Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 15P/130/2025 z 21. 4. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Lučenec z 21. apríla 2026, sp. zn. 15P/130/2025, ECLI:SK:OSLC:2026:6625204239.2
Okresný súd Lučenec | 15P/130/2025 | ECLI:SK:OSLC:2026:6625204239.2 | 2026-04-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 363 CSP, § 363 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3bb61b1-0558-4d6d-a517-a18f7fdc797a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2026:6625204239.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Lučenec
15P/130/2025
6625204239
21. 04. 2026
JUDr. Lucia Šupenová
ECLI:SK:OSLC:2026:6625204239.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudcom JUDr. Lucia Šupenová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. D., XXX XX D., t. č. bytom: X
F. G. F. F. XXX, G. H. I. F. A. G. J., štátna občianka SR, otec K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom:
E. D., XXX XX D., t. č. bytom: F. XX, XXX XX L., štátny občan SR, v konaní o návrhu otca o zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX
a výchovy otca, ktorý j e o p r á v n e n ý
zastupovať a spravovať jeho majetok.

do osobnej starostlivosti
a p o v i n n ý maloleté dieťa

II. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo
výške 50,-Eur mesačne vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku.
III. Súd styk matky s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e a ponecháva ho na dohode rodičov.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ – otec mal. dieťaťa sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.09.2025
domáhal zverenia mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti.
Svoj návrh odôvodnil tým, že mal. dieťa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX mala 9 mesiacov, keď
ju matka zobrala so sebou do zahraničia natrvalo. Dňa 31.08.2025 pricestovali s matkou na Slovensko
navštíviť starých rodičov a otca maloletej. Zdržiavali sa v mesta Fiľakovo týždeň. Maloletá sa však po
uplynutí dovolenky nechcela s matkou vrátiť do Írska. Matka následne odcestovala a maloletá ostala
bývať u navrhovateľa.
2. Z rodného listu č. 1837/2025 mal. dieťaťa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX má
súd za preukázané, že otcom mal. dieťaťa je zapísaný navrhovateľ, matkou je zapísaná C. D., nar.
XX.XX.XXXX.
(č.l. 2 spisu)
3. Na výzvu súdu zo dňa 09.10.2025 navrhovateľ doplnil svoj návrh z
o dňa 15.10.2025
tak, že od matky nepožaduje výživné na mal. dieťa a v prípade zverenia mal. dieťaťa do jeho osobnej
starostlivosti matka môže navštíviť mal. dieťa bez obmedzenia. (č.l. 20 spisu)

