{"guid": "fea2e75f-9090-4780-b9e7-ab046d700360:9d0f7229-b51b-4730-a82a-68250c1ee0d1", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2", "spisova_znacka": "21C/13/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/13/2024 z 19. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 19. novembra 2024, sp. zn. 21C/13/2024, ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2", "identifikacne_cislo": "5624200730", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "JUDr. Daniel Marcián", "sudca_id": 2779, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-marcian-2779", "datum_vydania": "2024-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "11Co/38/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "54ca33ed-9a0c-4d1e-bf3f-e126274a5ea9:f77697ce-1882-4640-8e99-252dba6c69a7", "datum": "2025-06-25", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-2", "nazov": "§ 151p ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151p"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-3", "nazov": "§ 151p ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151p.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151p"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-2", "nazov": "§ 153 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151p", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d0f7229-b51b-4730-a82a-68250c1ee0d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n21C/13/2024\n5624200730\n19. 11. 2024\nJUDr. Daniel Marcián\nECLI:SK:OSLM:2024:5624200730.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne A. B., nar. X.\nXX. XXXX, s trvalým pobytom C. A. D. E. XXXX/X, D., zastúpenej spoločnosťou JANČI & Partners,\ns.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO : 47258748 proti\nžalovanému F. B., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom obec D., zastúpenému Mgr. Monikou Dubskou,\nadvokátkou, so sídlom Šoltésovej 13, Ružomberok, o zrušenie vecného bremena, takto\nrozhodol:\nI. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu č. 1, nachádzajúceho sa vo vchode\nG. X, na prízemí v obytnom dome súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č.\n868, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 438 m2, ktorý byt je zapísaný na čiastočnom výpise\nz listu vlastníctva č. XXXX, okres Ružomberok, obec D., k. ú. D., ktoré právo je zriadené v prospech\nžalovaného, z r u š u j e .\nII. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu za zrušenie vecného bremena.\nIII. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške\ntejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 15. 2. 2024, doručenou na tunajší súd 16. 2. 2024 sa žalobkyňa domáhala\nrozhodnutia, ktorým by súd zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu č. 1,\nnachádzajúceho sa vo vchode G. X, C. H. obytného domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku\nregistra „C“ parc. č. 868, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 438 m2, ktorý je zapísaný na čiastočnom\nLV č. XXXX, okres D., obec D., k. ú. D., ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného, pričom tiež navrhla,\naby žalovanému nebol priznaný nárok na primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena. Tento\nžalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, žežalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho\nsa v obytnom dome so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra „C“ parc. č. 868, zastavaná\nplocha a nádvorie, o výmere 438 m2, zapísaný, na LV č. XXXXX, vobec Ružomberok, k.ú. D.. Byt\nsa nachádza na vo vchode č. X, H., G. I. X, pričom je zapísaný na LV č. XXXX, obec Ružomberok,\nk. ú. D.. Žalobkyňa a žalovaný spolu uzavreli manželstvo 16.12.1995. Manželstvo bolo spočiatku\nharmonické, bez akýchkoľvek problémov. Po narodení druhého syna v roku 1999 začalo manželstvo\nupadať a manželia sa začali navzájom odcudzovať, na základe čoho došlo k rozdeleniu domácnosti\na každý z manželov hospodáril so svojimi prostriedkami sám. Žalovaný podal na príslušný súd 24.\n8.2001 návrh na rozvod manželstva z dôvodu citového ochladenia vzťahov medzi manželmi, pričom\ndôvodom rozvratu vzťahu medzi manželmi bola predovšetkým mimomanželská známosť žalovaného,\nčo deklaroval aj na pojednávaní týkajúcom sa rozvodu manželstva. Aj napriek rozvodu manželstva,\nžalobkyňa so žalovaným naďalej zotrvávali v jednej domácnosti, čo malo za následok, že si žalobkyňa\na žalovaný našli k sebe opäť cestu a opäť začali spoločne fungovať ako rodina. V roku 2010 sa\n\nžalobkyňa a žalovaný presťahovali do mesta Ružomberok, čoho dôvodom boli finančné problémy\nžalovaného, pričom presťahovanie sa do iného mesta považovali za začiatok spoločného, lepšieho\na kvalitnejšieho života. Žalobkyňa a žalovaný sa presťahovali do bytu, ktorý nadobudla do svojho\nvýlučného vlastníctva žalobkyňa, a to na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 25. 6. 2010.\nZ dôvodu, že žalobkyňa verila v nápravu a stabilitu vzťahu medzi ňou a žalovaným, zriadila na základe\nzmluvy o zriadení vecného bremena z 9. 2. 2011 vecné bremeno v prospech žalovaného, v postavení\noprávnenej osoby z vecného bremena, a to v podobe práva doživotného užívania predmetného bytu.\nVecné bremeno vzniklo vykonaním vkladu do katastra nehnuteľností, pod č. V 207/11. Vzťah medzi\nžalobkyňou a žalovaným pretrvával do roku 2013, kedy sa žalobkyňa dozvedela o známosti žalovaného,\nktorý toto poprel a žalobkyňa z dôvodu záujmu na zotrvaní vzťahu žalovanému dôverovala. Dňa 5.\n1.2023 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k verbálnemu konfliktu. Od uvedeného momentu nezhody\nmedzi stranami pretrvávali. Žalobkyňa považuje za jeden z dôvodov pretrvávajúcich konfliktov medzi\nňou a žalovaným aj skutočnosť, že žalovaný začal častejšie požívať alkoholické nápoje vo väčšom\nmnožstve, žalobkyňu opakovane urážal a difamoval. Dňa 5. 4. 2023 žalovaný opustil byt, v ktorom\nžili spolu so žalobkyňou. Žalobkyňa bola v domnienke, že odišiel do zamestnania. Žalovaný sa do\nbytu už nevrátil, opustil spoločnú domácnosť, keď predmetný stav pretrváva do dnešného dňa. Po\nodchode zo spoločnej domácnosti žalobkyňa žalovaného nekontaktovala, a to z dôvodu psychického\nvyčerpania spôsobeného opakujúcimi sa konfliktami medzi ňou a žalovaným. V máji roku 2023 sa\nžalobkyňa rozhodla, že sa pokúsi konvalidovať vzťah medzi ňou a žalovaným; keď ho pravidelne, a\nto minimálne v dvojdňových intervaloch, navštevovala v jeho zamestnaní a žiadala ho, aby sa vrátil\ndo spoločnej domácnosti, pričom s rovnakým zámerom ho v zamestnaní navštevovali aj jeho synovia,\nktorí pochádzajú z manželstva medzi ním a žalobkyňou. V tom čase žalobkyňa ani jej synovia nemali\nvedomosť o ďalšej známosti žalovaného. V priebehu mesiaca jún 2023 sa žalovaný dostavil do bytu,\npričom medzi ním a žalobkyňou došlo k verbálnemu konfliktu, ktorý vyústil k fyzickému útoku, keď dal\nžalovaný žalobkyni facku. Žalobkyňa neodkladne kontaktovala synov, ktorým oznámila, že medzi ňou\na žalovaným došlo k verbálnemu konfliktu, ktorý vyústil do fyzického napadnutia. Synovia sa snažili\nso žalovaným telefonicky skontaktovať, ten však nijakým spôsobom nereagoval. Žalovaný kontaktoval\nv júni roku 2023 syna J. s odkazom, aby si žalobkyňa vymenila zámky na byte. Po výmene zámky\nna byte, žalobkyňa odviezla žalovanému jeho osobné veci do jeho zamestnania. Kľúče od bytu jej\nžalovaný vrátil, no kľúče od spoločných častí a zariadení (vchod do bytového domu, kočikáreň, poštová\nschránka) nevydal. Dňa 18. 