{"guid": "42f7a824-1085-4d60-b5db-b97f24e17382:d800e153-ccaf-42f0-bf03-4064a7f995b8", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2024:5624201435.4", "spisova_znacka": "10C/25/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/25/2024 z 20. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 20. novembra 2024, sp. zn. 10C/25/2024, ECLI:SK:OSLM:2024:5624201435.4", "identifikacne_cislo": "5624201435", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "JUDr. Eva Uličná", "sudca_id": 2424, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-ulicna-2424", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Co/44/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "ff25d352-fc66-4e9c-8710-c661dd85f2c9:ee745a2d-e755-4504-99c7-3768d1d24ada", "datum": "2025-12-09", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 17 ods. 3 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-e", "nazov": "§ 17 ods. 3 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 17 ods. 3 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-17.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-7", "nazov": "§ 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-680.odsek-2", "nazov": "§ 680 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-680.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-680"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-472.odsek-2", "nazov": "§ 472 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-472.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-472"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "nazov": "§ 363 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-363"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-364", "nazov": "§ 364 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-364", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. g) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-2", "nazov": "§ 365 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "nazov": "§ 365 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-29", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-17", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-680", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-472", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-363", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-364", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d800e153-ccaf-42f0-bf03-4064a7f995b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:5624201435.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2024:5624201435.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2024:5624201435.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n10C/25/2024\n5624201435\n20. 11. 2024\nJUDr. Eva Uličná\nECLI:SK:OSLM:2024:5624201435.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. X.\nXXXX, trvale bytom C. A., D. E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom\nLiptovský Mikuláš, ulica 1. mája 709, proti žalovanému D. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. A., G.\nXXX/XX, zastúpenému Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája\n697/26, v spore o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, takto\nrozhodol:\nŽaloba sa zamieta.\nŽalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 31. 3. 2024, sa žalobca domáhal proti\nžalovanému uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu číslo XX E. X. H., I. I. J.\nX, bytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KNC 392/3, vrátane príslušenstva, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. A., spoluvlastníckeho\npodielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2688/155980ín, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2688/155980-ín na pozemku zapísanom ako parcela číslo KNC 392/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 388 m2, ktoré sú zapísané v katastri\nnehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX a\nspoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2688/155980-ín na pozemkoch zapísaných ako parcela číslo KN-C\n392/12, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2119 m2, parcela číslo KN-C 392/14, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 166 m2 a parcela číslo KN-C 392/15, druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie, o výmere 76 m2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného\núradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, za kúpnu cenu 1668,56\neura. V žalobe uviedol, že je nájomcom uvedeného bytu číslo XX, pričom nájom vznikol nájomnou\nzmluvou, uzavretou s pôvodným vlastníkom bytového domu Interhotely Ružomberok, š. p. O pridelenie\nbytu požiadal listom zo dňa 10. 2. 1993. V súlade so zákonom číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)\npožiadal v roku 1999 vtedajšieho vlastníka bytového domu K. B. o prevod vlastníctva bytu. Dňa 10.\n3. 2003 požiadala o prevod vlastníctva bytu v jeho mene aj jeho právna zástupkyňa. K. B. na jeho\nžiadosť, ani na žiadosť jeho právnej zástupkyne nereagoval. K. B. celý bytový dom kúpnou zmluvou\nz 3. 3. 2003 predal žalovanému. Správa katastra Liptovský Mikuláš vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností povolila, avšak voči uvedenému rozhodnutiu podala Okresná prokuratúra Liptovský\nMikuláš protest, ktorému správa katastra nevyhovela. Následne proti rozhodnutiu katastrálneho úradu\npodala protest aj Krajská prokuratúra Žilina. Katastrálny úrad rozhodnutie o povolení vkladu zrušil,\nproti čomu sa odvolal žalovaný a Úrad geodézie, kartografie a katastra SR napadnuté rozhodnutie\npotvrdil. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žalovaný napadol správnou žalobou,\n\no ktorej rozhodoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/209/2011 a rozsudkom\nz 3. 