{"guid": "a7ee44f7-153a-4860-b4aa-338c32a92728:7665b1a6-263e-4f0e-a002-9d2cb7aeb561", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2024:5623215922.6", "spisova_znacka": "5C/88/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5C/88/2023 z 14. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 14. júna 2024, sp. zn. 5C/88/2023, ECLI:SK:OSLM:2024:5623215922.6", "identifikacne_cislo": "5623215922", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "Mgr. Robert Droppa", "sudca_id": 2448, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-robert-droppa-2448", "datum_vydania": "2024-06-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-1", "nazov": "§ 628 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-628"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-2", "nazov": "§ 628 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-628.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-628"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-43", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-628", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7665b1a6-263e-4f0e-a002-9d2cb7aeb561", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:5623215922.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2024:5623215922.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2024:5623215922.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n5C/88/2023\n5623215922\n14. 06. 2024\nMgr. Robert Droppa\nECLI:SK:OSLM:2024:5623215922.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B., nar.\nXX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., zastúpenej JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., LL.M.,\nadvokátom so sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale\nbytom G. XXX/XX, D. E., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom so sídlom ul. 1. mája\n12, Liptovský Mikuláš, pre zaplatenie 20 000,- eur, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému a štátu súd proti žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %,\no výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou 03. 10. 2023 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia 20 000,- eur\na náhrady trov konania. Žalovaný je jej synom, ktorému na základe jeho prosby poskytla dňa 01. 06. 2022\nfinančné prostriedky vo výške 20 000,- eur na jeho účet. Tieto mali podľa vyjadrenia žalovaného slúžiť na\nfinančné vysporiadanie s jeho bývalou manželkou a zároveň na kúpu výrobnej haly. Poskytnutú pôžičku\nsa dohodli vrátiť, keď sa žalovaný dostane z dlhov. Neskôr sa žalobkyňa dozvedela, že výrobnú halu\nuž mal zakúpenú na firmu pred poskytnutím pôžičky. Potom, ako zomrela bývalá manželka žalovaného,\nmala žalobkyňa za to, že už majú majetkové vzťahy z titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov vyporiadané a požiadala žalovaného o vrátenie pôžičky. Po opätovných žiadostiach žalovaný\nuviedol, že peniaze vracať nebude. Nakoniec sa vzťahy medzi nimi vyhrotili do takej miery, že žalovaný\njej začal nadávať, osočovať ju, zastrašovať a správať sa agresívne. Tvrdil, že jej žiadne peniaze nevráti,\nže to považuje za dar a za výplatok z dedičstva. Žalobkyňa mu však nedala žiadny dôvod na to, aby si\nmyslel, že peniaze vracať nemusí. Mala ich našetrené na to, aby v budúcnosti nebola na obtiaž svojim\ndeťom a aby si ich pomocou dokázala zabezpečiť komfortné dožitie v nejakom zariadení pre dôchodcov.\nO pôžičke povedala aj druhému synovi, ktorému tiež uviedla, že so žalovaným sa dohodla na vrátení\npôžičky potom, ako sa vyporiada s bývalou manželkou. Žalobkyňa sa neúspešne pokúsila o mimosúdnu\ndohodu prostredníctvom právneho zástupcu ako aj mediátora. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd\nžalobe vyhovel.\n2. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že mu žalobkyňa na účet previedla sumu\n33 000,- eur,\nz čoho 13 000,- eur predstavovali jeho výlučné finančné prostriedky a suma 20 000,- eur predstavuje dar.\nTáto suma sa mala v podstatnej časti rozdeliť medzi dve jeho deti, čo žalovaný akceptoval a následne\nrealizoval. Žalovaný poprel, že by žiadal o finančné prostriedky za účelom vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva a na kúpu haly, nakoľko tieto záväzky realizoval z úveru. So svojou mamou mal pekný,\nničím nerušený vzťah a domnieva sa, že táto jej „aktivita“ je vyvolaná jeho bratom, ktorý po zistení, že\nmu mama darovala peniaze, ho telefonicky vyzýval, aby jej na darovanú sumu podpísal dlžobný úpis.