{"guid": "a8bb883e-55e6-4153-a641-0d56f0609a96:eed6cd0a-0b39-4b0a-bc13-247be58b6611", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5", "spisova_znacka": "11C/42/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11C/42/2024 z 3. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 3. septembra 2025, sp. zn. 11C/42/2024, ECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5", "identifikacne_cislo": "6624203392", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 2722, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-2722", "datum_vydania": "2025-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "nazov": "§ 135c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-2", "nazov": "§ 119 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-1", "nazov": "§ 121 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-119", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eed6cd0a-0b39-4b0a-bc13-247be58b6611", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n11C/42/2024\n6624203392\n03. 09. 2025\nJUDr. Katarína Červenková\nECLI:SK:OSLC:2025:6624203392.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcov: 1/ A. B.,\nnar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX C. a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/\nXX, XXX XX C., zast. JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, Železničná 291, 987 01 Poltár, proti\nžalovaným: 1/ E. F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, XXX XX H. a 2/ E. B. G., nar. XX.X.XXXX,\ntrvale bytom A. XXX/X, XXX XX H., zast. JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou, Dr. Herza č. 26, 984\n01 Lučenec o odstránenie neoprávnenej stavby, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy\nkonania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2024 sa žalobcovia domáhali odstránenia oplotenia\nnachádzajúceho sa na ich pozemku v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka.\n1.1. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v\nkatastrálnom území H., zapísaných na Okresnom úrade Lučenec katastrálnom odbore na LV\nč. XXXX, ako C KN parc.č. 3106 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115m2, parc.č. 3107 zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 17m2, parc.č. 3108 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31m2, parc. č.\n3109 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41m2 a rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na\nC KN parc. č. 3109, príslušenstvom rodinného domu je letná kuchynka. Vlastníkmi rodinného domu sa\nstali na základe Kúpnej zmluvy I. XXXX/XXXX v roku 2013. Medzi dvorom rodinného domu žalobcov a\nžalovaných, ktorí sú vlastníkmi susednej nehnuteľnosti, už v čase kúpy stál murovaný plot. Žalobcovia\nuviedli, že približne v roku 2008 začali žalovaní s výstavbou rodinného domu, teda ešte predtým ako\noni zakúpili susednú nehnuteľnosť, pričom murovaný plot postavili z tvárnic DT 500 x 25 x 20 vo výške\n2 metre. V roku 2018 si nechali žalobcovia vyhotoviť geometrický plán a zistili, že murované oplotenie\nstojí na ich pozemku, a teda nekopíruje hranicu susediacich pozemkov, ale zasahuje do C KN parc.č.\n3106 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115m2, ktorá patrí žalobcom. Murovaný plot zasahuje do\nich pozemku až 1 meter. Od tohto obdobia sa datujú medzi žalobcami a žalovanými spory, kedy sa\nžalobcovia obrátili na žalovaných viackrát ústne so žiadosťou o odstránenie tohto oplotenia, keďže nikdy\nnedali žalovaným súhlas na výstavbu takéhoto plotu na svojom pozemku. Žalovaní sa bránili tým, že\noplotenie bolo postavené ešte predtým ako začali stavať dom. Nezrovnalosti riešili aj na príslušnom\nstavebnom úrade, ktorý ich odkázal na podanie žaloby a riešení súdnou cestou.\n2. Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu 01.10.2024 v ktorom\npotvrdili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťou žalobcov.