{"guid": "003d6163-de41-40a9-942c-ed41e2e1892b:e6822c54-8dbc-4805-b873-1df9a9022b4a", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5625200434.5", "spisova_znacka": "21C/9/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/9/2025 z 5. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 5. augusta 2025, sp. zn. 21C/9/2025, ECLI:SK:OSLM:2025:5625200434.5", "identifikacne_cislo": "5625200434", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "JUDr. Daniel Marcián", "sudca_id": 2779, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-marcian-2779", "datum_vydania": "2025-08-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-4", "nazov": "§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6822c54-8dbc-4805-b873-1df9a9022b4a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5625200434.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5625200434.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5625200434.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n21C/9/2025\n5625200434\n05. 08. 2025\nJUDr. Daniel Marcián\nECLI:SK:OSLM:2025:5625200434.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : A. B., nar. XX.\nX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom, so sídlom K. D. E. X, F.\nproti žalovanej : Slovenská republika, v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2,\nBratislava, o zaplatenie sumy 1.530,92 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\n\nI. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.530,92 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto\nnáhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo 7. 2. 2025, doručenou na tunajší súd 11. 2. 2025 sa žalobca domáhal rozhodnutia,\nktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.530,92 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že poverený príslušník\nObvodného oddelenia PZ Ružomberok začal trestné stíhanie a uznesením ČVS: ORP-281/OO-RK-2020\nz 30. 9. 2020 vzniesol žalobcovi obvinenie pre skutok, ktorým mal žalobca spáchať prečin krádeže\npodľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. V zmysle rozsudku z 26. 4. 2021 vydaného Okresným\nsúdom Ružomberok sp. zn. : 1T/4/2021 bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm.\nc) Trestného poriadku, teda preto, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Krajský súd\nv Žiline na verejnom zasadnutí 7. 10. 2021 pod sp. zn. : 3To/28/2021 rozhodol tak, že zamietol odvolanie\nprokurátora. Žalobcovi vznikla v dôsledku tohto trestného stíhania ujma na majetku a nemajetková ujma.\nUjma na majetku mu vznikla tým, že mu vznikli náklady na trovy obhajoby, ktoré musel po skončení\ntrestného konania uhradiť vo výške 1.030,92 eur. Žalobcovi bola vystavená faktúra č. 20220051, ktorú\ntento uhradil 3. 3. 2022 na účet uvedený vo faktúre. Nemajetková ujma vznikla žalobcovi tým, že po\nvznesení obvinenia pre uvedenú trestnú činnosť nastali u neho dopady trestného stíhania na jeho osobu\nkonštatované rozhodovacou činnosťou súdov, stres súvisiaci s dostavovaním sa na úkony, hrozba trestu,\nprávna neistota ohľadom výsledku trestného stíhania a prirodzené odsúdenie zo strany spoločnosti\nspojené s vedením trestného stíhania. Trestné stíhanie zasiahlo do práv žalobcu v takej miere, že\niba konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Okolie vníma teraz žalobcu\nako páchateľa trestnej činnosti, preto sa žalobca domáha primeraného zadosťučinenia v peniazoch\nvo výške 500 eur za jeho trestné stíhanie po dobu viac ako jeden rok v dôsledku vydania uvedeného\nuznesenia o vznesení obvinenia. Žalobca poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho\nsúdu SR každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného\na to bez ohľadu na jeho výsledok, a teda je spôsobilé bez ďalšieho vyvodiť vznik nemajetkovej ujmy\nnajmä v tom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné. Nemajetkovú ujmu za nezákonne\nvedené trestné stíhanie nie je potrebné vždy náležite preukázať, pretože už samotné nezákonného\n\ntrestné stíhanie je determinantom, ktorý nemajetkovú ujmu bez pochýb zapríčiňuje. Trestné stíhanie vznesenie obvinenia bolo v príčinnej súvislosti s majetkovou a nemajetkovou ujmou žalobcu, pretože\nnebyť trestného stíhania, nebol by žalobca okolím vnímaný ako páchateľ trestnej činnosti, neutrpela\nby jeho dôstojnosť, nebol by v strese z hrozby trestu a v právnej neistote ohľadne výsledku trestného\nstíhania. Žalobca 6. 10. 2024 požiadal žalovaného o prerokovanie nároku, keď sa domáhal náhrady\nškody a nemajetkovej ujmy v celkovej výške 1.530,92 eur (1.030,92 eur + 500 eur). Žalovaný nepriznal\nnárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcovi, keď 7. 2. 2025 mu doručil oznámenie\no výsledku prerokovania, pretože podľa žalovaného nebola splnená podmienka na priznanie nároku a to\npodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje\nspoločenský, pracovný a osobný život stíhaného a to bez ohľadu na jeho výsledok a teda je aj spôsobilé\nbez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy najmä v takom prípade, ak sa preukáže, ak bolo od\nzačiatku nezákonné, ide o zodpovednosť absolútne objektívnu za výsledok trestného konania vo veci\nsamej, čím je založená zodpovednosť štátu za škodu obvinenému spôsobenú uznesením o vznesení\nobvinenia, čo potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 8. 2019 sp. zn. : 4Cdo/125/2019.\nŽalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 7Cdo/78/2022 uvádzané žalovaným\nvo výsledku prerokovania nároku nemožno aplikovať, pretože v tomto prípade sa prejednávala vec,\nv ktorej keby bolo v sťažnosti poukázané na obligatórny odklad výkonu rozhodnutia o priestupku\nv sťažnosti by bolo s veľkou pravdepodobnosťou vyhovené, pričom v trestnom konaní v tejto veci\nkde bol žalobca obvinený bola skutková situácia odlišná. Následne žalobca poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Žiline z 28. 3. 2018 sp. zn. : 7Co/62/2018, ktorého časť odcitoval, ako aj na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. : 9Cdo/65/2020 z 29. 9. 2020, ktoré takisto sčasti citoval.\n2. Dňa 31. 3. 2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe z 28. 3. 2025, v ktorom\ntáto uviedla, že žalobu v celom rozsahu neuznáva a navrhuje ju zamietnuť a to z nasledovných dôvodov.\nOkrem poukazu na oznámenie Generálnej prokuratúry SR o neuspokojení nároku na náhradu škody z 5.\n2. 2025 dodala, že v predmetnej trestnej veci poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Ružomberok\nuznesením ČVS: ORP-281/OO-RK-2020 z 13. 7. 2020 začal trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže\npodľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a ďalším uznesením z 30. 9. 2020 podľa § 206 ods.\n1 Trestného poriadku vzniesol žalobcovi obvinenie z uvedeného prečinu na tom skutkovom základe,\nže v čase podľa zaisteného kamerového záznamu, t.j. o 22.43 hod., 12. 7.2 020 do 22.47 hod. 12. 7.\n2020 v Ružomberku, na ulici Bystrickej odcudzil z tam zaparkovaného nákladného prívesu určeného na\nprevážanie vozidiel e.č. : RK 542 YE navijak, slúžiaci na natiahnutie vozidla na príves, čím poškodenému\nG. E., nar. XX. X. XXXX, bytom F., H. I. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 350 eur. Dozorujúci prokurátor\npo preskúmaní vyšetrovacieho spisu a vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej\nsúvislosti 26. 1. 2021 pod sp. zn. Pv 383/20/5508-6 podal na bývali Okresný súd Ružomberok žalobu\nna žalobcu pre uvedený prečin na uvedenom skutkovom základe. Prvostupňový súd po prijatí obžaloby\nna základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní vydal trestný rozkaz 2. 