{"guid": "b0331cc6-5b70-478d-a8b3-0eb421797912:7198d0b2-faed-4ca5-b722-1f998b8b0926", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4", "spisova_znacka": "14T/74/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 14T/74/2024 z 7. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 7. mája 2025, sp. zn. 14T/74/2024, ECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4", "identifikacne_cislo": "5624010929", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "JUDr. Ivan Štepita", "sudca_id": 2320, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-stepita-2320", "datum_vydania": "2025-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-1", "nazov": "§ 201 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-201"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 201 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-201.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-201"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-201"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7198d0b2-faed-4ca5-b722-1f998b8b0926", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n14T/74/2024\n5624010929\n07. 05. 2025\nJUDr. Ivan Štepita\nECLI:SK:OSLM:2025:5624010929.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti\nobžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,\nods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím ustanovení § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a §\n127 ods. 5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 05. 2025 v Ružomberku, takto\nrozhodol:\nSúd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku\nObžalovaného\nA. B., nar. XX. XX. XXXX v Ružomberku, trvale bytom D. D., adresa na doručovanie písomností D. D.\nXXX u E. B.,\noslobodzuje spod obžaloby,\nktorou mu bolo kladené za vinu, že\nv presne nezistený deň buď 14.03.2023 alebo 15.03.2023 vo večerných hodinách v izbe bytu č. 38 na\nul. F. G. XXXX/XX B. C., počas hospitalizácie H. H., nar.XX.X.XXXX, zosnulej XX.XX.XXXX, s ktorou\nžil v tomto byte od januára 2023 do 16.03.2023 v spoločnej domácnosti ako druh a družka, naliehal na\ndcéru H. H. maloletú B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko v C., I. F. XX, aby si išla ľahnúť k nemu\ndo manželskej postele, ťahal ju ku sebe do postele za ruku a pri tom, ako maloletá ležala vedľa neho\nna manželskej posteli, ju viackrát cez pyžamo, ktoré mala na sebe oblečené, chytil medzi nohy za jej\nvonkajšie pohlavné ústrojenstvo, hoci vedel, že ide o osobu mladšiu ako 15 rokov,\nteda\nosobu mladšiu ako pätnásť rokov sexuálne zneužil a tento čin spáchal na blízkej osobe,\n\nčím\n\nmal\n\nspáchať\n\nzločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím\nustanovení § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\n\nodôvodnenie:\nNa A. B. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 31. 12. 2024 obžalobu pre podozrenie zo\nspáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona\ns použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom\nzáklade, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby zo dňa 30. 12. 2024.\nObžalovaný A. B. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že využíva svoje právo a odmieta\nvypovedať, dodal, že nikdy by maloletej neublížil. Aktuálne je nezamestnaný, predtým pracoval v Českej\nrepublike ako stavebný robotník.\nV prípravnom konaní takisto ku skutku odmietol vypovedať, vyjadril sa len k svojim osobným pomerom\na zdravotnému stavu, keď vypovedal, že v dôsledku závislosti na alkohole sa u neho rozvinula\nepilepsia, kvôli čomu dochádzal na psychiatrické oddelenie v SNP Ružomberok, kde bol aj cca 1\nmesiac hospitalizovaný. Odvtedy lieky neberie. Zvažoval možnosť protialkoholického liečenia, ale toto\nneabsolvoval, nakoľko sa ho bál. Aktuálne pije pivo ale nie vo veľkom množstve.\nSvedkyňa H. J. – nevlastná sestra maloletej B. uviedla, že sestra jej bola zverená do náhradnej osobnej\nstarostlivosti a žije s ňou v spoločnej domácnosti spolu s jej manželom a jej dcérou. Niekedy v marci\nroku 2023, keď bola matka maloletej v nemocnici sa od nej dozvedela, že obžalovaný ju mal ťahať nasilu\ndo manželskej postele, ona sa mala brániť, mal ju obchytkávať na prsiach a vagínu cez pyžamo.\nO tom čo sa stalo sa dozvedela po pohrebe matky maloletej, kde vo večerných hodinách sa ju obžalovaný\n(maloletú) snažil kontaktovať z rôznych telefónnych čísel a napokon do bytu na F. ceste, kde v tom\nčase maloletá žila so svojou matkou a obžalovaným sa osobne dostavil B., tento prišiel aj so svojim\nkamarátom, kde sa následne strhla hádka a osoba menom E. mala napadnúť jej manžela, preto bola\nprivolaná polícia. Snažili sa obžalovanému vysvetliť, že dieťa potrebuje čas, nakoľko jej práve zomrela\nmama a na jej otázku prečo sa maloletá nechce s ním stretávať jej mala povedať, čo sa vtedy stalo,\nkde z dôvodu konania obžalovaného popísaného vyššie bola aj psychicky vystresovaná, nechcela ho\nvidieť a bála sa ho.\nPodľa jej vedomosti obžalovaný žil s matkou maloletej približne od januára 2023 až do doby, kedy matka\nmaloletej zomrela. Ona sa nevedela vyjadriť k spolužitiu obžalovaného s matkou maloletej, no v deň\npohrebu potom ako zbadala obžalovaného stuhla, bola vystrašená, nechcela k nemu ísť a bolo na nej\nvidno, že sa ho bojí. Maloletá sa jej pýtala, prečo prišiel na pohreb, kedy sa jej snažila vysvetliť, že má na\nto právo, keďže s jej mamou žil v spoločnej domácnosti. V tom čase nechápali chovanie maloletej a až\npotom, ako sa s maloletou rozprávali zistili, čo sa malo stať. Maloletá sa mala brániť spôsobom, že ho\nodtláčala a kričala, nech ju nechá na pokoji. Potvrdila, že matka maloletej mala problémy s alkoholom,\nv minulosti absolvovala aj liečenie, užívala lieky a potom ako sa k nej nasťahoval obžalovaný začala\nopätovne popíjať. Mala vedomosť, že sa na pomery v tejto rodine sťažovali aj susedia, pričom mali\ndostať aj upozornenie na rušenie nočného kľudu z bytového podniku, kedy išlo o tretie napomenutie,\nktorému už malo nasledovať vysťahovanie, nakoľko sa jednalo o sociálny byt. Neskôr sa snažili, aby\nmaloletá neprišla do styku s obžalovaným, zrušili jej konto na sociálnych sieťach, telefónne číslo, nakoľko\nobžalovaný sa ju snažil kontaktovať SMS správami, taktiež ho zaregistrovala v dvoch prípadoch, kedy\nobžalovaný prišiel do školy, ktorú maloletá navštevovala a ona sa snažila B. poslať vopred domov, aby\nobžalovaný nezistil, kde aktuálne býva. Keď B. upozornila, že sa pri škole nachádza B., táto mala byť\nvystrašená, pýtala sa: „kde je, čo je, prečo tu je?“ V inom prípade pri nákupoch v obchodnom centre\nB. reagovala na prítomnosť obžalovaného spôsobom, že sa schovala za ňu, inak nekomentovala čo\ntam robí. Potom ako prišla B. ku nej bývať jeden alebo dva mesiace pôsobila vystrašene, strašili ju\nrôzne zvuky, často bývala ako duchom neprítomná, myšlienkami inde. B. mala podľa svedkyne problém\ns mužskou autoritou, jej manžela nepočúvala, ale keď jej niečo povedala ona, hneď ju poslúchla.\nPodľa svedkyne to pramenilo z toho, že matka ju takto vychovávala, aktuálne sa jej stav upravil.\nNikdy v minulosti sa maloletá ani jej matka pred ňou nevyjadrili o možných (podobných) skúsenostiach\nmaloletej s osobami mužského pohlavia. Aktuálne v škole sa začala viac zaujímať o chlapcov, čo podľa\nvyjadrenia psychologičky, ktorú s maloletou navštevuje to býva častým výskytom v prípade skúsenosti,\nktorá B. vo svojom veku mala.\n\nPo prvotnom rozhovore s maloletou po pohrebe sa viackrát vrátili k tejto udalosti, kde na to B. reagovala\nspôsobom, že chce na to zabudnúť a keď ju upozornila, že ak bude treba, musí ísť na výsluch, mala sa\nvyjadriť v tom smere, že ak bude musieť, tak to porozpráva, ale najradšej chce na to zabudnúť. Čo sa\ntáka obžalovaného sa maloletá mala zdôveriť iba jej. V súvislosti s rozpormi medzi výpoveďou svedkyne\nna hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že v tom čase 9 ročné dieťa nemá\ntakú slovnú zásobu, aby mohla dostatočne popísať niektoré veci a preto jej ona povedala, že ju chytal\nza vagínu a B. na to mala reagovať slovami, že: „chytal ma tam dolu“. Ona však toto označenie použila\nlen pri jej výsluchu, nie pred samotnou maloletou. K rozhovoru medzi maloletou a jej sestrou H. G. sa\npre odstup času už nevedela s istotou vyjadriť, čo jej mala maloletá povedať.\nSvedkyňa H. G., nevlastná sestra maloletej pred súdom vypovedala, že ich spoločná matka, ktorá\numrela, mala priateľa, ktorý pravdepodobne ubližoval ich nevlastnej sestre, ktorú skutočnosť sa\ndozvedela od B.. Toto sa mala dozvedieť v deň, keď sa obžalovaný chcel dostať do bytu (po pohrebe\nmatky maloletej), kde bola privolaná aj polícia. B. si ju mala zavolať do izby, kde jej mala povedať, že A.\njej robil zle, že sa s ňou chcel hrať, volal ju do postele a že pri tom boli nahí a že ju chytal. Na jej otázku\nkde ju mal chytať maloletá to slovne nepotvrdila, ale kývla hlavou, sklonila hlavu a následne zmĺkla, ona\nsa jej viac na to nepýtala a celú záležitosť ponechali na psychológov. Od matkinej bývalej kamarátky C.