{"guid": "8a7f898a-3b18-49a7-9ba4-31d496d90f5d:4983aa9f-b8a3-42e3-9f34-f5793a70ea38", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624201359.6", "spisova_znacka": "12C/14/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/14/2024 z 15. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 15. októbra 2024, sp. zn. 12C/14/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624201359.6", "identifikacne_cislo": "6624201359", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Renáta Šulajová", "sudca_id": 2781, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-sulajova-2781", "datum_vydania": "2024-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/137/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "7868811c-575a-4ae2-94c1-1ae80845a478:422787d9-daf5-4868-be6a-ae6662936bc8", "datum": "2025-06-25", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-144.odsek-1", "nazov": "§ 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. c) Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-4", "nazov": "§ 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "nazov": "§ 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-1", "nazov": "§ 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-2", "nazov": "§ 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-1", "nazov": "§ 135e ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-2", "nazov": "§ 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-3", "nazov": "§ 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-144", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-7", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-36", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-40", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-116", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-130", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-135e", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4983aa9f-b8a3-42e3-9f34-f5793a70ea38", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201359.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201359.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201359.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n12C/14/2024\n6624201359\n15. 10. 2024\nJUDr. Renáta Šulajová\nECLI:SK:OSLC:2024:6624201359.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu A. B., narodený\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., štátny občan SR zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát,\nAdvokátska kancelária so sídlom Dr. Vodu 2, Lučenec proti žalovanému Slovenská republika, v mene\nktorej koná: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava-mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 7 697,36 Eur, takto\nrozhodol:\nI.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 697,36 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %\nod právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.\n\nv lehote do 3 dní\n\nodôvodnenie:\n1.Dňa 13.03.2024 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáha\nzaplatenia sumy 7 697,36 Eur, titulom náhrady škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,\nkonkrétne porušením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá bola žalovanou nesprávne implementovaná\n(resp. nebola v časti implementovaná) do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky.\n2. Žalobca uviedol, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1995 uzatvorenej s Okresnou správou\nZboru požiarnej ochrany (t. č. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici,\norganizačná jednotka: Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Lučenec, Hasičská stanica\nFiľakovo) pracuje na pozícii starší záchranár. Dňa 08.03.2022 bol žalobca s hodnosťou nadpráporčík\nvymenovaný do funkcie hasič záchranár, čím sa v zmysle § 194 ods. 2 zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore stal príslušníkom Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej službe. Prácu\nhasiča teda žalobca vykonáva viac ako 28 rokov.\n3. Štátnou službou príslušníkov sa na účely zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore\n(ďalej len \"ZoHaZZ\") rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade alebo v zahraničí.\nŠtátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická\nosoba, ktorá je v služobnom pomere podľa ZoHaZZ.\n4. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Služobný čas príslušníkov je v zmysle § 86 ods. 1\nZoHaZZ rozvrhnutý nerovnomerne a to tak, že pracovná zmena sa skladá z vykonávania služby, po\nktorom bezprostredne nasleduje určená služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna služobná zmena\npríslušníka sa teda skladá z výkonu služby a z určenej služobnej pohotovosti. Pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\n\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n5. Okrem určenej pohotovosti, ktorú žalobca odpracuje počas každej pracovnej zmeny, mu môže byť v\nodôvodnených prípadoch nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času. Určená\nslužobná pohotovosť ako ani nariadená služobná pohotovosť sa však nezapočítavajú do pracovného\nčasu. Napriek tomu, že časť služobnej pohotovosti tvorí aj tzv. \"neaktívna časť\", počas ktorej hasiči\nčakajú na vyhlásenie výjazdu, aj tento časový úsek je žalobca povinný tráviť na pracovisku a po celý\nčas trvania služobnej pohotovosti musí byť okamžite pripravený na vykonanie služobného zásahu. Táto\nslužobná pohotovosť sa však nezapočítava do pracovného času a teda tieto odpracované hodiny nie\nsú považované za odpracovaný čas. Žalobca v práci strávi v rámci každej jednej zmeny minimálne 24\nhodín, v súčasnosti 8 hodín z tohto času (do konca roku 2021 to bolo 7 hodín), ktoré strávi na pracovisku\npripravený na výkon práce, nie je považovaných za pracovný čas.\n6. V zmysle § 122 ods. 1 ZoHaZZ za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti patrí žalobcovi každú\nhodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu,\na 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Ak je príslušníkovi nariadená služobná pohotovosť,\npatrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100\n% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25\n% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z\ntejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom\ndošlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou\nnadčas. Samotný výkon služobnej pohotovosti je rozdelený na aktívnu časť služobnej pohotovosti a\nneaktívnu časť služobnej pohotovosti.\n7. Na hasičskej stanici vo Fiľakove pracuje 18 osôb, ktoré sú rozdelené do troch zmien po šesť osôb, t. j.\nkaždý tretí deň odslúži jedna zmena 24 hodín po ktorej nasledujú dva dni voľna. Mesačne každá zmena\nodslúži minimálne 10 zmien a v niektorých mesiacoch 11 zmien, čo predstavuje 240 hodín, resp. 264\nhodín. Zároveň môže nastať situácia, kedy je ku koncu zmeny vyhlásený poplach a je potrebné vykonať\nvýjazd, kedy príslušník vykonáva prácu nad 24 hodín.\n8. Žalobca od marca 2021 do februára 2024 len v rámci určenej služobnej pohotovosti odpracoval v\nobdobí od marca 2021 do decembra 2021 odpracoval 545,33 hodín; v období od januára 2022 do\ndecembra 2022 odpracoval 621,94 hodín; v období od januára 2023 do decembra 2023 odpracoval\n759,33 hodín a od januára 2024 do februára 2024 odpracoval 128 hodín. Žalobca za uvedené obdobie\nodpracoval spolu 2054,60 hodín určenej služobnej pohotovosti. Okrem nej odpracoval žalobca aj 152,74\nhodín nariadenej služobnej pohotovosti. Uvedené pohotovosti v rozsahu 2207,34 hodín neboli žalobcovi\nzapočítané do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu za predmetné obdobie\npredstavuje 51,79 hodín.\n9. V zmysle čl. 2 bodu 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/88/ES zo 4.11.2003 o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času (ďalej len \"Smernica\") je \"pracovný čas akýkoľvek čas, počas\nktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti\nv súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou\". Smernica v čl. 6 upravuje maximálny\ntýždenný pracovný čas. Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade\ns potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný pracovný čas bude obmedzený\nzákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo\ndohodami medzi sociálnymi partnermi a b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní\nvrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n10. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola\nratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa\n\nčl. 120 ods. 2. Podľa ods. 5, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo\nzakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\n11. V zmysle článku 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, článku 144 Ústavy SR a tiež článku 3 CSP,\nje súd viazaný medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, je tiež\nviazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Komunitárne\nprávo je nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi rozpor. Prípadný rozpor medzi\nkomunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech komunitárneho práva. Vzťah\nÚniového a vnútroštátneho práva sa riadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou\nvnútroštátnych orgánov aplikovať normy komunitárneho práva ex officio. Judikatúra Súdneho dvora\nEÚ vo veci zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie je založená na zásade pacta\nsumt servanda, vyjadrená v článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého sú\nčlenské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich\nim zo zmluvy, alebo z činnosti spoločenstva a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť\ndosiahnutie cieľov zmluvy alebo ohroziť reálny účinok komunitárneho práva. Predpoklady zodpovednosti\nza vzniknutú škodu v zmysle judikatúry ESD vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti\nčlenského štátu za takto vzniknutú škodu ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre\nabsentujúcu alebo nesprávnu transpozíciu smerníc.\n12. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť.\nŠtátnym orgánom však je ponechaná voľba formy a prostriedkov. Smernice v zásade nemajú priamy\núčinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou môžu mať\nvo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal transponujúci\nprávny akt, t. j. v prípadoch, keď smernica nebola transponovaná do vnútroštátneho práva alebo\nbola transponovaná nesprávne, ustanovenia smernice sú imperatívne a dostatočne jasné a presné a\nustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je teda\nproduktom Súdneho dvoru EÚ - vznikla z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ a bola vytvorená\ns cieľom vyriešiť situáciu, keď členský štát neimplementoval smernicu v určenej lehote resp. určeným\nspôsobom a zároveň sú splnené štyri podmienky na priznanie priamej účinnosti, a to (a) jasný, presný\na dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici, (b) nepodmienený záväzok, (c) uplynutie lehoty na\ntranspozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku a (d) nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosť\njednotlivcovi (naopak, priznáva mu nejaké právo). Pri splnení týchto požiadaviek sa môžu jednotlivci\nodvolať na ustanovenia smernice pred orgánom verejnej moci. Súdny dvor EÚ judikoval, že znením\nsmerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné verejné\norgány. Cieľ smerníc je záväzný pre všetky orgány, ktoré sú na základe rozhodnutia štátu zodpovedné\nza poskytovanie verejných služieb a ktoré majú na tento účel určité osobitné právomoci, ktoré sú nad\nrámec pravidiel medzi jednotlivcami.\n13. Podľa judikatúry Súdneho dvora (vec D., spoločné veci Q. a C-X/XX) má jednotlivec nárok\nna náhradu škody od členského štátu, ktorý nedodržiava právne predpisy Únie. Súdny dvor znovu\nzopakoval, že aj keď komunitárne právo nemá výslovné ustanovenie o zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, tento princíp je vlastný komunitárnemu právu.\nK tomuto záveru dospel interpretáciou Zmluvy o založení ES, odvolávajúc sa na základné princípy\nkomunitárneho právneho systému a všeobecné princípy spoločné pre právne systémy členských štátov.\nNavyše dodal, že zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva je objektívna,\nbez ohľadu na zavinenie. Priama použiteľnosť ustanovení komunitárneho práva nevylučuje právo\njednotlivca na odškodnenie v prípade ich porušenia. Práve naopak, právo jednotlivca na odškodnenie je\nnevyhnutnou súčasťou priameho účinku ustanovení komunitárneho práva, ktorých porušenie je príčinou\nspôsobenej škody. Súdny dvor tiež dal jednoznačnú odpoveď, že povinnosť štátu vzniká bez ohľadu\nna to, ktorá zložka jeho moci spôsobila porušenie komunitárneho práv, t. j. aj v prípade, ak porušenie\nkomunitárneho práva svojou činnosťou alebo nečinnosťou spôsobil vnútroštátny zákonodarca. V tejto\notázke sa Súdny dvor inšpiroval úpravou zodpovednosti štátu v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ\nide o netransponovanú smernicu alebo nedostatočne transponovanú smernicu, takéto odvolanie (na\nustanovenie smernice) je možné, ak: (I.) cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom, (II.) obsah práv\nje možné určiť na základe ustanovení smernice a (III.) existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnením\npovinnosti transponovať smernicu a škodou spôsobenou poškodenej strane.\n\n14. Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má priamy účinok, nakoľko\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva Únie (ktoré sú mu pripísateľné) súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená.\nTáto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na\nverejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa\npráva dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. V súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora môže náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi zabezpečiť nielen verejnoprávny subjekt,\nale aj štát, t. z. že právo Únie nebráni tomu, aby mohla zodpovednosť verejnoprávneho subjektu za\nškodu spôsobenú jednotlivcovi vzniknúť popri zodpovednosti, ktorú má samotný členský štát. V danom\nprípade ide o objektívnu a absolútnu zodpovednosť štátu, ktorá tu existuje bez ohľadu na to, ktorý\nkonkrétny verejný orgán sa porušení práva Únie dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal povinnosť škodu\npodľa vnútroštátnych noriem nahradiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný pasívne\nvecne legitimovaný, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR ako orgán, do\npôsobnosti ktorého spadá aj Hasičský a záchranný zbor podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého príslušníkom je žalobca,\npričom MV SR je súčasne garantom právnej úpravy vymedzenej ZoHaZZ, súčasne predstavuje garanta\nriadnej transpozície smernice Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu\nžaloba smeruje voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR.\n15. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, popri všeobecnom súde žalovaného\nje na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo\nna náhradu škody. Za skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody je zásah do práv žalobcu\npostupom žalovaného, v dôsledku čoho mu vznikla škoda a to v súvislosti s výkonom povolania žalobcu.\nMiesto výkonu jeho stálej služobnej činnosti v posudzovanom období bolo Fiľakovo, ktoré sa nachádza v\núzemnom obvode Okresného súdu Lučenec, kde vznikli a prejavili sa následky škody žalobcu vo forme\nnemajetkovej ujmy.\n16. Právna úprava pracovného času podľa ZoHaZZ umožňuje služobnému úradu/zamestnávateľovi\nrozvrhnúť hasičovi služobný čas tak, že ten presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm.\nb) Smernice, ktorý stanovuje povinnosť členským štátom ustanoviť maximálnu 48 hodinovú hranicu\npre priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov. Žalobca vykonával služobnú pohotovosť,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby. Súčasne mu bola nariadená služobná\npohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času. Obe pohotovosti sa však nezapočítajú do pracovného\nčasu a vo výplatných páskach žalobcu je uvedený súhrnný počet hodín služobnej pohotovosti.\nNesprávna transpozícia uvedenej smernice Európskeho parlamentu a rady do právneho poriadku\nSR je porušením práva Európskej únie. Porušením maximálnej hranice týždenného pracovného času\ndochádza k porušeniu práva žalobcu na ochranu zdravia v súvislosti s primeranou dobou odpočinku\na práva na súkromie a rodinný život.\n17. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,\nSmernice, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná, resp. nebola vôbec implementovaná do\nvnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Z dôvodu neimplementovania smernice do\nnášho právneho poriadku vznikla žalobcovi porušením únijného práva škoda. Pri absencii explicitnej\nvnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva únie jednotlivcovi je potrebné tento\nnárok na náhradu škody posudzovať analogicky podľa ustanovení slovenského právneho poriadku,\nktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha.\n18. Dochádza teda k porušovaniu osobnostných práv žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a psychickej\nintegrity spočívajúce v porušovaní práva na primeranú dobu odpočinku, práva na súkromie a rodinný\nživot, a to v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca reálne musí odpracovať viac ako bol povinný v zmysle\nsmernice. Poukazuje na náročnú prácu hasiča, kedy nasadzuje svoj vlastný život a o to viac nevyhnutne\na dôvodne potrebuje dostatočný odpočinok po práci na regeneráciu fyzických a psychických síl, čo sa\nmu v dôsledku sústavného porušovania práva na primeranú dobu odpočinku nedostáva. Negatívne\nnásledky sa prejavujú aj tým, že je otcom 2 teraz už dospelých detí a čas ktorý by mohol venovať svojim\ndeťom, špeciálne v období detstva a dospievania, musel a musí tráviť v práci. Žalobca poukazuje aj na to,\nže niekedy odpracuje aj 8 hodín nad rámec maximálneho 48 hodinového týždenného pracovného času.\n\nNásledne sa z práce vráti psychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času, aby sa\nmohol venovať rodine, či osobným záľubám. Prichádza tak o čas, ktorý by mohol a chcel venovať svojim\nnajbližším a nevyhnutným osobným záležitostiam a potrebám. Tento stav už dlhodobo negatívne vplýva\nna jeho súkromný a rodinný život. Vzhľadom na uvedené, nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje má\nv podmienkach slovenského právneho poriadku povahu nemajetkovej ujmy, pričom náhrady tejto ujmy\nv peniazoch sa žalobou touto žalobca domáha. Žalobca zdôrazňuje existenciu príčinnej súvislosti medzi\nporušovaním článku 6 písm. b) Smernice a ním popísanou škodou vo forme nemajetkovej ujmy. Uviedol,\nže v dôsledku nezarátavania služobnej pohotovosti do pracovného času musel odpracovať viac, než\nje smernicou maximálne povolený 48 hodinový týždenný pracovný čas a v dôsledku tejto skutočnosti\ndochádza k porušovaniu jeho práva na ochranu zdravia a na ochranu súkromia a rodinného života.\n19. Pri vyčíslení výšky náhrady žalobca vychádza z ustanovení o peňažnej náhrade za služobnú\npohotovosť v § 122 ods.1 a 2 ZoHaZZ. Za služobnú pohotovosť je uhrádzaná peňažná náhrada vo\nvýške 15 % príslušnej časti služobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti je peňažná\nnáhrada vo výške 50 % príslušnej časti služobného platu. Za hodiny, ktoré žalobca odpracoval nad\nhranicu maximálneho limitu priemerného týždenného služobného platu žiadal ako primeranú náhradu\nrozdiel medzi peňažnou náhradou podľa § 122 ods. 1 a § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ. Celkovú\nvýšku nemajetkovej ujmy odpracovanej služobnej pohotovosti žalobca uplatnil ako súčin počtu\nodpracovaných hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho\nroku a sumy zodpovedajúcej 35 % (50% - 15% = 35 %) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny\n(služobného platu) za príslušný kalendárny mesiac. V prípade odpracovanej služobnej pohotovosti\nv čase pracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy\nzodpovedajúcej 20 % (50% - 30% = 20%) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny za príslušný\nkalendárny mesiac. Žalovaná peňažná náhrada predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti (50% zo sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a)\nzákona o HaZZ) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15% zo sumy príslušnej časti\nslužobného platu podľa § 122 ods. 1 zákona o HaZZ a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja),\nt. j. vo výške zodpovedajúcej 35%, resp. 20% zo sumy, ktorá je príslušnou časťou jeho služobného platu\n(50% - 15% = 35% v prípade bežného služobného dňa a v prípade, ak ide o deň služobného pokoja,\n50% - 30% = 20%).\n20. Žalobca zastáva názor, že vyššie uvedený spôsob výpočtu škody spĺňa odškodňovaciu úlohu a je\nv súlade s judikatúrou súdneho dvora. Zároveň spĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom nie je sumou\nneprimerane vysokou. Žalobca zdôrazňuje, že žalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa\nnáhrady škody porušením úniového práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa § 122 ZoHaZZ použil\nvýlučne z dôvodu neexistencie právnej úpravy, ktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady\nujmy v takýchto prípadoch. Žalobca ďalej poukázal na to, že jednotlivé dielčie nároky vznikali postupne,\nosobitne za každý mesiac, v ktorom boli jeho práva porušované, ku dňu splatnosti každej mesačnej\nmzdy. Rozhodujúcim momentom vzniku jeho ujmy je tak výplatný termín. U príslušníkov HaZZ je mzda\nsplatná vždy k 10-dňu nasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu si\nžalobou uplatňuje nároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby. Týmto postupom žalobca\nnásledne matematicky vyčíslil celkovú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy za žalované obdobie\nmarec 2021 až február 2024 na sumu 7.697,36 Eur, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáha.\n21. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov Slovenskej\nrepubliky v skutkovo a právne porovnateľných veciach napr. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.\n16C/3/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/66/2022; Rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/7/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 11Co/78/2023; Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/6/2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/88/2023; rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 20C/77/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/61/2023,\nči Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 17Co/59/2022 a iné.\n22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.05.2024 a uviedol, že neuznáva a rozporuje žalobu\nv celom rozsahu.\n23. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného\n\nŽalobu pre nestransponovanie Smernice, resp. pre nesprávnu transpozíciu smernice môže podať:\n1. Európska Komisia na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len ako \"SDEÚ\"),\n2. Fyzická / právnická osoba, ktorá bola týmto priamo dotknutá, t. j. došlo k porušeniu / poškodeniu jej\npráv a to na vnútroštátny súd členského štátu Európskej únie.\nŽalobca však nezažaloval svojho zamestnávateľa, ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán\nverejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre Hasičský a záchranný zbor, čo je\nzásadný rozdiel v označení žalovaného, teda v jeho pasívnej vecnej legitimácii.\nAk žalobca zastával názor, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad Smernicou povolený limit,\nmal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.\nz. a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. Žalovaný v tomto prípade\npodotýka, že žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti, vrátane tých hodín, o ktorých tvrdí,\nže mali byť vykonané nad limit určený Smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky služobného\npríjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno.\nAk má žalobca za to, že Smernica nebola v jeho prípade správne použitá, žalovaný namieta nedostatok\nsvojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že táto mu nie je daná.\n24. Podľa názoru žalovaného sa miera zodpovednosti za prípadný vznik škody musí medzi dvomi\nsamostatnými subjektmi (Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, resp.\nHasičským a záchranným zborom) rozlišovať. Nie je prípustné, aby sa zodpovednosť Slovenskej\nrepubliky odvodzovala od individuálneho prístupu inej osoby k pracovnoprávnym vzťahom konkrétneho\nzamestnanca. Žalovaný má za to, že Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nsú dva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov, preto podľa žalovaného nie je možné\ndospieť k inému záveru než, že posúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako dôsledok\nvýkonu určitých práv, nie je možné zamieňať. Preto aj keby súd prvej inštancie konštatoval, že\naplikácia Smernice na služobný pomer žalobcu bola nesprávna, nijako táto skutočnosť nesúvisí\nso zodpovednosťou žalovaného za správnosť prebratia Smernice do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky. S ohľadom na zamieňanie Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nako dvoch samostatných subjektov je tu ďalší dôvod nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.\n25. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam\nz hľadiska určenia pasívnej vecnej legitimácie. Znamená to, že pasívna legitimácia účastníka konania, je\njednou z prvoradých procesných podmienok. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a\nna každom stupni. Nedostatok týchto podmienok je fakticky neodstrániteľný (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).\n26. Žalobca si uplatňuje nárok v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto pasívne vecne\nlegitimovaným subjektom nemôže byť štát, teda Slovenská republika (zastúpená ústredným orgánom\nštátnej správy). Žalovaný priamo zo zákona nemôže byť pôvodcom zásahu do osobnostných práv a\nnemôže byť nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v sporoch vedených na základe § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. Štát (teda Slovenská republika zastúpená ústredným orgánom štátnej správy)\nnemôže vystupovať ako odporca v konaniach, ktorých predmetom je ochrana osobnosti.\n27. Slovenská republika nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní, a preto v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi ako aj odbornou literatúrou zastáva názor, že je nevyhnutné žalobu voči žalovanému\nzamietnuť.\n28. Žalobca v žalobe uvádza: \"...žalobca následne matematicky vyčíslil celkovú náhradu škody vo forme\nnemajetkovej ujmy...\"\nŽalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že treba aplikovať ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, nakoľko toto ustanovenie predpokladá vznik škody, ktorú však treba odlišovať od nároku\nna nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené je použitie princípu\nobjektívnej zodpovednosti za škodu v tomto prípade vylúčené. Ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho\nzákonníka jednoznačne používajú pojem \"škoda\", ktorý však nie je obsahovo ani pojmovo totožný s\nnárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý vzniká zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby,\npreto použitie týchto ustanovení s odkazom na § 13 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnené.\nŽalovaný nie je osobou, ktorá by priamo či nepriamo spôsobila neoprávnený zásah do osobnostných\npráv žalobcu, od ktorého si v žalobe uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný sa\nna vzniku zásahu do osobnostných práv žalobcu nijako nepodieľal. Pri nárokoch podľa § 11 a\n\nnasl. Občianskeho zákonníka neplatí princíp objektívnej zodpovednosti, ktorý by zakladal legitimáciu\nžalovaného v tomto konaní.\n29. Napriek vyššie uvedenému sa žalovaný, z opatrnosti, nasledovným spôsobom vyjadruje k nárokom\nžalobcu. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by došlo k porušovaniu práv žalobcu\nna ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity spočívajúcej v porušovaní práva na primeranú dobu\nodpočinku, práva na súkromie a rodinný život, a to v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca reálne musí\nodpracovať viac ako bol povinný v zmysle smernice. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že žalobca\nneprejavil akúkoľvek snahu s cieľom odvrátiť, obmedziť alebo upustiť od protiprávneho zásahu do\njeho súkromného života zo strany služobného úradu. Nepredložil ani neoznámil nadriadenému resp.\nvedúcemu služobnému úradu, že odmieta vykonávať služobnú pohotovosť, ktorú pociťuje ako ujmu.\n30. V súlade s § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. podľa ktorého \"služobný čas príslušníka je\nčasový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu\" sa\ndo rozsahu služobného času zahŕňa: tak výkon štátnej služby ako aj služobná pohotovosť, kedy je\npríslušník k dispozícii služobnému úradu. Nakoľko tento rozsah služobného času predstavuje celistvý\nčasový úsek v nadväznosti na § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. podľa ktorého, \"služobný úrad\nurčuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby\". Je potrebné zdôrazniť, že štátna služba\npríslušníkov HaZZ je spojená s potrebou nepretržitej služby vo verejnom záujme, preto je nutné pri\norganizácii služobného času zohľadniť viaceré špecifiká.\n31. Vecný gestor, Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, zaslal výpočet\npriemerného týždenného služobného času v sledovaných referenčných obdobiach (žalovaný zasiela\nako dôkaz k vyjadreniu: plachty služieb a prehľad plánu za žalované obdobie). Z priložených listín je\nzrejmé, že priemerný pracovný čas žalobcu ani v jednom z referenčnom období neprekročil 48 hodín.\n32. Žalobca ako príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom po vykonaní štátnej\nslužby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti spolu v trvaní 24 hodín mal\nposkytnutých následných 48 hodín náhradného času odpočinku. Počas garantovaného 48 hodinového\nčasu odpočinku je žalobcovi ako aj každému inému príslušníkovi umožnené, aby strávil čas na odpočinku\na plne sa venoval svojej rodine, priateľom, záľubám, regenerácii, inými slovami povedané \"voľne\" podľa\nseba a svojho uváženia nakladal so svojim odpočinkom na zotavenie a venoval sa svojim záľubám,\nrodine a relaxu.\n33. Ministerstvo vnútra SR upravuje služobnými predpismi bezpečnosť práce príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a pri vykonávaní záchranných prác\npri haváriách a iných nežiaducich udalostiach. S príslušnou legislatívnou sú príslušníci HaZZ pravidelne\noboznamovaní. Vzhľadom na uvedené možno preukázať, že minimálne požiadavky bezpečnosti\na ochrany zdravia rovnako ako uplatnenie odchýlky v zmysle Smernice 2003/88/ES boli riade\ntransponované do zákona č. 315/2001 Z. z. a príslušnej legislatívy a neboli porušené.\n34. Pre zhodnotenie oprávnenosti nároku žalobcu v zmysle čl. 6 písm. b) Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2003/88/ES podľa ktorého \"členské štáty príjmu opatrenia na zabezpečenie toho,\nže v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, priemerný pracovný čas pre každé\nobdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín,\" je potrebné vypočítať priemerný pracovný\nčas žalobcu v sledovaných referenčných obdobiach.\n35. Ako vyplýva zo znenia čl. 6 týždenný pracovný čas použitý na kontrolu dodržiavania maximálneho\nlimitu sa môže spriemerovať. Referenčné obdobie na výpočet priemerného týždenného pracovného\nčasu podľa čl. 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, \"členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku\n6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej\nročnej dovolenky priznanej v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo\nsú pri výpočte priemeru neutrálne.\" Odchýlne možno referenčné obdobie v určitých prípadoch predĺžiť v\nsúlade s čl. 19 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, \"možnosť odchýlky z od článku\n16 písm. b) uvedenej v článku 17 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia\ndlhšieho ako šesť mesiacov\". S poukazom na § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., \"služobný čas\n\npríslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov\nje rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.\"\n36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca neprekročil Smernicou 2003/88/ES určený maximálny\ntýždenný pracovný čas ani v jednom referenčnom období, čím sa nepotvrdila skutočnosť uvádzaná\nžalobcom.\n37. Na spôsob odmeňovania pracovníkov za dobu služobnej pohotovosti sa nevzťahuje smernica\n2003/88/ES, ale relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva. \"Táto smernica preto nebráni uplatneniu\nprávnej úpravy členského štátu, kolektívnej zmluvy alebo rozhodnutiu zamestnávateľa, ktoré na\núčely odmeny za strážnu službu zohľadňuje rozdielnym spôsobom doby, počas ktorých dochádza ku\nskutočnému výkonu pracovnej činnosti, a tie, počas ktorých sa žiadna skutočná práca nevykonáva,\nhoci tieto doby treba na účely uplatnenia uvedenej smernice v celom rozsahu považovať za \"pracovný\nčas\" (Rozsudok ESD z 9. marca 2021 vo veci C-344/19 Radio televizija Slovenija). \"Článok 2 smernice\n2003/88/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa doba strážnej služby, počas\nktorej je vojak povinný zdržiavať sa v kasárňach, kde je pridelený, pričom nevykonáva skutočnú\nprácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba strážnej služby, počas ktorej tento vojak skutočne\npracuje\" (Rozsudok ESD z 15 júla 2021 vo veci C-742/19 B. K.).\n38. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z., \"príslušníkovi\nv rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom, okrem služobného príjmu patrí peňažná\nnáhrady za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre\nobdobie brannej pohotovosti štátu.\" Pritom je potrebné rozlíšiť:\nPodľa § 122 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň\nslužobného pokoja.