3. 2021 pod sp. zn. :\n1T/4/2021, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania uvedeného trestného činu. Po vykonaní\ndokazovania na hlavných pojednávaniach konaných v dňoch 14. 4. 2021 a 26. 4. 2021 prvostupňový\nsúd žalobcu rozsudkom sp. zn. : 1T/4/2021 z 26. 4. 2021 podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku\noslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a poškodeného\nsúd z nárokov na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti oslobodzujúcemu rozsudku dozorujúci\nprokurátor podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. : 3To/28/2021\nzo 7. 10. 2021 tak, že toto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Žalobca odvodzuje svoj\nnárok od uznesenia o vznesení obvinenia z 30. 9. 2020, avšak v predmetnej trestnej veci si v zákonnej\nlehote (ani po jej uplynutí) nepodal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Uznesenie Krajského súdu v Žiline\nbolo žalobcovi doručené 26. 11. 2021, avšak bolo mu oznámené už po jeho vyhlásení na verejnom\nzasadnutí Krajského súdu 7. 10. 2021, ktorého sa spolu so substitútom svojho splnomocneného obhajcu\nosobne zúčastnil. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č.\n514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bola aj s prílohami Generálnej prokuratúry SR doručená\n6. 10. 2024. Nárok na náhradu škody by sa v zmysle § 19 ods. 1 uvedeného zákona premlčalo dňa\n7. 10. 2024. Následne 7. 2. 2025 bolo žalobcovi z Generálnej prokuratúry SR doručené oznámenie\no neuspokojení nároku na náhradu škody z 5. 2. 2025. Žaloba s dátumom vyhotovenia 7. 2. 2025 bola\nsúdu žalobcom odoslaná 10. 2. 2025 a doručená mu bola 11. 2. 2025. Žiadosť o predbežné prerokovanie\nnároku bola Generálnou prokuratúrou SR odmietnutá ako nedôvodná, pretože absentovalo podanie\nopravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia voči jej osobe. Žalovaná ďalej uviedla,\nže zo zákona je predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím, a teda pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v civilnom spore využitie jej\n\nriadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, t. j. v danom prípade proti uzneseniu\no vznesení obvinenia, avšak v predmetnej trestnej veci žalobca nepodal sťažnosť proti tomuto uzneseniu\na vo svojom návrhu ani neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre úspešnú aplikáciu\nvýnimky z druhej veci ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nZ uvedeného vyplýva, že teda žalobca nesplnil jednu z dvoch obligatórnych podmienok pre úspešné\nuplatnenie práva na náhradu škody v zmysle § 6 ods. 2 uvedeného zákona. Žalovaná v tomto smere\npoukázal na podporu svojej argumentácie aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5Cdo/152/2018\na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. : 8Co/348/2019 a sp. zn. : 9Co/301/2014, z ktorých\nvyplýva, že v prípade náhrady škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia poškodenému,\nktorý bol neskôr oslobodený spod obžaloby je zásadne podmienkou úspešného uplatnenia práva na\nnáhradu škody využitie opravného prostriedku poškodeným okrem prípadov, ak súd vzhľadom na\nšpecifické individuálne okolnosti (okolnosti hodné osobitného zreteľa) dospel k záveru, že aj napriek\nnevyužitiu riadneho opravného prostriedku je namieste priznať poškodenému náhradu škody. Výkladom\npojmu „prípad hodný osobitného zreteľa“ sa zaoberal najvyšší súd v uznesení z 29. 4. 2010, sp. zn. :\n5Cdo/171/2009, pričom podmienky pre priznanie okolností hodných osobitného zreteľa v tejto trestnej\nveci žalobcu neboli preukázané. Žalovaná ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. : 5Cdo/152/2018, ktorý sčasti odcitovala. V žalovanej veci je nesporné, že žalobca riadny opravný\nprostriedok (sťažnosť) nepodal, pričom neuviedol žiadne subjektívne ani objektívne okolnosti, ktoré mu\nzabránili vo využití riadneho opravného prostriedku. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi\nriadne doručené poštou 12. 10. 2020, pričom o možnosti podania sťažnosti bol riadne poučený. Do\nskončenia skráteného vyšetrenia si obhajcu sám nezvolil a ani nepožiadal o jeho ustanovenie. Pri\nsvojom výsluchu pred povereným príslušníkom PZ 2. 12. 2020 obvinený odmietol ku skutku vypovedať\ns tým, že sa nemá k čomu vyjadrovať, a teda nepodanie riadneho opravného prostriedku nemožno\npovažovať za neskúsenosť, či neznalosť. Žalobca bol pasívny až do času podania odporu voči trestnému\nrozkazu. Obvinený mohol použiť aktívnu obranu už pri právnom konaní za účelom podpory dôkazov\nv jeho prospech. Žalovaná ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 7Cdo/78/2022\nz 30. 3. 2023, podľa ktorého § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. možno vykladať tak, že ten voči\nkomu bolo vydané nezákonné rozhodnutie je povinný sa domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou\nformou opravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú možnosť nápravy ak následne nie je nezákonnosť\nodstránená resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu\nškody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Tvrdenie žalobcu, že by jeho sťažnosti nebolo vyhovené\nje len predpokladom, s ktorým nemožno jednoznačne súhlasiť, nakoľko nie je možné v súčasnosti\nvedieť aké námietky či návrhy na vykonanie dokazovania by boli v prípadnej sťažnosti voči uzneseniu\no vznesení obvinenia uvedené a či by nebola sťažnosť v plnom rozsahu zamietnutá a či by neboli\nvykonané ďalšie dôkazy. Čo sa týka žalobcom uvedenej ujmy na majetku, t. j. vynaložených trovách tr.\nkonania vo výške 1.030,92 eur (vrátane 20 % DPH), tak uvedené vyčíslenie podľa žalovanej zodpovedá\nskutočne vynaloženým trovám právneho zastúpenia v súlade so súdnym spisom sp. zn. : 1T/4/2021.\nPokiaľ ide o uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 500 eur, tak tento nárok žalobcu je podľa\nžalovanej založený len na všeobecných tvrdeniach žalobcu bez preukázania príčinnej súvislosti medzi\nvznesením obvinenia a vznikom tejto škody v podobe nemajetkovej ujmy. Žalobca v žiadosti neuviedol\nžiadne konkrétne skutočnosti a nepredložil žiaden listinný dôkaz o zásahu do jeho osobnostných práv,\nobmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o dopadoch trestného stíhania na svoju osobu. V súvislosti\ns týmito tvrdeniami žalobcu žalovaná poukázala aj na jeho osobu, keď tento sa už v minulosti opakovane\ndopustil obdobnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený, resp. ku ktorej sa sám priznal na základe\nčoho bol potom schválený zmier medzi obvineným a poškodeným a zastavené trestné stíhanie. Trestné\nstíhanie voči žalobcovi v tejto veci trvalo od 30. 9. 2020 do 7. 10. 2021, z ktorého prípravné konanie\nod vznesenia obvinenia do podania obžaloby necelé 4 mesiace. Konanie pred prvostupňovým súdom\n5 mesiacov a odvolacie konanie viac ako 3 mesiace. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať,\nže dĺžka konania neprimerane zasiahla do života žalobcu. Pokiaľ ide o výšku trestu odňatia slobody\nhroziaceho mu v prípade odsúdenia žiadateľ bol stíhaný za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona, za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody vo výmere až 2 roky, pričom žalobca nebol\nstíhaný väzobne a voči jeho osobe neboli vykonávané procesné úkony zasahujúce do jeho základných\nľudských práv a slobôd a ani iné potencionálne zásahy do jeho osobnostných práv. Pri podaní obžaloby\nprokurátor zohľadňoval aj výrazný sklon žalobcu k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, ktorý bol zrejmý\nz početnosti a povahy jeho predchádzajúcich štyroch odsúdení, hoci medzičasom už zahladených, ktoré\nvyplývajú aj zo súvisiaceho trestného spisu sp. zn. : 1T/4/2021. Žalovaná pritom poukázal najmä na\njeho odsúdenie rozsudkom bývalého Okresného súdu Ružomberok sp. zn. : 1T/84/2007 z 3. 