\nK. sa mala dozvedieť, že sa tam v tejto rodine mohlo niečo stať a bolo by dobré to prešetriť a susedia\núdajne počuli z bytu aj krik. V deň pohrebu maloletá neprišla do kontaktu s obžalovaným, schovávala sa\npred ním a tak spolu so sestrou jej zabránili v kontakte s ním. Po prežitých udalostiach sa s maloletou\nviac nerozprávala.\nB. jej výslovne uviedla, že v deň pohrebu jej matky sa táto vyjadrovala len o osobe A..\nSúd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním svedeckých výpovedi svedkov\nvypočutých v prípravnom konaní, prečítal znalecké posudky K. H. F. a H. E. L. a takisto prehral kamerový\nzáznam z výsluchu maloletej B. H.\nK takémuto postupu súd pristúpil na základe návrhu prokurátora uvedeného v obžalobe zo dňa 30.\n12. 2024, voči ktorému postupu obžalovaný aj jeho obhajca nenamietali a to ani po tom, ako im bola\ndoručená výzva v zmysle § 240 ods. 3, 4, 5 Trestného poriadku.\nZ prečítanej výpovede H. H., starej matky maloletej vyplynulo, že jej dcéra si chcela zobrať obžalovaného\nA. za manžela aj z toho dôvodu, aby mal maloletú kto opatrovať. Od susedov sa dozvedela, že v byte kde\nmaloletá bývala sa hlasno púšťala hudba, bolo víno na stole, ich správanie bolo riešené aj na bytovom\npodniku. Vypovedala, že obžalovaný sa snažil kontaktovať maloletú, preto jej zmenili telefón, zablokovali\njeho číslo. O tom čo sa malo vnučke stať sa dozvedela len sprostredkovane od H. J. a H. G.. Tiež\nsuseda z vedľajšieho bytu mala počuť z kúpeľky slová „nerob mi“, no ona sa k tomu bližšie vyjadriť\nnevedela, potvrdila, že obžalovaný ako aj jej dcéra obaja pili a obžalovaný rozhodne nie je osobou, ktorá\nby bola schopná starať sa o maloleté dieťa. Maloletá je utiahnutá, avšak svedkyňa to pripísala pomerom,\nv ktorých vyrastala, kde aj predtým jej dcéra keď žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletej požívali\nalkoholické nápoje a žilo sa jej zle; maloletá povie len to čo sama chce povedať. Na otázky neodpovedá,\ndá hlavu dolu a je ticho.\nE. M. v prípravnom konaní uviedla, že od ďalšej susedy N. sa dozvedela, že B. sa mala kúpať\na potom akoby počula, že ju asi niekto obchytkával, že B. sa mala vyjadriť aby jej nerobil zle, nech ju\nneobchytkáva. K predmetu trestného stíhania sa inak vyjadriť nevedela.\nH. E. F., trieda učiteľka maloletej B. vypovedala, že spolupráca s matkou maloletej bola problematická,\ntáto robila v dvoch zamestnaniach, bolo na nej vidno že nie je zdravá a usúdila, že mala problém\ns alkoholom, čo zistila pri ich náhodných stretnutiach. V čase keď sa v domácnosti s maloletou nachádzal\naj obžalovaný sa B. pýtala, či je k nej dobrý a slušný, tak pri tejto otázke mala maloletá sklopiť zrak a mala\npotichu povedať že áno. Od B. sa dozvedela, že nový ujo, ktorý s nimi býva si chce maminku zobrať za\nženu a to jej potvrdila následne aj matka maloletej. Po smrti matky maloletej ju kontaktoval telefonicky\nobžalovaný, ktorý ju žiadal, aby povedala, že B. sa nemá dobre, že nie je v poriadku a aby mu to\ndosvedčila, že on ju chce mať vo svojej starostlivosti, chce s ňou bývať. Následne už ju B. nekontaktoval,\nale B. jej povedala, že ich viackrát sledoval a popisovala to tak, že má z neho strach. Podľa svedkyne\n\nB. pôsobila akoby sa jej smrť matky ani nedotkla, išlo o dieťa, ktoré bolo zvyknuté emócie potláčať,\nnakoľko nebola obľúbená medzi deťmi, nemala kamarátov, lebo je „iná“. Táto inakosť mala spočívať v jej\nsprávaní, v tendencii miešať sa do rozhovorov detí a keď bola menšia, fyzicky deti otravovala, doslova\nsa váľala po chlapcoch a to bol spôsob jej hry. Vzrastom bola dosť veľká a deti to neprijímali a občas\nmožno jej správaním aj trpeli. Uvedené mohlo prameniť zo skutočnosti, že maloletá bývala v byte spolu\ns matkou v jednej izbe a to mohlo spôsobiť že videla scény, ktoré pre ňu neboli vhodné a tieto potom\nprenášala do správania voči spolužiakom. Až do doby kým nebola zverená do opatery jednej zo sestier\nbola zanedbaná, zapáchala dymom z cigariet a močom, čo deti (spolužiaci) vnímali a vedeli jej to kruto\npovedať. Na dieťati sa rozhodne podpísal alkoholizmus a spôsob života jej matky, zistili u nej aj drobné\nkrádeže v obchodoch.\nZ prečítanej výpovede N. O. nič podstatné pre objasnenie veci nevyplynulo, uviedla že síce matka\nmaloletej bývala s priateľom, ale svedkyňa sa nevedela vyjadriť k jeho totožnosti.\nZ prečítanej výpovede E. P. vyplynulo, že v presne nezistenú dobu počula výkrik z nejakého bytu, ktorý\nsa nachádzal na ich poschodí, nevedela sa vyjadriť či to bol výkrik ženy alebo dievčaťa a toto malo byť\nešte v čase, keď H. (matka maloletej) ešte žila. Poprela že by z bytu H. niekedy počula krik B. so slovami\n„nechaj ma tak, nechytaj ma“. Nevedela sa vyjadriť k totožnosti partnerov matky maloletej.\nQ. N. v prípravnom konaní vypovedala, že sa nevie vyjadriť k totožnosti partnera matky maloletej,\nnakoľko sa tam v krátkej dobe vystriedali najmenej dvaja, ale nevedela s určitosťou povedať o koho sa\njedná. Raz v popoludňajších hodinách v presne neurčenom období po tom, ako prišla Veronika zo školy\nmala z ich bytu počuť Veronikin krik a slová „nerob mi, nechaj ma, nechytaj ma“. To malo byť v čase,\nkeď H. ešte žila, týmito výkrikmi sa to skončilo. K partnerovi matky maloletej uviedla, že sa malo jednať\npravdepodobne o nejakého čecha, nakoľko ho počula rozprávať po česky.\nZ prečítaného znaleckého posudku znalca MUDr. Juraja Gémeša, MPH., znalca z dobrou zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie sexuológia, ktorý bol vypracovaný vo veci sexuálneho zneužívania vedenej na\nodbore kriminálnej polície OR PZ v Dolnom Kubíne pod ČVS: ORP-267/1-VYS-DK-2022 (súčasne ako\nzadávateľa znalec uviedol ORPZ, OKP Ružomberok, sp. zn. ORP-175/1-VYS-RK2023) vyplynulo, že\nznalec vykonal komplexné sexuologické vyšetrenie obžalovaného A. B.. Vychádzajúc z predloženého\nspisu ako aj z vlastného vyšetrenia obžalovaného znalec konštatoval, že v jeho prípade sa nejedná\no typickú sexuálnu deviáciu. Podľa znalca absolvovanie základnej školskej dochádzky formou Osobitnej\nškoly, ukončenie stredoškolské vzdelanie SOU po dvoch rokoch, nepriaznivé rodinné prostredie, vzťah\nk alkoholu, anamnéze zachytený pobyt na psychiatrii, epilepsia a hlavne obžalovaným popísaný\nsexuálny život vytvorilo podmienky pre nešpecifikovanú poruchu sexuálneho zamerania, skôr eticko\n– morálneho charakteru. V posudzovanom prípade, pretože stála sexuálna partnerka nebola pre jeho\npotrebu prítomná (pobyt v nemocnici), aj vzhľadom na jeho nízky intelekt nevedel potlačiť sexuálny\npud pre sexuálne vzrušenie a pre uspokojenie mu stačí to, čo mu je kladené za vinu. Podľa znalca\nobžalovaný nemá prakticky etické sexuálne zábrany, najmä ak sa k tomu pridáva alkohol. Nemožno však\nhovoriť o pedofílii, A. B. využil situáciu k sexuálnemu vzrušeniu, ktorá sa mu vyskytla v danom časovom\nrozmedzí, bez zhodnotenia následkov. Znalec odporučil obžalovanému zakázať v prístupe k poškodenej,\nkde dôsledným dodržiavaním zákazu je možná pozitívna perspektíva riešenia tohto problému hlavne pre\nsociálny a psychický vývin poškodenej. Znalec v závere zdôraznil, že psychologické even. psychiatrické\nvyšetrenie obvineného by korelovalo so závermi uvedenými v odpovedi na otázku č. 2 v znaleckom\nposudku, toto vyšetrenie však nie je nutné.\nZ prečítaného znaleckého posudku PhDr. Martiny Bečkovej č. 36/2023 vyplynulo, že znalkyňa pri\nvypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo zápisnice o trestnom oznámení H. J., z výsluchu A.\nB. zo dňa 19. 06. 2023, ktorý v tom čase bol vypočutý ako svedok! Z výsluchu H. J. zo dňa 11. 07.\n2023 (teda v čase pred vznesením obvinenia A. B., z výsluchu H. G. zo dňa 21. 08. 2023, H. H. zo\ndňa 25. 08. 2023, zo správy Detského advokačného centra Náruč zo dňa 30. 08. 2023, z výsluchu\nmaloletej B. H. zo dňa 04. 09. 2023, z lekárskych správ, zo správy školy, ktorú maloletá v tom čase\nnavštevovala, z výsluchu svedkýň N. O., E. P., E. M., Q. N., B. A., ktoré všetky výpovede boli vykonané\nv čase pred vznesením obvinenia obžalovanému B., z vlastného klinicko-psychologického vyšetrenia\nmaloletej B., ktoré sa uskutočnilo dňa 21. 10. 2023 a vychádzajúc z uznesenia, ktorým bola pribratá do\nkonania ako znalec vykonala kompletné psychologické vyšetrenie maloletej B., jej úlohou bolo posúdiť\nvšeobecnú vierohodnosť jej výpovede, špecifickú vierohodnosť jej výpovede, posúdiť postoj maloletej\n\nk vyšetrovanej trestnej veci, vyjadrenie k prípadným zmenám psychického stavu u maloletej v dôsledku\nkonania podozrivého voči nej, v prípade ak došlo k zmenám bolo jej úlohou ich špecifikovať a uviesť\npredpokladanú prognózu ďalšieho vývoja ako aj posúdenie otázky, či je potrebné skúmať duševný stav\nmaloletej v dôsledku pochybnosti o jej schopnosti správne vnímať a vypovedať.