4. Z lustrácie súdu ÚGKaK SR, v rozsahu celého územia SR
zo dňa
04.11.2025 má súd za preukázané, že ani jeden z rodičov nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území
SR. (č.l. 35 – 36 spisu)
5. Z lustrácie ORPZ Lučenec, ODI v Lučenci zo dňa 04.11.2025 má súd za preukázané, že rodičia nie
sú vlastníkmi OMV. (č.l. 48-50 spisu)
6. Z písomnej odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 05.11.2025 má súd za preukázané, že obaja
rodičia sa nenachádzajú v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom
Sociálnou poisťovňou a nie sú poberateľmi dávok sociálneho poistenia. (č.l. 54 spisu)
7. Z písomnej odpovede ÚPSVaR Lučenec zo dňa 13.11.2025 má súd za preukázané, že matka mal.
dieťaťa nie je a ani nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ bol naposledy
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.02.2013 do 01.12.2013. (č.l. 60 spisu)
8. Z písomnej odpovede ÚPSVaR Lučenec zo dňa 20.11.2025 má súd za preukázané, že matka
nepoberá žiadne dávky vyplácané úradom. Navrhovateľ poberá dávku v hmotnej núdzi od 01.10.2025
do trvá, v aktuálnej výške 87,-Eur. (č.l. 72 spisu)
9. Z písomnej správy z prešetrenia pomerov poskytnutej ÚPSVaR Lučenec zo dňa 26.11.2025 má súd za
preukázané, že tunajší úrad dňa 24.11.2025 vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti otca a maloletého
dieťaťa. V čase sociálneho zisťovania bol v domácnosti prítomný otec, K. B., mal. A. bola v škole. Úrad
preto ponechal predvolanie, aby sa otec spolu s maloletou nasledujúci deň, t. j. 25.11.2025 dostavili na
tunajší úrad za účelom vykonania pohovoru.
V spoločnej domácnosti žije otec, mal. A., starí rodičia, M. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX
a mal. I. D., nar. XX.XX.XXXX, sestra maloletej, ktorú majú starí rodičia zverenú do náhradnej osobnej
starostlivosti. Rodina obýva rodinný dom vo vlastníctve strýka maloletej, ktorý je dispozične riešený ako
vstupná chodba, kuchyňa, obývačka, spálňa starých rodičov, izba otca, detská izba, práčovňa a kúpeľňa
s toaletou. Elektrina a voda je v domácnosti zavedená, vykurovanie je zabezpečené elektrickým kotlom.
Zariadenie domácnosti tvorí štandardný účelový nábytok, ktorý vyhovuje potrebám rodiny. Hygiena
a čistota v domácnosti boli na dobrej úrovni. Náklady na domácnosť hradia členovia rodiny spoločne,
otec prispieva sumou 100-200,-Eur mesačne.
Otec maloletej je t.č. nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Aktívne si hľadá prácu.
Vykonáva príležitostné brigády ako pomocný pracovník, z ktorých má príjem cca 400,-Eur mesačne. Z
programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok, bolo zistené,
že otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 87,-Eur mesačne.
Otec sa vyjadril, že na návrhu, ktorý podal na Okresný súd Lučenec, trvá v celom rozsahu a žiada súd,
aby mal. A. zveril do jeho osobnej starostlivosti. Od 30.08.2025 sa o maloletú stará, zabezpečuje jej
osobnú starostlivosť. Maloletá sa odmietla vrátiť spolu s matkou do G. J.. Maloletá sa správa dobre,
nemá s ňou výchovné problémy, plní si riadne povinnú školskú dochádzku. Otec uviedol, že v prípade,
ak by súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, najradšej by od matky nežiadal žiadne výživné,
ale nakoľko bol poučený o zákonnej povinnosti rodiča, ktorý sa osobne nestará o dieťa, o úhrade aspoň
minimálneho výživného, uviedol, že bude požadovať zákonom dané minimálne výživné. Styk maloletej
s matkou nežiada upraviť. Pediatrickú starostlivosť maloletej zabezpečuje E. E. N. vo L., je u nej zároveň
dispenzarizovaná aj v alergiologickej ambulancii.
Dňa 25.11.2025 sa o 08:50 hod. na tunajší úrad na základe predvolania dostavila mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX spoločne s otcom, K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. XX, L.. Maloletá bola vhodne a
čisto oblečená, nejavila známky zanedbávania, resp. týrania. Je žiačkou deviateho ročníka P. Q. L. D.
XX/X I. L.. Do školy chodí pravidelne, má v škole kamarátky. Po škole trávi čas so sestrou I., zvyknú
sledovať televíziu, rady pečú a varia, chodia s kamarátkami vonku.
Maloletej bol veku primerane vysvetlený dôvod vykonania rozhovoru, pričom uviedla nasledovné. Už
od konca augusta 2025 je u otca, na Slovensko prišla spolu s mamou, ale už sa s ňou nechcela vrátiť
späť do Severného Írska. Situácia, kedy žila s matkou v Severnom Írsku, bola pre maloletú veľmi ťažká.
Matka na ňu zaútočila, chcela jej odrezať vlasy nožom, pričom ju porezala v oblasti hlavy. Preto od matky
utiekla na dva mesiace k strýkovi, matkinmu bratovi R., ale po čase sa musela vrátiť k matke. Následne
ju mama doniesla na Slovensko s tým, že „už ju nechce“. Na život v Severnom Írsku spomína veľmi zle,
nakoľko mala depresie, nechodila do školy, musela zastávať úlohu „matky“. Tu jej je veľmi dobre, má
všetko čo potrebuje, konečne môže chodiť do školy, má kamarátky s ktorými sa stretáva. Chce zotrvať
v starostlivosti otca a „v žiadnom prípade“ vrátiť k matke, už do dospelosti chce byť s otcom.

Tunajší úrad na základe vykonaného sociálneho zisťovania v domácnosti otca, K. B., nar. XX.XX.XXXX
a rozhovoru s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX skonštatoval, že zverenie mal. A.
do
osobnej starostlivosti otca, je v jej najlepšom záujme. (č.l. 76 spisu)
10. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 6 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv
a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden
z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu dobrovoľne neplní.
14. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 ods. 1 ZoR.
20. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
21. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletá A. žije v spoločnej domácnosti s
otcom, starými rodičmi, a maloletou I., sestrou maloletej, ktorú majú starí rodičia zverenú do náhradnej
osobnej starostlivosti. Rodina obýva rodinný dom vo vlastníctve strýka maloletej, ktorý je dispozične
riešený ako vstupná chodba, kuchyňa, obývačka, spálňa starých rodičov, izba otca, detská izba,
práčovňa a kúpeľňa s toaletou. Elektrina a voda je v domácnosti zavedená, vykurovanie je zabezpečené
elektrickým kotlom. Zariadenie domácnosti tvorí štandardný účelový nábytok, ktorý vyhovuje potrebám

