{"guid": "4b9744c4-064f-418c-9161-1a940ed0e967:ec25a49b-e7bc-489d-a834-f3ff8492b368", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624201386.5", "spisova_znacka": "12C/15/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/15/2024 z 15. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 15. októbra 2024, sp. zn. 12C/15/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624201386.5", "identifikacne_cislo": "6624201386", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Renáta Šulajová", "sudca_id": 2781, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-sulajova-2781", "datum_vydania": "2024-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "15Co/130/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "9edb6070-34d9-4a91-bd76-8473cbd07b7c:fa348dd8-4e76-48b3-aecf-998865fa33f7", "datum": "2025-05-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-144.odsek-1", "nazov": "§ 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. c) Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-4", "nazov": "§ 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "nazov": "§ 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-1", "nazov": "§ 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-2", "nazov": "§ 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-116.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-1", "nazov": "§ 135e ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-2", "nazov": "§ 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-3", "nazov": "§ 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-135e.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-135e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "nazov": "§ 100 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-144", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-7", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-36", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-40", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-116", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-130", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-135e", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec25a49b-e7bc-489d-a834-f3ff8492b368", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201386.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201386.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201386.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n12C/15/2024\n6624201386\n15. 10. 2024\nJUDr. Renáta Šulajová\nECLI:SK:OSLC:2024:6624201386.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu A. B., narodený\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, C., štátny občan SR zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát,\nAdvokátska kancelária so sídlom Dr. Vodu 2, Lučenec proti žalovanému Slovenská republika, v mene\nktorej koná: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava-mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 5 813,22 Eur, takto\nrozhodol:\nI.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5 813,22 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %\nod právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.\n\nv lehote do 3 dní\n\nodôvodnenie:\n1.Dňa 14.03.2024 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaného domáha\nzaplatenia sumy 5 813,22 Eur, titulom náhrady škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,\nkonkrétne porušením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá bola žalovanou nesprávne implementovaná\n(resp. nebola v časti implementovaná) do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky.\n2. Žalobca uviedol, že na základe Rozhodnutia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru\nv Banskej Bystrici dňom 01.09.2017 prijatý do funkcie hasič záchranár Hasičskej stanice so sídlom\nvo Fiľakove v prípravnej štátnej službe ako príslušník čakateľ podľa § 21 ods. 1 a 2 a § 23 zák. č.\n315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore. Dňa 18.01.2019 bol žalobca s hodnosťou rotmajster\nvymenovaný do stálej štátnej služby v zmysle § 29 ods. 3 písm. a) zák. č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a\nzáchrannom zbore. Prácu hasiča teda žalobca vykonáva viac ako 6 rokov. Žalobca pôsobí na Hasičskej\nstanici Fiľakovo so sídlom Fiľakovo, Hollého 8 ako hasič záchranár.\n3. Štátnou službou príslušníkov sa na účely zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore\n(ďalej len \"ZoHaZZ\") rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade alebo v zahraničí.\nŠtátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická\nosoba, ktorá je v služobnom pomere podľa ZoHaZZ.\n4. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Služobný čas príslušníkov je v zmysle § 86 ods. 1\nZoHaZZ rozvrhnutý nerovnomerne a to tak, že pracovná zmena sa skladá z vykonávania služby, po\nktorom bezprostredne nasleduje určená služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna služobná zmena\npríslušníka sa teda skladá z výkonu služby a z určenej služobnej pohotovosti. Pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\n\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n5. Okrem určenej pohotovosti, ktorú žalobca odpracuje počas každej pracovnej zmeny, mu môže byť v\nodôvodnených prípadoch nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času. Určená\nslužobná pohotovosť ako ani nariadená služobná pohotovosť sa však nezapočítavajú do pracovného\nčasu. Napriek tomu, že časť služobnej pohotovosti tvorí aj tzv. \"neaktívna časť\", počas ktorej hasiči\nčakajú na vyhlásenie výjazdu, aj tento časový úsek je žalobca povinný tráviť na pracovisku a po celý\nčas trvania služobnej pohotovosti musí byť okamžite pripravený na vykonanie služobného zásahu. Táto\nslužobná pohotovosť sa však nezapočítava do pracovného času a teda tieto odpracované hodiny nie\nsú považované za odpracovaný čas. Žalobca v práci strávi v rámci každej jednej zmeny minimálne 24\nhodín, v súčasnosti 8 hodín z tohto času (do konca roku 2021 to bolo 7 hodín), ktoré strávi na pracovisku\npripravený na výkon práce, nie je považovaných za pracovný čas.\n6. V zmysle § 122 ods. 1 ZoHaZZ za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti patrí žalobcovi každú\nhodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu,\na 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Ak je príslušníkovi nariadená služobná pohotovosť,\npatrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100\n% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25\n% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z\ntejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom\ndošlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou\nnadčas. Samotný výkon služobnej pohotovosti je rozdelený na aktívnu časť služobnej pohotovosti a\nneaktívnu časť služobnej pohotovosti.\n7. Na hasičskej stanici vo Fiľakove pracuje 18 osôb, ktoré sú rozdelené do troch zmien po šesť osôb, t. j.\nkaždý tretí deň odslúži jedna zmena 24 hodín po ktorej nasledujú dva dni voľna. Mesačne každá zmena\nodslúži minimálne 10 zmien a v niektorých mesiacoch 11 zmien, čo predstavuje 240 hodín, resp. 264\nhodín. Zároveň môže nastať situácia, kedy je ku koncu zmeny vyhlásený poplach a je potrebné vykonať\nvýjazd, kedy príslušník vykonáva prácu nad 24 hodín.\n8. Žalobca od marca 2021 do februára 2024 len v rámci určenej služobnej pohotovosti odpracoval v\nobdobí od marec 2021 do decembra 2021 odpracoval 566,60 hodín; v období od januára 2022 do\ndecembra 2022 odpracoval 684,99 hodín; v období od januára 2023 do decembra 2023 odpracoval\n710,70 hodín a od januára 2024 do februára 2024 odpracoval 135,20 hodín. Žalobca za uvedené obdobie\nodpracoval spolu 2097,49 hodín určenej služobnej pohotovosti. Okrem nej odpracoval žalobca aj 51,71\nhodín nariadenej služobnej pohotovosti. Uvedené pohotovosti v rozsahu 2149,20 hodín neboli žalobcovi\nzapočítané do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu za predmetné obdobie\npredstavuje 51,47 hodín.\n9. V zmysle čl. 2 bodu 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/88/ES zo 04.11.2003 o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času (ďalej len \"Smernica\") je \"pracovný čas akýkoľvek čas, počas\nktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti\nv súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou\". Smernica v čl. 6 upravuje maximálny\ntýždenný pracovný čas. Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade\ns potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný pracovný čas bude obmedzený\nzákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo\ndohodami medzi sociálnymi partnermi a b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní\nvrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n10. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola\nratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť\nvýkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa\n\nčl. 120 ods. 2. Podľa ods. 5, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo\nzakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\n11. V zmysle článku 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, článku 144 Ústavy SR a tiež článku 3 CSP,\nje súd viazaný medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, je tiež\nviazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie. Komunitárne\nprávo je nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi rozpor. Prípadný rozpor medzi\nkomunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech komunitárneho práva. Vzťah\nÚniového a vnútroštátneho práva sa riadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou\nvnútroštátnych orgánov aplikovať normy komunitárneho práva ex officio. Judikatúra Súdneho dvora\nEÚ vo veci zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie je založená na zásade pacta\nsumt servanda, vyjadrená v článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého sú\nčlenské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich\nim zo zmluvy, alebo z činnosti spoločenstva a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť\ndosiahnutie cieľov zmluvy alebo ohroziť reálny účinok komunitárneho práva. Predpoklady zodpovednosti\nza vzniknutú škodu v zmysle judikatúry ESD vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti\nčlenského štátu za takto vzniknutú škodu ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre\nabsentujúcu alebo nesprávnu transpozíciu smerníc.\n12. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť.\nŠtátnym orgánom však je ponechaná voľba formy a prostriedkov. Smernice v zásade nemajú priamy\núčinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou môžu mať\nvo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal transponujúci\nprávny akt, t. j. v prípadoch, keď smernica nebola transponovaná do vnútroštátneho práva alebo\nbola transponovaná nesprávne, ustanovenia smernice sú imperatívne a dostatočne jasné a presné a\nustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je teda\nproduktom Súdneho dvoru EÚ - vznikla z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ a bola vytvorená\ns cieľom vyriešiť situáciu, keď členský štát neimplementoval smernicu v určenej lehote resp. určeným\nspôsobom a zároveň sú splnené štyri podmienky na priznanie priamej účinnosti, a to (a) jasný, presný\na dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici, (b) nepodmienený záväzok, (c) uplynutie lehoty na\ntranspozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku a (d) nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosť\njednotlivcovi (naopak, priznáva mu nejaké právo). Pri splnení týchto požiadaviek sa môžu jednotlivci\nodvolať na ustanovenia smernice pred orgánom verejnej moci. Súdny dvor EÚ judikoval, že znením\nsmerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné verejné\norgány. Cieľ smerníc je záväzný pre všetky orgány, ktoré sú na základe rozhodnutia štátu zodpovedné\nza poskytovanie verejných služieb a ktoré majú na tento účel určité osobitné právomoci, ktoré sú nad\nrámec pravidiel medzi jednotlivcami.\n13. Podľa judikatúry Súdneho dvora (vec D., spoločné veci Q. a C-X/XX) má jednotlivec nárok\nna náhradu škody od členského štátu, ktorý nedodržiava právne predpisy Únie. Súdny dvor znovu\nzopakoval, že aj keď komunitárne právo nemá výslovné ustanovenie o zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, tento princíp je vlastný komunitárnemu právu.\nK tomuto záveru dospel interpretáciou Zmluvy o založení ES, odvolávajúc sa na základné princípy\nkomunitárneho právneho systému a všeobecné princípy spoločné pre právne systémy členských štátov.\nNavyše dodal, že zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva je objektívna,\nbez ohľadu na zavinenie. Priama použiteľnosť ustanovení komunitárneho práva nevylučuje právo\njednotlivca na odškodnenie v prípade ich porušenia. Práve naopak, právo jednotlivca na odškodnenie je\nnevyhnutnou súčasťou priameho účinku ustanovení komunitárneho práva, ktorých porušenie je príčinou\nspôsobenej škody. Súdny dvor tiež dal jednoznačnú odpoveď, že povinnosť štátu vzniká bez ohľadu\nna to, ktorá zložka jeho moci spôsobila porušenie komunitárneho práv, t. j. aj v prípade, ak porušenie\nkomunitárneho práva svojou činnosťou alebo nečinnosťou spôsobil vnútroštátny zákonodarca. V tejto\notázke sa Súdny dvor inšpiroval úpravou zodpovednosti štátu v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ\nide o netransponovanú smernicu alebo nedostatočne transponovanú smernicu, takéto odvolanie (na\nustanovenie smernice) je možné, ak: (I.) cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom, (II.) obsah práv\nje možné určiť na základe ustanovení smernice a (III.) existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnením\npovinnosti transponovať smernicu a škodou spôsobenou poškodenej strane.\n\n14. Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má priamy účinok, nakoľko\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva Únie (ktoré sú mu pripísateľné) súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená.\nTáto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na\nverejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa\npráva dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. V súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora môže náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi zabezpečiť nielen verejnoprávny subjekt,\nale aj štát, t. z. že právo Únie nebráni tomu, aby mohla zodpovednosť verejnoprávneho subjektu za\nškodu spôsobenú jednotlivcovi vzniknúť popri zodpovednosti, ktorú má samotný členský štát. V danom\nprípade ide o objektívnu a absolútnu zodpovednosť štátu, ktorá tu existuje bez ohľadu na to, ktorý\nkonkrétny verejný orgán sa porušení práva Únie dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal povinnosť škodu\npodľa vnútroštátnych noriem nahradiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný pasívne\nvecne legitimovaný, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR ako orgán, do\npôsobnosti ktorého spadá aj Hasičský a záchranný zbor podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z.\no organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého príslušníkom je žalobca,\npričom MV SR je súčasne garantom právnej úpravy vymedzenej ZoHaZZ, súčasne predstavuje garanta\nriadnej transpozície smernice Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu\nžaloba smeruje voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR.\n15. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, popri všeobecnom súde žalovaného\nje na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo\nna náhradu škody. Za skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody je zásah do práv žalobcu\npostupom žalovaného, v dôsledku čoho mu vznikla škoda a to v súvislosti s výkonom povolania žalobcu.\nMiesto výkonu jeho stálej služobnej činnosti v posudzovanom období bolo Fiľakovo, ktoré sa nachádza v\núzemnom obvode Okresného súdu Lučenec, kde vznikli a prejavili sa následky škody žalobcu vo forme\nnemajetkovej ujmy.\n16. Právna úprava pracovného času podľa ZoHaZZ umožňuje služobnému úradu/zamestnávateľovi\nrozvrhnúť hasičovi služobný čas tak, že ten presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm.\nb) Smernice, ktorý stanovuje povinnosť členským štátom ustanoviť maximálnu 48 hodinovú hranicu\npre priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov. Žalobca vykonával služobnú pohotovosť,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby. Súčasne mu bola nariadená služobná\npohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času. Obe pohotovosti sa však nezapočítajú do pracovného\nčasu a vo výplatných páskach žalobcu je uvedený súhrnný počet hodín služobnej pohotovosti.\nNesprávna transpozícia uvedenej smernice Európskeho parlamentu a rady do právneho poriadku\nSR je porušením práva Európskej únie. Porušením maximálnej hranice týždenného pracovného času\ndochádza k porušeniu práva žalobcu na ochranu zdravia v súvislosti s primeranou dobou odpočinku\na práva na súkromie a rodinný život.\n17. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,\nSmernice, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná, resp. nebola vôbec implementovaná do\nvnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Z dôvodu neimplementovania smernice do\nnášho právneho poriadku vznikla žalobcovi porušením únijného práva škoda. Pri absencii explicitnej\nvnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva únie jednotlivcovi je potrebné tento\nnárok na náhradu škody posudzovať analogicky podľa ustanovení slovenského právneho poriadku,\nktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha.\n18. Dochádza teda k porušovaniu osobnostných práv žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a psychickej\nintegrity spočívajúce v porušovaní práva na primeranú dobu odpočinku, práva na súkromie a rodinný\nživot, a to v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca reálne musí odpracovať viac ako bol povinný v zmysle\nsmernice. Poukazuje na náročnú prácu hasiča, kedy nasadzuje svoj vlastný život a o to viac nevyhnutne\na dôvodne potrebuje dostatočný odpočinok po práci na regeneráciu fyzických a psychických síl, čo sa\nmu v dôsledku sústavného porušovania práva na primeranú dobu odpočinku nedostáva. Negatívne\nnásledky sa prejavujú aj tým, že je otcom maloletého dieťaťa a čas ktorý by mohol venovať svojmu\ndieťaťu, špeciálne v období detstva a dospievania, musí tráviť v práci. Žalobca poukazuje aj na to, že\n\nniekedy odpracuje aj 8 hodín nad rámec maximálneho 48 hodinového týždenného pracovného času.