\nZo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá B. v oblasti intelektových schopností je\norientačne na úrovni podpriemeru až priemeru v porovnaní s populačnou normou. K riešeniu\nživotných situácií pristupuje skôr racionálne, zvažuje možnosti, ale jej nedostatočná logika jej častokrát\nneumožňuje nájsť efektívne riešenie. Schopnosť prežívať a prejavovať emócie je nedostatočná a aj\nsituácie, kde by podľa znalkyne bol emocionálny prístup adekvátnejší sa snaží riešiť racionálne\na emocionálnym situáciám sa snaží vyhýbať. Osobnosť maloletej sa javí ako psychosociálne nezrelá,\nmenej realistická v sociálnej percepcii. Schopnosti empatie má oslabené, častejšie používa formy\ninterpersonálneho správania, ktoré sú situačne neprimerané. Pozitívne vzťahy medzi ľuďmi nepovažuje\nza bežné a nadmerne sa zaoberá interpersonálnou oblasťou, nakoľko má pocit, že okoliu nemôže\ndôverovať. Podľa znalkyne toto sa potom prejavuje na úkor zamerania sa na vlastnú sebarealizáciu\na napĺňanie vlastných cieľov. Svoje potreby si uvedomuje menej, nenáročná, zriedkavo si uvedomuje\nvlastné chcenie. Dobre toleruje stres, nemá tendenciu správať sa impulzívne, no niekedy jej môže\nchýbať dostatočná citlivosť, aby zachytila jemnejšie signály hroziacich ťažkostí v interpersonálnej oblasti.\nU vyšetrovanej znalkyňa zistila oslabenú schopnosť adekvátneho sebapresadenia, agresívne tendencie\nnie sú u nej na vonok zvýraznené, vnútorne však prežíva množstvo hnevu a resentimentu voči ľuďom\na situáciám ktoré ju frustrujú, má dlhodobejšie problematický vzťah k autoritám. Úlety do fantázie sú\npre ňu taktikou riešenia nepríjemných situácií, vyhýba sa zodpovednosti a rozhodovaniu, od okolia je\nzvýšene závislá a ľahšie podlieha manipuláciám zo strany okolia. Jej pocit vlastnej hodnoty, ktorý je\nzaložený na reálne prežitých negatívnych situáciách je extrémne nízky, s dôrazom na neschopnosť\nsomatickej oblasti. Kompenzačne má potom ambície a pri nerealistických cieľoch ľahšie zlyháva.\nPodľa znalkyne všeobecná vierohodnosť výpovede maloletej sa javí na základe viacerých deficitov\nako znížená. Úroveň krátkodobej pamäti je podpriemerná až priemerná v porovnaní s populačnou\nnormou. Maloletá je schopná učiť sa, ale je výkon je nevyrovnaný pravdepodobne pre zhoršenú\nschopnosť koncentrácie ale ešte aj progredujúci t. j. zhoršujúci. Jej kapacita a schopnosť podržať\nmateriál v dlhodobej pamäti je výrazne podpriemerná v porovnaní s populačnou normou, čo podľa\nznalkyne potvrdila aj jej sestra, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Novo naučený\nmateriál má tendenciu interferovať s inými pamäťovými stopami a zhoršuje sa schopnosť reprodukcie,\ntáto výraznejšie klesá a môže sa stať, že zmieša dve zapamätané udalosti dohromady. Znalkyňa\nv rámci vyšetrenia neobjavila u maloletej modifikácie pamäťového materiálu v podobe konfabulácie,\nteda tendenciu nahrádzať neuložené pamäťové stopy vlastnou produkciou, naopak, skôr má tendenciu\npovedať, že si nepamätá. Objavili sa však distorzie, čo znamená, jej interpretácia reality môže byť\nsporadicky menej presná. Kontakt s realitou je značne oslabený u osobnosti s krehkou integritou\na neadekvátne vnímanie situácii do značnej miery znižuje schopnosť jej adaptácie. Objavujú sa u nej\nmechanizmy vnímania nižších vekových kategórií, kedy uchopí situáciu príliš všeobecne, globálne, bez\npodrobnejšej analýzy jednotlivých detailov a vzťahov medzi nimi. Prípadne adekvátne zachytí jeden\nsituačný detail a neprimerane zhodnotí celú situáciu na základe neho. V jej vnímaní sa objavujú aj hrubé\nperseverácie, kedy predchádzajúci vnem má rozhodujúci vplyv na zhodnotenie nasledujúcej situácie\na to bez ohľadu na celkom iné usporiadanie situácie. Napriek tomu, že sa intenzívne snaží orientovať\nv životných situáciách, lebo je, na základe prežitého nedôverčivá, nie je schopná dôkladnejšej analýzy,\nnajmä nových a náročných situácií. Na základe nerealistických precepcií sa častejšie jej úsudok stáva\nchybným. Myslenie je navyše u maloletej zvýšene rigidné a nepružné a na základe toho sa môže potom\nsprávať situačne neadekvátne. Sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností však vyšetrením neboli\nzistené, ale osobnosť maloletej je ľahšie ovplyvniteľná a manipulovateľná.\nK špecifickej vierohodnosti maloletej B. znalkyňa uviedla, že v rámci uznávaných metodologických\npostupov pri maloletej zistila infantilnú úroveň psychosexuálneho vývinu a teda nie je pravdepodobné,\nže by sa touto oblasťou neprimerane alebo nadmerne zaoberala so snahou pútať pozornosť alebo\nsi vymýšľať správanie okolia so sexuálnym podtónom. Podľa znalkyne opak je pravdou, maloletá\nmá snahu rozprávaniu sa o sexuálnom správaní vyhýbať a znalkyňa vyslovila pravdepodobnosť, že\nsprávaniu so sexuálnym podtónom maloletá nerozumie. Ak by teda mala motív A. B. krivo obviniť,\npravdepodobne by na to použila spôsoby správania, ktorým rozumie a ktoré považuje za negatívne,\npričom tieto faktory značne zvyšujú jej špecifickú vierohodnosť. Obžalovaného maloletá prežíva na\n\nemocionálnej úrovni negatívne a tak ho hodnotí aj na racionálnej úrovni. Asociuje ho samotou, bolesťou,\nstrachom i kritikou, globálne vníma mužov ako aj chlapcov negatívne a asociuje ich s agresivitou. Jej\npopisované vyhýbavé správanie voči B. a pozorované negatívne emocionálne prežívanie v súvislosti\ns ním svedčí o negatívnych zážitkoch u emocionálne deprimovanej osobnosti, ktorá má inak tendenciu\nscítiť si neuspokojené emočné potreby (sestrou popisované málo selektívne objímanie) bez dodatočnej\nselekcie aj v menej osobných vzťahoch ak na to dostane príležitosť.\nZo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že aktuálne nie sú v myslení maloletej zvýraznené traumatické\nobsahy ani pocity preťaženia stresom, alebo negatívne prežívanie, avšak je potrebné zohľadniť väčší\nčasový odstup od vyšetrovanej udalosti. Preto podľa znalkyne sa javí efektívnejšie spätne zisťovať\npríznaky od osôb, ktoré boli s maloletou v intenzívnom kontakte v čase, kedy mal byť skutok spáchaný.\nZnalkyňa vychádzala z hodnotenia príznakov, ktoré uviedla jej sestra, ktorej bola maloletá zverená do\nstarostlivosti, kedy ako klinicky významné sa javia pocity smútku, nešťastia, vyhýbania sa interakciám\ns ostatnými deťmi, kedy sa viac izoluje. Maloletá býva pohltená fantáziou, jemným snením, objavili sa\nu nej symptómy disociácie, býva zamyslená, kedy nevníma iných, čo môže byť aj následkom neistej\nvzťahovej väzby s matkou, v tomto smere však znalkyňa vychádzala z výpovede sestry maloletej.\nVeronika sa vníma ako zlá a bezcenná, popisuje znaky sebanenávisti, čo však môže súvisieť aj so\nzanedbávaním maloletej zo strany matky. Ako nadmerná sa u nej javí aktivácia sympatického nervového\nsystému, kedy je hyperaktívna, ľahko sa vyľaká, býva v napätí a má problémy s pozornosťou, často\nrobí chyby, čo sa však u nej pravdepodobne prejavuje dlhodobejšie a znalkyňa zaznamenala aj úlety do\nfantázie, čo je pre ňu taktika riešenia nepríjemných situácií. Má problém spomenúť si na udalosti, ktoré sa\njej stali v minulosti a to aj na bežné udalosti. Robila aj veci, ktoré následne nevedela vysvetliť, dlhodobo\nsa bojí o bezpečie druhých ľudí, je starostlivá, zaujíma sa o ostatných. Z vyšetrujúcou udalosťou\npodľa znalkyne pravdepodobne súvisí sestrou detekované vyhýbavé správanie, s nechuťou hovoriť\no traume, s jej tendenciou vyhýbať sa osobe A. B., miestam a situáciám, ktoré jej pripomínajú traumu.\nMaloletá mení tému rozhovoru keď sa o ňom rozpráva. Podľa znalkyne prítomný je údajne aj stres,\nrozrušenosť a obavy pri sexuálnych podnetoch, čo pravdepodobne súvisí s negatívnymi zážitkami v tejto\noblasti. Tiež smútok keď ostane sama a nikto sa jej nevenuje, po aktuálne vyšetrovacích incidentoch sa\nu nej vystupňoval. Opakovane po incidente s A. z vyjadrenia sestry vyplýva, že táto si na nej všimla,\nže sa ľahko vyľaká, z ničoho nič sa zľakne a strhne, zostane strnulá avšak zatiaľ nemožno presne\nurčiť následky kumulovanej traumatizácie u osobnosti vo vývine. Záverom znalkyňa uviedla, že hoci\nvyšetrením bolo zistené, že u nej sa jedná o osobnosť s krehkou integritou, jej oslabená schopnosť\nsprávne vnímať realitu nie je následkom duševného ochorenia v pravom slova zmysle, teda psychózy,\nale v súvislosti s vývojovým zaostávaním a preto znalkyňa nepovažovala za potrebné skúmať duševný\nstav maloletej.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 03. 2025 Okresný súd Liptovský Mikuláš, na základe\nvykonaného dokazovania toto vyhlásil za skončené a udelil slovo na záverečné reči. Po prednesení\nzáverečných rečí tak obžalobou ako aj obhajobou súd rozhodol, že sa bude pokračovať v dokazovaní\na to v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním voči tretej osobe A. K. pod sp. zn. ČVS: ORP-209/1VYS-RK-2023 a to v reakcii na záverečnú reč obhajcu. Odročením pojednávania prokurátor navrhol\npredvolať a vypočuť v konaní pred súdom znalkyňu z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie\ndetí k obsahu a záverom v ňom vypracovaného znaleckého posudku.