6. 2014 žalobu zamietol. Žalovaný sa proti rozsudku odvolal a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozhodnutie krajského súdu rozsudkom sp. zn. 10Sžr/134/2014 zo dňa 30. 11. 2015 potvrdil. Žalovaný\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadol na Ústavnom súde Slovenskej republiky,\nktorý nálezom č. k. III. ÚS/193/2017-43 zo dňa 4. 7. 2017 rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na nové konanie. Následne najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave znova rozhodol rozsudkom sp. zn.\n1S/37/2018 zo dňa 18. 3. 2021, proti ktorému podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Konanie o kasačnej\nsťažnosti bolo vedené na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 3Svk/7/2021. V priebehu konania vzal\nžalovaný kasačnú sťažnosť späť a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Medzitým\nL. K. B. zomrel a prebiehalo po ňom dedičské konanie, ktoré bolo prerušené do skončenia konania\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Keďže dedičia dedičstvo odmietli, malo dedičstvo pripadnúť ako\nodúmrť štátu. Do skončenia dedičského konania bolo za správcu dedičstva – bytového domu ustanovené\nStavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš. Štát v dedičskom konaní zastupoval Okresný úrad Žilina.\nPo skončení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia uzavrel štát v dedičskom konaní dohodu\ns veriteľom poručiteľa – žalovaným, ktorý si v konaní prihlásil pohľadávku na vrátenie kúpnej ceny. Podľa\ndohody štát dedičstvo aj s bytovým domom prenechal veriteľovi na úhradu dlhov poručiteľa. Okresný súd\nLiptovský Mikuláš vydal dňa 22. 2. 2023 uznesenie o dedičstve, č. k. 6C/157/2011-1088. Okrem prevodu\nvlastníctva k bytu žiadal aj prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený\na priľahlého pozemku. Uviedol, že hoci sú pozemky parcela číslo KN-C 392/12, 392/14 a 392/15\nv súčasnosti zastavané stavbami a slúžia podnikaniu žalovaného, ide o priľahlé pozemky podľa § 2 ods. 6\nzákona o vlastníctve bytov, keďže rozhodujúci je faktický stav týchto pozemkov v čase vzniku povinnosti\npreviesť vlastníctvo ku bytu, ktorá vznikla žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) doručením žiadosti\nv roku 1999 a stala sa splatnou v roku 2001. V týchto rokoch pozemky slúžili na spoločné užívanie\ns bytovým domom, jednalo sa o oplotenú záhradu, v ktorej bolo zriadené pieskovisko, ihrisko a prašiaky.\nPrístup na oplotený pozemok bol cez bráničku k bytovému domu. Poukázal tiež na skutočnosť, že\nprípadná námietka premlčania, ktorú by vzniesol žalovaný, by bola v rozpore s dobrými mravmi.\nŽalovaný nájomcov bytov v bytovom dome dlhé roky udržiaval v neistote, kto je skutočným vlastníkom\nbytového domu, a to tak, že opakovane napádal rozhodnutia príslušných orgánov o neplatnosti zmluvy,\nktorou mal nadobudnúť vlastníctvo k bytovému domu. Cenu bytu, zastavaného pozemku a priľahlých\npozemkov určil na základe znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline\nčíslo 71/2019, ktorý určil cenu bytu k roku 2011. Keďže požiadal o prevod vlastníctva k bytu v roku\n1999 a lehota na uzavretie zmluvy uplynula v roku 2001, vyčíslil cenu bytu k roku 1996, teda počítajúc\ns opotrebením za 24 rokov. Cenu bytu stanovil v súlade s ustanovením § 18 zákona o vlastníctve bytov\ntak, že z obstarávacej ceny bytového domu odpočítal opotrebenie 2 % ročne za 24 rokov a výsledok\npodelil celkovou výmerou bytov v bytovom dome. Takto vypočítaná cena za 1 m2 bytu, vynásobená\nvýmerou bytu predstavuje 31117,65 Kčs, čo zodpovedá 1032,92 eura. Cenu zastavaného pozemku\na priľahlých pozemkov stanovil podľa záverov znaleckého posudku.\n2. Žalovaný vo vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 16. 5. 2024, navrhol podanú žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal vznik a existenciu nájomného vzťahu. Žalobca\npredložil k žalobe evidenčný list z roku 1993, ktorý však sám o sebe nepreukazuje vznik nájomného\nvzťahu. Žalobca v žalobe netvrdil formu a spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy, ani nešpecifikoval\njej podstatné náležitosti, časovo neohraničil dátum údajného vzniku nájomného vzťahu a nepredložil\ndôkaz, ktorý by preukazoval trvanie nájomného vzťahu ku dňu údajného zaslania žiadosti o odpredaj\nbytu. Taktiež poukázal na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že v roku 1999 požiadal vtedajšieho vlastníka\nbytového domu o odpredaj bytu, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukazoval.\nV predloženej predsporovej výzve zo dňa 10. 3. 2003 absentuje dátum zaslania takejto žiadosti\nzo strany žalobcu, ako aj jej bližšia špecifikácia. Taktiež namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu.\nUviedol, že bytový dom nadobudol do vlastníctva v dedičskom konaní, avšak nie ako dedič v dôsledku\nuniverzálnej sukcesie, ale ako veriteľ na základe dohody s dedičom (štátom) o prenechaní majetkovej\npodstaty patriacej do dedičstva po veriteľovi za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa. Predmet\ndedenia teda nenadobudol prechodom všetkých práv a povinností ako dedič, ale na základe odplatného\nprávneho úkonu. Nevstúpil teda do všetkých majetkových práv a povinností poručiteľa, vrátane záväzkov\nvyplývajúcich z osobitného právneho predpisu, a to zákona o vlastníctve bytov. Právna povinnosť\nvyplývajúca z ustanovenia § 29 ods. 8, v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 3 písm. c) až f) zákona\no vlastníctve bytov, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, sa vzťahuje výlučne na osoby uvedené\nv predmetnom ustanovení zákona. Záväzok je osobnej povahy, nemá vecno-právnu povahu, preto sa\nnevzťahuje na každodobého vlastníka bytového domu. Keďže pôvodný nositeľ tejto