9. 2007\nza prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve. Nárok žalobcu na\n\nzaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy považovala žalovaná v celosti za nepreukázaný a založený len na\njeho všeobecných tvrdeniach. Žalobca okrem všeobecných formulácií nijakým spôsobom nepreukázal\nnásledky takej intenzity, ktoré by zakladali právo peňažnej náhrady, nepredložil žiadne konkrétne dôkazy\npodporujúce jeho tvrdenia o príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a skutočnosťami, ktoré\nmali byť podkladom pre prijímanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Obmedzila sa na všeobecné\ntvrdenie, že nebyť trestného stíhania nebol by okolím vnímaný ako páchateľ trestnej činnosti, neutrpela\nby jeho dôstojnosť, nebol by v strese z hrozby trestu z právnej neistoty ohľadom výsledku trestného\nstíhania. Žalobca nedostatočne odôvodnil vznik nemajetkovej ujmy a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré\nby preukazovali zásah do jeho osobnostných práv, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali\nistú závažnosť následkov, ktoré by mu vznikli v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré by mu\nvznikli v oblasti spoločenského uplatnenia. Podľa judikatúry sa predpokladá významný rozsah dôkazov\npotrebných na preukázanie skutočnej škody spôsobenej v nemajetkovej sfére žalobcu. Žalovaná naďalej\npoukázala na ust.§ 6 ods. 1 a ods. 2 a § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla nárok na náhradu skutočnej škody v celom rozsahu\nzamietnuť pre nepreukázanie splnenia zákonných podmienok teda jeho priznanie a takisto zamietnuť\nnárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy a to nielen kvôli absencii využitia riadneho opravného\nprostriedku v zmysle § 6 ods. 2 uvedeného zákona, ale aj z dôvodu, že nárok považuje v celosti za\nnepreukázaný a hypotetický, a nemožno ho priznať v zmysle § 17 ods. 3 uvedeného zákona. V prípade,\nak by súd niektorej časti žaloby vyhovel, navrhla žalovaná, aby jej určil na plnenie lehotu 30 dní, nakoľko\nv kratšej lehote nie je možné vykonať peňažné plnenie z dôvodu schvaľovacieho procesu a organizačnotechnickej a časovej náročnosti procesu na strane žalovanej.\n3. Dňa 6. 5. 2025 bola na tunajší súd doručená replika žalobcu z 5. 5. 2025, v ktorej tento zotrval\nna svojom pôvodnom žalobnom návrhu, pričom uviedol, že pokiaľ žalovaná opisovala chronológiu\ndoručovania jednotlivých rozhodnutí, tak s uvedeným sa nemožno stotožniť, pretože okamih kedy bolo\nmožné prvýkrát objektívne podať žalobu na súd bol až 8. 10. 2021. Žiadosť o predbežné prerokovanie\nnároku na náhradu škody spolu s prílohami bola Generálnej prokuratúre SR doručená 6. 10. 2024\na počas prerokovania premlčacia lehota neplynula. Dňa 7. 2. 2025 bolo žalobcovi z Generálnej\nprokuratúry SR doručené oznámenie o neuspokojení nároku na náhradu škody a žaloba bola žalobcom\nodoslaná na súd 10. 2. 2025, teda hneď v pondelok po doručení oznámenia z Generálnej prokuratúry\nSR. Žalobca poprel, že by bola žaloba doručená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš až nasledujúci deň,\nteda 11. 2. 2025. Potvrdenie o doručení bolo ešte 10. 2. 2025 doručené zástupcovi žalobcu, a preto\ndňom doručenia žaloby na súd bol pondelok 10. 2. 2025. Žalobca poukázal na to, že podľa uznesenia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. : 3Obdo/7/2012 z 29. 2. 2012 treba rozlišovať dôjdenie elektronického\npodania od jeho vybavenia - spracovania, za jeho dôjdenie treba považovať okamih prijatia elektronickou\npodateľňou tak ako to vyplýva v prejednávanej veci aj z § 30 ods. 2 zákona o e-Governmente bez\nohľadu na to kedy bude toto podanie príslušným pracovníkom spracované. Žalobca ďalej argumentoval,\nže už v žalobnom návrhu uviedol, že nemajetková ujma mu vznikla tým, že po vznesení obvinenia\npre trestnú činnosť nastali u neho v minulosti súdmi prezumované dopady trestného stíhania na osobu\nobvineného konštatované rozhodovacou činnosťou súdov a to : stres súvisiaci s dostavovaním sa na\núkony, hrozbou trestu, právna neistota ohľadom výsledku trestného stíhania a prirodzené odsúdenie zo\nstrany spoločnosti spojené s vedením trestného stíhania. Okolie vníma žalobcu ako páchateľa trestnej\nčinnosti, a preto nie je iba konštatovanie porušenie práva dostatočným zadosťučinením, a preto sa\nžalobca domáha primeraného zadosťučinenia v peniazoch vo výške 500 eur za trestné stíhanie jeho\nosoby trvajúce viac ako 1 rok, ku ktorému došlo v dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia.\nKaždé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného a to bez\nohľadu na jeho výsledok, a teda je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, najmä\nak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné, preto je možné vždy tvrdiť, že nemajetkovú ujmu\nza nezákonne vedené trestné stíhanie nie je potrebné vždy náležite preukázať, pretože už samotné\nnezákonné trestné stíhanie je determinantom, ktoré nemajetkovú ujmu bez pochýb zapríčiňuje. Napriek\ntomu, že žalobca v minulosti bol trestne stíhanie tieto odsúdenia už boli zahladené a žalobca už žil úplne\niný slušný život, nezákonné trestné stíhanie výrazne zasiahlo žalobcovi do jeho mena, cti, dôstojnosti\na súkromného rodinného života. Bola tiež narušená dôvera medzi žalobcom a jeho manželkou pani B..\nIde o zodpovednosť absolútne objektívnu za výsledok trestného konania čím je založená zodpovednosť\nštátu za škodu obvinenému spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia. Pokiaľ ide o argumentáciu\nžalovanej, že neboli splnené podmienky na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože\nžalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, tak táto otázka bola podľa žalobcu\nuž súdnou praxou viackrát vyriešená, tak ako to aj konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení sp.\n\nzn. : 9Cdo/65/2020 z 29. 9. 2020, v zmysle ktorého sa v prípade uznesenia o vznesení obvinenia\npodanie opravného prostriedku nevyžaduje. Zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť\nštátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť, neposudzuje sa správnosť rozhodnutia\njeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim\nkritériom je výsledok konania, je preto nesprávne podmieňovať nárok na náhradu škody podaním\nopravného prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu o vznesení obvinenia. S poukazom na § 6 ods. 2\nuvedeného zákona, keďže takýto výklad je proti zmyslu a obsahu tohto zákona, aby každá majetková\nujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (pričom poukázal žalobca\naj na rozhodnutie sp. zn. : 4MCdo/15/2019.)\n4. Dňa 26. 5. 2025 bola na tunajší súd doručená duplika žalovanej z 22. 5. 2025, v ktorej uviedla,\nže zotrváva na svojom prvotnom vyjadrení k žalobe a že v celom rozsahu žalobou uplatnený nárok\nneuznáva a navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pričom uviedla, že žalobca nepreukázal\nsplnenie zákonných podmienok na priznanie nároku na náhradu škody vyplývajúcich z § 6 ods. 2 z.\nč. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR k tejto otázke sp. zn. 7Cdo/78/2022 z 30. 3. 