\nV záverečnej reči obhajkyňa namietla že v uznesení o začatí trestného stíhania ako aj v uznesení o\nvznesení obvinenia a ani v obžalobe nie je uvedená skutková veta tak, aby popísané konanie napĺňalo\nvšetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a chýba\nčasť objektívnej stránky konania obvineného tak, ako je to uvedené v ustanovení § 201 ods. 1 Tr. Zák.,\nt. j. kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Predmetom trestného stíhania nie je, kto vykoná\nsúlož, ale konanie páchateľa malo naplňovať objektívnu stránku, t. j. iný spôsob sexuálneho zneužitia.\nChytanie rukou cez oblečenie v oblasti medzi nohami, avšak bez toho, aby orgány činné v trestnom\nkonaní nepreukázali, že páchateľ takto konal v úmysle iným spôsobom sexuálne zneužiť poškodenú, nie\nje trestným činom. V spisovom materiáli neexistuje žiadny dôkaz o tom, že obvinený sexuálne zneužil\npoškodenú, pretože orgány činné v trestnom konaní nezisťovali nie len motív konania obvineného, ale\nnajmä objektívnu stránku trestného činu, t. j. že obvinený mal úmysel sexuálne zneužiť poškodenú\nza účelom svojho sexuálneho uspokojenia. Prejavy sexuálneho uspokojenia a teda tým aj sexuálneho\nzneužitia neboli zistené, a za týmto účelom nebol zabezpečený žiadny dôkaz. Len predpoklad orgánov\nčinných v trestnom konaní, že by mohlo ísť o sexuálne uspokojenie, vôbec nepostačuje, pretože o tomto\n\nmusí existovať jasný dôkaz, že páchateľ tak konal. Nie je preukázané, že obvinený mal poškodenú chytať\nza vagínu. Tento výraz nepoužívala maloletá, avšak tento výraz je uvedený v skutkovej vete uznesenia\no vznesení obvinenia. Takže tento výraz nemá oporu v spisovom materiáli, ale najmä poukazujem na\nanatomický slovník, z ktorého expressis verbis vyplýva, že vagína je vnútorný pohlavný orgán ženy,\na teda nie vonkajší. Keďže obvinený mal poškodenú chytať cez oblečenie, tak sa javí byť technicky\nnemožné naplniť konanie v skutkovej vete a cez oblečenie poškodenú chytať za vagínu. A preto k\ntakémuto konaniu nemohlo objektívne ani dôjsť.\nSvedkyňa H. J. v trestnom oznámení neuviedla výraz vagína. Táto svedkyňa pred vznesením obvinenia\nuviedla výraz vagína a tak isto ho použila aj pri výsluchu po vznesení obvinenia. Pre tieto zásadné\nnedostatky v skutkovej vete v oboch uzneseniach a najmä absencia akýchkoľvek dôkazov v spisovom\nmateriáli, znamená, že skutok, ako je uvedený vo výrokových častiach oboch uznesení nie je trestným\nčinom, pretože chýba popísanie podstatnej častí objektívnej stránky tohto zločinu. Zásadne namietala\npostup orgánov činných v trestnom konaní, keď účelovo vzniesli obvinenie až 19. 12.2023, naviac\ndňa 16. 10.2023 vypočuli obvineného ako svedka, hoci bolo jasné, že má byť podozrivý a maloletú\npoškodenú vypočuli dňa 4. 9. 2023 ako svedkyňu. Týmto závažným spôsobom porušili právo obvineného\nA. B. na obhajobu. Maloletá nebola vypočutá po vznesení obvinenia, a tak znemožnili obvinenému právo\nbyť pri výsluchu tohto svedka, resp. nebolo umožnené obvinenému právo klásť svedkyni otázky pri jej\nvýsluchu ani prostredníctvom vypočúvajúceho. Výsluch svedka A. B. je v konaní pred súdom ako dôkaz\nnepoužiteľný a výsluch maloletej svedkyne pred vznesením obvinenia je pred súdom nepoužiteľný ako\ndôkaz pre závažné porušenie práva na obhajobu obvineného. Ďalej namietala spôsob zabezpečenia\ndôkazu výsluchu maloletej, pretože výsluch je vykonaný pod dvoma číslami vyšetrovacích spisov: ČVS:\nORP-175/1-VYS-RK-2023 a ČVS: ORP-209/1-VYS-RK-2023 dňa 4. 9. 2023. Výsluch vykonaný v inej\ntrestnej veci, môže byť v danej trestnej veci použitý len ako listinný dôkaz a nemá silu dôkazu, t. j. výsluch\nmaloletej svedkyne ako taký môže byť len prečítaný ako listinný dôkaz. Orgány činné v trestnom konaní\nsa dopustili zásadného pochybenia, pretože vykonali jeden výsluch pre dve paralelné trestné veci. Ako\nmaloletá svedkyňa musí byť poučená o práve odoprieť vypovedať. O to viac to platí aj v tomto prípade,\nkeď obv. A. B. mal mať sobáš s matkou maloletej, žil v spoločnej domácností s matkou aj maloletou,\nstaral sa o maloletú, a to platí aj o páchateľovi v tej inej trestnej veci. Zásadná odpoveď maloletej, či\npoučeniam porozumela, či v tom čase svedok A. B. je osobou, na ktorej jej záleží a či bude vypovedať,\ntak vo výsluchu maloletej svedkyne zadokumentovaná nie je. Teda nie je známe, či maloletá mala dôvod\nna odopretie výpovede a či ho využila alebo nie, a teda vypovedala. Tento postup mal byť zachovaný\naj zvlášť pre to, že za vinu kladú obvinenému orgány činné v trestnom konaní aj konanie na chránenej\nosobe podľa ustanovenia § 201 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.\nc/Tr. zák., t. j. blízkej osobe, ktorá podľa § 127 ods. 5 Tr. zák. je blízkou osobou, ktorá žije alebo žila v\nspoločnej domácností. Keďže obvinený žil v spoločnej domácností s maloletou, orgány činné v trestnom\nkonaní mali dôsledne skúmať, či u maloletej existujú dôvody odopretia výpovede. Ďalej je potrebné\nuviesť, že výsluch maloletej svedkyne bol znehodnotený aj množstvom položených otázok, ktoré sú\nkapciózne a sugestívne, ako napr.\nZ akého dôvodu? Nerozprával sa s Tebou? Alebo kričal na teba? Alebo prečo?\nNo a čo tí povedala H.?\nAle mala si z toho pocit, že on je dobrý?\nAby si išla nie do svojej postieľky ale ku nemu?\nTak si si obliekla pyžamko? Mala si oblečené pyžamo?\nĽahla si si teda ku nemu do postele?\nA on Ta chytil aj za ruku? Aby si išla do tej postele ku nemu?\nNo a počas toho, keď si bola s ním v tej posteli, chcel od teba niečo? Čo sa ti\nnepáčilo?\nA môžeš nám povedať, čo tí povedal, že chce?\nA to si mala na sebe pyžamko, alebo si sa zobliekla?\nA on ťa nechcel pustiť alebo?\nAle asi si nemala pri sebe však telefón?\nA tak si potom kričala aspoň?\nA okrem toho, že sa ťa dotýkal medzi nohami, ešte niečo? Dotýkal sa ťa aj niekde\ninde?\nA ako dlho to trvalo? Viackrát sa ťa tam dotkol? Alebo\nNiečo ti rozprával? Alebo nejaké zvuky pri tom vydával?\nAj ťa bolelo niečo keď sa ťa dotýkal?\n\nNebolelo ťa?\nDržal ti ruky?\nLen tak si ležkala na posteli hej?\nNo a potom keď už sa ťa prestal dotýkať. Tak si sa otočila a išla si spať alebo si\nodišla do tej izby svojej'?\nNemohla si odísť? On tí to zakázal?\natď.\nZ ustanovenia § 135 Tr. por. vyplývajú podmienky, za ktorých je potrebné výsluch maloletej svedkyne\nvykonať, ktorý bol platný a účinný v čase vykonania výsluchu dňa 4. 9.2023. Z týchto ustanovení okrem\niného vyplýva, že k výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, zástupca orgánu sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník ustanovený podľa § 48 ods. 2\nTr. por. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca\nalebo pedagóg. Pred výsluchom takéhoto svedka orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob\nvedenia výsluchu s vyššie označenými prítomnými osobami tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie\nvýsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii. K tomu obhajkyňa uviedla, že maloletá poškodená má\nsvojho otca a teda má zákonného zástupcu. Nič nedovoľovalo orgánom činným v trestnom konaní sa\npýtať maloletej na výsluchu, či chce, aby na jej výsluchu bola aj jej sestra H.. Odpoveďou maloletej bolo\nzáporné krútenie hlavou. Žiadne ustanovenie Tr. por. nedovoľuje, aby pri výsluchu maloletej svedkyne\nbola osoba, ktorá ju má zverenú do náhradnej osobnej starostlivostí, pretože táto osoba podľa Zákona\no rodine vôbec nemá práva a povinnosti zákonného zástupcu a takéto práva a povinností vykonával v\ntomto prípade otec maloletej, ktorý však o výsluchu maloletej nebol vyrozumený. Z vyjadrenia obhajcu\nvyplýva, že keby maloletá po smrtí matky nemala otca, bol by jej ustanovený súdom podľa Zákona\no rodine opatrovník ako zákonný zástupca. Teda orgány činné v trestnom konaní mali konať s otcom\nmaloletej a ak to nebolo možné, mali požiadať o ustanovenie opatrovníka podľa § 48 ods. 2 Tr.