\nRovnako potvrdili, že v čase, keď žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam, už\n\nstál medzi dvorom žalobcov a žalovaných sporný murovaný plot a žalovaní nadobudli vlastnícke právo\nk svojim nehnuteľnostiam skôr ako žalobcovia. Nesúhlasili však s tvrdením žalobcu o tom, že približne\nv roku 2008 si žalovaní oplotili svoj pozemok murovaným oplotením, zhotoveným z tvárnic DT 500 × 25\n× 20, pevne spojeným so zemou základom o výške cca 2 m. Toto tvrdenie podľa žalovaných nie je v\nsúlade so skutočnosťou, pretože na mieste, kde stojí v súčasnosti sporný plot, už tento murovaný plot\nstál, a to aj v čase, keď nadobudli žalovaní vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam, a to podpisom\nKúpnej zmluvy dňa 10.02.1997. Po nadobudnutí vlastníctva k pozemku začali žalovaní na pozemku\nstavať rodinný dom, pričom susedom žalovaných bol v tom čase právny predchodca žalobcov - J. K..\nMedzi pozemkom žalovaných a pozemkom pána K. stál už v tom čase murovaný plot z pálených tehál,\nktorý bol v nevyhovujúcom technickom stave, nakoľko murivo plota sa rozpadávalo. Žalovaní uviedli,\nže po dohode s právnym predchodcom žalobcov - pánom K., poskytli žalovaní na stavbu nového plota\n– jeho nadzemnej časti materiál, keďže pán K. nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami na\njeho kúpu, a následne pán K. rozobral nadzemnú časť pôvodného plotu a z materiálu poskytnutého\nžalovanými bola postavená nová časť plota v trase pôvodného plota na pozemku pána K., teraz\npozemku žalobcov. Plot bol vždy považovaný za vlastníctvo pána K., pretože stál na jeho pozemku a\nbol zalícovaný so stavbou jeho garáže, ktorá bola neskôr prerobená na bývanie. Počas celých 27 rokov\nako žalovaní užívajú svoju nehnuteľnosť, nebola ani jedným zo susedov nikdy spochybnená hranica\npozemkov. Žalovaní opätovne zdôraznili, že v roku 1997, kedy kúpili nehnuteľnosť - pozemok na stavbu\nrodinného domu, už sporný plot stál, a to na tom istom mieste, na ktorom stojí aj dnes, len v tom čase\nz iného materiálu. Odo dňa kedy žalovaní nadobudli svoje nehnuteľnosti, teda od roku 1997, užívajú\ntento pozemok nepretržite a nerušene po celú dobu, t.j. 27 rokov, pričom nikto nespochybnil hranice\nuvedeného pozemku a žalovaní ho užívajú v dobrej viere že im patrí, lebo takto ho nadobudli na základe\ngeometrického plánu, ktorým došlo k rozdeleniu pozemkov a následne na základe zmluvy o zrušení\npodielového spoluvlastníctva. Žalovaní zdôraznili, že sa necítia byť vlastníkmi sporného plotu, ktorého\nodstránenia sa žalobcovia žalobou domáhajú napriek tomu, že právnemu predchodcovi žalobcov pánovi J. K., poskytli na jeho výstavbu stavebný materiál a pomohli mu aj so samotnou stavbou,\nresp. rekonštrukciou jeho nadzemnej časti, nakoľko plot sa vždy nachádzal na pozemku žalobcov a\nhistoricky patril právnym predchodcom žalobcov. Tento sporný plot podľa žalovaných, aj so zadnými\nmúrmi okolitých stavieb, tak tvoril hranicu susedných pozemkov. Podľa žalovaných skutočnosti, že\nsporný plot nie je ich vlastníctvom nasvedčuje aj fakt, že žalobcovia sporný plot využili na položenie\nstrechy vlastnej drobnej stavby ( prístrešku ) a tiež skutočnosť, že ak by vlastníkmi sporného plotu boli\nžalovaní, tak by celé oplotenie svojho pozemku, t.j. po celej dĺžke realizovali z rovnakého materiálu. V\nskutočnosti však ide o oplotenia, ktoré existovalo už v dobe, kedy sa žalovaní stali vlastníkmi svojich\nnehnuteľností, teda žalovaní majú za to, že ich vlastníkmi sú ich stavebníci, ktorými oni neboli, a to bez\nohľadu na skutočnosť, či pri rekonštrukcii sporného plota právnemu predchodcovi žalobcov pomáhali\nalebo nie.\n3. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 30.10.2024 zotrvali na svojom tvrdení, že v čase odkúpenia\nrodinného domu a letnej kuchynky tam už oplotenie z tvárnic DT stálo. Rozhodne ho však podľa\nnich nestaval ich právny predchodca pán K., nakoľko išlo o staršiu osobu, ťažko chorého pána\ntrpiaceho diabetom, ktorému musela byť amputovaná dolná končatina. Je preto podľa nich vysoko\nnepravdepodobné, že by pán K. vyvinul námahu a rekonštruoval by oplotenie, ktoré vôbec nepotreboval.