{"guid": "3752de49-7035-4b52-95ea-04aa7558391a:759b695d-bf08-48f8-af29-2221d1152204", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624201437.5", "spisova_znacka": "10C/16/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/16/2024 z 6. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 6. augusta 2024, sp. zn. 10C/16/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6624201437.5", "identifikacne_cislo": "6624201437", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/107/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "0e8aee95-7e6a-481e-8ff7-7788ce9cac07:45bdead6-9459-4aa6-a868-1965af49db3f", "datum": "2025-03-26", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86", "nazov": "§ 86 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122", "nazov": "§ 122 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/759b695d-bf08-48f8-af29-2221d1152204", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201437.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201437.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6624201437.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n10C/16/2024\n6624201437\n06. 08. 2024\nJUDr. Janka Gibaľová\nECLI:SK:OSLC:2024:6624201437.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984\n01 Lučenec proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866,\no zaplatenie 5.671,83 Eur s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.671,83 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.03.2024 domáhal voči žalovanému náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 5.671,83 Eur spôsobenej porušením práva Európskej únie, konkrétne\nporušením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj „smernica 2003/88/ES“ alebo „smernica“), ktorá\nbola žalovaným nesprávne implementovaná (resp. nebola vôbec implementovaná) do vnútroštátneho\nprávneho poriadku Slovenskej republiky. Ide teda o prípad uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorá\nvznikla žalobcovi ako jednotlivcovi porušením úniového práva žalovaným – Slovenskou republikou ako\nčlenským štátom Európskej únie.\n1.1. Z dôvodu absencie osobitnej vnútroštátnej úpravy upravujúcej nárok na náhradu škody vzniknutej\njednotlivcovi porušením práva únie zo strany štátu je potrebné analogicky aplikovať ustanovenia\nprávneho poriadku Slovenskej republiky upravujúce vzťahy obsahom aj účelom najbližšie, a to § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu v peniazoch za porušenie práva na\nochranu zdravia, ako aj za zásah do súkromia a rodinného života.\n1.2. Žalobca bol na základe rozhodnutia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v\nBanskej Bystrici dňom 15.04.2020 prijatý do funkcie hasič záchranár v prípravnej štátnej službe ako\npríslušník čakateľ do hodnosti rotmajster v súlade s ustanoveniami zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom\na záchrannom zbore (ďalej aj „zákon o HaZZ“ alebo „zákon č. 315/2001 Z. z.“). Dňa 10.08.2021\nžalobca úspešne vykonal skúšku zo špecializovanej prípravy. Dňa 11.08.2021 bol žalobca s hodnosťou\nrotmajster vymenovaný do stálej štátnej služby. Prácu hasiča teda žalobca vykonáva viac ako 3 roky,\npričom pôsobí na hasičskej stanici E. so sídlom E., F. X ako hasič záchranár špecialista, strojník.\n\n1.3. Štátnou službou príslušníkov sa na účely zákona o HaZZ rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom\nv služobnom úrade alebo v zahraničí. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Príslušníkom\nsa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona o HaZZ.\n1.4. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý\nnerovnomerne, a to tak, že pracovná zmena sa skladá z výkonu služby, po ktorom bezprostredne\nnasleduje určená služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna služobná zmena príslušníka sa teda skladá\nz výkonu služby a z určenej služobnej pohotovosti. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka\nslužobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania\nštátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania\nštátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n1.5. Okrem určenej pohotovosti, ktorú žalobca odpracuje počas každej pracovnej zmeny, mu môže byť v\nodôvodnených prípadoch nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času. Určená\nslužobná pohotovosť, ako ani nariadená služobná pohotovosť, sa však nezapočítavajú do pracovného\nčasu. Napriek tomu, že časť služobnej pohotovosti tvorí aj tzv. „neaktívna časť“, počas ktorej hasiči\nčakajú na vyhlásenie výjazdu, aj tento časový úsek je žalobca povinný tráviť na pracovisku a po celý\nčas trvania služobnej pohotovosti musí byť okamžite pripravený na vykonanie služobného zásahu. Táto\nslužobná pohotovosť sa však nezapočítava do pracovného času a teda tieto odpracované hodiny nie\nsú považované za odpracovaný čas. Žalobca v práci strávi v rámci každej jednej zmeny minimálne 24\nhodín; v súčasnosti 8 hodín z tohto času (do konca roku 2021 to bolo 7 hodín), ktoré strávi na pracovisku\npripravený na výkon práce, nie je považovaných za pracovný čas.\n1.6. V zmysle § 122 ods. 1 zákona o HaZZ za vykonávanie určenej služobnej pohotovosti patrí žalobcovi\nkaždú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja. Ak je príslušníkovi nariadená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej\nslužby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho\nslužobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom\nmieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov\nspojenia, a 10 % z tejto šumy, ak ide o deň služobného pokoja. Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí\nza čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby\nje štátnou službou nadčas. Samotný výkon služobnej\npohotovosti je rozdelený na aktívnu časť služobnej pohotovosti a neaktívnu časť služobnej pohotovosti.\n1.7. Na hasičskej stanici vo E. pracuje 18 osôb, ktoré sú rozdelené do troch zmien po šesť osôb, t.j.\nkaždý tretí deň odslúži jedna zmena 24 hodín, po ktorej nasledujú dva dni voľna. Mesačne každá zmena\nodslúži minimálne 10 zmien a v niektorých mesiacoch 11 zmien, čo predstavuje 240 hodín, resp. 264\nhodín. Zároveň môže nastať situácia, kedy je ku koncu zmeny vyhlásený poplach a je potrebné vykonať\nvýjazd, kedy príslušník vykonáva prácu nad 24 hodín.\n1.8. Žalobca od marca 2021 do februára 2024 len v rámci určenej služobnej pohotovosti v období od\nmarca 2021 do decembra 2021 odpracoval 486,82 hodín; v období od januára 2022 do decembra 2022\nodpracoval 729,34 hodín; v období od januára 2023 do decembra 2023 odpracoval 732,15 hodín a od\njanuára 2024 do februára 2024 odpracoval 134,63 hodín. Žalobca za uvedené obdobie odpracoval spolu\n2082,94 hodín určenej služobnej pohotovosti. Okrem nej odpracoval žalobca aj 92,82 hodín nariadenej\nslužobnej pohotovosti. Uvedené pohotovosti v rozsahu 2175,76 hodín neboli žalobcovi započítané do\npracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas žalobcu za predmetné obdobie predstavuje 51,61\nhodín.\n1.9. V zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2003/88/ES je „pracovný čas akýkoľvek čas, počas ktorého\npracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou“. Smernica v článku 6 upravuje maximálny týždenný\npracovný čas. Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou\nchrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov: a) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými\nprávnymi predpismi alebo správnymi opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi\n\nsociálnymi partnermi a b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov\nneprekročí 48 hodín.\n1.10. V zmysle článku 7 ods. 2 a 5, článku 144 Ústavy Slovenskej republiky a tiež článku 3 Civilného\nsporového poriadku je súd viazaný medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, je tiež viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej\núnie. Komunitárne právo je nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi nimi rozpor. Prípadný\nrozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v prospech komunitárneho\npráva. Vzťah úniového a vnútroštátneho práva sa riadi zásadou prednosti a priameho účinku a\ntiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať normy komunitárneho práva ex officio. Judikatúra\nSúdneho dvora EÚ vo veci zodpovednosti členských štátov za porušenie práva Únie je založená na\nzásade pacta sunt servanda, vyjadrená v článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,\npodľa ktorého sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia\nzáväzkov vyplývajúcich im zo zmluvy, alebo z činnosti spoločenstva a zdržať sa akýchkoľvek opatrení,\nktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy alebo ohroziť reálny účinok komunitárneho práva.\nPredpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle judikatúry ESD vychádzajú z absolútnej\nobjektívnej zodpovednosti členského štátu za takto vzniknutú škodu, ak ide o prípady porušenia práva\nÚnie členským štátom pre absentujúcu alebo nesprávnu transpozíciu smerníc.\n1.11. Smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť.\nŠtátnym orgánom však je ponechaná voľba formy a prostriedkov. Smernice v zásade nemajú priamy\núčinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou môžu mať\nvo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal transponujúci\nprávny akt, t,j. v prípadoch, keď smernica nebola transponovaná do vnútroštátneho práva alebo\nbola transponovaná nesprávne, ustanovenia smernice sú imperatívne a dostatočne jasné a presné a\nustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je teda\nproduktom Súdneho dvoru EÚ\n- vznikla z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ a bola vytvorená s cieľom vyriešiť situáciu,\nkeď členský štát neimplementoval smernicu v určenej lehote, resp. určeným spôsobom a zároveň sú\nsplnené štyri podmienky na priznanie priamej účinnosti, a to (a) jasný, presný a dostatočne určitý\nzáväzok obsiahnutý v smernici, (b) nepodmienený záväzok, (c) uplynutie lehoty na transpozíciu smernice\ndo vnútroštátneho poriadku a (d) nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosť jednotlivcovi (naopak,\npriznáva mu nejaké právo). Pri splnení týchto požiadaviek sa môžu jednotlivci odvolať na ustanovenie\nsmernice pred orgánom verejnej moci.\nSúdny dvor EÚ judikoval, že znením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale aj ostatné orgány\nverejnej moci, ako aj iné verejné orgány. Cieľ smerníc je záväzný pre všetky orgány, ktoré sú na základe\nrozhodnutia štátu zodpovedné za poskytovanie verejných služieb a ktoré majú na tento účel určité\nosobitné právomoci, ktoré sú nad rámec pravidiel medzi jednotlivcami.\n1.12. Podľa judikatúry Súdneho dvora má jednotlivec nárok na náhradu škody od členského štátu,\nktorý nedodržiava právne predpisy Únie. Aj keď komunitárne právo nemá výslovné ustanovenie\no zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi porušením komunitárneho práva, tento\nprincíp je vlastný komunitárnemu právu. K tomuto záveru dospel interpretáciou Zmluvy o založení\nES, odvolávajúc sa na základné princípy komunitárneho právneho systému a všeobecné princípy\nspoločné pre právne systémy členských štátov. Navyše dodal, že zodpovednosť členského štátu za\nporušenie komunitárneho práva je objektívna, bez ohľadu na zavinenie. Priama použiteľnosť ustanovení\nkomunitárneho práva nevylučuje právo jednotlivca na odškodnenie v prípade ich porušenia. Práve\nnaopak, právo jednotlivca na odškodnenie je nevyhnutnou súčasťou priameho účinku ustanovení\nkomunitárneho práva, ktorých porušenie je príčinou spôsobenej škody. Súdny dvor tiež dal jednoznačnú\nodpoveď, že povinnosť štátu vzniká bez ohľadu na to, ktorá zložka jeho moci spôsobila porušenie\nkomunitárneho práva, t.j. aj v prípade, ak porušenie komunitárneho práva svojou činnosťou alebo\nnečinnosťou spôsobil vnútroštátny zákonodarca. V tejto otázke sa Súdny dvor inšpiroval úpravou\nzodpovednosti štátu v medzinárodnoprávnych vzťahoch. Pokiaľ ide o netransponovanú smernicu alebo\nnedostatočne transponovanú smernicu, takéto odvolanie (na ustanovenie smernice) je možné, ak: (I.)\ncieľom smernice je priznať práva jednotlivcom, (II.) obsah práv je možné určiť na základe ustanovení\nsmernice a (III.) existuje kauzálne prepojenie medzi nesplnením povinnosti transponovať smernicu a\nškodou spôsobenou poškodenej strane.\n\n1.13. Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES má priamy účinok, nakoľko\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Podľa\nustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva Únie (ktoré sú mu pripísateľné) súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená.\nTáto povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na\nverejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva\ndotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť. V súlade s judikatúrou Súdneho\ndvora môže náhradu škody spôsobenej jednotlivcovi zabezpečiť nielen verejnoprávny subjekt, ale aj\nštát, tzn. že právo Únie nebráni tomu, aby mohla zodpovednosť verejnoprávneho subjektu za škodu\nspôsobenú jednotlivcovi vzniknúť popri zodpovednosti, ktorú má samotný členský štát. V danom prípade\nide o objektívnu a absolútnu zodpovednosť štátu, ktorá tu existuje bez ohľadu na to, ktorý konkrétny\nverejný orgán sa porušení práva Únie dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal povinnosť škodu podľa\nvnútroštátnych noriem nahradiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný pasívne vecne\nlegitimovaný, t.j. Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky\nako orgán, do pôsobnosti ktorého spadá aj Hasičský a záchranný zbor podľa § 11 písm. c) zákona č.\n575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého príslušníkom\nje žalobca, pričom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je súčasne garantom právnej úpravy\nvymedzenej zákonom o HaZZ, súčasne predstavuje garanta riadnej transpozície smernice Európskej\núnie do slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu žaloba smeruje voči Slovenskej republike\nzastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.\n1.14. Podľa ustanovenia § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“), popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode\nnastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Skutočnosťou, ktorá zakladá právo na\nnáhradu škody, je zásah do práv žalobcu postupom žalovaného, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, a to\nv súvislosti s výkonom povolania žalobcu. Miesto výkonu jeho stálej služobnej činnosti v posudzovanom\nobdobí bolo Fiľakovo, ktoré sa nachádza v územnom obvode Okresného súdu Lučenec, kde vznikli a\nprejavili sa následky škody žalobcu vo forme nemajetkovej ujmy.