\n\n3. Žalobkyňa v replike uviedla, že pri dohadovaní o poskytnutí finančných prostriedkov boli so žalovaným\nsami dvaja bez tretej osoby. Ak nebola pravda, že žalovaný potreboval finančné prostriedky na\nvyrovnanie sa s bývalou manželkou a na kúpu výrobnej haly, tak ju dostal do omylu. Vnuci žalobkyne\nnemali o poskytnutí finančných prostriedkov žiadnu vedomosť, nikdy sa s nimi o tomto nebavila. Tvrdenie\no darovaní je číre klamstvo a účelové tvrdenie žalovaného. Žalobkyňa má štyri vnúčatá, pokiaľ by sa\nich rozhodla obdarovať, každému by darovala rovným dielom. Už v minulosti poskytla žalovanému\ndva krát pôžičku, ktorú s ťažkosťami a naveľa vrátil. Preto nemala dôvod pochybovať, že jej vráti aj\ntieto finančné prostriedky. Žalobkyňa má za to, že pri právnom úkone, ktorým poskytla žalovanému\nfinančné prostriedky, chýbajú niektoré podstatné zložky právneho úkonu a to najmä jej vôľa darovať tieto\nprostriedky žalovanému a taktiež určitosť a zrozumiteľnosť tohto právneho úkonu.\n4. Potom ako žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom\nžalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalovaný pred poskytnutím pôžičky vopred overoval, či má\npeniaze, ktoré by mu mohla požičať. Uviedol jej, že to bude splácať. Na forme splácania sa nedohodli,\npredpokladala, že to splatí na účet ako predchádzajúce pôžičky. Už pred touto pôžičkou mu požičala\n5 000,- eur na založenie firmy a následne aj 3 000,- eur, ktoré jej po naliehaní vrátil. Potom, ako odmietol\npôžičku vrátiť, mu zavolal aj mladší brat, ktorý navrhoval mimosúdnu dohodu, konkrétne aby žalovaný\nvrátil aspoň 10 000,- eur. Žalobkyňa uviedla, že rok pred poskytnutím pôžičku je žalovaný požiadal\no otvorenie účtu v banke, v súvislosti s čím jej dal 500,- eur na založenie účtu v H. G., I.. Bolo to v čase,\nkeď bol s manželkou v rozvodovom konaní. Prevodný príkaz v banke na sumu 20 000,- eur urobila\nžalobkyňa z účtu v J. J., I., pričom netrvala na tom, aby bolo v popise platby uvedené, že ide o pôžičku.\nČíslo účtu jej dal žalovaný, nevedela, že posiela peniaze na ňou založený účet v H. G., I..\n5. Žalovaný uviedol, že mu je ľúto, že sa to musí riešiť na súde. Trval na tom, že žalobkyňa mu\nposkytla dar. Následne z týchto peňazí dal po 9 000,- eur svojim dvom deťom, tak ako si to želala\nžalobkyňa. Pokiaľ ide o predchádzajúce pôžičky od žalobkyne, potvrdil, že prvýkrát mu mama požičala\nfinančné prostriedky na kúpu auta, ktoré následne predal a províziu jej vyplatil. Už vtedy spísala dlžobný\núpis. Druhá spomínaná pôžička ani pôžička nebola, žalobkyňa mu poslala peniaze na kúpu solárnych\npanelov, s ktorými on v tom čase podnikal, ale nakoniec z toho vzišlo a on jej peniaze vrátil. Prvýkrát\nsa dozvedel o tom, že žalobkyňa mu mala poskytnúť pôžičku, od právnika, ktorý ho kontaktoval pred\nsúdnym konaním. Účet v H. G., I. zriadil z toho dôvodu, že jeho bývalá žena bola asociál.\n6. Svedkyňa I. G., vnučka žalobkyne, vypovedala, že na oslave menín žalovaného sa žalobkyňa\nvyjadrila, že im daruje peniaze s tým, že časť z nich si rozdelí svedkyňa s bratom, malo ísť o sumu po\n9 000,- eur a zostávajúcu časť si ponechá žalovaný. Dar bol poskytnutý na bankový účet žalovaného,\nktorý jediný vedel hospodáriť s peniazmi a po častiach darovanú sumu poukazoval svedkyni a jej bratovi.\nSvedkyňa nezaregistrovala na oslave žiadosť žalobkyne, aby jej žalovaný tie peniaze niekedy vrátil.\n7. Svedok K. L. G. uviedol, že potom ako sa o probléme dozvedel, sa snažil žalobkyňu presvedčiť,\naby to nejako mimosúdne urovnali. Následne presviedčal aj brata, aby sa skúsil s mamou dohodnúť.\nO tom, že žalobkyňa poslala žalovanému sumu 20 000,- eur, vedel prakticky od začiatku. Aj sa čudoval,\nprečo mu poslala toľko peňazí, keď žalovaný určite peniaze mal. Na to mu uviedla, že žalovaný sa\npotrebuje vyporiadať s bývalou manželkou a potrebu peniaze na chod firmy. Poprel, že by v rámci snahy\no mimosúdnu dohodu, uviedol, aby žalovaný vrátil aspoň sumu 10 000,- eur. Žalovaného nepresviedčal,\naby spísal dlžobný úpis, len mu navrhol, aby napísal na papier sumu, ktorú je schopný splácať.