\nŽalobcovia tiež poukázali na to, že sporný múr, ako aj stojisko na smetné nádoby a vonkajšie\noplotenie pozemku žalovaných je z rovnakého materiálu t.j. DT tvárnic. Podľa žalobcov sporné oplotenie\nvybudovali žalovaní, keď si chceli oplotiť svoju novostavbu, pričom kopírovali základy pôvodného múrika\nz pálených tehál a múr si zo svojej strany aj omietli.\n4. Žalovaní vo svojej duplike zo dňa 13.12.2024 považujú tvrdenie žalobcov o tom, že sporné oplotenie\nnestaval ich právny predchodca len za účelové a ničím nepodložené. Poukázali tiež na to, že zdravotný\nstav pána K., na ktorý žalobcovia poukazovali vo svojej replike sa zhoršil až po tom, ako odpredal\nsvoje nehnuteľnosti, pričom navyše pán K. nestaval plot osobne, alebo prostredníctvom tretích osôb.\nĎalej považovali žalovaní za potrebné poukázať na nesprávnu argumentáciu žalobcov, a to konkrétne\nich tvrdenie, že dvor pána K. mal byť oplotený múrom z pálených tehál vo výške 1,2m, nakoľko v\nskutočnosti mal predmetný plot výšku 1,5m a jeho stavebno-technických stav bol nevyhovujúci, keďže\nsa pod vplyvom vlastnej váhy nakláňal a hrozilo jeho zrútenie. Žalovaným preto nie je jasné, z čoho\nžalobcovia vychádzajú pri tvrdení, že oplotenie pána K. malo len 1,2 m, nakoľko z fotografií doložených\nžalovanými k ich vyjadreniu zo dňa 27.09.2024 (č. 3, 6 a 9 ) je jasné, že pôvodné oplotenie kopírovalo\nvýšku uličného oplotenia (t.j. cca 1,75m) pána K.. Z fotky č. 19 je zreteľné prevýšenie oplotenia o cca\n\n30cm. Na fotke č. 25 je jasne viditeľná podľa žalovaných aj trhlina so zazubovaním pôvodného muriva, v\nktorom je napojené uličné oplotenie žalovaných. Trhlina je dôkazom toho, že uličné oplotenie žalovaných\nvzniklo až po vybudovaní sporného oplotenia pánom K.. Uličné oplotenie t.j. z ul. Mlynská a ul. Osada\nrealizovali žalovaní podľa návrhu odsúhlaseného mestom Lučenec. Sporný plot rekonštruovaný pánom\nK. je v pôvodnej trase, ako aj zrekonštruované oplotenie pani L. a tvorí priamu líniu s hospodárskymi\nbudovami od ul. Mlynská po ul. D.. Dočasné oplotenie pozemku z ul. Mlynská a ul. Osada realizovali\nžalovaní len v línii ulíc, nakoľko z východnej strany stálo oplotenie pána K. ( foto č. 7 ) a pani L. ( foto č.\n8 ), a zo západnej strany dočasné oplotenie manželov Zacharových. Žalovaní teda uzavreli, že nie sú\nvlastníkmi sporného oplotenia a navrhli žalobu zamietnuť.\n5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.09.2025, na ktorom prítomní žalobcovia\nzotrvali na podanej žalobe a žiadali vyhovieť žalobe v zmysle jej petitu. Prítomní žalovaní naopak\npožadovali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko sa necítia byť pasívne vecne legitimovanými v\ntomto spore, keďže nie sú vlastníkmi sporného oplotenia, ktorého odstránenia sa podanou žalobou\nžalobcovia domáhajú.\n6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadreniami sporových strán,\npriloženou fotodokumentáciou, kolaudačným rozhodnutím rodinného domu žalovaných, spisovým\nmateriálom týkajúcim sa ohlásenia drobnej stavby – oplotenia žalovaných, ohliadkou na mieste samom,\nvýsluchom svedkyne M. N. a zistil nasledovný skutkový stav :\n6.1. Z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie\nH. súd zisťuje, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na\npozemku CKN parc. č. 1309 a nehnuteľností CKN parc.č. 3106 zastavaná plocha nádvorie o výmere\n115m2, CKN parc. č. 3107 zastavaná plocha nádvorie o výmere 17m2, CKN parc. č. 3108 zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 31m2 a CKN parc. č. 3109 zastavaná plocha nádvorie o výmere 41m2,\nktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy č. V 2590/13 z 23.09.2013 - 2553/13 a Kúpnej zmluvy č. V\n- 1733/2017 zo 14.07.2017 - 2448/17.\n6.2. Žalovaní sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku CKN parc. č. 3117/2,\nevidovaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. a tiež pozemkov C KN parc. č. 3117/1 zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 782m2, CKN parc. č. 3117/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 181m2,\nktoré nadobudli na základe Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva č. I. XXX/XX O. XX.XX.XXXX\n- XXX/XX a na základe rozhodnutia o určení súp. č. č. 986/2008 - 13 z 29.01.2008 - Z 629/09 - 549/09.