemožno použiť, nakoľko\ncieľom fondu pracovného času je tvorba výplatných pások a nie počítanie pracovného času v zmysle\nčl. 2 smernice 2003/88/ES, ktorý jasne oddeľuje pracovný čas od času odpočinku, čo fond pracovného\nčasu z dôvodu podľa § 97 zákona č. 315/2001 Z. z. nerobí a započítava do seba aj dni času odpočinku,\nza ktoré patrí žalobcovi finančná náhrada.\n39. Žalobca zároveň k žalobe priložil aj tabuľku všetkej služobnej pohotovosti, ktorú odpracoval. V nich\nžalobca absolútne nerozlišuje, či ide o hodiny služobnej pohotovosti odpracované nad rámec článku 6\nSmernice 2003/88/ES alebo nie.\n40. Samotná judikatúra Súdneho dvora, ktorú predkladá žalobca jasne a explicitne uvádza, že porušenie\npráva Európskej únie musí byť dostatočne závažné. Z predmetného vyplýva, že okrem samotnej\nexistencie porušenia, toto porušenie musí byť aj dostatočne závažné.\n41. Žalovaný má za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani len existenciu porušenia práva\nEurópskej únie, nakoľko svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôkazné bremeno je úzko\nspäté s bremenom tvrdenia a jedno bez druhého nemôže predstavovať účinný prostriedok procesného\nútoku a procesnej obrany. Práve dôkazmi, ktoré žalobca k žalobe pripojil, preukázal skutočnosť, že\ntabuľka žalobcu obsahuje nesprávne údaje a nemožno ju považovať za účinný prostriedok procesného\nútoku.\n42. Okrem vyššie uvedeného sa žalovaný k prepočtom priemerného týždenného pracovného času\nžalobcu vyjadruje nasledovne:\nI. K pojmu maximálny týždenný priemerný pracovný čas:\nPodľa ods. 5 preambuly smernice 2003/88/ES, cit.: „všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu\nodpočinku. Pojem „odpočinok“ sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách resp. ich\nčastí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku\na primerané prestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného\npracovného času.“\n\nPodľa čl. 1 ods. 2 písm. a) smernice 2003/88/ES, cit.: „Táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby\ndenného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny\ntýždenný pracovný čas,“\nPodľa čl. 2 ods. 1 smernica 2003/88/ES, cit.: „Pracovný čas je akýkoľvek čas, počas ktorého\npracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade\ns vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;“\nPodľa čl. 2 ods. 2 smernice 2003/88/ES, cit.: „Čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným\nčasom.“\nPodľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES nazvaného Maximálny týždenný pracovný čas, cit.: „Členské\nštáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť\na zdravie pracovníkov: priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov\nneprekročí 48 hodín.“\nPojem „maximálny týždenný priemerný pracovný čas“ je treba ďalej rozdeliť a definovať.\nII. K pojmu maximálny týždenný čas:\n„Maximálny“ nám definuje určitú hornú hranicu počtu hodín, ktorú nemožno prekročiť. V tomto prípade\nide o hranicu 48 hodín „týždenne“, čo predstavuje 7 dní. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že nejde\no striktne 7 dní kalendárneho týždňa (t. j. pondelok – nedeľa), čo vyplýva z čl. 6 písm. b), ktorý hovorí\no období siedmich dní a teda ide o určité obdobie siedmich po sebe nasledujúcich dní, ktoré nemusia\nzačínať pondelkom kalendárneho týždňa.\nIII. K pojmu priemerný čas:\nČlánok 6 smernice 2003/88/ES zároveň pojednáva o „priemernom“ čase, teda nemožno hovoriť\no doslovnom výklade, že každých 7 po sebe nasledujúcich dní musí byť striktne dodržaná horná\nhranica 48 hodín. Smernica pojednáva o priemere za určité obdobie a v čl. 16 písm. b) pojednáva o\nreferenčnom období nepresahujúcom štyri mesiace. Smernica zároveň v ods. 15 preambuly prezumuje\npotrebu zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní určitých ustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť\ndodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.\nZároveň aj v ods. 16 preambuly smernica ustanovuje potrebu odchýlok a to tak, že je treba ustanoviť,\nže členské štáty alebo sociálni partneri môžu uplatniť odchýlky z určitých ustanovení. Ako všeobecné\npravidlo v prípade odchýlky, musia príslušní pracovníci dostať rovnocennú náhradnú dobu odpočinku;“\nPožiarna ochrana musí byť v pohotovosti 24/7, nakoľko nie je možné predpokladať kedy a kde vypukne\npožiar alebo nastane iná situácia vyžadujúca si zásah príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.\nPríslušníci Hasičského a záchranného zboru vykonávajú nesmierne dôležitú úlohu pri ochrane života\na zdravia osôb a ochrane majetku. Je preto nevyhnutné, aby boli prijaté určité odchýlky od ustanovení\nsmernice 2003/88/ES. Jednu z nich ustanovuje smernica 2003/88/ES v čl. 17 ods. 3 písm. b) bodu iii),\ncit: „V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16: v prípade\nčinností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo výroby, najmä služby tlače, rádia, televízie,\nfilmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky, protipožiarne služby a služby civilnej ochrany;“ Uvedené\nustanovenie povoľuje, aby sa členské štáty odchýlili od ustanovenia čl. 16 smernice 2003/88/ES a\nupravili si referenčné obdobie v zmysle čl. 19, cit.: „Možnosť odchýlky z od článku 16 písm. b) uvedenej\nv článku 18 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť\nmesiacov.“ S poukazom na § 86 ods. 1 Z. č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný čas príslušníkov môže\nbyť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na\nobdobie šiestich mesiacov.“\nNakoľko smernice nepredpokladajú svoju doslovnú transpozíciu do právnych poriadkov členských\nštátov, tak má žalovaný za to, že predmetná časť smernice bola do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky transponovaná správne, zároveň neodporuje žiadnej časti smernice 2003/88/ES a preto je\nnevyhnutné, aby sme na ňu pri výpočtoch prihliadali. V prípade ak sa súd prvej inštancie nestotožní\ns argumentáciu žalovaného, že v tejto časti bola smernica 2003/88/ES transponovaná správne, tak\nžalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ods. 15 preambuly smernica jasne poukazuje na potrebu\na nie na možnosť odchýlky od určitých ustanovení. Túto potrebu jasne definuje v čl. 17 ods. 3 písm. b)\nbodu iii), kedy v prípade protipožiarnych služieb je potrebné sa odchýliť od čl. 16 (4-mesačné referenčné\nobdobie), čím v čl. 19 rozširuje referenčné obdobie až na 6 mesiacov. Zároveň v rovnakom článku\nukladá možnosť členským štátom rozšíriť toto referenčné obdobie až na 12 mesiacov. Zároveň 6mesačné referenčné obdobie vyplýva aj z logiky veci, keďže fond pracovného času (z ktorého vychádza\naj samotný žalobca) sa rozpočítava na 6-mesačné obdobia. V zmysle vyššieho uvedeného má žalovaný\nza to, že pojem „priemerný“ je nutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný čas v referenčnom\n\nobdobí šiestich mesiacov a teda v priemere nemôže tento čas prekročiť 48 hodín každých 7 po sebe\nnasledujúcich dní.\nIV. K pojmu pracovný čas:\nV neposlednom rade, článok 6 smernice 2003/88/ES pojednáva o „pracovnom“ čase. S poukazom na už\ncitovaný čl. 2 ods. 1 a 2 smernice má žalovaný za to, že do výpočtu, či teda bola smernica 2003/88/ES\nporušená vo vzťahu k žalobcovi, je nutné započítavať len odpracované hodiny, počas ktorých žalobca\nbuď pracoval na mieste výkonu práce alebo pracoval podľa pokynov zamestnávateľa a nie všetky hodiny\nfondu pracovného času tak, ako to urobil žalobca.\nŽalobca mylne vykladá extenzívnym spôsobom pojem „odpracované hodiny“, keď v tabuľke v časti „FPČ\n+ Pohotovosť“ započítava aj čas odpočinku v zmysle čl. 2 ods. 2 smernice 2003/88/ES. Dokonca sem\nzapočítava aj dni neutrálne (riadna ročná dovolenka a dni práceneschopnosti) v zmysle čl. 16 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES. Ide o účelný a mylný extenzívny výklad pojmu pracovný čas zo strany žalobcu,\nktorým sa snaží dosiahnuť čo najvyšší počet údajných odpracovaných hodín. Pritom žalobca na strane\n4 v bode II. žaloby cituje čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES, ktorý hovorí o tom, že čo je pracovným\nčasom, pod ktorú definíciu celkom zjavne nemožno subsumovať dni voľna a to aj napriek skutočnosti,\nže žalobcovi patrí za určité dni času odpočinku mzda.\n43. V zmysle definície pracovného času v článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a s poukazom\nna judikatúru Súdneho dvora, ktorú predostrel žalobca, je nevyhnutné, aby sa do pracovného času\nzapočítavali v zmysle plachiet služieb žalobcu len skutočne odpracované hodiny a to teda riadnu časť\nslužby, služobnú pohotovosť, školenia, rekondičné pobyty a zvyšovanie kvalifikácie žalobcu v plachtách\noznačené ako:\n· Riadna časť služby – 1. riadok označený ako „S“ v plachtách služieb, ktorý indikuje pracovnú dobu\nv zmysle žalobcom predložených rozsudkov Súdneho dvora a zahŕňa v sebe presný časový úsek. V\nzásade ide o označenie „07:00 – 07:00“, čo predpokladá, že žalobca bol v práci vrátane služobnej\npohotovosti a výjazdov 24 hodín. Avšak, toto číslo môže byť aj iné, pre príklad 30.09.2021 „08:00 –\n11:00“, teda odpracoval 3 pracovné hodiny. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na dni označené pre\npríklad ako „07:00 – 00:00“ s farebným označením: zeleným (18.12.2021), čo označuje, že jeho práca\nmala trvať 17 hodín, avšak trvala kratšie z dôvodu pol-dňovej dovolenky. Presný počet odpracovaných\nhodín nemožno vyvodiť z plachiet služieb a pri zelenom označení nemožno z plachiet usúdiť, či ide o\nriadnu dovolenku alebo dodatkovú dovolenku. Uvedené informácie možno vyčítať z Prehľadu plánu pre\nžalované obdobie, z ktorého vyplývajú detailné informácie ohľadom každej služby, konkrétne presné\nčasy príchodov a odchodov z práce.\n· Služobná pohotovosť – v plachtách v 2. riadku označenom ako „P“. Takmer všetky hodiny v\npredmetnom riadku plachiet služieb sú v rámci hodín označených v 1. riadku „S“ a teda len vyjadrujú\nčasť služby, počas ktorej žalobca vykonával služobnú pohotovosť. Zároveň sú dni označené aj v tomto\nriadku, ktoré treba započítať do celkového počtu skutočne odpracovaných hodín, pretože ide čas, kedy z\ndôvodu požiaru bolo potrebné žalobcu povolať do služby (napr. 28.09.2023). Avšak vo väčšine prípadov\nide len o vyjadrenie časti dňa, kedy žalobca vykonával služobnú pohotovosť a táto je už zahrnutá v 1.\nriadku označenom ako „S“.\n· Školenia (SKO) – Školenia sa v plachtách služieb označujú ako „SKO“ a tieto označenia sa nachádzajú\nv 1. časti plachiet označenej „S“. Ide o čas, ktorý žalobca strávil na školení, napríklad 16. – 20.01.2023,\nkedy išlo o prehlbovanie kvalifikácie ako odborná príprava na získanie odbornosti: technik prostriedkov\nprotiplynovej služby (viď. Prehľad plánu pre žalované obdobie). Takto strávený čas sa započítava do\nskutočne odpracovaných hodín.\n· Rekondičné pobyty (RE) a zvyšovanie kvalifikácie (SSV) – Čas rekondičných pobytov je čas nariadený\nžalobcovi na oddych a regeneráciu a teda formálne vzaté spadá pod definíciu pracovného času podľa\nčlánku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a preto z opatrnosti takto strávený čas oddychom a regeneráciou\nžalovaný zahŕňa do pracovného času v pomere 7,5h v pracovné dni, čo vyplýva z kolektívnej zmluvy\npríslušníkov HaZZ, ktorá pojednáva o 37,5h týždennom pracovnom čase. Označenia v plachtách ako\n„RE“ sa počas pracovných dní započítavajú aj do fondu pracovného času v dĺžke 7,5h a teda v rovnakej\ndĺžke žalovaný zahrnul tento čas aj do pracovného času. (napr. 26.01. – 08.02.2023) Zvyšovanie\nkvalifikácie, teda SSV je čas žalobcu strávený na kurze, kedy získa certifikované oprávnenie na výkon\n\nurčitej činnosti, ktoré má platnosť aj po prípadnom ukončený práce hasiča a je hradený zamestnávateľom\n(uvedené platí aj pre školenia označené SKO). Aj predmetný čas sa započítava do pracovného času v\npomere 7,5h v pracovné dni z rovnakého dôvodu. (U žalobcu v žalovanom období však neevidované.)\n44. S poukazom na článok 2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES nemožno do pracovného času zarátavať\nčas, ktorý spadá pod definíciu času odpočinku. Z uvedeného hľadiska je preto irelevantné, že žalobca\npoukazuje na fond pracovného času, ktorý odzrkadľuje na výplatných páskach výšku mzdy a nie\npracovný čas v zmysle Smernice 2003/88/ES.\n45. Žalobca mylne vychádza z fondu pracovného času, pričom takýto ukazovateľ neodzrkadľuje\nskutočne odpracované hodiny. Smernice 2003/88/ES jasne čas odpočinku a pracovný čas od seba\noddeľuje, zatiaľ čo žalobca mylne zamieňa pojem pracovný čas s pojmom fond pracovného času.\nSmernica 2003/88/ES poukazuje na dobu odpočinku a potrebu ochrany príslušníkov HaZZ, ich zdravie,\nživot a sociálne práva, no fond pracovného času slúži na výpočet mzdy, ktorá príslušníkovi za\nodpracované hodiny patrí, ako aj za časy podľa § 97 zákona č. 315/2001 Z. z., táto mu bola riadne a\nvčas poukázaná. Žalovaný zároveň poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-742/19 (bod 98), z ktorého vyplýva, že článok 2 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni\ntomu, aby sa doba, ktorú príslušník strávi zdržiavaním sa na svojom útvare počas služobnej pohotovosti\nbezprostredne nadväzujúcej na vykonávanie štátnej služby v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom\nnevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba štátnej služby, počas ktorej tento\npríslušník plní služobné úlohy.\n46. Žalovaný ďalej poukazuje na skratky dní voľna, s ktorými sa možno stretnúť v plachtách služieb\nžalobca:\n· VS – Voľno za výkon služby vo sviatok. Ide o určitú náhradu za sviatok, počas ktorého vykonával\nslužbu. V tomto prípade nemožno hovoriť o akomkoľvek výkone práce.\n· DOV – Riadna dovolenka v zmysle článku 7 Smernice 2003/88/ES, v zmysle ktorej je príslušníkom\nHaZZ poskytnutý vyšší počet dní riadnej zákonnej dovolenky než ustanovuje smernica. Ide o čas, ktorý\nsmernica v ustanovení článku 16 písm. b) priamo oddeľuje od pracovného času, dokonca ho neutralizuje,\na preto ani takýto deň nemožno započítavať do pracovného času.\n· SVP – Ide o „osobné prekážky platené ostatné“, teda o voľno z kolektívnej zmluvy nad rámec Smernice\n2003/88/ES. Ide o čas, ktorý taktiež nemožno započítavať do pracovného času.\n· DOD – Dodatková dovolenka. Ide o dovolenku nad rámec riadnej dovolenky a nad rámec dovolenky v\nzmysle Smernice 2003/88/ES. V tomto prípade nejde o pracovný čas.