\nPodľa § 92 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z, ak je príslušníkovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu\nza každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada\na) 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v\nmieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,\nb) 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v\nmieste jeho pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, a 25% z tejto sumy, ak ide o deň služobného\npokoja,\nc) 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s\nmožnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného\npokoja.\n39. V prípade žalobcu sa v sledovaných referenčných obdobiach jednalo o určenú služobnú pohotovosť\nbezprostredne nadväzujúcu na výkon štátnej služby podľa Plánu služieb, nie nariadenú služobnú\npohotovosť mimo Plánu služieb, ktorá by nenadväzovala na výkon štátnej služby.\nSmernica 2003/88 sa na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nevzťahuje v\nplnom rozsahu, a preto jej ustanovenia nemôžu byť porušené tak, ako to tvrdí žalobca. Štátnu službu\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru vykonávajúcich zásahovú činnosť možno subsumovať\npod negatíve vymedzenie pôsobnosti smernice 2003/88 v článku 2 ods. 2., nakoľko ich štátna služba\nvykazuje aj špecifiká štátnej služby príslušníkov policajného zboru, ako aj profesionálnych vojakov. Z\ntoho dôvodu, úlohy, ktoré plnia príslušníci Hasičského a záchranného zboru možno tak subsumovať pod\nosobitné činnosti služieb civilnej ochrany v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2003/88.\n40. Žalovaný má za to, že čo sa týka posúdenia, či v prípade žalobcu došlo k porušeniu práva nad\nmaximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas, je potrebné zo strany žalobcu preukázať, či žalobca\nskutočne pracoval nad takýto limit za rozhodné obdobie. Nie všetky hodiny odpracovanej pohotovosti\nsú totiž hodinami nad maximálny limit pracovného času. Takisto je potrebné zohľadniť nerovnomerné\nrozvrhnutie služobného času u hasičov v referenčnom období.\nV neposlednom rade žalovaný upozorňuje na to, že žalobca pri vzniku služobného pomeru akceptoval\nvšetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na výkon štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného\nzboru v zmysle zákona č. 315/2001 Z. z. S plánovaným rozvrhom služobného času bol žalobca vždy\noboznámený v súlade s § 86 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z., čo potvrdzoval svojim podpisom. Rovnako\n\nbol žalobca vždy riadne oboznámený so všetkými internými predpismi a Kolektívnymi zmluvami a to aj\ns tými, ktoré upravujú rozsah výkonu služby.\n41. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca vedel o všetkých podmienkach výkonu služby\na nikdy nedošlo k tomu, že by tieto podmienky namietal, a ani nikdy nepožiadal o ich vysvetlenie a ani\niným spôsobom sa nedomáhal svojich práv, a rovnako nikdy neprišlo zo strany žalobcu k námietkam,\nako sú jeho služby plánované.\n42. Nemajetkovú ujmu žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, ide len o jeho tvrdenia\nbez dôkazov. Rovnako žalobca nepreukázal, aký dopad má nariadený výkon služobnej pohotovosti na\njeho zdravotný stav, psychiku a výkon. Je nevyhnutné, aby žalobca hodnoverne preukázal, v čom vidí\nzávažnosť vzniknutej ujmy a rovnako aj intenzitu, pre ktoré by mala škoda vzniknúť. Je neprípustné,\naby žalobca odôvodnil požadovanú ujmu len v konštelácií tvrdení, že došlo k zásahu do jeho práva\nna súkromný život, do jeho rodinných pomerov avšak bez potrebných dôkazov. Predpokladom vzniku\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy je existencia ujmy, ktorú žalobca nepreukázal. Pokiaľ nie je\npríslušníkovi nariadený služobný zásah, môže odpočívať alebo sa venovať inej práci a rovnako aj pri\nnariadenej služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby, má príslušník zabezpečený priestor\nna odpočinok a oddych (spanie), nemusí uskutočňovať akúkoľvek fyzicky aktívnu činnosť. Napriek tomu\ndostáva pracovnú odmenu ako kompenzáciu za to, že v prípade potreby, bude ihneď k dispozícii a\npripravený k výkonu a plneniu služobných povinnosti pri zásahu. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi doteraz\nneeviduje žiadnu sťažnosť, podanie ani iné oznámenia či námietky, že by odmietal vykonávať služobnú\npohotovosť, resp. že výkon služobnej pohotovosti pociťuje ako výraznú ujmu na svojom zdraví, psychike\nalebo v súkromnej sfére jeho života, resp. že je dlhodobým výkonom nočnej práce ohrozená bezpečnosť\nna pracovisku.\n43. Pokiaľ ide o posúdenie do akej miery došlo v prípade žalobcu k prekročeniu práva na maximálny 48\nhodinový týždenný pracovný čas, predkladá žalovaný vyčíslenie priemerného týždenného služobného\nčasu žalobcu v referenčných obdobiach, z ktorého je zrejmé, že k prekročeniu v referenčných obdobiach\nnedošlo.\n44. Vo vzťahu k splneniu existencie škody, potom náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode,\naby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu dotknutého práva. Žalobca neuviedol, akým spôsobom a kedy\nvyvinul akúkoľvek snahu na to, aby prípadnej škode zabránil alebo predišiel. Žalobca svoj nárok na\nnemajetkovú ujmu spája s porušením nároku na odpočinok, avšak tento mu bol poskytnutý v dostatočnej\nmožnej miere jednak vo forme garantovaného 48 hodinového náhradného služobného odpočinku ako\naj počas služobnej pohotovosti mimo výkonu služobnej služby počas služobného zásahu. Nemajetková\nujma sa prejavuje v ťažko definovateľnej sfére vnímania ťažkostí, nepohodlia, stresu a iných nežiadúcich\núčinkov spojených so zásahom do základných ľudských hodnôt a prináleží za ňu poškodenému peňažné\nplnenie. Nakoľko v právnych predpisoch neexistujú žiadne kritéria, pre určenie náhrady nemajetkovej\nujmy, ani metodika výpočtu ani žiadne bodové ohodnotenie, na základe ktorých by sa výška priznávanej\nnáhrady zo strany súdu určila, je potrebné určiť túto výšku podľa voľnej úvahy súdu, ktorá však musí\nbyť odôvodnená a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave a musí vychádzať z dôkazov, nie\nz tvrdení.\n45. Určenie prípadnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy je na zvážení súdu, avšak žalovaný musí\npodotknúť, že výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požaduje, žalobca nepreukázal a zároveň\nžalovaný považuje výšku takejto nemajetkovej ujmy v danom prípade žalobcu za zjavne neprimeranú\na premštenú, a to aj s porovnaním výšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov, ktorých\nujma je v porovnaní s údajnou ujmou žalobcu podľa nášho názoru neporovnateľne vyššia. V zmysle\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná\nutrpenej ujme na povesti (napr. E. F. v. Spojené kráľovstvo), pričom pri určovaní výšky náhrady ujmy treba\nvychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. D. v. Moldavsko, G. H. F. v. Spojené kráľovstvo).\n46. Žalovaný zastáva názor, že chýbajúce skutkové tvrdenia žalobcu nie je možné nahradiť odvolávaním\nsa na rozhodovaciu činnosť iných súdoch v obdobných prípadoch. Vzhľadom na to, že ide o osobnostné\npráva, je potrebné nemajetkovú ujmu posudzovať v každom jednom prípade individuálne.\n\n47. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal vznik ani výšku\nnemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požaduje. Je potrebné podotknúť, že dôkazné bremeno v sporovom\nkonaní zaťažuje žalobcu a s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti je úlohou žalobcu, resp. jeho právneho\nzástupcu, pokiaľ je v konaní zastúpený, označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie v súlade s\nprincípom hospodárnosti hneď na začiatku konania. Žalovaný má za to, že žalobca ani do tohto momentu\nkonania nepreukázal a ani riadne neodôvodnil výšku ujmy, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi.\n48. Žalovaný uvádza, že v prípade, ak sa súd prvej inštancie nestotožní s právnym názorom\nžalovaného, s právnym názorom Okresného súdu Stará Ľubovňa v rozhodnutí č. k. 8C/25/2017-216\nzo dňa 23.12.2019, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 15Co/6/2020-313 zo\ndňa 24.11.2020, žalovaný namieta neprimeranú výšku požadovanej škody vzhľadom na rozhodovanie\nsúdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 41Cpr 10/2018 zo\ndňa 12.12.2018, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 42Cpr 19/2018 zo dňa 18.12.2018,\nrozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 42Cpr 19/2018 zo dňa 18.12.2018, rozhodnutie\nOkresného súdu Košice II sp. zn.\n18Cpr 5/2016 zo dňa 05.09.2018, rozhodnutie Okresného\nsúdu Košice II sp. zn. 41Cpr 78/2017 zo dňa 18.01.2019, rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp.\nzn. 10C 242/2016 zo dňa 26.10.2018, rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 11Cpr 19/2018\nzo dňa 09.01.2019, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Cpr 12/2017 zo dňa 11.09.2019,\nrozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 1C/50/2020 zo dňa 27.05.2021, rozhodnutie Okresného\nsúdu Košice II sp. zn. 11Cpr/1/2020 zo dňa 20.09.2021, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.\nzn. 29C/63/2017 zo dňa 20.09.2021, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 37Cpr/6/2016 zo\ndňa 29.11.2021 (priznaná suma vo výške 1.500,- EUR), rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn.\n41Cpr/35/2019 zo dňa 16.11.2020, rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 25C/29/2019\nzo dňa 24.11.2020 (priznaná suma vo výške 1.200,- EUR), rozhodnutie Okresného súdu Košice II\nsp. zn. 18C/34/2020 zo dňa 09.02.2022, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C/36/2020\nzo dňa 09.02.2022, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 12C/58/2020 zo dňa 12.07.2020,\nrozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 29C/58/2020 zo dňa 12.01.2022, rozhodnutie Okresného\nsúdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/61/2022 zo dňa 29.11.2022, rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad\nHronom sp. zn. 19C/23/2022 zo dňa 10.11.2022 (priznaná suma vo výške 1.000,- EUR), rozhodnutie\nOkresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 8C/64/2022 zo dňa 19.04.2023, rozhodnutie Okresného súdu\nRimavská Sobota sp. zn. 16C/15/2023 zo dňa 06.06.2023 (priznaná suma vo výške 2.000,- EUR),\nrozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/22/2022 zo dňa 26.04.2023 (príslušník Hasičského a\nzáchranného zboru ako žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie nemajetkovej ujmy 10.000,- EUR,\navšak bola mu priznaná suma len vo výške 1.000,- EUR). Priemerná výška doposiaľ priznanej škody vo\nvyššie uvedených obdobných rozhodnutiach predstavuje sumu približne 1.000,- EUR až 2.500,- EUR.\n49. K pôsobnosti Smernice 2003/88/ES\nŽalobca sa domnieva, že uplatnený nárok na náhradu škody žalobcovi vznikol v dôsledku porušenia\npráva Európskej únie k jeho ujme, a to v dôsledku nesprávneho prebratia Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného\nčasu (ďalej len ako ,,Smernica\" či \"Smernica 2003/88/ES\") do právneho poriadku Slovenskej republiky v\npodobe zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ako ,,zákon č. 315/2001 Z. z.\"). Z tohto dôvodu žalobca tvrdí, že počas celého žalovaného obdobia\npracoval nad stanovený limit vyplývajúci z článku 6 písm. b) Smernice, v zmysle ktorého priemerný\npracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n50. Rozsah pôsobnosti Smernice 2003/88/ES je pozitívne vymedzený v článku 2 ods. 1 Smernice\n89/391/EHS ako aj negatívne vymedzený v článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS. Inak povedané,\nSmernica 2003/88/ES sa neuplatňuje na odvetvia činností, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb\ncivilnej ochrany.\n51. Vzhľadom na charakter vykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného času sa Smernica\n2003/88/ES na služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru nevzťahuje v plnom\nrozsahu, preto jej ustanovenia nemohli byť porušené tak ako to tvrdí žalobca.\n52. Podľa názoru žalovaného preto štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru\nvykonávajúcich zásahovú činnosť, (ktorá je špecifická nerovnomerným rozvrhnutím služobného času,\nna ktorý priamo nadväzuje určená služobná pohotovosť), možno jednoznačne subsumovať pod\n\nnegatívne vymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS v článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS.\nOproti štandardným pracovnoprávnym vzťahom štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného\nzboru vykazuje aj špecifiká štátnej služby príslušníkov Policajného zboru ako aj profesionálnych vojakov\n(napr. v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, prísnej subordinácii a pod.). Rovnako úlohy,\nktoré príslušníci Hasičského a záchranného zboru plnia, možno podľa súvisiacich právnych predpisov\ntýkajúcich sa civilnej ochrany, integrovaného záchranného systému ako aj právnej úpravy samotného\nHasičského a záchranného zboru, bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem \"osobitné\nčinnosti služieb civilnej ochrany\" v zmysle článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS.\n53. Podľa § 12 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, cit.: \"Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky sa podieľa na:\na) riadení a vykonávaní záchranných prác,\nb) evakuácii,\nc) radiačnom a chemickom monitorovaní,\nd) poskytovaní a prijímaní humanitárnej pomoci.\"\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Zbor\nc) plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác pri\nhaváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach a pri ochrane životného prostredia,\nd) poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických osôb a fyzických\nosôb,\ni) plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.\"\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Zbor sa podieľa\na) na plnení úloh pri odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, živelných pohromách a\niných mimoriadnych udalostiach a na poskytovaní zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených\nv osobitných predpisoch,\nd) v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi sa podieľa aj na plnení úloh integrovaného\nzáchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými\nprípravami.\"\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, cit.: \"Základné\nzáchranné zložky sú Hasičský a záchranný zbor.\"\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, cit.: \"Na mieste zásahu\nriadi a koordinuje činnosť záchranných zložiek integrovaného záchranného systému veliteľ zásahu z\nHasičského a záchranného zboru (ďalej len \"veliteľ zásahu\").\"\n54. Z vyššie uvedených právnych predpisov vyplýva, že Hasičský a záchranný zbor, resp. jeho príslušníci\nvykonávajúci zásahovú činnosť, plnia okrem úloh na úseku ochrany pred požiarmi aj úlohy na úseku\ncivilnej ochrany obyvateľstva, predovšetkým v oblasti priameho výkonu záchranárskych činností. Z tohto\ndôvodu sú činnosti vykonávané príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru pri zásahovej činnosti\npráve tými osobitnými činnosťami služieb civilnej ochrany, na ktoré sa Smernica 89/391/EHS nevzťahuje.\nInak povedané v súčasnosti iné zložky (okrem Hasičského a záchranného zboru), ktorým by boli\nzverené činnosti služieb civilnej ochrany neexistujú. Nakoľko Smernica 2003/88/ES sa na príslušníkov\nHasičského a záchranného zboru v prípade služobného času ako aj ich odmeňovania nevzťahuje, je\ntáto oblasť v plnej miere v pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené sa príslušné\nustanovenia Smernice 2003/88/ES na prípad žalobcu nemôžu aplikovať, preto žalobcovi v zmysle žaloby\nnemohla vzniknúť žiadna škoda.\n55. K transpozícii relevantných článkov Smernice 2003/88/ES\nSmernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia\npre organizáciu pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného\nodpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky a aspekty nočnej práce, práce\nna zmeny a rozvrhnutie práce. Smernica upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu\nzdravia pre organizáciu pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem\niného zákonom č. 315/2001 Z. z., čo je uvedené aj v transpozičnej prílohe č. 4 zákona pod bodom\n6. Žalobca konštatuje, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice 2003/88/ES do zákona č.\n315/2001 Z. z., podľa ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného\npracovného času hasičov. Podľa žalovaného však takéto tvrdenia žalobcu nie sú opodstatnené.\n56. V súlade s § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. podľa ktorého \"služobný čas príslušníka je\nčasový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu\" sa\n\ndo rozsahu služobného času zahŕňa tak výkon štátnej služby ako aj služobná pohotovosť, kedy je\npríslušník k dispozícii služobnému úradu. Nakoľko tento rozsah služobného času predstavuje celistvý\nčasový úsek v nadväznosti na § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. podľa ktorého, \"služobný úrad\nurčuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby\".\nUvedené vyplýva aj z judikatúry SD EÚ, podľa ktorej do rozsahu pracovného času možno zaradiť\naj stav pracovnej pohotovosti pracovníkov (lekárov, hasičov); v prípade hasičov túto otázku riešil vo\nsvojom rozsudku SD EÚ z 25. novembra 2010 vo veci C-429/09 I. D. tým, že potvrdil, že: že: \"Pracovný\nčas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník\nfyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu \"pracovný čas\" v zmysle Smernice 2003/88/ES.