Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/84/2025 z 19. 8. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Lučenec z 19. augusta 2025, sp. zn. 5P/84/2025, ECLI:SK:OSLC:2025:6625202098.2
Okresný súd Lučenec | 5P/84/2025 | ECLI:SK:OSLC:2025:6625202098.2 | 2025-08-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 65 ZoR, § 75 ZoR, § 76 ZoR, § 77 ZoR, § 78 ZoR, § 52 CMP, § 121 CMP, § 157 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a3195fe-9879-4f4e-a105-e3109cf40daa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2025:6625202098.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Lučenec
5P/84/2025
6625202098
19. 08. 2025
JUDr. Lucia Šupenová
ECLI:SK:OSLC:2025:6625202098.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXX/X, XXX XX C.,
štátna občianka SR, otec D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Obec C., XXX XX C., t. č.: ÚVTOS
Banská Bystrica – Kráľová, Sládkovičova 80, priečinok 1, 974 05 Banská Bystrica, štátny občan SR, v
konaní o návrhu otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca o zníženie výživného na maloleté dieťa A. A.,

nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ- otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2025
domáhal zníženia výživného zo sumy 80,-Eur
na sumu 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia
slobody
v ÚVTOS Kráľová a nie je pracovne zaradený kvôli zdravotným
problémom.
Je sociálne odkázaný, nevie ako to bude s ním vo výkone trestu. V civilnom
živote navyše má vyživovaciu povinnosť ešte na 2 maloleté deti. (č.l. 1 spisu)
2. Z lustrácie ZVJS u otca má súd za preukázané, že momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody
v ústave Kráľová. Predmetný trest si odpykáva
od 13.03.2025 do 13. 07 2026. (obálka
apud acta por. č. 5)
3. Svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2025 navrhovateľ žiadal, aby sa
pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, keďže nemá finančné prostriedky na eskortu a trvá na svojom
návrhu v plnom rozsahu.
V závere svojho písomného podania uviedol, že po výkone
trestu keď sa zamestná, sám požiada o zvýšenie výživného na svojho syna. (č.l. 14 spisu)
4. Z písomnej správy Obce Lovinobaňa zo dňa 12.06.2025 má súd za preukázané, že matka maloletého
dieťaťa, bytom ku dňu vystavenia odpovede ešte Lovinobaňa, Hviezdoslavova 458/6, rodinné pomery
slobodná, zamestnaná neevidujú. Či je vlastníkom osobného motorového vozidla, taktiež neevidujú.
Voči matke obec neviedla priestupkové konanie a ani zo strany občanov nebola podaná žiadna sťažnosť,
nie je vlastníčkou nehnuteľnosti v ich obci. Žije
v rodinnom dome svojich rodičov
so svojimi maloletými deťmi A. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX. Podľa ich informácií sa
toho času zdržiava v F., konkrétnu adresu sa im nepodarilo zistiť. (č.l. 28 spisu)
5. Z písomnej odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 13.06.2025 má súd za preukázané, že
matka maloletého dieťaťa sa v súčasnosti nachádza v registri poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia vedenou Sociálnou poisťovňou ako fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne
stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo dieťa dlhodobo s nepriaznivým zdravotným stavom