\n· DNO – Deň nepretržitého odpočinku. Ide o voľno medzi službami.\n· DOS – Ide o riadnu dovolenku bez odpočtu. Ide o sviatok počas dovolenky zamestnanca, ktorý pripadol\nna deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom a teda sa nezapočítava do dovolenky, čo znamená,\nže sa mu neodpočíta z kontingentu dovolenky. Vyplýva to z § 112 ods. 3 Zákonníka práce, na ktorý\nodkazuje aj § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. Teda ide o čas, ktorý nemožno zarátať do pracovného času\nv zmysle Smernice, nakoľko žiadnu prácu žalobca v takýto deň nevykonával.\n· LEK – Vyšetrenie v lekárskom zariadení, tzv. „péčko“. Ide o čas, ktorý je poskytnutý príslušníkovi HaZZ\nv prípade potreby. Ide o čas, kedy nevykonáva žiadnu prácu a nemožno takýto čas subsumovať pod\npojem pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES.\n47. Vyššie uvedené druhy voľna jednoznačne spadajú pod definíciu času odpočinku v zmysle článku 2\nods. 2 Smernice 2003/88/ES a preto použitie fondu pracovného času na účely výpočtu pracovného času\nneprichádza do úvahy. Takýto prepočet údajných odpracovaných hodín je celkom zjavne nedôvodný a\nrozporný so Smernicou 2003/88/ES. Dni voľna sa žalobcovi započítavajú do fondu pracovného času\nako 16, resp. 17 hodín, nakoľko ide o platené dni voľna. Preto je použitie fondu pracovného času, ako\nukazovateľa odpracovaných hodín, veľmi nepresný a skresľujúci spôsob výpočtu jeho odpracovaných\nhodín.\n\n48. Smernica v článku 16 písm. b) upravuje aj tzv. „neutralizáciu“, ktorá hovorí o „preskočení“ určitých\ndní v referenčnom období, ako keby neexistovali. Predmetným spôsobom sa poskytuje pracovníkom\nzvýšená ochrana, pretože sa z referenčných období „vymazávajú“ dni času odpočinku, čím sa počet\nodpracovaných dní nezmení, ale zníži sa počet dní v referenčnom období a teda sa zvyšuje priemerný\ntýždenný pracovný čas žalobcu. Inak povedané, delenec zostáva nezmenený, deliteľ sa znižuje, čím\nsa podiel zvyšuje.\n49. Smernica neutralizuje v zmysle článku 16 písm. b) s poukazom na článok 7 štyri týždne riadnej\nplatenej dovolenky spolu so všetkou práceneschopnosťou. Avšak, nemožno neutralizovať všetky dni\nvoľna, pretože by to vytvorilo situáciu ad absurdum a teda to, že čím viac dní voľna na oddych a\nregeneráciu by žalobca dostal a využil, tak tým viac by bolo zasiahnuté do jeho práva na oddych a\nregeneráciu. Zákonodarca pri tvorbe smernice prezumoval predmetnú situáciu a neutralizoval iba dni\nriadnej dovolenky, v plachtách služieb označené ako „DOV“, a dni práceneschopnosti, v plachtách\noznačené ako „PN“, „PNK“ a „OČR“, čím vytvoril priestor na zvýšenú ochranu pracovníkov.\n50. Avšak, žalobca túto skutočnosť absolútne ignoruje a bezhlavo započítava aj predmetné časy do\nsvojich výpočtov, čo len potvrdzuje názor žalovaného, že sa snaží umelo povýšiť svoj pracovný čas\npodľa článku 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES, aby nepravdivo preukázal, že do jeho práva podľa článku\n6 písm. b) smernice 2003/88/ES bolo zasahované nepretržite.\n51. Zároveň z vyššie uvedených ustanovení Smernice 2003/88/ES, ako aj z bodu 16 jej preambuly, jasne\nvyplýva, že Smernica prezumuje potrebu členských štátov upraviť referenčné obdobia a povoľuje ju. V\nzmysle Smernice 2003/88/ES, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky sú referenčné obdobia\npríslušníkov HaZZ rozvrhnuté do 6-mesačných období, ktoré v zmysle Smernice 2003/88/ES nie sú\nviazané na kalendárne mesiace, t. j. napríklad od januára do júna a od júla do decembra. Z článku 16\npísm. b), ako aj z článku 19 Smernice 2003/88/ES vyplýva časové ohraničenie referenčného obdobia,\nktoré je ustanovené v počte mesiacov a nejde o ohraničenie na konkrétne kalendárne mesiace v roku.\nNa základe uvedeného máme za to, že tieto referenčné obdobia treba počítať od momentu, od ktorého\nsi žalobca uplatňuje svoj nárok.\n52. Žalobca na strane 4 žaloby poukazuje na článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a na skutočnosť, že\nnezapočítanie služobnej pohotovosti do služobného času je v rozpore so Smernicou, avšak na druhej\nstrane do nej započítava aj hodiny času odpočinku, ktoré Smernica 2003/88/ES jasne oddeľuje od\npracovného času a dokonca dni riadnej ročnej dovolenky a práceneschopnosti neutralizuje. Žalovaný v\ntejto súvislosti znova odkazuje na skutočnosť, že žalobcom predložená tabuľka vychádza z nesprávneho\nukazovateľa odpracovaných hodín.\n53. Žalobca na strane 8 žaloby tvrdí, že mu bolo zasiahnuté do práva na ochranu zdravia telesnej a\npsychickej integrity, práva na súkromie a rodinný život, nakoľko sa údajne nemohol venovať rodine.\nK uvedenému žalovaný uvádza, že žalobca síce tvrdí, že došlo k zásahu do vymenovaných práv, ale\npritom pri výpočte náhrady nemajetkovej ujmy vychádza iba zo škody v rozsahu rozdielu medzi mzdovou\nodmenou za určenú a nariadenú služobnú pohotovosť, teda rozdielu toho, čo mu bolo zaplatené do\nvýšky 50% platu. Z uvedeného dôvodu práva, na ktorých žalobca údajne pociťuje škodu nemožno\npriamo a bezprostredne spojiť s údajným porušením, vo výške ktorého žiada žalobca svoj mzdový\nnedoplatok, ktorý údajne pociťuje. Žalobcovi samotná škoda podľa vlastných slov vzniká každý mesiac\nk 10-temu dňu v mesiaci, teda v čase, keď mu príde výplata. Z uvedeného dôvodu nemožno tvrdiť, že by\núdajne nedostatočné finančné ohodnotenie, ktoré mu podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z. prislúcha,\nmohlo akokoľvek zasiahnuť do práva na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity či práva na\nsúkromie a rodinný život. Okrem uvedeného žalobca v žiadnom prípade nepreukázal ani, ako už bolo\nvyššie povedané, porušenie Smernice 2003/88/ES, nakoľko svoje výpočty odvozuje od nesprávneho\nukazovateľa odpracovaných hodín a zároveň sa mu nepodarilo preukázať ani vznik nemajetkovej ujmy,\no ktorej to tvrdí.\n54. V konaní v podobe nemajetkovej ujmy nesie žalobca bremeno tvrdenia v tom, a to tak, že žalovaný\nby spôsobil žalobcovi škodu, resp. zasiahol do jeho osobnosti a že tento zásah bol objektívne spôsobilý\nprivodiť ujmu na jeho právach, pričom žalobca musí nielen uviesť (tvrdiť), ale aj preukázať aká ujma\n\nmu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti\nsvedčiace o existencii škody a zásahu.\n55. Keď sa žalobca domáha v zmysle žaloby náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca musí na konkrétnych\nskutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu\nv jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí (rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/94/2020-515 zo dňa 30.06.2021).\n56. Žalovaný ďalej na podporu svojho právneho názoru ohľadne priznania nároku na náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy poukazuje na rozhodnutia súdnych autorít Slovenskej republiky.\n57. Krajský súd v Žiline v bodoch 19 až 23 na stranách 6 až 8 odôvodnenia rozsudku sp. zn.\n6Co/159/2019 zo dňa 27.05.2020 uviedol, že cit.: „ ... Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy1 ... Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak\nponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách,\nktoré musia vychádzať zo skutkového stavu, na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie\nkonkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere\ndôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.“\n58. Krajský súd v Bratislave v bode 45 na stranách 18 a 19 odôvodnenia rozsudku č. k.\n5Co/192/2019-310 zo dňa 29.10.2019 konštatoval, že cit.: „ ... preukázanie zásahu do osobnostných\npráv, ktoré má za následok skutočne zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti\nv značnej miere zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch,\nkde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde\nintenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. ... Bolo povinnosťou\nžalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy\nt. j. preukázať, že bola znížená dôstojnosť žalobcu a jeho vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť\nvzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. ... pri posudzovaní\nintenzity zásahu je za určujúce hľadisko potrebné považovať charakter konania, v ktorom ujma vznikla,\nkeďže ujma vzniknutá v ne/sporovom konaní môže byť iná ako ujma vzniknutá v exekučnom konaní a\nrovnako treba rozlišovať medzi konaním civilným, trestným či správnym a napokon treba vziať osobitne\nna zreteľ aj predmet konania z hľadiska jeho významu pre stranu ... a ochrany akých práv či právom\nchránených záujmov sa v ňom dovoláva, s prihliadnutím aj na jej osobné pomery či iné konkrétne\nskutkové okolnosti každého individuálneho prípadu ... zvýšený význam predmetu konania pre osobu\npoškodeného musí táto osoba v konaní nielen tvrdiť, ale aj spoľahlivo doložiť.“\n59. Ak by aj žalobca preukázal akúkoľvek ujmu, tak v zmysle Nálezu Ústavného sudu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 21/02 z 11.09.2002, cit.: „Sťažovateľ popri existencii tvrdenia ujmy musí preukázať\naj to, že nemajetková ujma vyplýva zo zisteného porušenia základného práva a že nemajetková ujma je\npriamym následkom porušenia základného práva, teda že existuje požadovaná príčinná súvislosť medzi\nnemajetkovou ujmou a zisteným porušením práva,“ musí žalobca preukázať aj to, že k tejto ujme došlo\npráve porušením Smernice 2003/88/ES.\n60. Žalovaný má za to, že:\n1- žalobca stále nepreukázal, že vôbec došlo k porušeniu článku 6 Smernice 2003/88/ES, nakoľko\npredmetná tabuľka žalobcu vychádza z nesprávneho ukazovateľa pracovného času a teda nemožno\ntvrdiť, že by sa mu podarilo preukázať akékoľvek porušenie smernice 2003/88/ES,\n2- žalobca stále nepreukázal akúkoľvek ujmu, ktorá mu mala vzniknúť, pretože Súdny dvor EÚ dal jasne\nnajavo, že služobná pohotovosť, počas ktorej sa od príslušníkov HaZZ nevyžaduje žiadny výkon služby\nmôže byť ohodnotená rozdielne.\n3- z dôvodu, že vzhľadom na § 124 ods. 1 CSP vidí svoju škodu v nedostatočnom finančnom ohodnotení\nza určenú služobnú pohotovosť a teda tvrdená škoda na právach žalobcu na ochranu zdravia, telesnej\na psychickej integrity či práva na súkromie a rodinný život nie je spôsobilá byť vo vzájomnej príčinnej\nsúvislosti k nedostatočnému finančnému ohodnoteniu, ktoré žalobca pociťuje.\n61. Žalobca na strane 8 žaloby v časti tvrdí, cit.: „Pri vyčíslení výšky náhrady žalobca vychádza z\nustanovení o peňažnej náhrade za služobnú pohotovosť v § 122 ods. 1 a 2 ZoHaZZ.“. Pričom na strane\n7 žaloby tvrdí, cit.: „... ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce nemajetkovú\n\nujmu, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha.“. Žalobca si na dvoch po sebe nasledujúcich\nstranách rozporuje vlastné tvrdenia, kedy najprv tvrdí, že výšku svojho nároku odvodzuje od ustanovení\nObčianskeho zákonníka o nemajetkovej ujmy, zatiaľ čo v skutočnosti si vypočítava mzdové nároky,\nv ktorých vidí nedostatočné finančné ohodnotenie podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z. Nemožno\ntieto 2 spôsoby výpočtu nároku náhodne zamieňať spôsobom, ako to urobil žalobca. Zatiaľ čo § 122\nzákona č. 315/2001 Z. z. hovorí o mzdových nárokoch, ktoré majú exaktný spôsob výpočtu, tak § 11\naž § 13 Občianskeho zákonníka hovorí o nemajetkovej ujme, ktorá nemôže byť vyčíslená exaktným\nspôsobom výpočtu, na čo už žalovaný poukázal odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023. Ako už bolo vyššie spomenuté, z obsahu žaloby\nvyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáha mzdových nárokov a teda žalovaný nie je pasívne vecne\nlegitimovaným subjektom.\nK transpozícii relevantných článkov Smernice 2003/88/ES:\n62. Smernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia\npre organizáciu pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného\nodpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky a aspekty nočnej práce, práce\nna zmeny a rozvrhnutie práce. Smernica upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu\nzdravia pre organizáciu pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem\niného zákonom č. 315/2001 Z. z., čo je uvedené aj v transpozičnej prílohe č. 4 zákona pod bodom 5.\n63. Žalobca konštatuje, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice 2003/88/ES do zákona č.\n315/2001 Z. z., podľa ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného\npracovného času hasičov.\n64. Podľa žalovaného však takéto tvrdenia žalobcu nie sú opodstatnené.\n65. Z hľadiska vhodnosti transpozície Smernice do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky je potrebné zohľadniť aj výpočet (za tri roky, nakoľko ide o osobné právo majetkovej povahy,\nktoré (na rozdiel od práv osobnostných) podlieha režimu premlčania v trojročnej premlčacej lehote\nvyplývajúcej z § 101 Občianskeho zákonníka, a žalobca ho aj takto uplatňuje).\n66. Smernica v článku 16 písm. b) in fine uvádza: „...Doby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade\ns článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne...“.\nVýpočet nezohľadňuje práceneschopnosti ani ďalšie neprítomnosti (napríklad karanténa z dôvodu\nochrany verejného zdravia a pod., zaokrúhlené v prospech žalobcu).\n67. Vo vyššie uvedenom výpočte je možné ďalej zohľadniť aj dni služobného voľna poskytnuté na\nzáklade kolektívnej zmluvy (napr. čl. 4 ods. 14 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov\nHasičského a záchranného zboru na rok 2021 – uplatňuje sa v období január - jún príslušného\nkalendárneho roka, a teda spôsobuje zlepšenie výpočtu v týchto referenčných obdobiach), čoho\ndôsledkom je konštatovanie o vhodnosti transpozície Smernice vzhľadom na dodržiavanie práv žalobcu\nv zmysle žaloby.\n68. Z uvedeného výpočtu a ďalších skutočností vyplýva, že z hľadiska maximálneho priemerného\npočtu odslúžených hodín týždenne vzhľadom na referenčné obdobia, bola Smernica 2003/88/ES\ntransponovaná správne.\n69. Podľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, cit.: „Na účely tejto smernice platia tieto definície:\n„pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;“\n70. V zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je teda pracovným (služobným) časom akýkoľvek\nčas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť\nalebo povinnosti v súlade so vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do služobného času teda spadá\nsamotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako aj zdržiavanie\nsa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej\npohotovosti. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je totiž rozhodujúcim faktorom pre\nposúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky pojmu „pracovný čas“ aj v pohotovostnej službe, ktorú\n\npracovník vykonáva na svojom pracovisku, skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste\nurčenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť\nprimerané služby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka.\nPracovný čas teda v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na\npracovisku. V prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného\npracovného času sa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa.\n71. Zmysel článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je transponovaný v štvrtej hlave zákona č. 315/2001 Z.\nz. v ustanoveniach § 85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov, služobnú pohotovosť, štátnu službu\nnadčas a dovolenku.\n72. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom\npríslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.“\n73. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.“\n74. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka\nslužobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania\nštátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania\nštátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.“\n75. Podľa § 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň,\nv ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.“\n76. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: „Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú\npohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na\nvykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.“\n77. Predmetné ustanovenia teda definujú služobný čas príslušníka Hasičského a záchranného zboru\nako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom\numožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za\nktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Z uvedených ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z. ďalej jasne vyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom\nčase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste\nvýkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho\nrozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona č. 315/2001 Z. z. a štátna služba nadčas podľa § 92\nzákona č. 315/2001 Z. z.\n78. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodne nepopierajú, že\nslužobná pohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale ako už bolo uvedené vyššie, svojou\nformuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z.). Pri nariadenej služobnej pohotovosti v štátnej službe podľa § 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z. ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby,\nale mimo rozvrhnutia služobného času, čo je vyjadrené napríklad aj vo výške peňažnej náhrady za čas\ntejto služobnej pohotovosti v štátnej službe. Žalobca zrejme v tejto súvislosti opomenul, že ním citované\nustanovenia zákona, najmä § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1, rozhodne nepopierajú, že služobná pohotovosť v\nštátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou\nslužobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou\npohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.) a slová v § 92 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z.4 len vystihujú časovú kontinuitu medzi výkonom štátnej služby a služobnou\npohotovosťou.\n79. V oboch prípadoch je však nesporné, že ide o výkon štátnej služby v rámci služobného času.\n\n80. Žalovaný súčasne poukazuje aj na článok 15 Smernice 2003/88/ES5, ktorý umožňuje dohodnúť\naj priaznivejšie podmienky, napr. v kolektívnych zmluvách. Tvrdenie žalovaného o služobnom čase\npodporuje aj Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na\nrok 2021 (ďalej len ako „Kolektívna zmluva 2021“), Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov\nHasičského a záchranného zboru na rok 2022 (ďalej len ako „Kolektívna zmluva 2022“) a Kolektívna\nzmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2023 (ďalej len ako\n„Kolektívna zmluva 2023“) (ďalej Kolektívna zmluva 2021, Kolektívna zmluva 2022, Kolektívna zmluva\n2023 spolu len ako „Kolektívne zmluvy“), ktoré vo väzbe na citované ustanovenia zákona rozvrhuje\nslužobný čas na vykonávanie štátnej služby a služobnú pohotovosť.\n81. Explicitnejšie rozlíšenie jednotlivých častí služobného času je upravené ďalej v čl. 3 s nápisom\n„Podmienky výkonu štátnej služby“ ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2021, kde sa taktiež uvádza, cit.: „Pre\npríslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom je služobný\nčas rozvrhnutý spravidla na 17 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby, v trvaní\n7 hodín v jednej 24 – hodinovej zmene.“, v čl. 3 s nápisom „Podmienky výkonu štátnej služby“ ods. 3\nKolektívnej zmluvy 2022 a ďalej v čl. 3 s nápisom „Podmienky výkonu štátnej služby“ ods. 3 Kolektívnej\nzmluvy 2023, kde sa taktiež uvádza, cit.: „Pre príslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne\nrozvrhnutým služobným časom je služobný čas rozvrhnutý spravidla na 16 hodín vykonávania štátnej\nslužby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v\nmieste vykonávania štátnej služby, v trvaní 8 hodín v jednej 24 – hodinovej zmene.“\n82. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že vyššie uvedené ustanovenia § 85, § 91, § 92 zákona\nč. 315/2001 Z. z., ako aj ustanovenia Kolektívnej zmluvy 2021 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2022 (čl. 3) a\nKolektívnej zmluvy 2023 (čl. 3) plne transponujú článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES.\n83. Kritériá pre limity pracovného času ustanovuje článok 6 Smernice 2003/88/ES s názvom „Maximálny\ntýždenný pracovný čas.“\n84. Podľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, cit.: „členské štáty prijímajú opatrenia nevyhnutné na\nzabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný\npracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo\nkolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi; b) priemerný pracovný čas pre\nkaždé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.“\n85. Podľa článku 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, cit.: „členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie\nčlánku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.“\n86. Podľa článku 17 ods. 3 Smernice 2003/88/ES, cit.: „V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu\nvykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8, a 16: a) v prípade činností, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko\nsú od seba vzdialené, vrátane práce na otvorenom mori, alebo keď sú rôzne pracoviská pracovníka od\nseba vzdialené; b) v prípade bezpečnostných a dozorných činností, ktoré si vyžadujú trvalú prítomnosť\ns cieľom ochrany majetku a osôb, najmä v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem.“\n87. Podľa Smernice 2003/88/ES teda priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní nesmie\nprekročiť 48 hodín vrátane nadčasov, pričom týždenný pracovný čas pre každého zamestnanca musí\nbyť ustanovený zákonom, správnym opatrením alebo kolektívnou zmluvou. Smernica 2003/88/ES tiež\numožňuje ustanoviť odlišne referenčné obdobie iné ako 7 dní, čo prichádza do úvahy najmä pri\nnerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Článok 16 Smernice 2003/88/ES stanovuje na účely\nuplatnenia maximálneho týždenného pracovného času referenčné obdobie na 4 mesiace. Článok 17\nods. 3 Smernice 2003/88/ES poskytuje protipožiarnym službám možnosť uplatnenia výnimky a určiť\ndlhšie referenčné obdobie prípadne na 6 mesiacov, alebo ak je to uvedené v Kolektívnych zmluvách,\ntak na celých 12 mesiacov. Podmienkou uplatnenia takéhoto iného referenčného obdobia navyše je,\nže príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo (vo výnimočných\nprípadoch), kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký čas odpočinku, sa príslušným\npracovníkom poskytne primeraná ochrana.\n\n88. Ako vyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. môže byť služobný čas hasičov\nrozvrhnutý aj nerovnomerne. Pri nerovnomernom rozvrhnutí však nesmie byť dĺžka riadneho služobného\nčasu v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a\nna ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby\nje najviac 24 hodín v služobnom dni podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. V zmysle Kolektívnej\nzmluvy 2021, či Kolektívnej zmluvy 2022 hasiči vykonávajúci štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým\nslužobným časom majú výkon štátnej služby v rámci 12 hodinového riadneho služobného času alebo\nslužobný čas rozvrhnutý na 17 hodín / 16 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby v\ntrvaní 7 / 8 hodín v jednej 24 hodinovej zmene v zmysle vyššie citovaného čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy\n2021, čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2022 a čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2023.\n89. Žalovaný dáva do pozornosti súdu rozsudky Súdneho dvora vo veciach C-107/19 (bod 42), C-344/19\n(bod 58) a C-437/05 (bod 35), v zmysle ktorých sa na spôsob odmeňovania pracovníkov za čas\npracovnej pohotovosti nevzťahuje Smernica 2003/88/ES, ale relevantné ustanovenia vnútroštátneho\npráva.\n90. Čo sa týka referenčného obdobia, tak nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý na\nobdobie 6 mesiacov podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Uvedené referenčné obdobie\nvšak neodporuje tomu, aby bolo dodržané zákonné ustanovenie 40 hodín priemerného týždenného\nslužobného času v súlade s rozvrhnutými službami.\n91. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje\nexplicitne maximálny priemerný týždenný služobný čas uvedený konkrétnym počtom hodín, tak ako je\ntomu v Smernici 2003/88/ES, zákon č. 315/2001 Z. z. a Kolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty\nhodín služobného času hasičov, počas ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín\nslužby nadčas za príslušný rok.\n92. Z uvedeného vyplýva, že dotknuté právne predpisy sú transponované v článku 6 Smernice 2003/88/\nES správne.\n93. Záverom žalovaný opätovne pripomína, že predpisy Európskej únie neprikazujú, aby konkrétny\nodsek, resp. článok smernice musel byť transponovaný iba do jedného článku, resp. odseku\nvnútroštátneho právneho aktu členského štátu Európskej únie. Zároveň nie je nutné, aby bol článok\nsmernice transponovaný explicitne priamo do vnútroštátneho predpisu.\n94. Podľa žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že by štát neprebral Smernicu 2003/88/ES do\nzákona správne, preto sa mu nepodarilo ani preukázať, že by existovala údajná škoda, ktorá by bola v\npriamej príčinnej súvislosti s článkom 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES.\n95. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevidí svoju ujmu v počte odpracovaných hodín, ale v rozdiele\nvýšky mzdovej odmeny za určenú a nariadenú služobnú pohotovosť, tak žalovaný navrhuje, aby Okresný\nsúd Lučenec žalobu zamietol.\n96. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním Rozhodnutia Krajského riaditeľstva Hasičského\na záchranného zboru v Banskej Bystrici Č.p. KRHZ-799/2010, Personálneho rozhodnutia riaditeľa\nKrajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici č. 304/1/2012, tabuľky\ns počtom odpracovaných hodín, tabuľky plánu služieb, výplatných pások, rodných listov detí a zistil tento\nskutkový stav:\n97. Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Č.p.\nKRHZ-799/2010 (č. l. 14) súd zistil, že žalobca bol dňom 01.10.2010 prijatý do služobného pomeru na\nOkresné riaditeľstvo HaZZ Lučenci.\n98. Z personálneho rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v\nBanskej Bystrici č. 304/1/2012 (č. l. 15) súd zistil, že žalobca bol dňom 28.06.2012 vymenovaný do stálej\nštátnej služby na Okresné riaditeľstvo HaZZ Lučenci, HS vo Fiľakove.\n\n99. Z rodných listov maloletých detí (č. l. 32, 33) je zrejmé, že žalobca je otcom dvoch maloletých detí,\nsynov D. B. a E. B..\n100. Z výplatných pások a evidencie dochádzok žalobcu vyplýva, že:\n· V období marec 2021 - december 2021 za 10 mesiacov t. j. 306 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 102 zmenových služieb (306\ndní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2448 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (102 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 10 mesiacov predstavuje 43,71 týždňov (306\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2448 a priemernom počte týždňov 43,71 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56 hodín (2448 hodín : 43,71 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie marca 2021 až december 2021 predstavuje:\n- fond pracovného času 1665,90 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 545,33 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nv rozsahu 545,33 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2021 pripadá v priemere 43,71 pracovných\ntýždňov, čo potom v jeho prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho\npriemerný týždenný pracovný čas 50,59 hodín (2211,23 hodín : 43,71 týždňov).\n· V období január 2022 - december 2022: za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb\n(365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14\ntýždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2022 až december 2022 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 1966 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 723,53 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 723,53 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2022 pripadá v priemere 52,14\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2022\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 51,58 hodín (2689,53 hodín : 52,14 týždňov).