Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/32/2025 z 10. 7. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Lučenec z 10. júla 2025, sp. zn. 13C/32/2025, ECLI:SK:OSLC:2025:6125225907.3
Okresný súd Lučenec | 13C/32/2025 | ECLI:SK:OSLC:2025:6125225907.3 | 2025-07-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 46 zákona č. 251/2012 Z. z., § 1 zákona č. 292/2012 Z. z., § 517 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4aea9ba-857a-4740-a687-ebd6c8d65efa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6125225907.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Lučenec
13C/32/2025
6125225907
10. 07. 2025
JUDr. Ján Šulaj
ECLI:SK:OSLC:2025:6125225907.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s.,
IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina proti žalovanému: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR, o zaplatenie 511,57 eur s
príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e
povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 511,57 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,65 % ročne zo sumy 511,57 eur od 01.10.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto rozsudku.
II. Žalovaný
je
povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške
ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 511,57 eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že
žalovaný neoprávnené odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom
mieste, podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.
1.1. Žalobca faktúrou č. 9241099314 splatnou dňa 30.09.2014 vyúčtoval žalovanému za neoprávnený
odber elektriny sumu 511,57 eur, ktorú žalovaný neuhradil.
1.2. Žalobca si taktiež uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 511,57 eur od
01.10.2024 až do zaplatenia.
1.3. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike pri neoprávnenom odbere
je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočné
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
1.4. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovený vo Vyhláške
Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z.
2. Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril ani napriek výzve súdu, ostal nečinný, nepoprel skutkové
tvrdenia uvádzané žalobcom.

3. Pri doručovaní písomností, keďže žalovaný, ako fyzická osoba, má adresu evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republike, súd postupoval v zmysle § 116 ods. 2 a § 106 ods. 1 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok
verejne vyhlásil.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním protokolu o zistení neoprávneného odberu, faktúry za
neoprávnený odber, fotodokumentácie, upomienky – pokusu o zmier a zistil tento skutkový stav:
8. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie, č. No 315244 zo dňa 10.09.2024
(č. l. 15) vyplýva, že na odbernom mieste č. 5019635, F., D. XX došlo k neoprávnenému odberu.
Z popisu spôsobu vykonania neoprávneného odberu elektriny vyplýva, že „odberné miesto je bez
zmluvy, svojvoľné zapnutie, pohyb stavov. Zmluva ukončená dňa 24.01.2023, stav:3304 kWh, elektromer
zdemontovaný, vypnuté – odpojené na hlavnom ističi, zaistené plombami 8xF, odberateľ neprítomný,
kópia protokolu zaslaná poštou“. Z vykonanej kontroly bola vyhotovená fotodokumentácia (č. l. 18).
9. Faktúrou za neoprávnený odber elektriny č. 9241099314, variabilný symbol 3502424002 (č. l. 16
z opaku) vystavenou dňa 13.09.2024 a splatnou dňa 30.,09.2024 žalobca fakturoval žalovanému
za neoprávnený odber sumu 511,57 eur (výška škody 310,57 eur + náklady spojené so zisťovaním
a odstránením NO vo výške 201,- eur).
10. Upomienkou – pokusom o zmier zo dňa 09.10.2024 (č. l. 19) žalobca vyzval žalovaného k úhrade
faktúry po lehote splatnosti, variabilný symbol 3502424002 vo výške 511,57 eur v lehote 7 dní od
vystavenia tohto listu.
11. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení ku dňu 10.09.2024, neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie elektriny,
alebo bez iného právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať elektrinu,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, určeným meradlom, ktoré
nie je namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo určeným meradlom, na ktorom je poškodená,
pozmenená alebo odstránená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka montážnika,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

12. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení ku dňu 10.09.2024, pri
neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
13. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení ku dňu 10.09.2024, ak ide o
prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným
na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet
škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom
mieste sa použije postup podľa odseku 2.
14. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení ku dňu 10.09.2024, prevádzkovateľ
distribučnej sústavy je oprávnený na vlastné náklady vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej
sústave alebo na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení na zabránenie neoprávnenému
odberu elektriny; právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať potrebné technické opatrenia
na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení sa vzťahuje na elektrickú prípojku a časť
odberného elektrického zariadenia od hranice distribučnej sústavy po miesto osadenia určeného
meradla vrátane tohto miesta. Prevádzkovateľ sústavy má voči odberateľovi na tomto odbernom mieste
nárok na náhradu nákladov spojených so zabránením neoprávneného odberu elektriny podľa prvej vety.
15. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení ku dňu 10.09.2024, akýkoľvek zásah
do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
16. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení ku dňu 10.09.2024,
ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví
i) spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.
17. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
18. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, cena neoprávnene odobratej elektriny sa
vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu
o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode
určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku

5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča
podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa
sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej
došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
20. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, celková spotreba elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene
odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas
ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu
elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní
kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla
prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
21. Podľa § 1 ods. 5 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, denná spotreba pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s
napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie
je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
22. Podľa § 1 ods. 6 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, denná spotreba pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami
do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola
zistená denná doba využitia dlhšia.
23. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny v znení ku dňu 10.09.2024, k škode vypočítanej podľa odseku 1
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením
neoprávneného odberu elektriny.
24. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
28. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami sporu ani nebolo sporným, že na odbernom
mieste č. 5019635, F., D. XX došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, nakoľko žalovaný
odoberal elektrickú energiu bez uzatvorenej platnej zmluvy. Žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel, a preto
súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 511,57 eur.
29. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením faktúry po lehote splatnosti, preto súd priznal žalobcovi
aj zákonný úrok z omeškania v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, počnúc dňom
nasledujúcim po splatnosti faktúry.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
33. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného
v rozsahu 100 %, t. j. v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.