\nNásledne sa z práce vráti psychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času, aby sa\nmohol venovať rodine, či osobným záľubám. Prichádza tak o čas, ktorý by mohol a chcel venovať svojim\nnajbližším a nevyhnutným osobným záležitostiam a potrebám. Tento stav už dlhodobo negatívne vplýva\nna jeho súkromný a rodinný život. Vzhľadom na uvedené, nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje má\nv podmienkach slovenského právneho poriadku povahu nemajetkovej ujmy, pričom náhrady tejto ujmy\nv peniazoch sa žalobou touto žalobca domáha. Žalobca zdôrazňuje existenciu príčinnej súvislosti medzi\nporušovaním článku 6 písm. b) Smernice a ním popísanou škodou vo forme nemajetkovej ujmy. Uviedol,\nže v dôsledku nezarátavania služobnej pohotovosti do pracovného času musel odpracovať viac, než\nje smernicou maximálne povolený 48 hodinový týždenný pracovný čas a v dôsledku tejto skutočnosti\ndochádza k porušovaniu jeho práva na ochranu zdravia a na ochranu súkromia a rodinného života.\n19. Pri vyčíslení výšky náhrady žalobca vychádza z ustanovení o peňažnej náhrade za služobnú\npohotovosť v § 122 ods.1 a 2 ZoHaZZ. Za služobnú pohotovosť je uhrádzaná peňažná náhrada vo\nvýške 15 % príslušnej časti služobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti je peňažná\nnáhrada vo výške 50 % príslušnej časti služobného platu. Za hodiny, ktoré žalobca odpracoval nad\nhranicu maximálneho limitu priemerného týždenného služobného platu žiadal ako primeranú náhradu\nrozdiel medzi peňažnou náhradou podľa § 122 ods. 1 a § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ. Celkovú\nvýšku nemajetkovej ujmy odpracovanej služobnej pohotovosti žalobca uplatnil ako súčin počtu\nodpracovaných hodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho\nroku a sumy zodpovedajúcej 35 % (50% - 15% = 35 %) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny\n(služobného platu) za príslušný kalendárny mesiac. V prípade odpracovanej služobnej pohotovosti\nv čase pracovného pokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy\nzodpovedajúcej 20 % (50% - 30% = 20%) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny za príslušný\nkalendárny mesiac. Žalovaná peňažná náhrada predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti (50% zo sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a)\nzákona o HaZZ) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15% zo sumy príslušnej časti\nslužobného platu podľa § 122 ods. 1 zákona o HaZZ a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja),\nt. j. vo výške zodpovedajúcej 35%, resp. 20% zo sumy, ktorá je príslušnou časťou jeho služobného platu\n(50% - 15% = 35% v prípade bežného služobného dňa a v prípade, ak ide o deň služobného pokoja,\n50% - 30% = 20%).\n20. Žalobca zastáva názor, že vyššie uvedený spôsob výpočtu škody spĺňa odškodňovaciu úlohu a je\nv súlade s judikatúrou súdneho dvora. Zároveň spĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom nie je sumou\nneprimerane vysokou. Žalobca zdôrazňuje, že žalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha sa\nnáhrady škody porušením úniového práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa § 122 ZoHaZZ použil\nvýlučne z dôvodu neexistencie právnej úpravy, ktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu náhrady\nujmy v takýchto prípadoch. Žalobca ďalej poukázal na to, že jednotlivé dielčie nároky vznikali postupne,\nosobitne za každý mesiac, v ktorom boli jeho práva porušované, ku dňu splatnosti každej mesačnej\nmzdy. Rozhodujúcim momentom vzniku jeho ujmy je tak výplatný termín. U príslušníkov HaZZ je mzda\nsplatná vždy k 10-dňu nasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu si\nžalobou uplatňuje nároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby. Týmto postupom žalobca\nnásledne matematicky vyčíslil celkovú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy za žalované obdobie\nmarec 2021 až február 2024 na sumu 7.697,36 Eur, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému domáha.\n21. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov Slovenskej\nrepubliky v skutkovo a právne porovnateľných veciach napr. Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.\n16C/3/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/66/2022; Rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/7/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 11Co/78/2023; Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/6/2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/88/2023; rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica\nsp. zn. 20C/77/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/61/2023,\nči Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 17Co/59/2022 a iné.\n22. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 09.05.2024 a uviedol, že Žalobca síce tvrdí,\nže jeho vôľa bola uplatniť si náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako \"Občiansky zákonník\"),\n\navšak s poukazom na § 124 ods. 1 CSP si uplatnil mzdové nároky. Uvedené vyplýva z posúdenia\nviacerých častí žaloby jednotlivo, ako aj z posúdenia žaloby ako celku:\n1. Žalobca sa hneď v úvode žaloby, t. j. na strane 3, zameral na opis služobnej pohotovosti. Na strane\n3 poskytoval súčet svojej odpracovanej služobnej pohotovosti a zároveň hneď poukázal na spôsob\nodmeňovania služobnej pohotovosti.\nV zmysle systematického výkladu predmetnej žaloby žalobca už v jej úvode poukazuje na služobnú\npohotovosť a dĺžku jej výkonu, najmä na spôsob jej odmeňovania. Z uvedeného možno odvodiť záver,\nže práve výkon služobnej pohotovosti a skutočnosť, ako uviedol žalobca, že je označovaná ako tzv.\n\"15%-ná pohotovosť\" a \"30%-ná pohotovosť\", sú dôvody jeho vzniku škody a nie skutočnosť, že by\npracoval nad Smernicou stanovený maximálny týždenný pracovný čas, nakoľko k uvedenému porušeniu\nvo vzťahu k žalobcovi ani nedošlo.\n1. Na strane 8 žaloby žalobca uvádza, cit.: \"Pri vyčíslení výšky škody žalobca vychádza z ustanovení\no peňažnej náhrade za služobnú pohotovosť v § 122 ods. 1 a 2 ZoHAZZ. Za služobnú pohotovosť je\nuhrádzaná peňažná náhrada vo výške 15 % príslušnej časti služobné platu. Pri nariadenej služobnej\npohotovosti je peňažná náhrada vo výške 50 % príslušnej časti služobného platu.\".\nV uvedenej časti žalobca jasne a explicitne ustanovil spôsob výpočtu údajnej škody skrz ustanovenia\no mzdových nárokoch príslušníkov HaZZ. Ustanovenie § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z.\nstanovuje spôsob výpočtu mzdových nárokov za služobnú pohotovosť príslušníkov HaZZ. Žalobca\nvôbec nerozlišuje či ide o služobnú pohotovosť odpracovanú nad rámec Smernice 2003/88/ES alebo\nnie. Žalobca v zásade žiada doplatok za určenú služobnú pohotovosť do výšky odmeny za nariadenú\nslužobnú pohotovosť. Z uvedeného postupu je celkom zjavne zrejmé, že žalobcovi pri výpočte údajnej\nškody nezáleží na tom, či výkon služobnej pohotovosti zasiahol do jeho práva podľa článku 6 Smernice\n2003/88/ES alebo nie a žiada doplatenie rozdielu za všetku určenú služobnú pohotovosť.\nŽalobcovi záleží na tom, že určená služobná pohotovosť a nariadená služobná pohotovosť sú\nodmeňované rozdielne a rozlišuje vo výške škody, ktorú údajne pociťuje za odpracované hodiny. Zatiaľ\nčo počas určenej služobnej pohotovosti mu škoda vznikla, tak počas nariadenej služobnej pohotovosti\nmu žiadna škoda už nevznikla. To znamená, že ak by všetka jeho odslúžená služobná pohotovosť bola\nnariadená, teda nie určená, tak by žiadnu škodu nepociťoval. Uvedené teda možno posúdiť ako mzdový\nnárok.\n23. Žalobca vidí svoju ujmu v tom, že podľa jeho názoru má byť všetka služobná pohotovosť\nodmeňovaná ako nariadená služobná pohotovosť, teda 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\nslužobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona o HaZZ. Vyplýva to z tabuľky priloženej k žalobe.\nŽalobca si žiada náhradu len za určenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %,\nresp. 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a škodu dopočítava do výšky 50 %\nzo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu.\nPri nariadenej služobnej pohotovosti už žiadnu škodu nepociťuje. To znamená, že ak by aj došlo k\nporušeniu Smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi a týmto porušením by neboli hodiny určenej\nslužobnej pohotovosti, ale išlo by o hodiny nariadenej služobnej pohotovosti, tak by žalobca naďalej\nnepociťoval žiadnu ujmu vo vzťahu k týmto hodinám aj napriek tomu, že by išlo o zásah do jeho práv\npodľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, ale stále by pociťoval škodu len vo vzťahu k určenej služobnej\npohotovosti a stále len do výšky rozdielu medzi poskytnutou odmenou a 50 % zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu.\n24. Fond pracovného času:\nŽalobca pri výpočte porušenia Smernice 2003/88/ES vychádza z fondu pracovného času, ktorý sa\nvyužíva pre naplnenie plánovaných hodín tak, aby z neho bolo možné vypočítať mzdu. Nejde o správny\nukazovateľ skutočne odpracovaných hodín, nakoľko v zmysle zákona č. 315/2001 Z. z. sa do služobného\nčasu započítava aj čerpanie všetkej dovolenky, čas plateného služobného voľna, či čas náhradného\nvoľna za službu nadčas a službu vo sviatok. Z uvedeného dôvodu nemožno zamieňať pojmy \"pracovný\nčas\" v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a pojem \"služobný čas\" v zmysle § 85 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z. Ide o nezameniteľné pojmy, ktoré každý má inú funkciu. Zatiaľ čo pracovný čas\npodľa Smernice započítava iba čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\ntak služobný čas započítava výkon štátnej služby, do ktorého sa v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001\nZ. z. započítava aj čas dovolenky a rôznych druhov voľna, ktoré v zmysle Smernice 2003/88/ES spadajú\npod čas odpočinku podľa článku 2 ods. 2. Je zrejmé, že ide o 2 rozdielne pojmy, ktoré žalobca mylne a\n\núčelne zamieňa, aby sa mohol bezdôvodne obohatiť na úkor príslušníkov HaZZ, u ktorých bol článok 6\nSmernice 2003/88/ES skutočne porušený, čo sa u žalobcu nestalo.\n\n25. K premlčacej dobe:\nNa strane 9 žaloby žalobca uvádza, cit.: \"U príslušníkov HaZZ je mzda splatná vždy k 10-dňu\nnasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu si žalobou uplatňuje\nnároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby.\"\nŽalobca začiatok premlčacej doby viaže na splatnosť mzdy za predchádzajúci mesiac a teda aj plynutie\npremlčacej doby viaže na mzdové nároky a nie na vznik nemajetkovej ujmy, nakoľko s poukazom\nna rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/42/2023-202 zo dňa 22.09.2023, plynutie premlčacej\ndoby pri nemajetkovej ujmy začína dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Žalobca\nignoruje vznik nemajetkovej ujmy a veľmi zmätočne posudzuje vlastnú ujmu. Zatiaľ čo tvrdí, že žiada\nnemajetkovú ujmu, tak plynutie premlčacej doby viaže na mzdový nárok. Vychádzajúc z tabuľky\npriloženej k žalobe žalobca, ako už bolo spomenuté v bode 2. tejto časti vyjadrenia, cíti svoju škodu\nv nízkej odmene za určenú služobnú pohotovosť a jeho škodu tvorí nedoplatok do výšky nariadenej\nslužobnej pohotovosti v zmysle § 122 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok\nplynutia premlčacej doby vo vzťahu k údajnej ujme, ktorú pociťuje, by mala byť viazaná na existenciu\npredmetnej údajnej ujmy a teda by mala začať plynúť deň po dni, kedy k nej došlo. Vzhľadom na podanú\nžalobu doručenú súdu 14.03.2024 nepremlčané obdobie plynie od 15.03.2021, kedy mal žalobca svoju\nprvú služobnú pohotovosť, za ktorú mu patrila odmena vo výške 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, tak až od tohto momentu plynie nepremlčaná časť žalovaného nároku. Avšak,\nžalobca premlčaciu dobu viaže na splatnosť mzdy vyplývajúcu zo mzdových nárokov a teda jeho škoda\nmu vznikla až momentom, že mu nebola vyplatená suma, ktorú sám očakával a až po vyplatení jeho\nmzdy sa cítil poškodený, čo jednoznačne značí, že nežaluje nemajetkovú ujmu, ale mzdové nároky.\n26. V zmysle vyššie uvedených bodov, s poukazom na § 124 ods. 1 CSP, teda objektívne hľadisko\nposudzovania procesných podaní v civilnom sporovom konaní má žalovaný za to, že žalobca žaluje\nmzdový nárok z dôvodu, že 1/ škodu odvodzuje od § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý hovorí\no odmenách za služobnú pohotovosť,\n2/ podľa tabuľky predloženej žalobcom škodu pociťuje len vo\nvzťahu k určenej služobnej pohotovosti a len v rozsahu rozdielu oproti odmene za nariadenú služobnú\npohotovosť, pri ktorej už škodu nepociťuje a zároveň nerozlišuje medzi hodinami služobnej pohotovosti\nnad rámec Smernice 2003/88/ES a tými, ktoré neodpracoval nad rámec, 3/ svoj výpočet odvodzuje z\nfondu pracovného času, ktorý slúži na výpočet mzdy a do ktorého sa započítava aj čas odpočinku v\nzmysle Smernice 2003/88/ES a teda nie len pracovný čas, 4/ premlčanie nároku odvodzuje od splatnosti\nmzdy za príslušný mesiac, teda svoju škodu pociťuje až ku dňu vyplatenia mzdy a zo skutočnosti, že\nmu nebola na účet uhradená taká výška, ako by chcel.\n27. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca žaluje náhradu\nnemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES po tom, ako údajne\npredmetná smernica nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky a\nteda nadobudla priamy účinok. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný argumenty žalobcu ohľadom\nspôsobu a výšky odmeňovania služobnej pohotovosti za irelevantné a absolútne nepreukazujúce zásah\ndo jeho práv podľa čl. 6 písm. b) smernice. Ak by aj súd prvej inštancie konštatoval nesprávnu\ntranspozíciu smernice, tak to nezakladá práva na náhradu škody. Žalobca musí preukázať, že došlo k\nzásahu do jeho práv podľa spomínaného článku smernice, ako aj vznik škody, resp. akejkoľvek ujmy.\n28. Námietka pasívnej vecnej legitimácie\nS poukazom na vyššie uvedené, žalobca si uplatňuje v zmysle § 124 ods. 1 CSP mzdové nároky, ktoré\nsi môže uplatniť len vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, ktorými Slovenská republika jednoznačne\nnie je.\nŽalobca však nezažaloval svojho zamestnávateľa, ale štát, v mene ktorého koná ten ústredný orgán\nverejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí oblasť štátnej správy pre Hasičský a záchranný zbor, čo je\nzásadný rozdiel v označení žalovaného, teda v jeho pasívnej vecnej legitimácii.\nNavyše, ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad Smernicou povolený limit,\nmal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného v súlade s § 69 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.\nz. a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré v žalobe uvádza. Žalovaný v tomto prípade\n\npodotýka, že žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti, vrátane tých hodín, o ktorých tvrdí,\nže mali byť vykonané nad limit určený Smernicou, mu boli riadne vyplatené príslušné zložky služobného\npríjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno.\nPodľa názoru žalovaného sa miera zodpovednosti za prípadný vznik škody musí medzi dvomi\nsamostatnými subjektmi (Slovenskou republikou a zamestnávateľom žalobcu) rozlišovať. Nie je\nprípustné, aby sa zodpovednosť Slovenskej republiky odvodzovala od individuálneho prístupu inej osoby\nk pracovnoprávnym vzťahom konkrétneho zamestnanca. Žalovaný má za to, že Slovenská republika\na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú dva samostatné a nezávislé subjekty právnych vzťahov,\npreto podľa žalovaného nie je možné dospieť k inému záveru než, že posúdenie ich zodpovednosti za\nprípadný vznik škody ako dôsledok výkonu určitých práv, nie je možné zamieňať.\nS ohľadom na skutočnosť, že Slovenská republika nie je zamestnávateľom žalobcu a s ohľadom na\nskutočnosť, že predmetné konanie je konaním o pracovnoprávnom spore má žalovaný za to, že nie je\npasívne vecne legitimovaným subjekt. Zároveň žalovaný poukazuje na § 24 CSP, podľa ktorého Okresný\nsúd Lučenec nie je kauzálne príslušným na prejednanie predmetného sporu.\n29. K porušeniu Smernice 2003/88/ES\nŽalovaný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-6/90 a C-9/90, D. E. F. v\nTalianska republika, cit: \"Prvou podmienkou je, že výsledok stanovený smernicou obsahuje priznanie\npráv jednotlivcom. Druhou podmienkou je, že obsah týchto práv je možné identifikovať na základe\nustanovení smernice. Treťou podmienkou je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti\nštátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.\". Žalobca nepreukázal tretiu podmienku a teda existenciu\nporušenia povinnosti štátu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Je nutné si predmetnú podmienku\nďalej rozdeliť:\n1. porušenie povinnosti štátu vyplývajúce z práva Európskej únie,\n2. vznik škody,\n3. príčinná súvislosť medzi nimi.\nZároveň žalobca na strane 6 žaloby tvrdí obdobne, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora má poškodený\nprávo na náhradu škody, ak sú splnené 3 podmienky:\n1. cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom,\n2. obsah práv je možné určiť na základe ustanovení smernice a\n3. existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnení povinnosti transponovať smernice a škodou\nspôsobenou poškodenej strane.\nČlánok 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času (ďalej len ako ,,Smernica\" či \"Smernica 2003/88/ES\") priznáva\nsociálne právo pracovníkom, avšak to neznamená, že je predmetný článok porušený vo vzťahu ku\nkaždému príslušníkovi HaZZ v Slovenskej republike a vo vzťahu ku každej hodine služobnej pohotovosti.\nPredmetné tvrdenie žalovaný podporuje aj odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023, cit.: \"K právnej otázke určenia pravidelnej výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy dovolací súd uvádza, že otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy\nvýsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej\nveci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o\npriznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže\nbyť považované za pravidlo pre iné prípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je to, aby sa\nvyriešením niektorej, doposiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto individuálnej\notázky ako je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy postupujú súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú\nna určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej\nujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť.\"\nZ citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na účely stanovenia výšky\nsumy nemajetkovej ujmy je zásada individuálneho prístupu ku každej žalobe o náhradu nemajetkovej\nujmy nevyhnutná. Najvyšší súd Slovenskej republiky jasne a explicitne vyjadril názor, že pri určení\nvýšky nemajetkovej ujmy sa nemôže vytvoriť ani ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu a\nteda argumentum a fortiori sa nemôže vytvoriť ani ustálená rozhodovacia prax súdov nižšieho stupňa.\nZároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky dal explicitne najavo, že nemajetková ujma nemôže byť\nvyčíslená a exaktne kvalifikovaná spôsobom, ako to urobil žalobca.\n\n30. K splneniu prvej podmienky:\nŽalobca tvrdí, že prvá podmienka bola splnená a to všeobecným odkazom na judikatúru Súdneho\ndvora, pričom nepriložil žiadny rozsudok, ktorý by predmetné porušenie vo vzťahu k nemu konštatoval.\nZároveň na strane 3 žaloby poukázal na prepočet odpracovaných hodín, pričom vychádzal účelne z\nfondu pracovného času, ktorý na účely čl. 2 a čl. 6 smernice 2003/88/ES nemožno použiť, nakoľko\ncieľom fondu pracovného času je tvorba výplatných pások a nie počítanie pracovného času v zmysle\nčl. 2 smernice 2003/88/ES, ktorý jasne oddeľuje pracovný čas od času odpočinku, čo fond pracovného\nčasu z dôvodu podľa § 97 zákona č. 315/2001 Z. z. nerobí a započítava do seba aj dni času odpočinku,\nza ktoré patrí žalobcovi finančná náhrada.\nZároveň žalobca pri svojich výpočtoch poukazuje na výplatné pásky, ktoré taktiež nie sú spôsobilé byť\ndôkazom preukazujúcim zásah do práv žalobcu podľa čl. 6 písm. b) smernice. Výplatné pásky musia\nreflektovať všetky hodiny, za ktoré patrí žalobcovi mzda a teda s poukazom na § 97 zákona č. 315/2001\nZ. z. aj dni plateného voľna, ktoré sa do systému SAP, z ktorého sú tvorené výplatné pásky, započítavajú\nako 16, resp. 17 hodín. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný prepočty žalobcu na strane 3 svojej\nžaloby za účelné a nesprávne. Žalovaný ďalej špecifikuje svoje námietky.\nŽalobca zároveň k žalobe priložil aj tabuľku všetkej služobnej pohotovosti, ktorú odpracoval. V nej\nžalobca absolútne nerozlišuje, či ide o hodiny služobnej pohotovosti odpracované nad rámec článku 6\nSmernice 2003/88/ES alebo nie.\nSamotná judikatúra Súdneho dvora jasne a explicitne uvádza, že porušenie práva Európskej únie\nmusí byť dostatočne závažné. Z predmetného vyplýva, že okrem samotnej existencie porušenia, toto\nporušenie musí byť aj dostatočne závažné.\nŽalovaný má za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani len existenciu porušenia práva Európskej\núnie, nakoľko svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôkazné bremeno je úzko späté s\nbremenom tvrdenia a jedno bez druhého nemôže predstavovať účinný prostriedok procesného útoku\na procesnej obrany.\n31. Žalovaný k prepočtom priemerného týždenného pracovného času žalobcu vyjadril nasledovne:\nI. K pojmu maximálny týždenný priemerný pracovný čas:\nPodľa ods. 5 preambuly smernice 2003/88/ES, cit.: \"všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu\nodpočinku. Pojem \"odpočinok\" sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách resp. ich\nčastí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku\na primerané prestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného\npracovného času.\"\nPodľa čl. 1 ods. 2 písm. a) smernice 2003/88/ES, cit.: \"Táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby\ndenného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny\ntýždenný pracovný čas,\"\nPodľa čl. 2 ods. 1 smernica 2003/88/ES, cit.: \"Pracovný čas je akýkoľvek čas, počas ktorého\npracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade\ns vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\"\nPodľa čl. 2 ods. 2 smernice 2003/88/ES, cit.: \"Čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným\nčasom.\"\nPodľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES nazvaného Maximálny týždenný pracovný čas, cit.: \"Členské\nštáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť\na zdravie pracovníkov: priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov\nneprekročí 48 hodín.\"\nPojem \"maximálny týždenný priemerný pracovný čas\" je treba ďalej rozdeliť a definovať.\n32. K pojmu maximálny týždenný čas:\n\"Maximálny\" nám definuje určitú hornú hranicu počtu hodín, ktorú nemožno prekročiť. V tomto prípade\nide o hranicu 48 hodín \"týždenne\", čo predstavuje 7 dní. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že nejde\no striktne 7 dní kalendárneho týždňa (t. j. pondelok - nedeľa), čo vyplýva z čl. 6 písm. b), ktorý hovorí\no období siedmich dní a teda ide o určité obdobie siedmich po sebe nasledujúcich dní, ktoré nemusia\nzačínať pondelkom kalendárneho týždňa.\n33. K pojmu priemerný čas:\nČlánok 6 smernice 2003/88/ES zároveň pojednáva o \"priemernom\" čase, teda nemožno hovoriť\no doslovnom výklade, že každých 7 po sebe nasledujúcich dní musí byť striktne dodržaná horná\n\nhranica 48 hodín. Smernica pojednáva o priemere za určité obdobie a v čl. 16 písm. b) pojednáva o\nreferenčnom období nepresahujúcom štyri mesiace. Smernica zároveň v ods. 15 preambuly prezumuje\npotrebu zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní určitých ustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť\ndodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.\n34. Zároveň aj v ods. 16 preambuly smernica ustanovuje potrebu odchýlok a to tak, že je treba ustanoviť,\nže členské štáty alebo sociálni partneri môžu uplatniť odchýlky z určitých ustanovení. Ako všeobecné\npravidlo v prípade odchýlky, musia príslušní pracovníci dostať rovnocennú náhradnú dobu odpočinku;\"\nPožiarna ochrana musí byť v pohotovosti 24/7, nakoľko nie je možné predpokladať kedy a kde vypukne\npožiar alebo nastane iná situácia vyžadujúca si zásah príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.\nPríslušníci Hasičského a záchranného zboru vykonávajú nesmierne dôležitú úlohu pri ochrane života\na zdravia osôb a ochrane majetku. Je preto nevyhnutné, aby boli prijaté určité odchýlky od ustanovení\nsmernice 2003/88/ES. Jednu z nich ustanovuje smernica 2003/88/ES v čl. 17 ods. 3 písm. b) bodu iii),\ncit: \"V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16: v prípade\nčinností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo výroby, najmä služby tlače, rádia, televízie,\nfilmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky, protipožiarne služby a služby civilnej ochrany;\" Uvedené\nustanovenie povoľuje, aby sa členské štáty odchýlili od ustanovenia čl. 16 smernice 2003/88/ES a\nupravili si referenčné obdobie v zmysle čl. 19, cit.: \"Možnosť odchýlky z od článku 16 písm. b) uvedenej\nv článku 18 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť\nmesiacov.\" S poukazom na § 86 ods. 1 Z. č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný čas príslušníkov môže\nbyť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na\nobdobie šiestich mesiacov.\"\n35. Nakoľko smernice nepredpokladajú svoju doslovnú transpozíciu do právnych poriadkov členských\nštátov, tak má žalovaný za to, že predmetná časť smernice bola do právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky transponovaná správne, zároveň neodporuje žiadnej časti smernice 2003/88/ES a preto je\nnevyhnutné, aby sme na ňu pri výpočtoch prihliadali. V prípade ak sa súd prvej inštancie nestotožní\ns argumentáciu žalovaného, že v tejto časti bola smernica 2003/88/ES transponovaná správne, tak\nžalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ods. 15 preambuly smernica jasne poukazuje na potrebu\na nie na možnosť odchýlky od určitých ustanovení. Túto potrebu jasne definuje v čl. 17 ods. 3 písm. b)\nbodu iii), kedy v prípade protipožiarnych služieb je potrebné sa odchýliť od čl. 16 (4-mesačné referenčné\nobdobie), čím v čl. 19 rozširuje referenčné obdobie až na 6 mesiacov. Zároveň v rovnakom článku ukladá\nmožnosť členským štátom rozšíriť toto referenčné obdobie až na 12 mesiacov. 6-mesačné referenčné\nobdobie vyplýva aj z logiky veci, keďže fond pracovného času\n(z ktorého vychádza aj\nsamotný žalobca) sa rozpočítava na 6-mesačné obdobia. V zmysle vyššieho uvedeného má žalovaný\nza to, že pojem \"priemerný\" je nutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný čas v referenčnom\nobdobí šiestich mesiacov a teda v priemere nemôže tento čas prekročiť 48 hodín každých 7 po sebe\nnasledujúcich dní.\n36. K pojmu pracovný čas:\nV neposlednom rade, článok 6 smernice 2003/88/ES pojednáva o \"pracovnom\" čase.\nS poukazom\nna už citovaný čl. 2 ods. 1 a 2 smernice má žalovaný za to, že do výpočtu, či teda bola smernica 2003/88/\nES porušená vo vzťahu k žalobcovi, je nutné započítavať len odpracované hodiny, počas ktorých žalobca\nbuď pracoval na mieste výkonu práce alebo pracoval podľa pokynov zamestnávateľa a nie všetky hodiny\nfondu pracovného času tak, ako to urobil žalobca.\nŽalobca mylne vykladá extenzívnym spôsobom pojem \"odpracované hodiny\", keď v tabuľke v časti \"FPČ\n+ Pohotovosť\" započítava aj čas odpočinku v zmysle čl. 2 ods. 2 smernice 2003/88/ES. Dokonca sem\nzapočítava aj dni neutrálne (riadna ročná dovolenka a dni práceneschopnosti) v zmysle čl. 16 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES. Ide o účelný a mylný extenzívny výklad pojmu pracovný čas zo strany žalobcu,\nktorým sa snaží dosiahnuť čo najvyšší počet údajných odpracovaných hodín. Pritom žalobca na strane\n4 v bode II. žaloby cituje čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES, ktorý hovorí o tom, že čo je pracovným\nčasom, pod ktorú definíciu celkom zjavne nemožno subsumovať dni voľna a to aj napriek skutočnosti,\nže žalobcovi patrí za určité dni času odpočinku mzda.\n37. V zmysle definície pracovného času v článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a s poukazom\nna judikatúru Súdneho dvora, ktorú predostrel žalobca, je nevyhnutné, aby sa do pracovného času\nzapočítavali v zmysle plachiet služieb žalobcu len skutočne odpracované hodiny a to teda riadnu časť\n\nslužby, služobnú pohotovosť, školenia, rekondičné pobyty a zvyšovanie kvalifikácie žalobcu v plachtách\noznačené ako:\nRiadna časť služby - 1. riadok označený ako \"S\" v plachtách služieb, ktorý indikuje pracovnú dobu\nv zmysle žalobcom predložených rozsudkov Súdneho dvora a zahŕňa v sebe presný časový úsek. V\nzásade ide o označenie \"07:00 - 07:00\", čo predpokladá, že žalobca bol v práci vrátane služobnej\npohotovosti a výjazdov 24 hodín. Avšak, toto číslo môže byť aj iné, pre príklad 07.09.2021 \"08:00 - 16:00\",\nteda odpracoval 8 pracovných hodín. Zároveň je nevyhnutné poukázať aj na dni označené pre príklad\nako \"07:00 - 07:00\" s farebným označením: zeleným (30.08.2021), čo označuje, že jeho práca mala trvať\n24 hodín, avšak trvala kratšie z dôvodu pol-dňovej dovolenky; žltým (26.09.2021), čo označuje, že jeho\nslužba mala trvať 24 hodín, avšak z dôvodu pol-dňového voľna za sviatok trvala kratšie. Presný počet\nodpracovaných hodín nemožno vyvodiť z plachiet služieb a pri zelenom označení nemožno z plachiet\nusúdiť, či ide o riadnu dovolenku alebo dodatkovú dovolenku. Uvedené informácie možno vyčítať z\nPrehľadu plánu pre žalované obdobie, z ktorého vyplývajú detailné informácie ohľadom každej služby,\nkonkrétne presné časy príchodov a odchodov z práce.\n38. Služobná pohotovosť - v plachtách v 2. riadku označenom ako \"P\". Takmer všetky hodiny v\npredmetnom riadku plachiet služieb sú v rámci hodín označených v 1. riadku \"S\" a teda len vyjadrujú\nčasť služby, počas ktorej žalobca vykonával služobnú pohotovosť. Zároveň sú dni označené aj v tomto\nriadku, ktoré treba započítať do celkového počtu skutočne odpracovaných hodín, pretože ide čas, kedy z\ndôvodu požiaru bolo potrebné žalobcu povolať do služby (napr. 21.06.2021). Avšak vo väčšine prípadov\nide len o vyjadrenie časti dňa, kedy žalobca vykonával služobnú pohotovosť a táto je už zahrnutá v 1.\nriadku označenom ako \"S\".\n39. Školenia (SKO) - Školenia sa v plachtách služieb označujú ako \"SKO\" a tieto označenia sa\nnachádzajú v 1. časti plachiet označenej \"S\". Ide o čas, ktorý žalobca strávil na školení, napríklad\n12.10.2021, kedy išlo o opakované školenie píličov (viď. Prehľad plánu pre žalované obdobie). Takto\nstrávený čas sa započítava do skutočne odpracovaných hodín. Všetky školenia, na ktoré vyšle žalobcu\nzamestnávateľ sú plne hradené zamestnávateľom. Zároveň certifikáty a povolenia získané počas\npredmetných školení môže žalobca využívať aj mimo práce hasiča.\n40. Rekondičné pobyty (RE) - Rekondičný pobyt je nariadený čas oddychu, kedy pracovník nepracuje,\nale regeneruje, oddychuje a má čas venovať sa svojim blízkym, najmä od roku 2023, kedy je možné\nrekondičný pobyt vykonať vo forme aktívneho odpočinku v domácom prostredí. Na účely mzdy sa do\nsystému SAP zapisuje 7,5 hodiny v pracovné dni, čo vyplýva z 37,5 hodinového týždenného pracovného\nčasu príslušníkov HaZZ ustanovený v kolektívnej zmluve. Na účely výpočtu skutočne odpracovaných\nhodín v zmysle smernice 2003/88/ES s poukazom na čl. 2 ods. 1 predmetnej smernice žalovaný pracoval\ns argumentom, že v tomto prípade ide o \"nariadený oddych\" a teda zahŕňa 7,5 hodín v pracovné dni\npočas rekondičného pobytu do pracovného času. Avšak, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že nejde o\npracovný čas, nakoľko zmyslom rekondičných pobytov je regenerácia a oddych žalobcu a teda by takýto\nčas mal byť v kolónke skutočne odpracovaných hodín označený ako 0 s tým, že takýto deň by nemal byť\nneutralizovaný, pretože cieľom rekondičných pobytov je naplnenie sociálneho práva v zmysle smernice\n2003/88/ES a teda poskytnúť príslušníkom možnosť oddychu a regenerácie. (U žalobca v žalovanom\nobdobí neevidované.)\n41. Zvyšovanie kvalifikácie (SSV) - Zvyšovanie kvalifikácie, teda SSV je čas žalobcu strávený na\nkurze, kedy získa certifikované oprávnenie na výkon určitej činnosti, ktoré má platnosť aj po prípadnom\nukončený práce hasiča a tento kurz je hradený zamestnávateľom. Aj predmetný čas sa započítava do\npracovného času v pomere 7,5h v pracovné dni. (U žalobcu v žalovanom období však neevidované.)\n42. S poukazom na článok 2 ods. 2 Smernice 2003/88/ES nemožno do pracovného času zarátavať\nčas, ktorý spadá pod definíciu času odpočinku. Z uvedeného hľadiska je preto irelevantné, že žalobca\npoukazuje na fond pracovného času, ktorý odzrkadľuje na výplatných páskach výšku mzdy a nie\npracovný čas v zmysle Smernice 2003/88/ES.\n43. Žalobca mylne vychádza z fondu pracovného času, pričom takýto ukazovateľ neodzrkadľuje\nskutočne odpracované hodiny. Smernica 2003/88/ES jasne čas odpočinku a pracovný čas od seba\noddeľuje, zatiaľ čo žalobca mylne zamieňa pojem pracovný čas s pojmom fond pracovného času.\nSmernica 2003/88/ES poukazuje na dobu odpočinku a potrebu ochrany príslušníkov HaZZ, ich zdravie,\n\nživot a sociálne práva, no fond pracovného času slúži na výpočet mzdy, ktorá príslušníkovi za\nodpracované hodiny patrí, ako aj za časy podľa § 97 zákona č. 315/2001 Z. z., táto mu bola riadne a\nvčas poukázaná. Žalovaný zároveň poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-742/19 (bod 98), z ktorého vyplýva, že článok 2 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni\ntomu, aby sa doba, ktorú príslušník strávi zdržiavaním sa na svojom útvare počas služobnej pohotovosti\nbezprostredne nadväzujúcej na vykonávanie štátnej služby v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom\nnevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba štátnej služby, počas ktorej tento\npríslušník plní služobné úlohy.\n44. Žalovaný ďalej poukázal na skratky dní voľna, s ktorými sa možno stretnúť v plachtách služieb\nžalobca:\nPNK - Ide o deň práceneschopnosti z dôvodu karantény počas mimoriadnej situácie COVID-19, ktorý\nznačí, že žalobca v rozhodnom čase trpel predmetným ochorením. Čas \"PNK\" spadá pod definíciu času\nodpočinku podľa čl. 2 ods. 2 smernice, nakoľko v takomto čase neexistuje žiadna práca, avšak z dôvodu\nvyššej ochrany pracovníkov smernica 2003/88/ES takýto deň neutralizuje a teda preskakuje.\nDOS - Ide o riadnu dovolenku bez odpočtu. Ide o sviatok počas dovolenky zamestnanca, ktorý pripadol\nna deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom a teda sa nezapočítava do dovolenky, čo znamená,\nže sa mu neodpočíta z kontingentu dovolenky. Vyplýva to z § 112 ods. 3 Zákonníka práce, na ktorý\nodkazuje aj § 193 zákona č. 315/2001 Z. z. Teda ide o čas, ktorý nemožno zarátať do pracovného času\nv zmysle Smernice, nakoľko žiadnu prácu žalobca v takýto deň nevykonával.\nVS - Voľno za výkon služby vo sviatok. Ide o určitú náhradu za sviatok, počas ktorého vykonával službu.\nV tomto prípade nemožno hovoriť o akomkoľvek výkone práce.\nDOV - Riadna dovolenka v zmysle článku 7 Smernice 2003/88/ES, v zmysle ktorej je príslušníkom\nHaZZ poskytnutý vyšší počet dní riadnej zákonnej dovolenky než ustanovuje smernica. Ide o čas, ktorý\nsmernica v ustanovení článku 16 písm. b) priamo oddeľuje od pracovného času, dokonca ho neutralizuje,\na preto ani takýto deň nemožno započítavať do pracovného času.\nDNO - Deň nepretržitého odpočinku. Ide o voľno medzi službami.\nPN - Ide o klasický deň práceneschopnosti, počas ktorého žalobca nepracoval a teda nemožno takýto\ndeň započítavať do odpracovaných hodín. Čl. 16 písm. b) takýto deň neutralizuje a teda žalovaný takýto\ndeň nezapočítaval do referenčných období.\nDOD - Dodatková dovolenka. Ide o dovolenku nad rámec riadnej dovolenky a nad rámec dovolenky v\nzmysle Smernice 2003/88/ES. V tomto prípade nejde o pracovný čas.\nLEK - Vyšetrenie v lekárskom zariadení, tzv. \"péčko\". Ide o čas, ktorý je poskytnutý príslušníkovi HaZZ\nv prípade potreby. Ide o čas, kedy nevykonáva žiadnu prácu a nemožno takýto čas subsumovať pod\npojem pracovný čas v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES.\nSVP - Ide o \"osobné prekážky platené ostatné\", teda o voľno z kolektívnej zmluvy nad rámec Smernice\n2003/88/ES. Ide o čas, ktorý taktiež nemožno započítavať do pracovného času.\nVyššie uvedené druhy voľna jednoznačne spadajú pod definíciu času odpočinku v zmysle článku 2 ods.\n2 Smernice 2003/88/ES a preto použitie fondu pracovného času na účely výpočtu pracovného času\nneprichádza do úvahy. Takýto prepočet údajných odpracovaných hodín je celkom zjavne nedôvodný a\nrozporný so Smernicou 2003/88/ES. Dni voľna sa žalobcovi započítavajú do fondu pracovného času\nako 16, resp. 17 hodín, nakoľko ide o platené dni voľna. Preto je použitie fondu pracovného času, ako\nukazovateľa odpracovaných hodín, veľmi nepresný a skresľujúci spôsob výpočtu jeho odpracovaných\nhodín.