Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 12C/114/2024 z 25. 2. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 25. februára 2025, sp. zn. 12C/114/2024, ECLI:SK:OSLM:2025:6123371961.2
Okresný súd Liptovský Mikuláš | 12C/114/2024 | ECLI:SK:OSLM:2025:6123371961.2 | 2025-02-25 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af584fad-cf49-4176-9d24-122bb7de369a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:6123371961.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Liptovský Mikuláš
12C/114/2024
6123371961
25. 02. 2025
Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI:SK:OSLM:2025:6123371961.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou, v spore žalobcu Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, IČO: 42 174
856, o zaplatenie 1.535,62 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.535,62 € s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
1.535,62 € od 2. 5. 2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, sa žalobca domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 1.535,62 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 2. 5. 2023 do
zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 7. 2. 2023 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť KRUPA Finance s.r.o., IČO: 51 656 604. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodená nechala poškodené motorové vozidlo za
účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 149/2023 zo dňa 10. 2. 2023, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 10. 2. 2023 do 24.
3. 2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohla poškodená s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 3582023 splatnú dňa 8. 4. 2024 na
sumu 2.696,17 € s DPH za 43 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma
predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec
žalovanej. Poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jej nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 27. 3. 2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 2.696,17 € s DPH, ktorej postúpenie
poškodená oznámila žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaná dňa 18.

4. 2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.160,55 €. Žalovaná postupovala v rozpore so
svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo
používané poškodenou po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie
tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi
nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným
plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bola povinná poskytnúť
žalobcovi najneskôr do 1. 5. 2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaná
skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 14. 4. 2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla
voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27. 3. 2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17. 1. 2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 7. 2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 9. 2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 5. 2019, sp. zn. 9Co/300/2018). Poškodená sa dostala do
situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jej poškodené vozidlo v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného
rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za nájom náhradného
vozidla, k zapožičaniu ktorého bola poškodená donútená práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú
nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len
reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od
poškodenej nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené vozidlo nachádza v
autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo
prostriedkami hromadnej dopravy a preto jej nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajala náhradné
vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti
a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu,
právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo
dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 9. 2019, sp.
zn. 11Co/187/2019), boli poškodenou nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s
tým, že poškodená fakticky nemohla užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v
autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc
v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 6. 6. 2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 5. 5. 2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. 12 .2018, sp.
zn. 13Cob/116/2018). K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor
a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.
10. 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.
11. 2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal
otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu,
konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaná by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s
legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn.
III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 16. 8. 2023 platobný rozkaz sp. zn. 37Up/1276/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.
3. Žalovaná v odpore doručenom súdu dňa 4. 9. 2023 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom
rozsahu. Dňa 7. 2. 2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. Mercedes Benz C, EČV: LMMLM94, ktorého držiteľom a vlastníkom bola spoločnosť KRUPA
Finance s. r. o. Právny predchodca žalobcu nechal poškodené vozidlo opraviť spoločnosti Motorr Martin,
s. r. o. Dňa 10. 2. 2023 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o nájme č. 149/2023, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu užíval v dňoch 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023 náhradné motorové
vozidlo značky Volkswagen Passat Variant BiTDI, AT 4x4. Žalobca vystavil právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 27. 3. 2023 faktúru č. 3582023 na sumu 2.666,17 € za prenájom náhradného vozidla
za obdobie od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023 (43 dní x 62 € = 2.666 €). Žalobca vo faktúre vyúčtoval
nájom v sume 2.666,17 €, ku ktorej dospel nasledovne: 43 x 51,67 € = 2.221,81 €, ktorú následne
prepočítal na sumu s DPH = 2.666,17 €. Po správnosti však suma pri zmluvne dojednanej sadzbe vo
výške 62 € na deň mala znieť len na sumu 2.666 €, t. j. 43 x 62 € = 2.666 €. Súčasťou fakturovanej
sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, ktorý medzi stranami sporu
nie je sporný (Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17. apríla 2023). Fakturovaná suma za nájom
náhradného vozidla zn. Volkswagen Passat Variant BiTDI, AT, 4x4 tak bola celkovo v sume 2.696,17
€. Po ukončení nájmu náhradného vozidla bolo žalovanej dňa 28. 3. 2023 doručené uplatnenie nároku
týkajúce sa úhrady nákladov za náhradné vozidlo spolu s prílohami. Následne žalovaná listom zo
dňa 17. 4. 2023 informovala právneho predchodcu žalobcu ako aj žalobcu o tom, že ku dňu 14. 4.
2023 skončila šetrenie, pričom na bankový účet žalobcu zaslala poistné plnenie vo výške 1.160,55 €,
zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 21 dní a poplatku za pristavenie a
prevzatie vozidla v sume 30 €, pri zohľadnení očakávaného zníženia technickej hodnoty vozidla (147,01
€) a tzv. prevádzkových nákladov (24,53 €). Žalobca predložil žalovanej faktúru č. 3582023 zo dňa 27.