\npor. pre maloletú z radov advokátov. Avšak potom nemal byť na výsluch pribratý zástupca orgánu\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ako tomu bolo v tomto prípade. Orgány činné v\ntrestnom konaní mohli konať len so zákonným zástupcom, resp. ustanoveným opatrovníkom, pretože\naj z ustanovenia § 135 ods. 3 posledná veta Tr. por. vyplýva, že ďalší výsluch osoby mladšej ako 18\nrokov v prípravnom konaní sa môže vykonať len so súhlasom zákonného zástupcu alebo opatrovníka\npodľa § 48 ods. 2 Tr. por., čo však v súčasnej dobe už neplatí. Je teda samozrejmé, že ďalší výsluch\nmaloletej nie je možný aj pre nesplnenie týchto podmienok. Výsluch maloletej je možné opakovať len v\nprípravnom konaní a so súhlasom prokurátora. Nie je známe, z akých dôvodov nebola vypočutá osoba,\nktorá bola pribratá k výsluchu, na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch\nvykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala, a to podľa § 135 ods. 2 posledná veta\nTr. por. Takúto výpoveď maloletého svedka možno čítať v konaní pred súdom i bez splnenia podmienok\nuvedených v ustanovení § 263 Tr. por. Toto však samozrejme platí len vtedy, ak výsluch maloletého\nsvedka bol vykonaný v súlade s Tr. por. Keďže k výsluchu maloletú priviedla H. J., t. j. ktorej bola maloletá\nzverená do náhradnej osobnej starostlivostí, a ktorá nemá práva a povinnosti zákonného zástupcu, tak\nkonzultácia s ňou, ako bude vedený výsluch, je nezákonná. Tak ako aj jej umožnenie, aby bola prítomná\nna výsluchu je nezákonné, lebo nie je zákonný zástupca maloletej a navyše je svedka. Orgány činné v\ntrestnom konaní nemôžu k výsluchu maloletej svedkyne pribrať hocakú osobu, ale len tie osoby, ktoré\nsú upravené v Tr. por. Navyše H. J. je svedkyňa, tak táto svedkyňa nemôže byť prítomná pri výsluchu\ninej svedkyne. Ak však H. J. je svedkyňou, tak nemohla vykonávať práva zákonného zástupcu, aj keby\nich mala priznané, pretože zákonný zástupca, ktorý je svedkom, nemôže byť prítomný pri výsluchu\nmaloletého svedka a z týchto dôvodov musí byť ustanovený opatrovník podľa § 48 ods. 2 Tr. por. Z\ndôvodu, týchto všetkých pochybení pri výsluchu maloletej svedkyne, tento výsluch považovala obhajoba\nza nezákonný a ako taký nemôže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. Na okraj veci uviedla,\nže aj práva maloletej poškodenej v trestnom konaní môže vykonávať len zákonný zástupca a nie H.\nJ.. Keďže zákonný zástupca nebol riadne poučený o práve uplatniť si náhradu škody do skončenia\nvyšetrovania, tak súd nemôže ani rozhodnúť o tomto práve poškodeného. Právo zastupovať poškodenú\nmá len jej otec, alebo ustanovený opatrovník podľa § 48 ods. 2 Tr. por., avšak úkon opatrovníka\npotrebuje schvátenie civilným súdom ako veci dôležitej v konaní o maloletých. Znalecký posudok\nvypracovaný PhDr. Martinou Bečkovou bol podaný 23. 10. 2023, teda pred vznesením obvinenia,\nznalkyňa vychádzala len z nekontradiktórnych dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia. Po\ndoplnení vyšetrovania táto znalkyňa však nebola dopočutá k záverom znaleckého posudku vzhľadom na\nvykonané kontradiktórne dôkazy. Znalkyňa pracovala s pojmom sexuálne správanie, sexuálny podtón,\nsexuálny podnet a podobne, hoci zo spisového materiálu nevyplývalo, že konanie páchateľa malo\n\nznaky iného spôsobu sexuálneho zneužitia, a preto je len domnienka a predpoklad obžaloby, že obv.\nA. B. sa mal dopustiť aj konania, ktoré smerovalo k sexuálnemu uspokojeniu. Tento predpoklad zrejme\npramení aj z nezákonného výsluchu maloletej, ktorá vypovedá k dvom páchateľom naraz, ktorí časove\nkrátko po sebe žil s maloletou v spoločnej domácností a obaja sú stíhaní pre tie isté zločiny. Sama\nznalkyňa uvádza, že maloletá má kapacitu a schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamätí výrazne\npodpriemernú, má zhoršenú schopnosť reprodukcie, ktorá výraznejšie klesá a môže sa stať, že zmieša\ndve zapamätané udalostí dohromady.\nK znaleckému posudku H. E. L., H. zo dňa 09. 08. 2024 obhajoba uviedla, že znalcovi bol predložený\nspisový materiál neúplný, lebo dňa 1. 10.2024 boli ešte vypočutí 3 svedkovia a znalec nebol dopočutý\nk záverom znaleckého posudku. Aj v tomto znaleckom posudku znalec pracuje s pojmom sexuálna\ndeviácia, porucha sexuálneho zamerania, ba dokonca, že obvinený využil situáciu k sexuálnemu\nvzrušeniu, ktorá sa mu vyskytla, nemá sexuálne zábrany, najmä ak sa k tomu pridá alkohol. Nie je\nznáme z akého dôkazu znalec vychádzal, keď hovorí o sexuálnom vzrušení, pretože takýto dôkaz v\nspisovom materiáli sa nenachádza. Okrem toho svedkyňa H. E. F. dňa 01. 10. 2024 pri výsluchu uviedla,\nže večer toho dňa videla na kamere obv. A. B., hovorila s ním a javil sa jej triezvy. Samotná maloletá\nvo svojej výpovedi uviedla, že v čase údajného skutku obžalovaný nemal požité alkoholické nápoje.\nTeda treba prijať záver, že znalecký posudok vychádza z teoretických predpokladov a nemá oporu\nvo vykonaných dôkazoch. K obom znaleckým posudkom uviedla, že oba vychádzajú z teoretických\npredpokladov sexuálneho zneužitia, ktoré samozrejme na to, aby sa jednalo o zločin, musí obsahovať\naj objektívnu stránku sexuálneho zneužívania iným spôsobom smerujúcim k sexuálnemu uspokojeniu\npáchateľa, avšak toto v tomto konkrétnom prípade vôbec preukázané nebolo a nebol vykonaný k tomu\nžiadny dôkaz. Je nebezpečné prijať záver, že každý dotyk cez oblečenie osoby mladšej ako 15 rokov\nje zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. Konanie smerujúce k sexuálnemu\nuspokojeniu páchateľa musí byť jednoznačne preukázané a musia byť k tomu vykonané dôkazy, čo v\ntomto prípade sa nestalo, ba dokonca sama maloletá pri výsluchu popiera konanie páchateľa smerujúce\nk sexuálnemu uspokojeniu a neskôr vo výsluchu už naučene tvrdí, bol ticho a nevydával žiadne zvuky.\nObhajoba poukázala na rozopry vo výpovediach svedkov. Napríklad svedkyňa H. J. dňa 01. 06. 2023\npodala trestné oznámenie, kde uviedla, že nevlastná sestra Veronika jej bola zverená do výchovy a táto\nsa jej doma posťažovala, že keď bola mama v nemocnici pred smrťou, tak A. ju mal ťahať do postele,\nmal ju obchytkávať za intímne miesta, a to medzi\nnohy, čo sa potom stalo, jej B. nepovedala. Dňa 31. 07. 2024 táto svedkyňa vypovedá, že počas\nzavolania hliadky polície sa pýtala B., prečo sa bojí A., či sa jej niečo stalo, tak jej B. povedala, že keď\nbola mama v nemocnici pred smrťou, tak A. ju ťahal do postele, mal ju obchytkávať za intímne partie,\ncez pyžamo za vagínu.\nSvedkyňa H. G. dňa 31. 7.2024 uviedla, že do bytu prišla až keď zavolali\npolíciu, sestra B. jej povedala, že jej musí niečo povedať a začala rozprávať, že jej A. robil zle, chcel,\naby sa hrali nahí, že ju chytal tam dole, nepovedala presne kde.\nSvedkyňa H. H. dňa 31.7.2024 uvádza, že o zneužívaní A. sa dozvedela od dcér H. a H., ony našli nejaké\npapiere v posteli po smrtí matky o zneužívaní maloletých, akoby ich mama mala nachystané a ony sa\npreto B. pýtali na to. Svedkyňa sa pýtala B. na to, ale B. jej povedala, nech sa nepýta. Z tohto vyplýva,\nže je vážne podozrenie, že maloletá nehovorila o skutku spontánne sama, ale bola svedkyňami vyzvaná\nna to, aby potvrdila informácie svedkýň, ktoré mali z papierov, čo našli po matke a takéto informácie\nmala maloletá podať ešte aj v emocionálne vypätej situácii v deň pohrebu jej matky, a to v čase, keď\nv byte zasahovala hliadka polície proti A. B.. Svedkyne pred súdom však uviedli, že papiere, ktoré mali\nnájsť sa netýkali sexuálneho násilia, ale išlo o napomenutia v súvislosti s rušením poriadku v bytovke,\nv ktorej sa nachádzali sociálne byty a susedia sa sťažovali na hluk, hlasitú hudbu s tým, že matke\nmaloletej hrozilo vysťahovanie z bytu. Navyše svedkyňa H. G. a H. J. vypovedali rozdielne, raz hovoria\no intímnych miestach, potom o vagíne, raz mala mať B. pyžamo, raz mali byť nahí. Maloletá svedkyňa\ndňa 4. 9.2023 uviedla na otázku, prečo nemala rada A., „no lebo čo mi povedala H., som mala dosť,\nsom to radšej nechcela ani povedať, lebo by ma zbila“. Na otázku, čo jej povedala H., odpovedala, že\nsi nepamätám. Teda aj maloletá potvrdila, že svedkyňa H. J. jej sama povedala, čo jej mal A. B. robiť. A\ntakto je formulovaná aj otázka vyšetrovateľky pri výsluchu maloletej, t. j. čo tí povedala H.? Z uvedeného\nvyplýva záver, že maloletá bola pod silným vplyvom rodiny, navyše po smrtí matky, bola opakovane\nvyzývaná, aby potvrdila informácie svedkýň, ktoré mali z listín po matke, a to aj v deň pohrebu matky\na pri zásahu hliadky polície, a preto výpoveď maloletej je ovplyvnená, skreslená, maloletá hovorí rôzne\n\nverzie, vypovedá ku skutku inak ako svedkyňa H. G. a H. J. a ako celok je podľa obhajoby nevieryhodná.\nTáto výpoveď maloletej je ešte aj ovplyvnená konzultáciou vyšetrovateľky so svedkyňou H. J., o ktorej sa\nvyšetrovateľka mylne domnievala, že je jej zákonnou zástupkyňou, ale aj keby svedkyňa bola zákonnou\nzástupkyňou, tak by nemohla byť pri výsluchu maloletej, lebo je tiež mala byť vypočutá ako svedkyňa\nk tomu, čo jej povedala nevlastná sestra. Navyše je výpoveď maloletej znehodnotená množstvom\nkapcióznych a sugestívnych otázok. Vzhľadom na tieto uvedené skutočností obhajoba konštatovala,\nže je neprípustné viesť vyšetrovanie tak, ako bolo toto vykonané. Maloletá svedkyňa vypovedá, to čo\njej povedali nevlastné sestry a tieto dve svedkyne potom vypovedali to, čo im mala povedať maloletá.