2023 a výkladom zákonného ustanovenia § 6 ods. 2\nuvedeného zákona v tomto rozhodnutí, kde sa uvádza, že sa má vykladať tak, že ten voči komu bolo\nvydané nezákonné rozhodnutie je povinný sa domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou formou\nopravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú možnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť\nodstránená resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia môže požadovať náhradu\nškody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Zákonodarca s týmto ustanovením neupiera ústavné právo\npoškodeného na náhradu škody, len sa ním snaží o vyčerpanie všetkých možností nápravy tak, aby\nnedochádzalo ku zbytočným škodám spôsobeným nezákonným rozhodnutím, pričom pravdepodobne\nsleduje § 415 Občianskeho zákona, podľa ktorého je každý si povinný počínať tak, aby nedochádzalo\nku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Bolo možné vykonať ďalšie dôkazy\naj v prípade konania o podanej sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia s tým,\nže by sa zvýšil predpoklad ukončenia prípravného trestného konania iným spôsobom než sa stal.\nAvšak pasivita obvineného v predmetnom prípravnom konaní trvajúcom 4 mesiace zahŕňajúc nevyužitie\npodania riadneho opravného prostriedku voči uzneseniu o vznesení obvinenia prispela ku vzniku\nškody, ku ktorej nemuselo dôjsť. Žalovaná ďalej zotrvala na svojom vyjadrení, že existencia a výška\nškody v akej poškodený uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu nie je žiadosťou a ani prílohami nijako\nnepreukázaná. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a nepredložil žiaden dôkaz o zásahu do\njeho osobnostných práv, obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie o dopadoch trestného stíhania na\nsvoju osobu. Nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že trestné konanie výrazne zasiahlo do jeho mena, cti,\ndôstojnosti, či súkromného a rodinného života ako sa uvádza v poslednom vyjadrení. Poukazuje len na\nvnímanie spoločnosti o ňom ako o páchateľovi trestnej činnosti bez akéhokoľvek pripustenia skutočnosti,\nže spoločnosť ho môže vnímať aj ako osobu, ktorá bola spod obžaloby oslobodená. Bez zohľadnenia na\nskutočnosti, že už v minulosti bol zjavne vnímaný ako osoba právoplatne odsúdená za majetkovú trestnú\nčinnosť. Žalovaná ďalej doplnila, že v čase podania vyjadrenia k žalobe na súd ešte nedisponovala celým\npredmetným spisovým materiálom z generálnej prokuratúry a zjavne došlo k nesprávnemu zisteniu z jej\nstrany ohľadne času doručovania príslušnému súdu. Následne žalovaná poukázala na znenie § 6 ods.\n1 a ods. 2, ako aj § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a dodala, že\nnakoľko žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a vo svojom návrhu súčasne\nneuviedol žiadne návrhy hodné osobitného zreteľa pre úspešnú aplikáciu výnimky druhej vety § 6 ods.\n2 uvedeného zákona a nijako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznesením obvinenia a vznikom\nškody v podobe nemajetkovej ujmy a ani samotnú nemajetkovú ujmu, ktorá mu mala byť spôsobená\nnavrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Na záver znovu zopakovala žalovanému\nžiadosť, aby v prípade ak súd v niektorej časti vyhovie žalobe, aby určil na plnenie 30 dňovú lehotu\nžalovanej, nakoľko v kratšej lehote nie je možné vykonať peňažné plnenie z dôvodu schvaľovacieho\nprocesu a organizačno-technickej a časovej náročnosti procesu.\n5. Na pojednávaní konanom 10. 7. 2025 žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, ako aj\nnáslednej repliky, a poukázal na to, že vo veci, ktorá bola namietaná protistranou, t.j. nepodanie sťažnosti\nvoči uzneseniu o vznesení obvinenia (ako predpoklad priznania náhradu škody) existuje rozhodnutie\nveľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 24. 10. 2022, v ktorom sa uprednostnil výklad § 6 ods.\n2 zákona č. 514/2003 Z.z., a ratio legis pred výkladom gramatickým, keď veľký senát najvyššieho\nsúdu skonštatoval, že zmyslu § 6 ods. 1 v spojení s ods. 2, veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z.\nzodpovedá taká interpretácia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia\n\no vznesení obvinenia na základe podaného riadneho opravného prostriedku podľa osobitných predpisov,\nčo je sťažnosť podľa Trestného poriadku, má aj oslobodzujúci rozsudok vydaný z dôvodu, že sa\nnepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. A splnenie podmienky podať riadny opravný\nprostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona pri zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci sa\nnevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený. Vzhľadom na uvedené\nnavrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.\n6. Na pojednávaní konanom 10. 7. 2025 žalovaná uviedla, že sa pridržiava svojich obidvoch písomných\nvyjadrení, pričom poukazázal aj na vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR v rámci predbežného\nprerokovania nároku na náhrady škody. Mala za to, že zákon znie jasne, t.j. že § 6 ods. 2 vyjadruje to,\nže má byť podaný riadny opravný prostriedok, pričom poukázala opätovne na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, ktoré sme už raz spomenula, a to sp. zn. : 7Cdo/78/2022, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn.: 5Cdo/152/2018, s tým, že mala za to, že zákon predpokladá upustenie od tejto\npodmienky podania riadneho pravného prostriedku len v prípade, keď ide o prípad hodný osobitného\nzreteľa, a v tomto prípade to nebolo. Prokurátor musel podať obžalobu, nakoľko z podkladov, ktoré mal\nvyplývalo, že pravdepodobne došlo s rovnakým modus operandi k spáchaniu trestného činu obvineným,\ntak ako v predošlých konaniach, a až súd mohol využiť zásadu in dubio pro reo. Na základe uvedených\nskutočností, ako aj na základe skutočností, že nebolo preukázané, že by bola spôsobená škoda\nobvinenému mala za to, že nebolo dostatočne preukázané spôsobenie škody na uplatnení nemajetkovej\nujmy, pretože tak ako to uviedol, že bolo výrazne zasiahnuté do jeho mena, cti, dôstojnosti, súkromného\nrodinného života, tak toto nebolo ničím preukázané, je to len jeho tvrdenie. Preto navrhla, aby bola žaloba\nv celom rozsahu zamietnutá, a v prípade,že by súd žalobe v nejakej časti vyhovel, požiadala o stanovenie\nlehoty 30 dní na plnenie, nakoľko v kratšom časovom rozsahu, a to v rozsahu, ktorý stanovuje zákon (3\ndni) nie je možné v rámci schvaľovacieho procesu a technických možností tomuto vyhovieť.\n7. Na pojednávaní konanom 5. 8. 2025 žalobca uviedol, že sa pridržiavam doterajších písomných, ako\naj ústnych vyjadrení, s tým, že má za to, že v tomto konaní bol preukázaný nárok, čo sa týka dôvodnosti,\nako aj výšky, tak ako bol uplatnený žalobou, jednak vo vzťahu k škode týkajúcej sa vynaložených trov,\nako aj vo vzťahu k nemajetkovej ujme, a vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd vyhovel žalobe v celom\nrozsahu.\n8. Na pojednávaní konanom 5. 8. 2025 žalovaná uviedla, že sa pridržaiava doterajších vyjadrení, vrátane\ntvrdenia ohľadne nesplnenia podmienky v zmysle § 6 ods. 2, podľa ktorého je podmienkou priznania\nnároku náhrady škody podanie riadneho opravného prostriedku, a to s poukazom na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. : 7Cdo/78/2022, ktoré bolo vydané až po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.:\n1VCdo/2/22 z 24. 10. 2022. Takisto poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. : 8Cdo/139/2024\nzo 4. 12. 