Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21Csp/2/2023 z 11. 7. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. júla 2024, sp. zn. 21Csp/2/2023, ECLI:SK:OSLM:2024:6123361297.2
Okresný súd Liptovský Mikuláš | 21Csp/2/2023 | ECLI:SK:OSLM:2024:6123361297.2 | 2024-07-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z., § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., § 559 ods. 2 OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 zákona č. 87/1995 Z. z., § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca968cb4-d0d6-4bc3-9abd-7cf9cdf03510
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:6123361297.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Liptovský Mikuláš
21Csp/2/2023
6123361297
11. 07. 2024
JUDr. Daniel Marcián
ECLI:SK:OSLM:2024:6123361297.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Orange
Slovensko, a.s., IČO : 35697270, so sídlom Metodova 8, Bratislava - Ružinov, zastúpený spoločnosťou
Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 28, Bratislava - Ružinov, IČO : 35855673 proti
žalovanému : A. B., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX, o zaplatenie sumy 100,13 eur
s príslušenstvom, takto
rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 89,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 89,13 eur od 31. 7. 2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 78,09 %, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica 13. 7. 2023, a následne 27. 10. 2023 postúpenou
na tunajší súd sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo
výške 100,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 100,13 eur od 31. 7. 2022
do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu č. A19041060,
na základe ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve. Tým, že
žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 100,13
eur, porušil zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorom ho vyzval na
úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb predstavuje
celkovo sumu 100,13 eur. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani len čiastočnou
úhradou pohľadávky. Žalobca si voči žalovanému tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania z celkovej
dlžnej sumy v súlade so zmluvou, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31. 7. 2022.
2. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného možno
povedať, že skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, tunajší súd podľa § 297 písm. b) CSP
(zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu
nenariadil pojednávanie. Dňa 20. 6. 2024 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol
verejne vyhlásený 11. 7. 2024.

3. Na zistenie relevantného skutkového stavu súd vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté pripojené
listinné dôkazy (žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.)
4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 31. 1. 2022
(č.l. 14 - 15 spisu) vyplynulo, že žalobca a žalovaný uvedeného dňa uzatvorili zmluvu, v rámci ktorej
sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť SIM kartu č. : 8942101 180024231287, ktorej zodpovedalo
telefónne číslo : XXXXXXXXXX a účastnícky program Go 30 eur so službami CLIP, Roaming, Prístup
k internetu, s tým, že sprístupnenie týchto služieb žalovanému vykoná žalobca aktivovaním pridelenej
SIM karty v sieti bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy o po uhradení aktivačného poplatku
podľa platného Cenníka žalovaným, spravidla do 24 hodín. Žalovaný sa zaviazal uhradiť aktivačný
poplatok v cene podľa Cenníka. Účastníci zmluvy si ďalej dojednali, že ceny služieb a súvisiacich
plnení sú uvedené v platnom Cenníku, v členení podľa účastníckych programov. Uvedená zmluva tiež
obsahovala dojednanie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú
okrem Všeobecných podmienok poskytovania verejných telekomunikačných služieb prostredníctvom
verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. aj Cenník služieb žalobcu.
5. Z faktúry č. 5665455348, vyhotovenej 1. 3. 2022 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že žalobca písomne vyhotovil
pre žalovaného faktúru s uvedeným číslom (k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX), v ktorej mu vyúčtoval
sumu 56,13 eur (aj s DPH) za položku - Mesačný poplatok Go 30 eur, za obdobie od 31. 1. 2022 do 26.
3. 2022, a sumu 11 eur (aj s DPH) za položku - Aktivácia SIM karty, teda spolu celkovo (aj s DPH) sumu
67,13 eur. Splatnosť uvedenej faktúry bola určená k 15. 3. 2022.
6. Z faktúry č. 5669850636 (č.l. 13 spisu), vyhotovenej 29. 3. 2022 vyplynulo, že žalobca písomne
vyhotovil pre žalovaného faktúru s uvedeným číslom (k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX), v ktorej mu
vyúčtoval sumu 33 eur (aj s DPH) k položke - Mesačný poplatok Go Safe a Extra, za obdobie od 27. 3.
2022 do 26. 4. 2022. Splatnosť tejto faktúry bola určená k 12. 4. 2022.
7. Z listiny označenej ako : „Pokus o pokonávku“ z 20. 6. 2022 (na č.l. 11 spisu) vyplynulo, že žalobca
vyhotovil pre žalovaného listinu s uvedeným dátumom, v ktorej mu oznámil, že v súčasnosti eviduje
voči nemu pohľadávku v celkovej výške 134,01 eur, ktorá suma pozostáva z neuhradených faktúr za
poskytnuté elektronické telekomunikačné služby v celkovej výške 100,13 eur, v zmysle uzatvorenej
zmluvy, a trov právneho zastúpenia vo výške 33,18 eur, s tým, že ho vyzval uhradiť dlh najneskôr do
30. 7. 2022.