7. 2023 zaslala žalobkyňa žalovanému listinu označenú ako „Žiadosť o\npodpis zmluvy o zrušení vecného bremena“, spolu s prílohami, k čomu však žalovaný nezaujal nijaké\nstanovisko. Na margo uvedeného zaslala žalobkyňa žalovanému, prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu výzvu z 2. 10. 2023, ktorou bol žalovaný vyzvaný na podpísanie zmluvy o zrušení vecného\nbremena, ktorá mu bola zaslaná zo strany žalobkyne. K predmetnej výzve žalovaný zaujal stanovisko,\na to vo forme listiny označenej ako „Odpoveď na Vašu výzvu prevzatú dňa 30. 10. 2023“, pričom výzvu\nnerešpektoval a zmluvu o zrušení vecného bremena nepodpísal, na základe čoho predmetné vecné\nbremeno spočívajúce v práve doživotného užívania trvá do dnešného dňa. Na základe vyššie uvedených\nskutočností a z dôvodu, že sa žalovaný svojim konaním voči žalobkyni správal v rozpore s dobrými\nmravmi a súčasne dlhodobo nevyužíva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, žalobkyňa nepovažuje\nďalšiu existenciu vecného bremena k bytu, zriadeného v prospech žalovaného, za účelné, a to z dôvodu,\nže došlo k podstatnej zmene pomerov, keď žalovaný nebýva v spoločnej domácnosti so žalobkyňou\na nijakým spôsobom nepretrváva ani vzťah medzi nimi. V súvislosti s vyššie uvedeným je preto\nďalšia existencia vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného neopodstatnená. S následným\npoukazom na ust. § 151 p ods. 2 a ods. 3 OZ žalobkyňa uviedla, že nemá záujem o ďalšiu existenciu\nvecného bremena zriadeného v prospech žalovaného, a to na základe podstatnej zmeny pomerov v\npodobe opustenia spoločnej domácnosti, a teda neopodstatnenosti ďalšej existencie vecného bremena\ndoživotného užívania, keď žalovaný dlhodobo nevykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu a\nsvojim konaním sa voči žalobkyni dopustil správania sa v rozpore s dobrými mravmi.\n2. Dňa 15. 5. 2024 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie k žalobe, v ktorom žalovaný navrhol\nžalobu zamietnuť v celom rozsahu, čo odôvodnil tým, že žalobkyňou uplatnený nárok v plnom rozsahu\nneuznáva, považuje tento nárok za nezákonný a tvrdenia žalobkyne za účelové a klamlivé. K samotnej\nnehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obytnom dome so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku registra\nC' parc. č. 868, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 438 m2, zapísanom na LV č. XXXXX, obec D.,\nk. ú. D., teda k bytu, ktorý sa nachádza na vo vchode č. X, C. H., G. I. X, pričom je zapísaný na LV č.\nXXXX, okres Ružomberok, obec D., k. ú. D. uviedol, že 9. 7. 2010 došlo zmluvou o zriadení vecného\nbremena k bytu k zriadeniu vecného bremena - práva doživotného užívania celého trojizbového bytu č.\n\n1, ako aj práva doživotného užívania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č.\nXXXX, v prospech žalovaného. Žalobkyňa žalovaného dlhodobo, najmenej počas obdobia roka a pol\nsústavne urážala, ponižovala a slovne napádala vulgarizmami, vyhadzovala ho z bytu a to nielen za\ntriezva, ale aj potom, čo požila alkohol. Týmto chovaním sa snažila o znepríjemnenie podmienok bývania\nžalovaného, pričom ho doslovne posmeľovala, aby si našiel novú známosť, resp. že obaja si môžu žiť v\npartnerských veciach slobodne a nebudú si nosiť partnerov do bytu, a to aj vzhľadom na to, že deti sú už\nodrastené, dospelé. Na takomto spolužití sa ústne dohodli 15. 1. 2023. Časom bolo správanie žalobkyne\nčoraz agresívnejšie a pre žalobcu neúnosnejšie, a aj z tohto dôvodu sa rozhodol z bytu dočasne odísť.\nŽalovaný však nikdy neprejavil svoju vôľu sa do bytu nevrátiť. Následne, po upokojení situácie v sa\nžalovaný chcel vrátiť, ale v tom čase boli jeho osobné veci vyhodené do odpadového kontajnera v\nblízkosti bytového domu. Dňa 18. 6. 2023 žalobkyňa vyhádzala osobné veci žalovaného z okna bytu\nna verejné priestranstvo, a v tomto konaní pokračovala 24. 6. 2023 za pomoci synov J. a K., kedy mu\nzvyšné veci vyhádzali pred vchod bytového domu. Práve vtedy oznámila žalobkyňa žalovanému, že sa\nnemá do bytu vrátiť, inak žalovaného vyhodia, zavolajú príslušníkov PZ, aj keby si mali vymyslieť dôvod\nako krádež a donútili ho odovzdať kľúče od bytu. Žalovaný z dôvodu obavy o svoju vlastnú bezpečnosť a\nzdravie do bytu nevrátil. K morálnosti a zákonnosti konania voči žalovanému uviedol, že po jeho násilnom\nvysťahovaní, začali voči žalovanému a jeho priateľke a matke násilné správanie a obťažovanie zo strany\nžalobkyne, synov K. a J. B., o čom existujú aj záznamy z polície, resp. rozhodnutia z priestupkových\nkonaní vedených na Okresnom úrade Ružomberok, naposledy z dátumu 30. 7. 2023. V súvislosti s\nincidentom z júna roku 2023 žalovaný uviedol, že žalobkyňa udrela žalovaného do oblasti tváre rukou\na jej správanie sa žiadnym spôsobom nezmenilo. Dňa 30. 8. 2023 žalobkyňa prišla do Obchodného\ndomu Verex, na Mostovej ulici v Ružomberku, kedy na verejnosti vykrikovala na žalovaného vulgarizmy\na slovne ho ponižovala. Toto správanie žalobkyne pokračovalo aj potom, čo žalovaný vyšiel z budovy,\nkde pracoval. Od 24. 6. 2023 nebolo žalovanému umožnené využívať vecné bremeno v byte, ktoré mu\nna základe vyššie uvedenej zmluvy prináleží. Od uvedeného dátumu žalovaný žiadal niekoľkokrát ústne\npri osobnom stretnutí so žalobkyňou, aby si mi umožnila do bytu vstúpiť a právo užívania aj skutočne\nvyužívať. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uviedol, že je to práve žalobkyňa, ktorá sa správa v\nrozpore s dobrými mravmi voči žalovanému, kedy ho proti jeho vôli a vedomia vysťahovala v júni 2023 z\nbytu za pomoci synov J. a K.. Týmto konaním vznikla žalovanému škoda minimálne vo výške 10.000 eur\nna veciach, ktoré týmto konaním nenašiel alebo mu odcudzené ako napr. zberateľské mince. Zároveň\nbol žalovaný nútený hľadať a zabezpečiť si nové bývanie s neporovnateľne vyššími nákladmi. Žalobkyňa\ntiež pod psychickým nátlakom donútila žalovaného odovzdať kľúče k bytu, a preto nemohol žalovaný\nproti svojej vôli byt užívať tak, ako mu to z práva vecného bremena, resp. zmluvy o zriadení vecného\nbremena z 9. 7. 2010 prináležalo. Do dnešného dňa nebol žalovaný žalobkyňou kompenzovaný za to, že\nsvoje právo využívať nemohol. Uvedená podstatná zmena pomerov bola dosiahnutá vyššie uvedeným\nnezákonným a neformálnym spôsobom zo strany žalobkyne. Zo správania žalovaného voči žalovanej\nalebo ich dospelým deťom v celom žalobnom návrhu a jeho prílohách nevyplynula jediná skutočnosť o\nagresívnom chovaní žalovaného ,morálnych alebo iných dôvodov na zrušenie vecného bremena k bytu,\nale naopak poukazuje na to účelovosť a nemorálnosť nárokov zo strany žalobkyne. Dňa 15. 4. 