3. 2023, vystavenú žalobcom, v ktorej žalobca vyúčtoval poškodenej (KRUPA Finance s.r.o.) nájom
náhradného vozidla v dňoch od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023 na sumu 2.666,17 € (43 dní x 51,67 € bez
DPH= 2.666,17 € s DPH). Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí
vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015). Výška náhrady škody (a tomu zodpovedajúce poistné plnenie) nie
je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno
o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej
než je obvykle potrebná leží na žalujúcej strane a nie na žalovanej strane (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007). Rovnaký názor zaujal napr. aj Krajský
súd Košice vo svojom rozsudku, sp. zn. 6Co/99/2018. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe
do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah
opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla
nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. februára 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Právny predchodca
žalobcu predložil žalovanej faktúru opravcu č. 3341230191 z 13. 3. 2023 a kalkuláciu nákladov na
opravu vozidla z 10. 3. 2023 (vyčíslenú opravcom) z ktorých vyplýva, že oprava poškodeného vozidla
trvala 22,63 hodín, z toho mechanická práca 166 časových jednotiek (12ČJ = 1 hodina, t. j. 13,83
hodiny), lakovacia práca 99,6 časových jednotiek (12ČJ = 1 hodina, t. j. 8,3 hodiny) a konzervácia
dutín 6 časových jednotiek (12ČJ = 1 hodina, t. j. 0,5 hodiny), t. j. dokopy 3 dni práce. Žalovaná pri
poskytnutí poistného plnenia prihliadla na počet hodín potrebných na vykonanie práce zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom bol 22,63 hodiny, t. j. 3 dni práce, k pracnosti stanovenej
výrobcom bol pripočítaný dvojnásobok času, t. j. + 100 % (t. j. ďalšie 3 dni + 2 dni navyše), zohľadňujúce
aj možné pre stroje pri práci, schnutie po tmelení a schnutie po lakovaní, t. j. dokopy 8 dní na opravu,
2 dni na obhliadku a doobhliadku, 2 dni na objednanie a dodanie náhradných dielov na účely opravy,
6 dní pripadajúce na 3 víkendy (soboty a nedele), 1 deň na úkony spojené s vystavením faktúry a
odovzdanie vozidla klientovi a 2 dni nad rámec, t. j. dokopy 21 dní nájmu. Žalovaná považovala za
nutné a účelné vykonanie opravy poškodeného vozidla v rozsahu najviac 21 kalendárnych dní a taktiež
tomu zodpovedajúci nutný a účelný nájom náhradného vozidla v rozsahu najviac 21 kalendárnych
dní, ktorý považovala za adekvátny k rozsahu poškodenia poškodeného motorového vozidla a ním
zodpovedajúcim úkonom opravy. Priznaná doba nájmu obsahuje aj výraznú časovú rezervu. Žalovaná
preto poskytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce nákladom
na nájom náhradného vozidla po dobu 21 dní a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €.

Žalovaná neposkytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie vo výške 1.364,08 € s
DPH, zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu ďalších 22 dní nájmu náhradného
vozidla (22 dní x 51,67 € bez DPH = 1.364,08 € s DPH), nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené
náklady, pričom absentuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Poškodený subjekt
rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je
však oprávnená namietať nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na opravu vozidla, respektíve
nájom náhradného vozidla. Žalovaná je oprávnená namietať absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou
(nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou. K škodovej udalosti došlo dňa 7. 2.
2023. Žalovaná prostredníctvom zmluvného partnera, spoločnosti Slovexperta s.r.o. vykonala obhliadku
poškodeného vozidla dňa 9. 2. 2023. Právny predchodca žalobcu mal so žalobcom dojednaný nájom
náhradného vozidla od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023. Z likvidačného spisu vedeného k oprave poškodeného
vozidla vyplýva, že samotný opravca vykonal v danej veci doobhliadku až dňa 10. 3. 2023, t. j. jeden
mesiac po vzniku škodovej udalosti a obhliadky zo dňa 9. 2. 2023. Opravca nekontaktoval žalovanú
vo veci vytvorenia obhliadky, resp. doobhliadky pred 10. 3. 2023. Žalobca nepreukázal účelnosť doby
nájmu v období od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023. Žalovaná v tejto spojitosti uvádza, že samotná faktúra
vystavená žalobcom za nájom náhradného vozidla uplatnený nárok vonkoncom nepreukazuje a nie
je možné ju bez ďalšieho považovať ako za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byt' krytá povinným
zmluvným poistením. Faktúra predstavuje daňový doklad, čo znamená, že sumu uvedenú žalobcom
na faktúre nie je možné stotožňovať so škodou, na ktorej náhradu má nárok voči žalovanej ako
poisťovateľovi poškodená, resp. v posudzovanom prípade žalobca (napr.: rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 31 Cb/27/2021, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 30Cb/70/2021 a
pod.). Žalovaná v kontexte dĺžky prenájmu motorového vozidla uvádza, že nemôže ovplyvniť prípadnú
nesprávnu a nekorektnú činnosť opravcu a v žiadnom prípade nezodpovedá za nesprávne vykonanú
a zbytočne zdĺhavú opravu poškodeného vozidla opravcom. Žalovaná tak nemôže niesť zodpovednosť
za nedostatok spôsobilosti opravcu vykonať opravu poškodeného motorového vozidla vo výrobcom
stanovených termínoch či už z kapacitných, technických alebo iných objektívnych dôvodov. V tejto
spojitosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019. Žalobca
predložil žalovanej faktúru č. 3582023 zo dňa 27. 3. 2023, vystavenú žalobcom, v ktorej žalobca
vyúčtoval poškodenému (KRUPA Finance s. r. o.) nájom náhradného vozidla v dňoch od 10. 2. 2023 do
24. 3. 2023 na sumu 2.666,17 € (43 dní x 51,67 € bez DPH= 2666,17 € s DPH). Z faktúry č. 3341230191
vystavenej opravcom dňa 13. 3. 2023 a so splatnosťou dňa 27. 3. 2023 vyplýva, že opravca dodal
poškodenému (KRUPA Finance s. r. o.) opravené motorové vozidlo už dňa 13. 3. 2023 (pondelok).
Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než doba deklarovanej opravy (do 24. 3. 2023) bez
ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Pojmovo už totiž nejde o náhradné vozidlo, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie
je možné dočasne užívať vlastné (poškodené) vozidlo. Inými slovami povedané, náklady na prenájom
náhradného vozidla, ktoré vznikli po oprave vozidla, nemožno dávať do príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 7. 2. 2023, za ktorú je zodpovedný povinne zmluvne poistený u žalovanej. Dĺžka
nutnej doby zapožičania sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia plnenia vo forme náhrady škody.
Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej
škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na
postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 28. 2. 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Poškodené motorové vozidlo poškodenej spoločnosti KRUPA
Finance s. r. o. bolo opravené dňa 13. 3. 2023, ale prenájom náhradného vozidla skončil až dňa
24. 3. 2023. Samotný prenájom náhradného vozidla v trvaní po dobu ďalších 11 dní po ukončení
samotnej opravy poškodeného motorového vozidla nie je nutne a účelne vynaložený. Žalovaná na
podporu vyššie uvedeného poukázala na rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 20. 4. 2022, sp. zn.