\"\n57. Žalobca pritom vo svojej žalobe nezohľadnil špecifiká činností spojených s potrebou nepretržitej\nslužby, ktorým bol v článku 17 Odchýlky Smernice 2003/88/ES poskytnutý určitý stupeň flexibility.\n58. Podľa článku 17 bod 2 Smernice 2003/88/ES, odchýlky uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa\nmôžu prijať prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení alebo\nprostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi za predpokladu, že\npríslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo že vo výnimočných\nprípadoch, keď nie je z objektívnych dôvodov možné poskytnúť rovnocenný náhradný čas odpočinku,\nsa dotknutým pracovníkom poskytne primeraná ochrana. Vzhľadom na uvedené možno preukázať,\nže minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia rovnako ako uplatnenie odchýlky v zmysle\nSmernice 2003/88/ES boli riadne transponované do zákona č. 315/2001 Z. z. a príslušnej legislatívy.\n59. Transpozícia článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES\nPodľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, cit.: \"Na účely tejto smernice platia tieto definície: \"pracovný\nčas\" je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva\nsvoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\"\nV zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je teda pracovným (služobným) časom akýkoľvek\nčas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa1 a vykonáva svoju činnosť\nalebo povinnosti v súlade so vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do služobného času teda spadá\nsamotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako aj zdržiavanie\nsa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej\npohotovosti. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je totiž rozhodujúcim faktorom pre\nposúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky pojmu \"pracovný čas\" aj v pohotovostnej službe, ktorú\npracovník vykonáva na svojom pracovisku, skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste\nurčenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť\nprimerané služby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka.\nPracovný čas teda v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na\npracovisku. V prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného\npracovného času sa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa.\n60. Zmysel článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je transponovaný v štvrtej hlave zákona č. 315/2001 Z.\nz. v ustanoveniach § 85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov, služobnú pohotovosť, štátnu službu\nnadčas a dovolenku.\n61. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom\npríslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\"\nPodľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.\"\nPodľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka\nslužobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania\nštátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania\nštátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\"\nPodľa § 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v\nktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.\"\n\nPodľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť\nv štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\"\n62. Predmetné ustanovenia teda definujú služobný čas príslušníka Hasičského a záchranného zboru\nako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom\numožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za\nktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Z uvedených ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z. ďalej jasne vyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom\nčase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste\nvýkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho\nrozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona č. 315/2001 Z. z. a štátna služba nadčas podľa § 92\nzákona č. 315/2001 Z. z.\n63. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodne nepopierajú, že\nslužobná pohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale ako už bolo uvedené vyššie, svojou\nformuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z.). Pri nariadenej služobnej pohotovosti v štátnej službe podľa § 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z. ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby,\nale mimo rozvrhnutia služobného času, čo je vyjadrené napríklad aj vo výške peňažnej náhrady za čas\ntejto služobnej pohotovosti v štátnej službe. Žalobca zrejme v tejto súvislosti opomenul, že ním citované\nustanovenia zákona, najmä § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1, rozhodne nepopierajú, že služobná pohotovosť v\nštátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou\nslužobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou\npohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.) a slová v § 92 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z.3 len vystihujú časovú kontinuitu medzi výkonom štátnej služby a služobnou\npohotovosťou.\n64. V oboch prípadoch je však nesporné, že ide o výkon štátnej služby v rámci služobného času.\nŽalovaný súčasne poukazuje aj na článok 15 Smernice 2003/88/ES4, ktorý umožňuje dohodnúť\naj priaznivejšie podmienky, napr. v kolektívnych zmluvách. Tvrdenie žalovaného o služobnom čase\npodporuje aj Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na\nrok 2019 - 2020 (ďalej len ako \"Kolektívna zmluva 2019 - 2020\"), Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2021 (ďalej len ako \"Kolektívna zmluva 2021\"),\nKolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2022 (ďalej\nlen ako \"Kolektívna zmluva 2022\") a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru na rok 2023 (ďalej len ako \"Kolektívna zmluva 2023\") (ďalej Kolektívna zmluva\n2019 - 2020, Kolektívna zmluva 2021, Kolektívna zmluva 2022, Kolektívna zmluva 2023 spolu len\nako \"Kolektívne zmluvy\"), ktoré vo väzbe na citované ustanovenia zákona rozvrhuje služobný čas na\nvykonávanie štátnej služby a služobnú pohotovosť.\n65. Explicitnejšie rozlíšenie jednotlivých častí služobného času je upravené v čl. 3 s nápisom \"Podmienky\nvýkonu štátnej služby\" ods. 1 Kolektívnej zmluvy 2019 - 2020, ďalej v čl. 3 s nápisom \"Podmienky výkonu\nštátnej služby\" ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2021, kde sa uvádza, cit.: \"Pre príslušníkov vykonávajúcich\nštátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom je služobný čas rozvrhnutý spravidla na\n17 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na\nvykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby, v trvaní 7 hodín v jednej 24 - hodinovej\nzmene.\", v čl. 3 s nápisom \"Podmienky výkonu štátnej služby\" ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2022 a v čl. 3\ns nápisom \"Podmienky výkonu štátnej služby\" ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2023, kde sa taktiež uvádza,\ncit.: \"Pre príslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom je\nslužobný čas rozvrhnutý spravidla na 16 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby, v\ntrvaní 8 hodín v jednej 24 - hodinovej zmene.\" Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že vyššie\nuvedené ustanovenia § 85, § 91, § 92 zákona č. 315/2001 Z. z., ako aj ustanovenia Kolektívnej zmluvy\n2019 - 2020 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2021 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2022 (čl. 3) a Kolektívnej zmluvy\n2023 (čl. 3) plne transponujú článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES.\n\n66. Transpozícia článku 6 Smernice 2003/88/ES\nKritériá pre limity pracovného času ustanovuje článok 6 Smernice 2003/88/ES s názvom \"Maximálny\ntýždenný pracovný čas.\"\nPodľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, cit.: \"členské štáty prijímajú opatrenia nevyhnutné na\nzabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný\npracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo\nkolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi; b) priemerný pracovný čas pre\nkaždé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\"\nPodľa článku 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, cit.: \"členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie\nčlánku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.\"\nPodľa článku 17 ods. 3 Smernice 2003/88/ES, cit.: \"V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať\nodchýlky článkov 3, 4, 5, 8, a 16: a) v prípade činností, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko sú\nod seba vzdialené, vrátane práce na otvorenom mori, alebo keď sú rôzne pracoviská pracovníka od\nseba vzdialené; b) v prípade bezpečnostných a dozorných činností, ktoré si vyžadujú trvalú prítomnosť\ns cieľom ochrany majetku a osôb, najmä v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem.\"\n67. Smernica 2003/88/ES pripúšťa výnimku zo stanoveného limitu za dodržania nasledujúcich\nkumulatívnych podmienok:\n- písomný súhlas zamestnanca s výkonom práce nad zákonom a smernicou povolený maximálny limit\npočtu hodín,\n- zamestnávateľ vedie aktuálne záznamy o všetkých zamestnancoch, ktorí vykonávajú takúto prácu a\nposkytne na požiadanie informáciu o prípadoch, kedy zamestnanci dali súhlas k práci presahujúcej 48\nhodín v dobe 7 dní, čo sa vypočíta ako priemer za referenčné obdobie,\n-zamestnávateľ dodržiava všetky všeobecné zásady ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov pri\npráci,\n- žiadnemu zamestnancovi nevznikne zo strany zamestnávateľa ujma za to, že nie je ochotný súhlasiť\ns vykonávaním takejto práce.\n68. Podľa Smernice 2003/88/ES teda priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní nesmie\nprekročiť 48 hodín vrátane nadčasov, pričom týždenný pracovný čas pre každého zamestnanca musí\nbyť ustanovený zákonom, správnym opatrením alebo kolektívnou zmluvou. Smernica 2003/88/ES tiež\numožňuje ustanoviť odlišne referenčné obdobie iné ako 7 dní, čo prichádza do úvahy najmä pri\nnerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Článok 16 Smernice 2003/88/ES stanovuje na účely\nuplatnenia maximálneho týždenného pracovného času referenčné obdobie na 4 mesiace. Článok 17\nods. 3 Smernice 2003/88/ES poskytuje protipožiarnym službám možnosť uplatnenia výnimky a určiť\ndlhšie referenčné obdobie prípadne na 6 mesiacov, alebo ak je to uvedené v Kolektívnych zmluvách,\ntak na celých 12 mesiacov. Podmienkou uplatnenia takéhoto iného referenčného obdobia navyše je,\nže príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo (vo výnimočných\nprípadoch), kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký čas odpočinku, sa príslušným\npracovníkom poskytne primeraná ochrana.\n69. Zákon č. 315/2001 Z. z. upravuje limity dĺžky služobného času tak, že pri rovnomernom služobnom\nčase je služobný čas príslušníka 40 hodín týždenne v zmysle § 85 zákona č. 315/2001 Z. z. Podľa § 91\nods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. možno hasičovi prikázať v kalendárnom roku službu nadčas v rozsahu\nnajviac 300 hodín, čo je v priemere 5,7 hodín týždenne.\n70. Ako vyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. môže byť služobný čas hasičov\nrozvrhnutý aj nerovnomerne. Pri nerovnomernom rozvrhnutí však nesmie byť dĺžka riadneho služobného\nčasu v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a\nna ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je\nnajviac 24 hodín v služobnom dni podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. V zmysle Kolektívnej zmluvy\n2019 - 2020 ako aj Kolektívnej zmluvy 2021, Kolektívnej zmluvy 2022, či Kolektívnej zmluvy 2023 hasiči\nvykonávajúci štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom majú výkon štátnej služby\nv rámci 12 hodinového riadneho služobného času alebo služobný čas rozvrhnutý na 17 hodín/16 hodín\nvykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby v trvaní 7/8 hodín v jednej 24 hodinovej zmene v\nzmysle vyššie citovaného čl. 3 ods. 1 Kolektívnej zmluvy 2019 - 2020, čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy\n2021, čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2022 a čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2023.\n\n71. Čo sa týka referenčného obdobia, tak nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý na\nobdobie 6 mesiacov podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Uvedené referenčné obdobie\nvšak neodporuje tomu, aby bolo dodržané zákonné ustanovenie 40 hodín priemerného týždenného\nslužobného času v súlade s rozvrhnutými službami. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že\nnapriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje explicitne maximálny priemerný týždenný služobný čas\nuvedený konkrétnym počtom hodín, tak ako je tomu v Smernici 2003/88/ES, zákon č. 315/2001 Z. z. a\nKolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín služobného času hasičov, počas ktorého hasiči\nvykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby nadčas za príslušný rok. Z uvedeného vyplýva,\nže dotknuté právne predpisy sú transponované v článku 6 Smernice 2003/88/ES správne. Záverom\nžalovaný opätovne pripomína, že predpisy Európskej únie neprikazujú, aby konkrétny odsek, resp.\nčlánok smernice musel byť transponovaný iba do jedného článku, resp. odseku vnútroštátneho právneho\naktu členského štátu Európskej únie. Zároveň nie je nutné, aby bol článok smernice transponovaný\nexplicitne priamo do vnútroštátneho predpisu. Podľa žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že\nby štát neprebral Smernicu 2003/88/ES do zákona správne, preto sa mu nepodarilo ani preukázať, že\nby existovala údajná škoda, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s článkom 6 písm. b) Smernice\n2003/88/ES.\n72. K nároku na náhradu škody\nŽalovaný uvádza, že článok 6 Smernice 2003/88/ES je spomenutý v článku 17 ods. 1 Smernice,\nktorý umožňuje členským štátom, aby sa odchýlili od uplatňovania tohto článku za predpokladu, že\ndodržujú všeobecnú zásadu ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov, pričom jedným z dôvodov na\nneuplatňovanie je situácia (ako to je v tomto prípade), keď sa jedná o protipožiarne služby a služby\ncivilnej ochrany.\n73. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil, že by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym\nspôsobom. V prvom rade žalovanému nie je zrejmé ako žalobcovi mohla vzniknúť ním uplatnená škoda.\nSám žalobca veľmi nejasným spôsobom stanovil \"škodu\", ktorá mu mala vzniknúť tým, že vykonával\nnariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú mimochodom, bol žalobca v zmysle platnej vnútroštátnej\nlegislatívy odmeňovaný. Žalovaný chce zdôrazniť, že počas tejto služobnej pohotovosti je pracovník\npovinný byť v zariadení zamestnávateľa alebo mimo neho, pričom má byť pripravený na výkon práce na\npožiadanie svojho zamestnávateľa. Pokiaľ nie je zásah, v takom prípade žalobca môže odpočívať alebo\nsa venovať inej činnosti (teda v čase, keď sa od neho nežiada výkon práce). Rovnako tak v zmysle platnej\nlegislatívy pri takto nariadenej služobnej pohotovosti je v mieste vykonávania štátnej služby určený resp.\nvymedzený priestor na odpočinok, čo znamená, že zamestnávateľ si je vedomý a dokonca vytvára\npodmienky na oddych (spánok) zamestnanca, t. j. žalobcu. To znamená, že v čase služobnej pohotovosti\nsa od žalobcu nevyžaduje \"aktívna činnosť\" a teda mimo času skutočného výkonu práce môže žalobca\nodpočívať alebo sa venovať inej činnosti. Počas služobnej pohotovosti žalobca nemusí uskutočňovať\nžiaden výkon práce z vlastnej iniciatívy, ale iba na základe pokynu svojho zamestnávateľa. V zhrnutí\nto znamená, že žalobca nemusí byť bdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti.\nNapriek tomu zamestnávateľ žalobcovi vypláca dohodnutú odmenu za takto strávený čas, t. j. nie len za\nvykonanú prácu, ale aj za takúto neaktívnu časť práce. Žalobca dostáva za takto stanovený čas pracovnú\nodmenu, ktorou mu zamestnávateľ kompenzuje to, že v prípade potreby (zásahu) bude k dispozícií.\n74. Pokiaľ súd, napriek všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, dospeje k záveru, že služobná\npohotovosť, ktorú vykonáva žalobca a za ktorú je riadne odmeňovaný, je pracovným časom, a teda má\nsa zarátavať do pracovného fondu, samo o sebe to ešte nie je dôvodom na priznanie nároku na náhradu\nškody. Súdny dvor vo svojom rozsudku v spojených veciach C-46/93 a 48/93 J. K. L. uviedol, cit.: \"Zvlášť\nje vhodné upresniť, že na účel stanovenia škody, za ktorú možno priznať náhradu, môže vnútroštátny\nsúd preveriť, či poškodená osoba prejavila primeranú snahu s cieľom odvrátiť škodu alebo obmedziť\njej rozsah a či včas využila všetky dostupné prostriedky na právnu ochranu. V súlade so všeobecnou\nzásadou spoločnou pre právne poriadky členských štátov musí poškodená osoba preukázať primeranú\nsnahu obmedziť rozsah škody, inak jej hrozí, že škodu bude znášať sama.