2023 bola\nžalobkyni doručená písomná výzva od žalovaného, aby mu umožnila využívať svoje právo k bytu, ako aj\nnávrh dohody o urovnaní záväzkov v súvislosti s druhým bytom, ktorý žalobkyňa spomínala vo svojich\nvyjadreniach, nachádzajúcim sa na ulici E. C. XXXX/X, L. D. evidovanom na LV č. XXXX, okres D., obec\nD., k. ú. D.. Prevodom vlastníckych práv k bytu č. X na žalovaného alebo matku žalovaného, by žalovaný\nsúhlasil so zrušením vecného bremena k bytu, ktorého sa týka samotná žaloba a to vzhľadom na\nspôsob a podmienky nadobudnutia vlastníckych práv k žalobkyňou k bytu č. X. Z kontextu nadobudnutia\nvlastníckych práv žalobkyňou k obom nehnuteľnostiam a následne aj jej správania k žalovanému a jeho\nmatke a zosnulému otcovi je viac než zrejmé, že tieto vlastnícke práva, osoby ktoré disponujú s právami k\ntýmto bytom a sporných nárokov, žalovaný stále zastáva názor na mimosúdnom vysporiadaní záväzkov.\nAk žalobkyňa zotrváva na svojej žalobe a svojich účelových tvrdeniach, trvá na súdnom riešení sporných\notázok. Aj v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami súhlasí, aby sa zrušenie vecného bremena\nposudzovalo len v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, ktoré bolo účelové, s cieľom odchodu žalovaného\nz bytu a čo viac, je možné aj jej pôsobenie na synov s cieľom narušiť ich väzby s otcom, o čom by\nmohli svedčiť skutočnosti vedené v priestupkových spisoch na OÚ Ružomberok. Nepovažoval žalovaný\nza právne správne uplatňovať skutočnosti uvádzané žalobkyňou § 151p ods. 2 alebo § 151p ods. 3\nObčianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že sporné nároky týkajúce sa k vlastníctvu by tu a zároveň\ns právami viažucimi k nemu súvisia aj s bytom č. X. Súd v súlade s Občianskym zákonníkom môže\nrozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena, len ak sú splnené podmienky, ktorými sú\nzmena pomerov alebo vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.\n\nŽalobca žiadnym spôsobom neosvedčil zmenu pomerov ani vznik hrubého nepomeru medzi vecným\nbremenom a výhodou oprávneného. Povinnosťou súdu je podľa žalovaného zisťovať zmenu pomerov a\nz nej vyplývajúci hrubý nepomer vecného bremena a výhody oprávneného z vecného bremena. Iba po\ntomto zistení môže rozhodnúť, či sa vecné bremeno obmedzí alebo zruší za primeranú náhradu. Zmena\npomerov nie je však viazaná na predpoklad zmeny vzniknutej zavinením. Mal za to, že stav popísaný\nžalobkyňou v návrhu bol zavinený práve jej konaním. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť\nv celom rozsahu.\n3. Dňa 8. 7. 2024 bola na tunajší súd doručená replika zo 4. 7. 2024, v ktorej žalobkyňa uviedla, že\nžalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš vyjadrenie\nk žalobe o zrušenie vecného bremena z 13. 5. 2024. Žalovaný v rámci obsahu svojho vyjadrenia\nuviedol, že v plnom rozsahu neuznáva nárok uplatnený žalobkyňou v podanej žalobe, pričom ho\npovažuje za nezákonný a tvrdenia žalobkyne za účelové a klamlivé. K uvedenému tvrdeniu žalobkyňa\nzastáva záporný postoj, keď nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení, ako ani s\ntvrdením, že sa z jej strany jedná o nezákonné, účelové a klamlivé tvrdenia. Žalovaný vo vyjadrení, a to\nkonkrétne v článku II. vyjadrenia uvádza, že bol zo strany žalobkyne sústavne urážaný, ponižovaný a\nslovne napádaný vulgarizmami, pričom ho žalobkyňa mala z predmetného bytu vyhadzovať. Žalobkyňa\npopiera uvedený spôsob jej konania voči žalovanému a súčasne poukazuje na skutočnosť definovanú\naj v rámci obsahu podanej žaloby, keď žalovaného nikdy nevyhodila z bytu, v ktorom je v prospech\nžalovaného zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, keď\nopätovne poukazuje na skutočnosť, že sa jednalo o slobodné rozhodnutie žalovaného spočívajúce v\nopustení spoločnej domácnosti zdieľanej so žalobkyňou. žalobkyňa zistila, že žalovaný opustil spoločnú\ndomácnosť po tom, ako sa do nej už nevrátil. Tvrdenie žalovaného založené na skutočnosti, že ho\nžalobkyňa mala údajne vyhodiť z bytu nie je pravdivé (keď žalobkyňa mala za to, že Žalovaný išiel\ndo práce a po jej skončení sa vráti.) Žalovaný v článku II. vyjadrenia ďalej uvádza, že so žalobkyňou\nuzavreli ústnu dohodu, ktorá spočívala v tom, že obaja môžu žiť v partnerských veciach slobodne a\nnebudú si nosiť partnerov do bytu, a to vzhľadom aj na to, že deti sú už odrastené. K tejto dohode malo\npodľa tvrdenia žalovaného dôjsť dňa 15. 1. 2023. Na margo uvedeného žalobkyňa uvádza, že k ústnej\ndohode nikdy nedošlo. So žalovaným žila v spoločnej domácnosti z dôvodu, že mala záujem fungovať\nso žalovaným v partnerskom zväzku, keď by v žiadnom prípade nesúhlasila s inými partnermi, resp. s\nneverou ktoréhokoľvek z nich. Súčasné tvrdenie, že mala žalovaného posmeľovať v nájdení si novej\nznámosti je vyfabulované a žalobkyňa ho považuje za žalovaným vyvíjanú snahu o vyvinenie. Zároveň\nžalobkyňa uvádza, že počas spoločného bývania so žalovaným, ten neprispieval na chod spoločnej\ndomácnosti nijakým spôsobom, a teda všetky výdavky týkajúce sa domácnosti hradila Žalobkyňa\nvýlučne zo svojich finančných prostriedkov. V článku II. vyjadrenia žalovaný ďalej opisuje skutočnosť, že\nz bytu sa rozhodol odísť len dočasne, pričom nikdy neprejavil vôľu sa do bytu nevrátiť. V tejto súvislosti\nžalobkyňa uvádza, že nemala a ani nemohla mať akúkoľvek vedomosť o tom, že žalovaný mal v pláne\nopustiť byt len dočasne, nakoľko mal v tom čase už novú známosť a do bytu sa nevrátil. Na margo tvrdení\nzakomponovaných v článku II. vyjadrenia, týkajúcich sa vyhodených osobných vecí Žalovaného pred\nbytový dom žalobkyňa uvádza, že tvrdenia žalovaného nie sú založené na pravde, keď mu žalobkyňa\nzbalila osobné veci do kufra a do kartónov mu zbalila hrnce, kuchynské riady a pod., pričom mu tieto veci\nnásledne odniesla na dvakrát do antikvariátu, v ktorom sa žalovaný v tom čase zdržiaval. Osobné veci,\nktoré mu neodniesla do antikvariátu, mu žalobkyňa zbalila do vriec a pripravila mu ich na odovzdanie\nv byte, pričom syn K. sa po príchode žalovaného ponúkol, že mu veci vynesie von on. Žalobkyňa\nsúčasne rozporovala ďalšie tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, týkajúce sa situácie, kedy ho mala spolu\nso spoločnými synmi, podľa jeho tvrdenia, donútiť odovzdať kľúče od bytu, keď to bol práve žalovaný,\nktorý napísal SMS správu spoločnému synovi J. približne v júni 2023 so znením „mama si už môže\nvymeniť kľúče od bytu“. Žalovaný súčasne vo vyjadrení tvrdil, že ho žalobkyňa udrela do oblasti tváre.\nNa margo tohto tvrdenia uviedla žalobkyňa, tak ako je zakotvené aj v podanej žalobe, že to bol práve\nžalovaný, ktorý sa snažil udrieť žalobkyňu do oblasti tváre, ale vzhľadom na vyššie množstvo požitého\nalkoholu sa mu to nepodarilo a netrafil sa. Súčasne žalobkyňa poukázala na nevhodné a agresívne\nsprávanie sa žalovaného voči jej osobe, keď k fyzickým útokom na jej osobu zo strany žalovaného\ndošlo viackrát aj v minulosti. V článku III. vyjadrenia žalovaný tvrdil, že konaním žalobkyne a ich dvoch\nspoločných synov mu mala byť spôsobená škoda vo výške 10.000 eur, na veciach ktoré nenašiel alebo\nmu mali byť odcudzené, pričom ako príklad uviedol zberateľské mince. Toto tvrdenie je podľa žalobkyne\nspôsobilé difamovať jej osobu, ako aj osoby ich spoločných synov, keď o nijakých zberateľských\nminciach nemali vedomosť a v byte, ako ani pri balení osobných vecí žalovaného, nijaké zberateľské\nmince neboli. Žalobkyňa bola tohto názoru, že to bol práve žalovaný, ktorý si údajné mince vzal v\n\nčase, kedy opustil spoločnú domácnosť. V rámci obsahu článku III. žalovaný ďalej