10C/12/2022. Okamžik vystavenia či nevystavenia tzv. krycieho listu (oznámenie poisťovne o poskytnutí
plnenia) poisťovňou je bez významu pre zistenie výšky škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom
náhradného vozidla, pretože príčina vzniku škody je opravou poškodeného vozidla odstránená. Preto
ani samotné náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré vznikli po oprave vozidla (od 14. 3. do
24. 3. 2023), nemožno dávať do príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 7. 2. 2023, za ktorú
je zodpovedný povinne zmluvne poistený u žalovanej. Žalovaná v rámci prešetrovania potrebného
na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie zohľadnila skutočnosť, že
poškodený najazdil na náhradnom vozidle v priebehu deklarovaných 43 dní spolu 5023 kilometrov
(109577 km - 114600 km). Poškodená teda za 1 deň nájmu najazdila priemerne cca 116,8 kilometrov.
Žalovaná pri výpočte poistného plnenia kalkulovala s 2453 najazdenými kilometrami, nakoľko počet
nutných a účelných dní nájmu (s výraznou časovou rezervou) je v danom prípade najviac 21 dní

(21 dní x 116,8 kilometrov). Skutočnou škodou sú len náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré
prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. júna 2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015). Pokiaľ by poškodený (právny predchodca žalobcu) využíval
vlastné vozidlo, technická hodnota jej vlastného vozidla by sa logicky znížila. Žalovaná preto neposkytla
žalobcovi poistné plnenie vo výške 147,01 €, ako očakávané zníženie technickej hodnoty vozidla
poškodeného, reflektujúc 2453 najazdených kilometrov. Žalovaná taktiež za každý najazdený kilometer
neposkytla poškodenému 0,01 € tzv. prevádzkové náklady, spolu teda 24,53 € (2453 km x 0,01 €).
Prevádzkové náklady predstavujú náklady na údržbu a prevádzku vozidla na každých 15.000 kilometrov
bez zohľadnenia nákladov na pohonné hmoty. Pokiaľ by poškodený využíval vlastné vozidlo (2453
najazdených kilometrov) nevyhnutne by musel vynakladať aj náklady na jeho prevádzku a údržbu,
podľa pokynov výrobcu na obsluhu a údržbu. Vozidlo sa musí udržiavať v riadnom technickom stave
podľa pokynov na obsluhu a údržbu ustanovených výrobcom. Riadnym technickým stavom vozidla je
stav, v ktorom vozidlo spĺňa ustanovené technické požiadavky na prevádzkovanie vozidla v cestnej
premávke § 44 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z. z. Údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich
technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej hospodárnosť. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická
prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola
a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla (prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom
výkone aj výmena niektorých drobných súčiastok) a podobne (pozri Príloha č. 6 k Vyhláške č. 492/2004
Z. z., POSTUP STANOVENIA HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL. A. Základné pojmy a názvoslovie,
bod 5.1). Pri zohľadnení sumy 0,01 € za 1 najazdený kilometer (minimálna suma, ktorú reflektuje
žalovaná) by prevádzkové náklady držiteľov vozidiel pri najazdených 15.000 kilometroch predstavovali
sumu len 150 €. Skutočné prevádzkové náklady držiteľov vozidiel sú pritom reálne ešte vyššie (než
minimálne prevádzkové náklady, ktoré reflektuje žalovaná), čo je všeobecne známa skutočnosť. Každý
držiteľ motorového vozidla si môže pomerne ľahko zodpovedať otázku, či vynakladá na svoje vozidlo
prevádzkové náklady vo výške 150 € za každých 15.000 najazdených kilometrov (minimálna suma,
ktorú reflektuje žalovaná) alebo vynakladá omnoho vyššie náklady na obsluhu a údržbu. Žalobný
návrh je čo do základu za nedôvodný, preto je nedôvodný aj samotný nárok na úrok z omeškania
uplatňovaný žalobcom. Technická hodnota vozidla poškodeného bez zohľadnenia 2453 najazdených
kilometrov (TH1) predstavuje 19362,03 €. Technická hodnota vozidla poškodeného pri zohľadnení
2453 najazdených kilometrov (TH2) predstavuje 19215,02 €. Rozdiel technických hodnôt (TH1 a TH2)
predstavuje 147,01 €. Navyše z chronológie skutkového stavu je evidentné, že žalovaná si v zákonnej
lehote splnila povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a preto sa
nemohla dostať do omeškania. Žalobca si nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla
uplatnil u žalovanej emailom zo dňa 28. 3. 2023, s tým, že žalovaná oznámením o poistnom plnení zo dňa
17. 4. 2023 poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.160,55 €. Žalobca v rámci žaloby poukázal v
súvislosti s úrokmi z omeškania na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.ÚS/309/2020.
Žalovaná poukázala na skutočnosť, že samotný Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k.
l. ÚS 567/2020-21, rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľa iného žalobcu, ktorému všeobecné
súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v časti úrokov z omeškania. Ústavný súd Slovenskej republiky
najskôr v bode 25. odôvodnenia uznesenia, č. k. I. ÚS 567/2020-21, poukázal na skutkovo a právne
podobné veci, o ktorých rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (7Cdo/109/2018, 3Cdo/145/2017,
1Cdo/212/2017), ako aj na právnu teóriu (Petruľák M., Šulíková M., Poistné zmluvy, l. vydanie, Praha, C.
H. Beck, 2012, s. 265, 375). Žalovaná si v zákonnej lehote splnila povinnosti vyplývajúce z ustanovení
§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a preto sa nemohla dostať do omeškania. Pri určovaní samotného
okamihu omeškania žalovanej s plnením jej peňažného záväzku je potrebné vychádzať z § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý v prípade sporu ohľadom výšky náhrady škody ukladá poisťovateľovi
povinnosť zaplatiť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi, ak z rozhodnutia súdu nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Vzhľadom na to, že predmetom sporu je určenie rozsahu skutočnej škody žalobcu, z uvedeného
vyplýva záver, že žalovaná sa môže dostať do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak po
právoplatnosti súdneho rozhodnutia v lehote 15 dní, resp. v súdom určenej lehote, priznanú náhradu
škody neuhradí. Systém povinného zmluvného poistenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných
nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej
ujmy (materiálnej a imateriálnej). Tento systém primárne chráni poškodených, ale aj vinníkov nehôd,
ktorí následne nemusia hradiť škody z vlastných finančných prostriedkov. Nemožno však pripustiť, aby
boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by
pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo byť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen
podnikateľov v poisťovníctve), nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. februára 2018, sp. zn. IV.

ÚS 2043/17. Ak po zrušení platobného rozkazu podá žalobca v zákonnej lehote návrh na pokračovanie
v konaní a súd postúpi vec súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku,
žalovaná navrhla, aby tento súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanej trovy konania.