povinnosti zomrel,\n\npričom žiaden dedič nevstúpil do jeho práv a povinností, povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve\nbytov zanikla jeho smrťou. V dedičskom konaní kúpil nehnuteľnosť, ktorá nebola zaťažená žiadnym\nvecným právom, ktoré by prechádzalo spolu s nehnuteľnosťou. Namietal aj premlčanie uplatneného\nnároku. V zmysle zákonného ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, bol vlastník bytového\ndomu povinný v lehote 2 rokov odo dňa zaslania žiadosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva\nbytu s nájomcom bytu. Uvedené právo sa ako každé iné majetkové právo premlčuje vo všeobecnej\ntrojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, v ktorej bol\nvlastník povinný uzavrieť zmluvu. Zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a z predložených\ndôkazov nevyplýva dátum zaslania žiadosti o prevod vlastníctva bytu. Ak by hypoteticky uvažoval, že\nžiadosť o odkúpenie bytu bola zaslaná dňa 31. 12. 1999, lehota na uzatvorenie zmluvy by uplynula\ndňom 31. 12. 2001. Dňom 1. 1. 2002 by začala plynúť premlčacia doba, ktorá by uplynula dňom 1. 1.\n2005. Rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi nie je možné vo vzťahu k nemu aplikovať, keďže\nnebol v rozhodnom čase nositeľom povinnosti previesť vlastnícke právo k bytu žalobcom. Navyše, je\nzodpovednosťou žalobcu, ktorý bol v rozhodnom čase zastúpený právnou zástupkyňou, že si, podobne\nako iní vtedajší nájomcovia, toto právo riadne a včas neuplatnil na súde. V čase, keď mala právna\nzástupkyňa žalobcu vyzvať K. B. na uzavretie zmluvy, t. j. 10. 3. 2003, už K. B. kúpnou zmluvou zo dňa\n3. 3. 2003 previedol vlastníctvo k bytovému domu. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k bytovému domu\nnemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o prípadných nárokoch vtedajších nájomcov bytového domu.\nNamietal aj uplatnenie nároku v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca má záujem špekulatívnym\nspôsobom nadobudnúť vlastníctvo k bytu, ktorého trhová cena môže dosahovať 180000 eur za sumu\n1668,56 eura. Keďže on musel bytový dom kúpiť a zaplatiť zaň kúpnu cenu, považuje za neprijateľné,\naby žalobca profitoval z jeho peňažných prostriedkov. Ak by bytový dom nekúpil, žalobca by sa nemal\nvoči komu domáhať svojho nároku.\n3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 26. 8. 2024, uviedol,\nže existenciu nájomného vzťahu k bytu preukázal žiadosťou o pridelenie bytu, s ktorou vtedajší vlastník\nbytového domu a jeho vtedajší zamestnávateľ súhlasil ako aj evidenčným listom, ktorým mu už L. B.\nako nájomcovi vyčíslil nájomné. Tvrdil, že o prevod vlastníctva k bytu požiadal aj štát, ktorý mal po smrti\nK. B. nadobudnúť bytový dom ako odúmrť, a to listom zo dňa 30. 3. 2016, adresovaným Okresnému\núradu Žilina, ktorý štát zastupoval v dedičskom konaní. Okresný úrad mu odpovedal listom z 19. 4.\n2016, v ktorom uviedol, že sa na jeho žiadosť vecne odpovie po skončení dedičského konania. Doposiaľ\nmu však neodpovedal a vlastníctvo k bytu nepreviedol. Taktiež namietal argumentáciu žalovaného\no nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Namietal, že povinnosť prevodu vlastníctva bytu nie je\nosobnou povinnosťou. Uvedená povinnosť nemá osobný charakter, neviaže sa na žiadnu konkrétnu\nosobnú vlastnosť osôb podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov. V čase, keď nájomca\npožiadal prenajímateľa o prevod vlastníctva bytu, musel byť prenajímateľ osobou podľa § 29 ods. 7,\nods. 8 zákona o vlastníctve bytov. Ak ňou bol, vznikla mu povinnosť previesť byt nájomcovi. Táto jeho\npovinnosť ale mohla prejsť na inú osobu, ktorá už nie je osobou podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona\no vlastníctve bytov. O prevod vlastníctva bytu požiadali K. B., ktorý bytový dom nadobudol v privatizácii,\nteda bol osobou podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov. Podľa jeho názoru, došlo k zákonnej\nsukcesii podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže povinnosť previesť byt je nerozlučne spätá\ns existenciou nájomného vzťahu a môže existovať iba v rámci tohto vzťahu. Ide teda o povinnosť,\nktorá prechádza zo zákona na nadobúdateľa nehnuteľnosti a prešla na žalovaného. Žalovaný pritom\no existencii tejto povinnosti musel vedieť, s ohľadom na spory, ktoré viedol v súvislosti s nadobudnutím\nbytového domu, ako aj s ohľadom na spôsob, akým bytový dom nadobudol, z predchádzajúcich sporov aj\nzo znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva, ktorý bol vyhotovený v dedičskom konaní. Uvedená\nsporná otázka bola vyriešená právoplatne v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod\nsp. zn. 13C/131/2004 tak, že žalovaný je nositeľom povinnosti previesť vlastníctvo bytu nájomcom.\nPoukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný sa už od prvej kúpy bytového domu správal ako jeho vlastník,\nešte v roku 2010 podpisoval nájomné zmluvy na byty v bytovom dome, dal mu výpoveď z nájmu bytu\na musel sa proti tejto výpovedi a vyprataniu bytu brániť žalobou na súde. Zápis žalovaného ako vlastníka\ndo katastra nehnuteľností bol sporný už od roku 2003 a on sa dostal do situácie, keď nevedel, voči\nkomu má svoje právo uplatňovať. Tento stav žalovanému vyhovoval, keďže vystupoval ako vlastník\nviacerých bytov v bytovom dome, viacerým obyvateľom dal výpovede z nájmu bytu a dokonca ich žaloval\no vypratanie, sám užíval niektoré z bytov, ďalšie dal do nájmu iným osobám a užíval aj priľahlý pozemok\nparcela číslo KN-C 392/12, na ktorom postavil a prevádzkoval autoumyvárku na pozemku parcela číslo\nKN-C 392/15, autobazár a predajňu na pozemku parcela číslo KN-C 392/14.\n\n4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 7. 10. 