\nTakéto dôkazy sú nezákonné a sú nepoužiteľné pred súdom. Maloletá žila v alkoholickom prostredí,\nkde dochádzalo k striedaniu mužov, matka sa ani netajila tým, že mužov potrebuje, aby sa starali o\nmaloletú, a aby jej finančne pomohli. Všetci žili v malom 1-izbovom byte, kde bolo dieťa vystavené aj\nsituáciám, ktorých nemala byť svedkom. Dieťa bolo značne zanedbané, ponechané na starostlivosť aj\nA. B., bolo špinavé, čo mu robilo problémy v škole. Aj po zdravotnej stránke nebolo riadne a pravidelne\nošetrované. Vzťah matky a A. B. bol taký blízky, že mali naplánovaný aj termín svadby, a preto sa javí byť\nnelogické, že rodina po smrtí matky ihneď vymenila kľúče od bytu, nechcela A. B. vpustiť do bytu a trvala\nna tom, aby si ihneď vzal veci z bytu, čo vyústilo až do privolania hliadky polície. Svedkom tohto všetkého\nbola aj maloletá, a ešte aj utrpela dramatický a emocionálny šok, keď jej zomrela matka. Treba však\npovedať, že je pravdepodobne emocionálne plochá a aj túto situáciu prežívala inak ako väčšina detí.\nJej intelektuálne schopností sú priemerné až podpriemerné, podlieha manipuláciám zo strany okolia,\nvšeobecná vieryhodnosť je znížená, krátkodobá pamäť je podpriemerná až priemerná, má tendenciu\nzamieňať rôzne pamäťové stopy, zhoršuje sa schopnosť reprodukcie a táto klesá a môže sa stať, že\nzmieša dve zapamätané udalostí dohromady. Mala odloženú povinnú školskú dochádzku, opakovane\nsa dopustila krádeží a jednalo sa o dieťa, ktoré bolo zanedbávané a poškodené alkoholizmom.\nZáverom obhajkyňa uviedla, že ak je výsluch osoby mladšej ako 15 rokov prípravnom konaní vykonaný\nnekontradiktórne a je jediným, prípadne rozhodujúcim usvedčujúcim dôkazom proti obvinenému, je\nnevyhnutne potrebné výsluch zopakovať v konaní pred súdom tak, aby sa obhajobe umožnilo uplatniť\nprávo na riadne dokazovanie. Podľa ustálenej súdnej praxe nutnosť takéhoto postupu treba na jednej\nstrane posúdiť s prihliadnutím na všetky okolností prípadu vrátane celkovej dôkaznej situácie a na\nstrane druhej z hľadiska práv obžalovaného. V opačnom prípade by mohlo dôjsť ku skráteniu práv\nobhajoby neprípustným spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so zárukami garantovanými v čl. 6 ods. 3\npísm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože dohovor priznáva viac práv\nobžalovaným než im priznáva Tr. por. Ďalej Tr. por. predpokladá, že výsluch osoby mladšej ako 15 rokov\nmožno prečítať na súde, aj bez dodržania podmienok v ustanovení § 263 ods. 3 písm. b/Tr. por. Európsky\nsúd pre ľudské práva judikuje, že ak ide o výpoveď, ktorá môže mať rozhodujúcu alebo významnú\núlohu pri uznaní obžalovaného za vinného, a ktorá nebola v prípravnom konaní vykonaná za podmienok\nkontradiktórností, možno ju na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom prečítať len vtedy, ak svedok\nopätovne na hlavnom pojednávaní vypovedal. V prípade, že svedok na hlavnom pojednávaní využil\nsvoje zákonné právo a k veci odmietol vypovedať, pričom jeho výpoveď v prípravnom konaní nebola\nvykonaná za podmienok kontradiktórností, nemožno na nej založiť odsúdenie obžalovaného a nemožno\nju ani prečítať na hlavnom pojednávaní. Prečítanie výsluchu svedka, ktorý nikdy nebol vypočutý\nkontradiktórne, nemôže byť podľa Európskeho súdu pre ľudské práva výlučným alebo rozhodujúcim\ndôkazom viny. Tieto závery samozrejme platia vtedy, keď výsluch svedkyne mladšej ako 15 rokov je\nvykonaný zákonne, len nie je kontradiktórny. V tomto konkrétnom prípade však výsluch maloletej trpí\nvážnymi vadami, ako aj celé prípravné konanie, a preto výsluch je nepoužiteľný pred súdom, a z týchto\ndôvodov obhajoba ani nenavrhovala tento výsluch zopakovať, pretože v prípravnom konaní je množstvo\ntakých pochybení, ktoré by neodstránili ani opakovaný výsluch maloletej a obhajoba nezodpovedá za\nzistenie skutkového stavu veci. Obhajkyňa uviedla, že obžalovaný A. B. bol viackrát hospitalizovaný\nna psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice v Ružomberku, trpí ochorením centrálnej nervovej\nsústavy epilepsiou, mal opakovane epileptické záchvaty, má užívať lieky, ktoré neužíva, lebo nemá na\nne peniaze, epilepsiou trpí od mladostí, absolvoval osobitnú školu, chcel si siahnuť na život, keď mu\nzomrel otec, jeho brat sa obesil, a preto mala za to, že mal byť vyšetrený duševný stav obžalovaného\ns poukazom na prípadné\nvyvodenie trestnej zodpovedností. Tieto skutočností zároveň podľa obhajoby vzbudzujú pochybností, či\nobžalovaný ešte ako obvinený bol spôsobilý sa náležite obhajovať sám, a preto bolo na mieste skúmať\ndôvody povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. por. už v čase vznesenia obvinenia v decembri 2023,\nkedy obhajcu nemal, čím a tým bolo porušené jeho právo na obhajobu. Na základe takto vykonaného\ndokazovania, ktoré je nedostatočné, v dôkazoch sú rozpory a pri ich zadovažovaní bol porušený Tr.\n\npor., tak vznikajú vážne pochybností, či obžalovaný mohol byť postavený pred súd, a poukazujem aj na\nzásadu v pochybnostiach v prospech obvineného in dubio pro reo, a preto ho navrhla podľa § 285 písm.\na/ Tr. por. oslobodiť spod obžaloby.\nProkurátor navrhol uznať obžalovaného vinným zo žalovaného trestného činu keď uviedol, že\nobžalovaný odmietol vypovedať, vyhlásil že je nevinný, no sťažnosť proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia zo dňa 19. 12. 2023 nepodal. Nepriamo je usvedčovaný výpoveďami nevlastných sestier\na starej matky maloletej, ktoré počas celého trestného konania vypovedali konzistentne a bez\npodstatných odchýlok reprodukovali údaje, o ktorých sa im zverila maloletá. Považoval nezrovnalosti\ntýkajúce sa výpovedí svedkýň - oblečenia maloletej (pyžamo, nahota) za bezvýznamné a v tomto smere\npoukázal na zvukovo obrazový záznam z výsluchu maloletej. Závery klinického psychológa vyhodnotil\njednoznačne v neprospech obžalovaného. Navrhol uložiť trest aj s použitím ustanovenia § 38 ods. 3\nTrestného zákona a to pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením do ÚVTOS so stredným\nstupňom stráženia.\nV tejto súvislosti považuje súd za potrebné podotknúť, že pokiaľ ide o aktivitu súdu o dokazovanie\nohľadne otázky viny, dôkazné bremeno a zisťovanie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné\npochybnosti nenesie súd ale Trestný poriadok v podstate zaviedol v konaní pred súdom zásadu\nprejednaciu, kde úlohou súdu je len posúdiť, či prokurátor uniesol dôkazné bremeno a to na\npodklade dôkazov, ktoré boli pred súdom a protistranou vykonané, kde úloha súdu spočíva najmä\nv procesnom vedení konania, rozhodovanie o dôkazných návrhoch, námietkach strán, poučovacej\npovinnosti obžalovaného, svedkov, znalcov a podobne.\nPodľa § 48 ods. 1 Trestného poriadku, ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony\nalebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej\nzákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným.\nPodľa § 48 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného\nnemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh\nprokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka\nz radov advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca pre\nprípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.\nAk poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou\nosobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z\nomeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie\nustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka\nje prípustná sťažnosť.\nPodľa § 31 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje\nmaloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi\na maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom;\nv takomto prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri\nurčitom právnom úkone zastupovať. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia kolízneho opatrovníka\nsúd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca\nnemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom konaní zastupovať.\nPodľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený\nskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich\nrozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány\nčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,\nako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili\nsúdu spravodlivé rozhodnutie.\nPodľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú\nprávo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia\n\nzaloženého na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od\ntoho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 2 ods. 14 Trestného poriadku, strany sú si v konaní pred súdom rovné.\nPodľa ods. 19 a 21 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, smie súd\nprihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.\nOrgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť\npoškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne\npoučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným\npríslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby,\nvek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú,\nmentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie\nsú dotknuté.