4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Výber miestne príslušného
súdu je daný len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá
právo na náhradu škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je
irelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť, pričom navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pokračovanie v konaní
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhol aj s poukazom na § 39 ods. 2 CSP, podľa ktorého na
návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
Vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, je pre zisťovanie pomerov v danom mieste nepochybne
vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Žalovaná
má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jej procesných práv v konaní. K navrhovanej
miestnej príslušnosti poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 12. 2018, sp. zn.
11NcC/23/2018 a zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. Obrana žalovanej uplatnená v odpore nemá
oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
splatnej pohľadávky. Žalovaná opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých
súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky
procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a
preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských
súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporoch iniciovaných proti žalovanej a ďalším
poisťovniam. Žalovaná v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby
trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na neprimerane dlhú opravu poškodeného vozidla. Za
účelnú a nevyhnutnú žalovaná považovala dobu opravy v rozsahu najviac 21 kalendárnych dní, ktorú
považuje za adekvátnu k rozsahu poškodenia a zodpovedajúcim úkonom opravy. Okrem toho opiera
svoju procesnú obranu aj o skutočnosť, že faktúra za opravu bola zo strany autoservisu vystavená už
dňa 13. 3. 2023. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla poškodená používať svoje motorové
vozidlo a na dobu opravy si musela zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového
vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovanej. Zároveň pri
posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodenej z dôvodu opravy v autoservise, a tiež
zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Poškodená prišla o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej.
Náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je
preto možné od nej spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bola obmedzená
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 4. 4. 2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej
bola poškodená v dôsledku ňou nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Predmetné
krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu je neoprávnené a
svojvoľné konanie žalovanej a takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany rozporuje dĺžku trvania opravy v rozsahu 43 dní, pričom poukazuje na časové údaje opravcu, ku
ktorým pri jeho výpočte priznal ešte podľa jej vyjadrenia výraznú časovú rezervu, v zmysle čoho uznala
ako účelne vynaloženú dobu opravy 20 dní. Okrem toho žalovaná namietala vykonanie doobhliadky
servisom až dňa 10. 3. 2023. Postup, akým žalovaná (poisťovňa) priznáva náhradu nákladov za
nájom náhradných vozidiel po dobu kedy sa vozidlo poškodeného nachádza v servise za účelom jeho
opravy nie je správny, nakoľko neprihliada na celkovú potrebnú dĺžku doby opravy vozidla ale iba na
jednotlivé časové úseky. Žalovaná vôbec nezohľadňuje reálnu dobu, počas ktorej oprava poškodeného
motorového vozidla trvala s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, ale vychádza len z ňou určenej
kalkulácie. Žalovaná si svojvoľne určila dobu trvania nájmu, keďže poškodená nemohla žiadnym

spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy poškodeného vozidla. Nemôže sa
preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie
náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od
mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle
a konania poškodenej. Poškodená spoločnosť v danom prípade nemohla nijako ovplyvniť žalovanou
namietaný moment vykonania doobhliadky, priebeh alebo rýchlosť vykonania opravy. Práve naopak,
uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodenej a vyžadovať, aby sama znášala náklady za
obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzená v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla
bol pre ňu na účely jej bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú
dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné
zohľadniť fakt, že to bola práve poškodená, ktorej bol tento stav vnútený bez jej zavinenia a ocitla sa tak
v situácii, kedy nemohla využívať svoje motorové vozidlo. Poškodená si riadne splnila všetky povinnosti
za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou
udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jej strany nešlo o nijaké
špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodená nechala svoje vozidlo opraviť v autoservise
Motorr Martin, s. r. o., ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom pre
model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodená v dobrej viere očakávala, že jej motorové
vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila so zvoleným postupom
pri oprave či konečnej dĺžke opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť autoservisu mali
byť z jej strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za
opravu a nie následne v rámci nároku poškodenej. V tejto súvislosti poukázal na závery konštatované v
rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 7. 2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí
zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018. Žalovaná spolu s odporom predložila okrem iného
faktúru vystavenú autoservisom Motorr Martin, s. r. o. zo dňa 13. 3. 2023. Z predloženej faktúry za
opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 13. 3. 2023, avšak vzhľadom na odplatný
charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia
druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovanou. Dĺžka prenájmu náhradného
vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním
krycieho listu zo strany žalovanej. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne
prejde do sféry vplyvu poškodenej, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná,
pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodená ešte nemá okamžitú
možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodená si mohla svoje opravované
vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovanej, resp. po úhrade poistného
plnenia žalovanou, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list
slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. V danom prípade
žalovaná vystavila až dva krycie listy, nakoľko pri likvidácii opomenula poskytnúť autoservisu DPH, ktorú
nedôvodne krátila. Vzhľadom k tomu až po vystavení a doručení krycieho listu o dolikvidácii DPH dňa
24. 3. 2023 mal autoservis istotu, že mu bude poskytnutá kompletná úhrada za opravu od žalovanej,
a preto okamžite dňa 24. 3. 2023 bola poškodená informovaná o možnosti prevzatia opraveného
vozidla, a toto si aj v uvedený deň vyzdvihla. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v
dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do
momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k
vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodená žiadnym spôsobom neprispela k
navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od nej spravodlivo
požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinila, disponovala finančnými prostriedkami
na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania náhradného
motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za
účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie
vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v
prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa
po celé obdobie v čase od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023, t. j. 43 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva
z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú
nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila a nemohla predvídať vznik nákladov
spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnená a nútená použiť až plnenie

poskytnuté zo strany žalovanej. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za
dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodená mohla používať svoje
vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená vylúčená z možnosti používať svoje
vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešila nájmom náhradného vozidla počas obdobia,
keď vozidlo bolo v oprave. Poškodená si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičala náhradné
motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového
vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do
ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovanej, nemožno u poškodenej
umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy
alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bola poškodená neprimerane
a aj nedôvodne zaťažovaná, keďže už stav poškodenia jej vozidla dopravnou nehodou je záťažovým
a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodenú. Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto
vyplýva, že žalovaná krátila poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenej používaním vlastného
vozidla vo výške 147,01 € a 24,53 €. Tento postup zo strany žalovanej však nie je dôvodný, práve naopak,
uvedené krátenie poistného plnenia je neoprávnené a svojvoľné konanie žalovanej. V podanom odpore
žalovaná uvádza, že predmetné prevádzkové náklady nemožno priznať s poukazom na rozhodnutie R
7/1992 a spolu s odporom predložila akési výpočty technickej hodnoty vozidla. S uvedeným postupom
žalovanej sa nemožno stotožniť. Z rozhodovacej činnosti českých súdnych autorít, na ktorú žalovaný
odkazoval len vyplýva, že súdy príkladmo „definovali“, čo sa rozumie pod pojmom pevné prevádzkové
náklady, avšak k spôsobu ich výpočtu sa nevyjadrili. Navyše rozhodovacia prax súdov sa v predmetnej
otázke rozchádza. Z odporu vyplýva, že pri výpočte nákladov postupoval žalovaný podľa Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Aplikácia
tohto predpisu je podľa názoru žalobcu vylúčená, žalovaný totiž nie je osobou (znalcom), ktorá by
v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. mohla výpočet a pravidlá aplikovať. Vykonávanie znaleckého
dokazovania v tomto smere by zároveň bolo nadbytočné a nehospodárne, pretože žalobca má za to, že
nákladmi, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla, by podľa mohli byť
len náklady na PHM, ktoré však poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného.