2024, v ktorom je síce odlišný prípad, ale najvyšší súd v bode 27 poukázal na to, že ani\nsám žalobca, ani pri jednom v posudzovaných rozhodnutí nepreukázal, či podal proti nemu riadny\nopravný prostriedok podľa osobitných predpisov, pretože len v takom prípade je možné priznať nárok\nna náhradu škody s poukazom na § 6 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na uvedenú judikatúru\npoukázala žalovaná aj na dôvodovú správu, v ktorej je taktiež uvedené, že zodpovednosť štátu je daná\niba v prípade, ak by poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná\nprávna konštrukcia by totiž viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým sú riadne\nprocesné prostriedky. Zotrvala na konštatovaní, že existencia, výška škody, v akej si poškodení uplatňujú\nmajetkovú ujmu, neboli preukázané v takej významnej miere zásahu do života, a to nielen s poukazom na\nosobu poškodeného, jeho predošlý život, ale aj s poukazom na to, že v predošlých trestných konaniach\nbol spoluobvinený so svojimi synmi. Taktiež s poukazom na závažnosť ujmy mala za to, že nebola\npreukázaná taká ujma do cti dôstojnosti a taký závažný zásah do súkromia, keď samotné stíhanie trvalo\nsíce 15 mesiacov, ale prípravné konanie menej než polroka. A teda nedošlo k tak závažnému zásahu,\nktoré by bolo treba odškodňovať ako nemajetkovú ujmu. S poukazom na tieto skutočnosti a predošlé\nvyjadrenia sa v celom rozsahu pridržiavala svojho návrhu na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.\nV prípade, že súd niektorej časti žaloby vyhovie navrhla s poukazom na § 232 ods. 2 CSP určenie\ndoby lehoty plnenia 30 dní, nakoľko v kratšej lehote to nie je možné, z dôvodu procesu organizačného\na technickej časovej náročnosti na strane žalovanej.\n9. Súd dospel k zisteniu relevantného skutkového stavu, jednak na základe nespornosti skutkových\ntvrdení strán sporu (pre nepopretie protistranou podľa § 151 CSP, resp. pre vyslovene zhodné skutkové\n\ntvrdenia strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP), a jednak na základe vykonaného dokazovania (vo vzťahu\nk sporným skutkovým tvrdeniam strán sporu.)\n10. Za nesporné (pre nepopretie alebo pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu) mal\nsúd skutkové tvrdenia strán sporu, že uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ\nRužomberok ČVS: ORP-281-OO-RK-2020 z 30. 9. 2020 bolo vznesené žalobcovi obvinenie pre skutok,\nktorým mal žalobca spáchať prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom\nbývalého Okresného súdu Ružomberok z 26. 4. 2021 sp. zn. 1T/4/2021 bol žalobca spod obžaloby\noslobodený podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok\nspáchal obžalovaný, pričom uznesením Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu zo 7. 10. 2021,\nsp. zn. : 3To/28/2021 bolo odvolanie prokurátora zamietnuté. Vyššie uvedené uznesenie o vznesení\nobvinenia nebolo formálne zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť nadriadeným orgánom a žalobca\nvoči nemu nikdy nepodal sťažnosť ako riadny opravný poriadok podľa Trestného poriadku. V priebehu\nuvedeného trestného konania žalobcovi vznikli náklady na trovy obhajoby za úkony právnej pomoci\nzo strany jeho obhajcu vo výške 1.030,92 eur v zmysle vystavenej faktúry č. 20220051, ktorú žalobca\nuhradil vkladom na účet uvedený na faktúre 3. 3. 2022.\n11. Z výpovede obžalovaného na pojednávaní súd zistil, že v súvislosti s trestným stíhaním alebo\nodsúdením stále tvrdil, že je nevinný, že to on nezobral a boli tam zamestnanci viacer,í aj z druhých\nfiriem, takže oon bol presvedčený na 100 %, že to neodcudzil. Dopady boli také, že robili spolu z jednej\ndediny asi štyria, a on to tiež povedal manželke, čo sa stalo, a následne na chodníku ju zastavili\nz rodiny, a dohovárali jej, že čo to on porobil, a tým pádom začali tie nezhody doma, podozrievanie, že\nto urobil, hoci on tvrdil, že nie. Nakoľko mal pred dôchodkom, ho prepustili aj z práce, hoci ešte nebol\nodsúdený.Kázali mu aby si zobral dovolenku, aby si vyčerpal dovolenku a dva dni pred vyčerpaním\ndovolenky mu povedali, že bude prepustený, ale on už bol na maródke, bolo mui zle, mal vysoký tlak,\na tak ostal na maródke. Medzitým prebiehali súdne konania. V súvislosti s trestným stíhaním pociťoval\nžalobca stres a krivdu, bolo to doma na dennodennom poriadku až do súdu, že či niečo spravil a pod.\nPýtali sa ho to manželka a deti. O trestnom stíhaní z dediny vedeli, tí čo robili s ním, boli to 4 ľudia.\nManželka mu tiež prestala veriť, v tom sa zmenil jej prístup k nemu. Po oslobodení sa to ľudia dozvedeli,\nlebo ja on im ukazoval ten rozsudok, a tiež aj vedúcemu betonárky, aby ukázal, že nekradol. Po tom\nosloodení sa ešte čakalo ako dopadne odvolanie, ale nevyčítala mu už manželka nič. Na otázku, prečo\ntvrdil, že pociťovali stres z úkonov v trestnom konaní, a pritom v danom trestnom konaní nerealizoval\nžiaden procesný úkon, odpovedal žalobca, že stále tvrdil, že je nevinný. Na otázku, prečo to potom\nneuviedol v zápisnici vo výpovedi, že je nevinný, odpovedal žalobca, že neviem prečo to tam nie je\nuvedené. Na otázku zástupkyne žalovanej, že ale veď mu bola zápisnica predložená na prečítanie,\nžalobca vypovedal, že on v konaní stále tvrdil, že je nevinný, aj vtedy, keď mu prehrávali kamerové\nzáznamy a ukazovali to auto, tak im vravel, že to nie je jeho auto.\n12. Z výpovede manželky žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v ten deň keď prišli policajti za manželom\ndomov, manžel bol na nočnej, prišiel z nočnej išiel spať, v doobedňajších hodinách prišli policajti, ona\nvyšla von a pýtali sa na manžela, kde je a ona im povedala, že spí, že bol v nočnej, kázali jej, aby som\nho išla zavolať, že potrebujú niečo zistiť. Išla ho zavolať, zobudila ho, on vstal a išiel von ku nim. Oni\npotom zisťovali, či bol v robote, voľačo zistili na aute, že jeho auto tam voľakde bolo, on potvrdil, že\nbol v robote, ale že nič nezobral. Potom dostal predvolanie za tri alebo štyri dni na žandársku stanicu,\ntak tam išiel. Keď sa ho pýtala, čo je na tom pravdy, čo oni rozprávali, lebo išla s ním ku nim, tak on\nod samého začiatku tvrdil, že nič nebral. Dáko mu ona neverila, lebo mal už také pohnútky všelijaké\npredtým, takže tomu neverila, ale potom sa to ukázalo, keď išiel na súd, že to nie je pravda. Nolo to\nzlé doma, samé hádky, keď mu neverila. Spôsobilo to v ich rodinnom živote neistotu, nervozitu, stále sa\nkvôli tomu hádali, ale on pritom stále tvrdil, že nič nezobral, že nespravil nič zlé. Keď prišli tí policajti, kým\nho budila, lebo on spal, tak policajti sa stihli porozprávať so susedom, ktorý tam stál pri dome. A neskôr\nsa jej ľudia, keď išla do kostola, pýtali na manžela, že čo to porobil. Svedkyňa manželovi nedôverovala,\nlebo on mal predtým pred pár rokmi, už nejaké takéto veci. Bol vyšetrovaný policajtmi, a hoci sľúbil,\nže už to viac neurobí, ona mu však moc neverila. O trestnom stíhaní sa dozvedeli aj ich deti, boli kvôli\ntomu nervózni, dohovárali im. Na otázku, či ľudia vedeli aj o predošlých trestných konaniach žalobcu,\nsvedkyňa odpovedala, že moožno aj vedeli, avšak o pritom stále tvrdil, že je nevinný. O tom, či sa potom\nľudia v dedine dozvedeli o tom, že bol manžela oslobodený, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, ale vedela,\nže mu kázala, aby potom zobral do roboty ten rozsudok, a aby im ho ukázal, pretože aj v robote sa našli\n\nľudia, ktorí ho podozrievali, ale tiež mu potom aj vravela, aby radšej išiel do dôchodku. V období pred\noslobodením tam okrem tej nedôvery tam bola ešte aj tá nervozita.\n13. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne\nustanovenia.