8. Za nesporné (pre nepopretie zo strany žalovaného podľa § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) bolo
možné mať (implicitné) skutkové tvrdenia žalobcu, že vyššie uvedené dve faktúry boli žalovanému
doručené ešte pred nadobudnutím splatnosti, a že neboli ani sčasti žalovaným uhradené, a taktiež,
že žalovanému bola pred lehotou určenou na plnenie podľa tejto listiny, doručená aj listina - Pokus
o pokonávku z 20. 6. 2022.
9. V súvislosti s nespornosťou skutkových tvrdení žalobcu pre nepopretie zo strany žalovaného (podľa §
151 CSP v spojení s § 300 CSP) považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva,
v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno
popretia tvrdení protistrany, avšak uvedená výnimka platí len vo vzťahu k obsahu spotrebiteľských zmlúv,
teda k nekalým (neprijateľným) podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu ku
všetkým ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom
spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi)
nijako osobitne neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle slovenského vnútroštátneho práva
(podľa § 150 a § 151 CSP v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany
zaťažuje spotrebiteľa tak ako každú inú stranu v civilnom spore. Prípadný argument poukazujúci na
ustanovenie § 295 CSP (podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a ktoré dôkazy súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí)
v tomto prípade neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania, a dokazovanie
prichádza do úvahy až potom, ak nemožno určité stranou sporu realizované skutkové tvrdenie vyhodnotiť
ako nesporné (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK 2016, Števček a kolektív, str. 1030 - 1031, ale tiež aj
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp. zn. : 17Co/364/2017.)

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných hmotnoprávny ustanovení.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. - o elektronických komunikáciách (účinného v čase
uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ďalej len „ZEK“) zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti
alebo poskytovať príslušné služby.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase
uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb , ďalej len „OZ“) dlh musí byť
splnený riadne a včas.
15. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba E. F. G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“.) To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledovnými úvahami.
25. Žalobca a žalovaní uzatvorili 31. 1. 2020 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A19041060
podľa § 44 ods. 1 ZEK, pretože v tejto zmluve sa žalobca zaviazal zabezpečiť žalovanému pripojenie
k verejnej sieti a poskytovať mu ďalšie dojednané služby, a žalovaný sa mu zase zaviazal zaplatiť cenu
(odplatu) za takto poskytnuté služby.
26. Žalovaný však v rozpore s ustanovením § 43 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, §
559 ods. 2 OZ a obsahom uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb z 31. 1. 2022 riadne

a včas nezaplatil žalobcovi v tejto zmluve (aj v spojení s platným Cenníkom služiebžalobcu) dojednanú
cenu (odplatu) za poskytnuté verejné služby telekomunikačného charakteru, ktoré predstavovali hlavný
predmet plnenia podľa tejto zmluvy, a ktoré boli vyúčtované vo vyššie uvedených dvoch faktúrach (vo
faktúre č. 5665455348 vo výške 56,13 eur, aj s DPH - Mesačný poplatok Go 30 eur a vo faktúre č.
5669850636 v sume 33 eur, aj s DPH - Mesačný poplatok Go Safe Extra), a preto súd žalobe podľa § 43
ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) ZEK, § 559 ods. 2 OZ a ustanoveniami tejto zmluvy o poskytovaní
verejných služieb (aj v spojení s Cenníkom žalobcu) v tejto časti žaloby, t.j. pre sumu 89,13 eur vyhovel.
27. Zmluva o poskytovaní verejných služieb však súčasne napĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ,
teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda
ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške 11 eur,
tak súd tento nárok žalobcovi nepriznal, pretože v dojednaní o tomto poplatku videl tzv. neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ súd videl v tom, že toto zmluvné dojednanie o poplatku
za aktiváciu SIM karty vo výške 11 eur spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože uvedená suma 11 eur za službu aktivovanie SIM
karty je neprimerane vysoká, vzhľadom k povahe služby (aktivácia SIM karty ako jednoduchý úkon),
za ktorý sa tento poplatok vo výške 11 eur požaduje, teda k hodnote protiplnenia zo strany žalobcu.
V prípade poplatku za aktiváciu SIM karty pritom ide vo svojej podstate o klasický poplatok, a teda nie
o cenu (odplatu) za poskytnuté verejné služby telekomunikačnej povahy, ktoré sú hlavným predmetom
plnenia podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 ZEK (a ktorá cena tiež býva
nesprávne označovaná operátormi ako poplatok). V tomto prípade pritom niektorej z výnimiek nebolo
možné uvažovať o výnimke pre definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1, druhej
vety OZ, keďže v dojednaní o poplatku za aktiváciu SIM karty nešlo o zmluvnú podmienku, ktorá by
sa týkala hlavného predmetu plnenia, resp. primeranosti jeho ceny (išlo o súvisiacu, vedľajšiu službu.)