uviedol, že v celom\nžalobnom návrhu a jeho prílohách nevyplynula jediná skutočnosť o agresívnom správaní sa žalovaného,\nmorálnych alebo iných dôvodoch zrušenia vecného bremena. Žalobkyňa s uvedeným nesúhlasila, keď\nreflektuje na znenie podanej žaloby, kde je explicitne zakotvené, že žalovaný na ňu fyzicky zaútočil,\nnašiel si novú známosť a dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť, do ktorej sa nevrátil. Žalobkyňa\nsúčasne poukázala na situáciu, kedy žalovaný rozniesol listinnú komunikáciu medzi ním a žalobkyňou,\ntýkajúcu sa predmetnej veci, v bytovom dome, v ktorom sa nachádza byt. Žalovaný listinnú komunikáciu\npoukladal do poštových priečinkov ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, ako aj v spoločných\npriestoroch, keď dokumenty uložil na viditeľné miesta. Žalobkyňa má za to, že žalovaný mal takýmto\nkonaním záujem poškodiť osobu žalobkyne a spoločných synov, pričom je pre ňu neprijateľné, aby mali\ntretie osoby vedomosť o skutočnostiach riešených medzi sporovými stranami a konanie žalovaného\npovažovala za neakceptovateľné. Ako ďalšiu neakceptovateľnú skutočnosť žalobkyňa uvádzala, že jej\nbola zo strany žalovaného doručená listina označená ako „Darovacia zmluva“, predmetom ktorej je\nnehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, okres D., obec D., k. ú. D., a to byt č. XX nachádzajúci sa na\nprízemí, vo vchode č. X stavby - obytný dom so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku registra „C“ parc.\nč. 928, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 209 m2, a parc. č. 929, zastavaná plocha a nádvorie, o\nvýmere 133 m2. Žalobkyňa uviedla, že nikdy neprejavila záujem na darovaní špecifikovaného bytu tretej\nosobe, nemá vedomosť, a teda nepozná osobu označenú v listine ako „obdarovaná“, ako ani osobu\nsplnomocnenú na zastupovanie v konaní pred príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom,\nuvedenú v článku IV. bod 4.8. listiny. Žalobkyňa považuje uvedenú listinu za prejav nátlaku na jej osobu\nspočívajúci v donútení žalobkyne darovať vyššie uvedený byt tretej osobe. Žalobkyňa súčasne uviedla,\nže súhlasí s darovaním bytu, avšak na jedného alebo obidvoch spoločných synov alebo spoločného\nvnuka, o čom žalovaného informovala podaním zo 17. 5. 2024 označeným ako : „Výzva na dodržiavanie\npovinností z vecného bremena - odpoveď k bodu 2.“, ktoré bolo žalovanému doručené 3. 6.2024.\nŽalovaný v článku V. vyjadrenia uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa neosvedčila žiadnym spôsobom\nzmenu pomerov ako ani vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.\nS uvedeným tvrdením žalobkyňa nesúhlasila, keď má za to, že v rámci obsahu podanej žaloby, ako aj\nvyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného boli dostatočne uvedené dôvody na zrušenie vecného\nbremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Súčasne\nžalobkyňa poukázala na protichodnosť vyjadrení žalovaného zakotvených vo vyjadrení, keď žalovaný na\njednej strane v článku V. vyjadrenia tvrdil, že nie je daná zmena pomerov ani hrubý nepomer a na strane\ndruhej, v rámci článku III. vyjadrenia poukázal na prítomnosť podstatnej zmeny pomerov. Na základe\nskutočností uvedených v tomto podaní žalobkyňa konštatovala, že uniesla dôkazné bremeno, pričom\npovažuje za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov a vzniku hrubého nepomeru medzi\nvecným bremenom a výhodou oprávneného, čo zapríčiňuje oprávnenosť podanej žaloby. Žalovaný si\nnašiel novú známosť, dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a jeho správanie voči osobe žalobkyne je\na bolo neprimerané, a preto akákoľvek forma spolužitia sporových strán je nereálna a ďalšia existencia\nvecného bremena neodôvodnená. Na základe uvedeného žalobkyňa reflektuje na stav, kedy vyššie\nuvedený hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena a\npodstatná zmena pomerov vznikli z dôvodov na strane žalovaného. Žalobkyňa naďalej preto zotrvala\nna svojom žalobnom návrhu.\n4. Dňa 22. 8. 2024 bola na tunajší súd doručená duplika, v ktorej žalovaný uviedol, že zotrváva na\nstanovisku, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva, považujeme tento nárok za nezákonný a\ntvrdenia žalobkyne za účelové a klamlivé. Správanie žalobkyne voči nemu, ako aj jej návrh na zrušenie\nvecného bremena považuje vzhľadom na spôsob a podmienky nadobudnutia majetkových práv k\nnehnuteľnostiam, ku ktorým sa viaže vecné bremeno v prospech žalovaného k bytu nachádzajúcom sa\nvo vchode č. X, C. H., G. I. X, v stavbe obytný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku registra „C“\nparc. č. 868, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 438 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. D., a bytu\nč. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome na M. E. C. XXXX/X, L. D., evidovanom na LV č. XXXX, pre k.\nú. D. za nemorálny a nezákonný. Žalobkyňa pomerne obšírne opísala slobodné rozhodnutie žalovaného\nopustiť spoločnú domácnosť. Akékoľvek vulgarizmy, urážania a ponižovanie, voči žalovanému pritom\nžalobkyňa popierala. Zároveň popierala aj to, že by žalovaného z bytu vyhodila alebo že by došlo k\nústnej dohode z 15. 1. 2023 o fungovaní spolužitia so žalobcom. Vyjadrenie žalovanej, že žalovaný\nopustil spoločnú domácnosť potom, ako sa do nej už nevrátil, treba doplniť aj o časť, kedy žalovaný sa do\ntejto domácnosti vrátiť nemohol, pretože si svoje veci našiel v odpadkových vreciach porozhadzovaných\nokolo bytového domu, kde je byt situovaný a kľúče od bytu musel odovzdať proti svojej vôli žalobkyni.\nFotografie zo dňa, kedy došlo k násilnému vysťahovaniu žalovaného priložil v prvotnom vyjadrení.\n\nOd tohto momentu, žalovaný nemohol využívať jeho právo z vecného bremena. Žalobkyňa popiera\nakúkoľvek dohodu so žalovaným ohľadne fungovania ich vzťahu a fungovaniu aj s inými partnermi.\nCelé vyjadrenie žalobkyne spočíva na vykreslení dokonalej domácnosti a spolužití už spred uzavretia\nzmluvy o zriadení vecného bremena a následnému priateľskému zbaleniu vecí žalobcu v priebehu\njedného dňa a jeho vysťahovaniu. Opustenie spoločnej domácnosti žalovaným nikdy nebolo slobodné,\nvzhľadom na to, že žalovaný chodil do práce, kde sa snažil zarobiť na potreby domácnosti, pričom\npo príchode domov bol dennodenne vystavovaný slovným útokom zo strany jeho bývalej manželky a\nčasom aj synov. Čo sa týka popierania prispievania žalobcu na výdavky domácnosti uviedol, že tieto\ntvrdenia sú ničím nepodložené, pričom žalobkyňa nemala v skutočnosti príjem v takej výške, kedy\nby si mohla dovoliť komfort a životnú úroveň, ktorú má. Žalovaný aktívne prispieval na domácnosť.\nŽalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádzala lekársku správu z roku 2002, odkedy prešlo 22 rokov, a napriek\ntejto udalosti tvorila so žalovaným spoločnú domácnosť. Listinná komunikácia v spoločných priestoroch\nbytového domu, ani veľmi staré lekárskej správy (objektívnosť vzniku zranení, nevedel posúdiť) nie\nsú dôvodmi vzniku hrubých nepomerov medzi vznikom vecného bremena a výhodou oprávneného.\nK uvedenému žalovaný podotkol, že 9. 7. 