\n· V období január 2023 - december 2023: za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb\n(365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14\ntýždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2023 až december 2023 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 1949 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 703,65 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 44,50 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 748,15 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2023 pripadá v priemere 52,14\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2023\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 51,73 hodín (2697,15 hodín : 52,14 týždňov).\n\n· V období január 2024 - február 2024: za 2 mesiace t. j. 60 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 20 zmenových služieb (60\ndní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 480 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (20 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 2 mesiace predstavuje 8,57 týždňov (60\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 480 a priemernom počte týždňov 8,57 v tomto období, tak\npriemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56,01 hodín (480 hodín : 8,57 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2024 a február 2024 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 320 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 134,63 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 134,63 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2024 pripadá v priemere 8,57\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2024\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 53,05 hodín (454,63 hodín : 8,57 týždňov). Nakoľko si\nžalobca v roku 2024 uplatnil nemajetkovú ujmu za mesiace január a február, pričom referenčné obdobie,\nz ktorého súd vychádzal je šesťmesačné, súd prepočítal referenčné obdobie pokrývajúce mesiace január\n– február 2024 spolu s mesiacmi september až december 2023, pričom zistil, že na uvedené obdobie\npripadne v priemere 26 týždňov, čo znamená, že za uvedený časový úsek priemerný pracovný čas\npredstavuje 53,39 hodín (958 hodín FPČ + 430,13 hodín pohotovosť = 1388,13 / 26 týždňov).\n101. Pre verifikáciu skutkových tvrdení žalobcu, ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalovaného\nohľadom porušenia práva žalobcu v šesťmesačnom referenčnom období od marca 2021 do augusta\n2021, od septembra 2021 do februára 2022, od marca 2022 do augusta 2022, od septembra 2022 do\nfebruára 2023, od marca 2023 do augusta 2023, od septembra 2023 do februára 2024 nasledovne:\n· V období marec 2021 - august 2021: za 6 mesiacov t. j. 184 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 61,33 zmenových služieb (184 dní : 3\nzmeny), čo predstavuje celkovo 1471,92 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (61,33 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 6 mesiacov predstavuje 26,29 týždňov (184\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 1471,92 a priemernom počte týždňov 26,29 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 55,99 hodín (1471,92 hodín : 26,29 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie marec 2021 až august 2021 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 995,90 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 315 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 315 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2021 pripadá v priemere 26,29 pracovných\ntýždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho\npriemerný týždenný pracovný čas 49,86 hodín (1310,90 hodín : 26,29 týždňov).\n· V období september 2021 - február 2022: za 6 mesiacov t. j. 181 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 60,33 zmenových služieb\n(181 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 1447,92 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (60,33\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 6 mesiacov predstavuje 25,86\ntýždňov (181 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 1447,92 a priemernom počte týždňov 25,86\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 55,99 hodín (1447,92 hodín : 25,86 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie september 2021 až február 2022 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 998 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 366,33 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\n\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 366,33 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2021-2022 pripadá v priemere 25,86\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku\n2021-2022 dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 52,76 hodín (1364,33 hodín : 25,86 týždňov).\n· V období marec 2022 - august 2022: za 6 mesiacov t. j. 184 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 61,33 zmenových služieb (184 dní : 3\nzmeny), čo predstavuje celkovo 1471,92 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (61,33 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 6 mesiacov predstavuje 26,29 týždňov (184\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 1471,92 a priemernom počte týždňov 26,29 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 55,99 hodín (1471,92 hodín : 26,29 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie marec 2022 až august 2022 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 983,50 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 347,53 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 347,53 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2022 pripadá v priemere 26,29\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2022\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 50,63 hodín (1331,03 hodín : 26,29 týždňov).\n· V období september 2022 - február 2023: za 6 mesiacov t. j. 181 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 60,33 zmenových služieb\n(181 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 1447,92 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (60,33\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 6 mesiacov predstavuje 25,86\ntýždňov (181 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 1447,92 a priemernom počte týždňov 25,86\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 55,99 hodín (1447,92 hodín : 25,86 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie september 2022 až február 2023 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 975 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 311,65 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 366,33 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2022-2023 pripadá v priemere 25,86\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku\n2022-2023 dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 49,75 hodín (1286,65 hodín : 25,86 týždňov).\n· V období marec 2023 - august 2023: za 6 mesiacov t. j. 184 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 61,33 zmenových služieb (184 dní : 3\nzmeny), čo predstavuje celkovo 1471,92 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (61,33 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 6 mesiacov predstavuje 26,29 týždňov (184\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 1471,92 a priemernom počte týždňov 26,29 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 55,99 hodín (1471,92 hodín : 26,29 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie marec 2023 až august 2023 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 990,50 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 360 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 21 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 381 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2023 pripadá v priemere 26,29 pracovných\ntýždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2023 dosiahol jeho\npriemerný týždenný pracovný čas 52,17 hodín (1371,50 hodín : 26,29 týždňov).\n\n· V období september 2023 - február 2024: za 6 mesiacov t. j. 182 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 60,67 zmenových služieb\n(182 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 1456,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (60,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 6 mesiacov predstavuje 26 týždňov\n(182 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 1456,08 a priemernom počte týždňov 26 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56,00 hodín (1456,08 hodín : 26 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie september 2023 až február 2024 vrátane predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 958 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 406,63 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 23,50 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 430,13 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2023-2024 pripadá v priemere 26\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku\n2023-2024 dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 53,39 hodín (1388,13 hodín : 26 týždňov).\n102. Podľa čl. 144 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone\nsvojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n103. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy\npreniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie\nprávne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády\npodľa čl. 120 ods. 2.\n104. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n105. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. c), d), e) Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo na\nspravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä c) ochranu bezpečnosti\na zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci.\n106. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe\nzdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\n107. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému\núradu.\n108. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť\nv kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n109. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov\nje rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.\n110. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\n\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n111. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný\núrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia\nslužobného času.\n112. Podľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, na\nzabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v mieste vykonávania štátnej služby,\n113. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť\nvymedzený priestor na odpočinok.\n114. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi za\npodmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat,\nb) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat\nza štátnu službu nadčas, g) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu\nškodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému\nplatu podľa § 209e.\n115. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný plat tvoria\nzložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).\n116. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi v\nrozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie\nbrannej pohotovosti štátu.\n117. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak príslušník\nvykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného\nplatu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku\nv týždni, zvýšená o 60 %.\n118. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príplatok za\nvykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na\nposkytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od\nskončenia tejto služby.\n119. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak je príslušníkovi\npodľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná\nnáhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o\ndeň služobného pokoja.\n120. Podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak\nje príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto\npohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o\npohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň\nslužobného pokoja.\n121. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, náhrada za\nslužobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu\nštátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.\n122. Podľa § 130 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušnou časťou\nslužobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175\n\nslužobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne\nupraví.\n123. Podľa § 135e ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom\nštátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť\nvykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.\n124. Podľa § 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom štátnej\nslužby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej organizácie alebo záujmového\nzdruženia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak\nna ňu príslušník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu\nnadriadeného.\n125. Podľa § 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v priamej súvislosti\ns výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas štátnej služby\nobvyklé alebo potrebné pred začiatkom štátnej služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie,\nošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného\nna rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.\n126. Podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre\nPolicajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\n127. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej\nosobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena\na prejavov osobnej povahy.\n128. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n129. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n130. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie.\n131. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n132. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než\nzabezpečená pohľadávka.\n133. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,\npremlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n134. Podľa bodu 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Pojem\n„odpočinok“ sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom\nspoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané\nprestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného\nčasu\n\n135. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a\nochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n136. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas.\n137. Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a\nsúkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19\ntejto smernice.\n138. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: „pracovný čas“ je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\n139. Podľa čl. 2 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: „čas odpočinku“ je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom.\n140. Podľa čl. 2 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: „nočný čas“ je akýkoľvek čas,\nale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom prípade\nmusí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.\n141. Podľa čl. 2 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, práca na zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného\nčasu na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa\nurčitého rozvrhnutia, vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo\nprerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v\nrôznom čase.\n142. Podľa čl. 6 písm. a), b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\ntoho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: týždenný pracovný čas\nbude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi, priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n143. Podľa čl. 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, členské štáty môžu ustanoviť: a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas\nodpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní; b) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný\npracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne; c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po\nkonzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými\nmedzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Ak minimálny 24-hodinový čas\ntýždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je\nzahrnutý do výpočtu priemeru.\n144. Podľa čl. 17 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania čl. 3 až 6, 8 a 16,\nkeď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a / alebo\nnie je vopred určené alebo si ho môžu určiť samí pracovníci a najmä v prípade: a) vrcholových riadiacich\n\npracovníkov alebo iných osôb s právomocou nezávislého rozhodovania, b) rodinných pracovníkov alebo\nc) pracovníkov slúžiacich náboženské obrady v kostoloch a náboženských spoločenstvách.\n145. Podľa čl. 17 ods. 5, prvý pododsek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môže odchýliť\nod článku 6 a článku 16 písm. b) v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s ustanovenými v\ndruhom a sedemnástom pododseku tohto odseku.\n146. Podľa článku 2 ods. 1, 2 smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia\nbezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, táto smernica sa vzťahuje na všetky\nodvetvia činnosti, verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby,\nvzdelávanie, kultúru, voľný čas atď.). Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v\nrozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené\nsily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. V takom prípade sa bezpečnosť a\nochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto smernice.\n147. V konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 6483,40 Eur na tom\nskutkovom a právnom základe, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku porušenia práva Európskej\núnie, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie\npracovného času, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná do vnútroštátneho právneho\nporiadku Slovenskej republiky. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáha titulom náhrady škody\n(nemajetkovej ujmy), ktorá mu vznikla ako jednotlivcovi porušením úniového práva žalovaným ako\nčlenským štátom Európskej únie.\n148. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný namietal uplatnené právo žalobcom ako mzdové nároky\npoukazom na zákonné ustanovenie § 124 CSP má súd za to, že práve zo žalovaným uvedeného\nzákonného ustanovenia § 124 ods. 1 CSP pri posúdení žaloby ako celku je možné ustáliť, že žalobca\nsi uplatnil právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom nemajetkovej ujmy podľa § 11 a 13 OZ. Skutkové\ntvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe smerujúce k výpočtu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k mzdovým\nnáležitostiam sami o sebe neznamenajú, že by si žalobca uplatnil mzdový nárok. Z rozhodovacej činnosti\nodvolacích súdov v minulosti je zrejmé, že takýto spôsob výpočtu nemajetkovej ujmy je akceptovateľný.\nŽalobca výšku ujmy matematicky počíta vo vzťahu k fondu pracovného času, zaplateným, resp.\nnezaplateným hodinám služobnej, resp. nariadenej pohotovosti, čo v zásade nie je v rozpore s ním\nuplatneným právom na nemajetkovú ujmu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že predmet sporu je zo\nstrany žalobcu dostatočne vymedzeným a súd ho mal za ujasnený. Mimo iné sám žalobca na strane 9\nžaloby uviedol, že si neuplatňuje mzdový nárok, naopak v žalobe tvrdí, že si uplatňuje nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy. Žalobca podľa názoru súdu dostatočne zrozumiteľne a jasne uvádza ako dôvod\npodanie žaloby prekročenie maximálneho týždenného pracovného času v zmysle Smernice. Samotný\nspôsob výpočtu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k prepočtu hodín služobnej pohotovosti je však podľa\nnázoru súdu irelevantným z dôvodov, ako budú uvedené ďalej.\n149. Spor o náhradu škody z dôvodu porušenia úniového práva patrí do právomoci súdu, pretože v\npodmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiadny iný orgán ako všeobecný súd v\ncivilnom sporovom konaní, ktorý by mal právomoc rozhodnúť o predmete tohto sporu. Súd poukazuje na\nčl. 1 CSP podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva\na rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.\n150. V prípade absencie alebo nesprávnej transpozície smerníc, ako právnych aktov Európskej únie,\nktoré majú priamy účinok a sú ich ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné a presné, osoby, ktoré\nsú konaním štátu poškodené, môžu sa voči štátu domáhať náhrady spôsobenej škody. Predpoklady\nzodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského štátu\nza takto vzniknutú škodu. Článok 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času má priamy účinok, pretože priznáva jednotlivcovi\npráva, v rámci minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného\nčasu. Zodpovednosť členského štátu Európskej únie platí v prípade každého porušenia bez ohľadu\nna verejný orgán, ktorý sa porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa\nvnútroštátneho práva povinnosť škodu nahradiť. Z uvedených dôvodov je preto žalovaný - Slovenská\nrepublika v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, za ktorý koná Ministerstvo vnútra Slovenskej\n\nrepubliky ako ústredný štátny orgán, do pôsobnosti ktorého patrí hasičský a záchranný zbor, ktorého\npríslušníkom bol žalobca v rozhodnom období. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je zároveň\nštátny orgán, do kompetencie ktorého spadá právna úprava zriadenia, postavenia organizácie a riadenia\nhasičského a záchranného zboru, úprava štátnej služby a právnych vzťahov, ktoré súvisia so vznikom,\nzmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov hasičského a záchranného zboru. Ministerstvo je\nkompetenčne zodpovedné aj za riadnu transpozíciu smerníc Európskej únie do slovenského právneho\nporiadku týkajúce sa úpravy požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného\nčasu príslušníkov hasičského a záchranného zboru.\n151. V súvislosti s určením miestnej príslušnosti súd poukazuje na § 19 písm. b) Civilného sporového\nporiadku, ktorý upravuje osobitnú miestnu príslušnosť tak, že popri všeobecnom súde žalovaného, je na\nkonanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu\nškody. Zo skutkových tvrdení, ktoré žalobca v konaní uvádza vyplýva, že k zásahu do jeho práv postupom\nžalovaného došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby príslušníka hasičského a záchranného zboru v\nmieste vykonávania štátnej služby v územnom obvode Okresného súdu Lučenec.\n152. Na žalobcu ako príslušníka hasičského a záchranného zboru sa Smernica Európskeho parlamentu\na Rady 2003/88/ES vzťahuje. V zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie k\nzákonu č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore je uvedená aj Smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2002. Podľa bodu 5 úvodných ustanovení smernice všetci\npracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Pojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách\nčasu, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálne\ndenný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. Smernica ustanovuje minimálne\npožiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času. Vzťahuje sa na\nminimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a\nna maximálny týždenný pracovný čas a určité aspekty nočnej práce a práce na zmeny a rozvrhnutie\npráce. Podľa článku 1 ods. 3 sa Smernica vzťahuje na všetky odvetvia činnosti verejné a súkromné\npodľa článku 2 Smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice.\nPodľa článku 2 Smernice je pracovný čas akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa\npokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi\npredpismi alebo praxou. Čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Práca\nna zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného času na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden\ndruhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa určitého rozvrhnutia vrátane rotujúceho rozvrhnutia,\npričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo prerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v\npriebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. Podľa článku 6 Smernice členské\nštáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť\na zdravie pracovníkov týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi\nalebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi.\nPriemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Aplikujúc\nuvedené znenie smernice možno zhrnúť, že Smernica upravuje minimálne požiadavky na bezpečnosť\na ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné\naj súkromné. Smernica v kapitole 5 upravuje odchýlky a výnimky, ktoré môžu členské štáty uplatniť\nvzhľadom na osobitnú povahu príslušných činnosti, avšak pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné\nzásady ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Konkrétne podľa kapitoly 5 článku 17 sa členské\nštáty môžu odchýliť od uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16, keď vzhľadom na osobitnú povahu\npríslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria, alebo nie je vopred určené, alebo si ho\nvopred môžu určiť sami pracovníci. Podľa ods. 5 článku 17 Smernice sa možno odchýliť od článku\n6 v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s uvedenými ustanoveniami Smernice. Smernica\npre členské štáty zároveň určuje prechodné obdobie na zosúladenie vnútroštátnej legislatívy týkajúcej\nsa organizácie pracovného času. Štátna služba žalobcu nevykazuje žiadne osobitosti, ktoré by v\nštandardnom režime fungovania v rámci plnenia úloh zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. mali zakladať\nvýnimku z pôsobnosti Smernice podľa článku 17. Článok 17 Smernice upravuje prípady, v ktorých\nsa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16 Smernice, keď vzhľadom na\nosobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria alebo nie je pracovný čas\nvopred určený alebo si ho môžu určiť sami pracovníci, aj to len pri zachovaní náležitého zreteľa na\nvšeobecné zásady ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Smernica Európskeho parlamentu a\nRady 2003/88/ES sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné. Podľa článku 2 Smernice\n89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov\n\npri práci ods. 1 táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností verejné a súkromné (priemysel,\npoľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru, voľný čas, atď.). Podľa ods.\n2 sa táto Smernica neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre\nurčité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné\nčinnosti služieb civilnej ochrany. V tomto prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ\nje to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto Smernice. Článok 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS\nnevylučuje z pôsobnosti smernice služby civilnej ochrany ako takej, ale len určité osobitné činnosti týchto\nslužieb, ak charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení smernice.\nTáto výnimka zo široko vymedzeného rozsahu pôsobnosti Smernice 89/391/EHS sa musí vykladať\ntak, že jej rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na prípady nevyhnutnej ochrany záujmov, napr. v prípade\nneočakávaných udalostí priamo ohrozujúcich život, zdravie, či majetok, pre ktoré je typické, že nie je\nmožné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy. Aj keď služba žalobcu okrem iných\núloh zahŕňa aj úlohy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, tak za štandardných podmienok činnosti s\nňou spojené možno vopred plánovať, vrátane pracovného času príslušníkov zboru v súlade s úlohami,\nktoré boli na zbor prenesené. Výkon služby žalobcu sa nevyznačuje žiadnymi osobitosťami, ktoré by\nodporovali použitiu právnych noriem spoločenstva v oblasti zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia\nzamestnancov pri práci. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že v danom prípade služobná\nčinnosť žalobcu patrí do pôsobnosti Smernice 2003/88/ES.\n153. Podľa článku 7 ods. 2, 5 čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky a článku 3 Civilného sporového\nporiadku je súd viazaný medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť\npred zákonom. Je viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej\núnie. Komunitárne právo je bez ďalšieho nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi\nrozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech\nkomunitárneho práva. Pri výkone súdnej moci je potrebné prihliadať na interpretáciu prameňov práva\nEurópskej únie tak, ako je vykladaná Súdnym dvorom. Vzťah úniového a vnútroštátneho práva sa\nriadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať normy\nkomunitárneho práva z úradnej povinnosti. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa\njudikatúry Európskeho Súdneho dvora vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského\nštátu za takto vzniknutú škodu, ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu\nalebo nesprávnu transpozíciu smerníc. Smernice sú osobitosťou práva Európskej Únie, pretože sú\nzáväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia\nvýsledku sa ponecháva na členské štáty. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ\nide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Štátnym orgánom je ponechaná voľba formy a prostriedkov dosiahnutia\núčelu smernice, tzn., že vnútroštátny zákonodarca musí prijať transponujúci právny akt, ktorým sa\nvnútroštátne právne predpisy prispôsobia cieľom ustanoveným v smernici. Členský štát Európskej únie\nmusí implementovať smernicu včas, t. j. v lehote určenej priamo v smernici, prípadne do 20 dní odo\ndňa jej zverejnenia v úradnom Vestníku a zároveň ju musí implementovať správne. Smernice nemajú\npriamy účinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou\nmôžu mať vo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal\ntransponujúci právny akt. Ustanovenia smernice sú imperatívne ak sú dostatočne jasné a presné\na ustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je\nvýsledkom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor rovnako judikoval, že\nznením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné\nverejné orgány. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má\npriamy účinok (rozsudok C-429/09 vo veci Günter Fuß), pretože priznáva jednotlivcom práva, ktoré\nmôžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva\núnie súčasťou systému zmlúv, na ktorých je únia založená. Táto povinnosť platí v prípade každého\nporušenia práva únie členským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto porušenia\ndopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade\npovinnosť túto škodu nahradiť. Žalovaný v konaní namietal tvrdenie žalobcu, že dotknutá smernica\nnebola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná správne, tvrdil, že paragrafové znenie\nzákona č. 315/2001 Z. z. neodporuje dotknutej smernici. Z citovaných paragrafových znení zákona č.\n315/2001 Z. z. nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná\nza súčasť služobného času. Čas služobnej pohotovosti, pokiaľ nedochádza k služobným výjazdom, sa\ndo služobného času nezapočítava a práve v tom spočíva rozpor s právom Európskej únie. Služobnú\npohotovosť zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve naopak, z § 86 zákona č.\n\n315/2001 Z. z. pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že zákon rozlišuje medzi dĺžkou\nvykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou v mieste vykonávania štátnej\nslužby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby a výkonu služobnej pohotovosti v §\n103 zákona, keď za výkon služobnej pohotovosti patrí mimo služobného príjmu osobitný mzdový nárok\nvo forme peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť v štátnej službe, ktorá sa určuje ako percento z\nčasti služobného príjmu. Rozlíšenie vyplýva z § 122 ods. 3 zákona, pretože ak počas trvania služobnej\npohotovosti dôjde k vykonaniu výjazdu, až takéto vykonávanie je štátnou službou. Podľa citovanej\nSmernice 2003/88/ES je pracovný čas aj čas pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas ktorej\nje pracovník fyzicky prítomný na pracovisku. 48- hodinová hranica pre priemerný týždenný pracovný\nčas určená smernicou zahŕňa nadčasy, aj pracovnú pohotovosť. Zákon č. 315/2001 Z. z. umožňuje\nzamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času a rozvrhnúť\nžalobcovi služobný pracovný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm.\nb) Smernice. Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že práva žalobcu sú vzhľadom na znenie článku\n2, článku 6 písm. b) Smernice porušované, a to dostatočne závažne, pretože ide o práva s osobitným\nvýznamom, ktoré zakladajú minimálnu požiadavku na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n154. Súd vo veci skúmal, či je daný základ nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku porušenia\njeho práv plynúcich z článku 2 a 6, písm. b) Smernice. Súdny dvor judikoval vo viacerých prípadoch, že\npoškodení jednotlivci majú právo na náhradu škody, keď sú splnené tri podmienky: 1./ cieľom porušenej\nprávnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné; 2./ existencia\nškody a 3./ priama príčinná súvislosť medzi porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom.\nPosúdenie, či tieto podmienky boli naplnené je na rozhodnutí toho ktorého vnútroštátneho súdu.\n155. Vychádzajúc z nižšie uvedených skutočností, služobný (pracovný) čas príslušníka HaZZ je\nrozvrhnutý nerovnomerne (§ 86 ZoHaZZ) a to tým spôsobom, že pracovná zmena sa skladá z výkonu\nslužby, po ktorom nasleduje služobná pohotovosť na pracovisku (§ 92 ods. 1 ZoHaZZ - ďalej aj „určená\nslužobná pohotovosť“). Jedna pracovná (služobná) zmena hasiča sa teda skladá z:\n1.) výkonu služby, a\n2.) určenej služobnej pohotovosti.\n156. Do konca roku 2021 boli pracovné zmeny rozvrhnuté na 17 hodín výkonu služby a 7 hodín určenej\nslužobnej pohotovosti (t. j. v pomere 17/7), s účinnosťou od 01.01.2022 sú pracovné zmeny rozvrhnuté\nna 16 hodín výkonu služby a 8 hodín služobnej pohotovosti (t. j. v pomere 16/8). Celkovo v rámci jednej\npracovnej zmeny strávi ako hasič na pracovisku sústavne minimálne 24 hodín.\n157. Okrem určenej pohotovosti, ktorú odpracuje počas každej pracovnej zmeny, mu ako hasičovi môže\nbyť nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v zmysle § 92 ods. 2 ZoHaZZ\n(ďalej aj „nariadená služobná pohotovosť“) a to napr. v prípade, ak je nevyhnutné zabezpečiť personálnu\nobsadenosť v mieste výkonu služby v dôsledku absencie niektorého z kolegov, pri rozsiahlych požiaroch,\nživelných pohromách resp. iných udalostiach vyžadujúcich zvýšený počet hasičov, na zastupovanie\nkolegov, ktorí nemôžu nastúpiť do služby z dôvodu náhlych nepredvídateľných okolností a pod.\n158. Obe služobné pohotovosti, či už určená služobná pohotovosť podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ, rovnako\nako ani nariadená služobná pohotovosť podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ, sa nezapočítavajú do pracovného\nčasu a výkon týchto služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na výplatnej páske za príslušný\nkalendárny mesiac, kde je uvedený len súhrnný počet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti.\n159. Za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti (§ 92 ods. 1 ZoHaZZ) je hasič odmeňovaný za každú\nhodinu pohotovosti peňažnou náhradou vo výške 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu (ak je služobná pohotovosť vykonávaná v bežný služobný deň), resp. peňažnou náhradou vo výške\n30% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak je služobná pohotovosť vykonávaná\nv deň služobného pokoja (v deň štátneho sviatku) - viď § 122 ods. 1 ZoHaZZ. Podľa výšky náhrady\nposkytovanej za výkon pohotovosti, ktorá závisí od toho, či je pohotovosť vykonávaná v bežný služobný\ndeň alebo v deň služobného pokoja, je určená služobná pohotovosť rozlišovaná resp. označovaná aj\nako tzv. „15%-ná pohotovosť“ a „30%-ná pohotovosť“.\n160. Samotný výkon služobnej pohotovosti je rozdelený na:\n\na) aktívnu časť služobnej pohotovosti - v prípade, ak je nahlásený výjazd (pri požiari, živelnej udalosti,\nhavárii a pod.) sa služobná pohotovosť mení na prácu nadčas, a\nb) neaktívnu časť služobnej pohotovosti.\n161. Určené služobné pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. Do konca roka 2021 (v čase\nrozvrhu pracovných zmien 17/7) boli služobné pohotovosti vykonávané v čase 22:30 - 05:30 hod., od\nzačiatku roka 2022 (pri rozvrhu pracovných zmien 16/8) sú služobné pohotovosti vykonávané v čase\n22:00 - 06:00 hod.\n162. V prípade, ak je počas služobnej pohotovosti vyhlásený poplach a ako hasiči sú vyslaní na zásah,\nmení sa táto služobná pohotovosť na prácu nadčas. Keďže v mieste výkonu služby - na hasičskej stanici\nby sa mali striedať 3 hasičské zmeny, pracovný čas hasiča je rozvrhnutý tak, že každý tretí deň odslúži\nkaždá hasičská zmena 24 hodín a následne majú príslušníci v tejto zmene dva dni voľna. Ide teda o\nnerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého časť pripadá na tzv. určenú služobnú pohotovosť\n(§ 86 ods. 2 ZoHaZZ v spojení s § 92 ods. 1 ZoHaZZ).\n163. Ak sa striedajú tri hasičské zmeny sú služobné zmeny hasičov (t. j. pracovný čas) rozvrhnuté v\nzásade tak, že každý tretí deň hasič odslúži (minimálne) 24 hodín v rámci zmeny a následne má dva\ndni voľna. Vzhľadom na takéto rozvrhnutie služobného času každá hasičská zmena mesačne odslúži\naspoň 10 pracovných zmien, pričom v niektorých mesiacoch je to až 11 zmien. V niektorých týždňoch\nhasiči odslúžia 2 zmeny týždenne (48 hodín) a v niektorých týždňoch na hasiča vyjdú 3 zmeny týždenne\n(72 hodín) a to v závislosti od toho, na ktoré dni im pripadnú dni služobných zmien v týždni (v prípade,\nak hasič má zmenu v pondelok, ďalšie zmeny mu pripadnú na štvrtok a nedeľu, čo sú 3 zmeny v týždni).\n164. Pri takto stanovenom rozvrhnutí služobného času má teda hasič stráviť v službe minimálne 240\nhodín (pri 10 zmenách za mesiac) až 264 hodín mesačne (pri 11 zmenách za mesiac). Do tohto rozsahu\npritom nie sú zahrnuté hodiny nadčasov.\n165. Vzhľadom na uvedené, služobný čas hasiča je rozdelený tak, že každý hasič v zmenovej službe má\nza rok (365 dní), pri naplánovanej 24 hodinovej službe na každý tretí deň, odpracovať 121,67 zmenových\nslužieb (365 dní / 3 zmeny). Ročne je to teda priemerne 2920 odpracovaných hodín (121,67 zmenových\nslužieb x 24 hodinová služba).\n166. S poukazom na vyššie opísané rozvrhnutie služobného času, ktorého súčasťou je aj určená\nslužobná pohotovosť vykonávaná v mieste výkonu služby (t. j. na hasičskej stanici), v žalovanom období\nmarec 2021 - február 2024 vrátane, len v rámci samotnej určenej služobnej pohotovosti (§ 92 ods. 1\nZoHaZZ) priamo nadväzujúcej na výkon zmenovej služby (teda v tzv. 15%-nej a 30%-nej pohotovosti)\nodpracoval:\n- v období od marca 2021 do decembra 2021 vrátane: 545,33 hodín,\n- v období od januára 2022 do decembra 2022 vrátane: 723,53 hodín,\n- v období od januára 2023 do december 2023 vrátane: 703,65 hodín,\n- v období od januára 2024 do februára 2024 vrátane: 134,63 hodín.\n167. Za žalované obdobie od marca 2021 do februára 2024 vrátane (t. j. od 01.03.2021 do 29.02.2024\n- ďalej aj „žalované obdobie“), odpracoval spolu 2107,14 hodín určenej služobnej pohotovosti.\n168. Za žalované obdobie pritom celkovo odpracoval spolu 2151,64 hodín služobnej pohotovosti\n(2107,14 hodín určenej + 44,50 hodín nariadenej), pričom žiadna z týchto odpracovaných hodín\nslužobnej pohotovosti mu nebola započítaná do pracovného času. Jeho priemerný týždenný pracovný\nčas počas celého žalovaného obdobia od marca 2021 do februára 2024 vrátane dosiahol 51,43\nhodín týždenne (2211,23+2689,53+2697,15+454,63 hodín / 43,71+52,14+52,14+8,57 týždňov). Je teda\nmožné konštatovať, že k porušeniu únijného práva došlo. K rovnakému záveru je možné dôjsť aj\nprepočtom referenčných období podľa jednotlivých rokov 2021-2024, resp. šesťmesačných období\nmarec 2021 – august 2021, september 2021 – február 2022, marec 2022 – august 2022, september\n2022 – február 2023, marec 2023 – august 2023, september 2023 – február 2024.\n169. Čo sa týka druhej podmienky (existencia škody) a tretej podmienky (príčinná súvislosť), táto\núzko súvisí s posúdením nároku, ktorý si žalobca z titulu porušenia únijného práva uplatnil. Súdny\n\ndvor ustálil, že náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením komunitárneho práva zo strany\nčlenského štátu musí byť adekvátna spôsobenej škode. Keďže v tejto oblasti neexistuje komunitárna\nprávna úprava, kritériá na určenie rozsahu odškodnenia vyplývajú z vnútroštátneho právneho poriadku,\npričom však tieto kritériá nemôžu byť menej priaznivé ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia\nvnútroštátneho práva, a rovnako tieto kritériá nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú\nnemožnosť dosiahnutia odškodnenia, prípadne ho neprimerane sťažia. V neposlednom rade náhrada\nškody spôsobenej jednotlivcom porušením práva Únie musí byť primeraná vzniknutej škode, aby mohla\nzabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je potom na vnútroštátnom práve členských štátov, aby\npri dodržaní zásady rovnocennosti a efektivity určili, či sa náhrada škody musí poskytnúť vo forme\nudelenia dodatočného náhradného voľna, alebo vo forme finančného odškodnenia a aby definovali\npravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Slovenská právna úprava neobsahuje pravidlá\nna odškodňovanie jednotlivcov pri porušovaní komunitárneho práva. V posudzovanej veci dospel súd\nk záveru, že nerešpektovaním Smernice mohla vniknúť žalobcovi nemajetková ujma, ktorú je možné\nanalogicky (pozn. súdu - § 853 Obč. Z.) posudzovať podľa zásad upravených v § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, vzťahujúcich sa na právo na ochranu osobnosti. Podľa Článku 36 ods. 1 písm. c), d) a e)\nÚstavy SR majú mať zamestnanci (teda aj žalobca) právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné\npodmienky a zákon (v danom prípade ZoHaZZ) im má zabezpečiť i.a. ochranu bezpečnosti a zdravia\npri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a primeraný odpočinok po práci (obdobne v\nzmysle čl. 40 Ústavy SR má každý právo na ochranu zdravia). V oblasti pracovnoprávnej je právo\nna ochranu zdravia zabezpečované predovšetkým zavádzaním takých opatrení, ako je organizácia\npracovného času a odpočinku. Každý má pritom právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného\nvymedzenia pracovného času a pravidelne platenej dovolenky tak, ako to je zakotvené aj v článku 24\nVšeobecnej deklarácie ľudských práv. Samotná Smernica 2003/88/ES, ako aj Smernica 89/391/EHS\nvychádzali z faktu, že ešte je stále príliš vysoký výskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania a preto\nsa musia bezodkladne zaviesť, resp. zlepšiť preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pracovníkov a tento cieľ sa nemá podriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci majú\nmať primeranú dobu odpočinku a všetkým pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny\ndenný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. Na základe uvedeného je potom\npotrebné zaviesť maximálnu hranicu týždenného času. Na základe dokladov predložených žalobcom\nvyplynulo, že pri určovaní eventuálne nariadení pracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným\nčasom došlo k prekračovaniu maximálneho limitu 48-hodín priemerného pracovného týždňa u žalobcu\nv rozhodnom období (marec 2021 – február 2024). Súd vzhľadom na uvedené potom konštatuje, že\nžalobcovi v príčinnej súvislosti nerešpektovania čl. 2 a 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES mohla vzniknúť\nnemajetková ujma, nakoľko došlo (dlhodobo) k porušovaniu jeho základných osobnostných práv - práva\nna ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, práva na najvyššiu prípustnú\ndĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci, ako aj práva na vedenie súkromného\nrodinného života. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka môže poškodená osoba požadovať popri\nmorálnej satisfakcii aj peňažnú satisfakciu a to tam, kde by sa satisfakcia morálna nejavila ako\npostačujúca. V prejednávanej veci, ktorá vychádza z tej skutočnosti, že SR neprijala takú vnútroštátnu\núpravu pri služobnom pomere hasičov, aby boli transformované dotknuté ustanovenia smernice do\nvnútroštátneho poriadku, je potrebné dospieť k záveru, že žaloba na upustenie od neoprávneného\nzásahu, ako aj žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na mieste, vzhľadom na subjekt\nzodpovednosti za neoprávnený zásah (štát) a vzhľadom na dĺžku trvania neoprávnených zásahov zo\nstrany žalovaného do práv žalobcu. Rovnako tak neprichádza do úvahy ani morálna satisfakcia, ktorou\nsa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie. Tieto prostriedky nápravy za uvedených\nokolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť a v takom prípade súdna prax nevylučuje možnosť bez\nďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie. Samotné ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nuvádza pritom možnosti domáhať sa peňažného zadosťučinenia len príkladmo a podmienky pre vznik\ntohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov obdobnej závažnosti, kedy bude\nlen morálne zadosťučinenie nepostačujúce. Pokiaľ sú splnené všetky 3 podmienky, štát musí s výhradou\nnároku náhrady škody, ktorá má základ priamo v práve v Únie, napraviť následky spôsobenej škody\npodľa vnútroštátneho práva, upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom podmienky\nnáhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť menej výhodné ako\npodmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu\nbyť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti, alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady\n(zásada efektivity).\n\n170. Na základe skutočností vyššie uvedených dospel súd k záveru, že základ nároku žalobcu je\ntak daný, čo sa týka porušenia Smernice, ako aj vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením\na škodou (nemajetkovou ujmou). Pre priznanie nemajetkovej ujmy samotné porušenie Smernice však\nnie je postačujúce, nakoľko je povinnosťou žalobcu preukázať, že škoda (nemajetková ujma) mu vznikla\na taktiež preukázať, že ujma vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením.\n171. Náhrada škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva únie musí byť primeraná vzniknutej\nškode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv. Slovenský právny poriadok neobsahuje pravidlá\nna odškodnenie jednotlivcov pri porušení komunitárneho práva. Nerešpektovaním smernice žalobcovi\nmohla vzniknúť ujma, ktorú je možné analogicky posudzovať podľa § 11 a nasledujúcich Občianskeho\nzákonníka vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z rozpisu žalobcovej pracovnej\npohotovosti, z evidencie dochádzky za žalované obdobie a z obsahu výplatných pások žalobcu\nza obdobie marec 2021 až február 2024 možno konštatovať, že pri určení pracovnej pohotovosti\nspolu s určeným služobným časom došlo k prekročovaniu maximálneho limitu 48 hodín priemerného\npracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období, t. j. v čase od marca 2021 do februára 2024 a\nv príčinnej súvislosti s porušovaním článku 2 a článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES dlhodobo\ndochádzalo k porušovaniu práv žalobcu, a to práva na ochranu zdravia, bezpečnosti a zdravia pri práci,\npráva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a primeraný odpočinok po práci, práva na súkromný\na rodinný život.\n172. Vznik zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva sa posudzuje podľa\npravidiel, ktoré stanovil súdny dvor. Spôsob a rozsah odškodnenia však závisí od vnútroštátnej právnej\núpravy, toho ktorého členského štátu. Vnútroštátna úprava musí rešpektovať požiadavku, že kritéria na\nurčenie rozsahu odškodnenia nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú nemožnosť odškodnenia\nalebo dosiahnutie odškodnenia neprimerane sťažia. Poskytnutá náhrada škody musí byť adekvátna\nspôsobenej škode. V našom právnom poriadku je právnym základom zodpovednosti štátu za škodu\nčlánok 46, ods. 3 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom, pričom podmienky a podrobnosti majú byť upravené v zákone. Slovenská republika\nprijala zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinný\nod 01.07.2004. Posudzovanie zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva v zmysle tejto\núpravy je však vylúčené vzhľadom na úpravu rozsahu použiteľnosti zákona.\n173. Pokiaľ si žalobca uplatňuje svoj nárok za použitia analógie § 11 a 13 Občianskeho zákonníka,\nsúd aplikáciu ustanovení o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznanej fyzickým osobám v prípade\nzásahu do ich osobnostných práv považoval za správnu (zohliadniac pri určení výšky náhrady kritéria\nstanovené zákonom a vyplývajúce z judikatúry).\n174. Súd ďalej uvádza, že zo žaloby je nepochybne zrejmé, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody\n(nemajetkovej ujmy) z dôvodu, že u žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany\nžalovaného k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia\n(článok 40 Ústavy SR) z dôvodu, že účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného času bolo\npodľa odôvodnenia Smernice zabezpečenie potreby odpočinku, aby pracovník (žalobca) v dôsledku\nvyčerpania, alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe ani spolupracovníkom\nalebo iným osobám a aby si krátkodobo alebo dlhodobo nepoškodil zdravie a súčasne zásahu do práva\nžalobcu na súkromie a rodinný život (článok 19 ods. 2 Ústavy SR), pretože reálne musel odpracovať\nviac, ako bol povinný v zmysle Smernice a musel tráviť čas v práci, prichádzal o čas, ktorý by mohol\nvenovať rodine, záľubám, resp. iných aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením. Je tiež\nzrejmé, že výšku nároku žalobca odvodil od počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil\na neboli mu započítané do služobného času. Žalobca si žalobou neuplatnil nemajetkovú ujmu podľa\npočtu odpracovaných hodín nad limit 48 hodín týždenne, pričom za primeranú náhradu označil žalobca\nfinančné odškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú mu priznáva zákon o hasičskom a záchrannom zbore\npri nariadenej služobnej povinnosti podľa § 122 ods. 2 písm. a) citovaného zákona.\n175. Predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi porušením práva únie sú\nsplnené, pričom predmetné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením práva\núnie vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora. Podľa judikatúry Súdneho dvora štát zodpovedá jednotlivcovi\nza škodu spôsobenú porušením práva únie, ak porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým\n\nosobám alebo právnickým osobám, alebo zakladá povinnosti pre členský štát, porušenie práva únie\nje dostatočne závažné a medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom škody jednotlivca\nexistuje príčinná súvislosť s tým, že o výške náhrady škody vždy rozhoduje vnútroštátny súd. Súd\nje toho názoru, že v súdenej veci boli predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú\nžalobcovi v dôsledku porušenia práva únie splnené. Ďalej uvádza, že článok 6 písm. b/ Smernice\npriznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov v rozsahu 48\nhodín. Toto ustanovenie Smernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu\npriamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Ustanovenie článku 6 písm. b/ Smernice nebolo do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky prebraté správne, pretože umožňuje, aby priemerný týždenný\npracovný čas žalobcu, vrátane nadčasov presiahol 48 hodín, keď do pracovného času sa v rozpore s čl.\n2 ods. 1 Smernice žalobcovi nezapočítava čas služobnej pohotovosti, pričom v konaní bolo preukázané,\na to listinnými dokladmi, ktoré boli vypracované zamestnávateľom žalobcu, že za sporné obdobie, ktoré\nje predmetom sporu, opakovane dochádzalo k tomu, že priemerný týždenný služobný čas žalobcu\npresahoval hranicu 48 hodín, na čo poukázal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Zároveň je\nsplnená aj podmienka porušenia práva únie dostatočne závažným spôsobom, keďže porušenie článku\n6 písm. b/ Smernice vo vzťahu k žalobcovi je dostatočne závažné, pretože ide o porušenie jasnej a\nkonkrétnej normy únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu priemerného týždenného pracovného času\nneponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a súčasne ide o porušenie práva únie, ktoré je v\nzjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok C-429/09). Splnená je aj podmienka príčinnej\nsúvislosti medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom ujmy u jednotlivca, keď v príčinnej\nsúvislosti s porušením práva únie zo strany žalovaného došlo u žalobcu k vzniku škody (nemajetkovej\nujmy), a to v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia v zmysle článku 40 Ústavy SR a tiež v\ndôsledku zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život v zmysle článku 19 ods. 2 Ústavy SR,\nkeďže žalobca reálne musel odpracovať viac ako bol povinný v zmysle Smernice, a to na úkor svojich\nblízkych ako aj seba, pričom musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by eventuálne chcel\nalebo mohol venovať rodine, priateľom, sebe a svojim záľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia\ns pracovným zaradením žalobcu.\n176. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by žalobca upozorňoval, resp. neupozorňoval svojho\nzamestnávateľa na porušovanie jeho práva a nepožiadal ho o náhradu, resp. nevyvinul primerané úsilie\nna zamedzenie škody súd uvádza, že na postavenie žalobcu ako hasiča sa vzťahuje judikatúra Súdneho\ndvora (rozsudky C-429/09 a C-445/06), z ktorej judikatúry vyplýva, že by bolo v rozpore so zásadou\nefektivity uložiť poškodeným osobám povinnosť systematicky využívať všetky právne prostriedky, ktoré\nsú im k dispozícii, keď by to spôsobilo nadmerné ťažkosti alebo by to od nich nebolo možné rozumne\nvyžadovať, výkon práv priznaných jednotlivcom priamo uplatniteľnými ustanoveniami práva únie by bol\nznemožnený alebo nadmerne sťažený, ak by ich návrhy na náhradu škody založené na porušení práva\núnie museli byť zamietnuté alebo čiastočne zamietnuté iba z dôvodu, že sa jednotlivci nedomáhali\npráva, ktoré im priznáva právo únie, a ktoré im vnútroštátny zákon odoprel. Pracovníka je potrebné\npovažovať za slabšiu stranu v rámci pracovnoprávneho vzťahu, takže je nutné zabrániť tomu, aby\nho mal zamestnávateľ možnosť v jeho právach obmedzovať, vzhľadom na toto slabšie postavenie,\nmôže byť takýto pracovník odradený od otvoreného uplatňovania svojich práv voči zamestnávateľovi,\nkeďže uplatňovanie týchto práv ho môže vystaviť opatreniam zamestnávateľa, ktoré môžu mať vplyv na\npracovnoprávny vzťah v neprospech tohto pracovníka. Vo veci ako je vec tohto súdneho sporu, ktorá\nsa týka porušenia ustanovenia práva únie s priamym účinkom zo strany zamestnávateľa, vyžadovanie\nsplnenia podmienky, aby dotknutí pracovníci najprv požiadali svojho zamestnávateľa o skončenie\nporušovania práva únie na účely získania náhrady škody vzniknutej v dôsledku tohto porušenia by\nmalo za následok, že orgánom dotknutého členského štátu by sa umožnilo, aby bola povinnosť\ndbať o dodržiavanie takýchto noriem systematicky prenášaná na jednotlivca, čím sa týmto orgánom\nmôže umožniť, aby boli v prípade nepodania takejto žiadosti vyňaté z ich dodržovania; vyžadovanie\ntakejto podmienky by potom znamenalo spochybňovanie práva na náhradu škody, ktorý má základ\nv právnom poriadku únie a povinnosti členských štátov zabezpečiť jeho dodržiavanie bez toho, aby\nju mohli preniesť na jednotlivcov. Článok 6 písm. b/ Smernice nevyžaduje, aby dotknutí pracovníci\npožiadali svojho zamestnávateľa o dodržanie minimálnych požiadaviek upravených týmto ustanovením,\na preto za týchto podmienok správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemožno považovať za\nprimerané požadovať od žalobcu, ktorému vznikla škoda z dôvodu, že boli porušené jeho práva, aby\nna účely uplatnenia nároku na získanie náhrady tejto škody najprv vyvíjal iniciatívu vo vzťahu k svojmu\nzamestnávateľovi. Predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi boli splnené.\n\n177. Žalovaný v priebehu konania namietal výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú\npovažoval za neprimeranú, rovnako ako aj dôvodnosť jej priznania z hľadiska absencie skutkových\ntvrdení a preukázania, že nemajetková ujma skutočne vznikla. Pri posudzovaní nároku žalobcu na\nnáhradu nemajetkovej ujmy je súd viazaný len v tom smere, že má posúdiť primeranosť uplatňovanej\nvýšky náhrady ujme, ktorú v dôsledku nesprávnej implementácii normy európskej únie žalobca utrpel.