2024, uviedol,\nže v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení ku žalobe. Poukázal na to, že\nžalobca uvádza, že s pôvodným vlastníkom bytového domu uzatvoril nájomnú zmluvu, avšak v žalobe\nabsentujú skutkové tvrdenia, ktoré by mali preukazovať vznik a existenciu nájomného vzťahu. Žalobca\nnetvrdil formu a spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy, ani nešpecifikoval jej podstatné náležitosti. Taktiež\nnamietal skutočnosť, že žalobca nepredložil žiadosť o odkúpenie bytu z roku 1999. Skutočnosť, tvrdená\nžalobcom, že v podaní žaloby mu bránilo sporné vlastníctvo, nie je pravdivá. Žalobca mal možnosť podať\nžalobu rovnako ako ostatní nájomcovia bytového domu riadne a včas, v premlčacej lehote. Žalobca\nuviedol, že mal vedomosť o tom, že platnosť kúpnej zmluvy medzi ním a K. B. je sporná, preto mal\nmožnosť žalovať K. B. rovnako ako ostatní žalobcovia. Z dôvodu právnej istoty mohol pritom žalovať jeho\nspoločne s K. B.. Poukázal tiež na to, že nehnuteľnosť kúpil v dobrej viere, že je nezaťažená akýmikoľvek\nťarchami a právami tretích osôb, pred podpisom zmluvy nemal žiadnu vedomosť o žiadostiach nájomcov\no prevod bytov a nemal dokonca ani vedomosť o tom, že takáto povinnosť vyplývajúca zo zákona\nexistuje. Za nehnuteľnosť zaplatil riadnu kúpnu cenu, pričom trvalo takmer 20 rokov, počas ktorých žil\nv právnej neistote ohľadne jeho vlastníctva bytového domu. Nakoniec si musel bytový dom kúpiť aj\ndruhýkrát a zaplatiť zaň opätovne kúpnu cenu. Po kúpe nehnuteľnosti využil všetky právne prostriedky\nk tomu, aby chránil svoj majetok a investíciu. Poukázal tiež na článok 4 kúpnej zmluvy, v ktorom\npredávajúci výslovne prehlásil, že žiaden z nájomcov bytového domu nepožiadal o prevod vlastníckeho\npráva k bytu.\n5. Advokát žalobcu na pojednávaní trval na skutočnostiach, uvedených v písomných podaniach. Uviedol,\nže žiadosť právnej zástupkyne žalobcu na odkúpu bytu bola doručovaná na adresu bydliska K. B..\nV záverečnej reči navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca\npreukázal všetky predpoklady na to, aby mohlo byť žalobe vyhovené. Skutočnosť, že bol nájomcom\nbytu, preukázal okrem svojej výpovede aj evidenčnými listami. Hoci aj písomnou nájomnou zmluvou\nnedisponuje, zo skutočnosti, že mu Interhotely, š. p., a neskôr L. B. vypočítali a určili nájomné je zrejmé,\nže bol nájomcom bytu. Uviedol, že žalobca síce nedisponuje dokladom o zaslaní žiadosti o prevod bytu\nz roku 1999, vypovedal však, že žiadal o prevod vlastníctva bytu spolu s ostatnými nájomcami bytov.\nO skutočnosti, že žiadal o prevod vlastníctva bytu, svedčí aj obsah predsporovej výzvy, ktorú v jeho\nmene napísala D. F. v roku 2003. Preto je potrebné prihliadať aj na túto predsporovú výzvu, z ktorej\nobsahu je zrejmé, že advokátka v mene žalobcu požiadala L. B. o prevod vlastníctva bytu. Ak by súd\nprihliadol na námietku premlčania, vytvoril by sa extrémne nespravodlivý stav pre žalobcu. Žalovaný by\nmal prospech z toho, že spolu s L. B. v roku 2003 zavinili uzavretie protiprávneho úkonu a následne takýto\nstav opakovanými žalobami a podaniami žalovaný udržiaval. Bolo by nespravodlivé, aby z takéhoto\nporušenia práva a zákona získal žalovaný pre seba nejaké benefity.\n6. Advokát žalovaného na pojednávaní trval na skutočnostiach, uvedených v písomných podaniach.\nV záverečnej reči navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že existencia nájomného vzťahu\nku dňu zaslania žiadosti o prevod vlastníctva bytu je sporná. Žalobca uviedol, že nájomnú zmluvu\nuzatváral len s Interhotelmi a napriek tomu, že nevedel popísať jej obsahové náležitosti, s ohľadom\nna existenciu evidenčného listu predpokladá, že dohoda uzavretá bola. Žalobca však uviedol, že sa\ndomnieval, že nájomná zmluva je dohodnutá na dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu k Interhotelom,\nktorý skončil v roku 1994. Žalobca výslovne uviedol, že s L. B. nikdy žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvoril.\nKu dňu podania žiadosti o odkúpu bytu, resp. predspororovej výzvy už preto neexistoval nájomný vzťah.\nPoukázal tiež na to, že v žalobe bolo tvrdené, že žiadosť o prevod vlastníctva bytu mala byť zaslaná\nv roku 1999, čo však žalobca nepotvrdil, dokonca to sám spochybnil. Advokát žalobcu tvrdil, že nárok\nodvodzuje od výzvy, ktorú zaslala D. F., pričom v tomto prípade by sa jednalo o zmenu podstatných\na rozhodujúcich skutkových tvrdení. V čase, kedy mala byť splatná povinnosť L. B. previesť vlastníctvo\nbytu, bol žalobca zastúpený právnou zástupkyňou, mal vedomosť, že iní nájomcovia v bytovom dome\npodali žaloby, dokonca jeho rodinný príslušník takúto žalobu podal. Bol si teda vedomý, že takúto\npovinnosť mal a že ak si chcel právo k bytu uplatniť, mal si ho uplatniť v nejakej dobe. Aj v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10C/151/2004 žalobca potvrdil, že mal vedomosť, že vtedajším vlastníkom\nbytového domu je L. B., nakoľko kúpna zmluva uzavretá so žalovaným mala byť, podľa jeho názoru,\nabsolútne neplatná. Žalobcovi teda nič nebránilo, aby žalobu riadne a včas podal. Poukázal tiež na\nskutočnosť, že v čase keď D. F. zasielala výzvu, teda 10. 3. 2003, bola už uzatvorená kúpna zmluva\nmedzi L. B. a žalovaným. V tom čase ešte neexistoval protest prokurátora ani žiadna domnienka\no neplatnosti kúpnej zmluvy. Žaloba by teda bola nedôvodná aj z dôvodu, že výzva bola zasielaná v čase\n\npo uzatvorení kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby takmer 20 rokov nie je na mieste\nnamietať rozpor s dobrými mravmi.\n7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa pre Interhotely Ružomberok vyučil, potom tam\naj pracoval. Na radu jeho matky si hľadal byt, ktorý mu dňa 10. 2. 