do siedmich rokov jeho veku od 01.12.2024 to trvá. Nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia. (č.l.
32 spisu)
6. Z písomnej správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 17.06.2025 má
súd za preukázané, že otec maloletého dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený
od 14.05.2025. Jeho čistá pracovná odmena za mesiac máj 2025 činila sumu 110,31 Eur. (č.l. 36 spisu)
7. Z písomnej informácie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec
zo dňa 09.07.2025
má súd za preukázané, že sociálnym šetrením zo dňa 24.06.2025 a telefonickým rozhovorom s matkou
maloletého dieťaťa zistili, že matka sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska v Obci C., ale sa
presťahovala aj s maloletým A. do Obce Bohdanovce nad Trnavou č. 100/3A.
Na
uvedenej adrese býva s druhom niekoľko mesiacov a dňa 09.08.2025 sa bude vydávať. (č.l. 40 spisu)
8. Matka svojim písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu
dňa 04.08.2025
ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že už nebýva blízko Lučenca, dokonca ani
zamestnávateľ jej nedá voľno na ten deň, preto ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní. (č.l.
43 spisu)
9. Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa
06.08.2025 má súd za preukázané, že neohláseným šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že
sa jedná o štvorizbový rodinný dom, ktorý má matka prenajatý od pána F.. Za prenájom rodinného
domu platí mesačne 450,-Eur mesačne, 30,-Eur elektriku a 100,-Eur plyn. Domácnosť je kompletne
zariadená, kuchyňa obsahuje všetko príslušenstvo. V tejto domácnosti má maloletý A., ktorý navštevuje
Základnú školu G. H. I. F.,
2. ročník, k dispozícii spoločnú izbu s D. A., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá od septembra bude navštevovať materskú školu v Bohdanovciach nad Trnavou.
V izbe sa nachádzajú 2 samostatné lôžka, skrine na uloženie šatstva, oblečenie, hračky a všetko
potrebné. Hygiena v domácnosti bola počas šetrenia na požadovanej úrovni, zásoby potravín boli v
dostatočnom množstve. V čase šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky.
Počas šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka maloletého, ktorá počas osobného rozhovoru
uviedla, že v domácnosti žije so svojimi deťmi A. a D. a partnerom J. K., nar. XX.XX.XXXX. Má ešte
jedno dieťa maloletého L. B., ktorý je zverený otcovi a na ktorého prispieva výživným vo výške 80,-Eur
mesačne. Pracuje v trnavskej automobilke Stellantis ako operátorka výroby s priemerným mesačným
príjmom 1.300,-Eur netto.
Jej partner tam taktiež pracuje s priemerným mesačným príjmom
950,-Eur netto. V domácnosti sa nachádzala aj stará matka detí M. A., ktorá uviedla, že je u svojej
dcéry na návšteve. Je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. S
návrhom o zníženie výživného matka nesúhlasí, práve naopak, bude žiadať zvýšenie výživného. Otec
maloletého A. je vo výkone trestu, dostal 7 rokov. So svojím synom nie je v žiadnom kontakte a nikdy na
neho riadne neprispieval. V závere správy je uvedené, že z vykonaného šetrenia možno konštatovať,
že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Matke bolo poskytnuté
kompletné sociálne poradenstvo. (č.l. 46 spisu)
10. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných
opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.
20. Podľa § 121 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“),
rozsudky o úprave rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.
21. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou
starostlivosťou alebo tiež čiastočnou starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie
vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa
stará poskytuje mu prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého.
Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou
výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa
má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd urobí ku dňu vyhlásenia
rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
22. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery,
z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu
oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako
aj nového rozhodnutia, na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní
o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé
predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie
v spoločenskom živote. Povinnosťou
všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez
ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom
v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov
v zmysle § 78 Zákona o rodine je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu
o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o
výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba,
keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku
o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť
aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj
všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na
potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

23. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu otca o zníženie výživného na maloleté dieťa A. A.,
nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,-Eur na sumu
30 % zo sumy životného minima na maloleté
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, z dôvodu, že otec si odpykáva trest odňatia
slobody, t.j. sa mu zmenili pomery.
Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 5P/7/2017-36
zo dňa 29.01.2018 (t.j. pred cca pred 7 rokmi), ktorým bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na
výživu maloletého dieťaťa A. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,-Eur mesačne vždy do 10. dňa každého
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2017.
Súd zároveň
rozhodol aj o zmeškanom výživnom na mal. dieťa za obdobie
od 01.12.2017 do
31.01.2018 v sume 106,-Eur, ktoré mal uhradiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Z lustrácie ZVJS zo dňa 14.05.2025 má súd za preukázané, že momentálne je otec opäť vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová od 13.03.2025 do 13.07.2026, predtým bol
vo výkone trestu odňatia slobody
od 13.01.2025 do 13.03.2025 a od 13.08.2024
do 13.01.2025.
24. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
25. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o
seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o
zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré
napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne
musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými
ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a
ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného
ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť.
Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
s
ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým
sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k
počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh
osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia

pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
27. Ako už súd uviedol vyššie naposledy bolo o výške výživného navrhovateľa na maloleté dieťa
rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 5P/7/2017-36 zo dňa 29.01.2018, ktorým bol
navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 80,Eur mesačne vždy do 10. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom
01.12.2017. Súd zároveň rozhodol aj o zmeškanom výživnom na mal. dieťa za obdobie od 01.12.2017
do 31.01.2018 v sume 106,-Eur, ktoré mal uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z vykonaného dokazovania má súd za to, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie
výživného otca na maloleté dieťa. Od poslednej úpravy výživného uplynulo cca. 7 rokov. Je potrebné
podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a
najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď.) ale aj ďalšie potreby
dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené so zdravotným stavom a
záujmami dieťaťa. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletého dieťaťa je potrebné a nutné vziať do
úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy,
napríklad v dobe školských prázdnin, v súvislosti s úhradou školských výletov a iných školských aktivít,
nakupovaním školských potrieb a v súvislosti so záujmami a mimoškolskými aktivitami maloletej. Účelom
výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto
odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
28. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté
dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Súd
poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a
nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho
uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti
rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu maloletého
dieťaťa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na notoricky všeobecne známu skutočnosť niekoľkonásobného
zvyšovania cien potravín, drogérie, PHM, nákladov spojených s bývaním, vysokú infláciu.
Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Matka sa osobne o maloleté dieťa stará, zabezpečuje mu bývanie, celodennú
starostlivosť, uspokojuje jeho každodenné potreby a stará sa o spoločnú domácnosť.
29. V súčasnosti si otec odpykáva trest odňatia slobody v ÚVTOS
Banská Bystrica vo
výmere 14 mesiacov nepodmienečne, predtým bol vo výkone trestu odňatia slobody od 13.01.2025 do
13.03.2025 a od 13.08.2024 do 13.01.2025.
Súd v konaní o návrhu otca o zníženie výživného zisťoval, či dôvody uvedené
v
návrhu otca na zníženie výživného - výkon trestu odňatia slobody je tou skutočnosťou, ktorú Zákon o
rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom.
Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať
za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletého dieťaťa. Tým, že maloleté dieťa je v plnej
miere odkázané na výživu svojich rodičov je potrebné uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej
úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v
konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov, napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je
schopný doposiaľ určené výživné platiť. Podľa názoru súdu navrhovateľ takúto objektívnu skutočnosť v
konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom vykonaného dokazovania. Na doplnenie správnosti záverov
súd dodáva, že v danom prípade spôsob života, aký si otec opakovane a znovu zvolil nemôže byť
vyhodnotené v neprospech maloletého dieťaťa. Ak sa otec svojim protiprávnym zavineným konaním
zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je možné takúto okolnosť pripísať k
ťarche maloletého dieťaťa odkázaného výživou na svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu,
že dôsledkom trestnej činnosti povinného rodiča by bolo jeho zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu a jej prenesenie na druhého rodiča, v danom prípade na matku, ktorá sa o maloleté
dieťa dlhodobo výlučne sama osobne stará.

V tejto súvislosti podporne súd ešte poukazuje na rozhodnutie Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR v znení právnej
vety:
„Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho
konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal
uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby
povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípade
povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného
vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože
v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu práce“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR,
sp.zn. 3Cdo 236/2018 z 20.02.2019), ktorým bola
zakomponovaná veta „V prípade povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri
stanovení výšky výživného vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia
jeho osobnej slobody, pretože v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu
práce.“ Týka sa to ale prípadov viacročných trestov odňatia slobody, kedy by výrok v pôvodnej verzii
bol problémom, t,j. nie tohto prípadu.
30. Podľa názoru súdu a na základe vyššie uvedeného neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre
zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle návrhu otca
podľa ustanovenia
§ 121 CMP a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, poukazujúc aj na
skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené pred 7 rokmi, odkedy sa výdavky na mal. dieťa s istotou
zvýšili. Znížením výživného by totiž došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa. Súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je
prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej
zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca, do ktorej sa dostal opätovne
svojim protiprávnym konaním.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa dikcie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden účastník nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Žilina, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
prípustné.

nie je

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní
prípustná.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.