\nPodľa § 135 ods. 1 Trestného poriadku, výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých\noživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému,\nzávislosť od obvineného alebo podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo\nnepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná s\nvyužitím videokonferenčného zariadenia. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej\nstránke tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Klásť otázky takémuto svedkovi možno\nlen prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní. V prípravnom konaní možno výsluch opakovať\nlen so súhlasom prokurátora. Opakovaný výsluch v prípravnom konaní vedie spravidla tá istá osoba.\nV konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním\nzápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2.\nPodľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, k výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so\nzreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu\nvýsluchu a ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2, aj zástupca orgánu\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu,\nprizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Spôsob vedenia výsluchu prekonzultuje\norgán činný v trestnom konaní s psychológom pred vypočutím a ak je to potrebné, aj s orgánom\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch\nalebo pokračovanie v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa, môže psychológ\nnavrhnúť odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie počas jeho výkonu. Osoba, ktorá bola\npribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým\nbol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.\nPodľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité\nobjasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného\nzákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné\nvyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci\na listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických\nprostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.\nPodľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako\ndôkaz vykoná na technickom zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa\ntýka dokazovanej skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho\ncelého písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou výkonu\ntohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.\nV zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku, za orgány činné v trestnom konaní sa považuje už len\npolicajt a prokurátor, súd nie je zaradený medzi orgány činné v trestnom konaní ale jeho úloha vyplýva\nz nestrannosti a nezávislosti súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo (§ 10 ods. 2 Trestného poriadku).\nAko už súd uviedol, môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, avšak len do takej miery, keď\nnevystaví do „nepriaznivého svetla“ jednu z procesných strán. Je úlohou OČTK zabezpečiť a predložiť\ndôkazy súdu tak, aby o prípadnej vine či nevine mohol spravodlivo rozhodnúť, keď súd nie je partnerom\n\nani pomocníkom prokurátora pri preukazovaní skutkového stavu veci ale nestranným „riešiteľom sporu“\nmedzi štátom a obžalovaným. Dôkazná aktivita zo strany súdu v prospech obžaloby nie je komfortná\ns právom na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru, s rozdelením úloh jednotlivých strán v spore\na s úlohou súdu ostať nestranným riešiteľom sporu. Za situácie, ktorú naznačil aj intervenujúci prokurátor\nv druhej záverečnej reči v súvislosti s tým, že obžalobu súd „prijal a nezistil v nej žiadne pochybenia“\nmožno považovať za neprijateľné, najmä v prípade, ak by dôkazy mali byť na ťarchu obžalovaného a za\ntakéhoto stavu by došlo k situácii, že súd takto môže konať len v prípade, že sám síce iniciatívne doplní\ndokazovanie, ktoré však nie je na ujmu obžalovaného a iba takáto dôkazná iniciatíva súdu neznamená\njeho stratu nestranného riešiteľa sporu.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 05. 2025 znalkyňa PhDr. Martina Bečková predniesla závery\nuvedené v znaleckom posudku na jej položené otázky 1-7. Podľa znalkyne maloletá nebola schopná\nkontinuálne odpovedať a preto jej dávala otázky a snažila sa, aby sa dozvedela „čo sa tam dialo“, ale\nurčite nešlo o otázky sugestibilné. Úlohou znalca je porovnať údaje, ktoré vyplývali z trestného spisu\nz údajov, ktoré zistila pri vlastnom psychologickom vyšetrení maloletej a tieto následne vyhodnotiť.\nPodľa znalkyne vyskytli sa síce nezrovnalosti vo výpovedi maloletej v prípravnom konaní (dotyk na\nholé telo alebo cez pyžamo), ale podľa znalkyne sa nejednalo o zásadné rozdiely, že by uvádzala\nopačnú odpoveď, reakciu, opačné zmýšľanie, prípadne že by z toho vyplynuli závery, že sa nerozpráva\ns maloletou o konkrétnom obvinenom. Z dôvodu slabnúcich pamäťových schopností (dlhodobá pamäť),\nuplynutím času, s prihliadnutím na možnosť druhotnej viktimizácie, ale najmä s prihliadnutím na ňou\nzistené skutočnosti, že maloletá vo svojom doterajšom živote prežila viacero významných traumatických\npodnetov, tak v tej súvislosti záleží od toho, ktoré z týchto podnetov boli tak významné, aby jej utkveli\nv pamäti, aby bolo možné, aby sa k nim mohla aktuálne vyjadrovať, znalkyňa sa priklonila k záveru, že\nďalší výsluch maloletej sa nejaví byť vhodným.\nNa otázky obhajoby znalkyňa uviedla, že jej nie je známe pod akou spisovou značkou bola do konania\nako znalkyňa pribratá a bola požiadané o vypracovanie znaleckého posudku, znalkyňa sa vyjadrila\nk okolnostiam jej vlastného klinického vyšetrenia maloletej, ktorú na vyšetrenie priviedli jej sestry.\nRodinná a osobná anamnéza bola podávaná jej sestrou, pri samotnom vyšetrení maloletej sa už\nnenachádzala žiadna tretia osoba. V súvislosti s ňou prezentovanými závermi o strachu v znaleckom\nposudku pred súdom znalkyňa uviedla, že v prípade maloletej sa nejedná o dieťa, ktoré by sa bálo\nkaždého človeka. Vychádzala z informácii od jej sestry, ktorá mohla spozorovať kontakt maloletej\ns obžalovaným, táto však nemala ďalší záujem na kontakte, vyhýbala sa mu a o týchto pocitoch sa\nmaloletá vyjadrovala aj v rozhovore s ňou. Nešlo však o situáciu, kedy by obžalovaného vnímala len\nkratšiu dobu, nakoľko žili v spoločnej domácnosti. Na výslovnú otázku obhajoby v súvislosti s obavou\nz obžalovaného znalkyňa uviedla, že takýto záver je možné len ťažko psychologicky zisťovať, v každom\nprípade vyplynulo, že maloletá sa vyhýbala obžalovanému ako osobe a znalec môže použiť projektívne\ntechniky psychodiagnostiky, z ktorých môže vyvodiť záver, že navonok reaguje negatívne a zároveň je\nmožné vyvodiť súvislosť tejto negatívnej reakcie s konkrétnou osobou. V súvislosti s ďalšími otázkami\nobhajoby súd tieto otázky nepripustil, nakoľko dospel k záveru, že nie je úlohou znalca hodnotiť kvalitu\na rozsah údajov v uznesení vyšetrovateľa, ktorým priberá znalca do konania. „ V inej trestnej veci“\nznalkyňa podala znalecký posudok dňa 24. 10. 2023, pričom o výpovedi z februára 2025 v súvislosti\ns prebiehajúcim trestným konaním nemala žiadnu vedomosť a v súdenej veci nebola požiadaná OČTK\no dopracovanie znaleckého posudku.\nV súvislosti s prebiehajúcim iným trestným stíhaním bola znalkyni predložená výpoveď maloletej\nv súvislosti s možným dopadom na prípadné zmeny jej znaleckého posudku. Znalkyňa uviedla (po\noboznámení sa s touto výpoveďou), že v prípade inej osoby by mohlo ísť o emočnú väzbu medzi ňou\n(touto osobou) a maloletou, kde ale jednoznačne nevyplýva, že by si bola maloletá vedomá nejakej\nsexualizácie vzťahu z jeho strany. Závery ohľadom zrelosti v tejto oblasti by podľa znalkyne bolo potrebné\nzmeniť, v prípade objektivizovania získaných údajov, najmä v tom smere, že ona sama by iniciovala\nvyslovene sexuálne správanie. V čase vypracovávania jej znaleckého posudku v súdenej veci sa však\nnevyskytli a nenašli žiadne dôkazy o takomto jej správaní, či už v rodinnom prostrední, prípadne jej\nsprávanie v školskom prostredí a podľa znalkyne to v tejto chvíli nemá vplyv na závery jej znaleckého\nposudku.\nPráva a povinnosti obvineného upravuje § 34 a nasl. Trestného poriadku, Ústava Slovenskej republiky,\nMedzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je povinnosťou OČTK vždy poučiť\n\nobvineného o jeho právach a najmä poučenie v prípade potreby primerane vysvetliť. Základným právom\nobvineného je právo nevypovedať, čo v niektorých prípadoch môže znamenať aj taktiku obhajoby, čo\nvšak nemôže byť na ujmu obvineného. Uvedená skutočnosť vyplýva z predposlednej vety § 34 ods. 1\nTrestného poriadku.