\n45. Smernica v článku 16 písm. b) upravuje aj tzv. \"neutralizáciu\", ktorá hovorí o \"preskočení\" určitých\ndní v referenčnom období, ako keby neexistovali. Predmetným spôsobom sa poskytuje pracovníkom\nzvýšená ochrana, pretože sa z referenčných období \"vymazávajú\" dni času odpočinku, čím sa počet\nodpracovaných dní nezmení, ale zníži sa počet dní v referenčnom období a teda sa zvyšuje priemerný\ntýždenný pracovný čas žalobcu. Inak povedané, delenec zostáva nezmenený, deliteľ sa znižuje, čím\nsa podiel zvyšuje.\nSmernica neutralizuje v zmysle článku 16 písm. b) s poukazom na článok 7 štyri týždne riadnej\nplatenej dovolenky spolu so všetkou práceneschopnosťou. Avšak, nemožno neutralizovať všetky dni\nvoľna, pretože by to vytvorilo situáciu ad absurdum a teda to, že čím viac dní voľna na oddych a\nregeneráciu by žalobca dostal a využil, tak tým viac by bolo zasiahnuté do jeho práva na oddych a\nregeneráciu. Zákonodarca pri tvorbe smernice prezumoval predmetnú situáciu a neutralizoval iba dni\nriadnej dovolenky, v plachtách služieb označené ako \"DOV\", a dni práceneschopnosti, v plachtách\noznačené ako \"PN\", \"PNK\" a \"OČR\", čím vytvoril priestor na zvýšenú ochranu pracovníkov.\n\nAvšak, žalobca túto skutočnosť absolútne ignoruje a bezhlavo započítava aj predmetné časy do svojich\nvýpočtov, čo len potvrdzuje názor žalovaného, že sa snaží umelo povýšiť svoj pracovný čas podľa článku\n2 ods. 1 smernice 2003/88/ES, aby nepravdivo preukázal, že do jeho práva podľa článku 6 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES bolo zasahované nepretržite.\nZároveň z vyššie uvedených ustanovení Smernice 2003/88/ES, ako aj z bodu 16 jej preambuly, jasne\nvyplýva, že Smernica prezumuje potrebu členských štátov upraviť referenčné obdobia a povoľuje ju. V\nzmysle Smernice 2003/88/ES, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky sú referenčné obdobia\npríslušníkov HaZZ rozvrhnuté do 6-mesačných období, ktoré v zmysle Smernice 2003/88/ES nie sú\nviazané na kalendárne mesiace, t. j. napríklad od januára do júna a od júla do decembra. Z článku 16\npísm. b), ako aj z článku 19 Smernice 2003/88/ES vyplýva časové ohraničenie referenčného obdobia,\nktoré je ustanovené v počte mesiacov a nejde o ohraničenie na konkrétne kalendárne mesiace v roku.\nNa základe uvedeného má za to, že tieto referenčné obdobia treba počítať od momentu, od ktorého si\nžalobca uplatňuje svoj nárok.\n46. Žalobca na strane 4 žaloby poukazuje na článok 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES a na skutočnosť, že\nnezapočítanie služobnej pohotovosti do služobného času je v rozpore so Smernicou, avšak na druhej\nstrane do nej započítava aj hodiny času odpočinku, ktoré Smernica 2003/88/ES jasne oddeľuje od\npracovného času a dokonca dni riadnej ročnej dovolenky a práceneschopnosti neutralizuje. Žalovaný v\ntejto súvislosti znova odkázal na skutočnosť, že žalobcom predložená tabuľka vychádza z nesprávneho\nukazovateľa odpracovaných hodín. Zatiaľ čo pri služobnej pohotovosti žalobca odkazuje na článok 2\nods. 1 smernice 2003/88/ES, tak pri dňoch voľna už tento článok 2 absolútne ignoruje.\n47. Žalobca na strane 7 žaloby tvrdí, že mu bolo zasiahnuté do práva na ochranu zdravia telesnej a\npsychickej integrity, práva na súkromie a rodinný život, nakoľko sa údajne nemohol venovať rodine.\nK uvedenému žalovaný uvádza, že žalobca síce tvrdí, že došlo k zásahu do vymenovaných práv, ale\npritom pri výpočte náhrady nemajetkovej ujmy vychádza iba zo škody v rozsahu rozdielu medzi mzdovou\nodmenou za určenú a nariadenú služobnú pohotovosť, teda rozdielu toho, čo mu bolo zaplatené do\nvýšky 50% platu. Z uvedeného dôvodu práva, na ktorých žalobca údajne pociťuje škodu nemožno\npriamo a bezprostredne spojiť s údajným porušením, vo výške ktorého žiada žalobca svoj mzdový\nnedoplatok, ktorý údajne pociťuje. Žalobcovi samotná škoda podľa vlastných slov vzniká každý mesiac\nk 10-temu dňu v mesiaci, teda v čase, keď mu príde výplata. Z uvedeného dôvodu nemožno tvrdiť, že by\núdajne nedostatočné finančné ohodnotenie, ktoré mu podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z. prislúcha,\nmohlo akokoľvek zasiahnuť do práva na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity či práva na\nsúkromie a rodinný život. Okrem uvedeného žalobca v žiadnom prípade nepreukázal ani, ako už bolo\nvyššie povedané, porušenie Smernice 2003/88/ES, nakoľko svoje výpočty odvodzuje od nesprávneho\nukazovateľa odpracovaných hodín a zároveň sa mu nepodarilo preukázať ani vznik nemajetkovej ujmy,\no ktorej to tvrdí.\n48. V konaní v podobe nemajetkovej ujmy nesie žalobca bremeno tvrdenia v tom, a to tak, že žalovaný\nby spôsobil žalobcovi škodu, resp. zasiahol do jeho osobnosti a že tento zásah bol objektívne spôsobilý\nprivodiť ujmu na jeho právach, pričom žalobca musí nielen uviesť (tvrdiť), ale aj preukázať aká ujma\nmu vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti\nsvedčiace o existencii škody a zásahu.\nKeď sa žalobca domáha v zmysle žaloby náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca musí na konkrétnych\nskutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu\nv jeho súkromnom živote, rodinnom prostredí, profesionálnej sfére, či v inom prostredí (rozsudok\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/94/2020-515 zo dňa 30.06.2021).\n49. K transpozícii relevantných článkov Smernice 2003/88/ES\nSmernica 2003/88/ES v zásade ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia\npre organizáciu pracovného času, pokiaľ ide o doby denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného\nodpočinku, maximálneho týždenného pracovného času, ročnej dovolenky a aspekty nočnej práce, práce\nna zmeny a rozvrhnutie práce. Smernica upravujúca minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu\nzdravia pre organizáciu pracovného času bola transponovaná do slovenského právneho poriadku okrem\niného zákonom č. 315/2001 Z. z., čo je uvedené aj v transpozičnej prílohe č. 4 zákona pod bodom 5.\nŽalobca konštatuje, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice 2003/88/ES do zákona č.\n315/2001 Z. z., podľa ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného\npracovného času hasičov.\n\n50. Transpozícia článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES\nPodľa článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES, cit.: \"Na účely tejto smernice platia tieto definície: \"pracovný\nčas\" je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva\nsvoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\"\nV zmysle článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je teda pracovným (služobným) časom akýkoľvek\nčas, počas ktorého zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa2 a vykonáva svoju činnosť\nalebo povinnosti v súlade so vnútroštátnymi právnymi predpismi. Do služobného času teda spadá\nsamotný výkon pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako aj zdržiavanie\nsa na pracovisku k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej\npohotovosti. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je totiž rozhodujúcim faktorom pre\nposúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky pojmu \"pracovný čas\" aj v pohotovostnej službe, ktorú\npracovník vykonáva na svojom pracovisku, skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste\nurčenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť\nprimerané služby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka.\nPracovný čas teda v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na\npracovisku. V prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného\npracovného času sa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa3.\nZmysel článku 2 ods. 1 Smernice 2003/88/ES je transponovaný v štvrtej hlave zákona č. 315/2001 Z.\nz. v ustanoveniach § 85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov, služobnú pohotovosť, štátnu službu\nnadčas a dovolenku.\nPodľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom\npríslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\"\nPodľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.\"\nPodľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka\nslužobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania\nštátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania\nštátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\"\nPodľa § 86 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v\nktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.\"\nPodľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., cit.: \"Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť\nv štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\"\nPredmetné ustanovenia teda definujú služobný čas príslušníka Hasičského a záchranného zboru ako\nčasový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom\numožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje pojem služobný deň, za\nktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného času. Z uvedených ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z. ďalej jasne vyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom\nčase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste\nvýkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho\nrozvrhnutia služobného času podľa § 91 zákona č. 315/2001 Z. z. a štátna služba nadčas podľa § 92\nzákona č. 315/2001 Z. z.\nUstanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodne nepopierajú, že služobná\npohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale ako už bolo uvedené vyššie, svojou\nformuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z.). Pri nariadenej služobnej pohotovosti v štátnej službe podľa § 92 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z. ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby,\nale mimo rozvrhnutia služobného času, čo je vyjadrené napríklad aj vo výške peňažnej náhrady za čas\ntejto služobnej pohotovosti v štátnej službe. Žalobca zrejme v tejto súvislosti opomenul, že ním citované\nustanovenia zákona, najmä § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1, rozhodne nepopierajú, že služobná pohotovosť v\nštátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou účelovo vystihujú rozdiel medzi určenou\nslužobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nariadenou služobnou\npohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.) a slová v § 92 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z.4 len vystihujú časovú kontinuitu medzi výkonom štátnej služby a služobnou\npohotovosťou.\n\nV oboch prípadoch je však nesporné, že ide o výkon štátnej služby v rámci služobného času.\nŽalovaný súčasne poukazuje aj na článok 15 Smernice 2003/88/ES5, ktorý umožňuje dohodnúť\naj priaznivejšie podmienky, napr. v kolektívnych zmluvách. Tvrdenie žalovaného o služobnom čase\npodporuje aj Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na\nrok 2021 (ďalej len ako \"Kolektívna zmluva 2021\"), Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov\nHasičského a záchranného zboru na rok 2022 (ďalej len ako \"Kolektívna zmluva 2022\"), Kolektívna\nzmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na rok 2023 (ďalej len\nako \"Kolektívna zmluva 2023\") a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a\nzáchranného zboru na rok 2024 (ďalej len ako \"Kolektívna zmluva 2024\") (ďalej Kolektívna zmluva 2021,\nKolektívna zmluva 2022, Kolektívna zmluva 2023, Kolektívna zmluva 2024 spolu len ako \"Kolektívne\nzmluvy\"), ktoré vo väzbe na citované ustanovenia zákona rozvrhuje služobný čas na vykonávanie štátnej\nslužby a služobnú pohotovosť.\nExplicitnejšie rozlíšenie jednotlivých častí služobného času je upravené ďalej v čl. 3 s nápisom\n\"Podmienky výkonu štátnej služby\" ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2021, kde sa taktiež uvádza, cit.: \"Pre\npríslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom je služobný\nčas rozvrhnutý spravidla na 17 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby, v trvaní\n7 hodín v jednej 24 - hodinovej zmene.\", v čl. 3 s nápisom \"Podmienky výkonu štátnej služby\" ods. 3\nKolektívnej zmluvy 2022 a ďalej v čl. 3 s nápisom \"Podmienky výkonu štátnej služby\" ods. 3 Kolektívnej\nzmluvy 2023, kde sa taktiež uvádza, cit.: \"Pre príslušníkov vykonávajúcich štátnu službu s nerovnomerne\nrozvrhnutým služobným časom je služobný čas rozvrhnutý spravidla na 16 hodín vykonávania štátnej\nslužby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v\nmieste vykonávania štátnej služby, v trvaní 8 hodín v jednej 24- hodinovej zmene.\" Rovnaké platí aj pre\nKolektívnu zmluvu 2024.\nVzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že vyššie uvedené ustanovenia § 85, § 91, § 92 zákona\nč. 315/2001 Z. z., ako aj ustanovenia Kolektívnej zmluvy 2021 (čl. 3), Kolektívnej zmluvy 2022 (čl.\n3), Kolektívnej zmluvy 2023 (čl. 3) a Kolektívnej zmluvy 2024 (čl. 3) plne transponujú článok 2 ods. 1\nSmernice 2003/88/ES.\n51. Transpozícia článku 6 Smernice 2003/88/ES\nKritériá pre limity pracovného času ustanovuje článok 6 Smernice 2003/88/ES s názvom \"Maximálny\ntýždenný pracovný čas.\"\nPodľa článku 6 Smernice 2003/88/ES, cit.: \"členské štáty prijímajú opatrenia nevyhnutné na\nzabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný\npracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo\nkolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi; b) priemerný pracovný čas pre\nkaždé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\"\nPodľa článku 16 písm. b) Smernice 2003/88/ES, cit.: \"členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie\nčlánku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.\"\nPodľa článku 17 ods. 3 Smernice 2003/88/ES, cit.: \"V súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať\nodchýlky článkov 3, 4, 5, 8, a 16: a) v prípade činností, keď pracovisko pracovníka a jeho bydlisko sú\nod seba vzdialené, vrátane práce na otvorenom mori, alebo keď sú rôzne pracoviská pracovníka od\nseba vzdialené; b) v prípade bezpečnostných a dozorných činností, ktoré si vyžadujú trvalú prítomnosť\ns cieľom ochrany majetku a osôb, najmä v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem.\"\nPodľa Smernice 2003/88/ES teda priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní nesmie prekročiť\n48 hodín vrátane nadčasov, pričom týždenný pracovný čas pre každého zamestnanca musí byť\nustanovený zákonom, správnym opatrením alebo kolektívnou zmluvou. Smernica 2003/88/ES tiež\numožňuje ustanoviť odlišne referenčné obdobie iné ako 7 dní, čo prichádza do úvahy najmä pri\nnerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Článok 16 Smernice 2003/88/ES stanovuje na účely\nuplatnenia maximálneho týždenného pracovného času referenčné obdobie na 4 mesiace. Článok 17\nods. 3 Smernice 2003/88/ES poskytuje protipožiarnym službám možnosť uplatnenia výnimky a určiť\ndlhšie referenčné obdobie prípadne na 6 mesiacov, alebo ak je to uvedené v Kolektívnych zmluvách,\ntak na celých 12 mesiacov. Podmienkou uplatnenia takéhoto iného referenčného obdobia navyše je,\nže príslušným pracovníkom sa poskytne rovnocenný náhradný čas odpočinku alebo (vo výnimočných\nprípadoch), kde z objektívnych dôvodov nie je možné poskytnúť taký čas odpočinku, sa príslušným\npracovníkom poskytne primeraná ochrana.\nAko vyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. môže byť služobný čas hasičov\nrozvrhnutý aj nerovnomerne. Pri nerovnomernom rozvrhnutí však nesmie byť dĺžka riadneho služobného\n\nčasu v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a\nna ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby\nje najviac 24 hodín v služobnom dni podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. V zmysle Kolektívnej\nzmluvy 2021, či Kolektívnej zmluvy 2022 hasiči vykonávajúci štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým\nslužobným časom majú výkon štátnej služby v rámci 12 hodinového riadneho služobného času alebo\nslužobný čas rozvrhnutý na 17 hodín / 16 hodín vykonávania štátnej služby a časť služobnej pohotovosti,\nktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v mieste vykonávania štátnej služby v\ntrvaní 7 / 8 hodín v jednej 24 hodinovej zmene v zmysle vyššie citovaného čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy\n2021, čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2022, čl. 3 ods. 3 Kolektívnej zmluvy 2023 a Kolektívnej zmluvy\n2024.\nŽalovaný dáva do pozornosti súdu rozsudky Súdneho dvora vo veciach C-107/19 (bod 42), C-344/19\n(bod 58) a C-437/05 (bod 35), v zmysle ktorých sa na spôsob odmeňovania pracovníkov za čas\npracovnej pohotovosti nevzťahuje Smernica 2003/88/ES, ale relevantné ustanovenia vnútroštátneho\npráva.\nČo sa týka referenčného obdobia, tak nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý na obdobie\n6 mesiacov podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.\nNa základe vyššie uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje explicitne\nmaximálny priemerný týždenný služobný čas uvedený konkrétnym počtom hodín, tak ako je tomu v\nSmernici 2003/88/ES, zákon č. 315/2001 Z. z. a Kolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín\nslužobného času hasičov, počas ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby\nnadčas za príslušný rok.\nZ uvedeného vyplýva, že dotknuté právne predpisy sú transponované v článku 6 Smernice 2003/88/\nES správne.\n52. Námietka miestnej nepríslušnosti\nVzhľadom na skutočnosť, že žalobca namieta nesprávnu transpozíciu a aplikáciu smernice, žalovaný má\nza to, že túto má vykonať ústredný orgán štátnej správy. Keďže skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené\nprávo, je podľa žalobcu nesprávna transpozícia smernice, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, je miestne príslušným súdom okresný súd, v ktorého obvode má ústredný orgán\nštátnej správy zodpovedný za transpozíciu namietanej smernice svoje sídlo.\nKeďže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán konajúci v mene žalovaného má svoje sídlo\nna Pribinovej 2 v Bratislave, príslušným je Mestský súd Bratislava IV.\nŽalovaný preto navrhuje, aby bola vec podľa § 43 CSP postúpená na Mestský súd Bratislava IV.\n53. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 24.09.2024 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že zotrváva\nna podanej žalobe, poukázal na rozhodnutia v skutkovo obdobných a právnych veciach, a to na rozsudok\nOkresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/3/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v B. Bystrici sp.