Takisto nebolo možné uvažovať o výnimke z neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1,
druhej vety OZ spočívajúcej v individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky, pretože zmluvné
dojednanie o poplatku za aktiváciu SIM karty (jeho výška) bola upravená len v Cenníku žalobcu, ktorý
je svojou povahou jeho interným dokumentom (v samotnej zmluve o poskytovaní verejných služieb bol
pritom tento poplatok upravený len, čo do základu a pokiaľ ide o výšku, odkazom na Cenník žalobcu,
na ktorý je inde v zmluve odkazované len cez tzv. inkorporačnú doložku, podľa ktorej Cenník má tvoriť
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy) pričom z povahy takéhoto Cenníka je však zrejmé, že išlo o text,
s ktorým sa síce mal možnosť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy oboznámiť, avšak prakticky, vzhľadom
na charakter obdobných cenníkov poplatkov nemohol ovplyvniť jeho obsah, a preto podľa § 53 ods. 2 OZ
nemôže byť považované toto zmluvné ustanovenie za individuálne dojednané. Navyše, žalobca vlastne
ani len nepredložil tento cenník, pričom podľa § 53 ods. 3 OZ platí, že pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Žalovaný nepreukázal predložením tohto cenníku opak, teda že v danom prípade išlo o takú
formuláciu zmluvného dojednania v rámci tohto Cenníka, ktorý by umožňoval záver súdu o individuálnej
dojednanosti tohto zmluvného ustanovenia, aj čo do výšky.
29 .V tejto súvislosti je však potrebné vysvetliť, že v prípade súdom priznanej sumy (odplaty)
ceny za poskytnuté verejné služby telekomunikačnej povahy, ktoré tvorili hlavný predmet plnenia
podľa tejto zmluvy (na rozdiel od dojednania o poplatku za aktiváciu SIM karty) nebolo možné pri
posudzovaní zmluvného dojednania o výške tejto ceny, resp. odplaty za hlavný predmet plnenia (z
hľadiska primeranosti odplaty), napriek tomu, že bola takisto upravená v Cenníku žalobcu, uvažovať
ako o neprijateľnej podmienke podľa § 53 ods. 1 OZ, a to preto, že v prípade hlavného predmetu
plnenia, resp. primeranosti jeho ceny ide práve jednu z výnimiek podľa § 53 ods. 1, druhej vety OZ
z definície neprijateľnej podmienky, ktorá by eventuálne aj spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (súd túto otázku však z uvedeného dôvodu
a hospodárnosti konania už neposudzoval.)

30 .Vzhľadom na uvedené, súd nemohol priznať uplatnený nárok na poplatok za službu aktivácia SIM
karty vo výške 11 eur podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 OZ.
31. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak súd mu vyhovel len v tej časti, v ktorej si
žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy, a teda nie aj zo sumy 11 eur, vo
vzťahu ku ktorej žalobu zamietol, a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý bol žalobcom
určený v pokuse o pokonávku ako deň, do ktorého mal žalovaný zaplatiť (aj) priznanú sumu, ako prvého
dňa omeškania (31. 7. 2022) až do zaplatenia, rešpektujúc pritom rozsah žalobcovho návrhu v tomto
smere vyplývajúcom z neskoršieho dátumu, od kedy určil splatnosť dlžnej sumy (podľa § 216 CSP),
a to v uplatnenej úrokovej sadzbe 5,50 % ročne z uvedenej sumy, nakoľko išlo o úrokovú sadzbu, ktorá
bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba E. platná v 1. deň omeškania,
vzhľadom na určený deň splatnosti (31. 7. 2022). A teda vo zvyšnej časti (pre uplatnený nárok na úroky
z omeškania zo sumy nepriznaného poplatku za aktiváciu SIM karty vo výške 11 eur) súd uplatnený
nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 nariadenia nepriznal, a ja v tejto
časti teda žalobu zamietol.
32. Porovnajúc žalobou uplatnený nárok s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že relatívne
úspešnejšou stranou v spore bol žalobca, ktorý bol v spore úspešný v rozsahu 89,01 % (priznaná suma
istiny 89,13 eur / uplatňovaná suma istiny 100,13 eur), a tým žalovaný bol úspešný len v rozsahu 10,99
%, pričom po pomernom rozdelení náhrady trov konania medzi strany sporu v prípade čiastočného
úspechu podľa § 255 ods. 2 CSP súd dospel k záveru o úspešnosti žalobcu v rozsahu 78,09 % (89,01 %
- 10,99%.) Vzhľadom na to, súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,09 %, pričom súčasne podľa § 262 ods.
2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.