Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 42P/61/2026 z 8. 7. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Lučenec z 8. júla 2026, sp. zn. 42P/61/2026, ECLI:SK:OSLC:2026:6626201772.3
Okresný súd Lučenec | 42P/61/2026 | ECLI:SK:OSLC:2026:6626201772.3 | 2026-07-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 363 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f79ef217-9eeb-4fb9-a53b-739549a59ddd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2026:6626201772.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Lučenec
42P/61/2026
6626201772
08. 07. 2026
JUDr. Mgr. Alexandra Habalčíková
ECLI:SK:OSLC:2026:6626201772.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Mgr. Alexandrou Habalčíkovou vo veci starostlivosti o maloletého
A. B., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XX a otca G. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, C. D., nar. XX.X.XXXX.
II. P r á v o zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok v bežných veciach
majú obaja rodičia, každý samostatne.
III. Otec maloletého dieťaťa, G. B., nar. XX.X.XXXX sa z a v ä z u j e platiť na výživu maloletého A.
výživným v sume 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa,
s účinnosťou od 1.5.2026.
IV. Zročné výživné za obdobie od 1.5.2026 do 8.7.2026 v sume 200,- eur na maloletého A. je otec
maloletého dieťaťa p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným s
tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
J. E. otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 200,- eur mesačne od podania návrhu.
Poukázala na to, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, maloletému poskytuje všestrannú
starostlivosť, nakoľko sa otec o maloletého nezaujíma.
2. Otec dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť
navrhol určiť sumou 40,- eur mesačne, ktorú považoval za primeranú svojim osobným, zárobkovým
pomerom, ako aj potrebám dieťaťa.
3. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť
otca určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na zárobkové možnosti
a schopnosti otca a vzhľadom k tomu, že otec neprejavil o styk s dieťaťom záujem, nenavrhol styk
upraviť.

4. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie vo veci neustanovil. Doručenie predvolania na
pojednávanie mal riadne vykázané dňa 18.6.2026. Neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a
pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadal, preto súd v súlade s ustanovením § 180 CSP vo
veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením obsahu rodného
listu maloletého dieťaťa, správy KN zo dňa 28.4.2026, správy ORPZ ODI Lučenec zo dňa 29.4.2026,
správy SP a.s. pobočka Lučenec zo dňa 4.5.2026, správy ÚPSVaR Lučenec o šetrení pomerov
v domácnosti matky zo dňa 8.5.2026, príjmov a výdavkov doložených matkou zo dňa 11.5.2026 spolu
s prílohami č.l. 54-56, správy ÚPSVaR Veľký Krtíš o šetrení pomerov v domácnosti otca zo dňa
15.5.2026, záznamu z prvého stretnutia rodičov zo dňa 9.6.2026, ostatných listinných dôkazov v spise
založených a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu s tým, že vyživovaciu povinnosť otca
navrhla určiť v sume 100,- eur mesačne od 1.5.2026. Styk otca s maloletým nežiadala upraviť, nakoľko
sa otec o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma. Uviedla, že s otcom maloletého bola v partnerskom
vzťahu avšak už cca 1 rok nežijú v spoločnej domácnosti. Poberá rodičovský príspevok v sume 364,80
eur a prídavok na jedno dieťa v sume 60,- eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojim rodičmi a bratom
v jednoizbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej sestry. Na domácnosť prispieva
sumou 260,- eur. Výdavky na maloletého deklarovala v sume 230,- eur a to: 100,- eur umelé mlieko, 50,eur oblečenie, 50,- eur plienky, 30,- eur hygienické potreby. Otec sa o maloletého žiadnym spôsobom
nezaujíma, nekontaktuje ho a neplní si ani vyživovaciu povinnosť. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Má
stredoškolské vzdelanie bez maturity. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, ktorý si dohodli s otcom
na informatívnom stretnutí, tak ten sa vôbec nerealizoval, otec sa o maloletého vôbec nezaujíma.
7. Dňa 20.5.2025 sa zo vzťahu účastníkov v Rimavskej Sobote narodil maloletý A. B., ktorý žije
v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť a výživu. Narodenie
dieťaťa je zapísané v rodnom liste v knihe narodení matričného úradu Rimavská Sobota vo zväzku 104,
ročník 2025, na strane 126, por.č. 256.
8. Zo správy ÚPSVaR Lučenec zo dňa 8.5.2026 bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené vhodné
podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Toho času spoločne s maloletým obýva
jednoizbový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve jej sestry. Hygiena v domácnosti bola na
dobrej úrovni. Mesačné náklady na domácnosť má v sume 60,- eur, čo predstavuje úhradu za elektrickú
energiu. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 364,80 eur mesačne a prídavku na
dieťa v sume 60,- eur mesačne. Počas šetrenia matka konštatovala, že otec o maloletého neprejavuje
záujem, naposledy ho videl v roku 2025 pri zápise do rodného listu maloletého dieťaťa.
9. Zo správy ÚPSVaR J. B. zo dňa 8.5.2026 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa býva v rodinnom
dome, ktorého výlučným vlastníkom je jeho starý otec. Hygiena v domácnosti bola na dobrej úrovni.
Počas šetrenia uviedol, že je nemajetný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá
žiadne sociálne dávky a má príležitostný príjem len z brigádnických prác ( 2x mesačne cca 20,- až
30,- eur). Na domácnosť svojmu otcovi prispieva len vtedy, keď si niečo privyrobí. Súhlasil so zverením
maloletého do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou výživného pre maloletého
s poukazom na skutočnosť, že nemá žiadny príjem.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.5.2026 vyplýva, že obaja rodičia maloletého dieťaťa
nepoberajú žiadny dôchodok, nemocenské alebo úrazové dávky.
11. Účastníci nie sú vlastníkmi nehnuteľností, otec nie je vlastníkom, resp. držiteľom osobného
motorového vozidla, matka je vlastníkom, resp. držiteľkou osobného motorového vozidla značky
VOLKSWAGEN Sharan a Golf, čo bolo zistené zo správy ORPZ ODI Lučenec zo dňa 29.4.2026.
12. Z prehľadu zamestnanosti otca dieťaťa zistenej lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec
maloletého je nezamestnaný.
13. Čo sa týka mesačných výdavkov matka dieťaťa ako svoje pravidelné výdavky vyčíslila, vrátane
výdavkov na maloletého, v celkovej sume 490,- eur. Na domácnosť prispieva sumou 260,- eur. Výdavky