\n8. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov\nodstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.\n9. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva\nalebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.\n10. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom\nnehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.\n\n11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené\npodľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého\ndruhu.\n12. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalobkyňa previedla zo svojho bankového účtu vedeného v J.\nJ., I.. dňa 02. 06. 2022 na účet vedený na jej meno v H. G., I. sumu 20 000,- eur, z ktorého účtu\nbol následne priamo žalobkyňou dňa 08. 06. 2022 urobený prevod sumy 33 000,- eur na účet vedený\nna meno žalovaného vo F., I.. Strany zhodne tvrdili aj to, že účet v H. G., I. bol založený žalobkyňou\nna základe žiadosti žalovaného. Spornou a pre rozhodnutie súdu rozhodujúcou skutočnosťou bolo\nustálenie, či právnym úkonom strán sporu bola uzatvorená darovacia zmluva alebo zmluva o pôžičke.\nPre platnosť obidvoch zmlúv právny poriadok vo všeobecnosti nevyžaduje písomnú formu a obidva\ntypy zmlúv sú vo väčšine prípadov charakteristické práve predmetom spočívajúcim v poskytnutí\nfinančných prostriedkov. Vzhľadom na diametrálne odlišné tvrdenia strán sporu, aký zmluvný typ ústne\nuzatvorili, súd pri hodnotení dôkazov vychádzal aj z princípu racionálneho správania sa účastníkov\ntoho ktorého zmluvného vzťahu. Pri kolízií tvrdení o ústnom bezodplatnom právnom úkone v podobe\ndarovacej zmluvy a tvrdení o ústnej zmluve o pôžičke, následkom ktorej je pred dlžníka povinnosť vrátiť\nv dohodnutom čase vec toho istého druhu, ide prakticky vždy o tvrdenie proti tvrdeniu, v dôsledku čoho\nmožno hovoriť o stave dôkaznej núdze na obidvoch stranách. V predmetnom spore bolo preukázané,\nže žalobkyňa poukázala žalovanému finančné prostriedky, preukázala aj ich reálne odovzdanie, avšak\nneuniesla dôkazné bremeno ohľadne dojednania o povinnosti žalovaného vrátiť veci rovnakého druhu,\nto znamená finančné prostriedky vo výške\n20 000,- eur. Okrem toho, že zmluva\no pôžičke je neformálnou zmluvou, je aj reálnym kontraktom, čo znamená, že k jej uzatvoreniu je\nnevyhnutné aj reálne odovzdanie peňazí. Od zmluvy o pôžičke sa odlišuje aj stranami spomínaný\ntzv. dlžobný úpis, práve existencia ktorého uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom smere, že\ndôkazné bremeno ohľadne dlhu vo výške uvedenej v úpise, prechádza za veriteľa na dlžníka. V danom\nprípade by takýto dlžobný úpis zároveň preukazoval uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke. Dôkazné\nbremeno o tvrdení, že zmluvné strany uzatvorili ústne práve zmluvu o pôžičke spočíva na žalobkyni\nako veriteľovi. Nakoľko žalobkyňa nedisponuje písomnou zmluvou o pôžičke, ako ani dlžobným úpisom,\npre jej úspech v konaní bolo nevyhnutné poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami.\nOkrem jej výpovede však žiadny takýto dôkaz z jej strany produkovaný nebol. Ňou navrhovaný svedok\nnebol pri poskytovaní finančných prostriedkov a o tejto skutočnosti sa dozvedel len sprostredkovane.\nZ jeho výpovede zároveň vyplynulo, že podľa neho žalovaný v čase poskytnutia sumy 20 000,- eur\ndisponoval s vlastnými finančnými prostriedkami, čo prakticky taktiež, aj keď nepriamo, spochybňuje\ntvrdenie o potrebe poskytnutia pôžičky. V tomto smere vyznieva aj nerozporované tvrdenie žalovaného\no tom, že väčšinu z poskytnutej sumy rozdelil medzi svoje deti. Naopak, svedkyňa I. G., presvedčivo\nvypovedala o okolnostiach pred poskytnutím finančných prostriedkov na oslave menín žalovaného,\nkde sa mala žalobkyňa vyjadriť práve v tom zmysle, že mieni poskytnúť dar žalovanému a jeho\ndvom deťom, vnúčatám žalobkyne. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že pri predchádzajúcom\nposkytnutí finančných prostriedkov vo výške 5 000,- eur na kúpu osobného motorového vozidla,\nžalobkyňa postupovala racionálne a vyžiadala si od žalovaného dlžobný úpis, ktoré tvrdenie žalovaného\nna pojednávaní konanom dňa 07. 