\" (bod 84 a 85 rozsudku). V\nzmysle rozhodnutia Súdneho dvora C- 46/93 J. K. L. (bod 84) by mal teda vnútroštátny súd preveriť,\nči poškodená osoba prejavila primeranú snahu s cieľom odvrátiť škodu alebo obmedziť jej rozsah a či\nvčas využila všetky dostupné prostriedky na právnu ochranu. Žalovaný by chcel zdôrazniť, že žalobca\nžiadnym spôsobom neoznámil svojmu zamestnávateľovi, že odmieta vykonávať služobnú pohotovosť,\nresp. do dňa podania žaloby zamestnávateľ žalobcu nemal vedomosť o tom, že výkon služobnej\n\npohotovosti, (za ktorú každý mesiac žalobca dostáva odmenu), považuje resp. pociťuje ako výraznú\nujmu. Z vyššie uvedeného dôvodu nebolo možné, aby zamestnávateľ včas zamedzil prípadný vznik\ntakejto ujmy alebo aspoň obmedzil jej rozsah.\n75. Taktiež žalobca neprejavil akúkoľvek snahu s cieľom odvrátiť, obmedziť alebo upustiť od\nprotiprávneho zásahu do jeho súkromného života zo strany služobného úradu. Nepredložil ani neoznámil\nnadriadenému resp. vedúcemu služobnému úradu, že odmieta vykonávať služobnú pohotovosť, ktorú\npociťuje ako ujmu. Žalovaný má za to, že zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako \"Občiansky zákonník\") je postačujúce\nvzhľadom na neexistenciu preukázanej ujmy u žalobcu.\n76. Žalobca mal možnosť sa pred nástupom na vykonávanie štátnej služby v Hasičskom a záchrannom\nzbore oboznámiť so všetkými podmienkami výkonu služby a to jednak z voľne prístupných zdrojov na\ninternete (stránky MV SR, príslušného krajského riaditeľstva HaZZ, zbierka právnych predpisov) ako aj\nna informatívnom pohovore v rámci prijímacieho konania podľa § 20 zákona č. 315/2001 Z. z., ktoré\nzabezpečuje príslušné personálne oddelenie centra podpory. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vopred\nvedel o platových podmienkach, o služobnej pohotovosti a služobnom čase ako aj o ďalších právach\na povinnostiach, ktoré sa na príslušníka s nerovnomerným rozvrhnutím služobného času vzťahujú\na akceptoval ich bez výhrad zložením služobnej prísahy ako podmienky vzniku služobného pomeru\npríslušníka. Dovolávanie sa neskoršieho porušenia osobnostných práv príslušníka spočívajúcich v\nochrane zdravia, psychickej a telesnej integrity, nedostatku primeranej doby na odpočinok, ako aj\nk porušeniu práva na súkromie a rodinný život vyznie v kontexte vyššie uvedeného ako účelové a\nkontraproduktívne konanie zo strany žalobcu.\n77. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca, z hľadiska odmeny vyplatenej v predmetnom\nobdobí za vykonanú štátnu službu, nebol na svojich právach ukrátený. Žalovaný uvádza, že podľa §\n13 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, cit.: ,,Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce\nzadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej\nosoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.\". Žalovaný podotýka, že samotný žalobca ani netvrdí v žalobe, že by tento zásah sa\nnegatívne odrazil napr. v medziľudských vzťahoch či to, že by mal negatívny dopad na jeho zdravotný\nstav. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikol nárok na náhradu škody.\nŽalovaný opakovane uvádza, že žalobca nemusí byť bdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej\npohotovosti a napriek tomu mu zamestnávateľ vypláca dohodnutú odmenu za takto strávený čas, t. j.\nnielen za vykonanú prácu, ale aj za takúto neaktívnu časť práce, ktorou mu zamestnávateľ kompenzuje\nto, že v prípade potreby (zásahu) bude k dispozícii. Zákon č. 315/2001 Z. z. v § 88 ods. 1 stanovuje,\nže služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom služobného\ndňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín a raz za týždeň\nnepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín a podľa § 89 ods. 1 je služobný úrad povinný rozvrhnúť\nslužobný čas tak, aby všetci príslušníci mali raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého\nodpočinku, ktoré musia pripadať na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.\nZároveň z Kolektívnych zmlúv vyplývajú pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru viaceré\nvýhody medzi ktoré patrí aj zvýšenie dovolenky nad rozsah ustanovený zákonom č. 311/2001 Z. z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov. Vymenovali len niektoré z prostriedkov ochrany, ktoré\nzákon a Kolektívne zmluvy garantujú príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a ktoré poskytujú\ndostatočný priestor pre odpočinok príslušníkov a pre venovanie sa ich rodinnému životu.\n78. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 24.09.2024 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že zotrváva\nna podanej žalobe, poukázal na rozhodnutia v skutkovo obdobných a právnych veciach, a to na rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/3/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v B. Bystrici sp.\nzn. 11Co/66/2022 alebo rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/7/2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/78/2023. Zároveň na pojednávaní predložil aj výpočet\npriemerného týždenného služobného času v sledovaných referenčných obdobiach, pričom poukázal\nna to, že v každom sledovanom referenčnom období došlo k prekročeniu priemerného týždenného\npracovného času.\n\n79. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 24.09.2024 poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ani čo do základu, keďže sa mu nepodarilo preukázať, že by pracoval nad rámec maximálneho\ntýždenného pracovného času a ani čo do výšky, teda že by tento pracovný čas sa nejako premietol\nv jeho osobnostnej sfére. Tiež žalobca maskuje mzdové nároky za nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy. Žalobca počas nariadenej služobnej pohotovosti žiadnu nemajetkovú ujmu odrazu nepociťuje,\naj napriek tomu, že nariadená služobná pohotovosť predstavuje fakticky väčší zásah než určená\nslužobná pohotovosť. K prepočtom, ktoré predložil žalobca na pojednávaní poukázal na § 153 Civilného\nsporového poriadku.\n80. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním Pracovnej zmluvy žalobcu, Dodatku k\npracovnej zmluve, Personálneho rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného\nzboru v Banskej Bystrici, rozpisu odpracovaných hodín, plánu služieb, výplatných pások žalobcu,\nrodných listov detí žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:\n81. Žalobca uzatvoril dňa 01.12.1995 s Okresnou správou zboru požiarnej ochrany v Lučenci, Pracovnú\nzmluvu s nástupným dňom do práce dňa 02.12.1995 do funkcii starší požiarnik. Pracovný pomer bol\nuzatvorený na dobu neurčitú. Dňa 30.08.1996 bol uzatvorený Dodatok k pracovnej zmluve, uzavretej\ndňa 01.12.1995, z ktorého je zrejmé, že v dôsledku prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych\nvzťahov zo zrušeného zamestnávateľa v zmysle § 12 zákona č. 222/1996 sa žalobca stal zamestnancom\nOkresného úradu v Lučenci, s výkonom prác na odbore požiarnej ochrany vo funkcii starší požiarnik\ns účinnosťou od 01.09.1996.\n82. Personálnym rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v\nBanskej Bystrici zo dňa 08.03.2002 bol žalobca vymenovaný dňom 01.04.2002 do funkcie hasičzáchranár, v organizačnej jednotke Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Lučenec,\nHasičská stanica Fiľakovo, Hollého 8.\n83. Z predložených rodných listov M. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX je zrejmé, že\nžalobca je otcom dvoch plnoletých detí.\n84. Z výplatných pások a evidencie dochádzok žalobcu je preukázané, že:\nV období marec 2021 - december 2021 za 10 mesiacov t. j. 306 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 102 zmenových služieb (306 dní :\n3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2448 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (102 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 10 mesiacov predstavuje 43,71 týždňov (306\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2448 a priemernom počte týždňov 43,71 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56 hodín (2448 hodín : 43,71 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie marec 2021 až december 2021 predstavuje:\n- fond pracovného času 1653,60 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 545,33 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 29,67 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nv rozsahu 575 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2021 pripadá v priemere 43,71 pracovných\ntýždňov, čo potom v jeho prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho\npriemerný týždenný pracovný čas 50,99 hodín (2228,60 hodín : 43,71 týždňov).\nV období január 2022 - december 2022: za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb\n(365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14\ntýždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2022 až december 2022 predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 1957 hodín;\n\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 621,94 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 51,17 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 673,11 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2022 pripadá v priemere 52,14\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2022\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 50,44 hodín (2630,11 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2023 - december 2023: za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb\n(365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14\ntýždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2023 až december 2023 predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 1940 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 759,33 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 71,90 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 831,23 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2023 pripadá v priemere 52,14\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2023\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 53,15 hodín (2771,23 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2024 - február 2024: za 2 mesiace, t. j. 60 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 20 zmenových služieb (60 dní :\n3 zmeny), čo predstavuje celkovo 480 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (20 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 2 mesiace predstavuje 8,57 týždňov (60\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 480 a priemernom počte týždňov 8,57 v tomto období, tak\npriemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56,01 hodín (480 hodín : 8,57 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2024 a február 2024 predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 322 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 128 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 128 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2024 pripadá v priemere 8,57 pracovných\ntýždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2024 dosiahol jeho\npriemerný týždenný pracovný čas 52,51 hodín (450 hodín : 8,57 týždňov). Nakoľko si žalobca v roku\n2024 uplatnil nemajetkovú ujmu za mesiace január a február, pričom referenčné obdobie, z ktorého súd\nvychádzal je šesťmesačné, súd prepočítal referenčné obdobie pokrývajúce mesiace január - február\n2024 spolu s mesiacmi september až december 2023, pričom zistil, že na uvedené obdobie pripadne\nv priemere 26 týždňov, čo znamená, že za uvedený časový úsek priemerný pracovný čas predstavuje\n52,09 hodín (961 hodín FPČ + 393,25 hodín pohotovosť = 1354,25 / 26 týždňov).\n85. Žalobca na pojednávaní súdu, pričom išlo o jeho výsluch ako dôkaz uviedol, že pracuje v Hasičskom\na záchrannom zbore 29 rokov, pričom nemajetkovú ujmu cíti z dôvodu, že každý mesiac musí odrobiť\n240 hodín, čo znamená 10 služieb, a keď má mesiac 31 dní, tak to môže vychádzať aj na 11 služieb.\nKeďže musí pracovať nad rámec, nemá čas na svoju rodinu, ani na svoje koníčky. Určenú pohotovosť\nmá počas služby, ktorá trvá 24 hodín, z toho 8 hodín je pohotovosť, nariadenú pohotovosť ešte môže\nmať aj mimo služby v rámci voľna. Vo voľnom čase ho zamestnávateľ posiela na školenia, výcviky, za\nktorými musí cestovať na určené miesto. Keď má nariadenú pohotovosť nie je v pohode, lebo to musí\nvykonávať v rámci svojho voľna.\n\n86. Podľa čl. 144 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone\nsvojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n87. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy\npreniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie\nprávne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády\npodľa čl. 120 ods. 2.\n88. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n89. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. c), d), e) Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo na\nspravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä c) ochranu bezpečnosti\na zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci.\n90. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe\nzdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\n91. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému\núradu.\n92. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť\nv kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n93. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov\nje rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.\n94. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n95. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný úrad\nurčuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia\nslužobného času.\n96. Podľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, na\nzabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v mieste vykonávania štátnej služby,\n97. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť\nvymedzený priestor na odpočinok.\n98. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi za\npodmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat,\nb) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat\n\nza štátnu službu nadčas, g) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu\nškodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému\nplatu podľa § 209e.\n99. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný plat tvoria\nzložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).\n100. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi v\nrozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie\nbrannej pohotovosti štátu.\n101. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak príslušník\nvykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného\nplatu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku\nv týždni, zvýšená o 60 %.\n102. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príplatok za\nvykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na\nposkytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od\nskončenia tejto služby.\n103. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak je príslušníkovi\npodľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná\nnáhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o\ndeň služobného pokoja.\n104. Podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak\nje príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto\npohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o\npohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň\nslužobného pokoja.\n105. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, náhrada za\nslužobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu\nštátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.\n106. Podľa § 130 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušnou časťou\nslužobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175\nslužobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne\nupraví.\n107. Podľa § 135e ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom\nštátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť\nvykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.\n108. Podľa § 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom štátnej\nslužby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej organizácie alebo záujmového\nzdruženia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak\nna ňu príslušník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu\nnadriadeného.\n109. Podľa § 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v priamej súvislosti\ns výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas štátnej služby\nobvyklé alebo potrebné pred začiatkom štátnej služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie,\nošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného\nna rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.\n\n110. Podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre\nPolicajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\n111. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej\nosobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena\na prejavov osobnej povahy.\n112. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n113. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n114. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie.\n115. Podľa bodu 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Pojem\n\"odpočinok\" sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom\nspoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané\nprestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného\nčasu.\n116. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a\nochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n117. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas.\n118. Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a\nsúkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19\ntejto smernice.\n119. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: \"pracovný čas\" je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\n120. Podľa čl. 2 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: \"čas odpočinku\" je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom.\n121. Podľa čl. 2 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: \"nočný čas\" je akýkoľvek čas,\nale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom prípade\nmusí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.\n122. Podľa čl. 2 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, práca na zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného\nčasu na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa\n\nurčitého rozvrhnutia, vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo\nprerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v\nrôznom čase.\n123. Podľa čl. 6 písm. a), b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\ntoho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: týždenný pracovný čas\nbude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi, priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n124. Podľa čl. 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, členské štáty môžu ustanoviť: a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas\nodpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní; b) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný\npracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne; c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po\nkonzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými\nmedzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Ak minimálny 24-hodinový čas\ntýždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je\nzahrnutý do výpočtu priemeru.\n125. Podľa čl. 17 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania čl. 3 až 6, 8 a 16,\nkeď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a / alebo\nnie je vopred určené alebo si ho môžu určiť samí pracovníci a najmä v prípade: a) vrcholových riadiacich\npracovníkov alebo iných osôb s právomocou nezávislého rozhodovania, b) rodinných pracovníkov alebo\nc) pracovníkov slúžiacich náboženské obrady v kostoloch a náboženských spoločenstvách.\n126. Podľa čl. 17 ods. 5, prvý pododsek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môže odchýliť\nod článku 6 a článku 16 písm. b) v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s ustanovenými v\ndruhom a sedemnástom pododseku tohto odseku.\n127. Podľa článku 2 ods. 1, 2 smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia\nbezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, táto smernica sa vzťahuje na všetky\nodvetvia činnosti, verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby,\nvzdelávanie, kultúru, voľný čas atď.). Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v\nrozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené\nsily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. V takom prípade sa bezpečnosť a\nochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto smernice.\n128. V konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 7.697,36 Eur na tom\nskutkovom a právnom základe, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku porušenia práva Európskej\núnie, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie\npracovného času, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná do vnútroštátneho právneho\nporiadku Slovenskej republiky. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáha titulom náhrady škody,\nktorá mu vznikla ako jednotlivcovi porušením úniového práva žalovaným ako členským štátom Európskej\núnie.\n129. Spor o náhradu škody z dôvodu porušenia úniového práva patrí do právomoci súdu, pretože v\npodmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiadny iný orgán ako všeobecný súd v\ncivilnom sporovom konaní, ktorý by mal právomoc rozhodnúť o predmete tohto sporu. Súd poukazuje na\nčl. 1 CSP podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva\na rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Podľa\n§ 3 ods. 1 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak\nich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V zmysle § 21 Občianskeho zákonníka,\n\npokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Právomoc je jednou z\nprocesných podmienok. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo)\nv každom štádiu konania a na každej inštancii. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu\nkonania. Ak súd zistí nedostatok právomoci, musí tiež zisťovať existenciu iného príslušného orgánu,\nktorý má právomoc vo veci konať a ktorému je súd povinný vec po zastavení konania postúpiť (§ 10 ods.\n1 CSP). Ak takýto štátny orgán neexistuje, súkromnoprávny spor resp. iná súkromnoprávna vec patrí\ndo právomoci súdu. Spor o náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva únie v dôsledku\nnesprávneho prebratia - transpozície smernice Európskej únie do vnútroštátneho právneho poriadku, je\npotrebné zaradiť medzi súkromnoprávne spory, pričom súd poukazuje na to, že z judikatúry Súdneho\ndvora vyplýva, že spory o náhradu škody spôsobenej porušením práva únie medzi jednotlivcom a\nštátom majú rozhodovať príslušné vnútroštátne súdy. Keďže v posudzovanom spore sa medzi žalobcom\na žalovaným jedná o súkromnoprávny spor týkajúci sa žalobcom uplatneného nároku na náhradu\nškody porušením úniového práva, ktorej sa domáhal ako nemajetkovej ujmy, preto súd má v zmysle\nustanovenia § 3 CSP právomoc spor medzi žalobcom a žalovanou prejednať a rozhodnúť.\n130. V prípade absencie alebo nesprávnej transpozície smerníc, ako právnych aktov Európskej\núnie, ktoré majú priamy účinok a sú ich ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné a presné,\nosoby, ktoré sú konaním štátu poškodené, môžu sa voči štátu domáhať náhrady spôsobenej škody.\nPredpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti\nčlenského štátu za takto vzniknutú škodu. Článok 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času má priamy účinok, pretože\npriznáva jednotlivcovi práva, v rámci minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri\norganizácii pracovného času. Zodpovednosť členského štátu Európskej únie platí v prípade každého\nporušenia bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný\norgán má podľa vnútroštátneho práva povinnosť škodu nahradiť. Z uvedených dôvodov je preto\nžalovaný - Slovenská republika v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, za ktorý koná\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný štátny orgán, do pôsobnosti ktorého patrí hasičský\na záchranný zbor, ktorého príslušníkom bol žalobca v rozhodnom období. Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky je zároveň štátny orgán, do kompetencie ktorého spadá právna úprava zriadenia, postavenia\norganizácie a riadenia hasičského a záchranného zboru, úprava štátnej služby a právnych vzťahov, ktoré\nsúvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov hasičského a záchranného\nzboru. Ministerstvo je kompetenčne zodpovedné aj za riadnu transpozíciu smerníc Európskej únie do\nslovenského právneho poriadku týkajúce sa úpravy požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia\npri organizácii pracovného času príslušníkov hasičského a záchranného zboru. V zmysle článku 29\nsmernice 2003/88/ES je táto smernica adresovaná členským štátom únie; žalovaný ako členský štát\na adresát smernice 2003/88/ES po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je zodpovedný za\nprijatie všetkých opatrení legislatívnej aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu smernice. V prípade\nnesplnenia tejto povinnosti je štát (žalovaný) zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu smernice, pokiaľ\nk nesprávnej aplikácii smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku.\nKeďže smernica 2003/88/ES je určená žalovanému (štátu), ktorý zodpovedá za jej správne prebratie, v\nkonaní o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym prebratím smernice do právneho poriadku je pasívne\nvecne legitimovaný žalovaný (štát). Obrana žalovaného v spore nedostatkom pasívnej legitimácie je\nbezpredmetná.\n131. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že na žalobcu, ako príslušníka hasičského a záchranného\nzboru, sa Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES nevzťahuje. Argumentoval tým, že\núlohy ktoré príslušníci hasičského a záchranného zboru plnia, možno podľa súvisiacich právnych\npredpisov týkajúcich sa civilnej obrany, integrovaného záchranného systému, ako aj právnej úpravy\nsamotného hasičského a záchranného zboru, bez akýchkoľvek pochybností subsumovať pod pojem\nosobitné činnosti služieb civilnej ochrany podľa článku 2 ods. 2 smernice 89/391/ EHS. Smernica Rady\n89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov\npri práci v článku 2 ods. 2 stanovuje, že sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore\ncharakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené sily,\npolícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Podľa žalovaného ide len o\nexemplifikatívny, a nie taxatívny výpočet činností, ktoré možno označiť ako osobitné činnosti verejných\nslužieb, štátna služba príslušníkov hasičského a záchranného zboru, ktorí vykonávajú aj zásahovú\nčinnosť charakteristickú nerovnomerným rozvrhnutím služieb s nariadenou služobnou pohotovosťou má\ncharakter osobitnej činnosti služieb civilnej ochrany. K uvedenej argumentácií žalovaného súd uvádza,\n\nže v zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie k zákonu č. 315/2001 Z. z. o\nhasičskom a záchrannom zbore je uvedená aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/\nES zo dňa 04.11.2002. Podľa bodu 5 úvodných ustanovení smernice všetci pracovníci by mali mať\nprimeranú dobu odpočinku. Pojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách,\nresp. ich častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálne denný, týždenný a ročný čas\nodpočinku a primerané prestávky v práci. Smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a\nochranu zdravia pre organizáciu pracovného času. Vzťahuje sa na minimálne doby denného odpočinku,\ntýždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas\na určité aspekty nočnej práce a práce na zmeny a rozvrhnutie práce. Podľa článku 1 ods. 3 sa\nSmernica vzťahuje na všetky odvetvia činnosti verejné a súkromné podľa článku 2 Smernice 89/391/\nEHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice. Podľa článku 2 Smernice\nje pracovný čas akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou.\nČas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Práca na zmeny je akákoľvek metóda\norganizácie pracovného času na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých\npracoviskách podľa určitého rozvrhnutia vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť\nnepretržitý alebo prerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo\ntýždňov pracujú v rôznom čase. Podľa článku 6 Smernice členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné\nna zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov týždenný\npracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami\nalebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi. Priemerný pracovný čas\npre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Aplikujúc uvedené znenie smernice\nmožno zhrnúť, že Smernica upravuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre\norganizáciu pracovného času, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné aj súkromné. Smernica\nv kapitole 5 upravuje odchýlky a výnimky, ktoré môžu členské štáty uplatniť vzhľadom na osobitnú\npovahu príslušných činnosti, avšak pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov. Konkrétne podľa kapitoly 5 článku 17 sa členské štáty môžu odchýliť\nod uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa\ntrvanie pracovného času nemeria, alebo nie je vopred určené, alebo si ho vopred môžu určiť sami\npracovníci. Podľa ods. 5 článku 17 Smernice sa možno odchýliť od článku 6 v prípade lekárov v odbornej\npríprave v súlade s uvedenými ustanoveniami Smernice. Smernica pre členské štáty zároveň určuje\nprechodné obdobie na zosúladenie vnútroštátnej legislatívy týkajúcej sa organizácie pracovného času.\nŠtátna služba žalobcu nevykazuje žiadne osobitosti, ktoré by v štandardnom režime fungovania v rámci\nplnenia úloh zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. mali zakladať výnimku z pôsobnosti Smernice\npodľa článku 17. Článok 17 Smernice upravuje prípady, v ktorých sa členské štáty môžu odchýliť\nod uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16 Smernice, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných\nčinností sa trvanie pracovného času nemeria alebo nie je pracovný čas vopred určený alebo si ho\nmôžu určiť sami pracovníci, aj to len pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES sa vzťahuje\nna všetky odvetvia činností, verejné a súkromné. Podľa článku 2 Smernice 89/391/EHS o zavádzaní\nopatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ods. 1 táto smernica\nsa vzťahuje na všetky odvetvia činností verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod,\nadministratívu, služby, vzdelávanie, kultúru, voľný čas, atď.). Podľa ods. 2 sa táto Smernica neuplatňuje\ntam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných\nslužieb, ako sú napr. ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.\nV tomto prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v\nzmysle cieľov tejto Smernice. Článok 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS nevylučuje z pôsobnosti smernice\nslužby civilnej ochrany ako takej, ale len určité osobitné činnosti týchto služieb, ak charakteristiky\nvlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení smernice. Táto výnimka zo široko\nvymedzeného rozsahu pôsobnosti Smernice 89/391/EHS sa musí vykladať tak, že jej rozsah pôsobnosti\nsa obmedzuje na prípady nevyhnutnej ochrany záujmov, napr. v prípade neočakávaných udalostí priamo\nohrozujúcich život, zdravie, či majetok, pre ktoré je typické, že nie je možné rozvrhnúť pracovný čas pre\nzásahové a záchranné tímy. Aj keď služba žalobcu okrem iných úloh zahŕňa aj úlohy na úseku civilnej\nochrany obyvateľstva, tak za štandardných podmienok činnosti s ňou spojené možno vopred plánovať,\nvrátane pracovného času príslušníkov zboru v súlade s úlohami, ktoré boli na zbor prenesené. Výkon\nslužby žalobcu sa nevyznačuje žiadnymi osobitosťami, ktoré by odporovali použitiu právnych noriem\nspoločenstva v oblasti zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Na základe\n\nuvedeného je potrebné prijať záver, že v danom prípade služobná činnosť žalobcu patrí do pôsobnosti\nSmernice 2003/88/ES.\n132. Podľa článku 7 ods. 2, 5 čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky a článku 3 Civilného sporového\nporiadku je súd viazaný medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť\npred zákonom. Je viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej\núnie. Komunitárne právo je bez ďalšieho nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi\nrozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech\nkomunitárneho práva. Pri výkone súdnej moci je potrebné prihliadať na interpretáciu prameňov práva\nEurópskej únie tak, ako je vykladaná Súdnym dvorom. Vzťah úniového a vnútroštátneho práva sa\nriadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať normy\nkomunitárneho práva z úradnej povinnosti. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa\njudikatúry Európskeho Súdneho dvora vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského\nštátu za takto vzniknutú škodu, ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu\nalebo nesprávnu transpozíciu smerníc. Smernice sú osobitosťou práva Európskej Únie, pretože sú\nzáväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia\nvýsledku sa ponecháva na členské štáty. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ\nide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Štátnym orgánom je ponechaná voľba formy a prostriedkov dosiahnutia\núčelu smernice, tzn., že vnútroštátny zákonodarca musí prijať transponujúci právny akt, ktorým sa\nvnútroštátne právne predpisy prispôsobia cieľom ustanoveným v smernici. Členský štát Európskej únie\nmusí implementovať smernicu včas, t. j. v lehote určenej priamo v smernici, prípadne do 20 dní odo\ndňa jej zverejnenia v úradnom Vestníku a zároveň ju musí implementovať správne. Smernice nemajú\npriamy účinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou\nmôžu mať vo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal\ntransponujúci právny akt. Ustanovenia smernice sú imperatívne ak sú dostatočne jasné a presné\na ustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je\nvýsledkom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor rovnako judikoval, že\nznením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné\nverejné orgány. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má\npriamy účinok (rozsudok C-429/09 vo veci I. D.), pretože priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo\nuplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je\nzásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva únie súčasťou systému\nzmlúv, na ktorých je únia založená. Táto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva únie\nčlenským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil a bez ohľadu na to,\naký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť.\nŽalovaný v konaní namietal tvrdenie žalobcu, že dotknutá smernica nebola do právneho poriadku\nSlovenskej republiky transponovaná správne, tvrdil, že paragrafové znenie zákona č. 315/2001 Z. z.\nneodporuje dotknutej smernici. Z citovaných paragrafových znení zákona č. 315/2001 Z. z. nevyplýva,\nže by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť služobného\nčasu. Čas služobnej pohotovosti, pokiaľ nedochádza k služobným výjazdom, sa do služobného času\nnezapočítava a práve v tom spočíva rozpor s právom Európskej únie. Žalovaný argumentoval, že\nnemožno výkon neaktívnej služobnej pohotovosti započítať do pracovného služobného času. Služobnú\npohotovosť zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve naopak, z § 86 zákona č.\n315/2001 Z. z. pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že zákon rozlišuje medzi dĺžkou\nvykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou v mieste vykonávania štátnej\nslužby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby a výkonu služobnej pohotovosti v §\n103 zákona, keď za výkon služobnej pohotovosti patrí mimo služobného príjmu osobitný mzdový nárok\nvo forme peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť v štátnej službe, ktorá sa určuje ako percento z\nčasti služobného príjmu. Rozlíšenie vyplýva z § 122 ods. 3 zákona, pretože ak počas trvania služobnej\npohotovosti dôjde k vykonaniu výjazdu, až takéto vykonávanie je štátnou službou. Podľa citovanej\nSmernice 2003/88/ES je pracovný čas aj čas pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, počas\nktorej je pracovník fyzicky prítomný na pracovisku.\n48- hodinová hranica pre priemerný\ntýždenný pracovný čas určená smernicou zahŕňa nadčasy, aj pracovnú pohotovosť. Zákon č. 315/2001\nZ. z. umožňuje zamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času\na rozvrhnúť žalobcovi služobný pracovný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú v\nčlánku 6 písm. b) Smernice. Z uvedeného preto možno vyvodiť záver, že práva žalobcu sú vzhľadom na\nznenie článku 2, článku 6 písm. b) Smernice porušované, a to dostatočne závažne, pretože ide o práva\n\ns osobitným významom, ktoré zakladajú minimálnu požiadavku na zaistenie bezpečnosti a ochrany\nzdravia pri práci.\n133. Náhrada škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva únie musí byť primeraná vzniknutej\nškode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv. Slovenský právny poriadok neobsahuje pravidlá\nna odškodnenie jednotlivcov pri porušení komunitárneho práva. Súd sa stotožňuje s argumentáciou\nžalobcu, že nerešpektovaním smernice mu vznikla ujma, ktorú je možné analogicky posudzovať podľa\n§ 11 a nasledovných Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z\nvýpovede žalobcu, z rozpisu jeho pracovnej pohotovosti, z evidencie dochádzky za žalované obdobie a\nz obsahu výplatných pások žalobcu za obdobie marec 2021 až február 2024 možno konštatovať, že pri\nurčení pracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom došlo k prekročovaniu maximálneho\nlimitu 48 hodín priemerného pracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období, t. j. v čase od\nmarca 2021 do februára 2024 a v príčinnej súvislosti s porušovaním článku 2 a článku 6 písm.\nb) Smernice 2003/88/ES dlhodobo dochádzalo k porušovaniu práv žalobcu, a to práva na ochranu\nzdravia, bezpečnosti a zdravia pri práci, práva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a\nprimeraný odpočinok po práci, práva na súkromný a rodinný život. V dôsledku nerešpektovania smernice\npri rozvrhovaní pracovného času žalobca prišiel o veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak\nvenoval rozvíjaniu osobných, rodinných, priateľských aktivít, fyzickej, psychickej relaxácii, čím možno\nkonštatovať aj zásah do osobnostných práv žalobcu. Na základe uvedeného žalobcovi nepochybne\nvznikol nárok na primerané odškodnenie. Iba samotné konštatovanie porušenia práv by nesplnilo\nfunkciu dostatočného zadosťučinenia. Peňažná náhrada je v tomto prípade jednoznačne spôsobilá\nforma odškodnenia vzniknutej ujmy.\n134. Súd vo veci skúmal, či je daný základ nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku porušenia\njeho práv plynúcich z článku 2 a 6, písm. b) Smernice. Súdny dvor judikoval vo viacerých prípadoch, že\npoškodení jednotlivci majú právo na náhradu škody, keď sú splnené tri podmienky: 1./ cieľom porušenej\nprávnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné; 2./ existencia\nškody a 3./ priama príčinná súvislosť medzi porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom.\nPosúdenie, či tieto podmienky boli naplnené je na rozhodnutí toho ktorého vnútroštátneho súdu.\n135. Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd konštatuje, že v prejednávanej veci je splnená, nakoľko čl. 2 a čl.\n6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom,\nz ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom stanoviť 48-hodinovú hranicu pre\npriemerný týždenný pracovný čas, táto hranica zahŕňa aj nadčasy, ako aj pracovnú pohotovosť a od\nktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú\nide vo veci samej. Súčasne podľa judikatúry Súdneho dvora ide o dostatočne závažné porušenie práva\núnie - v každom prípade je porušenie práva Únie dostatočne závažné, pokiaľ je v rozpore s judikatúrou\nSúdneho dvora v danej oblasti (uvádzaná vyššie).\n136. Pokiaľ ide o polemiku ohľadne referenčného obdobia použitého na výpočet priemerného\ntýždenného pracovného času, v článku 16 smernice sa stanovuje, že \"doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne\". Ako vyplýva z Výkladového oznámenia Komisie o smernici Európskeho parlamentu\na Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Korigendum k oznámeniu\nKomisie), \"to znamená, že neexistenciu práce počas tohto obdobia nemožno použiť na kompenzáciu\niných období, počas ktorých sa presiahol maximálny týždenný pracovný čas\". Z toho možno dovodiť,\nže nie je správny názor, ktorý odpočítava od služobného času nároky na zákonom priznanú riadnu\ndovolenku alebo dobu pracovnej neschopnosti. Súd len na okraj poznamenáva, že to by nevyhnutne\nznamenalo, že žiadny z príslušníkov HaZZ by nečerpal tieto zákonné nároky, pretože tieto nároky\nna dovolenku a práceneschopnosť by boli automaticky odpočítavané od služobného času, čo je v\nrozpore nielen s účelom a cieľom smernice, ale aj v rozpore s § 97 ods. 1 zákona o HaZZ, ktorý\nza čas vykonávania štátnej služby považuje aj čerpanie dovolenky, plateného služobného voľna,\nnáhradného voľna za štátnu službu nadčas a vo sviatok, ale aj neprítomnosť príslušníka v štátnej službe z\ndôvodu dočasnej práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Súd pritom zdôrazňuje, že záväzok\ngarantovať priemerný 48 hodinový týždenný pracovný čas podľa článku 6 písm. b) smernice (bez ohľadu\nna jeho dĺžku) platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k referenčnému obdobiu, nakoľko žiadne ustanovenie\n\nsmernice nespája so zavedením referenčných období pre štáty možnosť nerešpektovať ich záväzok\npodľa článku 6 písm. b) smernice.\n137. Čo sa týka druhej podmienky (existencia škody) a tretej podmienky (príčinná súvislosť), táto\núzko súvisí s posúdením nároku, ktorý si žalobca z titulu porušenia unijného práva uplatnil. Súdny\ndvor ustálil, že náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením komunitárneho práva zo strany\nčlenského štátu musí byť adekvátna spôsobenej škode. Keďže v tejto oblasti neexistuje komunitárna\nprávna úprava, kritériá na určenie rozsahu odškodnenia vyplývajú z vnútroštátneho právneho poriadku,\npričom však tieto kritériá nemôžu byť menej priaznivé ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia\nvnútroštátneho práva, a rovnako tieto kritériá nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú\nnemožnosť dosiahnutia odškodnenia, prípadne ho neprimerane sťažia. V neposlednom rade náhrada\nškody spôsobenej jednotlivcom porušením práva Únie musí byť primeraná vzniknutej škode, aby mohla\nzabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je potom na vnútroštátnom práve členských štátov, aby\npri dodržaní zásady rovnocennosti a efektivity určili, či sa náhrada škody musí poskytnúť vo forme\nudelenia dodatočného náhradného voľna, alebo vo forme finančného odškodnenia a aby definovali\npravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Slovenská právna úprava neobsahuje pravidlá\nna odškodňovanie jednotlivcov pri porušovaní komunitárneho práva.\nV posudzovanej veci dospel\nsúd k záveru, že je potrebné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že nerešpektovaním Smernice\nmu vnikla nemajetková ujma, ktorú je možné analogicky (pozn. súdu - § 853 Obč. z.) posudzovať\npodľa zásad upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, vzťahujúcich sa na právo na ochranu\nosobnosti. Podľa Článku 36 ods. 1 písm. c), d) a e) Ústavy SR majú mať zamestnanci (teda aj žalobca)\nprávo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon (v danom prípade ZoHaZZ) im\nmá zabezpečiť i.a. ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného\nčasu a primeraný odpočinok po práci (obdobne v zmysle čl. 40 Ústavy SR má každý právo na\nochranu zdravia). V oblasti pracovnoprávnej je právo na ochranu zdravia zabezpečované predovšetkým\nzavádzaním takých opatrení, ako je organizácia pracovného času a odpočinku. Každý má pritom právo\nna odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelne platenej\ndovolenky tak, ako to je zakotvené aj v článku 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Samotná\nSmernica 2003/88/ES, ako aj Smernica 89/391/EHS vychádzali z faktu, že ešte je stále príliš vysoký\nvýskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania a preto sa musia bezodkladne zaviesť, resp. zlepšiť\npreventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a tento cieľ sa nemá\npodriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci majú mať primeranú dobu odpočinku a všetkým\npracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a\nprimerané prestávky v práci. Na základe uvedeného je potom potrebné zaviesť maximálnu hranicu\ntýždenného času. Na základe dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že pri určovaní ev. nariadení\npracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom došlo k prekračovaniu maximálneho limitu\n48-hodín priemerného pracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období (marec 2021 - február 2024).\nSúd vzhľadom na uvedené potom konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti nerešpektovania čl. 2\na 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES vznikla nemajetková ujma, nakoľko došlo (dlhodobo) k porušovaniu\njeho základných osobnostných práv - práva na ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia\npri práci, práva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci,\nako aj práva na vedenie súkromného rodinného života. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka môže\npoškodená osoba požadovať popri morálnej satisfakcii aj peňažnú satisfakciu a to tam, kde by sa\nsatisfakcia morálna nejavila ako postačujúca. V prejednávanej veci, ktorá vychádza z tej skutočnosti,\nže SR neprijala takú vnútroštátnu úpravu pri služobnom pomere hasičov, aby boli transformované\ndotknuté ustanovenia smernice do vnútroštátneho poriadku, je potrebné dospieť k záveru, že žaloba\nna upustenie od neoprávneného zásahu, ako aj žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na\nmieste, vzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (štát) a vzhľadom na dĺžku trvania\nneoprávnených zásahov zo strany žalovaného do práv žalobcu. Rovnako tak neprichádza do úvahy\nani morálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie. Tieto\nprostriedky nápravy za uvedených okolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť a v takom prípade\nsúdna prax nevylučuje možnosť bez ďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie. Samotné ustanovenie §\n13 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza pritom možnosti domáhať sa peňažného zadosťučinenia len\npríkladmo a podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov\nobdobnej závažnosti, kedy bude len morálne zadosťučinenie nepostačujúce. Pokiaľ sú splnené všetky 3\npodmienky, štát musí s výhradou nároku náhrady škody, ktorá má základ priamo v práve v Únie, napraviť\nnásledky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva, upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú\nškodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť\n\nmenej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada\nekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti, alebo nadmernému\nsťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). V danej veci je tiež podstatnou tá skutočnosť, že právo\nžalobcu na primeraný odpočinok po vykonanej práci je permanentne - niekoľko rokov porušované,\npričom povaha výkonu práce žalobcu je veľmi psychicky ako aj fyzicky náročná, neraz si vyžaduje aj\nnasadenie vlastného života a preto je nesmierne dôležité, aby žalobca mal možnosť si po vykonanej práci\nsi aj primerane odpočinúť, venovať sa svojim záľubám, rodine a iným aktivitám. V dôsledku aktuálnej\nprávnej úpravy, pokiaľ čas služobnej pohotovosti nie súčasťou služobného času, sa na strane žalobcu\npočas celého trvania služobného pomeru skracuje čas odpočinku. Tým mal súd preukázanú existenciu\nškody na strane žalobcu, ktorá je nepochybne v priamej príčinnej súvislosti s porušením komunitárneho\npráva.\n138. Na základe skutočností vyššie uvedených dospel súd k záveru, že základ nároku žalobcu je tak\ndaný. V dôsledku nerešpektovania čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES pri rozvrhovaní\npracovného času prišiel žalobca o veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak venoval rozvíjaniu\nosobných, rodinných a priateľských vzťahov, ako aj fyzickej a psychickej relaxácii, čím došlo k zásahu\ndo jeho osobnostných práv (práva na ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,\npráva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci a práva na\nvedenie súkromného rodinného života), za čo mu nepochybne patrí nárok na primerané odškodnenie.\nSamotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a práve peňažná náhrada\nsa javí ako spôsobilá forma odškodnenia takejto vzniknutej ujmy.\n139. Žalovaný v priebehu konania namietal výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú\npovažoval za neprimeranú. Pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je súd\nviazaný len v tom smere, že má posúdiť primeranosť uplatňovanej výšky náhrady ujme, ktorú v dôsledku\nnesprávnej implementácii normy európskej únie žalobca utrpel. Spôsob určenia, resp. posudzovania\nvýšky je na úvahe súdu. Naša právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobností (§ 11 a\nnasledujúce OZ) a právom na náhradu škody (§ 415 a nasledujúcich OZ), nakoľko je medzi nimi pojmová\ni obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy\na je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj\nprávnickej osobe a nemá povahu absolútnu, ale len povahu relatívnu a majetkovú. Zásadný rozdiel je aj\nmedzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva\nv tom, že pri určení nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu akú ujmu mohol\nzásah vyvolať a nemožno zistiť presne skutočnú ujmu, ktorú však v prípade náhrady škody treba presne\nuviesť a preukázať. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako tak, aby existoval vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.\nPriznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, avšak\ntáto úvaha neznamená priestor pre svojvôľu, či arbitrárnosť. Súd pri takomto rozhodovaní hodnotí\njednotlivé okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu. Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy je\nsatisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života a nemôže na strane žiadateľa slúžiť\nna neprípustné obohacovanie sa, rovnako nemôže mať na druhej strane likvidačný charakter voči tomu,\nkto je na zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný.\n140. Vznik zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva sa posudzuje podľa\npravidiel, ktoré stanovil súdny dvor. Spôsob a rozsah odškodnenia však závisí od vnútroštátnej právnej\núpravy, toho ktorého členského štátu. Vnútroštátna úprava musí rešpektovať požiadavku, že kritéria na\nurčenie rozsahu odškodnenia nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú nemožnosť odškodnenia\nalebo dosiahnutie odškodnenia neprimerane sťažia. Poskytnutá náhrada škody musí byť adekvátna\nspôsobenej škode.