2010 došlo zmluvou o zriadení vecného bremena k bytu\nk zriadeniu vecného bremena - práva doživotného užívania celého trojizbového bytu č. 1, ako aj\npráva doživotného užívania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. číslo XXXX,\nv prospech žalovaného, resp. 8 rokov potom, čo boli lekárske správy vyhotovené. Podľa rozsudku\nKrajského súdu Nitra pod sp. zn. : 9Co/29/2013, aj keby došlo k hrubému nepomeru medzi vznikom\nvecného bremena a výhodou oprávneného, keď k zmene pomerov došlo, a je daný i hrubý nepomer\nmedzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného\nbremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov, podľa vyjadrenia žalobkyne\nuž pred rokom 2002. Napriek tomu, že si žalovaný a žalobkyňa nie vždy spolu rozumeli, žalovaný\nsvoje právo vyplývajúce z vecného bremena využíval a využívať aj naďalej chce, pričom mu v tom\nžalobkyňa zabraňuje. Slobodné rozhodnutie, ktoré by spočívalo v prijatí rozhodnutia sa odsťahovať,\nna základe toho si zbaliť v pokoji veci a presťahovať sa do novej nehnuteľnosti, sa nikdy zo strany\nžalovaného neudiali. Sama žalobkyňa vo svojom poslednom písomnom vyjadrení priznala, že 27. 6.\n2023 žalovanému zbalili veci z bytu do vriec, a tie mu následne aj povynášali pred bytovku. Nebolo to\nvšak s vedomím a za prítomnosti žalovaného tak, ako uvádza v poslednom vyjadrení. Keď sa žalovaný\nvrátil z práce, našiel svoje veci porozhadzované pred bytovým domom, pod oknami na chodníku, pričom\nmnožstvo veci mu chýbalo. Nikto mu nepomohol jeho osobné veci preniesť (v domácnosti sa nachádzali\njeho mladí synovia K. a J., žalobkyňa) alebo zabezpečiť proti krádeží. K morálnosti celého konania\nuviedol, že žalovaný prišiel o množstvo osobných vecí, ako aj zberateľské mince a knihy, ktoré boli jeho\nkoníčkom a zároveň aj obživou s nemalou zberateľskou hodnotou. Za amorálne považoval, že žalovaná\nv spolupráci so synmi dokázali naplánovať jeho vysťahovanie, počas toho ako bol žalovaný v práci, bez\ntoho aby ho o tom upovedomili alebo mu veci zaniesli. Práve z dôvodu, že sa žalovaný chcel vyhnúť\nakýmkoľvek ďalším ústnym alebo fyzickým útokom zo strany žalovanej alebo ich synov kľúče od bytu\nodovzdal. V uvedenej časti vyjadrenie žalobkyne opätovne zavádza, v prvotnom a opätovnom popretí\nvedomosti o zberateľských minciach žalobcu. Následne, však mala vedomosť práve o tom, že tieto\nmince si mal žalovaný vziať so sebou v čase, keď opustil spoločnú domácnosť. Tým sa malo zrejme\nna mysli, práve zbalenie jeho osobných vecí a vysťahovanie pred bytový dom, bez toho aby mal o\ntom vedomosť. Čo sa týka samotného sporu medzi žalobkyňou a žalobcom, žalovaný vyjadril súhlas\nso zrušením vecného bremena k bytu, ktorého sa týka samotná žaloba a to vzhľadom na spôsob a\npodmienky nadobudnutia vlastníckych práv žalobkyňou k bytu č. 2. K tomuto bodu priložil žalovaný\naj vyjadrenie matky žalovaného, ktorá sama uviedla, že nehnuteľnosti, v ktorých je žalobkyňa vedená\nako vlastník bytu a bytu č. 2, ktoré boli na ňu prevedené v dobrej viere za finančnej pomoci od rodiny\nžalobcu. Žalovaný nepovažoval za právne správne, uplatňovať skutočnosti uvádzané žalobkyňou v §\n151p ods. 2 alebo § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že sporné nároky týkajúce\nsa k vlastníctvu bytu a zároveň s právami viažucimi k nemu súvisia aj s bytom č. 2. Do dnešného\ndňa nebol žalovaný žalobkyňou kompenzovaný za to, že svoje právo využívať nemohol. Žalovaný\nopakovane ústne aj písomne vyzval žalobkyňu, aby mu umožnila využívať v jeho prospech zriadené\nvecné bremeno. Žalovaný sa stále pokúšal o pokojné a spravodlivé riešenie veci mimosúdne, a to aj\nnapriek tomu, že vyššie opísaným protiprávnym konaním žalobkyne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej\npodstaty trestného činu podľa § 218 ods.1, ods.3 písm. a), písm. b) v spojení s § 138 písm. b), a §\n139 ods. 1, písm. c) Trestného zákona, ktorý znie : “Kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt\niného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnené bráni, pričom uvedený čin\nspáchal po dlhší čas a na blízkej osobe, potrestá sa…” Žalovaný opakovane tvrdil, že nemá záujem\no konflikty so žalobkyňou. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. : 4Tdo609/2021, ktorý\n\nhovorí že : „pre posúdenie viny a naplnene skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva\nk domu, bytu alebo nebytovému priestoru nie je rozhodné, či existuje iný, aj obmedzený prístup na\npozemky poškodených oprávnených z vecného bremena, ale stav zapísaný v katastri nehnuteľností v\nčase spáchania trestného činu. Ak vecné bremeno v čase spáchania trestného činu bolo zapísané v\nkatastri nehnuteľností, každý, vrátane dovolateľky musel tento zápis rešpektovať.” Inými slovami vlastník\nnehnuteľnosti nesmie narušovať výkon vlastníckeho práva oprávnených z vecného bremena, ktorým\nsvojím konaním obmedzovala výkon vlastníckych práv a ochrana zásady materiálnej publicity. „Hrubý\nnepomer medzi zriadeným vecným bremenom a výhodou oprávneného” ktorý napádala žalobkyňa,\nexistoval aj v čase vzniku vecného bremena a nedošlo k zmene pomerov medzi žalobcom a žalobkyňou\nani po spísaní samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena a táto zmenia nie je v príčinnej súvislosti.\nJudikatúra Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. : 22Cdo 1665/99 uvádza : „ I keď k zmene pomerov došlo\na je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané podmienky\npre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov.” V\nsamotnom žalobnom návrhu sa neuvádzala ani výška kompenzácie za zrušenie vecného bremena,\npričom súd nemá povinnosť skúmať výšku náhrady za zrušenie vecného bremena, preto aj v tejto časti je\nsamotný žalobný návrh neúplný a nezrozumiteľný. Žalovaný sa chce do uvedeného bytu vrátiť, na čo má\nzákonné právo a toto právo chce naďalej využívať. Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu\nČR sp. zn.: 22 Cdo 555/2004, kedy aj v prípade, že právo využívať vecné bremeno by mala aj manželka\nalebo priateľka žalovaného. „Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom určitej\nnehnuteľnosti alebo patrí určitej osobe. V prípade, ak patrí určitej osobe, vecné bremeno sleduje osobu,\nktorej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a preto oprávnenie neprechádza na jej právneho\nnástupcu a nemožno ho ani vykonávať ani za pomoci inej osoby. Oprávnený z vecného bremena\nmôže užívať zaťaženú vec len pre seba a nesmie k užívaniu pribrať iného. Súdna prax nevylučuje\nv niektorých prípadoch odvodený právny dôvod užívania zaťaženej veci aj ďalším osobám ako napr.\nmanžel oprávneného” po prípade analogicky súčasný partner. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhol\nžalovaný, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.\n5. Na pojednávaní 19. 11. 