1993 bol pridelený. Postupoval\nv dobrej viere, že všetko robia správne. Nebolo jeho chybou, že sa to premlčalo, bolo to chybou právnej\nzástupkyne. Bol mu pridelený byt číslo XX E. X. H., garsónka. Od začiatku až doposiaľ býva v tom\nistom byte. O predaj bytu žiadal pána B., potom to už riešila advokátka. Podľa jeho názoru, žiadal\no odkúpu bytu aj žalovaného. Nájomnú zmluvu uzavrel s Interhotelmi Ružomberok. S pánom B. písomná\nnájomná zmluva nebola. Dohodli sa na mesačnom nájomnom, doba trvania nájmu nebola určená.\nPodľa jeho názoru, ak by prestal pracovať v Interhoteloch, musel by z bytu odísť. Jeho pracovný pomer\nv Interhoteloch skončil v roku 1993 alebo 1994, potom mal pracovnú zmluvu s pánom B. asi 2 roky.\nPo roku 1994 začal pracovať inde. Podľa jeho názoru, sa nájomný vzťah neskončil, lebo vtedy už mal\npodanú žiadosť o prevod bytu. Nevedel sa presne vyjadriť, kedy podal žiadosť o prevod bytu pánovi\nB., asi to bolo v roku 1999. Nepamätal si, komu žiadosť odoslal. Nevedel sa vyjadriť k výzve advokátky\nz roku 2003. Výzvu len podpísal, advokátke dôveroval. Na skutočnosť, že požiadal o odkúpu bytu v roku\n1999, usudzoval z toho, že si ju podali aj ostatní. Žalobu si nepodal preto, že veril D. F.. Informácie\no kúpe bytu z roku 1999 má zrejme od svojej matky alebo otca. Spoliehal sa na to, že bude precedens\na potom to už pôjde. Jeho mama bola jednou z tých piatich žalobcov, ktorí zažalovali aj v minulosti. Vedel\nteda, že prebiehajú konania o splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode bytu. Nevedel sa vyjadriť\nk tomu, ako naložil s odpoveďou okresného úradu v roku 2016.\n8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovné skutkový\nstav:\n9. Podľa výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne Liptovský Mikuláš, je žalovaný výlučným\nvlastníkom bytov a nebytových priestorov, vrátane bytu číslo XX na X. H. I. I. J. X, v stavbe bytového\ndomu súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 392/3 ako\naj pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 392/3, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,\no výmere 388 m2.\n10. Žalobca dňa 10. 2. 1993 požiadal Interhotel Ružomberok, š. p., o pridelenie podnikovej garsónky na\n3. poschodí v bytovke pri Hoteli Jánošík. Na žiadosti sa Interhotel Ružomberok, š. p. vyjadril, že súhlasí\ns pridelením bytu po uvoľnení.\n11. Dňa 1. 10. 1993 bol vystavený Ing. Bajnokom evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu\nžalobcovi na byt číslo XX na X. H. B. M. J. H. X, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a predsiene.\n12. Dňa 10. 3. 2003 D. N. F. adresovala L. K. B. – B and MK TRADING CORPORATION predsporovú\nvýzvu, v ktorej mu oznámila, že jej žalobca udelil plnú moc na zastupovanie vo veci uzavretia zmluvy\no prevode vlastníctva bytu, o odpredaj ktorého ho v roku 1999 požiadal, a súčasne ho požiadala, aby\nsi uvedenú povinnosť splnil a uzatvoril s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu v lehote do 31.\n3. 2003.\n13. Žalobca listom zo dňa 30. 3. 2016, adresovaným Okresnému úradu Žilina, požiadal v zmysle\nustanovenia § 29 zákona o vlastníctve bytov o prevod vlastníctva garsónky na 3. poschodí v bytovom\ndome D. E. J. XXXX/X I. C. A. ako aj o prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu,\nna príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemku prislúchajúcemu k domu. Okresný úrad Žilina\nžalobcovi dňa 19. 4. 2016 oznámil, že až po právoplatnom skončení dedičského konania po L. B.\na v prípade, že dedičstvo po ňom pripadne Slovenskej republike a jeho dočasným správcom sa stane\nOkresný úrad Žilina, mu bude možné dať kvalifikovanú odpoveď na žiadosť.\n14. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 15. 9. 2011, číslo\nPO-6160/2011/Sl zamietol odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Žiline zo dňa\n1. 7. 2011, číslo Vo-34/2003-Sl(Pd) zamietol a rozhodnutie potvrdil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia,\nSpráva katastra Liptovský Mikuláš povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na\nzáklade kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim v 1. rade L. K. B. - B and MK TRADING\nCORPORATION a v 2. rade L. K. B. a kupujúcim D. F. dňa 11. 4. 2003 pod V 685/2003. Napadnutým\n\nrozhodnutím Katastrálny úrad v Žiline vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský\nMikuláš a rozhodnutie Správy katatra Liptovský Mikulá zo dňa 11. 4. 2003, V685/2003 zrušila a vec vrátil\nna ďalšie konanie. Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 3. 6. 2014, sp. zn. 3S/209/2011, zamietol\nžalobu žalovaného proti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. 11.\n2015, sp. zn. 10Sžr/134/2014, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. 6. 2014,\nč. k. 3S/209/2011-126. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 4. 7. 2017, č. k. III.\nÚS/193/2017-43, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/134/2014 zo dňa\n30. 11. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 18. 3. 2021, sp.\nzn. 1S/37/2018 žalobu proti žalovanému Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO-6160/2011-Sl zo dňa 15. 9. 2011 zamietol.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. 4. 2023, sp. zn. 3Svk/7/2021 konanie\no kasačnej sťažnosti žalobcu v konaní proti žalovanému Úradu geodézie, kartografie a katastra proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 3. 2021, č. k. 1S/37/2018-282, zastavil.\n15. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením o dedičstve, vydaným v dedičskej veci po poručiteľovi\nL. K. B., zomrelom dňa 2. 2. 