\nV našom právnom poriadku je právnym základom zodpovednosti štátu za\nškodu článok 46, ods. 3 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom, pričom podmienky a podrobnosti majú byť upravené v zákone. Slovenská republika\nprijala zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinný\nod 01.07.2004. Posudzovanie zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva v zmysle tejto\núpravy je však vylúčené vzhľadom na úpravu rozsahu použiteľnosti zákona.\n\n141. Pokiaľ si žalobca uplatňuje svoj nárok za použitia analógie § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka,\nsúd aplikáciu ustanovení o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznanej fyzickým osobám v prípade\nzásahu do ich osobnostných práv považoval za správny (zohliadniac pri určení výšky náhrady kritéria\nstanovené zákonom a vyplývajúce z judikatúry). Žalobca svojou výpoveďou v spojení s listinnými\ndokladmi preukázal, že pri takomto rozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ\nprichádza o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať rozvoju svojich osobných, rodinných, priateľských\nvzťahov, fyzickej a psychickej relaxácii. Žalobca zdôraznil, že podanou žalobou sa domáha náhrady\nškody vo forme nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne\nodslúžil a ktoré mu neboli započítané do služobného času. Nežaluje teda nemajetkovú ujmu vyčíslenú\nza presný počet odpracovaných hodín nad 48 hodín týždenne. Za primeranú náhradu považuje finančné\nodškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú mu priznáva zákon o HaZZ ako pri nariadenej služobnej\npohotovosti. Súd stanovený postup žalobcu pri výpočte náhrady škody považoval za primeraný\ncharakteru a spôsobu akým k zásahu došlo, ako aj k následkom na jeho živote a to vo väzbe na\nporovnateľné kritérium ceny práce, z ktorého vychádzal žalobca.\n142. Žalobca vykonal prepočet hodín služobnej pohotovosti, ktoré mu neboli zarátané do fondu\npracovného času v žalovanom období (od 01.03.2021 do 29.02.2024), pričom vychádzal z informácií\na podkladov získaných od svojho zamestnávateľa (výplatné pásky, dochádzkový systém) konkrétne v\nrozsahu 2207,34 hodín. Pretože žalovaný nerozporoval doklady predložené žalobcom, v podstate ktoré\nsám vyhotovil, (jeho služobný úrad) uvedené súd považoval za nesporné a vychádzal z takéhoto určenia.\nPokiaľ žalovaný na pojednávaní súdu k predloženej tabuľke označenej ako \"Výpočet priemerného\ntýždenného služobného času v sledovanom referenčnom období\" poukázal na koncentráciu konania\nv súlade s § 153 Civilného sporového poriadku k tomuto súd udáva, že nešlo o nový dôkaz tak, ako\nto tvrdil žalovaný s odkazom na § 153 Civilného sporového poriadku, ale ide o výpočet, ktorý vyplýva\nz dôkazov, ktoré žalobca už predložil ako prílohy k žalobe, a to výplatné pásky, výpis z plánu služieb,\npočet odpracovaných hodín.\n143. K žalovanému namietanému spôsobu výpočtu náhrady nemajetkovej ujmy súd ďalej uvádza,\nže jednak v tomto prípade nebolo preukázané, že by v rozhodnom období nedošlo k prekročeniu\nmaximálneho 48-hodinového priemerného týždenného pracovného času a jednak peňažná satisfakcia\nza neoprávnený zásah do osobnosti sa určuje odhadom, je závislá od úvahy súdu, nemožno ju vyjadriť\npresným matematickým výpočtom vzhľadom na špecifickosť neoprávneného zásahu do nemajetkovej\nsféry - osobnosti jednotlivca. Výpočet uvádzaný žalobcom, je preto potrebné posudzovať z pohľadu,\nči suma, ku ktorej žalobca na základe tohto výpočtu dospel, je primeranou peňažnou satisfakciou za\nneoprávnený zásah do osobnosti jednotlivca. Skutočnosť, že žalobca založil výšku peňažnej náhrady\nnemajetkovej ujmy na danom spôsobe výpočtu, ktorý si sám stanovil neznamená, že skutočnosti\nuplatnil mzdový nárok, pretože o uplatnenie mzdového nároku by išlo v prípade, ak by ho odvodzoval z\nkonkrétnych ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z., alebo z ustanovení smernice, či iných právnych aktov\nÚnie, podľa ktorých by na takýto mzdový nárok mal právo a práve v takomto prípade by žalovaný musel\nbyť jeho zamestnávateľ a nie štát.\n144. Súd uvádza, že má vedomosť o rozhodovacej činnosti, či už súdov prvej inštancie ako aj odvolacích\nsúdov, ktorá je v jednotlivých prípadoch vyčíslenia nemajetkovej ujmy rozličná, keď niektoré rozhodnutia\nsa stotožňujú s výškou nemajetkovej ujmy odvodenej od počtu hodín pracovnej pohotovosti, ktorá\nnie je započítaná do pracovného času a niektoré vychádzajú zo skutočnosti, koľko hodín pracovnej\npohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzovala na pracovný čas hasiča, bola v rozhodnom období nad\nrozsah 48 hodín. Niektoré súdy výšku nemajetkovej ujmy priznávajú len na základe voľnej úvahy,\nneberúc do úvahy ani počet opracovaných hodín pracovnej pohotovosti, ktorý sa nezapočítava do\npracovného času hasiča, resp. ktorý presahuje hranicu 48 hodín pracovného času v týždni. Súd si však\nosvojil pri rozhodnutí vo veci spôsob výpočtu náhrady škody ako nemajetkovej ujmy uvedenej v žalobe\npovažoval ho za primeraný aj s poukazom na zásah do jeho rodinného života, jeho súkromia a mal\nza to, že vypočítaná suma zodpovedá odmene, ktorú by žalobca dosiahol, pokiaľ by sa pohotovosť\nzapočítavala do fondu pracovného času. Súd je toho názoru, že žalobca si výšku nemajetkovej ujmy určil\nspôsobom najbližšie vypočítateľným v zmysle ustanovení Zákona o hasičskom a záchrannom zbore.\nReálne teda vyčíslil sadzbu za služobnú pohotovosť, ktorú v žalovanom období vykonával a ktorá mu\nnebola vyplatená. Súd sa s takýmto vyčíslením stotožnil, nakoľko mal za to, že uplatnená nemajetková\nujma má najbližšie k náhrade škody v dôsledku konštatovaného porušenia práva. Jej výpočet je možné\npovažovať za sumu, ktorá je primeranou výškou nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla, pretože\n\nspĺňa odškodňovaciu funkciu a súčasne nie je sumou neprimerane vysokou za obdobie, po ktoré trvalo\nporušovanie práva žalobcu. Vzniknutú ujmu by vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu podľa názoru\nsúdu za závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste žalobcu v jeho postavení.\n145. Vzhľadom k tomu, že žalobca vykonáva službu na mieste určenom zamestnávateľom, musí tam\nbyť fyzicky prítomný a bez ohľadu na to, že nemusí byť \"aktívny\" počas celej dĺžky trvania služobnej\npohotovosti, a že má vytvorené podmienky na oddych, resp. spánok, musí byť plne k dispozícii\na pripravený okamžite plniť svoje povinnosti a teda je oddelený od svojho vlastného sociálneho,\nsúkromného prostredia, rodinných a spoločenských väzieb a jeho možnosť organizovať si svoj súkromný\nčas a program, venovať sa svojim vlastným potrebám, je z týchto dôvodov fakticky vylúčená. Dokonca\naj čas pracovnej pohotovosti strávený v domácom prostredí, či na telefóne predstavuje pracovný čas,\nnakoľko zamestnanec musí byť zastihnuteľný a jeho sloboda pohybu a sloboda organizovania času je\nznačne obmedzená. S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že práva žalobcu vyplývajúce zo\nSmernice neboli štátom dodržiavané, pričom zároveň bolo pomerne dlhé obdobie porušované právo\nžalobcu na odpočinok, a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca v spoločnosti plní zodpovedné úlohy, a\npreto bolo dôležité, aby mal možnosť si po práci náležite odpočinúť. Z týchto dôvodov preto súd považuje\nnárok žalobcu za dôvodný a prisúdenú náhradu nemajetkovej ujmy za primeranú.\n146. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd zároveň zohľadnil v súlade s princípom rovnosti\nrozhodovanie v porovnateľných skutkových a právnych veciach, napríklad:\n1. 17Co/59/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 18C/15/2021, priznaná suma 3879,45 EUR s\nprísl.,\n2. 14Co/34/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 17C/15/2021, priznaná suma 4196,09 EUR s\nprísl.,\n3. 17Co/16/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 13C/17/2021, priznaná suma 5160,35 EUR s\nprísl.,\n4. 17Co/47/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 19C/13/2021, priznaná suma 3758,36 EUR s\nprísl.,\n5. 16Co/26/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 18C/14/2021, priznaná suma 4335,71 EUR s\nprísl.,\n6. 16Co/11/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 8C/15/2021, priznaná suma 4965 EUR s prísl.,\n7. 14Co/36/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 12C/15/2021, priznaná suma 6167,21 EUR s\nprísl.,\n8. 16Co/36/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 17C/17/2021, priznaná suma 4629,59 EUR s\nprísl.,\n9. 16Co/46/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 19C/14/2021, priznaná suma 5520,77 EUR s\nprísl.,\n10. 16Co/53/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 14C/16/2021, priznaná suma 4169,77 EUR s\nprísl.,\n11. 11Co/48/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 10C/15/2021, priznaná suma 5642,41 EUR s\nprísl.,\n12. 11Co/53/2022 v spojení s rozsudkom OS BB sp. zn. 18C/38/2022, priznaná suma 6404,56 EUR s\nprísl.,\n13. 11Co/66/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 16C/3/2023, priznaná suma 5279,95 EUR s\nprísl.,\n14. 11Co/67/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 7C/4/2023, priznaná suma 5334,42 EUR s prísl.,\n15. 11Co/78/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 16C/7/2023, priznaná suma 6435,23 EUR s\nprísl.,\n16. 16Co/82/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 15C/15/2021, priznaná suma 3998,69 EUR s\nprísl.,\n17. 14Co/84/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. 7C/3/2023, priznaná suma 4298,79 EUR s prísl.,\n18. 14Co/88/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 16C/6/2023, priznaná suma 6265,33 EUR s\nprísl.,\n19. 14Co/65/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 17C/16/2021, priznaná suma 6506,40 EUR s\nprísl.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017,\nz ktorého vyplýva, že všeobecné súdy musia zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade\ns princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako. Preto rešpektujúc názor Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky a v súlade s rozhodovacou praxou okresných súdov v územnom obvode\nKrajského súdu v Banskej Bystrici a predovšetkým samotného odvolacieho súdu v skutkovo a právne\ntotožných prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy požadovanej príslušníkmi HaZZ (ktorá bola vypočítaná\nrovnakým spôsob ako v danej veci), súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, teda\nžalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.697,36 Eur.\n147. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd určil lehotu na plnenie\n3 dni v zmysle § 232 ods. 1 veta prvá CSP.\n148. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n149. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP,\nOds. 1: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí.\nOds. 2: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n150. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným\nuznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia\npísomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37\nLučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.\nOdvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis\nzostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.\nPodľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno\nodôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo\nveci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno\nmeniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n\nPodľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,\nak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nPodľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,\nnenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.\nPodľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným\nskutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné\nspoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré\nsubjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá\nani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej\nsplatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.\nPodľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.\nVzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.\nPodľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať\nspäť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.\nPodľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení\nodvolacieho konania.\nPodľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo\nspäť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.\nPodľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa\nustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh\nna súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/137/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "7868811c-575a-4ae2-94c1-1ae80845a478:422787d9-daf5-4868-be6a-ae6662936bc8", "datum": "2025-06-25", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/61/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/61/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f"}, {"guid": "57e27932-1c3d-4a00-8b63-ef585bc4bbae:1239c511-04c3-4c63-b2be-37454bc22974", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/65/2023", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57e27932-1c3d-4a00-8b63-ef585bc4bbae:1239c511-04c3-4c63-b2be-37454bc22974"}, {"guid": "9c9cc85f-f963-46ec-a87e-bf88586c2e87:fa6d92f8-5d24-4c14-8106-91801b70006d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/84/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/84/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c9cc85f-f963-46ec-a87e-bf88586c2e87:fa6d92f8-5d24-4c14-8106-91801b70006d"}, {"guid": "9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/88/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3"}, {"guid": "0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/78/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646"}, {"guid": "690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/66/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/66/2022 z 26. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6"}, {"guid": "f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/36/2022 z 23. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49"}, {"guid": "417da959-41b8-47da-b8df-ec2c95f01f3a:6f850a8f-28e8-4a50-acfc-38669ffdb926", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/36/2022 z 14. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/417da959-41b8-47da-b8df-ec2c95f01f3a:6f850a8f-28e8-4a50-acfc-38669ffdb926"}, {"guid": "617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/34/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d"}, {"guid": "2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/59/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/59/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1"}, {"guid": "312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/16/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c"}, {"guid": "2765d8e0-a31d-4850-a8e8-f1201d2398f0:87218439-ef3a-4b3c-a66d-617f00c4fddb", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/6/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/6/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2765d8e0-a31d-4850-a8e8-f1201d2398f0:87218439-ef3a-4b3c-a66d-617f00c4fddb"}, {"guid": "bce39b24-f2f4-4a38-8d96-bf1dad38ed08:55745e46-f472-4533-a072-ecc9df47b86a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/1/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Cpr/1/2020 z 23. 4. 2020", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2020-04-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bce39b24-f2f4-4a38-8d96-bf1dad38ed08:55745e46-f472-4533-a072-ecc9df47b86a"}, {"guid": "4c501e4d-079b-4ea8-b319-2f0cc2f23fa8:42a2207f-2c97-44ff-9260-dade19c91082", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/12/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Cpr/12/2017 z 11. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c501e4d-079b-4ea8-b319-2f0cc2f23fa8:42a2207f-2c97-44ff-9260-dade19c91082"}, {"guid": "34e26205-19f1-49b3-a6f7-41be2fa1e332:4e767034-2dab-4c11-92bb-d2c543bcdf65", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cpr/19/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Cpr/19/2018 z 9. 1. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34e26205-19f1-49b3-a6f7-41be2fa1e332:4e767034-2dab-4c11-92bb-d2c543bcdf65"}, {"guid": "aeccc850-b51b-4a77-88fb-77cec9130346:4f3da0e8-c420-423a-8bfe-00420135f8ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "42Cpr/19/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 42Cpr/19/2018 z 18. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aeccc850-b51b-4a77-88fb-77cec9130346:4f3da0e8-c420-423a-8bfe-00420135f8ca"}, {"guid": "e06edba8-f947-4318-b5b4-d25776641490:968229c0-c2c5-4da9-a4ad-543090826a71", "ecli": null, "spisova_znacka": "41Cpr/10/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41Cpr/10/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e06edba8-f947-4318-b5b4-d25776641490:968229c0-c2c5-4da9-a4ad-543090826a71"}, {"guid": "2102818f-10a2-450f-a98e-96d4968a2370:cadc27af-c360-4de8-9247-5ce3762951af", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Cpr/5/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 18Cpr/5/2016 z 5. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2102818f-10a2-450f-a98e-96d4968a2370:cadc27af-c360-4de8-9247-5ce3762951af"}], "citovane_v": []}