\n1.15. Právna úprava pracovného času podľa zákona o HaZZ umožňuje služobnému úradu/\nzamestnávateľovi rozvrhnúť hasičovi služobný čas tak, že ten presiahne maximálnu hranicu stanovenú\nv článku 6 písm. b) smernice, ktorý stanovuje povinnosť členskom štátom ustanoviť maximálnu 48\nhodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov. Žalobca vykonával služobnú\npohotovosť, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby. Súčasne mu bola nariadená\nslužobná pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času. Obe pohotovosti sa však nezapočítajú\ndo pracovného času a vo výplatných páskach žalobcu je uvedený súhrnný počet hodín služobnej\npohotovosti. Nesprávna transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku SR je porušením práva\nEurópskej únie. Porušením maximálnej hranice týždenného pracovného času dochádza k porušeniu\npráva žalobcu na ochranu zdravia v súvislosti s primeranou dobou odpočinku a práva na súkromie a\nrodinný život.\n1.16. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škody spôsobenej porušením práva Európskej únie,\nsmernice, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná, resp. nebola vôbec implementovaná do\nvnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Z dôvodu neimplementovania smernice do\nnášho právneho poriadku vznikla žalobcovi porušením úniového práva škoda. Pri absencii explicitnej\nvnútroštátne úpravy nároku na náhradu škody z porušenia práva únie jednotlivcovi je potrebné tento\nnárok na náhradu škody posudzovať analogicky podľa ustanovení slovenského právneho poriadku, ktoré\nupravujú vzťahy obsahom\naj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce\nnemajetkovú ujmu, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha.\n1.17. Dochádza teda k porušovaniu osobnostných práv žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a\npsychickej integrity spočívajúce v porušovaní práva na primeranú dobu odpočinku, práva na súkromie a\nrodinný život, a to v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca reálne musí odpracovať viac, ako bol povinný\nv zmysle smernice. Žalobca poukázal na náročnú prácu hasiča, kedy nasadzuje svoj vlastný život, a\no to viac nevyhnutne a dôvodne potrebuje dostatočný odpočinok po práci na regeneráciu fyzických a\npsychických síl, čo sa mu v dôsledku sústavného porušovania práva na primeranú dobu odpočinku\nnedostáva. Negatívne následky sa prejavujú aj tým, že má snúbenicu a čas ktorý by mohol venovať\n\njej, musí tráviť v práci. Záľubami žalobcu sú preteky automobilov do vrchu od 14 rokov a rybárčenie,\nktorým sa tiež nevie venovať tak, ako by chcel, a to tiež kvôli práci. Žalobca poukázal aj na to, že\nniekedy odpracuje aj 8 hodín nad rámec maximálneho 48 hodinového týždenného pracovného času.\nNásledne sa z práce vráti psychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času, aby sa\nmohol venovať rodine, či osobným záľubám. Prichádza tak o čas, ktorý by mohol a chcel venovať svojim\nnajbližším a nevyhnutným osobným záležitostiam a potrebám. Tento stav už dlhodobo negatívne vplýva\nna jeho súkromný a rodinný život. Vzhľadom na uvedené nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje, má\nv podmienkach slovenského právneho poriadku povahu nemajetkovej ujmy, pričom náhrady tejto ujmy\nv peniazoch sa žalobou touto žalobca domáha. Žalobca zdôraznil existenciu príčinnej súvislosti medzi\nporušovaním článku 6 písm. b) smernice a ním popísanou škodou vo forme nemajetkovej ujmy. Uviedol,\nže v dôsledku nezarátavania služobnej pohotovosti do pracovného času musel odpracovať viac, než\nje smernicou maximálne povolený 48 hodinový týždenný pracovný čas a v dôsledku tejto skutočnosti\ndochádza k porušovaniu jeho práva na ochranu zdravia a na ochranu súkromia a rodinného života.\n1.18. Pri vyčíslení výšky náhrady žalobca vychádzal z ustanovení o peňažnej náhrade za služobnú\npohotovosť v § 122 ods.1 a 2 zákona o HaZZ. Za služobnú pohotovosť je uhrádzaná peňažná náhrada vo\nvýške 15 % príslušnej časti služobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti je peňažná náhrada\nvo výške 50 % príslušnej časti služobného platu. Za hodiny, ktoré žalobca odpracoval nad hranicu\nmaximálneho limitu priemerného týždenného služobného platu, žiadal ako primeranú náhradu rozdiel\nmedzi peňažnou náhradou podľa § 122 ods. 1 a § 122 ods. 2 písm. a) zákona o HaZZ. Celkovú výšku\nnemajetkovej ujmy odpracovanej služobnej pohotovosti žalobca uplatnil ako súčin počtu odpracovaných\nhodín služobnej pohotovosti za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku a sumy\nzodpovedajúcej 35 % (50% - 15% = 35 %) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny (služobného\nplatu) za príslušný kalendárny mesiac; v prípade odpracovanej služobnej pohotovosti v čase pracovného\npokoja ako súčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sumy zodpovedajúcej 20 % (50%\n- 30% = 20%) peňažnej náhrady z jeho hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac. Žalovaná\npeňažná náhrada predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti (50%\nzo sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona\no HaZZ) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15% zo sumy príslušnej časti služobného\nplatu podľa § 122 ods. 1 zákona o HaZZ a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja), t.j. vo\nvýške zodpovedajúcej 35%, resp. 20% zo sumy, ktorá je príslušnou\nčasťou jeho služobného platu (50% - 15% = 35% v prípade bežného služobného dňa a v prípade, ak\nide o deň služobného pokoja, 50% - 30% = 20%).\n1.19. Žalobca zastáva názor, že vyššie uvedený spôsob výpočtu škody spĺňa odškodňovaciu úlohu\na je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Zároveň spĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom nie je\nsumou neprimerane vysokou. Žalobca zdôraznil, že žalobou si neuplatňuje mzdový nárok, ale domáha\nsa náhrady škody porušením úniového práva a spôsob výpočtu výšky škody podľa § 122 zákona o\nHaZZ použil výlučne z dôvodu neexistencie právnej úpravy, ktorá by presne stanovovala spôsob výpočtu\nnáhrady ujmy v takýchto prípadoch. Žalobca ďalej poukázal na to, že jednotlivé dielčie nároky vznikali\npostupne, osobitne za každý mesiac, v ktorom boli jeho práva porušované, ku dňu splatnosti každej\nmesačnej mzdy. Rozhodujúcim momentom vzniku jeho ujmy je tak výplatný termín. U príslušníkov HaZZ\nje mzda splatná vždy k 10-dňu nasledujúceho mesiaca. S poukazom na všeobecnú 3-ročnú premlčaciu\ndobu si žalobou uplatňuje nároky spätne za obdobie 3 rokov pred podaním žaloby. Týmto postupom\nžalobca následne matematicky vyčíslil celkovú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy za žalované\nobdobie marec 2021 až február 2024 na sumu 5.671,83 Eur, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému\ndomáha.\n2. Žalobca na preukázanie svojho nároku pripojil k žalobe tieto listinné dôkazy – rozhodnutie\nriaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 06.04.2020\no vymenovaní žalobcu do funkcie hasič záchranár Hasičskej stanice si sídlom vo Fiľakove v prípravnej\nštátnej službe do hodnosti rotmajster, osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti, rozhodnutie\nriaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 10.08.2021\no vymenovaní žalobcu do stálej štátnej služby, plán služieb, prehľadnú tabuľku odpracovaných hodín za\nžalované obdobie 03/2021 – 02/2024 a výplatné pásky za obdobie 03/2021 – 02/2024.\n3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 09.05.2024 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť,\npričom uviedol, že ustanovenie § 124 ods. 1 CSP stanovuje objektívne hľadisko posudzovania každého\n\nprocesného podania a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca síce tvrdí, že jeho vôľa bola\nuplatniť si náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,\navšak s poukazom na § 124 ods. 1 CSP si uplatnil mzdové nároky. Uvedené podľa názoru žalovaného\nvyplýva z posúdenia viacerých častí žaloby jednotlivo, ako aj z posúdenia žaloby ako celku.\n3.1. Žalobca v žalobe ustanovil spôsob výpočtu údajnej škody prostredníctvom ustanovení o mzdových\nnárokoch príslušníkov HaZZ, pričom vôbec nerozlišuje, či ide o služobnú pohotovosť odpracovanú nad\nrámec smernice 2003/88/ES alebo nie a v zásade žiada doplatok za určenú služobnú pohotovosť do\nvýšky odmeny za nariadenú služobnú pohotovosť. Podľa názoru žalovaného je z uvedeného postupu\ncelkom zrejmé, že žalobcovi pri výpočte údajnej škody nezáleží na tom, či výkon služobnej pohotovosti\nzasiahol do jeho práva podľa článku 6 smernice 2003/88/ES alebo nie a žiada doplatenie rozdielu\nza všetku určenú služobnú pohotovosť. Žalobcovi záleží na tom, že určená služobná pohotovosť a\nnariadená služobná pohotovosť sú odmeňované rozdielne a rozlišuje vo výške škody, ktorú údajne\npociťuje za odpracované hodiny. Zatiaľ čo počas určenej služobnej pohotovosti mu škoda vznikla, tak\npočas nariadenej služobnej pohotovosti mu žiadna škoda už nevznikla. To znamená, že ak by všetka\njeho odslúžená služobná pohotovosť bola nariadená, teda nie určená, tak by žiadnu škodu nepociťoval.\nUvedené teda možno posúdiť ako mzdový nárok.\n3.2. Žalobca vidí svoju ujmu v tom, že podľa jeho názoru má byť všetka služobná pohotovosť\nodmeňovaná ako nariadená služobná pohotovosť, teda 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\nslužobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a) zákona o HaZZ, čo vyplýva z tabuľky priloženej k žalobe.\nŽalobca si žiada náhradu len za určenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %,\nresp. 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a škodu dopočítava do výšky 50\n% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti už\nžiadnu škodu nepociťuje. To znamená, že ak by aj došlo k porušeniu smernice 2003/88/ES vo vzťahu\nk žalobcovi a týmto porušením by neboli hodiny určenej služobnej pohotovosti, ale išlo by o hodiny\nnariadenej služobnej pohotovosti, tak by žalobca naďalej nepociťoval žiadnu ujmu vo vzťahu k týmto\nhodinám aj napriek tomu, že by išlo o zásah do jeho práv podľa článku 6 smernice 2003/88/ES, ale stále\nby pociťoval škodu len vo vzťahu k určenej služobnej pohotovosti a stále len do výšky rozdielu medzi\nposkytnutou odmenou a 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu.\n3.3. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca pri výpočte porušenia smernice 2003/88/ES vychádza\nz fondu pracovného času využívaného pre naplnenie plánovaných hodín tak, aby z neho bolo možné\nvypočítať mzdu, tento nie je správny ukazovateľ odpracovaných hodín. V zmysle zákona č. 315/2001\nZ. z. sa do služobného času započítava aj čerpanie všetkej dovolenky, čas plateného služobného\nvoľna, či čas náhradného voľna za službu nadčas a službu vo sviatok. Z uvedeného dôvodu nemožno\nzamieňať pojmy „pracovný čas“ v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES a pojem „služobný čas“\nv zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., z ktorých každý má inú funkciu. Zatiaľ čo pracovný čas\npodľa smernice započítava iba čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou,\ntak služobný čas započítava výkon štátnej služby, do ktorého sa v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 315/2001\nZ. z. započítava aj čas dovolenky a rôznych druhov voľna, ktoré v zmysle smernice 2003/88/ES spadajú\npod čas odpočinku podľa článku 2 ods. 2. Ide o dva rozdielne pojmy, ktoré žalobca mylne a účelne\nzamieňa, aby sa mohol bezdôvodne obohatiť na úkor príslušníkov HaZZ, u ktorých bol článok 6 smernice\n2003/88/ES skutočne porušený, čo sa u žalobcu nestalo.\n3.4. K premlčacej dobe žalovaný uviedol, že jej začiatok žalobca viaže na splatnosť mzdy za\npredchádzajúci mesiac a teda aj plynutie premlčacej doby viaže na mzdové nároky a nie na vznik\nnemajetkovej ujmy, nakoľko s poukazom na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/42/2023-202\nzo dňa 22.09.2023, plynutie premlčacej doby pri nemajetkovej ujmy začína dňom nasledujúcim po dni,\nkedy k takémuto zásahu došlo. Žalobca ignoruje vznik nemajetkovej ujmy a veľmi zmätočne posudzuje\nvlastnú ujmu. Zatiaľ čo tvrdí, že žiada nemajetkovú ujmu, tak plynutie premlčacej doby viaže na mzdový\nnárok. Vychádzajúc z tabuľky priloženej k žalobe žalobca cíti svoju škodu v nízkej odmene za určenú\nslužobnú pohotovosť a jeho škodu tvorí nedoplatok do výšky nariadenej služobnej pohotovosti v zmysle\n§ 122 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok plynutia premlčacej doby vo\nvzťahu k údajnej ujme, ktorú pociťuje, by mal byť viazaný na existenciu predmetnej údajnej ujmy a teda by\nmala začať plynúť deň po dni, kedy k nej došlo. Vzhľadom na podanú žalobu doručenú súdu 18.03.2024\nnepremlčané obdobie plynie od 17.03.2021, kedy mal žalobca svoju prvú služobnú pohotovosť, za ktorú\n\nmu patrila odmena vo výške 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, tak až od\ntohto momentu plynie nepremlčaná časť žalovaného nároku. Avšak žalobca premlčaciu dobu viaže na\nsplatnosť mzdy vyplývajúcu zo mzdových nárokov a teda jeho škoda mu vznikla až momentom, že\nmu nebola vyplatená suma, ktorú sám očakával a až po vyplatení jeho mzdy sa cítil poškodený, čo\njednoznačne značí, že nežaluje nemajetkovú ujmu, ale mzdové nároky.\n3.5. S poukazom na § 124 ods. 1 CSP má žalovaný za to, že žalobca žaluje mzdový nárok z dôvodu, že\n1/ škodu odvodzuje od § 122 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý hovorí o odmenách za služobnú\npohotovosť, 2/ podľa tabuľky predloženej žalobcom škodu pociťuje len vo vzťahu k určenej služobnej\npohotovosti a len v rozsahu rozdielu oproti odmene za nariadenú služobnú pohotovosť, pri ktorej už\nškodu nepociťuje a zároveň nerozlišuje medzi hodinami služobnej pohotovosti nad rámec smernice\n2003/88/ES a tými, ktoré neodpracoval nad rámec, 3/ svoj výpočet odvodzuje z fondu pracovného času,\nktorý slúži na výpočet mzdy a do ktorého sa započítava aj čas odpočinku v zmysle smernice 2003/88/ES\na teda nie len pracovný čas, 4/ premlčanie nároku odvodzuje od splatnosti mzdy za príslušný mesiac,\nteda svoju škodu pociťuje až ku dňu vyplatenia mzdy a zo skutočnosti, že mu nebola na účet uhradená\ntaká výška, ako by chcel.\n3.6. Žalobca žaluje náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia článku 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES po tom, ako údajne predmetná smernica nebola správne transponovaná do právneho\nporiadku Slovenskej republiky a teda nadobudla priamy účinok. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný\nargumenty žalobcu ohľadom spôsobu a výšky odmeňovania služobnej pohotovosti za irelevantné a\nabsolútne nepreukazujúce zásah do jeho práv podľa článku 6 písm. b) smernice. Ak by aj súd prvej\ninštancie konštatoval nesprávnu transpozíciu smernice, nezakladá to právo na náhradu škody. Žalobca\nmusí preukázať, že došlo k zásahu do jeho práv podľa spomínaného článku smernice, ako aj vznik\nškody, resp. akejkoľvek ujmy.\n3.7. Žalovaný ďalej namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, pričom uviedol, že správne mal\nžalobca žalovať svojho zamestnávateľa a nie štát, a to vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca uplatnil\nmzdové nároky a zároveň poukázal aj na ustanovenie § 24 CSP, podľa ktorého Okresný súd Lučenec\nnie je kauzálne príslušným na prejednanie tohto sporu, keďže predmetné konanie je pracovnoprávnym\nsporom. Ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určuje pohotovosť nad smernicou povolený limit,\nmal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov,\nktoré uvádza v žalobe. Žalovaný navyše podotkol, že žalobca mal za každú hodinu určenej služobnej\npohotovosti, vrátane tých hodín, o ktorých tvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený smernicou, riadne\nvyplatené príslušné zložky služobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno. Žalovaný má za to, že\nSlovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú dva samostatné a nezávislé subjekty\nprávnych vzťahov, preto posúdenie ich zodpovednosti za prípadný vznik škody ako dôsledok výkonu\nurčitých práv nie je možné zamieňať.\n3.8. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo\ndňa 31.01.2023, z ktorého podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že na účely stanovenia výšky\nsumy nemajetkovej ujmy je nevyhnutná zásada individuálneho prístupu ku každej žalobe o náhradu\nnemajetkovej ujmy, preto nemôže byť nemajetková ujma vyčíslená a exaktne kvalifikovaná spôsobom,\nako to urobil žalobca.\n3.9. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-6/90 a C-9/90,\nFrancovich a Bonifaci v. Talianska republika, v zmysle ktorého: „Prvou podmienkou je, že výsledok\nstanovený smernicou obsahuje priznanie práv jednotlivcom. Druhou podmienkou je, že obsah týchto\npráv je možné identifikovať na základe ustanovení smernice. Treťou podmienkou je existencia príčinnej\nsúvislosti medzi porušením povinnosti štátu a škodou, ktorú utrpeli poškodené osoby.“, pričom má za to,\nže žalobca nepreukázal podmienku existencie porušenia povinnosti štátu, škody a príčinnej súvislosti\nmedzi nimi. Uviedol, že žalobca tvrdí splnenie prvej podmienky všeobecným odkazom na judikatúru\nSúdneho dvora, pričom nepriložil žiadny rozsudok, ktorý by predmetné porušenie vo vzťahu k nemu\nkonštatoval, a zároveň len poukázal na prepočet odpracovaných hodín, vychádzajúc pritom účelne z\nfondu pracovného času, ktorý na účely článku 2 a článku 6 smernice 2003/88/ES nemožno použiť,\nnakoľko cieľom fondu pracovného času je tvorba výplatných pások a nie počítanie pracovného času v\nzmysle článku 2 smernice 2003/88/ES, ktorý jasne oddeľuje pracovný čas od času odpočinku, čo fond\n\npracovného času z dôvodu podľa § 97 zákona č. 315/2001 Z. z. nerobí a započítava do seba aj dni času\nodpočinku, za ktoré patrí žalobcovi finančná náhrada.\n3.10. Pri svojich výpočtoch žalobca poukázal na výplatné pásky, ktoré podľa názoru žalovaného taktiež\nnie sú spôsobilé byť dôkazom preukazujúcim zásah do práv žalobcu podľa článku 6 písm. b) smernice,\nnakoľko tieto musia reflektovať všetky hodiny, za ktoré patrí žalobcovi mzda, a teda aj dni plateného\nvoľna, ktoré sa do systému SAP, z ktorého sú tvorené výplatné pásky, započítavajú ako 16, resp. 17\nhodín. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný tieto prepočty žalobcu za účelné a nesprávne. Žalobca\nzároveň k žalobe priložil aj tabuľku všetkej služobnej pohotovosti, ktorú odpracoval a v ktorej nerozlišuje,\nči ide o hodiny služobnej pohotovosti odpracované nad rámec článku 6 smernice 2003/88/ES alebo nie.\n3.11. Žalovaný poznamenal, že judikatúra Súdneho dvora jasne a explicitne uvádza, že porušenie práva\nEurópskej únie musí byť dostatočne závažné, z čoho podľa názoru žalovaného vyplýva, že okrem\nsamotnej existencie porušenia toto porušenie musí byť aj dostatočne závažné. Žalovaný má za to, že\nžalobcovi sa nepodarilo preukázať ani len existenciu porušenia práva Európskej únie, nakoľko svoje\ntvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.\n3.12. Žalovaný sa tiež vyjadril k prepočtom priemerného týždenného pracovného času žalobcu a k pojmu\n„maximálny týždenný priemerný pracovný čas“. Vo vzťahu k pojmu „maximálny týždenný čas“ uviedol,\nže „maximálny“ definuje hornú hranicu počtu hodín, ktorú nemožno prekročiť, a to 48 hodín „týždenne“,\nt.j. 7 dní, pričom nejde o striktne 7 dní kalendárneho týždňa, ale o určité obdobie siedmich po sebe\nnasledujúcich dní, ktoré nemusia začínať pondelkom kalendárneho týždňa, čo vyplýva z článku 6\npísm. b) smernice. Článok 6 smernice 2003/88/ES zároveň pojednáva o „priemernom čase“, teda\nnemožno tvrdiť, že každých 7 po sebe nasledujúcich dní musí byť striktne dodržaná horná hranica 48\nhodín. Článok 16 písm. b) smernice pojednáva o referenčnom období nepresahujúcom štyri mesiace.\nSmernica zároveň v ods. 15 preambuly prezumuje potrebu zabezpečiť pružnosť pri uplatňovaní určitých\nustanovení tejto smernice a súčasne zabezpečiť dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti\npracovníkov a v ods. 16 preambuly ustanovuje potrebu odchýlok. V prípade požiarnej ochrany je pritom\nnevyhnutné, aby boli prijaté určité odchýlky od ustanovení smernice 2003/88/ES, nakoľko táto musí\nbyť v pohotovosti 24/7 a nie je možné predpokladať, kedy a kde nastane situácia vyžadujúca si zásah\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Ustanovenie článku 17 ods. 3 písm. b) bodu iii) povoľuje,\naby sa členské štáty odchýlili od ustanovenia článku 16 smernice 2003/88/ES a upravili si referenčné\nobdobie v zmysle článku 19: „Možnosť odchýlky od článku 16 písm. b) uvedenej v článku 18 ods.\n3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.“\nV tejto súvislosti žalovaný následne poukázal na ustanovenie § 86 ods. 1 z. č. 315/2001 Z. z., podľa\nktorého: „Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý\nslužobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.“ Žalovaný má za to, že predmetná\nčasť smernice bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná správne, neodporuje\nžiadnej časti smernice 2003/88/ES, a preto je nevyhnutné na ňu pri výpočtoch prihliadať. Vzhľadom na\nuvedené je podľa žalovaného pojem „priemerný“ nutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný\nčas v referenčnom období šiestich mesiacov, a teda v priemere nemôže tento čas prekročiť 48 hodín\nkaždých 7 po sebe nasledujúcich dní.\n3.13. Žalovaný ďalej uviedol, že článok 6 smernice 2003/88/ES pojednáva o „pracovnom“ čase, pričom\nmá za to, že pri posudzovaní, či bola smernica 2003/88/ES porušená vo vzťahu k žalobcovi, je v\nzmysle článku 2 ods. 1 a 2 smernice do výpočtu nutné započítavať len odpracované hodiny, počas\nktorých žalobca buď pracoval na mieste výkonu práce alebo pracoval podľa pokynov zamestnávateľa\na nie všetky hodiny fondu pracovného času tak, ako to urobil žalobca. Žalobca mylne vykladá pojem\n„odpracované hodiny“ extenzívnym spôsobom, keď v tabuľke priloženej k žalobe v časti „FPČ +\nPohotovosť“ započítava aj čas odpočinku v zmysle článku 2 ods. 2 smernice 2003/88/ES aj dni neutrálne\n(riadna ročná dovolenka a dni práceneschopnosti) v zmysle článku 16 písm. b) smernice 2003/88/ES. V\nzmysle definície pracovného času v článku 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES a s poukazom na judikatúru\nSúdneho dvora, ktorú predostrel žalobca, je pritom podľa názoru žalovaného nevyhnutné, aby sa do\npracovného času započítavali v zmysle plachiet služieb žalobcu len skutočne odpracované hodiny, a\nto teda riadna časť služby, služobná pohotovosť, školenia, rekondičné pobyty a zvyšovanie kvalifikácie\nžalobcu.\n\n3.14. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-742/19 (bod 98), z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že článok 2 smernice sa má vykladať v tom\nzmysle, že nebráni tomu, aby sa doba, ktorú príslušník strávi zdržiavaním sa na svojom útvare počas\nslužobnej pohotovosti bezprostredne nadväzujúcej na vykonávanie štátnej služby v rámci rozvrhnutia\nslužobného času, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba štátnej\nslužby, počas ktorej tento príslušník plní služobné úlohy.\n3.15. Žalovaný ďalej poukázal na dni voľna v plachtách služieb žalobcu, ktoré podľa názoru žalovaného\nnemožno započítavať do pracovného času, a to DOV – riadna dovolenka, SVP – osobné prekážky\nplatené ostatné, VS – voľno za výkon služby vo sviatok, DOS – riadna dovolenka bez odpočtu,\nDOD – dodatková dovolenka, DNO – deň nepretržitého odpočinku, PN – deň práceneschopnosti.\nUvedené druhy voľna jednoznačne spadajú pod definíciu času odpočinku v zmysle článku 2 ods. 2\nsmernice 2003/88/ES, a preto použitie fondu pracovného času na účely výpočtu pracovného času\nneprichádza do úvahy. Žalovaný má za to, že takýto prepočet údajných odpracovaných hodín je celkom\nzjavne nedôvodný a rozporný so smernicou 2003/88/ES. Dni voľna sa žalobcovi započítavajú do fondu\npracovného času ako 16, resp. 17 hodín, nakoľko ide o platené dni voľna. Preto je použitie fondu\npracovného času ako ukazovateľa odpracovaných hodín veľmi nepresný a skresľujúci spôsob výpočtu\njeho odpracovaných hodín.\n3.16. Žalovaný poznamenal, že žalobca ignoruje článok 16 písm. b) smernice upravujúci tzv.\n„neutralizáciu“. Smernica neutralizuje v zmysle článku 16 písm. b) s poukazom na článok 7 štyri týždne\nriadnej platenej dovolenky spolu so všetkou práceneschopnosťou. Avšak, nemožno neutralizovať všetky\ndni voľna, pretože by to vytvorilo situáciu ad absurdum a teda to, že čím viac dní voľna na oddych\na regeneráciu by žalobca dostal a využil, tak tým viac by bolo zasiahnuté do jeho práva na oddych\na regeneráciu. Zákonodarca pri tvorbe smernice prezumoval predmetnú situáciu a neutralizoval iba\ndni riadnej dovolenky, v plachtách služieb označené ako „DOV“, a dni práceneschopnosti, v plachtách\noznačené ako „PN“, „PNK“ a „OČR“, čím vytvoril priestor na zvýšenú ochranu pracovníkov.\n3.17. Žalobca započítava aj predmetné časy do svojich výpočtov, čím sa snaží umelo povýšiť svoj\npracovný čas, aby nepravdivo preukázal, že do jeho práva podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/\nES bolo zasahované nepretržite. Žalovaný zároveň uviedol, že v súlade so smernicou 2003/88/ES, ako\naj právnym poriadkom Slovenskej republiky sú referenčné obdobia príslušníkov HaZZ rozvrhnuté do\n6-mesačných období, ktoré nie sú viazané na konkrétne kalendárne mesiace v roku, t. j. napríklad od\njanuára do júna a od júla do decembra. Preto má žalovaný za to, že tieto referenčné obdobia treba\npočítať od momentu, od ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok.\n3.18. Žalovaný ďalej uviedol, že ak žalobca tvrdí, že došlo k zásahu do práva na ochranu zdravia, telesnej\na psychickej integrity, práva na súkromie a rodinný život, pritom ale pri výpočte náhrady nemajetkovej\nujmy vychádza iba zo škody v rozsahu rozdielu medzi mzdovou odmenou za určenú a nariadenú\nslužobnú pohotovosť, táto tvrdená „škoda“ na právach žalobcu na ochranu zdravia, telesnej a psychickej\nintegrity či práva na súkromie a rodinný život nie je spôsobilá byť vo vzájomnej príčinnej súvislosti k\nnedostatočnému finančnému ohodnoteniu, ktoré žalobca pociťuje. Žalobca nesie v konaní bremeno\ntvrdenia, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, resp. zasiahol do jeho osobnosti a že tento zásah bol\nobjektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho právach, pričom z tohto pre žalobcu vyplýva dôkazné bremeno\npreukázať skutočnosti svedčiace o existencii škody a zásahu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nrozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/94/2020-515 zo dňa 30.06.2021, Krajského súdu\nv Žiline sp. zn 6Co/159/2019 zo dňa 27.05.2020 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/192/2019-310\nzo dňa 29.10.2019, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/02 zo dňa\n11.09.2002.\n3.19. Podľa názoru žalovaného, ak žalobca na jednej strane tvrdí, že výšku svojho nároku odvodzuje od\nustanovení Občianskeho zákonníka o nemajetkovej ujme, zatiaľ čo v skutočnosti si vypočítava mzdové\nnároky, v ktorých vidí nedostatočné finančné ohodnotenie podľa § 122 zákona č. 315/2001 Z. z., tieto\ndva spôsoby výpočtu nároku nemožno náhodne zamieňať. Ustanovenie § 122 zákona č. 315/2001 Z.\nz. hovorí o mzdových nárokoch, ktoré majú exaktný spôsob výpočtu, pričom § 11 až § 13 Občianskeho\nzákonníka hovorí o nemajetkovej ujme, ktorá nemôže byť exaktne vyčíslená.\n\n3.20. Podľa názoru žalovaného nie sú tvrdenia žalobcu o nesprávnej transpozícii smernice 2003/88/\nES do zákona č. 315/2001 Z. z., v zmysle ktorého sa podľa žalobcu doba služobnej pohotovosti\nnezapočítava do týždenného pracovného času hasičov, opodstatnené. Poukázal na ustanovenie článku\n2 ods. 1 smernice 2003/88/ES a uviedol, že do služobného času spadá samotný výkon pracovných úloh\nna pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa, ako aj zdržiavanie sa na pracovisku k dispozícii\nzamestnávateľa na základe jeho nariadenia, napr. vo forme pracovnej pohotovosti. Podľa ustálenej\njudikatúry Súdneho dvora Európskej únie je pre posúdenie, či sú naplnené charakteristické znaky\npojmu „pracovný čas“ aj v pohotovostnej službe, ktorú pracovník vykonáva na svojom pracovisku,\ntotiž rozhodujúcim faktorom skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom\nzamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť primerané\nslužby. Tieto povinnosti je preto potrebné považovať za výkon činnosti tohto pracovníka. Pracovný\nčas teda v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na pracovisku.\nV prípade domácej pohotovosti Súdny dvor rozhodol, že do maximálneho týždenného pracovného času\nsa zarátava iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa.\n3.21. Žalovaný ďalej uviedol, že zmysel článku 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES je transponovaný v\nštvrtej hlave zákona č. 315/2001 Z. z. v ustanoveniach § 85 a nasl. upravujúcich služobný čas hasičov,\nslužobnú pohotovosť, štátnu službu nadčas a dovolenku. Predmetné ustanovenia definujú služobný čas\npríslušníka Hasičského a záchranného zboru ako časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu\nslužbu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom umožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne\na súčasne definuje pojem služobný deň, za ktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu\nslužobného času. Z uvedených ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. ďalej podľa žalovaného jasne\nvyplýva, že okrem štátnej služby vykonávanej v riadnom služobnom čase sa za výkon štátnej služby\npovažuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe vykonávaná v mieste výkonu štátnej služby, ktorá\nbezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v rámci riadneho rozvrhnutia služobného času\npodľa § 91 zákona č. 315/2001 Z. z. a štátna služba nadčas podľa § 92 zákona č. 315/2001 Z. z.\n3.22. Pri nariadenej služobnej pohotovosti v štátnej službe podľa § 92 ods. 2 písm. a) zákona č.\n315/2001 Z. z. ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ale\nmimo rozvrhnutia služobného času, čo je vyjadrené napríklad aj vo výške peňažnej náhrady za čas tejto\nslužobnej pohotovosti v štátnej službe. Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 92 ods. 1 rozhodne nepopierajú, že\nslužobná pohotovosť v štátnej službe je výkonom štátnej služby, ale svojou formuláciou účelovo vystihujú\nrozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.)\na nariadenou služobnou pohotovosťou v štátnej službe (§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.)\na slová v § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. len vystihujú časovú kontinuitu medzi výkonom štátnej\nslužby a služobnou pohotovosťou. V oboch prípadoch je však podľa žalovaného nesporné, že ide o\nvýkon štátnej služby v rámci služobného času. Žalovaný súčasne poukázal aj na článok 15 smernice\n2003/88/ES5, ktorý umožňuje dohodnúť aj priaznivejšie podmienky, napr. v kolektívnych zmluvách, ktoré\nv nadväznosti na uvedené rozvrhujú služobný čas na vykonávanie štátnej služby a služobnú pohotovosť,\na to konkrétne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru\nna roky 2021, 2022, 2023 a 2024 (článok 3 „Podmienky výkonu štátnej služby“). Žalovaný má za to,\nže ustanovenia § 85, § 91, § 92 zákona č. 315/2001 Z. z., ako aj ustanovenia kolektívnych zmlúv plne\ntransponujú článok 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES.\n3.23. Služobný čas hasičov môže byť v zmysle ustanovenia § 86 zákona č. 315/2001 Z. z. rozvrhnutý\naj nerovnomerne. V zmysle kolektívnej zmluvy na rok 2021, resp. 2022, hasiči vykonávajúci štátnu\nslužbu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom majú výkon štátnej služby v rámci 12 hodinového\nriadneho služobného času alebo služobný čas rozvrhnutý na 17 hodín / 16 hodín vykonávania štátnej\nslužby a časť služobnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby v\nmieste vykonávania štátnej služby v trvaní 7 / 8 hodín v jednej 24 hodinovej zmene v článku 3 ods. 3\nkolektívnej zmluvy na rok 2021, ako aj kolektívnych zmlúv na roky 2022, 2023 a 2024.\n3.24. Žalovaný tiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora vo veciach C-107/19 (bod 42), C-344/19 (bod\n58) a C-437/05 (bod 35), v zmysle ktorých sa na spôsob odmeňovania pracovníkov za čas pracovnej\npohotovosti nevzťahuje smernica 2003/88/ES, ale relevantné ustanovenia vnútroštátneho práva.\n3.25. K referenčnému obdobiu žalovaný uviedol, že nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas je rozvrhnutý\nna obdobie 6 mesiacov podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Na základe vyššie uvedeného\n\nje podľa názoru žalovaného zrejmé, že napriek tomu, že vnútroštátne právo neupravuje explicitne\nmaximálny priemerný týždenný služobný čas uvedený konkrétnym počtom hodín, tak ako je tomu v\nsmernici 2003/88/ES, zákon č. 315/2001 Z. z. a kolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín\nslužobného času hasičov, počas ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby\nnadčas za príslušný rok. Z uvedeného vyplýva, že dotknuté právne predpisy sú transponované v článku\n6 smernice 2003/88/ES správne. Podľa žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že by štát\nneprebral smernicu 2003/88/ES do zákona správne, preto sa mu nepodarilo ani preukázať, že by\nexistovala údajná škoda, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s článkom 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES.\n3.26. Žalovaný napokon namietol miestnu nepríslušnosť súdu, pričom navrhol, aby bola vec postúpená\nna Mestský súd Bratislava IV, keďže skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené právo, je podľa žalobcu\nnesprávna transpozícia smernice, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\nMiestne príslušným súdom je tak okresný súd, v ktorého obvode má ústredný orgán štátnej správy\nzodpovedný za transpozíciu namietanej smernice svoje sídlo.\n4. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 10.07.2024. Žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a dodal, že svoj nárok odvodzuje od škody spôsobenej\nporušením práva Európskej únie – smernice, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná,\nresp. nebola vôbec implementovaná do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Tiež\npoukázal na rozsudok Súdneho dvora C 243/09 zo dňa 14.10.2010 vo veci Günter Fuß, podľa\nktorého už len samotná strata času odpočinku je sama o sebe bez ďalšieho dôvodom na priznanie\nnároku na náhradu škodu porušením článku 6 písm. b) smernice. Aj samotná škoda v podobe\nstraty času odpočinku, o ktorý dotknutý jednotlivec – žalobca – hasič prichádza prekračovaním\nmaximálneho týždenného pracovného času, je dostatočná na priznanie nároku na náhradu škody\nvzniknutej porušením smernice, a to bez toho, aby k tomuto dôsledku musel pristúpiť aj akýkoľvek ďalší\nprípadný následok na osobnostných právach žalobcu.\n5. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť namietajúc spôsob určenia nemajetkovej ujmy,\nktorá sa nemôže exaktne kvalifikovať a vypočítať, ale súd je povinný posúdiť vysoko individuálne\njedinečné skutkové okolnosti každej prejednávanej veci. Ak by aj súd konštatoval v danej veci nesprávnu\nalebo neúplnú transpozíciu smernice, bol žalovaný toho názoru, že táto nie je v priamej príčinnej\nsúvislosti s akoukoľvek tvrdenou nemajetkovou ujmou žalobcu, ktorá nikdy nebola preukázaná. Žalovaný\ntiež namietal výšku nemajetkovej ujmy, ktorá by sa mala pohybovať v rozpätí 1.500 – 2.500,- Eur.\n6. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi.\nListinné dôkazy neboli na pojednávaní prečítané ani oboznámené v súlade s § 204 CSP. Na základe\nvykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:\n7. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici\nzo dňa 06.04.2020 bol žalobca dňom 15.04.2020 vymenovaný do funkcie hasič záchranár Hasičskej\nstanice so sídlom vo E. v prípravnej štátnej službe ako príslušník čakateľ do hodnosti rotmajster.\n8. Dňa 10.08.2021 žalobca úspešne vykonal skúšku špecializovanej prípravy, čím splnil kvalifikačný\npredpoklad osobitnej odbornej spôsobilosti pre funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore – hasič\nzáchranár a hasič záchranár špecialista.\n9. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici\nzo dňa 10.08.2021 bol žalobca dňom 11.08.2021 vymenovaný do stálej štátnej služby na Okresnom\nriaditeľstve Hasičského a záchranného zboru Lučenec, Hasičská stanica E. ako hasič záchranár.\n10. Žalobca je aktuálne príslušníkom Hasičského a záchranného zboru na hasičskej stanici vo E., ktorá\norganizačne patrí pod Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v G..\n11. V žalovanom období od marca 2021 do februára 2024 mal žalobca ako príslušník HaZZ v služobnom\npomere služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne, pričom pracoval na zmeny rozvrhnuté na 17 hodín\nvýkonu služby a 7 hodín určenej služobnej pohotovosti, od 01.01.2022 na zmeny rozvrhnuté na 16 hodín\nvýkonu služby a 8 hodín určenej služobnej pohotovosti, počas ktorej služobnej pohotovosti bol stále\n\nfyzicky prítomný na hasičskej stanici a pripravený na prípadný výjazd. V rámci jednej pracovnej zmeny\ntak strávil na pracovisku sústavne minimálne 24 hodín. Výkon služobnej pohotovosti bol rozdelený\nna aktívnu časť, ktorá bola odmeňovaná ako práca nadčas a jej trvanie sa započítavalo do fondu\npracovného času, a neaktívnu časť, ktorá sa do fondu pracovného času nezapočítavala.\n12. V žalovanom období od marca 2021 do februára 2024 teda žalobca odpracoval spolu 2175,76 hodín\nslužobnej pohotovosti (z toho 2082,94 hodín určenej a 92,82 hodín nariadenej služobnej pohotovosti),\nktoré neboli započítané do fondu pracovného (služobného) času a jeho priemerný týždenný pracovný\nčas v žalovanom období predstavoval 51,61 hodín týždenne.\n13. Za obdobie marec 2021 – december 2021 žalobca odpracoval 486,82 hodín určenej služobnej\npohotovosti, za obdobie január 2022 – december 2022 odpracoval 729,34 hodín určenej služobnej\npohotovosti, za obdobie január 2023 – december 2023 odpracoval 732,15 hodín určenej služobnej\npohotovosti a za obdobie január 2024 – február 2024 odpracoval 134,63 hodín určenej služobnej\npohotovosti.\n14. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením\nvlády podľa článku 120 ods. 2.\n15. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n16. Podľa článku 36 ods. 1 písm. c), d), e) Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo na\nspravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä\nc) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,\nd) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,\ne) primeraný odpočinok po práci.\n17. Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe\nzdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\n18. Podľa článku 1 ods. 1 smernice 2003/88/ES, táto smernica ustanovuje minimálne požiadavky na\nbezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n19. Podľa článku 1 ods. 2 smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na:\na) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a\nna maximálny týždenný pracovný čas a\nb) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.\n20. Podľa článku 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností,\nverejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14,\n17, 18 a 19 tejto smernice.\n21. Podľa článku 2 smernice 2003/88/ES, na účely tejto smernice platia tieto definície:\n1. „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a\nvykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;\n2. „čas odpočinku“ je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.\n22. Podľa článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na\nzabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov priemerný\npracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n23. Podľa článku 16 písm. b) smernice 2003/88/ES, členské štáty môžu ustanoviť:\n\nb) pre uplatňovanie článku 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce\nštyri mesiace.\nDoby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa\nnezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne;\n24. Podľa článku 17 ods. 1 smernice 2003/88/ES, pri zachovaní náležitého zreteľa na všeobecné zásady\nochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov sa členské štáty môžu odchýliť od uplatňovania článkov 3 až\n6, 8 a 16, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušných činností sa trvanie pracovného času nemeria\na/alebo nie je vopred určené alebo si ho môžu určiť sami pracovníci a najmä v prípade:\na) vrcholových riadiacich pracovníkov alebo iných osôb s právomocou nezávislého rozhodovania;\nb) rodinných pracovníkov alebo\nc) pracovníkov slúžiacich náboženské obrady v kostoloch a náboženských spoločenstvách.\n25. Podľa článku 17 ods. 3 písm. b) smernice 2003/88/ES, v súlade s odsekom 2 tohto článku sa môžu\nvykonať odchýlky článkov 3, 4, 5, 8 a 16:\nb) v prípade bezpečnostných a dozorných činností, ktoré si vyžadujú trvalú prítomnosť s cieľom ochrany\nmajetku a osôb, najmä v prípade strážnikov a dozorcov alebo bezpečnostných firiem;\nv prípade činností spojených s potrebou nepretržitej služby alebo výroby, najmä:\niii) služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a telekomunikácií, sanitky, protipožiarne služby a\nslužby civilnej ochrany.\n26. Podľa článku 19 smernice 2003/88/ES, možnosť odchýlky od článku 16 písm. b) uvedenej v článku\n17 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia dlhšieho ako šesť mesiacov.\nČlenské štáty majú však možnosť, za predpokladu, že existuje súlad so všeobecnými zásadami\nsúvisiacimi s ochranou bezpečnosti a zdravia pracovníkov, dovoliť z objektívnych alebo technických\ndôvodov alebo dôvodov týkajúcich sa organizácie práce, aby sa kolektívnymi zmluvami alebo dohodami\nuzavretými medzi sociálnymi partnermi ustanovili iné referenčné obdobia, ktoré v žiadnom prípade\nnepresiahnu 12 mesiacov.\nDo 23. novembra 2003 Rada na základe návrhu Komisie spolu s priloženou hodnotiacou správou\nopätovne preskúma ustanovenia tohto článku a rozhodne o ďalšom kroku.\n27. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),\nfyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n28. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo\ndané primerané zadosťučinenie.\n29. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,\nže bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n30. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej\nujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n31. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej\n(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,\nnemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n32. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým\nnie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.\n33. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\n34. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani\niným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im\nnajbližšie.\n35. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom\npríslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\n36. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie\ntýždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n37. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov.\n38. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná\nnad rámec určeného služobného času.\n39. Podľa § 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., v kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu\nslužbu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.\n40. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť\nv štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie\nštátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\n41. Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad\nv odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného\nčasu\na) v mieste vykonávania štátnej služby,\nb) v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,\nc) s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.\n42. Podľa § 97 ods. 1 písm. h) zákona č. 315/2001 Z. z., ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje\nčas náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok.\n43. Podľa § 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej\nslužbe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.\n44. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je\npríslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\n45. Podľa § 122 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná\npohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada\na) 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v\nmieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,\nb) 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v\nmieste jeho pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného\npokoja,\nc) 5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s\nmožnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného\npokoja.\n46. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2\nnepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej\nslužby je štátnou službou nadčas.\n\n47. Podľa § 193 zákona č. 315/2001 Z. z., na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane\nustanovenia § 39, § 40 ods. 11, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105,\n§ 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 151, § 152 ods. 1,\n2, ods. 4 tretej vety, ods. 5 a 7, § 152a, § 152b, § 152c, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, §\n222, § 230, § 231 ods. 4, § 232 až 240 a § 250b ods. 6 a 7 Zákonníka práce.\n48. Podľa § 85 ods. 9 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ZP“), priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.\n49. Podľa § 96 ods. 2 ZP, čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený\nna výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za\npracovný čas.\n50. Predmetom konania bol nárok žalobcu ako hasiča na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala\nvzniknúť v dôsledku výkonu služby v rozsahu priemerného týždenného služobného času presahujúceho\nlimit stanovený v článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES v období od marca 2021 do februára 2024\nz dôvodu nesprávnej transpozície smernice do vnútroštátneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne\ndo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore. Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca\ndomáha titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla ako jednotlivcovi porušením úniového práva žalovaným\nako členským štátom Európskej únie.\n51. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca pracuje od 15.04.2020 ako hasič v služobnom pomere\nv súčasnosti (aj v spornom období) podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.\nExistencia služobného pomeru žalobcu v HaZZ za žalované obdobie bola preukázaná rozhodnutím\no vymenovaní do štátnej služby (najprv prípravnej, následne stálej štátnej služby) a žalobcom\npredloženými výplatnými páskami za rozhodné obdobie. V pláne služieb sa evidujú hodiny služobnej\nčinnosti a osobitne aj hodiny služobnej pohotovosti. Žalovaný žalobcom predložené plány služieb ani\nvýplatné pásky nespochybňoval, preto tvrdenia žalobcu o rozsahu jeho prítomnosti v práci za žalované\nobdobie považuje súd za nesporné skutkové tvrdenia (§ 151 ods. 1 CSP). V období od marca 2021 do\nfebruára 2024 odpracoval spolu 2175,76 hodín služobnej pohotovosti (určenej a nariadenej), ktoré neboli\nzapočítané do pracovného času (priemerný týždenný pracovný čas žalobcu v tomto období predstavoval\n51,61 hodín).\n52. Na úvod súd pre úplnosť poznamenáva, že je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie\ntohto sporu. Podľa § 3 ods. 1 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné\nsúkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Spor o náhradu\nškody spôsobenej jednotlivcovi porušením práva Európskej únie v dôsledku nesprávneho prebratia\n(transpozície) smernice do vnútroštátneho právneho poriadku je možné zaradiť medzi súkromnoprávne\nspory. Skutočnosť, že žalovaným v tomto spore je štát, je bez právneho významu, keďže účastníkom\nobčianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát, ktorý je v takom prípade právnickou osobou (§ 21 CSP). Z\njudikatúry Súdneho dvora vyplýva, že spory o náhradu škody spôsobenej porušením práva únie medzi\njednotlivcom a štátom majú rozhodovať príslušné vnútroštátne súdy.\n53. Na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným súd neprihliadol, pretože dospel k záveru,\nže nie je dôvodná (§ 42 CSP). Na určenie miestnej príslušnosti súdu je rozhodujúce tvrdenie žalobcu\nohľadne miesta, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody (nemajetkovej ujmy).\nV prejednávanom spore je to miesto výkonu služobnej pohotovosti žalobcu ako hasiča, na ktorom sa\nprejavilo porušenie článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES. Sídlo zástupcu žalovaného je pre určenie\nmiestnej príslušnosti súdu bez právneho významu. Súd preto dospel k záveru, že v zmysle § 19 písm. b)\nCSP je miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie sporu, pretože škoda žalobcovi vznikla v mieste\nvýkonu štátnej služby (Fiľakovo), pričom E. patrí do územnej pôsobnosti Okresného súdu Lučenec.\n54. Žalovaný ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pod pojmom vecná\nlegitimácia sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník konania je subjektom\nhmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. žalobca (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník\nna opačnej procesnej strane, t.j. žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne\nlegitimovaný). Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou\nkaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju\n\nžiadna zo strán sporu nenamieta. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa článku 29 smernice\n2003/88/ES je táto smernica adresovaná členským štátom, pričom žalovaný (Slovenská republika)\nako členský štát Európskej únie a adresát smernice 2003/88/ES po vstupe Slovenskej republiky do\nEurópskej únie je zodpovedný za prijatie všetkých opatrení legislatívnej a aj faktickej povahy s cieľom\ndosiahnutia účelu smernice. V prípade, že žalovaný (Slovenská republika) túto povinnosť nesplní, je\nzodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu smernice 2003/88/ES, pokiaľ k nesprávnej aplikácii smernice\ndošlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do nášho právneho poriadku. Súdny dvor zároveň rozhodol,\nže článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ ES má priamy účinok, teda priznáva jednotlivcom práva, ktoré\nmôžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Nakoľko žalobca (fyzická osoba) sa žalobou\ndomáha náhrady škody spočívajúcej v nemajetkovej ujme z titulu porušenia úniového práva členským\nštátom EÚ (Slovenskou republikou), žalovaný – Slovenská republika, v mene ktorej koná ústredný orgán\nštátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí oblasť štátnej správy pre Hasičský a záchranný zbor, teda\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, disponuje pasívnou vecnou legitimáciou. Preto súd námietku\nžalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore nepovažoval za dôvodnú.\n55. Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES predstavuje v rozsahu, v akom ukladá členským\nštátom maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť ako minimálna\npožiadavka priznaná každému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva únie, ktoré nemožno\npodrobiť akejkoľvek podmienke alebo akémukoľvek obmedzeniu, a ktoré jednotlivcom priznáva práva,\nktorých sa môžu dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi (C-429/09 vo veci Fuß, body 33 až\n35). Členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku 6 písm. b) smernice tak,\naby uplatnenie z neho plynúceho nároku viazali na nejakú podmienku alebo ho určitým spôsobom\nobmedzovali (C-397/01 vo veci Pfeiffer bod 99, C-429/09 vo veci Fuß, body 35 a 52). Súdny dvor EÚ tiež\nopakovane judikoval, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku je potrebné v celom rozsahu zahrnúť\ndo výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času (C-397/01 vo veci Pfeiffer, bod\n95) a konštatoval, že pracovná pohotovosť vykonávaná pracovníkom v režime fyzickej prítomnosti\nv zariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za pracovný čas nezávisle od toho, akú prácu\nskutočne pracovník vykonáva (C-437/05 vo veci Vorel, bod 27). Osobitne v prípade hasičov Súdny dvor\npotvrdil, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je\ndotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu pracovný čas a nesmie prekročiť\nmaximálny týždenný pracovný čas ustanovený smernicou 2003/88/ES (C-429/09 vo veci Fuß, C-52/04\nvo veci Personalrat der Feuerwehr Hamburg). Nakoľko žalobca musí byť počas výkonu služobnej\npohotovosti k dispozícii zamestnávateľovi na pracovisku, celý čas služobnej pohotovosti je potrebné\nzapočítať do pracovného času žalobcu, pričom skutočnosť, že za pracovnú pohotovosť je žalobcovi\nvyplácaná náhrada podľa § 122 ods. 1 zákona o HaZZ, nemá vplyv na porušenie článku 6 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES.\n56. Záver, že čas služobnej pohotovosti žalobcu je potrebné započítať do jeho pracovného času,\nvyplýva aj z aktuálnej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej ak povaha a rozsah povinností a režim\nzodpovednosti, ktorý sa vzťahuje na pracovníka, vyžadujú jeho fyzickú prítomnosť na mieste výkonu\npráce, resp. povinnosť byť pre svojho zamestnávateľa k dispozícii a obmedzenia uložené tomuto\npracovníkovi počas doby pohotovosti sú takej povahy, že objektívne a veľmi významne ovplyvňujú\nmožnosť tohto pracovníka slobodne nakladať v tejto dobe s časom, v rámci ktorého sa od neho výkon\npráce nepožaduje, a venovať tento čas svojim vlastným záujmom, predstavuje táto doba služobnej\npohotovosti pracovný čas pracovníka (pozri rozsudky C-214/20 zo dňa 11.11.2021, C-580/19 zo dňa\n09.03.2021, C-107/19 zo dňa 09.09.2021 a C-344/19 zo dňa 09.03.2021). Tento záver sa vzhľadom na\nskutkové okolnosti prejednávaného sporu plne vzťahuje aj na žalobcu.\n57. Žalovaný v konaní tiež namietal tvrdenie žalobcu, že dotknutá smernica 2003/88/ES nebola do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná správne. Ani s touto námietkou žalovaného sa\nsúd nestotožňuje.\n58. Navonok sa môže javiť, že vnútroštátna právna úprava zákona o HaZZ je v súlade s právom EÚ,\nnakoľko podľa prílohy č. 4. bod 5. zákona o HaZZ bola smernica 2003/88/ES do jeho znenia prebratá. Aj\npodľa ustanovenia § 193 zákona o HaZZ sa na služobný pomer príslušníkov použijú primerane okrem\niného aj ustanovenia § 85 ZP, podľa ktorého priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane\npráce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Zákonník práce pritom explicitne v ustanovení § 96 ods. 2\nuvádza, že čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce,\n\nale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas.\nUstanovenie § 96 ZP však na služobný pomer príslušníkov HaZZ nie je použiteľné. Zákon o HaZZ v\nzmysle jeho § 12 ods. 6 umožňuje aplikovať Zákonník práce na právne vzťahy príslušníkov zboru pri\nvykonávaní štátnej služby, len ak to výslovne ustanovuje zákona, pričom v § 193 zákona o HaZZ nie je\nodkaz na ustanovenie § 96 ods. 2 ZP.\n59. Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES jednoznačne stanovuje, že priemerný pracovný čas pre\nkaždé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Podľa § 85 ods. 1 zákona o\nHaZZ, služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k\ndispozícii služobnému úradu. Podľa § 85 ods. 2 prvá veta zákona o HaZZ, služobný čas príslušníka\nje 40 hodín týždenne. Podľa § 86 ods. 1 a 2 zákona o HaZZ, služobný čas príslušníkov môže\nbyť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý\nna obdobie šiestich mesiacov. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v\njednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na\nňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je\nnajviac 24 hodín v služobnom dni. Podľa § 92 ods. 1 zákona o HaZZ, služobný úrad určuje príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne\nnadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času. Z\ncitovaných ustanovení zákona o HaZZ vyplýva, že zákon oddeľuje vykonávanie štátnej služby hasiča\nv rámci služobného času a vykonávanie štátnej služby hasiča v rámci určenej služobnej pohotovosti,\npretože služobná pohotovosť hasiča bezprostredne nadväzuje na služobný čas hasiča. Výsledkom\nuvedenej úpravy je záver, že hoci v obidvoch prípadoch ide o výkon štátnej služby hasiča, služobná\npohotovosť hasiča sa nezapočítava do služobného času hasiča. Podľa článku 2 ods. 1 a 2 smernice\n2003/88/ES však pracovný čas predstavuje akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa\npokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi\npredpismi a (alebo) praxou a naproti tomu čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným\nčasom, z čoho možno vyvodiť, že čas určenej služobnej pohotovosti hasiča má byť súčasťou služobného\nčasu, pretože nejde o čas odpočinku. Zákon o HaZZ tak jednoznačne v rozpore so smernicou 2003/88/\nES zo služobného (pracovného) času hasiča vyčleňuje čas určenej služobnej pohotovosti. Uvedené\nmožno dovodiť aj z ustanovenia § 122 ods. 3 zákona o HaZZ, z ktorého tiež vyplýva rozlíšenie,\nže ak počas trvania služobnej pohotovosti dôjde k vykonaniu štátnej služby (k výjazdu), až takéto\nvykonanie je štátnou službou. Uvedený záver vyplynul aj z vykonaného dokazovania, podľa ktorého\nžalobca po zohľadnení času určenej služobnej pohotovosti odpracoval v spornom období priemerne\nviac ako 48 hodín týždenne. Smernica 2003/88/ES pritom neumožňuje, aby členské štáty ponechali v\nplatnosti alebo prijali inú definíciu pojmu „pracovný čas“, ako je definícia uvedená v smernici. Súdny\ndvor pritom viackrát rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku\n6 písm. b) smernice tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný týždenný\npracovný čas nepresahoval maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku alebo ho určitým\nspôsobom obmedzia. Z uvedeného potom vyplýva záver, že vnútroštátna právna úprava umožňuje\nzamestnávateľovi nezapočítať neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času (hoci príslušník\nje v službe a k dispozícii služobnému úradu) a rozvrhnúť žalobcovi – príslušníkovi HaZZ služobný čas\ntak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú článkom 6 písm. b) smernice. V tejto súvislosti\npotom musel súd konštatovať, že Slovenská republika ako členský štát EÚ v súlade s potrebou\nchrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, v tomto prípade príslušníkov HaZZ, neprijala doposiaľ\nopatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby bol služobný čas príslušníkov HaZZ definovaný\nv súlade s pojmom pracovný čas podľa článku 2 smernice a aby nebola prekročená maximálna hranica\npriemerného týždenného pracovného času stanovená článkom 6 písm. b) smernice.