Aplikácia ustanovení Vyhlášky pri určovaní výšky náhrady za prenájom náhradného vozidla je vylúčená,
pretože určenie výšky poistného plnenia, ako aj rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie nepatria do vecnej pôsobnosti Vyhlášky. Subsidiárna aplikácia tohto predpisu je preto vylúčená.
Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež
náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky,
čím došlo k poškodeniu vozidla právneho predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel
cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť
náklady s tým spojené. Vo vzťahu k uvedenému okrem toho poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku
NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28. 3. 2013. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov
z omeškania žalobca poukázal na judikatúru označenú v jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu.
5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 4. 9. 2024 uviedla, že naďalej neuznáva žalobcov
nárok v celom rozsahu. Žalovaná poskytla poistné plnenie za nutné a účelné náklady na náhradné
vozidlo. Žalobca v bode II. ods. 7 svojho vyjadrenia uviedol, že žalovaná opakovane uplatňuje
rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo
obdobnom skutkovom základe. Je to práve žalobca, ktorý neustále používa vo svojich vyjadreniach
rovnakú šablonovitú právnu argumentáciu, bez zohľadnenia konkrétnych skutkových okolností daného
prípadu a bez vysporiadania sa s procesnou obranou žalovanej uplatnenou v tomto konaní. Žalovaná
nespochybnila existenciu nároku na poistné plnenie za náhradné vozidlo (ako takého), ktorý je v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou však nie sú neúčelné
náklady na náhradné vozidlo, t. j. nájomné presahujúce obvyklé nájomné (z hľadiska dennej sadzby a
počtu dní). Výšku skutočnej škody, za ktorú zodpovedá škodca, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé
ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška náhrady škody (a tomu zodpovedajúce
poistné plnenie) nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej.
V prípade náhradného vozidla sa vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti posudzuje akú dlhú dobu
bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov
obdobných nehôd (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. februára 2013, sp. zn. 25 Cdo
232/2012). Práve poškodený subjekt (nie žalovaná) rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené a od
koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je však oprávnená namietať absenciu príčinnej súvislosti

medzi škodou a škodovou udalosťou. Žalovaná je oprávnená namietať nutnosť a účelnosť nákladov
vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaná nie je povinná plniť neúčelné náklady na nájom
náhradného vozidla. Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 43 dní nie je nutná a účelná, ani
vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 43 dňom nemožno považovať za
nutné a účelné. Žalovaná už aj v odpore poukázala na to, že považovala za nutné a účelné vykonanie
opravy poškodeného vozidla v rozsahu najviac 21 dní a taktiež tomu zodpovedajúci nutný a účelný nájom
náhradného vozidla v rozsahu najviac 21 dní, ktorý považovala za adekvátny k rozsahu poškodenia
poškodeného motorového vozidla a ním zodpovedajúcim úkonom opravy. K škodovej udalosti došlo dňa
7. 2. 2023. Právny predchodca žalobcu mal so žalobcom dojednaný nájom náhradného vozidla od 10. 2.
2023 do 24. 3. 2023. Z likvidačného spisu vedeného k oprave poškodeného vozidla vyplýva, že samotný
opravca vykonal v danej veci doobhliadku až dňa 10. 3. 2023, t. j. jeden mesiac po vzniku škodovej
udalosti. Opravca nekontaktoval žalovanú vo veci vytvorenia obhliadky, resp. doobhliadky pred 10. 3.
2023. Žalobca nepreukázal účelnosť doby nájmu v období od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023. Žalovaná
preto poskytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce nákladom na
nájom náhradného vozidla po dobu 21 dní a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, pri
zohľadnení očakávaného zníženia technickej hodnoty vozidla (147,01 €) a tzv. prevádzkových nákladov
(24,53 €). Žalovaná neposkytla žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie vo výške
1.364,08 € s DPH, zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu ďalších 22 dní nájmu
náhradného vozidla (22 dní x 51,67 € bez DPH = 1364,08 € s DPH), nakoľko nešlo o nutne a účelne
vynaložené náklady, pričom absentuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Nutnosť
a účelnosť doby požadovaného nájmu období od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023 žalobca nepreukázal ani
doloženými tlačivami s názvom: Čestné prehlásenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27. 3. 2023
a Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 20. 6. 2023. Ide o vopred
pripravené šablónovité a účelovo koncipované tlačivá zo strany žalobcu, ktoré žalobca dáva k podpisu
poškodenému ako aj servisu pri ukončení nájmu náhradného vozidla. Účelnosť a nevyhnutnosť doby
nájmu v období od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023 žalobca nepreukázal ani doložením písomného vyjadrenia
autoservisu opravcu k dĺžke opravy poškodeného vozidla. V rámci žalobcom doloženej emailovej
komunikácie medzi žalobcom a servisom bolo zo strany servisu len uvedené nasledovné : ,,Pamätám
si jedine že toto vozidlo prišlo na odťahovej službe a tým pádom nemalo vopred dohodnutý termín.