na maloletého deklarovala v sume 230,- eur a to: 100,- eur umelé mlieko, 50,- eur oblečenie, 50,- eur
plienky, 30,- eur hygienické potreby.
14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26
sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Zhodnotením skutkové stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný.

24. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Vzhľadom k tomu, že obaja súhlasili so
zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd v súlade s citovaným ustanovením § 36 ods. 4
Zákona o rodine maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ zabezpečovala jeho
osobnú starostlivosť a v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal za to, že je to v jeho najlepšom záujme.
25. Čo sa týka výkonu rodičovských práv a povinností, tak ten patrí v rovnakej miere obidvom
rodičom. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len výnimočne v situáciách, keď jeden z rodičov
nežije, alebo nie je známy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež keď
bol jednému z rodičov pozastavený výkon rodičovských práv a povinností alebo bol vo výkone
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Pozastavenie, obmedzenie aj pozbavenie
výkonu rodičovských práv patrí výlučne do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v
prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti dané v § 38 Zákona o rodine. Pozastavenie
výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi
vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom
správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie
rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim
upozorneniam. V prejednávanej veci výrok súdu o tom, že maloletého budú zastupovať a spravovať
jeho majetok obaja rodiča je v súlade s ustanovením § 28 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko tieto práva
a povinnosti patria obom rodičom a nebolo zistené, že by tieto práva mali obmedzené, pozastavené
alebo prerušené.
26. O vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodnuté v súlade s citovaným ustanovením § 62 ods.
1a 2 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletého A. súd
zohľadňoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov. Vo všeobecnosti odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak
potreby základné: stravovanie, ošatenie a obuv, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné
do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj
potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské
aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty a pod., to všetko primerané jeho veku. Schopnosti a
možnosti povinného (rodiča) sa posudzujú nielen podľa preukázaného zárobku zo zamestnania,
ale tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou,
pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom
a celkovým počtom vyživovacích povinností. U osôb vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť je
to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v
neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste, predmetu
činnosti obchodnej spoločnosti zapísanej v obchodnom registri či druhu koncesie.
27. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume
100,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že to odôvodňujú potreby maloletého a umožňujú to schopností,
možností otca. Súd v súlade s návrhom matky na pojednávaní určil vyživovaciu povinnosť otca
od 1.5.2026, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie vyživovacej povinnosti
otca spätne. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého súd zároveň v súlade
s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine zohľadnil, že osobnú starostlivosť prevažnej miere
zabezpečuje matka, pričom ide o dieťa v predškolskom veku, teda rozsah osobnej starostlivosti je širší
ako u dieťaťa vyššieho veku, ktoré navštevuje školské zariadenie. Zároveň súd zohľadnil, že otec sa
inou formou na úhrade potrieb maloletého nepodieľa, trávi s ním čas minimálne, resp. nie je s ním
v žiadnom kontakte, nezaujíma sa o neho. Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čo vyplýva aj zo záznamu prvého stretnutia rodičov zo dňa
9.6.2026. I napriek tomu, že otec dieťaťa nemá žiadny zdroj príjmu, súd postoj otca k práci považoval
za ľahkomyseľný, ktorým ohrozuje výživu dieťaťa. Súd na uvedené okolnosti nemohol prihliadnuť s
poukazom na citované ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože musel vziať do úvahy
skutočnosť, že otec dieťaťa je v mladom produktívnom veku a svojím nezodpovedným spôsobom života
sa sám zbavil možnosti aktívne sa zúčastniť pracovného procesu a dosiahnuť pravidelný príjem, z
ktorého by si plnil aj vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Materiálne zabezpečenie dieťaťa zabezpečuje
výlučne matka zo svojho rodičovského príspevku v sume 364,80 eur a prídavku na dieťa v sume 60,-