\n6.3. Oplotenie, ktorého odstránenia sa podanou žalobou žalobcovia domáhajú sa nachádza na pozemku\nžalobcov C KN parc. č. 3106 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115m2, zapísanom na LV č. XXXX\npre katastrálne územie H..\n7. Podľa § 135c zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník\n(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka\npozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len \"vlastník\nstavby\").\n(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi\npozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.\n(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež\nzriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.\n8. Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka\n(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.\n(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.\n9. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi\nhlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.\n10. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), prostriedkami\nprocesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových\n\ntvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov\na hmotnoprávne námietky.\n12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n13. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.\n14. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom\npozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho,\naby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Ustanovenie § 135c Občianskeho\nzákonníka je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením a aplikuje sa\nvždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter, teda ide o nehnuteľnosť\npodľa § 119 ods. 2 OZ. O neoprávnenú stavbu v praxi ide najmä vtedy, ak stavebník nie je vlastníkom\npozemku a ak k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul, napr. právo nájmu, užívacie právo\na podobne. Neoprávneným stavebníkom je teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď nie je vôbec\noprávnená užívať pozemok, alebo je oprávnená ho užívať na iný účel. Aplikácia ustanovenia § 135c OZ\nsa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t.j. sú spojené so zemou pevným základom.\n14.1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú odstránenia oplotenia, postaveného na ich pozemku.\nOplotenie sa považuje za samostatnú vec v právnom zmysle, a to za vec nehnuteľnú, pričom súčasne\nide o drobnú stavbu na účely katastrálneho a stavebného zákona. Oplotenie nie je predmetom\nevidencii v katastri nehnuteľností, nevyžaduje si územné rozhodnutie ani stavebné povolenie, stačí jeho\nohlásenie. Oplotenie nie je zásadne súčasťou pozemku, na ktorom sa nachádza, môže však byť jeho\npríslušenstvom, ak patrí vlastníkovi pozemku a je ním určené na to, aby sa s ním trvalo užívalo. Plot\npredstavuje spravidla aj hranicu medzi pozemkami, pričom môže mať rôzny charakter ( celomurovaný\nplot,\ns podmurovkou, kde horná časť býva z priečok rôzneho materiálu, drevených\nalebo kovových, môže ísť o plot z panelov, z drôteného pletiva, z drevených latiek alebo len o živý plot).\nZ hľadiska občianskoprávnych predpisov má plot význam len vtedy, ak je pevne spojený so zemou. Len\nv takomto prípade sa jedná o samostatnú vec v právnom zmysle, a to konkrétne o nehnuteľnú vec.\n14.2. V prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že oplotenie, odstránenia ktorého\nsa žalobcovia podanou žalobou domáhajú, je mujrovaným oplotením, spojeným so zemou pevným\nzákladom, teda ide o samostatnú vec v právnom zmysle slova, a to konkrétne o nehnuteľnú vec.\n15. Žalobcovia v priebehu celého konania tvrdili, že stavebníkom, a teda aj vlastníkom sporného\noplotenia sú žalovaní, ktorí však svoje vlastnícke právo popierali a v konaní sa bránili tým, že nie\nsú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko sporné oplotenie vybudoval už právny predchodca žalobcov,\na teda bolo postavené skôr, ako oni svoju nehnuteľnosť nadobudli. Na podporu svojich tvrdení v\npriebehu konania doložili súdu rozsiahlu fotodokumentáciu, jednak z obdobia ešte pred začatím stavby\nrodinného domu žalovaných, kde už v tom čase stálo sporné oplotenie, avšak z iného materiálu pálenej tehly, ako aj v priebehu výstavby rodinného domu žalovaných, a napokon aj fotodokumentáciu\nuž zrekonštruovaného sporného oplotenia z DT tvárnic. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že staré\noplotenie z pálenej tehly bolo zbúrané a oplotenie bolo vystavané nanovo z DT tvárnic podľa tvrdenia\nžalobcov práve osobami žalovaných.\n16. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ stavebník vybuduje plot pre seba, hoci aj na cudzom pozemku,\nje jeho vlastníkom ( R 10/1974 ). Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že stavebníkom je od začiatku\nstavby len ten, kto plot stavia pre seba, alebo ho dá postaviť pre seba, nie napr. stavebná firma, ktorá\nna zákazku plot postaví, resp. tretie osoby, ktoré pomáhajú pri výstavbe oplotenia.\n16.1. Žalovaní v konaní nespochybňovali skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcov, pánovi\nK., poskytli stavebný materiál na výstavbu nového oplotenia a pomáhali aj s jeho realizáciou spolu s\nďalšími osobami, ktorých na výpomoc zabezpečil právny predchodca žalobcov, no od začiatku realizácie\noplotenia nebolo medzi nimi a pánom K. sporné, že sa jedná o oplotenie v jeho vlastníctve, stavali\nho na jeho pozemku, na základ pôvodného oplotenia, jednalo sa teda skôr o rekonštrukciu starého už\nnevyhovujúceho oplotenia, pri ktorom hrozilo jeho zrútenie.\n17. Každá sporová strana má povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové\ntvrdenia týkajúce sa sporu. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\n\nskutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany, ďalej návrh na vykonanie dôkazov, námietky\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP ).\n17.1. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a strana má nielen povinnosť tvrdenia, ale\naj povinnosť dôkaznú, pričom následky spojené s ich neuplatnením\nv podobe vecne nepriaznivého\nrozhodnutia nesie tá zo sporových strán, ktorá si túto povinnosť nesplní. Dôkazným bremenom sa\nrozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že\nz tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je\numožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti\nvýznamné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno\nznášajú sporové strany, pričom súd je povinný vykonať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne\nrelevantné a pri svojom rozhodnutí vychádza z výsledkov takéhoto dokazovania.\n17.2. V prípade, že sa žalobcovia domáhajú odstránenia sporného oplotenia na svojom pozemku, ich\npovinnosťou bolo súdu preukázať nielen to, že sú vlastníkmi pozemku na ktorom je oplotenie postavené,\nčo nebolo v konaní sporným, ale aj preukázať, že vlastníkmi tejto nehnuteľnosti - oplotenia sú práve\nžalovaní a svedčí im pasívna vecná legitimácia, teda sú osobami, ktorí postavili sporné oplotenie, je ich\nvlastníctvom a nemajú žiadny právny titul na to, aby oplotenie stálo na pozemku žalobcov.\n18. Súd nielen na námietku, ale aj z úradnej povinnosti (ex offo) je povinný skúmať vecnú legitimáciu, či\nuž aktívnu alebo aj pasívnu. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní\nrozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca\nz hmotného práva. Vecnú legitimáciu\nmá ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva\n( aktívna vecná legitimácia ) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva\n( pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. „ Na to, aby sa niekto stal účastníkom\nkonania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu\n( v takom prípade sa stáva žalobcom ) alebo, ak by bola proti nemu podaná žaloba\n(v\ntakom prípade sa stáva žalovaným ). Či však bude žalobca v konaní úspešný, závisí od toho, či je\núčastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie\nstavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej\nprocesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom\npráve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácii nie je rozhodujúce, či a\nna základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého\nhmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia ( žalobca )\nnie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácii ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti\n( žalovaný ) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“\n( Rozsudok NS SR, sp.zn. 30Cdo/192/2004).