2024 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu\na súčasne sa pridržiava všetkých doterajších písomných vyjadrení, keď poukazovala na skutočnosť, že\nžalobkyňa zriadila vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech\nžalovaného, práve z dôvodu vďačnosti za nový život, ktorý započali v Ružomberku, aj napriek rozvodu\nmanželstva, a to teda za obnovenie partnerského spolužitia. Postupom času medzi stranami však\nzačalo dochádzať k rôznym konfliktom, ktoré vyústili až do situácie, kedy si žalovaný našiel novú\nznámosť a opustil spoločnú domácnosť. Tiež svojim konaním zmaril účel, pre ktorý bolo vecné bremeno\nspočívajúce v práve jeho doživotného užívania nehnuteľnosti zriadené, a to z vďačnosti za nový\nživot. Súčasne poukázala na to, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, kedy náklady na\nspoločnú domácnosť znášala výlučne žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov. Na základe týchto\nskutočností mala za to, že v danom prípade je daná podstatná zmena pomerov, keď zanikol účel, pre\nktorý bolo vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania zriadené. Súčasne poukázala\nna stav, kedy nie je v záujme žalobkyne akýmkoľvek spôsobom sťažovať bytovú otázku žalovaného,\nnakoľko žalovaný má zriadené vecné bremeno spočívajúce v jeho práve doživotného užívania aj v inej\nnehnuteľnosti, pričom žalobkyňa má záujem, samozrejme toto právo doživotného užívania žalovanému\nv druhej nehnuteľnosti ponechať, a zároveň predložila súdu na preukázanie skutočností, že hradila\nnáklady na spoločnú domácnosť z vlastných finančných prostriedkov, výpisy z bankového účtu za\nobdobie rokov, kedy spolu so žalovaným žili v jednej domácnosti, ktoré preukazujú, že hradila náklady\nna spoločnosť z vlastných prostriedkov. Skutočnosť, kedy žiadala nepriznať žalovanému nárok na\nprimeranú náhradu odôvodnila skutočnosťami hodnými osobitného zreteľa, keď v prípade, ak bolo\nvecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania zriadené pre ochotu alebo z dobrej vôle,\nčo je v tomto prípade naplnené, vzhľadom na dôvod vďačnosti za nový život, je možné nepriznať túto\nnáhradu, nakoľko jej poskytnutie v takomto prípade nie je namieste. A to aj vzhľadom na skutočnosť,\nže žalovaný má zriadené právo doživotného užívania v ďalšom byte, keď toto právo môže slobodne\nvyužívať. Žalobkyňa sa stotožnila s právnym názorom súdu, že medzi stranami došlo k vzniku hrubého\nnepomeru z dôvodu mimoriadne konfliktných vzťahov, pričom prihliada na objektívne okolnosti, kedy\nsa neskúma zavinenie ani jednej zo sporových strán, a súčasne súhlasila so súdom, v časti týkajúcej\nnesporných nárokov, a teda, že predmetný byt je vo vlastníctve žalobkyne na základe kúpnej zmluvy\na žalobkyňa zriadila zmluvou o zriadenie vecného bremena právo doživotného užívania hnuteľnosti\nv prospech žalovaného. Rovnako ako súd mala za nesporné, že zhoršením vzťahov došlo aj k zmene\npomerov medzi stranami, a teda k hrubému nepomeru medzi výhodou oprávneného a nevýhodou\n\npovinného z vecného bremena. Je evidentná podstatná zmena pomerov majúca za následok dôvodnosť\npodanej žaloby, pričom samotná žalobkyňa zriadila toto vecné bremeno bezodplatne, a vecné bremeno\nspočívajúce v práve doživotného užívania manželov je zriadené aj v inej nehnuteľnosti žalovanej, ktoré\nprávo doživotného užívania chce žalobkyňa žalovanému ponechať, a to z dôvodu, že mu nechce\nnejakým spôsobom sťažovať bytovú otázku, ale považuje za potrebné poukázať na stav, kedy zanikol\núčel, pre ktorý bolo vecné bremeno zriadené, a to práve z dôvodu rozvratu vzťahov medzi stranami\nsporu. Žalobkyňa tak trvala na podanej žalobe a navrhla súdu žalobe v plnom rozsahu vyhovieť,\na teda zrušiť vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania žalovaného v predmetnom byte,\na súčasne nepriznať žalovanému nárok na primeranú náhradu z dôvodov hodných osobitného zreteľa,\nkeď žalovaný má možnosť doživotne užívať, vykonávať svoje právo v inej nehnuteľnosti vo vlastníctve\nžalobkyne, a súčasne aj z dôvodu, že vecné bremeno bolo zriadené práve z dobrej vôle a ochoty\nžalobkyne.\n6. Na pojednávaní 19. 11. 2024 žalovaný (prostredníctvom svojej zástupkyne) uviedol, že zotrváva na\nsvojich doterajších písomných podaniach. Mal za to, že tento návrh je absolútne nedôvodný, žiadal\nžalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Z doterajších vyjadrení žalobcu nevyplýva dôvod, prečo by vecné\nbremeno zriadené v prospech žalovaného malo byť zrušené. Čo sa týka primeranej výšky primeranej\nnáhrady za zrušenie vecného bremena v tomto viac menej by sme navrhoval vykonať dôkaz zistením\nv rámci realitných kancelárií, že koľko by bola výška nájomného v obdobne veľkom byte, v obdobnej\nlokalite v meste Ružomberok. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia, súd mal za to, že je tu dôvod\nna zrušenie toho vecného bremena, ale zákon v tomto prípade predpokladá zrušenie vecného bremena\nza primeranú náhradu, nakoľko nie je možné preukázať, aká by mala byť výška takejto náhrady, ale viac\nmenej toto by ponechal na voľnú úvahu súdu s tým, že obdobné byty sa v Ružomberku prenajímajú za\n500 až 600 eur za mesiac podľa jeho vedomostí. Čo sa týka predbežného posúdenia, súd považoval za\nnesporné nadobudnutie bytu podľa kúpnej zmluvy z 25. 6. 2010, a že tento byt nadobudla žalobkyňa,\npričom 9. 2. 2011 malo byť zriadené právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prospech žalovaného,\nz nejakej vďačnosti, v tomto poukázal, že toto nesporné nie je, je to sporné nakoľko, on poukazuje\nna vyjadreniesvojej matky K. B., nar. XX. X. XXXX, ktoré priložil k svojmu vyjadreniu z 12. 8. 2024,\nkde vo svojom vyjadrení uviedla, že B. svokrovci zaplatili dva byty, čiže ono to vlastne poukazuje na tú\nskutočnosť, že byty hoci boli písané na žalobkyňu, v skutočnosti boli financované z peňazí B.. Tieto byty\nboli písané na žalobkyňu z toho dôvodu, že v tom čase boli vedené exekučné konania voči žalovanému,\nčiže viac menej z dôvodu ochrany rodiny boli tie byty písané na pani žalobkyňu. V skutočnosti boli\nvyplácané z prostriedkov rodiny B., a teda z prostriedkov rodiny žalovaného. O tom svedčí aj vecné\nbremeno, ktoré je zriadené na byte, ktoré uvádzal žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, kde vecné\nbremeno, právo bezodplatného doživotného bývania, má nielen žalovaný, ale aj A. K. B., na M. E. C.\nXXXX/X, čiže mal za to, že pokiaľ by súd mal pristúpil k zrušeniu vecného bremena, tak len za náhradu,\nv opačnom prípade navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol.\n7. Súd mal za nesporné (pre účinné nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, resp. pre výslovnú\nzhodnosť skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP) nasledovné (relevantné) skutkové\ntvrdenia strán sporu.\n8. Na základe kúpnej zmluvy z 25. 6. 2010 nadobudla žalobkyňa byt uvedený vo výrokovej časti\ntohto rozsudku. Zmluvou o zriadení vecného bremena z 9. 2. 2011 uzatvorenou medzi žalobkyňou\na žalovaným došlo k zriadeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve\ndoživotného bývania v tomto byte v prospech žalovaného, a to bezodplatne, nakoľko žalobkyňa v tom\nčase (po zlepšení predchádzajúcich zlých vzťahov medzi stranami) začala veriť v stabilitu ich budúceho\nvzťahu. Neskôr však došlo k výraznému zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným,\nčo viedlo k tomu, že žalovaný prestal vykonávať toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu, teda že\nprestal užívať predmetný byt.\n9. Uvedené skutkové tvrdenia sa ako nesporné v súlade so zásadou hospodárnosti konania (v zmysle\nčl. 17 základných princípov CSP) nedokazovali a súd si ich osvojil ako zistený skutkový stav.