Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/69/2025 z 3. 7. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Lučenec z 3. júla 2025, sp. zn. 17P/69/2025, ECLI:SK:OSLC:2025:6625201767.5 Okresný súd Lučenec | 17P/69/2025 | ECLI:SK:OSLC:2025:6625201767.5 | 2025-07-03 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 361 ZoR, § 24 ZoR, § 25 ZoR, § 26 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, CMP, § 52 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8891cda9-52c4-40ba-a078-93c4917053ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6625201767.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Lučenec 17P/69/2025 6625201767 03. 07. 2025 JUDr. Andrea Gabrielová ECLI:SK:OSLC:2025:6625201767.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, C. F., G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, C. F. deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka B. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, C. F., štátna občianka Slovenskej republiky a otec G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXXX/XX, J., štátny občan SR, , v konaní o zvýšenie výživného takto rozhodol: I.Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2024 čo do výroku o výživnom, tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca G. B., narodeného XX.XX.XXXX na maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 125,--Eur na sumu 150,--Eur mesačne a na maloletú G. B., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 125,--Eur na sumu 150,--Eur mesačne vždy do pätnásteho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. II. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Matka podaným návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca. Ako dôvod uviedla, že s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti po dobu približne dvoch rokov, keď sa im narodilo prvé dieťa v roku 2015. Vzťah bol harmonický, rozumeli si. V roku 2018 sa im narodila druhá dcéra. Mesiac po narodení sa otec odsťahoval od nich k svojmu otcovi. Nekontaktoval ich, ani o deti neprejavoval žiaden záujem. V roku 2023 po vzájomnej dohode, začal prispievať na účet výživné vo výške 250,--Eur. Výživu detí zabezpečuje z detských prídavkov, ktoré dostáva na štyri deti. Pomáhajú jej rodičia, koľko vedia, nakoľko sú nezamestnaní. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že sa jej zvýšili výdavky na výchovu maloletých detí. Všetko zdraželo. Od septembra ide jedno dieťa do škôlky, druhé do školy, čím sa zvýšia náklady. Otec okrem výživného neplatí žiadnu čiastku, ničím neprispieva. Keď majú sviatok, vôbec sa neozve. Keď príde domov, ani deti nepríde pozrieť. Vôbec nemá o ne záujem, ani finančne okrem výživného im pomôcť. Keďže súhlasí so zvýšením výživného o 50,--Eur, bude súhlasiť aj ona, nakoľko výdavky sa stále zvyšujú. Styk nie je potrebné upraviť, nakoľko otec maloletých detí, aj keď príde domov, neprejavuje o deti záujem. Ona je na materskej dovolenke, berie len detské prídavky v sume 180,--Eur. Keď pôjde dcéra do škôlky, bude si hľadať prácu, aby deti vedela lepšie zabezpečiť. 2. Otec zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Uviedol, že doposiaľ bola určená výška výživného v sume 250,--Eur. Vzhľadom na zvýšené náklady na výchovu a starostlivosť o deti, ako aj jeho súčasné finančné možnosti, navrhuje zvýšenie výživného o 50,-- Eur, teda na celkovú sumu 300,--Eur. Je si vedomý povinností zabezpečiť deťom primeranú finančnú podporu. Jeho príjem dosahuje okolo 1700,--Eur, nájomné platí vo výške 650,--Eur, poplatky za služby 50,--Eur. 3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetrili pomery v rodine matky. Správy sa pridŕžajú. Je v záujme maloletých detí, aby došlo k zvýšeniu výživného, preto navrhujú zaviazať otca na platenie zvýšeného výživného. 4. Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný na platenie výživného po 125,-Eur mesačne. Taktiež bol upravený styk otca s maloletými deťmi. 5. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 12.06.2025 vyplýva, že matka maloletých detí je dobrovoľne nezamestnaná. Poberá prídavky na dieťa vo výške 240,--Eur. V spoločnej domácnosti žije len so svojimi štyrmi maloletými deťmi. Obývajú dvojizbový byt, ktorý má v prenájme. Pani H. uviedla, že otec sa o maloleté deti nezaujíma a nie sú v žiadnom kontakte. Na výživu prispieva pravidelne vo výške po 125,--Eur mesačne. Na podanom návrhu na zvýšenie výživného trvá v plnom rozsahu, ako aj na dôvodoch tam uvedených. Nežiada upraviť styk otca s maloletými deťmi, vzhľadom na to, že otec maloletých detí nejaví žiaden záujem. V čase sociálneho šetrenia v domácnosti sa nachádzali všetci členovia rodiny a obidve maloleté deti, ktoré boli čisto a vhodne primerane veku a počasiu oblečené, usmiate, spokojné. Vykazovali známky dobrej starostlivosti. Matka preukázala dostatočné množstvo potravinových zásob a osobných potrieb pre maloleté deti. Medzi matkou a maloletými deťmi bolo zjavné silné citové puto. Na základe uvedených skutočností odporúčajú o návrhu matky, o zvýšenie výživného na maloleté deti vyhovieť. 6. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 7. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 10. Podľa§ 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 15. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa. 16. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že matka maloletých detí je tým z rodičov, ktorý v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť o ne. S otcom maloleté deti nie sú momentálne v kontakte, nakoľko pracuje v zahraničí. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, pričom starostlivosť o ne a výchovu vykonáva v ich záujme. 22. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutia o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základe životných potrieb (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelanie, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne aj rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie, či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia u detí , nastúpenie ďalšej vyššej formy štúdia, zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy , ak súčasne nenastali iné, relevantné skutočnosti, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 23. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení alebo znížení, teda zmene prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože v prvom rade platí , že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. V rámci posudzovania nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné brať do úvahy základné náklady ku ktorým patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa a poplatky za záujmovú činnosť. Ďalej je potrebné zaoberať sa aj s ostatnými nákladmi. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v takom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú im poskytnúť dieťaťu viac. 24. V zmysle uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či od určenia výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Od posledného určenia výživného uplynulo určité časové obdobie. Predovšetkým táto okolnosť, t.j. uplynutie času a vyšší fyzický vek maloletých detí je v zmysle konštatovanej súdnej úpravy dôvodom na zvýšenie výživného. Potreby maloletých detí narástli z objektívnych príčin v súvislosti s ich fyzickým vývojom. Nevyhnutne preto vzrástli aj ich oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov maloletých detí v prvom rade súvisí s prirodzeným zvyšovaním rozsahu ich oprávnených potrieb a s postupom v rámci školskej dochádzky. Súd teda dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletých je taká, že odôvodňuje zvýšenie výživného. 25. Súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane detí, ktoré odôvodňuje zmenu výživného a to k jeho zvýšeniu. Vzhľadom na vyšší vek došlo u nich k relevantnej zmene pomerov. Výdavky na zabezpečenie ich potrieb sú v súčasnosti vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, teda schopné samé uspokojovať všetky svoje potreby z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, štúdia, schopnosti zamestnať sa vykonávať prácu. Obaja rodičia majú voči deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, v danom prípade matka, si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako bývanie, strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie a podobne. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, musí prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd, rešpektujúc zákonné kritériá, schopnosti, možnosti a majetkové pomery. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca, ako aj na odôvodnené potreby maloletých detí a v neposlednom rade aj na dohodu rodičov. Otec pracuje v zahraničí, matka poberá len rodičovský príspevok. Súd dospel k záveru, že výživné vo výške po 150,--Eur mesačne na každé dieťa je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca, ako povinného odôvodnené potrebou maloletých detí primerané. Uvedená suma výživného spolu so sumou rodinných prídavkov by mala pokryť všetky nevyhnutné výdavky súvisiace so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti. 26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.