\n„Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v\nprocesnoprávnom vzťahu ), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.\nÚčastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti\n( záväzku ) má pasívnu\nlegitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca\nžaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu\nzamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné\nzistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácii je iný subjekt ktorého, ale žalobca za žalovaného\nneoznačil.“\n( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012 , sp.zn. 6Cdo/214/2011 ).\n19. Po vykonanom dokazovaní súd jednoznačne konštatuje, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno\nohľadne tvrdenia vlastníctva k spornej časti oplotenia, ktoré sa nachádza na pozemku žalobcov a\nže žalovaným svedčí pasívna vecná legitimácia s konaní.\n19.1. Súd nielen z pripojenej fotodokumentácie žalovaných, ale aj pri ohliadke na mieste samom zistil,\nže sporné oplotenie je spojené a vybudované v jednej línii s ďalšími nehnuteľnosťami žalobcov –\nletnou kuchynkou, ktorú žalobcovia nadobudli spolu so svojou nehnuteľnosťou, existovalo z pálených\ntehál už v čase, kedy začali žalovaní stavať svoj rodinný dom na susediacom pozemku a zároveň je\nzreteľne viditeľné aj zazubovanie muriva, resp. previazanie muriva s uličným oplotením žalobcov, z čoho\njednoznačne vyplýva, že sporné oplotenie bolo vybudované spolu s uličným oplotením žalobcov, nie\ns uličným oplotením žalovaných. Dôsledkom takéhoto stavebného postupu je aj viditeľná prasklina na\npohľadovej prednej časti uličného oplotenia žalovaných, ktorá sa vytvorila ako dôsledok primurovania,\n\nteda len opretia uličného oplotenia žalovaných o pôvodné, už existujúce oplotenie žalobcov. Je teda\nevidentné, že sporné oplotenie a uličné oplotenie žalobcov tvorili jeden stavebný celok. Zároveň súd\npodotýka, že by bolo nelogické, ak by oplotenie stavali práve žalovaní, aby toto sporné oplotenie\nnepreviazali s vlastným uličným oplotením, ale aby bolo previazané so susedovým uličným oplatením.\n19.2. Zároveň sa súd oboznámil aj so spisovým materiálom o ohlásení drobnej stavby - záhradného\ndomčeka, garáže a uličného oplotenia žalovaných, z ktorého zistil, že dňa 28.09.2012 žalovaní na\npríslušnom stavebnom úrade ( mesto Lučenec ) ohlásili drobnú stavbu podľa § 57 zákona č. 50/1976\nZ.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pričom druhom a rozsahom ohlasovacej stavby\nje aj uličné oplotenie na Ulici Mlynská a Ulici Osada, na parcele č. 3117/1. Žalovaní si teda riadne\nsplnili svoju ohlasovaciu povinnosť pri realizácii vlastného oplotenia na parcele č. 3117/1, súčasťou\ntejto dokumentácie je aj náčrt oplotenia na Ulici Mlynská ako aj na Ulici Osada, pričom ohlásenie sa\nnetýka sporného murovaného plotu, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú. Podľa názoru súdu\naj táto dokumentácia týkajúca sa ohlásenia drobnej stavby preukazuje pravdivosť tvrdení žalovaných,\nže realizovali len stavbu oplotenia nachádzajúceho sa pred a za svojím rodinným domom a túto riadne\naj ohlásili, pričom je nelogické, ak by boli staviteľmi a realizátormi aj spornej časti oplotenia medzi\nnehnuteľnosťou žalobcov a žalovaných, aby práve túto časť oplotenia ohlásiť opomenuli.\n19.3. V priebehu celého konania tak tvrdenia žalobcov zostali len vlastnými tvrdeniami, ničím\nnepodložené a nepreukazujúce skutočnosť, že vlastníkmi sporného oplotenia sú práve žalovaní a že im\nsvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní ako osobám, ktoré by boli povinné uvedené oplotenie\nodstrániť. Túto skutočnosť nepotvrdila ani žalobcami navrhnutá svedkyňa M. N., ktorú súd vypočul na\npojednávaní konanom dňa 03.09.2025, no ktorá sa k spornej časti oplotenia vôbec nevedela vyjadriť.