\nzn. 11Co/66/2022 alebo rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/7/2023 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/78/2023. Zároveň na pojednávaní predložil aj výpočet\npriemerného týždenného služobného času v sledovaných referenčných obdobiach, pričom poukázal\nna to, že v každom sledovanom referenčnom období došlo k prekročeniu priemerného týždenného\npracovného času.\n54. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 24.09.2024 poukázal na to, že žalobca si uplatňuje finančný\nnárok, teda vecnú škodu a to rozdiel ohodnotenia za určenú a nariadenú služobnú pohotovosť. Podľa\nneho žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo do základu, ani výšky požadovanej nemajetkovej ujmy,\nžalobca potvrdil, že žiada iba doplatok a ako kolektív a to napriek tomu, že nemajetková ujma je otázka\nindividuálnych, osobitných skutočností. K tabuľke výpočtu priemerného týždenného služobného času\nv sledovaných referenčných obdobiach poukázal na koncentráciu konania v zmysle § 153 Civilného\nsporového poriadku.\n55. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním Rozhodnutia riaditeľa Krajského\nriaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, rozpisu odpracovaných hodín, plánu\nslužieb, výplatných pások žalobcu, rodného listu maloletého dieťaťa žalobcu a zistil nasledovný skutkový\nstav:\n56. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici zo\ndňa 31.08.2017 bol žalobca vymenovaný dňom 01.09.2017 do funkcie rotmajster s miestom vykonávania\n\nštátnej služby Fiľakovo, následne bol vymenovaný dňom 18.01.2019 do stálej štátnej služby ako hasičzáchranár, v organizačnej jednotke Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Lučenec,\nHasičská stanica so sídlom vo Fiľakove.\n57. Z predloženého rodného listu E. B., nar. XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobca je otcom jedného\nmaloletého dieťaťa.\n58. Z výplatných pások a evidencie dochádzok žalobcu vyplýva, že:\nV období marec 2021 - december 2021 za 10 mesiacov t. j. 306 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 102 zmenových služieb (306 dní :\n3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2448 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (102 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 10 mesiacov predstavuje 43,71 týždňov (306\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2448 a priemernom počte týždňov 43,71 v tomto období,\ntak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56 hodín (2448 hodín : 43,71 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie marec 2021 až december 2021 predstavuje:\n- fond pracovného času 1639,60 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 566,60 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0,73 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nv rozsahu 567,33 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2021 pripadá v priemere 43,71 pracovných\ntýždňov, čo potom v jeho prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2021 dosiahol jeho\npriemerný týždenný pracovný čas 50,49 hodín (2206,93 hodín : 43,71 týždňov).\nV období január 2022 - december 2022: za 12 mesiacov, t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb\n(365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14\ntýždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2022 až december 2022 predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 1950 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 684,99 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 684,99 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2022 pripadá v priemere 52,14\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2022\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 50,54 hodín (2634,99 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2023 - december 2023: za 12 mesiacov t. j. 365 dní pri naplánovanej 24 hodinovej\nslužbe na každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 121,67 zmenových služieb\n(365 dní : 3 zmeny), čo predstavuje celkovo 2.920,08 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (121,67\nzmenových služieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 12 mesiacov predstavuje 52,14\ntýždňov (365 dní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 2.920,08 a priemernom počte týždňov 52,14\nv tomto období, tak priemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe\nrozvrhu služobných zmien predstavuje v priemere 56 hodín (2.920,08 hodín : 52,14 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2023 až december 2023 predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 1969,80 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 710,70 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 50,98 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 761,68 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2023 pripadá v priemere 52,14\n\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2023\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 52,39 hodín (2731,48 hodín : 52,14 týždňov).\nV období január 2024 - február 2024: za 2 mesiace, t. j. 60 dní pri naplánovanej 24 hodinovej službe\nna každý tretí deň by v tomto období každý hasič mal odpracovať 20 zmenových služieb (60 dní :\n3 zmeny), čo predstavuje celkovo 480 odpracovaných hodín za uvedené obdobie (20 zmenových\nslužieb x 24 hodín). Priemerný počet týždňov za obdobie 2 mesiace predstavuje 8,57 týždňov (60\ndní : 7 dní). Pri počte odpracovaných hodín 480 a priemernom počte týždňov 8,57 v tomto období, tak\npriemerný týždenný pracovný čas hasiča na pracovisku pri existujúcom spôsobe rozvrhu služobných\nzmien predstavuje v priemere 56,01 hodín (480 hodín : 8,57 týždňov).\nV žalobcovom prípade za obdobie január 2024 a február 2024 predstavuje:\n- fond pracovného času predstavuje 320 hodín;\n- určená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 ZoHaZZ v rozsahu 135,20 hodín;\n- nariadená služobná pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ v rozsahu 0 hodín.\nSpolu služobná pohotovosť určená podľa § 92 ods. 1 ZoHaZZ a nariadená podľa § 92 ods. 2 ZoHaZZ\nspolu v rozsahu 135,20 hodín. Na uvedené časové obdobie roku 2024 pripadá v priemere 8,57\npracovných týždňov, čo potom v žalobcovom prípade znamená, že za uvedený časový úsek roku 2024\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 53,12 hodín (455,20 hodín : 8,57 týždňov). Nakoľko si\nžalobca v roku 2024 uplatnil nemajetkovú ujmu za mesiace január a február, pričom referenčné obdobie,\nz ktorého súd vychádzal je šesťmesačné, súd prepočítal referenčné obdobie pokrývajúce mesiace január\n- február 2024 spolu s mesiacmi september až december 2023, pričom zistil, že na uvedené obdobie\npripadne v priemere 26 týždňov, čo znamená, že za uvedený časový úsek priemerný pracovný čas\npredstavuje 52,65 hodín (975 hodín FPČ + 393,98 hodín pohotovosť = 1368,98/26 týždňov).\n59. Žalobca na pojednávaní súdu, pričom išlo o jeho výsluch ako dôkaz uviedol, že pracuje v Hasičskom\na záchrannom zbore siedmi rok, pričom nemajetkovú ujmu žiada z dôvodu, že vykonáva 24-hodinovú\npracovnú službu a nie je mu zaplatená nočná pohotovosť. Nočná pohotovosť spočíva v pripravenosti\nna výjazd, ktorý je do jednej minúty, takže musia byť maximálne pripravení na to, aby vedeli zvládnuť\ntakéto nočné výjazdy. Nikdy nevedia do čoho idú, pretože idú pomáhať ľuďom, resp. zachraňovať nejaké\nmajetky, čo je dosť náročné na prípravu. Aj po službe musí plniť pokyny zamestnávateľa, chodia na\nrôzne previerkové, taktické cvičenia, povodňové výcviky. Tieto činnosti sa vykonávajú mimo služby v\nrámci voľného času, ktorý by vedel využiť pre rodinu. Z dôvodu, že musí pracovať nad týždenný rámec\npracovného času ho to obmedzuje v chove domácich zvierat, v prácach okolo domu, keďže je z dediny,\nmálo sa venuje dcérke, hrával v minulosti futbal, čo už nemôže, pretože by sa nevedel zúčastňovať\ntréningov ani zápasov. Čo sa týka nemajetkovej ujmy v rámci hasičského zboru, niektorí hasiči to žalujú,\nniektoré nežalujú. Riešil by to aj v prípade, ak by ostatní hasiči nežalovali, nakoľko to už trvá niekoľko\nrokov a riešilo sa to aj s nadriadenými, avšak vždy to ostalo len pri sľuboch. Nie sú to len peniaze, ale\nje to hlavne otázka odlúčenia od rodiny.\n60. Podľa čl. 144 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone\nsvojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.\n61. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy\npreniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie\nprávne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády\npodľa čl. 120 ods. 2.\n62. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n\n63. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. c), d), e) Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo na\nspravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä c) ochranu bezpečnosti\na zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e) primeraný odpočinok po práci.\n64. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe\nzdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\n65. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému\núradu.\n66. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť\nv kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n67. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov\nje rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.\n68. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nerovnomernom\nrozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín.\nCelková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej\npohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n69. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný úrad\nurčuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia\nslužobného času.\n70. Podľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, na\nzabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v mieste vykonávania štátnej služby,\n71. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť\nvymedzený priestor na odpočinok.\n72. Podľa § 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi za\npodmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat,\nb) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat\nza štátnu službu nadčas, g) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu\nškodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému\nplatu podľa § 209e.\n73. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný plat tvoria\nzložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).\n74. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušníkovi v\nrozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie\nbrannej pohotovosti štátu.\n75. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak príslušník\nvykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného\nplatu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku\nv týždni, zvýšená o 60 %.\n\n76. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príplatok za\nvykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na\nposkytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od\nskončenia tejto služby.\n77. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak je príslušníkovi\npodľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná\nnáhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o\ndeň služobného pokoja.\n78. Podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, ak\nje príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto\npohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o\npohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň\nslužobného pokoja.\n79. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, náhrada za služobnú\npohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej\nslužby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.\n80. Podľa § 130 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, príslušnou časťou\nslužobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175\nslužobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne\nupraví.\n81. Podľa § 135e ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom\nštátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť\nvykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.\n82. Podľa § 135e ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, výkonom štátnej\nslužby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej organizácie alebo záujmového\nzdruženia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak\nna ňu príslušník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu\nnadriadeného.\n83. Podľa § 135e ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v priamej súvislosti s\nvýkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas štátnej služby obvyklé\nalebo potrebné pred začiatkom štátnej služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie,\nprípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz\nalebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.\n84. Podľa § 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre\nPolicajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\n85. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej\nosobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena\na prejavov osobnej povahy.\n86. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n87. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n\n88. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie.\n89. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n90. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než\nzabezpečená pohľadávka.\n91. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n92. Podľa bodu 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Pojem\n\"odpočinok\" sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom\nspoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané\nprestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu týždenného pracovného\nčasu\n93. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a\nochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n94. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas.\n95. Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a\nsúkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19\ntejto smernice.\n96. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: \"pracovný čas\" je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.\n97. Podľa čl. 2 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: \"čas odpočinku\" je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom.\n98. Podľa čl. 2 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, na účely tejto smernice platia tieto definície: \"nočný čas\" je akýkoľvek čas,\nale nie kratší ako sedem hodín, definovaný vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorý v každom prípade\nmusí zahŕňať dobu medzi polnocou a 5. hodinou rannou.\n99. Podľa čl. 2 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, práca na zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného\nčasu na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden druhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa\nurčitého rozvrhnutia, vrátane rotujúceho rozvrhnutia, pričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo\nprerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v priebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v\nrôznom čase.\n\n100. Podľa čl. 6 písm. a), b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\ntoho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: týždenný pracovný čas\nbude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi\nzmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi, priemerný pracovný čas pre každé obdobie\nsiedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n101. Podľa čl. 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času, členské štáty môžu ustanoviť: a) pre uplatňovanie článku 5 (týždenný čas\nodpočinku) referenčné obdobie nepresahujúce 14 dní; b) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný\npracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne; c) pre uplatňovanie článku 8 (dĺžka nočnej práce) referenčné obdobie definované po\nkonzultácii so sociálnymi partnermi alebo definované kolektívnymi zmluvami alebo dohodami uzavretými\nmedzi sociálnymi partnermi na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Ak minimálny\n24-hodinový\nčas týždenného odpočinku, vyžadovaný podľa článku 5, spadá do tohto referenčného obdobia, nie je\nzahrnutý do výpočtu priemeru.\n102. Podľa čl. 17 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady ochrany\nbezpečnosti a zdravia pracovníkov sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania čl. 3 až 6, 8 a 16,\nkeď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria a / alebo\nnie je vopred určené alebo si ho môžu určiť samí pracovníci a najmä v prípade: a) vrcholových riadiacich\npracovníkov alebo iných osôb s právomocou nezávislého rozhodovania, b) rodinných pracovníkov alebo\nc) pracovníkov slúžiacich náboženské obrady v kostoloch a náboženských spoločenstvách.\n103. Podľa čl. 17 ods. 5, prvý pododsek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môže odchýliť\nod článku 6 a článku 16 písm. b) v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s ustanovenými v\ndruhom a sedemnástom pododseku tohto odseku.\n104. Podľa článku 2 ods. 1, 2 smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia\nbezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, táto smernica sa vzťahuje na všetky\nodvetvia činnosti, verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby,\nvzdelávanie, kultúru, voľný čas atď.). Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v\nrozpore charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené\nsily, polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. V takom prípade sa bezpečnosť a\nochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto smernice.\n105. V konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 5.813,22 Eur na tom\nskutkovom a právnom základe, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku porušenia práva Európskej\núnie, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie\npracovného času, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná do vnútroštátneho právneho\nporiadku Slovenskej republiky. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáha titulom náhrady škody,\nktorá mu vznikla ako jednotlivcovi porušením úniového práva žalovaným ako členským štátom Európskej\núnie.