eur a len výdavky na maloletého má v sume 230,- eur, nakoľko maloletý je batoľaťom, dojčený umelým
mliekom a plienkovaný.
28. Súd pri ustálení schopností a možností otca vychádzal z princípu potencionality príjmu, ktorý je
inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, t.j. dieťaťa. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. Zákon
o rodine umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného rodiča, ktoré sú reálne dané
(prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Takouto
okolnosťou je napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej
môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer
bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania,
dlhodobo sa vyhýba zamestnaniu bez objektívnych dôvodov a podobne. Ustálil, že je v schopnostiach a
možnostiach otca podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa výživným v sume 100,- eur mesačne. Otcovi
dieťaťa nebránia žiadne objektívne okolnosti riadne sa zamestnať a jeho nezamestnanosť má podľa
názoru súdu subjektívne dôvody. Otec dieťaťa v konaní taktiež nepreukázal, že má zdravotné indikácie,
alebo nejaké obmedzenia prečo dlhodobo nemôže vykonávať súčasnú ani žiadnu inú prácu. Pri určení
výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol a môže dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity.
29. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
30. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí súd vždy chrániť predovšetkým
záujmy maloletého dieťaťa a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade
otca. Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa
pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne zabezpečiť
aj na svoj vlastný úkor. To znamená, že rodič sa musí zamerať prioritne na uspokojenie životných potrieb
nezaopatreného dieťaťa a až následne na potreby svojej osoby, za účelom čoho je jeho povinnosťou
zadovážiť si k tomu adekvátny pravidelný príjem. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že aj matka má
vyživovaciu povinnosť k maloletému, tú však naďalej, vzhľadom na nízky vek dieťaťa, kompenzuje vo
výraznej miere svojou osobnou starostlivosťou oň, na ktorej sa otec nepodieľa a čo musí otec podľa
názoru súdu vyvážiť svojím finančným plnením.
31. Zameškané výživné za obdobie od 1.5.2026 do 8.7.2026 súd vyčíslil v sume 200,- eur (a to
2 mesiace x 100,- eur = 200,- eur). Súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur
k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP súd predĺžil otcovi
lehotu na zaplatenie nedoplatku a v tejto lehote povolil otcovi nedoplatok splácať v 10 mesačných
splátkach, pričom prihliadol na výšku nedoplatku, na skutočnosť, že nedoplatok na výživnom na
maloleté dieťa je potrebné uhradiť čo najskôr. Nakoľko dlžné výživné rovnako ako aj bežné výživné
je vykonateľné doručením, je otec povinný uhradiť prvú splátku zameškaného výživného pri splatnosti
bežného výživného po doručení tohto rozsudku. V prípade, že sa dostane do omeškania so splácaním
ktorejkoľvek splátky, stáva sa celý dlh splatným naraz.
32. Vzhľadom k tomu, že matka maloletého dieťaťa nežiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom
a otec dlhodobo (ani od informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa konalo na Okresnom súde Lučenec
dňa 9.6.2026) neprejavil o maloletého záujem, nekontaktoval ho a nemá záujem o styk s ním, súd ho
s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa
prejaví v budúcnosti záujem o styk s maloletým, môže sa domáhať zmeny úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností.

33. Súd záverom považuje za potrebné apelovať na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich
rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého syna, aby vzájomnou komunikáciou
a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem maloletého. Každý z
rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu
k nemu. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa,
tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval a
zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť rešpektovania vôle a potrieb maloletého a konania v jeho najlepšom
záujme s rešpektovaním jeho zdravotného stavu.
33. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 a 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.