\nNaopak len potvrdila, že stavebníkmi uličného oplotenia z ul. Osada boli žalovaní, no nevedela sa nijako\nvyjadriť k časti sporného oplotenia medzi žalobcami a žalovanými.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaných, kedy sa žalobcom v konaní nepodarilo preukázať, že žalovaní sú nositeľmi hmotnoprávnej\npovinnosti, o ktorú v konaní ide, teda že sú stavebníkmi a vlastníkmi sporného oplotenia, postaveného na\npozemku žalobcov, ktorých by súd mal podľa § 135c Občianskeho zákonníka zaviazať na odstránenie\ntakejto stavby. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobkyne, že pri nadobúdaní svojho rodinného\ndomu od pána K., nebolo v kúpnopredajnej zmluve uvedené aj toto sporné oplotenie, a teda túto časť\noplotenia s kúpou rodinného domu nenadobudli a z tohto dôvodu sa necítia byť jeho vlastníkmi, preto\nautomaticky považujú za vlastníkov práve žalovaných.\n20.1. V súdnej praxi existovali rôzne názory na to, či v zmluve o prevode nehnuteľností sa musí popri\nhlavnej veci výslovne uviesť aj jej príslušenstvo, alebo či to nie je potrebné, pretože príslušenstvo vždy\nsleduje právny osud hlavnej veci. Po dlhú dobu prevládal názor, že príslušenstvo veci ( § 121 ods.\n1 OZ ) môže byť prevedené na nového nadobúdateľa buď súčasne s hlavnou vecou alebo nezávisle\nna tomto prevode. Neprechádza však vždy bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci. V zmluve o\nprevode nehnuteľností preto musia byť popri hlavnej veci uvedené aj riadne identifikované veci, ktoré sú\njej príslušenstvom (R 7/1987 ). Neskôr boli uvedené závery judikatúry modifikované tak, že pri prevode\nvlastníctva zdieľa príslušenstvo veci právny osud hlavnej veci, bez zreteľa na to, či účastníci zmluvy v nej\ntoto príslušenstvo priamo identifikovali. Okolnosť, že v zmluve o prevode nehnuteľností s príslušenstvom\nnebolo príslušenstvo uvedené, nemožno hodnotiť ako rozpor s právnymi predpismi (rozsudok NS ČR\nz 14.08.2001, sp.zn. 28Cdo/133/2001 ). Tento názor však bol doktrínou kritizovaný. Uvedené rozdielne\nnázory zjednotilo až rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého ak príslušenstvo\nhlavnej veci tvorí nehnuteľnosť, môže dôjsť k jeho prevodu na iného zmluvou iba vtedy, ak v tejto zmluve\nbola vyjadrená vôľa previesť aj príslušenstvo. Iba písomné vyjadrenie vôle previesť príslušenstvo veci\nvytvára predpoklady pre skúmanie, či táto vôľa bola vyjadrená dostatočne určite preto, aby mohla\nvyvolať právne účinky zamýšľané účastníkmi. K prevodu príslušenstva na nadobúdateľa hlavnej veci\nje vždy potrebné prejaviť zákonom predpísaným spôsobom vôľu previesť aj príslušenstvo. Ak vôľa\npreviesť aj príslušenstvo hlavnej veci nebola právne významným spôsobom prejavená, príslušenstvo na\nnadobúdateľa hlavnej veci neprechádza (rozsudok NS ČR z 11.09.2003, sp.zn. 31Cdo/2772/2000 ).\n20.2. Aj vyššie uvedená judikatúra naznačuje, že hoci sporné oplotenie nebolo podľa tvrdenia žalobkyne\nsúčasťou kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej svoju nehnuteľnosť nadobudli, uvedené neznamená,\nže ich právny predchodca vlastníkom sporného oplotenia nebol, v dôsledku čoho nemožno automaticky\npovažovať za vlastníkov sporného oplotenia práve žalovaných, ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti.\n\n21. Súd právne uzatvára, že sa žalobcom v konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno tvrdenia a\npreukázať vlastnícke právo žalovaných k spornej časti oplotenia, odstránenia ktorého sa podanou\nžalobou domáhali, preto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol.\n22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n25. Žalovaní mali v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, patrí im v zmysle vyššie citovaných\nzákonných ustanovení aj plná náhrada trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto\nrozsudku vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd\nv Lučenci písomne.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}