\n14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no zodpovednosti za škodu“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,\nktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci\nnezákonným rozhodnutím.\n15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno\nzbaviť.\n16. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu vo veci náhrady škody, ktorá bola\nspôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra\nSlovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom\nsúdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.\n17. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\n18. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak tento zákon neustanovuje inak, právo\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné\nrozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným\norgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\n19. Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu právo podľa odseku 1 možno priznať iba\nvtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných\npredpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.\n20. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak\nosobitný predpis neustanovuje inak.\n21. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné konštatovanie\nporušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak\nnie je možné uspokojiť ju inak.\n22. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa\nodseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na :\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n23. Podľa § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná\npodľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými\ntrestnými činmi podľa osobitného predpisu.\n24. Podľa § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne\nvynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a\ninom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie\nzrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.\n\n25. Podľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu súčasťou trov konania sú aj trovy právneho\nzastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí\nako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody pred príslušným orgánom.\n26. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.\n27. Žalobca sa domáhal náhrady škody (majetkovej ujmy) a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť\nspôsobená vydaním uznesenia o vznesení obvinenia voči jeho osobe z 30. 9. 2020, ČVS: ORP-281/OORK-2020, poukazujúc pritom na to, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Ružomberok z 26. 4. 2021,\nsp. zn. : 1T/4/2021 bol oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že spáchal predmetný\nskutok s tým, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd svojím rozhodnutím zo 7. 10. 2021, sp. zn. :\n3To/28/2021 zamietol odvolanie prokurátora voči tomuto rozsudku prvostupňového súdu, čím tak tento\nnadobudol právoplatnosť.\n28. Vo všeobecnosti platí, že kto bol oslobodený spod obžaloby (z dôvodu, že nebolo dokázané,\nže spáchal stíhaný skutok) má (pri splnení ďalších predpokladov) právo na náhradu škody (ako aj\nnemajetkovej ujmy) spôsobenej mu uznesením o vznesení obvinenia následným trestným stíhaním voči\njeho osobe. V prípade takéhoto výsledku trestného konania (oslobodenia spod obžaloby, pretože nebolo\ndokázané, že obžalovaný spáchal stíhaný skutok) totiž treba vychádzať z toho, že obvinená osoba\ntrestný čin nespáchala (prezumpcia neviny), a že teda ani nemalo byť proti nej vznesené obvinenie.\nV ust. § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez\nohľadu na zavinenie), ktorej sa štát nemôže zbaviť, a hoci jeden z predpokladov zodpovednosti štátu\nza škodu, resp. nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (v zmysle § 6 ods. 1, prvej\nvety zákona o zodpovednosti za škodu) je aj zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre jeho\nnezákonnosť na to príslušným orgánom, tak vzhľadom na to, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti\nštátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková a nemajetková ujma spôsobená nezákonným zásahom\nštátu bola odčinená, tak rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia\nna to príslušným orgánom pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby (z dôvodu, že nebolo\npreukázané, že skutok spáchal obžalovaný.) Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým\nsa začína trestné stíhanie na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa tu totiž neviaže\nna správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný\nvýsledok trestného stíhania - oslobodenie spod obžaloby (viď aj obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR z 30. 3. 2011, sp. zn. : 3Cdo/194/2010.)\n29. Ďalej, pokiaľ ide o splnenie podmienky (podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu) podať\nriadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu, teda v tomto prípade sťažnosť proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia, tak splnenie tejto podmienky sa takisto nevyžaduje v prípade, ak bol žalobca oslobodený\nspod obžaloby (z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal), pretože pokiaľ sa (ako bolo vyššie\nuvedené) vychádza z toho, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení\nobvinenia pre nezákonnosť má aj oslobodenie osoby spod obžaloby, a zrušenie uznesenia o vznesení\nobvinenia sa stáva bezpredmetným a nadbytočným, tak potom takéto hodnotenie veci legitimizuje tiež\nprávny názor, že právo na náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený nesplnil ani podmienku\nvyžadovanú v § 6 ods. 2 prvej vety zákona o zodpovednosti za škodu, teda keď nepodal proti uzneseniu\no vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok podľa osobitného predpisu (šťažnosť podľa Trestného\nporiadku), pretože ak nezákonné rozhodnutie nemusí byť zrušené, nemusí byť potom voči nemu ani\npodaný riadny opravný prostriedok (ktorým sa sleduje zrušenie nezákonného rozhodnutia.) Je totiž\nnamieste vychádzať z extenzívneho výkladu § 6 ods. 2 uvedeného zákona, podľa ktorého (vo všetkých\ntých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do § 6 ods. 1 tohto zákona, prostredníctvom vyššie uvedeného\nextenzívneho výkladu, teda prípadov, ktoré sú posudzované len z pohľadu výsledku trestného konania,\nkde patrí aj prípad oslobodenia spod obžaloby, z dôvodu že skutok nebol stíhanej osobe dokázaný)\npriznanie náhrady škody nemôže byť podmienené neúspešnosťou podanej sťažnosti proti nezákonnému\nrozhodnutiu. V prípade, keď prokurátor podal obžalobu dal tým nepochybne najavo svoje presvedčenie\no dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, a preto je tiež potom možné zo spätného pohľadu\nvychádzať z predpokladu, že obvineného sťažnosť by aj tak bola neúspešná, a pravidlo vyčerpania\nriadnych opravných prostriedkov pritom vyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky nápravy,\nktoré sú dostupné a dostatočné k dosiahnutiu nápravy tvrdených porušení jeho práv, a nie je povinný\n\nvyužiť opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne. Nezákonnosť trestného stíhania je\nkonštatovaná až jeho právoplatným zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza\npo rade procesných úkonov, a preto nie je možné od poškodeného rozumne požadovať, aby namietal\nnezákonnosť trestného stíhania už od samého začiatku. A keďže podstata nároku na náhradu škody\nv týchto prípadoch sa neviaže na správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale len na\nvýsledok trestného stíhania, ktorým je oslobodzujúci rozsudok, tak striktná požiadavka na vyčerpaní\nopravného prostriedku by bola prepiatym formalizmom zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci, ktorý (v týchto osobitných prípadoch) a\nboly by popretím účelu zákona o zodpovednosti za škodu, aby každá majetková a nemajetková ujma\nspôsobená nezákonným zásahom štátu bola odčinená. Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní pritom\nnie je viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť\nv prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne konformného\nvýkladu zákona (v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy.) A s dôrazom na účel, ktorý je sledovaný uvedeným\nzákonom, trvanie na doslovnom výklade jeho § 6 ods. 2 by bolo prejavom uprednostnenia formalizmu\npred účelom a teleologickým cieľom predmetnej úpravy. Požiadavka uplatňovania takých opravných\nprostriedkov, ktoré sú v konkrétnom prípade neefektívne a nevedú k očakávanému výsledku je taktiež\npríkladom nežiaduceho formalizmu (viď aj ods. 14 až 16 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SE\nsp. zn. : 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022.)\n30. K vyhláseniu tohto rozhodnutia (veľkého senátu) najvyššieho súdu došlo v dôsledku predchádzajúcej\npretrvávajúcej nejednotnej rozhodovacej praxe senátov najvyššieho súdu v súvislosti s otázkou\npodmienenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci formou nezákonného\nrozhodnutia splnením podmienky podať riadny opravný prostriedok voči takému rozhodnutiu\nv prípadoch, ak bol žalobca spod obžaloby oslobodený, a preto poukaz, či už žalobcu alebo žalovanej na\nniektoré z týchto rozhodnutí (malých) senátov najvyššieho súdu z obdobia pred vyhlásením rozhodnutia\nveľkého senátu z 24. 10. 2022 neobstojí.\n31. A pokiaľ žalovaná poukazovala na neskoršie rozhodnutie (malého) senátu najvyššieho súdu sp.\nzn. : 7Cdo/78/2022 z 30. 3. 2023, ktoré bolo v otázke uplatnenia riadneho opravného prostriedku\nv rozpore s týmto rozhodnutím veľkého senátu, tak podľa názoru tunejšieho súdu v tomto rozhodnutí išlo\no ojedinelé rozhodnutie malého senátu, ktoré sa pri svojej argumentácii (vychádzajúcej len z doslovného\nznenia § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu) nijako nevysporiadalo s predchádzajúcim\nrozhodnutím veľkého senátu z 24. 10. 2022, s ktorého závermi sa tunajší súd nestotožnil.\n32. Navyše, v prospech správnosti záverov rozhodnutia veľkého senátu slovenského najvyššieho súdu\nz 24. 10. 2022 hovorí aj právny názor vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. : I. ÚS 1066/11\n(R 140/2011), v rámci ktorého český ústavný súd uviedol (vlastný) právny názor (teda nešlo len o obvyklé\nkonštatovanie ústavného súdu, že posudzované rozhodnutie je ústavne udržateľné), podľa ktorého,\nak by aj sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nebola podaná (v predmetnej veci podaná\nbola, avšak ústavný súd sa tam výslovne vyjadroval aj pre prípad, ak by sťažnosť nebola podaná), tak\nv prípade oslobodenia spod obžaloby (za situácie, keď by neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa\npre nepodanie riadneho opravného v zmysle zákona) by ani nebolo potrebné, aby žalobca podal takúto\nsťažnosť, pretože pravidlo vyčerpania opravných prostriedkov vyžaduje, aby sťažovateľ riadne využil\ntie prostriedky nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné na dosiahnutie nápravy tvrdených porušení,\npričom sťažovateľ nie je povinný využiť opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne,\na za situácie kedy prokurátorom, ktorý má povinnosť dohliadať na zákonnosť prípravného konania\nz úradnej povinnosti bola podaná obžaloba, čím dal prokurátor najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti\na zákonnosti začatého trestného stíhania, možno vychádzať z toho, že sťažnosť obvineného proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia by nebola úspešná, a v tejto situácii sa preto javí striktná požiadavka\nna vyčerpanie tohto opravného prostriedku ako prepiaty formalizmus zakladajúci porušenie práva na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.\n33. Tunajší súd zdôrazňuje, že z jeho vyššie uvedeného názoru nevyplýva, že v prípade každého\nnezákonného rozhodnutia sa nevyžaduje uplatnenie riadneho opravného prostriedku ako podmienka\npre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (inak by ust. § 6 ods. 2\nzákona o zodpovednosti za škodu ani nemalo zmysel), ale že podanie riadneho opravného prostriedku\nsa nevyžaduje len v určitých osobitných prípadoch, v ktorých je rozhodujúci neskorší výsledok trestného\nkonania (ako napr. v prípade oslobodenia spod obžaloby alebo právoplatného zastavenia trestného\n\nstíhania), a preto argumentácia žalovanej, ktorá si kládla otázku, aký by malo potom zmysel ust. § 6 os.\n2 zákona o zodpovednosti za škodu neobstojí.\n34. Z uvedeného výkladu vyplýva, že prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím týkajúcim sa existencie nezákonného rozhodnutia (v zmysle § 6 ods. 1 a ods.\n2 zákona o zodpovednosti za škodu) je možné mať za naplnený.\n35. Pokiaľ ide o ďalšie nevyhnutné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle\nuvedeného zákona, teda vznik škody (ako majetkovej ujmy) a nemajetkovej ujmy, a príčinná súvislosť\nmedzi vzniknutou škodou a nemajetkovou ujmou a týmto nezákonným rozhodnutím, tak s týmito\npredpokladmi sa súd vysporadal nasledovným spôsobom.\n36. V súvislosti so škodou spočívajúcou v žalobcom vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní\nvedenom pod sp. zn. : 1T/4/2021 (v zmysle § 17 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 a ods. 3 uvedeného\nzákona) v celkovej výške 1.030,92 eur (vrátane 20 % DPH), ktoré boli vyúčtované vo faktúre č. 20220051,\na ktoré boli vyplatené na účet obhajcu žalobcu, súd konštatuje, že tento predpoklad (vzniku škody ako\nmajetkovej ujmy) mal za nesporný (na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods.\n2 CSP, ktoré nakoniec podľa tohto ustanovenia už strany ani nemohli odvolať), a to ako čo do základu,\ntak aj čo do výšky, pričom aj príčinná súvislosť medzi vznikom tejto majetkovej škody a nezákonným\nrozhodnutím (ako predpoklad zodpovednosti za škodu) tu bola zrejmá, keďže uvedené trovy obhajoby\nv trestnom konaní by žalobcovi zjavne vznikli bez vydania uznesenia o vznesení voči jeho osobe, a na\njeho základe následne vedenom trestnom stíhaní voči jeho osobe.\n37. Pokiaľ ide o vznik nemajetkovej ujmy popisovanej žalobcom, keď tvrdil, že táto spočívala v tom, že\npo vznesení obvinenia voči jeho osobe nastali u neho následky ako stres v súvislosti s dostavovaním\nsa na úkony trestného stíhania, právna neistota v súvislosti s výsledkom trestného stíhania, jeho\nprirodzené odsúdenie zo strany spoločnosti spojené s vedením trestného stíhania, keď mal byť vnímaný\nako páchateľ trestnej činnosti, čím tak trestné stíhanie zasiahlo do jeho mena, cti a dôstojnosti,\na aj do jeho súkromného a rodinného života, keďže bola narušená aj dôvera medzi ním a jeho\nmanželkou, tak z vykonaného dokazovania (najmä výsluchom žalobcu a jeho manželky) mal súd tieto\nskutkové tvrdenia žalobcu preukázané, pričom mal tiež za to, že aj tu bola zrejmá príčinná súvislosť\nmedzi nezákonným uznesením o vznesení obvinenia žalobcovi a touto nemajetkovou ujmou. V konaní\no náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu totiž platí, že nie je\nmožné uvaliť na žalobcu nesplniteľné dôkazné bremeno a učiniť tak jeho ústavou zakotvené právo na\nnáhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci iluzórnym, a preto v situácii, ak\nžalobca nie je schopný presne tvrdiť a preukázať výšku škody, resp. nemajetkovej ujmy (čo bol aj tento\nprípad, pokiaľ id eo nemajetkovú ujmu), avšak aspoň preukáže, že mu takáto škoda, resp. nemajetková\nujma vznikla, t. j. ak uvedie skutkové tvrdenia a preukáže aspoň základ škody, resp. nemajetkovej\nujmy, nemôže potom súd rozhodnúť, že mu z tohto dôvodu náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy\nneprizná (tak ako by inak k takémuto záveru musel súd dospieť v rámci konania o náhrade škody medzi\ndvoma súkromnoprávnymi osobami), pretože v konaní o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci musí súd určiť výšku škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa svojho spravodlivého\nuváženia a na základe zistených okolností konkrétneho prípadu (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. : 4Cdo/125/2019 z 27. 