2011, vedenej pod sp. zn. 6C/157/2011, potvrdil nadobudnutie dedičstva\npo poručiteľovi, okrem iného aj obytného domu súpisné číslo XXXX I. C. A. postaveného na pozemku\nzapísanom ako parcela číslo KN-C 392/3 a pozemkov zapísaných ako parcela číslo KN-C 392/3, druh\npozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 388 m2 parcela číslo KN-C 392/12, druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2119 m2, parcela číslo KN-C 392/14, druh pozemku zastavaná\nplocha a nádvorie, o výmere 166 m2 a parcela číslo KN-C 392/15, druh pozemku zastavaná plocha\na nádvorie, o výmere 76 m2, z titulu odúmrte v celosti Slovenskej republike a súčasne, v zmysle článku\nII. uznesenia, štát podľa § 472 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za účelom uhradenia peňažného dlhu\nporučiteľa prenechal celé dedičstvo veriteľovi D. F., ktorý dedičstvo prijal a zaviazal sa zaplatiť štátu\nrozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku a výškou svojej pohľadávky.\n16. L. K. B. - B and MK TRADING CORPORATION ako predávajúci 1. a L. K. B. ako predávajúci\n2. uzavreli dňa 21. 3. 2003 kúpnu zmluvu so žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj\nbytového domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcela číslo KN-C 392/3 a pozemkov\nparcely čísla KN-C 392/3 a 392/12 v katastrálnom území C. A.. V článku 4 zmluvy predávajúci prehlásili,\nže na bytový dom sa nevzťahuje povinnosť uzavrieť s nájomcom bytu alebo nebytového priestoru zmluvu\no prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru podľa zákona 182/1993 Z. z. alebo povinnosť\nodpredať nájomcovi byt alebo nebytový priestor, pozemok zastavaný domom alebo priľahlý pozemok za\nmaximálnu cenu podľa zákona číslo 182/1993 Z. z., najmä podľa § 17 ods. 2, 3, § 18, § 18a a 18b tohto\nzákona a že žiaden z nájomcov predmetného bytového domu nepožiadal o prevod vlastníctva bytu alebo\nnebytového priestoru v tomto bytovom dome, že sa proti nemu nevedie žiadne súdne ani iné konanie\ntýkajúce sa splnenia si prípadnej povinnosti predávajúceho uzavrieť s nájomcom zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v tomto bytovom dome a že so žiadnym z nájomcov bytov\nalebo nebytových priestorov neuzavrel zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo\nnebytového priestoru.\n17. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/151/2004, v právnej\nveci žalobcu A. B. proti žalovanému D. F. o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu súd zistil, že dňa\n24. 5. 2004 bola doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď žalovaného z nájmu\nbytu je neplatným právnym úkonom. V žalobe žalobca, okrem iného, tvrdil, že žalovaný nadobudol\nvlastnícke právo k bytovému domu kúpnou zmluvou od Ing. Františka Bajnoka – B and MK TRADING\nCORPORATION, ktorá je, podľa jeho názoru, neplatná, nakoľko ňou bol porušený zákon o vlastníctve\nbytov, keďže predávajúci nemohol previesť vlastníctvo bytového domu na žalovaného, ale mal povinnosť\nodpredať byty nájomníkom, ktorí ho o to požiadali. K žalobe priložil listinu, vyhotovenú žalovaným dňa\n22. 2. 2004, označenú ako vypratanie bytu, adresovanú osobe G. B., v ktorej je uvedené, že podľa jeho\nevidencie užíva byt číslo XX E. X. H. B. M. O. J. XXXX E. D. E. I. C. A. bez právneho dôvodu.\n18. Podľa § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3\npísm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov\nodo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. To platí aj o vlastníkoch domov uvedených v\n§ 17 ods. 3 písm. g) a h). Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti\ntohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu\ndo dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty\n\npodať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť\ncenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.\n19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, keďže žalovaný\nvzniesol proti žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania, ktorej dôvodnosť bola v konaní\npreukázaná. Súčasne súd nemal preukázané, že by vznesenie námietky premlčania žalovaným bolo,\ntak ako to tvrdil žalobca, výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal voči žalovanému uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Skutkovo\nžalobu odôvodnil tým, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca (L. K. B.) si nesplnil zákonnú povinnosť\nvyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, keďže v lehote dvoch rokov od\ndoručenia žiadosti mu vlastnícke právo k bytu na základe jeho žiadosti o prevod vlastníctva bytu\nnepreviedol. Medzi stranami sporu bola sporná existencia nájomného vzťahu, z ktorého si žalobca\nvyvodzoval svoj nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, zaslanie žiadosti o uzavretie\nzmluvy o prevode vlastníctva bytu z roku 1999, pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore. Z dôvodu\nžalovaným vznesenej námietky premlčania bola sporná aj včasnosť uplatnenia nároku na súde, a to pre\nspornosť súladnosti uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi.\n23. Podľa ustálenej judikatúry, napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n5Cdo/265/2009, premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť\nmožno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním\nprávo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej\nvymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd nemôže premlčané právo priznať. Základným účelom inštitútu\npremlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili\nsvoje práva (nároky), a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú\ndobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv\na im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená\nosoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe\noprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým spôsobiť stav, že oprávnená osoba sa nemôže s\núspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom\nsúdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods.\n1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí konajúci súd viesť k tomu, aby prednostne\nposúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto\npostup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.\nZ dôvodu hospodárnosti konania sa preto súd prioritne zaoberal žalovaným vznesenou námietkou\npremlčania. Medzi stranami sporu v podstate nebolo sporné, že žalobca si žalovaný nárok uplatnil na\nsúde po uplynutí premlčacej doby. Žalobca v žalobe tvrdil, že požiadal právneho predchodcu žalovaného\no uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v roku 1999. Uvedenú žiadosť v listinnej podobe však ako\ndôkaz nepredložil. Pri svojom výsluchu uviedol, že na skutočnosť, že požiadal o prevod vlastníctva bytu\nv roku 1999, usudzuje z toho, že tak učinili aj ostatní nájomcovia bytov v bytovom dome. Žalobca však\npredložil predsporovú výzvu zo dňa 10. 3. 2003, vyhotovenú v jeho mene D. N. F., adresovanú L. K. B. –\nB and MK TRADING CORPORATION, ktorou opätovne požiadal o splnenie povinnosti uzatvoriť zmluvu\no prevode vlastníctva bytu. Uvedenou výzvou žalobca nepochybne požiadal vtedajšieho vlastníka\nbytového domu o prevod vlastníckeho práva k bytu, pričom doručením výzvy začala plynúť vlastníkovi\nbytového domu dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu. Keďže žiadosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu dňa 13. 3. 2003, čo mal súd preukázané podacím lístkom, do sféry dispozície\nvlastníka bytového domu sa dostala najneskôr dňa 16. 3. 2003 (prihliadajúc k obvyklej dĺžke poštovej\nprepravy). Od uvedeného dátumu potom začala plynúť dvojročná lehota na splnenie povinnosti uzavrieť\n\nzmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá uplynula dňa 16. 3. 2005. Premlčacia doba na uplatnenie\npráva na súde začala následne žalobcovi plynúť nasledujúcim dňom, t. j. 17. 3. 2005 (kedy si mohol\nprávo uplatniť na súde po prvý raz) a uplynula po troch rokoch, t. j. 17. 3. 2008. Žaloba teda bola\npodaná na súde po uplynutí premlčacej doby, a to po uplynutí viac ako 16 rokov. Pokiaľ ide o doručenie\nžiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 10. 3. 2003, táto bola doručovaná na adresu bydliska L. K.\nB., ktorá vyplývala z kúpnej zmluvy zo dňa 21. 2. 2003. Na záver, vo vzťahu ku doručovaniu žiadosti,\nsúd uvádza, že hoci aj dňa 21. 2. 2003 L. K. B. uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom\nktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytovému domu, vecnoprávne účinky zmluvy ku dňu doručenia\nžiadosti o prevod vlastníckeho práva k bytu ešte nenastali, nakoľko vklad do katastra nehnuteľností bol\npovolený až dňa 11. 4. 2003. Už len okrajom súd uvádza, že žiadosť žalobcu o prevod bytu zo dňa 30. 3.\n2016, adresovaná Okresnému súdu Žilina, bola nielenže adresovaná subjektu, ktorý v tom čase nebol\nvlastníkom bytového domu, ale aj vo vzťahu k uplatneniu prípadného nároku na základe tejto žiadosti\nby už bol nárok premlčaný (keďže k uplynutiu dvojročnej lehoty na splnenie povinnosti by došlo dňa 2.\n4. 2018 a k uplynutiu premlčacej doby 3. 4. 2021).\n24. Žalobca sa v konaní proti žalovaným vznesenej námietke premlčania bránil jej rozpornosťou\ns dobrými mravmi. Odôvodňoval to najmä skutočnosťou, že žalovaný udržiaval stav neistoty vlastníctva\nk bytovému domu tým, že opakovane napádal rozhodnutia príslušných orgánov o neplatnosti kúpnej\nzmluvy, ktorou mal vlastníctvo k bytovému domu nadobudnúť. Z uvedeného dôvodu nevedel, voči\nkomu si má nárok na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu uplatniť. Súd\ndôvodnosť žalobcovej argumentácie preukázanú nemal. Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/265/2009: „Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní\núčastníkom konania opodstatnene vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke,\nnemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút dobrých mravov\nje zákonným inštitútom a prispieva k istote v právnych vzťahoch. Za špecifických okolností však\nvýkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť konaním umožňujúcim poškodiť\ndruhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému\nby zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom\nv porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje\nprávo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je\npotrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená\na nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami,\nrozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase\nuplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite,\naby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť\nnámietku premlčania.“ Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n7Cdo/507/2014: „Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi\nnezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona –\nt. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných\nzásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt – právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri\nskúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník\nkonania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\npostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus\niura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri\nvzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z\nneho vyplývajúcich.“ Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n3Cdo/441/2013: „Zásada výkonu práv v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý\nv odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona; pojem dobrých mravov nemožne totiž\nvykladať len ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale tiež\nako morálne meradlo pre použiteľnosť právnych noriem. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto\nnamieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným\na teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie\nnámietky premlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom\nzneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie §\n3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu\nmožnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie\nje, požadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých\na vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia\n\npráva v neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému\nby nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým\npostihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo\nvčas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je\ndosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou\nmotiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto\nokolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah\ndo princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie\núčinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce\nindividuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. V prejednávanej veci je dovolací\nsúd zhodného názoru ako súd odvolací, že z okolností daného prípadu nevyplýva, že by uplatnenie\nnámietky premlčania žalovaným bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca od podania výzvy na prevod\nnebytového priestoru do jeho vlastníctva uplatnenej ešte v roku 1992 mal dostatok času k tomu, aby\nprávo na splnenie povinnosti žalovaným uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového\npriestoru uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, keď naviac ešte zákonom č. 182/1993\nZ.z. sa mu takáto možnosť výrazne predĺžila (§ 29 ods. l). Žalobca svojím až ľahostajným postojom\nsa sám dostal do danej situácie a tým sa vystavil právnym dôsledkom, spočívajúcim v premlčaní\njeho práva na uplatnenie splnenia povinnosti žalovaným uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva\nnebytového priestoru. Odvolací súd správne vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nepovažoval\nskutočnosť, že žalobca sa niekoľko rokov zdržiaval v zahraničí a že nebytový priestor neužíval, za takého\nvýnimočného charakteru, ktorá by bola výrazom zneužitia tohto práva. Za takúto nemožno považovať\nani okolnosť, že žalovaný k dvom nájomcom nebytových priestorov prípadne postupoval inak ako voči\nžalobcovi a zmluvu o prevode vlastníctva s nimi uzavrel.“ Prihliadajúc k uvedeným právnym názorom\nmal súd preukázané, že vznesenie námietky premlčania žalovaným nepredstavovalo výkon práva\nv rozpore s dobrými mravmi. Súd nemal preukázané, že vznesenie námietky premlčania žalovaným\nby bolo výrazom zneužitia práva v neprospech žalobcu. Súd tiež nemal preukázané, že by uplynutie\npremlčacej doby zavinil žalovaný. Naopak, márne uplynutie premlčacej doby spôsobil žalobca svojím\nbenevolentným prístupom, spoliehajúc sa na to, že nárok si uplatnili niekoľkí nájomcovia v bytovom\ndome a že v prípade ich úspechu v súdnych sporoch sa ich úspech vztiahne aj na neho. Žalobca mal\nvedomosť o uplatnení nárokov na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na\nsúde niekoľkými nájomcami bytov v bytovom dome, vrátane jeho rodičov, čo potvrdil pri svojom výsluchu.\nŽalobca však nepostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti, v súlade so zásadou, že\nprávo patrí bdelým, keďže bez dostatočného a primeraného dôvodu sa spoľahol na to, že v prípade\núspechu nájomcov bytov, ktorí si svoje nároky uplatnili na súde, bude zmluva o prevode vlastníctva\nbytu uzavretá vlastníkom bytového domu aj s ním. Hoci žalobca tvrdil, že nevedel, voči komu si má\nnárok uplatniť, v konaní, vedenom pod sp. zn. 10C/151/2004, uvádzal, že kúpnu zmluvu, uzavretú medzi\nL. K. B. a žalovaným považuje za neplatnú. V období plynutia lehoty na splnenie povinnosti previesť\nvlastníctvo k bytu teda sám žalobca tvrdil, že za vlastníka bytového domu považuje naďalej L. K. B..\nNapriek uvedenej skutočnosti si voči nemu nárok na splnenie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu na súde neuplatnil. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný opakovane napádal\nrozhodnutia príslušných orgánov týkajúce sa vlastníctva bytového domu, nemôže byť skutočnosť, že\nžalovaný využíval právne prostriedky, prislúchajúce mu v zmysle príslušných predpisov, hodnotená\nv jeho neprospech. Napokon, bol to jedine žalobca, kto mohol ako aktívne vecne legitimovaný subjekt\nna podanie žaloby o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu docieliť spočívanie\nplynutia premlčacej doby, a to uplatnením nároku na súde.\n25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj\nbez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n27. Keďže v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, súd mu voči žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde\nLiptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.\nPodľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané.\nPodľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania\n(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka\nkonania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno\nodôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo\nveci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno\nmeniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,\nak:\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {"stav": {"sz": "7Co/44/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "ff25d352-fc66-4e9c-8710-c661dd85f2c9:ee745a2d-e755-4504-99c7-3768d1d24ada", "datum": "2025-12-09", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}