Rozsudok pre uznanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/18/2025 z 11. 11. 2025
Citácia: rozsudok pre uznanie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. novembra 2025, sp. zn. 21C/18/2025, ECLI:SK:OSLM:2025:5625200872.4
Okresný súd Liptovský Mikuláš | 21C/18/2025 | ECLI:SK:OSLM:2025:5625200872.4 | 2025-11-11 | Rozsudok pre uznanie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 282 CSP, § 145 CSP, § 145 ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40178a7f-d0dc-459e-aa42-7310e4a79dde
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5625200872.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Liptovský Mikuláš
21C/18/2025
5625200872
11. 11. 2025
JUDr. Daniel Marcián
ECLI:SK:OSLM:2025:5625200872.4

Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Slovenská
televízia a rozhlas, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO : 56398255 proti žalovanému: A. B. C., nar.
XX. X. XXXX, bytom D. XXX/X, E. A., o zaplatenie 437,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 93,64 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 57,42 %, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 20. 3. 2025 bola na tunajší súd doručená žaloba z 18. 3. 2025, v ktorej sa žalobca domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 437,39 eur spolu s úhradou poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh
odôvodnil tým, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5
zákona č. 340/2012 Z.z. - o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby
verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou platenia
úhrad štvrťročne v zmysle § 7 zákona. Žalobca pritom kontrolou úhrad v zmysle § 8 uvedeného zákona
zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle zákona za
kontrolované obdobie od 1. 9. 2012 do 30. 6. 2023. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona
zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavoval sumu 420,39 eur, ktorá pozostávala z 90 neuhradených
mesačných predpisov v kontrolovanom období od 1. 9. 2012 do 30. 6. 2023. Výška dlhu je súčinom počtu
neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 tohto zákona.
V zmysle zákona tak predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 437,39 eur (z toho istina vo výške 420,39
eur a pokuta vo výške 17 eur podľa § 10 tohto zákona) a zaplatené poštovné sadzby vo výške 2,40 eur.
2. Vo vyjadrení k žalobe (odpore voči platobnému rozkazu) doručenému na tunajší súd 10. 4. 2025
žalovaný uviedol, že súd v platobnom rozkaze rozhodol na základe nedostatočného zisteného stavu
veci a rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá pozostáva z premlčaných
pohľadávok, pričom sa jedná o nedoplatky od obdobia 1. 9. 2012 (č. výzvy na zaplatenie nedoplatku
7720459626.)
3. Dňa 21. 5. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu, v ktorom tento k námietke premlčania
uviedol, že vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného žalobca berie žalobu
čiastočne späť v rozsahu 346,15 eur (neuhradené predpisy za obdobie do februára 2022), pričom po
tomto čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáhal už len zaplatenia istiny vo výške 74,24 eur (neuhradené

predpisy za obdobie od marca 2022 do júna 2023), ďalej pokuty vo výške 17 eur a náhrady poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur, ako aj náhrady trov konania.
4. Dňa 27. 6. 2025 bolo na tunajší súd doručené podanie z 24. 6. 2025, v ktorom žalovaný uviedol,
že súhlasí s vyjadrením žalobcu, že bude požadovať len nepremlčané pohľadávky vo výške 74,26 eur,
pokutu vo výške 17 eur, ako aj uvedené poštové sadzby, a náhradu trov konania s tým, že voči aktuálnej
požiadavke žalobcu nemá námietky.
5. Dňa 6. 8. 2025 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu z 18. 6. 2025, v ktorom tento uviedol,
že na základe uznania uvedenej časti pohľadávky žalovaným žiada, aby súd rozhodol podľa § 282
Cvivliného sporového poriadku rozsudkom pre uznanie nároku a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
93,64 eur, pričom poukázal na § 255 ods. 1 CSP, a navrhol aby súd priznal náhradu trov konania strane
sporu podľa pomeru úspechu vo veci.
6. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku ak žalovaný uzná uplatnený nárok alebo jeho časť,
rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
7. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Vzhľadom na to, že žalovaný (podľa obsahu - § 124 ods. 1 CSP) uznal uplatnený nárok v časti istiny
vo výške 74,24 eur, pokuty vo výške 17 eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40
eur, pričom následne žalobca navrhol v tejto časti vyhlásenie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282
CSP, súd podľa § 282 CSP rozhodol (v tejto časti) rozsudkom pre uznanie nároku.
11. V tejto súvislosti súd dodáva, že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je splnená aj bez
výslovného výrazu „uznanie“, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R
25/1993), a preto (napriek tomu, že žalovaný výslovne nepoužil výraz „uznanie“), súd posudzujúc jeho
vyjadrenie z 24. 6. 2025 podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), ako aj v súlade s uvedeným judikátom dospel
k záveru, že ide o taký prejav vôle, ktorý obsahovo smeruje k uznaniu uplatneného nároku (v uvedenej
časti.)
12. Vzhľadom na to, že vo zvyšnej časti uplatňovanej sumy (346,15 eur) zobral žalobca žalobu čiastočne
späť, súd rozhodol (v rozhodnutí vo veci samej) osobitným výrokom podľa § 145 ods. 2 CSP aj
o zastavení konania v tejto časti. Vzhľadom na to, že k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, nevyžadoval sa tak
na toto čiastočné späťvzatie žaloby súhlas žalovaného.
13. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd v rámci rozhodnutia o celkovej náhrade trov konania
kombinoval princíp úspechu (§ 255 CSP) a princíp procesného zavinenia na zastavení konania (§
256 CSP), a keďže mal za to, že k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie neuhradených predpisov
za obdobie do februára 2022 v sume 346,15 eur došlo z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo
strany žalovaného, mal za to, že zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca (viď aj
komentár k CSP, C.H.BECK, str. 94, 2016, Števček a kolektív, resp. viď aj judikatúra R 11/1998), čo (aj
v zmysle ustanovenej judikatúry) pri kombinácii princípov úspechu a procesného zavinenia na zastavení
konania (pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rámci jedného rozhodnutia) treba vykladať ako
neúspech žalobcu v tej časti, v ktorej žalobca zavinil zastavenie konania (pre účely vyčíslenia celkového
úspechu, resp. neúspechu strán sporu). Naopak, vzhľadom na to, že v časti uplatneného nároku (istina
- neuhradené predpisy za obdobie od 3. 2022 do 6. 2023 vo výške 74,24 eur a pokuta vo výške 17
eur, ako aj poštovnej sadzby spojenej s vymáhaním vo výške 2,40 eur) žalovaný uznal uplatnený nárok,
a súd rozhodol podľa § 282 a nasl. CSP rozsudkom pre uznanie nároku, bolo potrebné (v tejto časti)
považovať za úspešnú stranu sporu (v zmysle § 255 ods. 2 CSP) žalobcu. Pri pomernom rozdelení

náhrady trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, keď úspech žalobcu predstavoval 21,29 % (priznaných
93,64 eur : uplatňovaných 439,79 eur), a tým úspech žalovaného 78,71 eur (100 % - 21,29 %), bol
povinný relatívne menej úspešný žalobca nahradiť trovy konania žalovanému v rozsahu 57,42 % (78,71
% - 21,29 %). Súd pritom v súlade s § 262 ods. 2 CSP konštatoval, že o výške tejto náhrady rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, o ktorom rozhodne príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku.
Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať
Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.