8. 2019, ods. 14 alebo nález Ústavného súdu ČR z 24. 7. 2014, sp. zn.\nII. ÚS 1430/13), pričom tiež platí, že každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský pracovný\na osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, a teda je spôsobilé (bez ďalšieho) vyvolať\nvznik nemajetkovej ujmy, najmä v takom prípade, ak sa ukáže, že bolo od začiatku nezákonné (viď aj\nods. 12 uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 4Cdo/125/2019 z 27. 8. 2019.) A keďže v predmetnej\nveci, najmä prostredníctvom výsluchu žalobcu a jeho manželky mal súd za to, že bol preukázaný aspoň\nzáklad žalobcom tvrdenej nemajetkovej ujmy (tak ako ju tento opísal vo svojích skutkových tvrdeniach),\nv súvislosti s ktorou si uplatňoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 eur, a teda\nhoci pritom netvrdil a ani nepreukazoval až s takou mierou konkrétnosti skutkové okolnosti, ktoré by\nodôvodňovali určenie presnej, konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ale v podstate len jej základ,\ntak súd (v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom) v snahe neurobiť ústavné právo žalobcu na\nnáhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci iluzórnym, nemohol zamietnuť jeho žalobu (ani)\nv časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ale musel určiť výšku náhrady takto nie\nuplne dostatočne opísanej a preukázanej nemajetkovej ujmy podľa spravodlivého uváženia a na základe\ntvrdených a preukázaných okolností tohto prípadu, pričom takto dospel k záveru, že (z výsluchov žalobcu\n\na jeho manželky) zistené stavy stresu v súvislosti s dostavením sa na úkony trestného stíhania, pocity\nprávnej neistoty v súvislosti s jeho výsledkom, narušenie dôvery medzi žalobcom a jeho manželkou, ako\naj náhľad niektorých spoluobyvateľov v obci a v práci na jeho osobu (a to aj za prihliadnutia na skutkovú\nokolnosť zahladených odsúdení v registri trestov) žalobcom uplatnená náhrady tejto nemajetkovej ujmy\nvo výške 500 eur je akceptovateľná (súd je podľa § 216 ods. 1 CSP súčasne viazaný rozsahom\nžalobnmého návrhu.) Súd pritom rešpektoval aj limity pre výšku náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle\n§ 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, teda že výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže\nbyť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodenými násilnými trestnými činmi podľa\nosobitného predpisu (zákona č. 274/2017 Z.z. v znení neskorších predpisov.) Taktiež mal súd za to, že\niba samotné konštatovanie porušenia práva by v tomto prípade nebolo dostatočným zadosťučinením za\ntakúto nemajetkovú ujmu (v zmysle § 17 ods. 2 uvedeného zákona.)\n38. Osobitne, k okolnosti zahladených odsúdení v registri trestov na strane žalobcu, súd dodáva, že\npokiaľ (aj v zmysle ustálenej judikatúry) sa nemá prihliadať na právnu zásadu prezumpcie neviny, pokiaľ\nide o vnímanie osoby stíhanej z trestnej činnosti zo strany verejnosti, pre účly priznávaia náhrady za\nnemajetkovú ujmu, teda pokiaľ sa vychádza z toho, že akoby bežná verejnosť si nebol schopná uvedomiť\nvýznam pravidla prezumpcie neviny (tak ako orgány činné v trestnom konaní a súd), tak súd potom\nsúd analogicky nemohol ani očakávať, že takáto bežná verejnosť verejnosť bude (v súlade s právom)\nsprávne nazerať aj na okolnosť už zahladených odsúdení žalobcu z minulosti, teda že bude na neho\nstriktne hľadieť ako keby uvedené trestné činy nespáchal, a preto v rámci hodnotenia vyššie uvedených\nokolností tohto prípadu neakceptoval poukaz žalobcu na to, že ide na strane žalobcu už o zahladené\nodsúdenia, a že teda na ne nemožno prihliadať ani v súvislosti s tým, že aký mohla mať verejnosť\npohľad na jeho trestnú minulosť, a teda vyhodnotiť tento prostriedok procesného útoku žalobcu v jeho\nprospech. Avšak aj za takéhoto nazerania na túto skutkovú okolnosť (ako už bolo vyššie uvedené)\nsúd považoval opísané zistené skutkové okolnosti za spravodlivé vyhodnotiť tak, že výšku uplatnenej\nnáhrady nemajetkovej ujmy (minimálne) v sume 500 eur treba považovať za akceptovateľnú.\n39. Žalovaná na poslednom pojednávaní poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 4. 12.\n2024, sp. zn. : 8Cdo/139/2024 zo 4. 12. 2024, ods. 27, avšak v tomto odseku sa najvyšší súd vyjadroval\nlen vo všeobecnosti v tom zmysle, že v prípade nezákonného rozhodnutia je jednou z podmienok pre\npriznanie nároku na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci vo forme vydania nezákonného\nrozhodnutia podanie riadneho opravného prostriedku, čo je nakoniec aj v súlade so znením ust. § 6\nods. 2 uvedeného zákona (ktoré ustanovenie vo všeobecnosti, ako už bolo uvedené tunajší súd ani\nnespochybnil, len poukázal na nemožnosť jeho aplikovania v určitých osobitných prípadoch, ako napr.\nv prípade oslobodenia spod obžaloby), a preto poukaz na toto rozhodnutie v okolnostiach tejto veci\nneobstojí.\n40. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v tomto\nspore bol žalobca, a preto mu voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že\no výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré\nvydá príslušný súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom\nsúde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský\nsúd v Žiline.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\n\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,\nak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "575b3349-1e87-4b24-a5be-457b5c4426fa:9b948f96-3443-44d6-a3f0-7c89d8f06a80", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2", "spisova_znacka": "8Cdo/139/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/139/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1115230486.2"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "2c8542df-bae5-41e4-a5ce-e94ec1ca3a51:937aca70-0ab0-4f3d-a582-582c868dda5d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/28/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/28/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2c8542df-bae5-41e4-a5ce-e94ec1ca3a51:937aca70-0ab0-4f3d-a582-582c868dda5d"}, {"guid": "e4deef4b-96cd-4659-b81b-e47c6f9df685:dabcf51a-1997-49df-aa9d-24562402da87", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5316203291.1", "spisova_znacka": "7Co/62/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/62/2018 z 27. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5316203291.1"}, {"guid": "552b514e-c4b6-41e2-ba3a-4189e4a84efa:1f22a665-8f35-495c-912b-84e93e3b117e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2606208152.4", "spisova_znacka": "9Co/301/2014", "nazov": "Dopĺňací rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/301/2014 z 9. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2606208152.4"}], "citovane_v": []}