rodiny. Hygiena a čistota v domácnosti boli na dobrej úrovni. Náklady na domácnosť hradia členovia
rodiny spoločne, otec prispieva sumou 100-200,-Eur mesačne. Matka sama dopravila mal. dieťa na
Slovensko s tým, že ju už nechce. Maloletá na pobyt u matky má zlé spomienky, matka trpí depresiami,
dokonca maloletá tam nechodila ani do školy. V domácnosti otca sa veľmi dobre cíti.
Otec maloletej je t.č. nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Aktívne si hľadá prácu.
Vykonáva príležitostné brigády ako pomocný pracovník, z ktorých má príjem cca 400,-Eur mesačne. Z
programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych dávok, bolo zistené,
že otec je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 87,-Eur mesačne.
Otec sa o maloletú A. stará, zabezpečuje jej osobnú starostlivosť. Maloletá sa odmietla vrátiť spolu
s matkou do Severného Írska. Maloletá sa správa dobre, nemá s ňou výchovné problémy, plní si riadne
povinnú školskú dochádzku. Otec uviedol, že v prípade, ak by súd zveril maloletú do jeho osobnej
starostlivosti, najradšej by od matky nežiadal žiadne výživné, ale nakoľko bol poučený o zákonnej
povinnosti rodiča, ktorý sa osobne nestará o dieťa, o úhrade aspoň minimálneho výživného, uviedol,
že bude požadovať zákonom dané minimálne výživné. Styk maloletej s matkou nežiada upraviť.
Pediatrickú starostlivosť maloletej zabezpečuje E. E. N. vo Fiľakove, je u nej zároveň dispenzarizovaná
aj v alergiologickej ambulancii.
Dňa 25.11.2025 sa o 08:50 hod. na tunajší úrad na základe predvolania dostavila mal. A. B., nar.
XX.XX.XXXX spoločne s otcom, K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. XX, L.. Maloletá bola vhodne a
čisto oblečená, nejavila známky zanedbávania, resp. týrania. Je žiačkou deviateho ročníka P. Q. L. D.
XX/X I. L.. Do školy chodí pravidelne, má v škole kamarátky. Po škole trávi čas so sestrou I., zvyknú
sledovať televíziu, rady pečú a varia, chodia s kamarátkami vonku.
Maloletá už od konca augusta 2025 je u otca na Slovensko a nechcela sa vrátiť späť do Severného
Írska. Situácia, kedy žila s matkou v G. J., bola pre maloletú veľmi ťažká. Matka na ňu zaútočila, chcela
jej odrezať vlasy nožom, pričom ju porezala v oblasti hlavy. Preto od matky utiekla na dva mesiace
k strýkovi, matkinmu bratovi, ale po čase sa musela vrátiť k matke. Následne ju mama doniesla na
Slovensko s tým, že „už ju nechce“. Na život v G. J. spomína veľmi zle, nakoľko mala depresie, nechodila
do školy, musela zastávať úlohu „matky“.
22. Vo vzťahu k predmetnej veci súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna
úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
(§ 62 ods.
1 Zákona o rodine), je založená na rovnakom postavení muža (otca)
a
ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti
predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti
sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia
na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované
zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu,
životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný
obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však
značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča,
aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových
pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty,
rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov
z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov
v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti,
elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho
práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho
majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti
o dieťa
(§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní
výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú

starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho
zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je
osobná starostlivosť najnáročnejšia, ako je tomu v tomto prípade. Podľa okolností konkrétneho prípadu
môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého
rodiča.
S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská
dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom,
pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.
23. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto
pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého
pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z
prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných
potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené
so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami,
ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov
rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom
povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
24. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami
dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa
neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku
a
zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu
a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému
vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou
úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené
potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej
životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak
- vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.
25. Súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov ako povinných osôb, teda v akej miere je každý z nich schopný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa za účelom pokrytia jeho potrieb.
Matka v súčasnosti pracuje a žije v Spojenom kráľovstve I. F. A. G. J., napriek výzve súdu nedoložila
a ani neuviedla svoje príjmy a výdavky.
Otec na pojednávaní navrhol súdu výšku výživného matke na mal. dieťa vo výške 50,-Eur mesačne.
Svoje výdavky vyčíslil v sume 100-200,-Eur mesačne na domácnosť, ktorú zdieľa so starými rodičmi
mal. dieťaťa, ktorí majú do NOS zverenú mal. I. D., sestru mal. A..
Súd na základe vyššie uvedeného vyhovel návrhu otca ohľadom navrhovanej výšky výživného na
maloleté dieťa.
26. Súd styk matky s mal. dieťaťom neupravil a ponechal ho na dohode rodičov, keďže matka sa o mal.
dieťa dlhodobo nezaujíma, žije v zahraničí v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Žilina, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
prípustné.

nie je

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu
vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní
prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 376 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.