Takže predpokladám, že sme sa mu začali venovať, keď to priestor umožňoval." Ide o vágne a ničím
nepreukázané tvrdenie zo strany opravcu. Navyše ide o tvrdenie len v hypotetickej rovine, ktoré ako
také nemôže ísť na ťarchu škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu naplnenia kritérií nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom
náhradného vozidla zaťažuje v konaní primárne poškodeného resp. žalobcu, na ktorého bol nárok
poškodeného postúpený. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z., v
zmysle ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca nepreukázal, že ním požadovaná suma predstavuje nutne
a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného. Neprimeraná doba opravy a s tým spojená doba
prenájmu bola potvrdená aj znaleckým úkonom. Správnosť vyššie uvedeného názoru žalovanej ohľadne
ňou priznanej primeranej a účelnej doby nájmu potvrdzuje aj Odborné vyjadrenie č. 036/2024 zo dňa 25.
3. 2024, vypracované znalcom A. B. C., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pod
evidenčným číslom 915201. Predmetom Odborného vyjadrenia č. 036/2024 bolo posúdiť jednak časový
rozsah opravy poškodeného vozidla právneho predchodcu žalobcu v súvislosti so škodovou udalosťou
ako aj posúdiť z technického hľadiska primeranú dĺžku opravy vozidla v autoopravovni, kde bola oprava
vozidla po škodovej udalosti vykonaná. Nájomné za náhradné vozidlo po ukončení opravy poškodeného
vozidla nie je nutné ani účelné. Samotný prenájom náhradného vozidla po ukončení samotnej opravy
poškodeného motorového vozidla nie je nutne a účelne vynaložený. Takéto nájomné nie je v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, tá trvá iba po dobu odstraňovania následkov škodovej udalosti (pozri.
aj to musí ísť len o nutne a účelne vynaloženú dobu), nie teda po dobu likvidácie nároku poškodeného
z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pojmovo už totiž
nejde o náhradné vozidlo, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne
užívať vlastné (poškodené) vozidlo. Dĺžka nutnej doby zapožičania sa automaticky nerovná dobe do
poskytnutia plnenia vo forme náhrady škody, preto ani samotné náklady na prenájom náhradného
vozidla, ktoré vznikli po oprave vozidla (v tomto prípade od 14. 3. 2023, t. j. deň po vystavení faktúry
za opravu vozidla do 24. 3. 2023, celkovo v rozsahu 10 dní), nemožno dávať do príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 7. 2. 2023, za ktorú je zodpovedný povinne zmluvne poistený u žalovanej.

6. Žalobca doručil súdu dňa 18. 2. 2025 podanie v ktorom uviedol, že nesúhlasí s právnym
názorom žalovanej, ktorý je v rozpore s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Dôvod užívania náhradného
vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa
opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému
v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 2. 2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Ústavný
súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie
uvedenom náleze vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky
definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový
následok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi
tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ –
nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. V súvislosti s dĺžkou opravy uviedol, že
poškodená je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody,
ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade
určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu
by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni.
Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je
v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá
autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením
krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením
autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Poškodená svoje vozidlo zverila do rúk
autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne a dôvodne sa tak spoliehala na to,
že oprava vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase. Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý
znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu
jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie
titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti
postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Pokiaľ si poškodená vybrala zmluvný
autoservis žalovanej, neexistuje jediný relevantný dôvod, aby žalovaná prenášal zodpovednosť za
trvanie opravy na poškodenú, ktorá len činila všetko potrebné v záujme opravy svojho poškodeného
vozidla v zmysle pokynov žalovanej. Námietky žalovanej ohľadom účelovo koncipovaných dokumentoch
a tlačivách zo strany žalobcu v celom rozsahu poprel. Skutočnosť, že v iných prípadoch je použitá
rovnaká resp. obdobná formulácia súvisí práve s tým, že ide o skutkovo podobnú situáciu ohľadom
okolností ukončenia nájmu náhradného vozidla prípadne opravy. Deň ukončenia opravy nemožno
považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania
opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň
deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu.
Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je daný
ním uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu
zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. V predmetnej veci poškodená užívala
náhradné vozidlo po dobu 43 dní, t. j. od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023, v ktorý deň došlo zo strany
žalovanej k dolikvidácii škodovej udalosti a doručeniu krycieho listu do dispozície autoservisu, nárok
na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla však žalovaný priznal len za 21
dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaná si sama protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď
ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky a postup autoservisu namieta až
v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po
akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy. Bola to
práve poškodená, ktorej bol tento stav vnútený bez jej zavinenia a kedy sa ocitla v situácii, kedy
nemohla využívať svoje motorové vozidlo. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodenej
akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autorizovaný servis ako zmluvný partner žalovanej garantuje
kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodená tak nemohla mať žiadne pochybnosti o tom, že
oprava bude vykonaná v čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne jeho povinnosti vo

vzťahu k žalovanej. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového
vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodená
odovzdala poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o
unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda
nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Rozporoval žalovanou uvedené tvrdenia o
neprimeranej dĺžke opravy. Neexistuje žiadna norma alebo predpis, ktorý by určoval ako dlho má byť
oprava vykonávaná. Existuje iba výrobcami daná tarifikácia pracovných úkonov v normohodinách, t. j.