\n10. Za jedinú spornú (relevantnú) skutkovú okolnosť považoval súd len otázku výšky primeranej náhrady\nza zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (v zmysle § 151p ods. 3 OZ.) Spornosť tejto\nokolnosti spočívala v tom, že kým žalobkyňa tvrdila, že výška peňažnej náhrady má predstavovať 0\neur, pretože podľa nej nemala byť žalovanému za zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu\n\nvyplatená žiadna náhrada, tak žalovaný tvrdil, že má nárok na primeranú náhradu za zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorú nedokázal vyčísliť a (na pojednávaní) navrhol v tomto smere\nvykonať dôkaz dopytom na realitné kancelárie.\n11. Súd vo vzťahu k tomuto dôkaznému návrhu uplatnenému prvýkrát až na pojednávaní uplatnil\nsudcovskú koncentráciu, pretože v tomto návrhu išlo o prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol\nuplatnený včas (v lehotách vyplývajúcich z ustanovení § 167 CSP), a súčasne by prihliadnutie na takýto\noneskorený dôkazný návrh by vyžadovalo odročenie pojednávania, ako aj vykonanie následných úkonov\nsúdu, čo by bolo v rozpore s § 153 ods. 2 CSP. Súd navyše (v zásade) nemôže v civilnom procese\nobstarávať dôkazy ex offo (§ 185 CSP.) Súd už v civilnom procese nezisťuje objektívnu (materiálnu)\npravdu, ale skutkový stav vyplývajúci z včas a riadne uplatnených prostriedkov procesného útoku\na obrany.\n12. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne\nustanovenia.\n13. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka - zákona č. 40/1964 Zb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OZ“) vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže\nslúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou\nnemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.\n14. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a\nvýhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje\nalebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd\nrozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.\n15. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.\n16. Žalobkyňa sa domáhala uplatneného nároku s poukazom na § 151p ods. 2 OZ, ako aj § 151p ods.\n3 OZ.\n17. Vo všeobecnosti platí, že zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného z vecného\nbremena, ktorá má za následok, že právo z vecného bremena nie je vykonávané len zo subjektívnych\ndôvodov, ale objektívne jeho výkonu nič nebráni, nespôsobuje zánik vecného bremena podľa § 151p\nods. 2 OZ. (viď aj rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach sp. zn. : 25Co 733/2007, na ktoré\nvýslovne poukazuje aj komentár k slovenskému OZ I. diel, 2. vydanie, § 1 - 450, str. 1410, C.H.BECK,\n2019, autori : Baricová a kolektív.)\n18. Súd mal z uvedených nesporných skutkových tvrdení za zistené, že v tejto veci došlo\nk nevykonávaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v užívaní predmetného\nbytu žalovaným, výlučne zo subjektívnych dôvodov (pre objektívne zhoršené osobné vzťahy medzi\núčastníkmi právneho vzťahu z vecného bremena, a v tejto súvislosti nebolo podstatné, kto z nich\na v akom rozsahu sa na vzniku týchto zhoršených vzťahoch podieľal), teda že k nevykonávaniu práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu nedošlo preto, že by to z objektívnych dôvodov nebolo možné\n(objektívne žalovaný mohol užívať byt, tento bol spôsobilý na užívanie), a preto nebolo možné uvažovať\no zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 151p ods. 2 OZ (ako sa nesprávne\ndomnievala žalobkyňa.)\n19. Na túto vec však bolo možné aplikovať § 151p ods. 3 OZ (ako na to aj alternatívne poukazovala\nžalobkyňa), pretože tu došlo k takej zmene pomerov (keď vzťahy medzi účastníkmi právneho vzťahu\nz vecného bremena sa stali v porovnaní s časom jeho zriadenia mimoriadne konfliktnými), ktorá\nspôsobila (príčinná súvislosť) hrubý nepomer medzi vecným bremenom (povinnosťou) povinného\na výhodou (právom) oprávneného, pretože práve pre toto závažné zhoršenie vzťahov medzi žalobkyňou\na žalovaným, ktoré tu nebolo v čase zriadenia vecného bremena, došlo (objektívne) k tomu, že\noprávnený z vecného bremena prestal realizovať svoje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prestal\nužívať byt (viď v tomto smere obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 82/2008, resp.\ntiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Co 2284/98.)\n\n20. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri aplikácii § 151p ods. 3 OZ je povinný zisťovať len zmenu\npomerov, a z nej vzniknutý hrubý nepomer medzi vecným bremenom povinného a výhodou oprávneného\nz vecného bremena. Zavinenie tejto zmeny pomerov pritom nie je vôbec relevantné (viď aj R 27/1978),\na pre rozhodnutie súdu o zrušení vecného bremena nie je tiež relevantné, či taký hrubý nepomer vznikol\nzavinením niektorého z účastníkov právneho vzťahu (viď aj komentár k OZ, I. diel, 2. vydanie, § 1 - 450,\nstr. 1412, C.H.BECK, 2019, autori : Baricová a kolektív.)\n21. Súd preto považoval za irelevantné pre toto konanie vyjadrenia oboch strán, ktoré súviseli s tým, kto\nmal zaviniť zhoršenie vzťahov medzi stranami, vrátane súvisiacej argumentácie o porušovaní dobrých\nmravov.\n22. Majúc tak preukázané všetky predpoklady pre zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ\n(zmenu pomerov, hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom povinného, ako\naj príčinnú súvislosť medzi nimi) sa súd stotožnil s argumentáciou žalobkyne v tej časti, kde dospela k\nzáveru o potrebe zrušenia vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ.\n23. Z ustanovenia § 151p ods. 3 OZ však vyplýva, že v prípade zrušenia vecného bremena má byť (v\nzásade) poskytnutá primeraná náhrada (a to, či už v peňažnej alebo naturálnej forme) v prospech osoby,\nktorej právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa zrušuje.\n24. Pri určovaní výšky tejto primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena, ktorému zodpovedá\nprávo bezplatného doživotného bývania k nehnuteľnosti je (vo všeobecnosti) významné zistenie, aký je\nmajetkový prospech vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti (napr. aké nájomné by mohol získať pri prenájme\ntohto bytu inej osobe), a tiež aký je majetkový dôsledok na strane oprávneného, vychádzajúc z toho, že\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu spočíva v bezplatnom doživotnom bývaní nehnuteľnosti (napr.\nkoľko by musel zaplatiť na nájomnom za užívanie podobnej nehnuteľnosti), a v tejto súvislosti je jedno,\nči oprávnený má inak, kde bývať alebo nie, pretože v tomto ide len o kritéria pre určenie výšky náhrady\n(k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 1 Cdo 192/2006.)\n25. (Ako už bolo uvedené) zo zákona (z § 151p ods. 3 OZ) vyplýva, že pravidlom je, že za zrušenie\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu treba oprávnenému poskytnúť primeranú náhradu, a iba\nvýnimočne, v odôvodnených prípadoch je možné rozhodnúť aj tak, že súd primeranú náhradu takejto\nosobe vôbec neprizná. Za také výnimky možno považovať prípad, keď poskytnutie primeranej náhrady\nnie je namieste pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ (napr. ak by povinný zriadil vecné\nbremeno len z púhej ochoty, bez toho, aby tým kompenzoval výhodu, ktorú mu oprávnený poskytol\nv inom právnom vzťahu), resp. prípad premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (viď aj\nrozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 1330/2011, na ktoré odkazuje v rámci aplikovateľnej\njudikatúry aj slovenský komentár k OZ I. diel, 2. vydanie, § 1 - 450, str. 1413, C.H.BECK, 2019, autori :\nBaricová a kolektív.)