03. 2024 nenamietala, a to ani bezprostredne na pojednávaní, ako\nani doposiaľ. Nakoľko išlo o sumu podstatne nižšiu ako je žalovaná istina a v spojení s tvrdeniami\nžalobkyne, že žalovaný predchádzajúce pôžičky splatil až na jej naliehanie a s odstupom času, je\nnepochopiteľné, prečo žalobkyňa nepostupovala rovnako aj v prípade poskytnutia pôžičky vo výške\n20 000,- eur. Pre úplnosť súd uvádza, že dostačujúcim na preukázanie pôžičky by bolo len samotné\noznačenie právneho úkonu v popise bezhotovostnej platby a to aj bez písomnej zmluvy o pôžičke\nalebo dlžobného úpisu. V takom prípade by totiž bola preukázaná vôľa žalobkyne finančné prostriedky\npožičať a nie darovať, pričom tento prejav vôle by bol nespochybniteľne známy aj žalovanému ako\nprijímateľovi finančných prostriedkov. Zároveň v konaní nebolo tvrdené, a to ani na otázku súdu, po\nuplynutí akej doby sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný vráti žalobkyni požičané peniaze. Aj keď\ndojednanie doby splatnosti pôžičky sa nepovažuje za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke, splatnosť\nby mala byť napriek tomu nepochybne dohodnutá. Žalobkyňa pritom nevedela uviesť, na akú dobu\nsa so žalovaným dohodla na požičaní peňazí, vypovedala len, že predpokladala, že peniaze vráti na\núčet, pričom by súhlasila aj so splátkami. To opäť len odporuje princípu racionálneho správania sa\nzmluvných strán, lebo je odôvodnené predpokladať, že v prípade poskytnutia finančných prostriedkov\nvo forme pôžičky si zmluvné strany aspoň ustália jej splatnosť. Zároveň je potrebné uviesť, že dohoda\no splatnosti pôžičky do času, keď sa dlžník dostane z dlhov, je neurčitá. Naviac, pokiaľ by aj bola\npreukázaná existencia zmluvy o pôžičke, žaloba by bola z tohto dôvodu podaná predčasne, nakoľko\n\nžalovaný v konaní preukázal existenciu úverového vzťahu. Pre úplnosť súd uvádza, že vo všeobecnosti\nzároveň platí, že ak pri žalobe na peňažné plnenie pri tvrdení o zmluve o pôžičke, ktorá nebola splatená,\nsa existencia takejto zmluvy v konaní nepreukáže, môže ísť aj o bezdôvodné obohatenie na strane\nprijímateľa finančných prostriedkov, avšak len za predpokladu, že iný dôvod ich poskytnutia nie je\ntvrdený. Žalovaný pri prijímaní finančných prostriedkov vychádzal z toho, že ide o dar, ktoré tvrdenie\npotvrdila aj svedkyňa prítomná na oslave menín žalovaného. Zároveň vypovedala, že zo žiadneho\nvyjadrenia žalobkyne nevyplynulo, že by sa malo ísť o pôžičku. Naopak, uviedla, ako sama mienila\nnaložiť s poskytnutými finančnými prostriedkami, a to spotrebovať ich na nákup osobného motorového\nvozidla, čo taktiež nasvedčuje tomu, že svedkyňa mala za to, že skutočnou vôľou jej starej mamy je\nobdarovať ich, k čomu nesporne žalobkyňa pristupovala aj v minulosti. V nadväznosti na záverečný\nprednes právnej zástupkyne žalobkyne súd súčasne dodáva, že žalobkyňa skutkovo vymedzila žalobu\ntvrdením o existencii zmluvy o pôžičke, ktorú považovala za platnú a pre zmluvné strany záväznú.\nV prípade, ak veriteľ požičiava dlžníkovi peniaze na účel uvádzaný dlžníkom a tento účel sa neskôr\nukáže ako nepravdivý, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o pôžičke a to ani z dôvodu prípadného omylu\npodľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, lebo pojmovým znakom zmluvy o pôžičke nie je\npovinnosť dlžníka vymedziť účel, na ktorý získané peniaze použije. Jedinou povinnosťou dlžníka je vrátiť\npo uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Na základe vyššie uvedeného súdu predovšetkým\npotom, ako žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke, nezostávalo nič iné,\nako žalobu zamietnuť.\n13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnej stranne sporu\npriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, lebo dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom spore\nnevzhliadol a ani neboli tvrdené. V konaní vznikli v súvislosti s dopytom na banky trovy štátu, ktorý má\nrovnako nárok na ich náhradu. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím\npo právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde\nLiptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,\nak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}