kvantifikátoroch, prostredníctvom ktorých sú definované pracovné úkony. Súčasne však na celkovú dĺžku
trvania opravy majú vplyv ďalšie faktory, a to vyťaženosť servisu, dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť
a dodanie náhradných dielov, technologické vybavenie servisu a pod. Autoservis nemá nijakú zákonnú
povinnosť vykonať opravu v určitom konkrétnom čase, pričom skutočnosť, že došlo k nevyhnutnosti
opravy poškodeného vozidla a potrebe prenájmu náhradného vozidla je v príčinnej súvislosti s konaním
poistenca žalovaného. Žalovaná si svojvoľne určila ako primeranú dobu opravy práve dĺžku v trvaní
21 dní. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovanou predloženým odborným vyjadrením, a to z toho
dôvodu, že oprava by v dĺžke vyplývajúcej z neho trvala za štandardných podmienok s prihliadnutím
k bežným procesom autoopravovní. Na základe formy, spôsobu a obsahu záverov predloženého
odborného vyjadrenia žalobca konštatoval, že ide o nedôvodne vykonávané dokazovanie, a to ex
post ohľadom skutočností, ktoré už nie je možné ovplyvniť, navyše za situácie, kedy poisťovňa už
náklady na opravu autoservisu uhradila a tento opravené motorové vozidlo vydal poškodenému. Inak
povedané, poisťovňa v čase likvidácie poistnej udalosti nevytkla autoservisu neprimerané trvanie
opravy a jej trvanie pripisuje na ťarchu žalobcu, ktorý ho nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť,
preto je absolútne účelové spochybňovanie trvania opravy zo strany poisťovne, keď potrebný čas na
vykonanie opravy je z technického hľadiska znalcom odhadovaný bez znalostí konkrétnych podmienok
na strane autoservisu. Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla
autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá, pričom
nie je možné, aby svoje vozidlo po vykonaní jeho obhliadky v autoservise ďalej využíval, resp. aby ho
využíval napríklad po dobu prestojov na strane autoservisu, aby odpadol dôvod prenájmu náhradného
vozidla. Nakladanie s vozidlom poškodeného po vykonaní jeho obhliadky by mohlo viesť napr. k
vzniku ďalšej škody, resp. k rozporovaniu nákladov na opravu vozidla zo strany poisťovne, ktorá by
mohla tvrdiť, že škoda na vozidle nevznikla v čase dopravnej nehody, ale v čase keď vozidlo po
vykonaní obhliadky užíval poškodený, čo by poisťovňu viedlo ku kráteniu poistného plnenia titulom
vzniknutých nákladov na opravu vozidla poškodenej. Vzhľadom na uvedené je nelogické a absurdné,
aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného
vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise aj samotnú
dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného opravované, t. j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával
práce na vozidle poškodeného. Konkrétny počet dní, po ktoré autoservis vykonával práce na vozidle
poškodeného totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania
opravy nemôže za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený
užívať náhradné vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného
nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné
vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a
teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a
teda poskytnutia poistného celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba
zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť
na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom
záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Nedôvodnosť obrany žalovanej potvrdzujú i viaceré právoplatné
rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy odmietli pričítať poškodenému „nečinnosť“
autoservisu alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie
uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla bola výhradne doba, po
ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo nachádzajúce sa v autoservise. Účelnou
dobou nájmu je preto obdobie od momentu prijatia vozidla do opravy až do jeho vydania poškodenému,
pokiaľ poškodený dobu nájmu nijako nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.
Uvedené je tiež v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky ako
aj všeobecných súdov. Žalobca poukazuje napríklad na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Žilina
zo dňa 11. 12. 2023, sp. zn. 17C/82/2023-68, Okresného súdu Martin zo dňa 25. 10. 2023, sp. zn.
10C/80/2023-92, Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 7. 2023, sp. zn. 51C/24/2023-62 a Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 9. 3. 2023, sp. zn. 50C/14/2021-301, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 11.
2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 3. 2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a zo

dňa 26. 3. 2024, sp. zn. 11Co/88/2023. Pokiaľ je žalovaná toho názoru, že zo strany autoservisu
došlo k neopodstatneným prieťahom, uvedenú skutočnosť nemožno v žiadnom prípade pričítať na úkor
poškodeného, práve naopak, je na žalovanej, aby si podľa vlastného uváženia uplatnila údajný sporný
nárok u autoservisu. Za daných okolností sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej pri refundácií
nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Pokiaľ žalovaná nesúhlasí s postupom servisu pri oprave či s konečnou dĺžkou opravy, uvedené
skutočnosti mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní
plnenia a nie následne v rámci nároku poškodeného. K tvrdeniu žalovanej o neoprávnenom zadržiavaní
opravovaného vozidla žalobca uviedol, že zo strany autoservisu nejde o uplatnenie zádržného práva.
Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť
konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti poukazujeme na synalagmatický
charakter právneho vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou, ktorý vylučuje tvrdené neoprávnené
konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra
za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva
poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové
vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového
vozidla. Bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov
spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia
vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí
list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému
a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Argumentáciu žalovaného s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Žilina zo dňa 11. 7. 2023, sp. zn. 14C/54/2022 považujeme v celom rozsahu za
nedôvodnú, keďže tento bol zmenený Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 6. 2024 sp. zn.
9Co/162/2023. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu preto považujeme
za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj s
poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, okrem už uvedeného tiež napr. Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 26. 3. 2024 sp. zn. 11Co/88/2023 a Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26. 3.
2024 sp. zn. 9Co/107/2023. Žalobca pre podporu jeho argumentácie poukazuje tiež na ďalšie aktuálne
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 10. 2024, sp. zn. 10Co/42/2024 alebo zo dňa 18. 12.
2024, sp. zn. 6Co/77/2024, ktorých závery sú rovnako aplikovateľné na predmetné konanie. Zároveň
poukazujeme na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24. 11. 2021 pod
sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18. 10. 2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15. 11. 2023
pod sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti
svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola
vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného
vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo
je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného,
aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ
nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie
spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním
náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do
ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,
kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou. Žalobca preto zdôrazňuje, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním
poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je
priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie
vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej
len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou
príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Súhlasiť
nemožno ani s tvrdeniami a dôvodmi žalovanej o údajnej nutnosti odpočtu pevných prevádzkových
nákladov a zmeny technickej hodnoty vozidla poškodeného. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté

náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo
nemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia o zmenu
technickej hodnoty vozidla, či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by poškodený
ušetril nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Nie je možné dávať na ťarchu dôsledku
dopravnej nehody ním nezavinenej a spôsobenej treťou osobou, nútene vylúčený z užívania svojho
automobilu, odpočítavať za tejto situácie ešte od čiastky nájomného, na ktorej náhradu v rozsahu účelne
a nutne vynaložených nákladov má právny nástupca poškodeného právo, ďalšie náklady v dôsledku
tzv. neopotrebovávania vlastného vozidla poškodeného, nemá oporu v dostupnej judikatúre a bolo by
jeho ďalším neprimeraným poškodením, keď už samotná skutočnosť, že jeho vozidlo bolo poškodené,
je znížením hodnoty vozidla. S otázkou ohľadom odpočítania pevných prevádzkových nákladov pri
zapožičaní náhradného vozidla sa vysporiadal Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 26. 1. 2023,
sp. zn. 14Cob/89/2022, pričom uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom výšky týchto nákladov, či
poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorej nemalo dôjsť v dôsledku
jeho nepoužívania, nie je podložené žiadnym z vykonaných dôkazov a vo vzťahu k tomuto odpočtu,
ku ktorému žalovaný pristúpil, absentuje zo strany žalovaného aj skutkové, či právne odôvodnenie
takéhoto postupu. Krajský súd poukázal na vecne správne závery okresného súdu, ktorý konštatoval,
že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri
použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou
je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Žalobca rovnako dáva
do pozornosti závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 29. 4. 2022, sp. zn.