\n60. Pokiaľ ide o polemiku ohľadne referenčného obdobia použitého na výpočet priemerného týždenného\npracovného času, v článku 16 smernice sa stanovuje, že „doby platenej ročnej dovolenky priznané\nv súlade s článkom 7 a doby pracovnej neschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru\nneutrálne“. Ako vyplýva z Výkladového oznámenia Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady\n2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Korigendum k oznámeniu Komisie),\n„to znamená, že neexistenciu práce počas tohto obdobia nemožno použiť na kompenzáciu iných období,\npočas ktorých sa presiahol maximálny týždenný pracovný čas“. Z toho možno dovodiť, že nie je správny\nnázor, ktorý odpočítava od služobného času nároky na zákonom priznanú riadnu dovolenku alebo\ndobu pracovnej neschopnosti. Súd len na okraj poznamenáva, že to by nevyhnutne znamenalo, že\nžiadny z príslušníkov HaZZ by nečerpal tieto zákonné nároky, pretože tieto nároky na dovolenku a\n\npráceneschopnosť by boli automaticky odpočítavané od služobného času, čo je v rozpore nielen s\núčelom a cieľom smernice, ale aj v rozpore s § 97 ods. 1 zákona o HaZZ, ktorý za čas vykonávania\nštátnej služby považuje aj čerpanie dovolenky, plateného služobného voľna, náhradného voľna za\nštátnu službu nadčas a vo sviatok, ale aj neprítomnosť príslušníka v štátnej službe z dôvodu dočasnej\npráceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Súd pritom zdôrazňuje, že záväzok garantovať\npriemerný 48 hodinový týždenný pracovný čas podľa článku 6 písm. b) smernice (bez ohľadu na jeho\ndĺžku) platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k referenčnému obdobiu, nakoľko žiadne ustanovenie smernice\nnespája so zavedením referenčných období pre štáty možnosť nerešpektovať ich záväzok podľa článku\n6 písm. b) smernice.\n61. Pokiaľ ide o dĺžku referenčného obdobia, súd vychádzal z ustanovenia § 86 ods. 1 zákona o HaZZ\n(ako aj článku 19 v spojení s článkom 17 ods. 3 písm. b) a čl. 16 písm. b) smernice 2003/88/ES), podľa\nktorého je referenčné obdobie 6 mesiacov, pričom sa v tomto smere stotožňuje s názorom žalovaného,\nže referenčné obdobie treba počítať od momentu, od ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok (neuniklo\npritom pozornosti súdu, že žalobca si vypočítal priemerný počet hodín za štyri referenčné obdobia, a\nto podľa kalendárnych rokov, t.j. 03/2021 – 12/2021, 01/2022 – 12/2022, 01/2023 – 12/2023, 01/2024\n– 02/2024).\n62. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (výplatné pásky, plán služieb) vyplýva, že za obdobie\nmarec 2021 – august 2021 predstavuje u žalobcu fond pracovného času 998,04 hodín, služobná\npohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 265,95 hodín. Na uvedené časové obdobie 6 mesiacov\npripadá v priemere 26,29 pracovných týždňov (184 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená, že za\nuvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 48,08 hodín (1263,99 hodín :\n26,29 týždňov).\n63. Za obdobie september 2021 – február 2022 predstavuje u žalobcu fond pracovného času 964,40\nhodín, služobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 364,55 hodín. Na uvedené časové obdobie 6\nmesiacov pripadá v priemere 25,86 pracovných týždňov (181 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená,\nže za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 51,39 hodín (1328,95 hodín :\n25,86 týždňov).\n64. Za obdobie marec 2022 – august 2022 predstavuje u žalobcu fond pracovného času 990,50 hodín,\nslužobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 379,60 hodín. Na uvedené časové obdobie 6\nmesiacov pripadá v priemere 26,29 pracovných týždňov (184 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená,\nže za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 52,11 hodín (1370,10 hodín :\n26,29 týždňov).\n65. Za obdobie september 2022 – február 2023 predstavuje u žalobcu fond pracovného času 948,50\nhodín, služobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 377,15 hodín. Na uvedené časové obdobie 6\nmesiacov pripadá v priemere 25,86 pracovných týždňov (181 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená,\nže za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 51,26 hodín (1325,65 hodín :\n25,86 týždňov).\n66. Za obdobie marec 2023 – august 2023 predstavuje u žalobcu fond pracovného času 1000,50 hodín,\nslužobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 371,65 hodín. Na uvedené časové obdobie 6\nmesiacov pripadá v priemere 26,29 pracovných týždňov (184 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená,\nže za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 52,19 hodín (1372,15 hodín :\n26,29 týždňov).\n67. Za obdobie september 2023 – február 2024 predstavuje u žalobcu fond pracovného času 973 hodín,\nslužobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 416,86 hodín. Na uvedené časové obdobie 6\nmesiacov pripadá v priemere 26 pracovných týždňov (182 dní : 7 dní – priestupný rok 2024), čo v prípade\nžalobcu znamená, že za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 53,46\nhodín (1389,86 hodín : 26 týždňov).\n68. Keďže žalovaný nerozporoval doklady predložené žalobcom (namietal len, že tieto samé o sebe\nnie sú spôsobilé byť dôkazom preukazujúcim zásah do práv žalobcu), ani výpočet času služobnej\npohotovosti, uvedené súd považoval za nesporné a vychádzal z takéhoto určenia. Z uvedeného výpočtu\n\nsúdu je zrejmé, že priemerný 48-hodinový týždenný pracovný čas bol u žalobcu prekročený v každom\nz referenčných období (03/2021 až 08/2021, 09/2021 až 02/2022, 03/2022 až 08/2022, 09/2022 až\n02/2023, 03/2023 až 08/2023, 09/2023 až 02/2024). V žalovanom období od marca 2021 do februára\n2024 žalobca odpracoval spolu 2175,76 hodín služobnej pohotovosti, ktoré neboli započítané do\nfondu pracovného (služobného) času a jeho priemerný týždenný pracovný čas v žalovanom období\npredstavoval podľa výpočtu súdu 51,42 hodín týždenne.\n69. Ak by aj súd pristupoval k uvedenej problematike optikou žalovaného, ktorý zdôrazňuje potrebu\nneutralizácie, to znamená preskočenia určitých dní v referenčnom období, ako keby neexistovali, pričom\nz referenčných období sa vymazávajú dni času odpočinku (v pláne služieb označené ako „DOV“ – riadna\ndovolenka, a práceneschopnosť označená ako „PN“, „PNK“, „OČR“), čím sa počet odpracovaných dní\nnezmení, ale zníži sa počet dní v referenčnom období a teda sa zvyšuje priemerný týždenný pracovný\nčas žalobcu, námatkovou kontrolou súd zistil, že napríklad:\n- v referenčnom období 09/2021 – 02/2022 žalobca čerpal dovolenku 1x v mesiaci október 2021, 4x\nv mesiaci január 2022 a 1x v mesiaci február 2022, t.j. spolu 6 dní. Referenčné obdobie sa teda skracuje\nzo 181 dní na 175 dní, „preskočených“ bolo 6 dní dovolenky (1 deň dovolenky v roku 2021 sa započítava\n17 hodín, od 01.01.2022 po 16 hodín). Počet odpracovaných hodín služobnej činnosti teda predstavuje\n867,40 [964,40 – (1 x 17 + 5 x 16)], služobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 364,55 hodín.\nNa uvedené časové obdobie 6 mesiacov pripadá v priemere 25 pracovných týždňov (175 dní : 7 dní),\nčo v prípade žalobcu znamená, že za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný pracovný\nčas 49,28 hodín (1231,95 hodín : 25 týždňov),\n- v referenčnom období 03/2022 – 08/2022 žalobca čerpal dovolenku 2x v mesiaci marec, 4x v mesiaci\napríl, 1x v mesiaci máj a 1x v mesiaci august, t.j. spolu 8 dní. Referenčné obdobie sa teda skracuje zo\n184 dní na 176 dní, „preskočených“ bolo 8 dní dovolenky (každý po 16 hodín). Počet odpracovaných\nhodín služobnej činnosti teda predstavuje 862,50 [990,50 – (8 x 16)], služobná pohotovosť spolu (určená\n+ nariadená) činí 379,60 hodín. Na uvedené časové obdobie 6 mesiacov pripadá v priemere 25,14\npracovných týždňov (176 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená, že za uvedený časový úsek\ndosiahol jeho priemerný týždenný pracovný čas 49,41 hodín (1242,10 hodín : 25,14 týždňov),\n- v referenčnom období 03/2023 – 08/2023 žalobca čerpal dovolenku 2x v mesiaci marec, 3x v mesiaci\napríl a 1x v mesiaci august, t.j. spolu 6 dní. Referenčné obdobie sa teda skracuje zo 184 dní na 178 dní,\n„preskočených“ bolo 6 dní dovolenky (každý po 16 hodín). Počet odpracovaných hodín služobnej činnosti\nteda predstavuje 904,50 [1000,50 – (6 x 16)], služobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí\n371,65 hodín. Na uvedené časové obdobie 6 mesiacov pripadá v priemere 25,43 pracovných týždňov\n(178 dní : 7 dní), čo v prípade žalobcu znamená, že za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný\ntýždenný pracovný čas 50,18 hodín (1276,15 hodín : 25,43 týždňov),\n- v referenčnom období 09/2023 – 02/2024 žalobca čerpal dovolenku 10x v mesiaci september, 1x\nv mesiaci február, t.j. spolu 11 dní. Referenčné obdobie sa teda skracuje zo 182 dní na 171 dní,\n„preskočené“ boli 2 dni dovolenky (každý po 17 hodín). Počet odpracovaných hodín služobnej činnosti\nteda predstavuje 797 [973 – (11 x 16)], služobná pohotovosť spolu (určená + nariadená) činí 416,86\nhodín. Na uvedené časové obdobie 6 mesiacov pripadá v priemere 24,43 pracovných týždňov (171 dní :\n7 dní), čo v prípade žalobcu znamená, že za uvedený časový úsek dosiahol jeho priemerný týždenný\npracovný čas 49,69 hodín (1213,86 hodín : 24,43 týždňov).\nSúd na vysvetlenie dodáva, že zvolil takýto spôsob určenia počtu odpracovaných hodín v jednotlivých\nreferenčných obdobiach (odpočítaním hodín pripadajúcich na deň dovolenky, čím v podstate deň\ndovolenky „preskočil“), pretože z predloženého plánu služieb nemožno jednoznačne zistiť, koľko hodín\nsa započítava do fondu pracovného času v dni, keď žalobca nevykonával služobnú činnosť, ale deň bol\noznačený napríklad ako „PN“, „VS“, „SVP“ alebo iné prekážky.\n70. Aj takouto náhodnou kontrolou bolo preukázané, že týždenný pracovný čas žalobcu v rozsahu\n48 hodín bol zo strany žalovaného opakovane počas uplatneného obdobia 03/2021 až 02/2024\nnedodržiavaný.\n71. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal vznik škody, resp. ujmy, predovšetkým že došlo\nk zásahu do jeho práv podľa článku 6 písm. b) smernice, že porušenie práva EÚ bolo dostatočne\nzávažné, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti štátu a škodou, pričom žalobca\nsíce tvrdí, že jeho vôľa bola uplatniť si náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy, avšak uplatnil si\nmzdové nároky a zároveň podotkol, že žalobca za každú hodinu určenej služobnej pohotovosti vrátane\ntých hodín, o ktorých tvrdí, že mali byť vykonané nad limit určený smernicou, mu boli riadne vyplatené\n\npríslušné zložky služobného príjmu, resp. poskytnuté náhradné voľno, súd uvádza, že zo žaloby je\nnepochybne zrejmé, že žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že u žalobcu\ndošlo v príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany žalovaného k vzniku škody v dôsledku\nzásahu do práva žalobcu na ochranu zdravia a do práva žalobcu na súkromie a rodinný život.\n72. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil ani s námietkou žalovaného o uplatnení (skrytého) mzdového\nnároku zo strany žalobcu a nie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V prejednávanom spore nejde\no mzdový nárok a žalobca ani netvrdil, že mu nebola vyplatená mzda (plat). Len zo spôsobu výpočtu\nnemajetkovej ujmy zo strany žalobcu nemožno automaticky vyvodiť, že predmetom sporu je mzdový\nnárok. V tejto súvislosti preto súd ako nedôvodnú hodnotí aj námietku kauzálnej nepríslušnosti tunajšieho\nsúdu, keďže predmetné konanie nie je pracovnoprávnym sporom.\n73. Súd je toho názoru, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi\nporušením práva únie boli v danom spore splnené, pričom tieto predpoklady vyplývajú z judikatúry\nSúdneho dvora, podľa ktorej štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu spôsobenú porušením práva únie,\nak: 1. porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým osobám alebo právnickým osobám alebo\nzakladá povinnosti pre členský štát, 2. porušenie práva únie je dostatočne závažné a 3. medzi porušením\npráva únie členským štátom a vznikom škody jednotlivca existuje príčinná súvislosť s tým, že o výške\nnáhrady škody vždy rozhoduje vnútroštátny súd.\n74. Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES priznáva pracovníkom právo na priemerný týždenný\npracovný čas vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín. Toto ustanovenie smernice má priamy účinok,\nkeďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Ako\nbolo uvedené vyššie, ustanovenie článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES nebolo do právneho poriadku\nSlovenskej republiky prebraté správne, pretože umožňuje, aby priemerný týždenný pracovný čas\nžalobcu vrátane nadčasov presiahol 48 hodín, keď do pracovného času sa v rozpore s článkom 2 ods. 1\nsmernice žalobcovi nezapočítava čas služobnej pohotovosti, pričom v konaní bolo preukázané listinnými\ndôkazmi, ktoré vyhotovil zamestnávateľ žalobcu, že za žalované obdobie opakovane dochádzalo k tomu,\nže priemerný týždenný služobný čas žalobcu presahoval hranicu 48 hodín.\n75. Porušenie článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi je zároveň dostatočne\nzávažné, pretože ide o porušenie jasnej a konkrétnej normy únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu\npriemerného týždenného pracovného času, neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu a\nsúčasne ide o porušenie práva únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr.\nC-429/09).