\n26. Žalobkyňa svoj návrh na nepriznanie náhrady za zrušenie vecného bremena žalovanému (teda\ninými slovami tvrdenie, že výška náhrady má predstavovať 0 eur) odôvodnila aj tvrdením, že k zriadeniu\nvecného bremena v prospech žalovaného k predmetnému bytu došlo výlučne z ochoty žalobkyne,\nz dôvodu vďačnosti za pozitívne sa vyvíjajúci partnerský vzťah s tým, že išlo o bezodplatné zriadenie\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čím tak zjavne smerovala k vyššie uvedenej výnimočnej\nokolnosti, pre ktoré by nebolo možné nepriznať oprávnenému žiadnu náhradu. A v tejto súvislosti\nžalovaný (s poukazom na čestné prehlásenie svojej matky z č.l. 88 a nasl. spisu) zase tvrdil skutkové\nokolnosti, ktoré mali tieto výnimočné okolnosti tvrdené žalobkyňou spochybniť.\n27. Súd však (z dôvodu hospodárnosti konania - čl. 17 CSP) už nezisťoval to, či tu sú dané\nžalobkyňou popisované výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie peňažnej náhrady, pretože ak\nby aj vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tu takéto okolnosti nie sú, teda ak by aj boli preukázané\nskutkové tvrdenia žalovaného vylučujúce jej nepriznanie, nebolo by aj tak možné priznať žalovanému\nnáhradu za zrušenie vecného bremena, pretože (pri uplatnení sudcovskej koncentrácie podľa § 153\nods. 2 CSP k dôkaznému návrhu žalovaného na dopyt na realitné kancelárie za účelom zistenia výšky\npeňažnej náhrady - je tiež otázne, či by toto bol spôsobilý dôkaz) by ešte nebolo možné dospieť ku\nskutkovému zisteniu ohľadne výšky tejto peňažnej náhrady (alebo rozsahu iného vecného plnenia, ktoré\n\nby malo predstavovať túto náhradu), keďže súd by nemal k dispozícii žiaden dôkaz, o ktorý by sa mohol\npri určení výšky, resp. rozsahu tejto náhrady oprieť (bol by preukázaný len základ nároku na náhradu.)\n28. A pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že súd by mal sám, na základe vlastnej úvahy\nurčiť za takejto situácie výšku peňažnej náhrady, tak k tomu súd uvádza, že v súčasnosti účinný civilný\nprocesný kódex (Civilný sporový poriadok) na rozdiel od predchodcu (Občianskeho súdneho poriadku),\nktorý vo svojom ustanovení § 136 určoval, že ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými\nťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy, už neobsahuje takéto\npravidlo, v časti týkajúce sa dokazovania, ale len v časti týkajúcej sa trov konania (§ 264 CSP.) Teda\nCSP už neobsahuje priamu úpravu možnosti súdu určiť pri rozhodovaní vo veci samej výšku žalovaného\nnároku úvahou, odhadom súdu, pričom úprava v § 264 ods. 1 a ods. 2 CSP sa týka výlučne výpočtu\nvýšky súdneho poplatku, teda trov konania (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5 Obdo\n14/2020 z 23. 6. 2020, R 52/2020.) Z uvedeného teda vyplýva, že § 264 CSP sa na rozhodovanie\n(vo veci samej) nedá použiť, a že iná úprava, ktorá by sa na rozhodovanie vo veci samej dala priamo\npoužiť v CSP tiež absentuje. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí však nielenže nepripustil priamu aplikáciu\nustanovenia § 264 CSP, ale dokonca ani jeho nepriamu aplikáciu (per analogiam), keďže argumentoval,\nže v civilnom sporovom procese, vychádzajúcom z princípu kontradiktórnosti (č.l. 9 CSP) a koncentrácie\nkonania (č.l. 8 CSP), má v konaní vo veci samej v zásade a bezvýnimočne prioritu preukázanie tvrdení\no výške nároku stranou, ktorá ho uplatňuje, v na to určenom štádiu konania.\n29. Tunajší súd sa stotožnil s týmto názorom najvyššieho súdu, a navyše dodáva, že (ani v zmysle už\nzrušeného ustanovenia § 136 OSP) by v tomto prípade nešlo o situáciu, kedy by výšku nároku vo veci\nsamej nebolo možno zistiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami, keďže dokazovanie za účelom\nzistenia výšky primeranej náhrady pri zrušení vecného bremena býva bežne predmetom dokazovania\n(spravidla formou znaleckého posudku), ale v tejto veci dôkaz o výške peňažnej náhrady absentoval\nvýlučne z dôvodu, že príslušný prostriedok procesnej obrany (dôkazný návrh na dopyt na realitné\nkancelárie) nebol uplatnený včas a súčasne jeho akceptácia by viedla k nutnosti odročiť pojednávanie,\na ďalších úkonov súdu, z ktorého dôvodu bola voči nemu uplatnená sudcovská koncentrácia podľa §\n153 ods. 2 CSP, teda tu nebola naplnená hypotéza ani tejto (už) zrušenej normy (§ 136 OSP.) Výšku\nnároku na peňažnú náhradu je možné dokázať, a takisto nejde o prípad neprimeraných ťažkostí (ak by\nnáklady spojené s dokazovaním boli neúmerné výške uplatneného nároku.)\n30. Inštitút predbežného právneho posúdenia realizovaný súdom na hlavnom pojednávaní nemôže slúžiť\nk tomu, aby poskytol strane postupujúcej v právnom omyle príležitosť na nápravu svojej chyby, a to na\núkor druhej strany sporu, pretože by tak súd porušil zásadu rovnosti strán. Súd v tejto súvislosti tiež\nupozorňuje na ust. § 179 ods. 1 CSP, že pojednávanie je povinný viesť tak, aby mohol rozhodnúť vec,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.\n31. Súd tu upozorňuje aj na to, že žalovaný v podstate ani len nepredniesol skutkové tvrdenie\no výške peňažnej náhrady, ktoré by malo byť následne predmetom navrhnutého dokazovania, a teda\nneuniesol ani len bremeno tvrdenia o výške peňažnej náhrady, resp. o rozsahu a povahe naturálnej\nnáhrady (podľa § 150 ods. 1 CSP), a to dokonca, napriek predchádzajúcej výzve súdu podľa § 150\nods. 2 CSP (výnimočného materiálneho korektívu) realizovanej na pojednávaní na doplnenie tohto\nchýbajúceho skutkové tvrdenia (žalovaný odkázal na výsledky navrhnutého dokazovania dopytom na\nrealitné kancelárie.)\n32. Vzhľadom na uvedené súd musel žalobu zamietnuť.\n33. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok s výrokom tohto rozsudku, súd dospel k záveru o plnej\núspešnosti žalobkyne, a preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100 %, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil,\nže o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom\nsúde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský\nsúd v Žiline.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,\nak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.", "vazby": {"stav": {"sz": "11Co/38/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "54ca33ed-9a0c-4d1e-bf3f-e126274a5ea9:f77697ce-1882-4640-8e99-252dba6c69a7", "datum": "2025-06-25", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "0ac1c6f7-8d39-48cf-90fe-1a46490dd66d:09588caa-93f4-44a6-90f6-0c62464e849a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2", "spisova_znacka": "5Obdo/14/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/14/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5113237647.2"}, {"guid": "75ce24f9-b87a-4df3-9381-92e7060013a3:3a6f2a3e-1d1f-4958-8fe2-c41ec740c06e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4112227845.1", "spisova_znacka": "9Co/29/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/29/2013 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112227845.1"}], "citovane_v": []}