\nSpôsob určenia, resp. posudzovania výšky je na úvahe súdu. Naša právna úprava rozlišuje medzi\nprávom na ochranu osobností (§ 11 a nasledujúce OZ) a právom na náhradu škody (§ 415 a\nnasledujúcich OZ), nakoľko je medzi nimi pojmová i obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti\npredstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej\nprejavmi. Právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe a nemá povahu absolútnu,\nale len povahu relatívnu a majetkovú. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v\npeniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri určení nemajetkovej ujmy\nv peniazoch sa vychádza iba z predpokladu akú ujmu mohol zásah vyvolať a nemožno zistiť presne\nskutočnú ujmu, ktorú však v prípade náhrady škody treba presne uviesť a preukázať. Pri určovaní\nsumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu\nčinnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako tak, aby\nexistoval vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, avšak táto úvaha\nneznamená priestor pre svojvôľu, či arbitrárnosť. Súd pri takomto rozhodovaní hodnotí jednotlivé\nokolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu. Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy je satisfakcia\nza spôsobený zásah do súkromného a rodinného života a nemôže na strane žiadateľa slúžiť na\nneprípustné obohacovanie sa, rovnako nemôže mať na druhej strane likvidačný charakter voči tomu,\nkto je na zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný.\n178. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 6483,40 €, ktorú vyčíslil\nako súčet odpracovaných hodín služobnej povinnosti za obdobie od marca 2021 do februára 2024\nvrátane a rozdielu peňažnej náhrady vyplácanej za určenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 1\nZoHaZZ a náhrady za nariadenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 2 písm. a/ ZoHaZZ, pričom\nv konaní listinnými dôkazmi, ktoré má žalobca k dispozícii od svojho zamestnávateľa preukázal, že\npri takomto rozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ prichádza o voľný čas,\nktorý by inak mohol venovať rozvoju osobných, rodinných, priateľských vzťahov, fyzickej a psychickej\nrelaxácii. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu\nhodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil, a ktoré mu neboli započítané do služobného\nčasu (čo je rozpor s čl. 2 ods. 1 Smernice), nedomáhal sa nemajetkovej ujmy vyčíslenej za presný\npočet odpracovaných hodín nad limit 48 hodín týždenne. V konaní žalovaný síce rozporoval dôkazy\npredložené žalobcom ako aj ním uskutočnený výpočet času služobnej pohotovosti, avšak nepredložil\nžiadne vlastné dôkazy, resp. výpočty, ktoré by jeho tvrdenia podporili naviac za stavu, keď žalobca\nvychádzal z listín, ktoré sám žalovaný vyhotovil (výplatná páska, evidencia dochádzky). Súd preto\ndospel k záveru o prekročení maximálneho týždenného pracovného času (nad 48 h) v žalovanom\nobdobí. Osobitne dodáva, že základnou požiadavkou pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy je zásada jej\nprimeranosti k okolnostiam a následkom (intenzite) nezákonného zásahu do sféry poškodenej osoby.\nPričom neexistuje paušálny vzorec výpočtu, resp. vyčíslenia nemajetkovej ujmy (nie je objektívne\nkvantifikovateľná), a preto sa spôsob ustálenia výšky nemajetkovej ujmy odvíja od konkrétnej povahy\nposudzovaného prípadu. V predmetnej veci išlo o zásah do osobnosti žalobcu spôsobený porušením\nmaximálneho limitu týždenného pracovného času, keď do pracovného času, resp. služobného času\nžalobcu, neboli zahrnuté hodiny ním odpracovanej určenej a nariadenej pracovnej pohotovosti. Za\nposudzovaného stavu je tak podľa názoru súdu spôsob výpočtu ujmy žalobcom logicky a zákonne\nudržateľný, ktorý priamo a primerane reflektuje na nezákonnosť zásahu do jeho práv. S prihliadnutím\naj na povahu zásahu do práva žalobcu, ako významného sociálneho práva únie, je možné výšku ujmy\nvyčíslenú žalobcom považovať za dostatočnú a primeranú, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Z\nvykonaného dokazovania vyplýva, že spôsob plánovania zmenných služieb a pohotovosti na pracovisku\nopakovane má za následok prekročenie maximálne prípustného rozsahu týždenného pracovného času\npodľa smernice 2003/88/ES z oddeleného vykazovania počtu odpracovaných hodín služobnej činnosti\na pohotovosti na pracovisku, v mzdovom liste žalobcu je preukázané, že hodiny strávené na pracovisku\npočas určenej pracovnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. sa do služobného času\nžalobcu nezapočítavali, pričom ich započítaním do služobného pracovného času, keďže žalobca reálne\nstrávil čas v mieste pracoviska aj počas služobnej pohotovosti, dochádzalo k prekročeniu maximálneho\nprípustného rozsahu týždenného pracovného času 48 hodín podľa uvedenej smernice ES.\n\n179. Vzhľadom k tomu, žalobca vykonáva službu na mieste určenom zamestnávateľom, musí tam\nbyť fyzicky prítomný a bez ohľadu na to, že nemusí byť „aktívny“ počas celej dĺžky trvania služobnej\npohotovosti, a že má vytvorené podmienky na oddych, resp. spánok, musí byť plne k dispozícii a\npripravený okamžite plniť svoje povinnosti, nenachádza sa, a teda je oddelený od svojho vlastného\nsociálneho, súkromného prostredia, rodinných a spoločenských väzieb a jeho možnosť organizovať\nsi svoj súkromný čas a program, venovať sa svojim vlastným potrebám, je z týchto dôvodov fakticky\nvylúčená. Dokonca aj čas pracovnej pohotovosti strávený v domácom prostredí, či na telefóne\npredstavuje pracovný čas, nakoľko zamestnanec musí byť zastihnuteľný a jeho sloboda pohybu a\nsloboda organizovania času je značne obmedzená. S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že\npráva žalobcu vyplývajúce zo Smernice neboli štátom dodržiavané, pričom zároveň bolo pomerne dlhé\nobdobie porušované právo žalobcu na odpočinok, a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca v spoločnosti\nplní zodpovedné úlohy, a preto bolo dôležité, aby mal možnosť si po práci náležite odpočinúť. Z týchto\ndôvodov preto súd považuje nárok žalobcu za dôvodný a prisúdenú náhradu nemajetkovej ujmy za\nprimeranú, a to aj v porovnaní s rozhodnutiami súdov v porovnateľných veciach (porovnaj rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/11/2022, sp. zn. 16Co/36/2022, sp. zn. 17Co/47/2022,\nsp. zn. 14Co/34/2022, sp. zn. 17Co/16/2022, sp. zn. 17Co/59/2022, sp. zn. 16Co/11/2022, sp. zn.\n14Co/113/2023, sp. zn. 17Co/86/2023, sp. zn. 17Co/84/2023, 14Co/134/2023).\n180. Z vyššie uvedených dôvodov pri konštatovaní porušenia práva Európskej únie, vzniku škody\n(nemajetkovej ujmy), ako aj príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou a porušením práva súd preto\nžalobe v celom rozsahu vyhovel.\n181. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania vyplývajúcu z obsahu jeho podania na č. l. 85\nspisu bod II. 5 uplatneného nároku a namietal neprimeranosť výšky žalobcom vyčísleného nároku. Ako\nuž súd konštatoval, slovenský právny poriadok neobsahuje pravidlá na odškodnenie jednotlivcov pri\nporušení komunitárneho práva. Nerešpektovaním smernice vznikla žalobcovi ujma, ktorú súd analogicky\nposúdil podľa § 11 a nasledovných Občianskeho zákonníka, vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti.\nPrávo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia\npremlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému\nzásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. K ujme na\nprávach žalobcu dochádzalo každým kalendárnym mesiacom za žalované obdobie (marec 2021 až\nfebruár 2024) tým, že nebol dodržaný limit pracovného času podľa čl. 6 písm. b) Smernice. Žalovaný\nporušovaním smernice nekompenzoval ujmu v služobnom plate žalobcu ku dňu splatnosti mzdy za\nkalendárny mesiac, vždy 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalobca si nárok uplatnil počnúc\nsplatnosťou mzdy za mesiac marec 2021, ktorá bola 10.04.2021. Žaloba bola súdu doručená dňa\n14.03.2024, preto nárok žalobcu uplatnený v konaní premlčaný nie je. Avšak vzhľadom na vyššie\nuvedené je námietka premlčania irelevantná, nakoľko k nepriznaniu práva žalobcu došlo z iného dôvodu.\n182. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n183. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj\nbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n184. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n185. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní. Pretože\nžalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného\nv rozsahu 100%, t.j. v celosti. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia\npísomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, F. G. XX, 984 37\nLučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.\nOdvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis\nzostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.\nPodľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno\nodôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo\nveci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno\nmeniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,\nak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nPodľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,\nnenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.\nPodľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným\nskutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné\nspoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré\nsubjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá\nani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej\nsplatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.\n\nPodľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.\nVzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.\nPodľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať\nspäť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.\nPodľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení\nodvolacieho konania.\nPodľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo\nspäť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.\nPodľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa\nustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh\nna súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7fceea2-9a58-43d3-9e4c-7d136c331e6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 21/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/02 z 11. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-11", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7fceea2-9a58-43d3-9e4c-7d136c331e6d"}, {"guid": "634f42a7-3a70-4b16-b962-016174ed713f:f46757cd-2c0a-4e06-9f40-f6d643e7748a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6723201441.1", "spisova_znacka": "14Co/134/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/134/2023 z 7. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6723201441.1"}, {"guid": "14bd1333-46f5-4b5b-bfb1-aad1c9e428cb:c72dd599-d13d-43a6-98cf-baa93f8a1835", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/86/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/86/2023 z 20. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/14bd1333-46f5-4b5b-bfb1-aad1c9e428cb:c72dd599-d13d-43a6-98cf-baa93f8a1835"}, {"guid": "42e3d412-cb66-47b1-8101-0b3fa4d617f1:af445dbf-0873-4047-8db5-0f866707ec7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/113/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/113/2023 z 27. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-27", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42e3d412-cb66-47b1-8101-0b3fa4d617f1:af445dbf-0873-4047-8db5-0f866707ec7d"}, {"guid": "228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/61/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/61/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f"}, {"guid": "9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/88/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3"}, {"guid": "0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/78/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646"}, {"guid": "690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/66/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/66/2022 z 26. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6"}, {"guid": "f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/36/2022 z 23. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49"}, {"guid": "617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/34/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d"}, {"guid": "2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/59/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/59/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1"}, {"guid": "312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/16/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c"}, {"guid": "2c7a9f62-9a6f-4c30-be21-d3d15d09d11d:26451d3d-e307-45ed-b374-50c8abf736cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/47/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/47/2022 z 6. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2c7a9f62-9a6f-4c30-be21-d3d15d09d11d:26451d3d-e307-45ed-b374-50c8abf736cb"}, {"guid": "c2968dce-9d52-4f30-9c49-4e9e18426ec3:ab49dbaf-3e51-47b6-a5aa-323df885f3d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/11/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/11/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2968dce-9d52-4f30-9c49-4e9e18426ec3:ab49dbaf-3e51-47b6-a5aa-323df885f3d5"}, {"guid": "b409c9a8-a825-48b2-9a69-7e6cbeaa814e:d9579af9-b4df-47d2-ac93-eddf794efef2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1", "spisova_znacka": "6Co/159/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/159/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1"}, {"guid": "f07a1d09-c634-41d5-b9e1-8f693a99089e:a92cc99d-cabd-492c-a827-c65d222f41a2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1", "spisova_znacka": "5Co/192/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/192/2019 z 16. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-12-16", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1"}, {"guid": "eacb3da3-803b-4a66-90d7-47257e95996f:5f3d7eea-cea7-4f2a-8f92-97ca07c72e93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1211229379.1", "spisova_znacka": "9Co/332/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/332/2012 z 30. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-30", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1211229379.1"}], "citovane_v": []}