\nV súvislosti so znaleckým sexuologickým posudkom súd musí uviesť, že tento posudok považuje za\nnepostačujúci na to, aby súd naň mohol prihliadať pri rozhodovaní. Primárne súd musí uviesť, že\nznalec vychádzal z dôkazov, ktoré boli zabezpečené v čase pred vznesením obvinenia B.. Hoci znalec\nnepovažoval za potrebné podrobiť ho psychiatrickému vyšetreniu súd vychádzajúc aj z poznatkov\npriebehu hlavného pojednávania vyslovuje vážne pochybnosti o duševnom stave obvineného, najmä\nv smere schopnosti náležite sa obhajovať. Súd považuje za vadu, že prokurátor tento znalecký posudok\nnavrhol „len čítať“ a nenavrhol ho konvalidovať osobným výsluchom znalca pred súdom tak, aby sa tento\nmohol vyjadriť k ďalším dôkazom, ktoré boli zabezpečené kontradiktórnym spôsobom. V tomto smere\nsúd považuje takisto námietku obhajoby, že sa OČTK mali zaoberať aj skúmaním otázky duševného\nstavu, nakoľko od počiatku konania vo veci bolo zrejmé, že obžalovaný trpí závažným neurologickým\nochorením, predpísané lieky neužíva, opakovane bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení o.\ni. aj z dôvodu suicidálneho pokusu s možnou anamnézou podobného konania v rodine. Ak teda\nk ustanoveniu obhajcu došlo až 02. 05. 2024, obvinenie bolo vznesené 19. 12. 2023 a následne\nuž dochádzalo „len k prepočutiu“ nevlastných sestier možno hovoriť o porušení práva na obhajobu.\nDoposiaľ otázka trestnej zodpovednosti z hľadiska príčetnosti páchateľa nebola vyriešená.\nK námietkam obhajoby ohľadom naplnenia subjektívnej stránky súd uvádza, že pre naplnenie znakov\ntrestného činu sexuálneho zneužívania sa nevyžaduje, aby pri pohlavnom – sexuálnom zneužití\nosoby mladšej ako 15 rokov došlo u páchateľa k pohlavnému uspokojeniu; postačuje, ak páchateľ\nkoná v pohlavnom vzrušení v snahe svoje vzrušenie akýmkoľvek spôsobom uspokojiť, pričom nie je\nrozhodujúce, či a do akej miery také uspokojenie dosiahne. V tomto smere súd teda námietky vyhodnotil\nako irelevantné.\nSúd si uvedomuje závažnosť trestného činu podľa § 201 Trestného zákona a najmä záujem spoločnosti\nna riadnom mravnom a telesnom vývoji osôb mladších ako 15 rokov. Je si plne vedomý aj trestných\nsadzieb, ktoré zákon v tomto prípade ustanovuje v odseku 1 a 2 § 201 t. j. 7-12 rokov. Súčasne si je\nvedomý aj ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu (a obžalovaný\nuž má záznam v registri trestov pre odsúdenie podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona k trestu\nodňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený,\npričom sa v skúšobnej dobe osvedčil) sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby\no jednu tretinu. Preto bolo povinnosťou OČTK s rozumnou a primeranou mierou opatrnosti ako aj pri\nvynaložení väčšieho úsilia zabezpečiť vykonanie prípravného konania tak, aby bolo možné predložiť\ndôkazy súdu, ktorý následne môže rozhodnúť spravujúc sa všeobecnými zásadami pre ukladanie\ntrestov.\nBagatelizovanie konania obžalovaného obhajobou (je nebezpečné prijať záver, že každý dotyk cez\noblečenie osoby mladšej ako 15 rokov je zločinom podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona), súd považuje\nza neprimerané, kde na spôsob spáchania činu možno prihliadať pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery.\nObžalovaný využil svoje právo nevypovedať, uviedol, že sa ničoho nedopustil, nikdy by maloletej\nneublížil. Oproti jeho výpovedi stojí výsluch maloletej osoby, ktorý bol vykonaný aj za pomoci\nzvukovo obrazového zariadenia. V konaní pred súdom už súd nemôže riešiť spôsob vedenia výsluchu\nvypočúvajúcim, kde musí pripustiť, že niektoré otázky neboli v súlade s trestným poriadkom a navyše\ntento výsluch bol vykonaný v čase po začatí trestného stíhania vo veci, teda predtým, ako bolo A.\nB. vznesené obvinenie. Už v tomto štádiu bolo viac ako zrejmé aká prichádza do úvahy právna\nkvalifikácia a teda nič nebránilo OČTK vzhľadom na hroziaci trest ustanoviť obvinenému obhajcu\na výsluch maloletej vykonať kontradiktórnym spôsobom. T. j. minimálne za prítomnosti ustanoveného\nobhajcu. Obhajoba namietala zákonnosť tohto úkonu tým skôr, že ako to vyplýva aj z prehratého\nvideozáznamu zúčastnila sa ho aj nevlastná sestra maloletej, ktorá v tom istom konaní vypovedala ako\nsvedkyňa. Navyše ide síce o osobu, ktorej maloletá bola najskôr neodkladným opatrením a následne aj\nrozhodnutím súdu zverená do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že spolu s manželom je povinná\nvykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.\nPostavenie poškodenej v prípade žalovaného trestného činu a jej zastupovanie pred súdom rozhodne\n\nnie je bežnou záležitosťou. Biologický otec maloletej nebol pozbavený rodičovských práv, skutočnosť\nže sa nachádza vo výkone trestu resp. nikto ho ani nekontaktoval ako zákonného zástupcu znamená,\nže bolo povinnosťou OČTK požiadať o ustanovenie opatrovníka maloletej na jej zastupovanie ako\npoškodenej v trestnom konaní. Pokiaľ teda výsluch maloletej prebehol bez prítomnosti zákonného\nzástupcu, ide o podstatnú vadu takéhoto konania. Teoreticky by síce bolo možné maloletej ustanoviť\nv tomto konaní opatrovníka, avšak jej ďalší výsluch (aj s prihliadnutím na vyjadrenie znalkyne) a možnú\nďalšiu viktimizáciu v súčasnej dobe neprichádza do úvahy.\nSamotný výsluchu maloletej vykazuje ďalšie zásadné pochybenia a to či už v súvislosti s jej poučením\no práve vypovedať, odmietnuť vypovedať proti A. B. (išlo z jej strany len o neverbálne prejavy), žiadaný\nsúhlas k prítomnosti nevlastnej sestry (odmietavé kývavé hlavou) bez náležitej reakcie zo strany OČTK,\njej následná prítomnosť pri tomto úkone, keď aj ona vypovedala následne v procesnom postavení\nsvedkyne. V celej výpovedi chýba vyjadrenie osôb uvedených v § 135 ods. 2 Trestného poriadku, kde\nani toto pochybenie v súčasnej dobe nemožno napraviť.\nČo však súd považuje za najzávažnejšie pochybenie zo strany OČTK je zistenie, že maloletá bola\nvypočúvaná v dvoch trestných veciach, na ktoré poukázala aj obhajoba. Zo spisu nie je zrejmé, ktorého\nspisu sa mal teda tento výsluch dotýkať, či išlo o trestné stíhanie proti A. B. resp. o trestné stíhanie\nvoči osobe, ktorá v rozhodnom čase tiež zdieľala spoločnú domácnosť s maloletou a jej matkou. To isté\nsa potom týka aj znaleckého posudku znalkyne PhDr. Martiny Bečkovej. Práve vyriešenie tejto otázky\nmalo potom vplyv aj na hodnotenie dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného, keď je vysoko\npravdepodobné, že maloletá uvádzala skutočnosti, ktoré sa týkalo dvoch partnerov jej matky. Znalkyňa\nnevylúčila možnosť zámeny pamäťových stôp, čo teda vzbudzuje oprávnené pochybnosti kto sa mal\ndopúšťať a v akom čase protiprávneho konania proti maloletej.\nSúd nespochybňuje, že k určitému konaniu voči maloletej mohlo dôjsť ale na druhej strane neexistuje\ntu ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by mohli odôvodniť jednoznačný výrok o vine\nnajmä v tom smere, či skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa vôbec stal. Následným krokom by\npotom bolo skúmanie, či tu existuje dostatok dôkazov pre vyslovenie nespochybniteľného záveru, že\nskutok spáchala osoba, na ktorú bola podaná obžaloba.\nSúd výpoveď maloletej síce v konaní pred súdom vykonal, ale po zistení, že pri jeho realizácii došlo k tak\nzávažným pochybeniam, že naň nemožno v konaní pred súdom prihliadnuť a ďalšie výpovede boli len\nvýpoveďami svedkov „z druhej ruky“ a ani ďalšie dôkazy nepreukázali obžalobou tvrdené skutočnosti\ndospel súd k záveru, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno a preto v zmysle zásady in dubio pro\nreo obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodil, pretože dôkazy vykonané pred súdom nepreukázali,\nže by sa vôbec stal skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho\noznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.\nOdvolanie má odkladný účinok. (§306/2)\nPodľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh\nna opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358\nods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení,\nnajneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.\nOdvolanie môžu podať:\n- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech\nobžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného\n(§ 308/2)\n- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech\n(§308/2)\n- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred\nnesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)\n- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý\nsa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne\n\núkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech\nobž. i proti jeho vôli (§ 308/2)\n- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého\nobžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)\n- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),\na to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať\nlen osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)\n- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)\nOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že\ntaký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak\ntoto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}