\n106. Spor o náhradu škody z dôvodu porušenia úniového práva patrí do právomoci súdu, pretože v\npodmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiadny iný orgán ako všeobecný súd v\ncivilnom sporovom konaní, ktorý by mal právomoc rozhodnúť o predmete tohto sporu. Súd poukazuje na\nčl. 1 CSP podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva\na rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Podľa\n§ 3 ods. 1 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak\nich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V zmysle § 21 Občianskeho zákonníka,\npokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Právomoc je jednou z\nprocesných podmienok. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo)\nv každom štádiu konania a na každej inštancii. Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu\nkonania. Ak súd zistí nedostatok právomoci, musí tiež zisťovať existenciu iného príslušného orgánu,\n\nktorý má právomoc vo veci konať a ktorému je súd povinný vec po zastavení konania postúpiť (§ 10 ods.\n1 CSP). Ak takýto štátny orgán neexistuje, súkromnoprávny spor resp. iná súkromnoprávna vec patrí\ndo právomoci súdu. Spor o náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva únie v dôsledku\nnesprávneho prebratia - transpozície smernice Európskej únie do vnútroštátneho právneho poriadku, je\npotrebné zaradiť medzi súkromnoprávne spory, pričom súd poukazuje na to, že z judikatúry Súdneho\ndvora vyplýva, že spory o náhradu škody spôsobenej porušením práva únie medzi jednotlivcom a\nštátom majú rozhodovať príslušné vnútroštátne súdy. Keďže v posudzovanom spore sa medzi žalobcom\na žalovaným jedná o súkromnoprávny spor týkajúci sa žalobcom uplatneného nároku na náhradu\nškody porušením úniového práva, ktorej sa domáhal ako nemajetkovej ujmy, preto súd má v zmysle\nustanovenia § 3 CSP právomoc spor medzi žalobcom a žalovanou prejednať a rozhodnúť.\n107. Ďalšou námietkou žalovaného vo vyjadrení je, že žalobcovi z uplatneného titulu nemohla vzniknúť\nškoda, pretože za vykonávanú štátnu službu ako aj služobnú pohotovosť bol odmenený v zmysle\nplatných právnych predpisov. Žalobcom uplatnený nárok predstavuje mzdový nárok, ktorý si mal\nuplatňovať voči svojmu zamestnávateľovi a nie voči žalovanému, čím vzniesol námietku nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie.\n108. V prípade absencie alebo nesprávnej transpozície smerníc, ako právnych aktov Európskej\núnie, ktoré majú priamy účinok a sú ich ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné a presné,\nosoby, ktoré sú konaním štátu poškodené, môžu sa voči štátu domáhať náhrady spôsobenej škody.\nPredpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti\nčlenského štátu za takto vzniknutú škodu. Článok 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času má priamy účinok, pretože\npriznáva jednotlivcovi práva, v rámci minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri\norganizácii pracovného času. Zodpovednosť členského štátu Európskej únie platí v prípade každého\nporušenia bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný\norgán má podľa vnútroštátneho práva povinnosť škodu nahradiť. Z uvedených dôvodov je preto\nžalovaný - Slovenská republika v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, za ktorý koná\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný štátny orgán, do pôsobnosti ktorého patrí hasičský\na záchranný zbor, ktorého príslušníkom bol žalobca v rozhodnom období. Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky je zároveň štátny orgán, do kompetencie ktorého spadá právna úprava zriadenia, postavenia\norganizácie a riadenia hasičského a záchranného zboru, úprava štátnej služby a právnych vzťahov, ktoré\nsúvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov hasičského a záchranného\nzboru. Ministerstvo je kompetenčne zodpovedné aj za riadnu transpozíciu smerníc Európskej únie do\nslovenského právneho poriadku týkajúce sa úpravy požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia\npri organizácii pracovného času príslušníkov hasičského a záchranného zboru. V zmysle článku 29\nsmernice 2003/88/ES je táto smernica adresovaná členským štátom únie; žalovaný ako členský štát\na adresát smernice 2003/88/ES po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je zodpovedný za\nprijatie všetkých opatrení legislatívnej aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu smernice. V prípade\nnesplnenia tejto povinnosti je štát (žalovaný) zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu smernice, pokiaľ\nk nesprávnej aplikácii smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku.\nKeďže smernica 2003/88/ES je určená žalovanému (štátu), ktorý zodpovedá za jej správne prebratie, v\nkonaní o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym prebratím smernice do právneho poriadku je pasívne\nvecne legitimovaný žalovaný (štát). Obrana žalovaného v spore nedostatkom pasívnej legitimácie je\nbezpredmetná.\n109. V zmysle článku 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, článku 144 Ústavy SR a tiež článku 3 CSP,\nje súd viazaný medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, je tiež viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej\núnie. Komunitárne právo je bez ďalšieho nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi\nnimi rozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v\nprospech komunitárneho práva. Pri výkone súdnej moci treba prihliadať na interpretáciu prameňov\npráva Európskej únie tak, ako je podávaná súdnym dvorom. Vzťah Úniového a vnútroštátneho práva\nsa riadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať\nnormy komunitárneho práva ex officio. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci zodpovednosti členských\nštátov za porušenie práva Únie je založená na zásade pacta sumt servanda, vyjadrená v článku 10\nZmluvy o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého sú členské štáty povinné prijať všetky\nopatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich im zo zmluvy, alebo z činnosti\n\nspoločenstva a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy\nalebo ohroziť reálny účinok komunitárneho práva. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu v\nzmysle judikatúry ESD vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského štátu za takto\nvzniknutú škodu a ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu alebo\nnesprávnu transpozíciu smerníc. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právne akty Európskej Únie sú\nuvedené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Medzi tieto akty patria nariadenia, smernice,\nrozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Smernice sú osobitosťou práva Európskej Únie, nakoľko sú\nzáväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia\ndaného výsledku sa ponecháva na členské štáty - smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je\nurčená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Štátnym orgánom však je ponechaná voľba formy a\nprostriedkov. Vnútroštátni zákonodarcovia musia do vnútroštátneho práva prijať transponujúci právny\nakt (vnútroštátne vykonávacie opatrenie), ktorým sa vnútroštátne právne predpisy prispôsobia cieľom\nstanoveným v smernici. Prijatím novej smernice vzniknú dotknutým členským štátom dve povinnosti\n(1.) implementovať smernicu včas, t. j. v lehote určenej priamo v smernici, resp. do 20 dní odo dňa jej\nzverejnenia v Úradnom vestníku a (2.) implementovať smernicu správne. Smernice v zásade nemajú\npriamy účinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou\nmôžu mať vo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal\ntransponujúci právny akt, t. j. v prípadoch, keď smernica nebola transponovaná do vnútroštátneho\npráva alebo bola transponovaná nesprávne, ustanovenia smernice sú imperatívne a dostatočne jasné a\npresné a ustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc\nje teda produktom Súdneho dvoru EÚ - vznikla z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ a bola\nvytvorená s cieľom vyriešiť situáciu, keď členský štát neimplementoval smernicu v určenej lehote resp.\nurčeným spôsobom a zároveň sú splnené štyri podmienky na priznanie priamej účinnosti, a to (a) jasný,\npresný a dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici, (b) nepodmienený záväzok, (c) uplynutie\nlehoty na transpozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku a (d) nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá\npovinnosť jednotlivcovi (naopak, priznáva mu nejaké právo). Pri splnení týchto požiadaviek sa môžu\njednotlivci odvolať na ustanovenia smernice pred orgánom verejnej moci. Súdny dvor EÚ judikoval,\nže znením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj\niné verejné orgány. Cieľ smerníc je záväzný pre všetky orgány, ktoré sú na základe rozhodnutia štátu\nzodpovedné za poskytovanie verejných služieb a ktoré majú na tento účel určité osobitné právomoci,\nktoré sú nad rámec pravidiel medzi jednotlivcami. Podľa judikatúry Súdneho dvora má jednotlivec\nnárok na náhradu škody od členského štátu, ktorý nedodržiava právne predpisy Únie. Súdny dvor znovu\nzopakoval, že aj keď komunitárne právo nemá výslovné ustanovenie o zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, tento princíp je vlastný komunitárnemu právu.\nK tomuto záveru dospel interpretáciou Zmluvy o založení ES, odvolávajúc sa na základné princípy\nkomunitárneho právneho systému a všeobecné princípy spoločné pre právne systémy členských štátov.\nNavyše dodal, že zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva je objektívna,\nbez ohľadu na zavinenie. Priama použiteľnosť ustanovení komunitárneho práva nevylučuje právo\njednotlivca na odškodnenie v prípade ich porušenia. Práve naopak, právo jednotlivca na odškodnenie je\nnevyhnutnou súčasťou priameho účinku ustanovení komunitárneho práva, ktorých porušenie je príčinou\nspôsobenej škody. Súdny dvor tiež dal jednoznačnú odpoveď, že povinnosť štátu vzniká bez ohľadu\nna to, ktorá zložka jeho moci spôsobila porušenie komunitárneho práv, t. j. aj v prípade, ak porušenie\nkomunitárneho práva svojou činnosťou alebo nečinnosťou spôsobil vnútroštátny zákonodarca. V tejto\notázke sa Súdny dvor inšpiroval úpravou zodpovednosti štátu v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ\nide o netransponovanú smernicu alebo nedostatočne transponovanú smernicu, takéto odvolanie (na\nustanovenie smernice) je možné, ak: (I.) cieľom smernice je priznať práva jednotlivcom, (II.) obsah práv\nje možné určiť na základe ustanovení smernice a (III.) existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnením\npovinnosti transponovať smernicu a škodou spôsobenou poškodenej strane. Je ďalej potrebné uviesť,\nže Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES má priamy účinok, nakoľko\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva Únie (ktoré sú mu pripísateľné) súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená.\nTáto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na\nverejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva\ndotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. V súlade s judikatúrou Súdneho\ndvora môže náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi zabezpečiť nielen verejnoprávny subjekt, ale aj\nštát, t. z. že právo Únie nebráni tomu, aby mohla zodpovednosť verejnoprávneho subjektu za škodu\nspôsobenú jednotlivcovi vzniknúť popri zodpovednosti, ktorú má samotný členský štát. V danom prípade\n\nide o objektívnu a absolútnu zodpovednosť štátu, ktorá tu existuje bez ohľadu na to, ktorý konkrétny\nverejný orgán sa porušení práva Únie dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal povinnosť škodu podľa\nvnútroštátnych noriem nahradiť. Aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru,\nže žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný - pasívne vecne legitimovaným subjektom v danom\nspore je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR ako orgán, do pôsobnosti\nktorého spadá aj Hasičský a záchranný zbor (§ 11 písm. c/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), ktorého príslušníkom je a bol žalobca aj v rozhodnej\ndobe, pričom MV SR je súčasne garantom právnej úpravy vymedzenej ZoHaZZ, súčasne predstavuje\ngaranta riadnej transpozície smernice Európskej únie do slovenského právneho poriadku.\n110. V súvislosti so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti súdu žalovaným súd poukazuje\nna § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje osobitnú miestnu príslušnosť tak, že\npopri všeobecnom súde žalovaného, je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode nastala\nskutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Zo skutkových tvrdení, ktoré žalobca v konaní uvádza\nvyplýva, že k zásahu do jeho práv postupom žalovaného došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby\npríslušníka hasičského a záchranného zboru v mieste vykonávania štátnej služby v územnom obvode\nOkresného súdu Lučenec, preto súd postupom podľa § 42 Civilného sporového poriadku námietku\nmiestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n111. Na žalobcu, ako príslušníka hasičského a záchranného zboru, sa Smernica Európskeho parlamentu\na Rady 2003/88/ES vzťahuje. V zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie k\nzákonu č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore je uvedená aj Smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2002. Podľa bodu 5 úvodných ustanovení smernice všetci\npracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku. Pojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách\nčasu, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálne\ndenný, týždenný a ročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. Smernica ustanovuje minimálne\npožiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času. Vzťahuje sa na\nminimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a\nna maximálny týždenný pracovný čas a určité aspekty nočnej práce a práce na zmeny a rozvrhnutie\npráce. Podľa článku 1 ods. 3 sa Smernica vzťahuje na všetky odvetvia činnosti verejné a súkromné\npodľa článku 2 Smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice.\nPodľa článku 2 Smernice je pracovný čas akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa\npokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi\npredpismi alebo praxou. Čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Práca\nna zmeny je akákoľvek metóda organizácie pracovného času na zmeny, pri ktorej pracovníci jeden\ndruhého striedajú na rovnakých pracoviskách podľa určitého rozvrhnutia vrátane rotujúceho rozvrhnutia,\npričom pracovný čas môže byť nepretržitý alebo prerušovaný a pre pracovníkov má dôsledok, že v\npriebehu určitej doby dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. Podľa článku 6 Smernice členské\nštáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť\na zdravie pracovníkov týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi\nalebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi.\nPriemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Aplikujúc\nuvedené znenie smernice možno zhrnúť, že Smernica upravuje minimálne požiadavky na bezpečnosť\na ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné\naj súkromné. Smernica v kapitole 5 upravuje odchýlky a výnimky, ktoré môžu členské štáty uplatniť\nvzhľadom na osobitnú povahu príslušných činnosti, avšak pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné\nzásady ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Konkrétne podľa kapitoly 5 článku 17 sa členské\nštáty môžu odchýliť od uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16, keď vzhľadom na osobitnú povahu\npríslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria, alebo nie je vopred určené, alebo si ho\nvopred môžu určiť sami pracovníci. Podľa ods. 5 článku 17 Smernice sa možno odchýliť od článku\n6 v prípade lekárov v odbornej príprave v súlade s uvedenými ustanoveniami Smernice. Smernica\npre členské štáty zároveň určuje prechodné obdobie na zosúladenie vnútroštátnej legislatívy týkajúcej\nsa organizácie pracovného času. Štátna služba žalobcu nevykazuje žiadne osobitosti, ktoré by v\nštandardnom režime fungovania v rámci plnenia úloh zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. mali zakladať\nvýnimku z pôsobnosti Smernice podľa článku 17. Článok 17 Smernice upravuje prípady, v ktorých\nsa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania článkov 3 až 6, 8 a 16 Smernice, keď vzhľadom na\nosobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria alebo nie je pracovný čas\nvopred určený alebo si ho môžu určiť sami pracovníci, aj to len pri zachovaní náležitého zreteľa na\n\nvšeobecné zásady ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Smernica Európskeho parlamentu a\nRady 2003/88/ES sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné. Podľa článku 2 Smernice\n89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov\npri práci ods. 1 táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností verejné a súkromné (priemysel,\npoľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru, voľný čas, atď.). Podľa ods.\n2 sa táto Smernica neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore charakteristiky vlastné pre\nurčité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napr. ozbrojené sily, polícia alebo pre určité osobitné\nčinnosti služieb civilnej ochrany. V tomto prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ\nje to možné, musí zabezpečiť v zmysle cieľov tejto Smernice. Článok 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS\nnevylučuje z pôsobnosti smernice služby civilnej ochrany ako takej, ale len určité osobitné činnosti týchto\nslužieb, ak charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení smernice.\nTáto výnimka zo široko vymedzeného rozsahu pôsobnosti Smernice 89/391/EHS sa musí vykladať\ntak, že jej rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na prípady nevyhnutnej ochrany záujmov, napr. v prípade\nneočakávaných udalostí priamo ohrozujúcich život, zdravie, či majetok, pre ktoré je typické, že nie je\nmožné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy. Aj keď služba žalobcu okrem iných\núloh zahŕňa aj úlohy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva, tak za štandardných podmienok činnosti s\nňou spojené možno vopred plánovať, vrátane pracovného času príslušníkov zboru v súlade s úlohami,\nktoré boli na zbor prenesené. Výkon služby žalobcu sa nevyznačuje žiadnymi osobitosťami, ktoré by\nodporovali použitiu právnych noriem spoločenstva v oblasti zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia\nzamestnancov pri práci. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že v danom prípade služobná\nčinnosť žalobcu patrí do pôsobnosti Smernice 2003/88/ES.\n112. Podľa článku 7 ods. 2, 5 čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky a článku 3 Civilného sporového\nporiadku je súd viazaný medzinárodno-právnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť\npred zákonom. Je viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej\núnie. Komunitárne právo je bez ďalšieho nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi\nrozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech\nkomunitárneho práva. Pri výkone súdnej moci je potrebné prihliadať na interpretáciu prameňov práva\nEurópskej únie tak, ako je vykladaná Súdnym dvorom. Vzťah úniového a vnútroštátneho práva sa\nriadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať normy\nkomunitárneho práva z úradnej povinnosti. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa\njudikatúry Európskeho Súdneho dvora vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského\nštátu za takto vzniknutú škodu, ak ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu\nalebo nesprávnu transpozíciu smerníc. Smernice sú osobitosťou práva Európskej Únie, pretože sú\nzáväzné pre členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia\nvýsledku sa ponecháva na členské štáty. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ\nide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Štátnym orgánom je ponechaná voľba formy a prostriedkov dosiahnutia\núčelu smernice, tzn., že vnútroštátny zákonodarca musí prijať transponujúci právny akt, ktorým sa\nvnútroštátne právne predpisy prispôsobia cieľom ustanoveným v smernici. Členský štát Európskej únie\nmusí implementovať smernicu včas, t. j. v lehote určenej priamo v smernici, prípadne do 20 dní odo\ndňa jej zverejnenia v úradnom Vestníku a zároveň ju musí implementovať správne. Smernice nemajú\npriamy účinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou\nmôžu mať vo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal\ntransponujúci právny akt. Ustanovenia smernice sú imperatívne ak sú dostatočne jasné a presné\na ustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je\nvýsledkom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor rovnako judikoval, že\nznením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj\niné verejné orgány. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/\nES má priamy účinok (rozsudok C-429/09 vo veci G. D.), pretože priznáva jednotlivcom práva, ktoré\nmôžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva\núnie súčasťou systému zmlúv, na ktorých je únia založená. Táto povinnosť platí v prípade každého\nporušenia práva únie členským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto porušenia\ndopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade\npovinnosť túto škodu nahradiť. Žalovaný v konaní namietal tvrdenie žalobcu, že dotknutá smernica\nnebola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná správne, tvrdil, že paragrafové\nznenie zákona č. 315/2001 Z. z. neodporuje dotknutej smernici. Z citovaných paragrafových znení\nzákona č. 315/2001 Z. z. nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola\n\npovažovaná za súčasť služobného času. Čas služobnej pohotovosti, pokiaľ nedochádza k služobným\nvýjazdom, sa do služobného času nezapočítava a práve v tom spočíva rozpor s právom Európskej únie.\nŽalovaný argumentoval, že nemožno výkon neaktívnej služobnej pohotovosti započítať do pracovného\nslužobného času. Služobnú pohotovosť zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve\nnaopak, z § 86 zákona č. 315/2001 Z. z. pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že\nzákon rozlišuje medzi dĺžkou vykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou\nv mieste vykonávania štátnej služby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby\na výkonu služobnej pohotovosti v § 103 zákona, keď za výkon služobnej pohotovosti patrí mimo\nslužobného príjmu osobitný mzdový nárok vo forme peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť v štátnej\nslužbe, ktorá sa určuje ako percento z časti služobného príjmu. Rozlíšenie vyplýva z § 122 ods. 3 zákona,\npretože ak počas trvania služobnej pohotovosti dôjde k vykonaniu výjazdu, až takéto vykonávanie je\nštátnou službou. Podľa citovanej Smernice 2003/88/ES je pracovný čas aj čas pracovnej pohotovosti\na pohotovostnej služby, počas ktorej je pracovník fyzicky prítomný na pracovisku.\n48hodinová hranica pre priemerný týždenný pracovný čas určená smernicou zahŕňa nadčasy, aj pracovnú\npohotovosť. Zákon č. 315/2001 Z. z. umožňuje zamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej\npohotovosti do služobného času a rozvrhnúť žalobcovi služobný pracovný čas tak, že tento presiahne\nmaximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm. b) Smernice. Z uvedeného preto možno vyvodiť záver,\nže práva žalobcu sú vzhľadom na znenie článku 2, článku 6 písm. b) Smernice porušované, a to\ndostatočne závažne, pretože ide o práva s osobitným významom, ktoré zakladajú minimálnu požiadavku\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n113. Náhrada škody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva únie musí byť primeraná vzniknutej\nškode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv. Slovenský právny poriadok neobsahuje pravidlá\nna odškodnenie jednotlivcov pri porušení komunitárneho práva. Súd sa stotožňuje s argumentáciou\nžalobcu, že nerešpektovaním smernice mu vznikla ujma, ktorú je možné analogicky posudzovať podľa\n§ 11 a nasledovných Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z\nvýpovede žalobcu, z rozpisu jeho pracovnej pohotovosti, z evidencie dochádzky za žalované obdobie a\nz obsahu výplatných pások žalobcu za obdobie marec 2021 až február 2024 možno konštatovať, že pri\nurčení pracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom došlo k prekročovaniu maximálneho\nlimitu 48 hodín priemerného pracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období, t. j. v čase od\nmarca 2021 až do februára 2024 a v príčinnej súvislosti s porušovaním článku 2 a článku 6 písm.\nb) Smernice 2003/88/ES dlhodobo dochádzalo k porušovaniu práv žalobcu, a to práva na ochranu\nzdravia, bezpečnosti a zdravia pri práci, práva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a\nprimeraný odpočinok po práci, práva na súkromný a rodinný život. V dôsledku nerešpektovania smernice\npri rozvrhovaní pracovného času žalobca prišiel o veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak\nvenoval rozvíjaniu osobných, rodinných, priateľských aktivít, fyzickej, psychickej relaxácii, čím možno\nkonštatovať aj zásah do osobnostných práv žalobcu. Na základe uvedeného žalobcovi nepochybne\nvznikol nárok na primerané odškodnenie. Iba samotné konštatovanie porušenia práv by nesplnilo\nfunkciu dostatočného zadosťučinenia. Peňažná náhrada je v tomto prípade jednoznačne spôsobilá\nforma odškodnenia vzniknutej ujmy.\n114. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej\npremlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade za\nnemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého\nporušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby.\n115. K ujme na žalobcových osobnostných právach dochádzalo každým mesiacom za žalované obdobie\n(marec 2021-febrár 2024 vrátane) tým, že nebol dodržaný limit pracovného času podľa článku 6 písm.\nb) Smernice, pričom toto porušovanie Smernice nebolo kompenzované v jeho služobnom plate za\nkaždý príslušný mesiac. Služobný plat hasičov je splatný 10. dňom mesiaca za predchádzajúci mesiac.\nAk by táto ujma utrpená v daný mesiac bola kompenzovaná v jeho služobnom plate za daný mesiac,\nškoda by bola takto nahradená a nebolo by potrebné domáhať sa jej v tomto súdnom konaní. Súd ustálil\nzačiatok plynutia premlčacej doby na dátum splatnosti mzdy žalobcu, pretože tento okamih sa viaže\nna moment vzniku nemajetkovej ujmy. Skutočnosť, že dátum splatnosti mzdy súčasne vo všeobecnosti\nsúvisí tiež so mzdovými nárokmi žalobcu ako hasiča vo vzťahu k jeho služobnému úradu, je okolnosť\nnesúvisiaca s posúdením námietky premlčania, pokiaľ ide o predmetný nárok.\nV predmetnej veci,\nvzhľadom na povahu nároku, žalobcovi vznikla nemajetková ujma každý mesiac potom, čo v priamej\n\nsúvislosti s porušením jeho práva, jeho ujma nebola kompenzovaná v služobnom plate navyše o 35%.\nRozhodujúcim momentom vzniku tejto ujmy je preto 10. deň každého nasledujúceho mesiaca rozhodnej\ndoby, ktorý sa v tomto prípade zhoduje s výplatným termínom.\n116. V tomto prípade si žalovaný nárok (resp. jeho jednotlivé dielčie nároky podľa mesiacov) uplatnil\npočnúc splatnosťou služobného platu (mzdy) za mesiac marec 2021, kedy o rozsahu prekročenia\nmaximálneho týždenného pracovného času, ako aj o výške prípadnej adekvátnej náhrady za\nnezapočítané hodiny odpracovanej služobnej pohotovosti, sa dozvedel v deň splatnosti služobného platu\nza tento mesiac, ktorá nastala dňa 10.04.2021. Žalobu v tejto veci podal a doručil súdu elektronicky dňa\n14.03.2024, teda v rámci všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.\nŽiaden z čiastkových nárokov za jednotlivé mesiace, teda ani za mesiac marec 2021, ktorého sa fakticky\ntýka žalovaným vznesená námietka premlčania, premlčaný nie je. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nsúd udáva, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v celom rozsahu nedôvodná.\n117. Súd vo veci skúmal, či je daný základ nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku porušenia\njeho práv plynúcich z článku 2 a 6, písm. b) Smernice. Súdny dvor judikoval vo viacerých prípadoch, že\npoškodení jednotlivci majú právo na náhradu škody, keď sú splnené tri podmienky: 1./ cieľom porušenej\nprávnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je dostatočne závažné; 2./ existencia\nškody a 3./ priama príčinná súvislosť medzi porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom.\nPosúdenie, či tieto podmienky boli naplnené je na rozhodnutí toho ktorého vnútroštátneho súdu.\n118. Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd konštatuje, že v prejednávanej veci je splnená, nakoľko čl. 2 a čl.\n6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom,\nz ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom stanoviť 48-hodinovú hranicu pre\npriemerný týždenný pracovný čas, táto hranica zahŕňa aj nadčasy, ako aj pracovnú pohotovosť a od\nktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú\nide vo veci samej. Súčasne podľa judikatúry Súdneho dvora ide o dostatočne závažné porušenie práva\núnie - v každom prípade je porušenie práva Únie dostatočne závažné, pokiaľ je v rozpore s judikatúrou\nSúdneho dvora v danej oblasti (uvádzaná vyššie).\n119. Pokiaľ ide o polemiku ohľadne referenčného obdobia použitého na výpočet priemerného\ntýždenného pracovného času, v článku 16 smernice sa stanovuje, že \"doby platenej ročnej dovolenky\npriznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte\npriemeru neutrálne\". Ako vyplýva z Výkladového oznámenia Komisie o smernici Európskeho parlamentu\na Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Korigendum k oznámeniu\nKomisie), \"to znamená, že neexistenciu práce počas tohto obdobia nemožno použiť na kompenzáciu\niných období, počas ktorých sa presiahol maximálny týždenný pracovný čas\". Z toho možno dovodiť,\nže nie je správny názor, ktorý odpočítava od služobného času nároky na zákonom priznanú riadnu\ndovolenku alebo dobu pracovnej neschopnosti. Súd len na okraj poznamenáva, že to by nevyhnutne\nznamenalo, že žiadny z príslušníkov HaZZ by nečerpal tieto zákonné nároky, pretože tieto nároky\nna dovolenku a práceneschopnosť by boli automaticky odpočítavané od služobného času, čo je v\nrozpore nielen s účelom a cieľom smernice, ale aj v rozpore s § 97 ods. 1 zákona o HaZZ, ktorý\nza čas vykonávania štátnej služby považuje aj čerpanie dovolenky, plateného služobného voľna,\nnáhradného voľna za štátnu službu nadčas a vo sviatok, ale aj neprítomnosť príslušníka v štátnej službe z\ndôvodu dočasnej práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Súd pritom zdôrazňuje, že záväzok\ngarantovať priemerný 48 hodinový týždenný pracovný čas podľa článku 6 písm. b) smernice (bez ohľadu\nna jeho dĺžku) platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k referenčnému obdobiu, nakoľko žiadne ustanovenie\nsmernice nespája so zavedením referenčných období pre štáty možnosť nerešpektovať ich záväzok\npodľa článku 6 písm. b) smernice.\n120. Čo sa týka druhej podmienky (existencia škody) a tretej podmienky (príčinná súvislosť), táto\núzko súvisí s posúdením nároku, ktorý si žalobca z titulu porušenia unijného práva uplatnil. Súdny\ndvor ustálil, že náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením komunitárneho práva zo strany\nčlenského štátu musí byť adekvátna spôsobenej škode. Keďže v tejto oblasti neexistuje komunitárna\nprávna úprava, kritériá na určenie rozsahu odškodnenia vyplývajú z vnútroštátneho právneho poriadku,\npričom však tieto kritériá nemôžu byť menej priaznivé ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia\nvnútroštátneho práva, a rovnako tieto kritériá nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú\n\nnemožnosť dosiahnutia odškodnenia, prípadne ho neprimerane sťažia. V neposlednom rade náhrada\nškody spôsobenej jednotlivcom porušením práva Únie musí byť primeraná vzniknutej škode, aby mohla\nzabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je potom na vnútroštátnom práve členských štátov, aby\npri dodržaní zásady rovnocennosti a efektivity určili, či sa náhrada škody musí poskytnúť vo forme\nudelenia dodatočného náhradného voľna, alebo vo forme finančného odškodnenia a aby definovali\npravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Slovenská právna úprava neobsahuje pravidlá\nna odškodňovanie jednotlivcov pri porušovaní komunitárneho práva.\nV posudzovanej veci dospel\nsúd k záveru, že je potrebné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že nerešpektovaním Smernice\nmu vnikla nemajetková ujma, ktorú je možné analogicky (pozn. súdu - § 853 Obč. z.) posudzovať\npodľa zásad upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, vzťahujúcich sa na právo na ochranu\nosobnosti. Podľa Článku 36 ods. 1 písm. c), d) a e) Ústavy SR majú mať zamestnanci (teda aj žalobca)\nprávo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon (v danom prípade ZoHaZZ) im\nmá zabezpečiť i. a. ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného\nčasu a primeraný odpočinok po práci (obdobne v zmysle čl. 40 Ústavy SR má každý právo na\nochranu zdravia). V oblasti pracovnoprávnej je právo na ochranu zdravia zabezpečované predovšetkým\nzavádzaním takých opatrení, ako je organizácia pracovného času a odpočinku. Každý má pritom právo\nna odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelne platenej\ndovolenky tak, ako to je zakotvené aj v článku 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Samotná\nSmernica 2003/88/ES, ako aj Smernica 89/391/EHS vychádzali z faktu, že ešte je stále príliš vysoký\nvýskyt pracovných úrazov a chorôb z povolania a preto sa musia bezodkladne zaviesť, resp. zlepšiť\npreventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a tento cieľ sa nemá\npodriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci majú mať primeranú dobu odpočinku a všetkým\npracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas odpočinku a\nprimerané prestávky v práci. Na základe uvedeného je potom potrebné zaviesť maximálnu hranicu\ntýždenného času. Na základe dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že pri určovaní ev. nariadení\npracovnej pohotovosti spolu s určeným služobným časom došlo k prekračovaniu maximálneho limitu\n48-hodín priemerného pracovného týždňa u žalobcu v rozhodnom období (marec 2021 - február 2024).\nSúd vzhľadom na uvedené potom konštatuje, že žalobcovi v príčinnej súvislosti nerešpektovania čl. 2\na 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES vznikla nemajetková ujma, nakoľko došlo (dlhodobo) k porušovaniu\njeho základných osobnostných práv - práva na ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia\npri práci, práva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci,\nako aj práva na vedenie súkromného rodinného života. V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka môže\npoškodená osoba požadovať popri morálnej satisfakcii aj peňažnú satisfakciu a to tam, kde by sa\nsatisfakcia morálna nejavila ako postačujúca. V prejednávanej veci, ktorá vychádza z tej skutočnosti,\nže SR neprijala takú vnútroštátnu úpravu pri služobnom pomere hasičov, aby boli transformované\ndotknuté ustanovenia smernice do vnútroštátneho poriadku, je potrebné dospieť k záveru, že žaloba\nna upustenie od neoprávneného zásahu, ako aj žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na\nmieste, vzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (štát) a vzhľadom na dĺžku trvania\nneoprávnených zásahov zo strany žalovaného do práv žalobcu. Rovnako tak neprichádza do úvahy\nani morálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie. Tieto\nprostriedky nápravy za uvedených okolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť a v takom prípade\nsúdna prax nevylučuje možnosť bez ďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie. Samotné ustanovenie §\n13 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza pritom možnosti domáhať sa peňažného zadosťučinenia len\npríkladmo a podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov\nobdobnej závažnosti, kedy bude len morálne zadosťučinenie nepostačujúce. Pokiaľ sú splnené všetky 3\npodmienky, štát musí s výhradou nároku náhrady škody, ktorá má základ priamo v práve v Únie, napraviť\nnásledky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva, upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú\nškodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť\nmenej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada\nekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti, alebo nadmernému\nsťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). V danej veci je tiež podstatnou tá skutočnosť, že právo\nžalobcu na primeraný odpočinok po vykonanej práci je permanentne - niekoľko rokov porušované,\npričom povaha výkonu práce žalobcu je veľmi psychicky ako aj fyzicky náročná, neraz si vyžaduje aj\nnasadenie vlastného života a preto je nesmierne dôležité, aby žalobca mal možnosť si po vykonanej práci\nsi aj primerane odpočinúť, venovať sa svojim záľubám, rodine a iným aktivitám. V dôsledku aktuálnej\nprávnej úpravy, pokiaľ čas služobnej pohotovosti nie súčasťou služobného času, sa na strane žalobcu\npočas celého trvania služobného pomeru skracuje čas odpočinku. Tým mal súd preukázanú existenciu\n\nškody na strane žalobcu, ktorá je nepochybne v priamej príčinnej súvislosti s porušením komunitárneho\npráva.