\n76. Splnená je aj podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom\nujmy u jednotlivca, keď v príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany žalovaného došlo u\nžalobcu k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia (článok\n40 Ústavy Slovenskej republiky), pretože účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného\nčasu bolo podľa odôvodnenia smernice 2003/88/ES zabezpečenie potreby odpočinku, aby pracovník\n(žalobca) v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe ani\nspolupracovníkom alebo iným osobám a aby si krátkodobo alebo dlhodobo nepoškodil zdravie a súčasne\nzásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),\npretože musel reálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle smernice 2003/88/ES, na úkor svojich\nblízkych musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by chcel a mohol venovať svojim najbližším,\nrodine, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením.\n77. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že ak mal žalobca za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad\nsmernicou povolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť nadriadeného v súlade s § 69 ods. 4\nZoHaZZ a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z dôvodov, ktoré uvádza v žalobe, súd poukazuje na\nskutočnosť, že na postavenie žalobcu ako hasiča sa vzťahuje judikatúra Súdneho dvora EÚ (C-429/09\na C-445/06), z ktorej vyplýva, že by bolo v rozpore so zásadou efektivity uložiť poškodeným osobám\npovinnosť systematicky využívať všetky právne prostriedky, ktoré sú im k dispozícii, keď by to spôsobilo\nnadmerné ťažkosti alebo by to od nich nebolo možné rozumne vyžadovať. Výkon práv priznaných\njednotlivcom priamo uplatniteľnými ustanoveniami práva únie by bol znemožnený alebo nadmerne\nsťažený, ak by ich návrhy na náhradu škody založené na porušení práva únie museli byť zamietnuté\nalebo čiastočne zamietnuté iba z toho dôvodu, že sa jednotlivci nedomáhali práva, ktoré im priznáva\n\nprávo únie a ktoré im vnútroštátny zákon odoprel. Pracovník sa má považovať za slabšiu stranu v\nrámci pracovnoprávneho vzťahu, takže je nutné zabrániť tomu, aby ho mal zamestnávateľ možnosť\nv jeho právach obmedzovať. Vzhľadom na toto slabšie postavenie môže byť totiž takýto pracovník\nodradený od otvoreného uplatňovania svojich práv voči zamestnávateľovi, keďže uplatňovanie týchto\npráv ho môže vystaviť opatreniam zamestnávateľa, ktoré môžu mať vplyv na pracovnoprávny vzťah\nv neprospech tohto pracovníka. Vo veci ako je vec tohto súdneho sporu, ktorá sa týka porušenia\nustanovenia práva únie s priamym účinkom zo strany zamestnávateľa, vyžadovanie splnenia podmienky,\naby dotknutí pracovníci najprv požiadali svojho zamestnávateľa o skončenie porušovania práva únie\nna účely získania náhrady škody vzniknutej v dôsledku tohto porušenia, by malo za následok, že\norgánom dotknutého členského štátu by sa umožnilo, aby bola povinnosť dbať o dodržovanie takýchto\nnoriem systematicky prenášaná na jednotlivca, čím sa týmto orgánom môže umožniť, aby boli v prípade\nnepodania takejto žiadosti vyňaté z ich dodržovania. Vyžadovanie takejto podmienky by znamenalo\nspochybnenie práva na náhradu škody, ktoré má základ v právnom poriadku únie a povinnosti členských\nštátov zabezpečiť jeho dodržovanie bez toho, aby ju mohli preniesť na jednotlivcov. Článok 6 písm.\nb) smernice 2003/88/ES teda nevyžaduje, aby dotknutí pracovníci požiadali svojho zamestnávateľa\no dodržovanie minimálnych požiadaviek upravených týmto ustanovením. Za týchto podmienok teda\nnemožno považovať za primerané požadovať od žalobcu, ktorému vznikla škoda z dôvodu, že jeho\nzamestnávateľ porušil práva priznané článkom 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, aby na účely uplatnenia\nnároku na získanie náhrady tejto škody najprv vyvíjal iniciatívu vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi.\n78. Súd preto dospel k názoru, že boli splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy\nžalobcovi v konkrétnej sume. Smernica 2003/88/ES neobsahuje žiadne ustanovenia o práve na náhradu\nškody v prípade jej porušenia. Náhrada škody spôsobená jednotlivcovi porušením práva únie musí byť\nprimeraná vzniknutej škode, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je na vnútroštátnom\npráve členských štátov, aby pri dodržaní zásad rovnocennosti a efektivity určili, či sa náhrada škody musí\nposkytnúť vo forme udelenia dodatočného náhradného voľna alebo vo forme finančného odškodnenia\na jednak definovali pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Právny poriadok Slovenskej\nrepubliky nemá výslovnú úpravu ohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej\nporušením práva únie. Takúto právnu úpravu neobsahuje ani zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npretože podľa tejto úpravy štát v zásade zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom, pričom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný\npostup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky alebo vlády\nSlovenskej republiky pri výkone ich pôsobnosti. Vzhľadom na zistený skutkový stav má ujma žalobcu\nnajbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu (analogicky podľa § 11 až § 13 OZ).\n79. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca preukázal spôsobenú ujmu,\npretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v rozpore s článkom 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES v žalovanom období od marca 2021 do februára 2024 odpracoval 2175,76 hodín služobnej\npohotovosti (určenej a nariadenej služobnej pohotovosti), ktoré neboli započítané do fondu pracovného\n(služobného) času, keď priemerný týždenný pracovný čas žalobcu za celé obdobie predstavoval podľa\nvýpočtov súdu 51,42 hodín týždenne. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o počte odpracovaných\nhodín predložil doklady od svojho zamestnávateľa, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil.\nZásah do osobnosti žalobcu bol tak spôsobený tým, že žalobca v rozhodnom období opakovane pracoval\nviac ako 48 hodín priemerne, ale v rozpore s článkom 6 písm. b) smernice v spojení s článkom\n2 ods. 1 smernice 2003/88/ES mu odpracované hodiny služobnej pohotovosti neboli započítané do\nodpracovaného času.\n80. Zároveň bol preukázaný zásah do osobnosti žalobcu, konkrétne do jeho práva na ochranu zdravia\na súčasne do jeho práva na súkromie a rodinný život, pretože musel v skutočnosti odpracovať viac, ako\nbol povinný podľa smernice 2003/88/ES, na úkor svojej rodiny musel tráviť čas v práci a v dôsledku\ntoho prichádzal o čas, ktorý by chcel a mohol venovať svojim najbližším, najmä snúbenici, záľubám,\nči iným aktivitám nesúvisiacim s pracovnou činnosťou, ktoré by prispeli k jeho relaxácii a psychickej\ni fyzickej regenerácii. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy prihliadol súd aj na dlhodobé trvanie takéhoto\nprotiprávneho stavu. Žalobca následkom dlhodobého trvania takýmto spôsobom nerovnomerného\nrozvrhnutia pracovného času utrpel ujmu vo svojom súkromnom živote, keď má menej času pre rodinu,\naj svoje voľnočasové aktivity, keďže sa od veku 14 rokov venuje pretekom do vrchu aj rybárčeniu,\navšak kvôli práci sa týmto koníčkom nemôže venovať tak, ako by chcel. Žalobca poukázal na to, že\n\nniekedy odpracuje aj 8 hodín nad rámec 48-hodinového týždenného pracovného času. Následne po\nvýkone služby je psychicky a fyzicky vyčerpaný a zostáva mu minimum voľného času, aby sa mohol\nvenovať rodine a záľubám. Tento stav dlhodobo negatívne vplýva na jeho súkromný život. Z uvedeného\nnepochybne vyplýva, že žalobca je objektívne oddelený od svojho vlastného sociálneho súkromného\nprostredia a rodinných a spoločenských väzieb a jeho možnosť organizovať si svoj súkromný čas a\nprogram, venovať sa svojim vlastným potrebám, je prakticky vylúčená a právo na odpočinok žalobcu je\npermanentne niekoľko rokov porušované, hoci žalobca plní v spoločnosti veľmi zodpovedné úlohy, ktoré\nneraz vyžadujú aj nasadenie vlastného života, preto je dôležité, aby mal možnosť si po práci odpočinúť,\nvenovať sa svojej rodine, koníčkom, či aktivitám, ktoré nesúvisia s výkonom jeho povolania.\n81. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/332/2012 zo dňa\n02.10.2023, čím naznačil, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, keďže pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí\nbyť preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie\npodľa § 13 ods. 1 OZ, súd uvádza, že vzhľadom na povahu osobnostných práv, ktoré boli v tomto\nprípade porušené (právo na ochranu zdravia, právo na súkromie) a jeho okolnosti nemožno podmieňovať\nuplatnenie peňažnej satisfakcie požadovaním následku, ktorým je zníženie dôstojnosti, resp. vážnosti\nžalobcu v spoločnosti. Občianskoprávne následky ochrany osobnosti uvedené v § 13 ods. 1 a 2 OZ sú\nuvedené len príkladmo, právna úprava nevylučuje, aby fyzická osoba použila aj iné prostriedky ochrany.\nZ ustanovenia § 13 ods. 1 OZ vyplýva, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo\nod neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané\nzadosťučinenie, pričom týmto zadosťučinením sa rozumie morálna satisfakcia. Peňažná satisfakcia\nprichádza do úvahy tam, kde by sa satisfakcia podľa § 13 ods. 1 OZ nejavila ako postačujúca.\n82. Vychádzajúc z povahy porušeného práva a okolností, za ktorých k porušeniu došlo (t.j. žalovaný\nako členský štát Európskej únie neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola\nprekročená maximálna hranica priemerného týždenného pracovného času podľa článku 6 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES) je dôvodný záver, že žaloba na upustenie od neoprávneného zásahu, ani\nžaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na mieste vzhľadom na subjekt zodpovednosti\nza neoprávnený zásah (štát). Rovnako neprichádza do úvahy ani morálna satisfakcia, ktorou sa\npodľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie, odvolanie výrokov a podobne. Uvedené\nprostriedky nápravy podľa § 13 ods. 1 OZ za takýchto okolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť\na v takomto nemožno vylúčiť možnosť bez ďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie. Aj z formulácie\n§ 13 ods. 2 OZ vyplýva, že zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti nie je jediným\npríkladom, kedy fyzickej osobe môže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n83. Pokiaľ si žalobca uplatňuje svoj nárok za použitia analógie § 11 a 13 OZ, súd aplikáciu\nustanovení o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy priznanej fyzickým osobám v prípade zásahu\ndo ich osobnostných práv považoval za správnu, nakoľko žalobca aj svojou výpoveďou v spojení\ns listinnými dôkazmi preukázal, že pri takomto rozvrhnutí pracovného času, ktorý je v rozpore s právom\nEÚ, prichádza o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať svojej rodine, rozvoju priateľských vzťahov,\npsychickej a fyzickej relaxácii. Súd zdôrazňuje, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody\nvo forme nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré reálne odslúžil\na ktoré mu neboli započítané do služobného času. Nežaluje teda nemajetkovú ujmu vyčíslenú za\npresný počet odpracovaných hodín nad 48 hodín týždenne. Za primeranú náhradu považuje finančné\nodškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú mu priznáva zákon o HaZZ ako pri nariadenej služobnej\npohotovosti. Takto stanovený postup žalobcu pri výpočte náhrady škody súd považoval za primeraný\ncharakteru a spôsobu, akým k zásahu došlo, ako aj k následnom na jeho živote, a to vo väzbe na\nporovnateľné kritérium ceny práce, z ktorého vychádzal žalobca.\n84. Pre plnosť súd dodáva, že má vedomosť o rozhodovacej činnosti, či už súdov prvej inštancie,\nako aj súdov odvolacích, pričom táto rozhodovacia činnosť v jednotlivých prípadoch (obdobných ako\nprípad v tejto veci) je rozličná, keď niektoré rozhodnutia sa stotožňujú s výškou nemajetkovej ujmy,\nktorá je odvodzovaná od počtu hodín pracovnej pohotovosti, ktorá nie je započítaná do pracovného\nčasu, niektoré súdy pri úvahe o výške nemajetkovej ujmy vychádzajú zo skutočnosti, koľko hodín\npracovnej pohotovosti, ktorá bezprostredne nadväzovala na pracovný čas hasiča, bolo v rozhodnom\nobdobí nad rozsah 48 hodín a niektoré súdy výšku nemajetkovej ujmy priznávajú na základe voľnej\núvahy, neberúc do úvahy ani počet odpracovaných hodín pracovnej pohotovosti, ktorý sa nezapočítava\n\ndo pracovného času hasiča, resp. ktorý presahuje hranicu 48 hodín pracovného času v týždni. Súd\nsi však osvojil pri rozhodnutí vo veci spôsob výpočtu náhrady škody ako nemajetkovej ujmy uvedenej\nžalobcom v žalobe, považoval ho za primeraný, aj s poukazom na zásah do jeho rodinného života,\njeho súkromia a mal za to, že vypočítaná suma zodpovedá odmene, ktorú by žalobca dosiahol, pokiaľ\nby sa pohotovosť započítavala do fondu pracovného času. Súd je toho názoru, že žalobca si výšku\nnemajetkovej ujmy určil spôsobom najbližšie vypočítateľným v zmysle ustanovení zákona o HaZZ.\nReálne teda vyčíslil sadzbu za služobnú pohotovosť, ktorú v žalovanom období vykonával a ktorá mu\nnebola vyplatená. Súd sa s takýmto vyčíslením stotožnil, nakoľko mal za to, že uplatnená nemajetková\nujma má najbližšie k náhrade škody v dôsledku konštatovaného porušenia práva. Jej výpočet je možné\npovažovať za sumu, ktorá je primeranou výškou nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla, pretože\nspĺňa odškodňovaciu funkciu a súčasne nie je sumou neprimerane vysokou za obdobie, za ktoré trvalo\nporušovanie práva žalobcu. Počas trojročného obdobia, ktorého sa tento spor týka, žalobca odpracoval\n2175,76 hodín služobnej pohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do pracovného času, čo predstavuje\nnemajetkovú ujmu v sume 2,61 Eur za hodinu (5.671,83 Eur : 2175,76 hodín), ktorú musel v rámci\nslužobnej pohotovosti nezahrnutej do pracovného času stráviť v práci a nemohol sa venovať rodine,\npriateľom, svojim koníčkom, či odpočinku.\n85. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal súd aj z právoplatných rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky v skutkovo a právne porovnateľných veciach, pričom príkladmo poukazuje napríklad na tieto\nrozhodnutia:\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/36/2022 (priznaná suma 6.167,21 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19C/14/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/46/2022 (priznaná suma 5.520,77 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/3/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 11Co/66/2022 (priznaná suma 5.279,95 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/7/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 11Co/78/2023 (priznaná suma 6.435,23 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/6/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 14Co/88/2023 (priznaná suma 6.265,33 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/77/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/61/2023 (priznaná suma 5.543,76 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/59/2022 (priznaná suma 3.879,45 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/34/2022 (priznaná suma 4.196,09 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/16/2022 (priznaná suma 5.160,35 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19C/13/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/47/2022 (priznaná suma 3.758,36 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/14/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/26/2022 (priznaná suma 4.335,71 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 16Co/11/2022 (priznaná suma 4.965,- Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/36/2022 (priznaná suma 4.629,59 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/16/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/53/2022 (priznaná suma 4.169,77 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/48/2022 (priznaná suma 5.642,41 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18C/38/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/53/2022 (priznaná suma 6.404,56 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/4/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 11Co/67/2022 (priznaná suma 5.334,42 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/15/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/82/2022 (priznaná suma 3.998,69 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/16/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/65/2023 (priznaná suma 6.506,40 Eur),\n\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/65/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/31/2024 (priznaná suma 7.888,24 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/5/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/27/2024 (priznaná suma 4.247,86 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/66/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/22/2024 (priznaná suma 6.377,72 Eur),\n- rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/64/2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/37/2024 (priznaná suma 5.727,91 Eur).\n86. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n288/2017, z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy musia zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť\na v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako. Preto rešpektujúc názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s rozhodovacou praxou okresných súdov v územnom\nobvode Krajského súdu v Banskej Bystrici a predovšetkým samotného odvolacieho súdu v skutkovo\na právne totožných prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy požadovanej príslušníkmi HaZZ (ktorá bola\nvypočítaná rovnakým spôsob ako v danej veci), súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto\nrozsudku, teda žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n5.671,83 Eur. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP.\n87. Pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania, súd poznamenáva, že právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej\ndobe v zmysle § 101 OZ. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady\nnemajetkovej ujmy je v tomto prípade viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do\npráva žalobcu na zachovanie priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm. b)\nsmernice 2003/88/ ES. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto\nzásahu došlo. Či došlo k prekročeniu priemerného pracovného (služobného) času podľa článku 6 písm.\nb) smernice 2003/88/ES možno spravidla zistiť v priebehu, resp. najneskôr po dovŕšení príslušného\nmesiaca. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý deň nasledujúceho mesiaca,\nt.j. z hľadiska posudzovaného prípadu za mesiac marec 2021 najskôr dňa 01.04.2021. Trojročná\npremlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac marec 2021 plynula\nžalobcovi do 02.04.2024 (pretože deň 01.04.2024 pripadol na sviatok – Veľkonočný pondelok, a v\nzmysle § 122 ods. 3 OZ sa posledný deň premlčacej doby presunul na najbližší pracovný deň).\nNárok na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac marec 2021 uplatnil žalobca podaním žaloby na\nsúde dňa 18.03.2024 (§ 156 CSP) a teda je zrejmé, že námietka premlčania uplatneného nároku\nvznesená žalovaným bola nedôvodná. Na podporu záverov o dĺžke a plynutí premlčacej doby ohľadne\npeňažného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 194/2011 zo dňa 27.11.2012 uverejnený v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2014 pod č. R 58/2017. Na podporu\nnázoru o začiatku plynutia premlčacej doby v danom prípade súd poukazuje napríklad na rozhodnutia\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/94/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 17Co/122/2023 zo\ndňa 13.12.2023, sp. zn. 17Co/123/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 17Co/139/2023 zo dňa 26.03.2024,\nsp. zn. 11Co/31/2024 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 14Co/22/2024 zo dňa 28.05.2024.\n88. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n89. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n90. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca\nmal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n92. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo\ndňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica\nDr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/107/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "0e8aee95-7e6a-481e-8ff7-7788ce9cac07:45bdead6-9459-4aa6-a868-1965af49db3f", "datum": "2025-03-26", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:d7fceea2-9a58-43d3-9e4c-7d136c331e6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 21/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/02 z 11. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-11", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7fceea2-9a58-43d3-9e4c-7d136c331e6d"}, {"guid": "a06a38a5-fe3f-48e3-9a74-101596e66bdf:bd650cf1-aa0c-4143-a500-1ad6e09df17b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1", "spisova_znacka": "14Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/27/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1"}, {"guid": "7573ba5c-ae32-496b-a9b5-c167ebc53a30:77e9370f-cc23-4087-a8de-206dd082a6ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203387.1", "spisova_znacka": "11Co/31/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/31/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203387.1"}, {"guid": "8d99f5d4-7c1e-4965-ac57-08296d251550:a915d298-9d3d-4490-9ba6-56a191363446", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203401.1", "spisova_znacka": "14Co/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/22/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203401.1"}, {"guid": "e08a5a98-62c6-4106-bd21-b0d5c49a4a51:02781274-7c7a-4b32-bd89-a82a59db1f6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/37/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e08a5a98-62c6-4106-bd21-b0d5c49a4a51:02781274-7c7a-4b32-bd89-a82a59db1f6d"}, {"guid": "8226e32a-5b07-446d-9d0d-aee60ef3dc1a:e4d38917-6b64-4883-99b6-0c82cb7db39e", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/139/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/139/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8226e32a-5b07-446d-9d0d-aee60ef3dc1a:e4d38917-6b64-4883-99b6-0c82cb7db39e"}, {"guid": "8e2a905e-a6fd-4b0c-b015-a0f0012a48e3:0d845fe7-2da2-4664-a001-88c64910afea", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/94/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8e2a905e-a6fd-4b0c-b015-a0f0012a48e3:0d845fe7-2da2-4664-a001-88c64910afea"}, {"guid": "6e108b8f-6533-4dd9-854b-c0287a8544ad:fb912c8e-79e8-445f-bc38-e04802cc7661", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/122/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/122/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e108b8f-6533-4dd9-854b-c0287a8544ad:fb912c8e-79e8-445f-bc38-e04802cc7661"}, {"guid": "c9680383-67b4-4fc4-a618-e8d1af9bca5d:444bc372-23d3-4db2-b8a5-1ec1ed5dec77", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/123/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/123/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c9680383-67b4-4fc4-a618-e8d1af9bca5d:444bc372-23d3-4db2-b8a5-1ec1ed5dec77"}, {"guid": "228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/61/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/61/2023 z 15. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/228f606c-9c44-49dc-8419-b8cc69b54d5b:49d3899c-9ef4-4132-9cfa-db4978de560f"}, {"guid": "57e27932-1c3d-4a00-8b63-ef585bc4bbae:1239c511-04c3-4c63-b2be-37454bc22974", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/65/2023", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/65/2023 z 25. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57e27932-1c3d-4a00-8b63-ef585bc4bbae:1239c511-04c3-4c63-b2be-37454bc22974"}, {"guid": "9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/88/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/88/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9107f32d-6aec-4a9f-97cc-a5b787ddc61a:28fc06c8-1fc7-43cf-9149-b9ef6ad83bc3"}, {"guid": "0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/78/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/78/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f46dafa-8795-45e0-bb0c-c87a9af35644:5a0c99b7-a05e-4c08-a5f6-69ba45274646"}, {"guid": "690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/66/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/66/2022 z 26. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/690d484f-dba4-4450-9b28-db79215045a3:b68afdc3-d9bc-4ede-bd35-06e8a2c76eb6"}, {"guid": "b0fce1b9-1946-47a0-8b23-7ad455e7dde9:d245cde7-7eec-4611-965e-80723466f8d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/53/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/53/2022 z 27. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b0fce1b9-1946-47a0-8b23-7ad455e7dde9:d245cde7-7eec-4611-965e-80723466f8d5"}, {"guid": "f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/36/2022 z 23. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6919135-8b73-449c-86d9-048c8b55bd73:7376b8cf-db68-43df-8960-357a8084af49"}, {"guid": "417da959-41b8-47da-b8df-ec2c95f01f3a:6f850a8f-28e8-4a50-acfc-38669ffdb926", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/36/2022 z 14. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/417da959-41b8-47da-b8df-ec2c95f01f3a:6f850a8f-28e8-4a50-acfc-38669ffdb926"}, {"guid": "c460f59c-52cd-49bd-9d1a-898f181d4a36:6ee8f167-dbe9-475e-9663-edda596bac91", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/26/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/26/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c460f59c-52cd-49bd-9d1a-898f181d4a36:6ee8f167-dbe9-475e-9663-edda596bac91"}, {"guid": "617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/34/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/617185fe-2570-4bee-b51b-75f319286b27:1fac9038-2734-4353-95b5-1a280788928d"}, {"guid": "2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/59/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/59/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2bd8b3c8-2f95-4938-b7e0-043b021d6707:c8038fd0-d1e4-444c-8af8-50a4f341cfd1"}, {"guid": "312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/16/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/312ca400-3c80-4b4e-b20c-f0cf078df244:3a7b841c-0bca-4942-905b-2a1d3edfaa3c"}, {"guid": "143907c8-b996-4dcb-8e98-69452d2603a7:6aaa86b6-2846-43f2-8770-971d46d291f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/67/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/67/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/143907c8-b996-4dcb-8e98-69452d2603a7:6aaa86b6-2846-43f2-8770-971d46d291f9"}, {"guid": "2c7a9f62-9a6f-4c30-be21-d3d15d09d11d:26451d3d-e307-45ed-b374-50c8abf736cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/47/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/47/2022 z 6. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2c7a9f62-9a6f-4c30-be21-d3d15d09d11d:26451d3d-e307-45ed-b374-50c8abf736cb"}, {"guid": "c2968dce-9d52-4f30-9c49-4e9e18426ec3:ab49dbaf-3e51-47b6-a5aa-323df885f3d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/11/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/11/2022 z 26. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2968dce-9d52-4f30-9c49-4e9e18426ec3:ab49dbaf-3e51-47b6-a5aa-323df885f3d5"}, {"guid": "fe18ad31-f810-4593-adf5-c310d69dec71:5bb4cc07-274c-4b21-aff9-4b02a6a4b4b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/48/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/48/2022 z 13. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-09-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fe18ad31-f810-4593-adf5-c310d69dec71:5bb4cc07-274c-4b21-aff9-4b02a6a4b4b8"}, {"guid": "48e015a2-cd72-41f6-aa7a-d47469b82c65:91d4768d-7e7e-4e7c-9515-4dc747a84f7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/53/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/53/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48e015a2-cd72-41f6-aa7a-d47469b82c65:91d4768d-7e7e-4e7c-9515-4dc747a84f7a"}, {"guid": "b409c9a8-a825-48b2-9a69-7e6cbeaa814e:d9579af9-b4df-47d2-ac93-eddf794efef2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1", "spisova_znacka": "6Co/159/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/159/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918201615.1"}, {"guid": "f07a1d09-c634-41d5-b9e1-8f693a99089e:a92cc99d-cabd-492c-a827-c65d222f41a2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1", "spisova_znacka": "5Co/192/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/192/2019 z 16. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-12-16", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:6118302476.1"}, {"guid": "eacb3da3-803b-4a66-90d7-47257e95996f:5f3d7eea-cea7-4f2a-8f92-97ca07c72e93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1211229379.1", "spisova_znacka": "9Co/332/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/332/2012 z 30. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-30", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1211229379.1"}], "citovane_v": []}