\n121. Na základe skutočností vyššie uvedených dospel súd k záveru, že základ nároku žalobcu je tak\ndaný. V dôsledku nerešpektovania čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES pri rozvrhovaní\npracovného času prišiel žalobca o veľký počet hodín voľného času, ktoré by inak venoval rozvíjaniu\nosobných, rodinných a priateľských vzťahov, ako aj fyzickej a psychickej relaxácii, čím došlo k zásahu\ndo jeho osobnostných práv (práva na ochranu zdravia, práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,\npráva na najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, práva na primeraný odpočinok po práci a práva na\nvedenie súkromného rodinného života), za čo mu nepochybne patrí nárok na primerané odškodnenie.\nSamotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a práve peňažná náhrada\nsa javí ako spôsobilá forma odškodnenia takejto vzniknutej ujmy.\n122. Žalovaný v priebehu konania namietal výšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú\npovažoval za neprimeranú. Pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je súd\nviazaný len v tom smere, že má posúdiť primeranosť uplatňovanej výšky náhrady ujme, ktorú v dôsledku\nnesprávnej implementácii normy európskej únie žalobca utrpel. Spôsob určenia, resp. posudzovania\nvýšky je na úvahe súdu. Naša právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobností (§ 11 a\nnasledujúce OZ) a právom na náhradu škody (§ 415 a nasledujúcich OZ), nakoľko je medzi nimi pojmová\ni obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy\na je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj\nprávnickej osobe a nemá povahu absolútnu, ale len povahu relatívnu a majetkovú. Zásadný rozdiel je aj\nmedzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva\nv tom, že pri určení nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu akú ujmu mohol\nzásah vyvolať a nemožno zistiť presne skutočnú ujmu, ktorú však v prípade náhrady škody treba presne\nuviesť a preukázať. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať\nsvoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako tak, aby existoval vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.\nPriznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, avšak\ntáto úvaha neznamená priestor pre svojvôľu, či arbitrárnosť. Súd pri takomto rozhodovaní hodnotí\njednotlivé okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu. Cieľom náhrady nemajetkovej ujmy je\nsatisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života a nemôže na strane žiadateľa slúžiť\nna neprípustné obohacovanie sa, rovnako nemôže mať na druhej strane likvidačný charakter voči tomu,\nkto je na zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný.\n123. Vznik zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva sa posudzuje podľa\npravidiel, ktoré stanovil súdny dvor. Spôsob a rozsah odškodnenia však závisí od vnútroštátnej právnej\núpravy, toho ktorého členského štátu. Vnútroštátna úprava musí rešpektovať požiadavku, že kritéria na\nurčenie rozsahu odškodnenia nesmú mať taký charakter, že spôsobia praktickú nemožnosť odškodnenia\nalebo dosiahnutie odškodnenia neprimerane sťažia. Poskytnutá náhrada škody musí byť adekvátna\nspôsobenej škode.\nV našom právnom poriadku je právnym základom zodpovednosti štátu za\nškodu článok 46, ods. 3 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom, pričom podmienky a podrobnosti majú byť upravené v zákone. Slovenská republika\nprijala zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinný\nod 01.07.2004. Posudzovanie zodpovednosti štátu za porušenie komunitárneho práva v zmysle tejto\núpravy je však vylúčené vzhľadom na úpravu rozsahu použiteľnosti zákona.\n124. Pokiaľ si žalobca uplatňuje svoj nárok za použitia analógie § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka,\nsúd aplikáciu ustanovení o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznanej fyzickým osobám v prípade\nzásahu do ich osobnostných práv považoval za správny (zohliadniac pri určení výšky náhrady kritéria\nstanovené zákonom a vyplývajúce z judikatúry). Žalobca svojou výpoveďou v spojení s listinnými\ndokladmi preukázal, že pri takomto rozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ\nprichádza o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať rozvoju svojich osobných, rodinných, priateľských\nvzťahov, fyzickej a psychickej relaxácii. Žalobca zdôraznil, že podanou žalobou sa domáha náhrady\nškody vo forme nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne\nodslúžil a ktoré mu neboli započítané do služobného času. Nežaluje teda nemajetkovú ujmu vyčíslenú\nza presný počet odpracovaných hodín nad 48 hodín týždenne. Za primeranú náhradu považuje finančné\n\nodškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú mu priznáva zákon o HaZZ ako pri nariadenej služobnej\npohotovosti. Súd stanovený postup žalobcu pri výpočte náhrady škody považoval za primeraný\ncharakteru a spôsobu akým k zásahu došlo, ako aj k následkom na jeho živote a to vo väzbe na\nporovnateľné kritérium ceny práce, z ktorého vychádzal žalobca.\n125. Žalobca vykonal prepočet hodín služobnej pohotovosti, ktoré mu neboli zarátané do fondu\npracovného času v žalobnom období (od 01.03.2021 do 29.02.2024), pričom vychádzal z informácií\na podkladov získaných od svojho zamestnávateľa (výplatné pásky, dochádzkový systém) konkrétne v\nrozsahu 2149,20 hodín. Pretože žalovaný nerozporoval doklady predložené žalobcom, v podstate ktoré\nsám vyhotovil, (jeho služobný úrad) uvedené súd považoval za nesporné a vychádzal z takéhoto určenia.\nPokiaľ žalovaný na pojednávaní súdu k predloženej tabuľke označenej ako \"Výpočet priemerného\ntýždenného služobného času v sledovanom referenčnom období\" poukázal na koncentráciu konania\nv súlade s § 153 Civilného sporového poriadku k tomuto súd udáva, že nešlo o nový dôkaz tak, ako\nto tvrdil žalovaný s odkazom na § 153 Civilného sporového poriadku, ale ide o výpočet, ktorý vyplýva\nz dôkazov, ktoré žalobca už predložil ako prílohy k žalobe, a to výplatné pásky, výpis z plánu služieb,\npočet odpracovaných hodín.\n126. K žalovanému namietanému spôsobu výpočtu náhrady nemajetkovej ujmy súd ďalej uvádza,\nže jednak v tomto prípade nebolo preukázané, že by v rozhodnom období nedošlo k prekročeniu\nmaximálneho 48-hodinového priemerného týždenného pracovného času a jednak peňažná satisfakcia\nza neoprávnený zásah do osobnosti sa určuje odhadom, je závislá od úvahy súdu, nemožno ju vyjadriť\npresným matematickým výpočtom vzhľadom na špecifickosť neoprávneného zásahu do nemajetkovej\nsféry - osobnosti jednotlivca. Výpočet uvádzaný žalobcom, je preto potrebné posudzovať z pohľadu,\nči suma, ku ktorej žalobca na základe tohto výpočtu dospel, je primeranou peňažnou satisfakciou za\nneoprávnený zásah do osobnosti jednotlivca. Skutočnosť, že žalobca založil výšku peňažnej náhrady\nnemajetkovej ujmy na danom spôsobe výpočtu, ktorý si sám stanovil neznamená, že skutočnosti\nuplatnil mzdový nárok, pretože o uplatnenie mzdového nároku by išlo v prípade, ak by ho odvodzoval z\nkonkrétnych ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z., alebo z ustanovení smernice, či iných právnych aktov\nÚnie, podľa ktorých by na takýto mzdový nárok mal právo a práve v takomto prípade by žalovaný musel\nbyť jeho zamestnávateľ a nie štát.\n127. Súd uvádza, že má vedomosť o rozhodovacej činnosti, či už súdov prvej inštancie ako aj odvolacích\nsúdov, ktorá je v jednotlivých prípadoch vyčíslenia nemajetkovej ujmy rozličná, keď niektoré rozhodnutia\nsa stotožňujú s výškou nemajetkovej ujmy odvodenej od počtu hodín pracovnej pohotovosti, ktorá\nnie je započítaná do pracovného času a niektoré vychádzajú zo skutočnosti, koľko hodín pracovnej\npohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzovala na pracovný čas hasiča, bola v rozhodnom období nad\nrozsah 48 hodín. Niektoré súdy výšku nemajetkovej ujmy priznávajú len na základe voľnej úvahy,\nneberúc do úvahy ani počet opracovaných hodín pracovnej pohotovosti, ktorý sa nezapočítava do\npracovného času hasiča, resp. ktorý presahuje hranicu 48 hodín pracovného času v týždni. Súd si však\nosvojil pri rozhodnutí vo veci spôsob výpočtu náhrady škody ako nemajetkovej ujmy uvedenej v žalobe\npovažoval ho za primeraný aj s poukazom na zásah do jeho rodinného života, jeho súkromia a mal\nza to, že vypočítaná suma zodpovedá odmene, ktorú by žalobca dosiahol, pokiaľ by sa pohotovosť\nzapočítavala do fondu pracovného času. Súd je toho názoru, že žalobca si výšku nemajetkovej ujmy určil\nspôsobom najbližšie vypočítateľným v zmysle ustanovení Zákona o hasičskom a záchrannom zbore.\nReálne teda vyčíslil sadzbu za služobnú pohotovosť, ktorú v žalovanom období vykonával a ktorá mu\nnebola vyplatená. Súd sa s takýmto vyčíslením stotožnil, nakoľko mal za to, že uplatnená nemajetková\nujma má najbližšie k náhrade škody v dôsledku konštatovaného porušenia práva. Jej výpočet je možné\npovažovať za sumu, ktorá je primeranou výškou nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla, pretože\nspĺňa odškodňovaciu funkciu a súčasne nie je sumou neprimerane vysokou za obdobie, po ktoré trvalo\nporušovanie práva žalobcu. Vzniknutú ujmu by vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu podľa názoru\nsúdu za závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste žalobcu v jeho postavení.\n128. Vzhľadom k tomu, že žalobca vykonáva službu na mieste určenom zamestnávateľom, musí tam\nbyť fyzicky prítomný a bez ohľadu na to, že nemusí byť \"aktívny\" počas celej dĺžky trvania služobnej\npohotovosti, a že má vytvorené podmienky na oddych, resp. spánok, musí byť plne k dispozícii\na pripravený okamžite plniť svoje povinnosti a teda je oddelený od svojho vlastného sociálneho,\nsúkromného prostredia, rodinných a spoločenských väzieb a jeho možnosť organizovať si svoj súkromný\nčas a program, venovať sa svojim vlastným potrebám, je z týchto dôvodov fakticky vylúčená. Dokonca\n\naj čas pracovnej pohotovosti strávený v domácom prostredí, či na telefóne predstavuje pracovný čas,\nnakoľko zamestnanec musí byť zastihnuteľný a jeho sloboda pohybu a sloboda organizovania času je\nznačne obmedzená. S ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že práva žalobcu vyplývajúce zo\nSmernice neboli štátom dodržiavané, pričom zároveň bolo pomerne dlhé obdobie porušované právo\nžalobcu na odpočinok, a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca v spoločnosti plní zodpovedné úlohy, a\npreto bolo dôležité, aby mal možnosť si po práci náležite odpočinúť. Z týchto dôvodov preto súd považuje\nnárok žalobcu za dôvodný a prisúdenú náhradu nemajetkovej ujmy za primeranú.\n129. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd zároveň zohľadnil v súlade s princípom rovnosti\nrozhodovanie v porovnateľných skutkových a právnych veciach, napríklad:\nnapríklad:\n1. 17Co/59/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 18C/15/2021, priznaná suma 3879,45 EUR s\nprísl.,\n2. 14Co/34/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 17C/15/2021, priznaná suma 4196,09 EUR s\nprísl.,\n3. 17Co/16/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 13C/17/2021, priznaná suma 5160,35 EUR s\nprísl.,\n4. 17Co/47/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 19C/13/2021, priznaná suma 3758,36 EUR s\nprísl.,\n5. 16Co/26/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 18C/14/2021, priznaná suma 4335,71 EUR s\nprísl.,\n6. 16Co/11/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 8C/15/2021, priznaná suma 4965 EUR s prísl.,\n7. 14Co/36/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 12C/15/2021, priznaná suma 6167,21 EUR s\nprísl.,\n8. 16Co/36/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 17C/17/2021, priznaná suma 4629,59 EUR s\nprísl.,\n9. 16Co/46/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 19C/14/2021, priznaná suma 5520,77 EUR s\nprísl.,\n10. 16Co/53/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 14C/16/2021, priznaná suma 4169,77 EUR s\nprísl.,\n11. 11Co/48/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 10C/15/2021, priznaná suma 5642,41 EUR s\nprísl.,\n12. 11Co/53/2022 v spojení s rozsudkom OS BB sp. zn. 18C/38/2022, priznaná suma 6404,56 EUR s\nprísl.,\n13. 11Co/66/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 16C/3/2023, priznaná suma 5279,95 EUR s\nprísl.,\n14. 11Co/67/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 7C/4/2023, priznaná suma 5334,42 EUR s prísl.,\n15. 11Co/78/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 16C/7/2023, priznaná suma 6435,23 EUR s\nprísl.,\n16. 16Co/82/2022 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 15C/15/2021, priznaná suma 3998,69 EUR s\nprísl.,\n17. 14Co/84/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. 7C/3/2023, priznaná suma 4298,79 EUR s prísl.,\n18. 14Co/88/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 16C/6/2023, priznaná suma 6265,33 EUR s\nprísl.,\n19. 14Co/65/2023 v spojení s rozsudkom OS ZV sp. zn. 17C/16/2021, priznaná suma 6506,40 EUR s\nprísl.\nV tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017,\nz ktorého vyplýva, že všeobecné súdy musia zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade\ns princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako. Preto rešpektujúc názor Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a v súlade s rozhodovacou praxou okresných súdov v územnom obvode\nKrajského súdu v Banskej Bystrici a predovšetkým samotného odvolacieho súdu v skutkovo a právne\ntotožných prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy požadovanej príslušníkmi HaZZ (ktorá bola vypočítaná\nrovnakým spôsob ako v danej veci), súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, teda\nžalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.813,22 Eur.\n130. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd určil lehotu na plnenie\n3 dni v zmysle § 232 ods. 1 veta prvá CSP.\n\n131. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n132. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP,\nOds. 1: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí.\nOds. 2: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n133. Z dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným\nuznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia\npísomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37\nLučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.\nOdvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis\nzostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.\nPodľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno\nodôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo\nveci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno\nmeniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,\nak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n\nPodľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,\nnenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.\nPodľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným\nskutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné\nspoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré\nsubjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá\nani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej\nsplatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.\nPodľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.\nVzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.\nPodľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať\nspäť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.\nPodľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení\nodvolacieho konania.\nPodľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo\nspäť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.\nPodľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa\nustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh\nna súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {"stav": {"sz": "15Co/130/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "9edb6070-34d9-4a91-bd76-8473cbd07b7c:fa348dd8-4e76-48b3-aecf-998865fa33f7", "datum": "2025-05-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/61/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/61/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f"}, {"guid": "57e27932-1c3d-4a00-8b63-ef585bc4bbae:1239c511-04c3-4c63-b2be-37454bc22974", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/65/2023", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57e27932-1c3d-4a00-8b63-ef585bc4bbae:1239c511-04c3-4c63-b2be-37454bc22974"}, {"guid": "9c9cc85f-f963-46ec-a87e-bf88586c2e87:fa6d92f8-5d24-4c14-8106-91801b70006d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/84/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/84/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c9cc85f-f963-46ec-a87e-bf88586c2e87:fa6d92f8-5d24-4c14-8106-91801b70006d"}, {"guid": "9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/88/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3"}, {"guid": "0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/78/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646"}, {"guid": "690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/66/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/66/2022 z 26. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6"}, {"guid": "f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/36/2022 z 23. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49"}, {"guid": "417da959-41b8-47da-b8df-ec2c95f01f3a:6f850a8f-28e8-4a50-acfc-38669ffdb926", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/36/2022 z 14. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/417da959-41b8-47da-b8df-ec2c95f01f3a:6f850a8f-28e8-4a50-acfc-38669ffdb926"}, {"guid": "617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/34/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d"}, {"guid": "2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/59/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/59/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1"}, {"guid": "312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/16/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c"}], "citovane_v": []}