10Co/1/2022, v zmysle ktorých krajský súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa s námietkou zmeny
technickej hodnoty vozidla, resp. odpočítania pevných prevádzkových nákladov vysporiadal tak, že pri
určovaní výšky škody nemožno zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza
z konkrétnej, skutočnej škody. Dodal, že nemožno opomenúť, že cena za nájom vozidla zahŕňa v
sebe aj opotrebenie prenajatého vozidla a to, čo poškodený potencionálne mal „ušetriť“ (podľa tvrdenia
žalovaného) sa premietlo do ceny nájmu. V danej spojitosti krajský súd dodal, že pokiaľ žalovaný
odkazuje na závery aplikačnej praxe súdov ohľadne skutočnej škody v obdobných prípadoch, práve
súdom priznaná náhrada nájomného za náhradné vozidlo je typickým nákladov, ktorý prevyšuje náklady
na prevádzku vlastného motorového vozidla. Poškodený totiž nežiadal/nenárokoval žiadne prevádzkové
náklady (typicky na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla), ktoré by inak
vynaložil i na vlastné vozidlo. Vzhľadom na všetky uvedené skutkové a právne okolnosti v rámci tohto
konania navrhujeme, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.535,62 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.535,62 € od 2. 5. 2023 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania a
právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd nariadil pojednávanie
na deň 25. 2. 2025.
8. Advokát žalobcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Žalovaná navádza
dojem, že poškodená si snáď auto svojvoľne dala do autoservisu a zrejme aj manažovala výkon
opravy. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je to, aby obete dopravných nehôd alebo poškodení
pri dopravných nehodách v prípadoch, kedy sami nezavinili dopravnú nehodu boli v plnom rozsahu
odškodnení, a teda bola im nahradená všetka škoda, ktorá im v dôsledku takejto poistnej udalosti
vznikla. Poškodená logicky nemá žiadny záujem na tom, aby oprava jej vozidla trvala čo najdlhšie,
naopak, v bežnom živote to funguje tak, že každý jazdí na svojom vlastnom vozidle a najradšej by svoje
vozidlo mal doma čo najskôr. Poškodená sama nemá žiadnu možnosť, ani v tomto prípade nijakým
spôsobom nemala možnosť, ani neovplyvnila dĺžku trvania opravy. Už je niekoľko stoviek rozhodnutí
krajských súdov je k tejto otázke, navyše je k tomu aj nález Ústavného súdu, na ktoré sa odvolávajú
aj krajské súdy, v zmysle ktorého je jednoznačne konštatované, že je daná príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a tým, že vozidlo je odovzdané do opravy, pričom príčinná súvislosť je daná odo
dňa odovzdania predmetného vozidla do opravy až do dňa, kedy je vozidlo vrátené poškodenému.
K predloženému odbornému vyjadreniu uviedol, že odborník, znalec, ktorý by sa mal vyjadrovať exaktne,
vyjadril sa k otázkam doby opravy tak, že je to cca 2 – 3 dni alebo 3 – 4 dni, je to približne 12 –
18 dní. To je dôkaz, z ktorého ani nemôže súd vychádzať, ak bola úloha zadaná jasne, mal by na
takúto zodpovedať. Bez ohľadu na to znalec vypracoval odborné vyjadrenie bez toho, aby poznal
konkrétne pomery v predmetnom autoservise, kde vychádzal len z nejakých teoretických predpokladov
a úvah, kde zoberie nejakú kalkuláciu, ktorá je potrebná, kalkuláciu materiálu a prác, ktoré sú potrebné

na odstránenie vzniknutej škody na motorovom vozidle a následne toto zráta a potom vysloví takýto
veľmi neurčitý a vágny záver. Pokiaľ ide o námietku k nároku na daň z pridanej hodnoty, tak zo
spisového materiálu vyplýva, že daň bola predmetom dolikvidácie, nie vo vzťahu k nároku žalobcu
alebo jeho právneho predchodcu, za náhradu nájmu za predmetné motorové vozidlo, ale za samotnú
opravu predmetného motorového vozidla, kde najskôr poisťovňa plnila bez DPH, následne si uplatnila
poškodená aj v rámci dolikvidácie aj sumu DPH a tú mu poisťovňa, teda žalovaná zaplatila. Dobu opravy
žalovaná nijako nenamietala pri poskytovaní poistného plnenia. Dnes sama uvádza, že je jej úlohou
skúmať, či autoservis vykonával opravu riadne a včas. Zrejme vykonával riadne a včas, keďže v celom
rozsahu a dokonca aj v rámci dolikvidácie poskytla žalovaná poistné plnenie. Cena celkovej opravy
vozidla bola cez 8.000 €, teda nebola to žiadna drobná oprava, je to skoro 9.000 €, a teda určite nešlo len
o nejaký škrabanec na prednom blatníku, ale naozaj poškodenie bolo také aké bolo a následne namieta
žalovaná dobu opravy, údajne neprimeranú až po tom, keď si poškodená uplatňuje nárok na náhradu
nákladov vynaložených na náhradné motorové vozidlo.
9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že zmyslom zákona o PZP je poskytnúť finančnú
ochranu škodcovi. Poisťovateľ v zmysle zákona o PZP plní nároky za poisteného, za ktoré on zodpovedá.
To nie je poistenie, ktoré by bolo v akomkoľvek vzťahu s poškodením, to je poistenie zodpovednosti
za škodu, ktoré chráni práve škodcu, aby on neznášal žiadne finančné náklady alebo len minimálne
finančné náklady, ktoré zapríčinil v dôsledku škodovej udalosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v servise boli
nejaké nešpecifikované pomery, ktoré by odôvodňovali predĺženie nutnosti opravy, resp. predĺženie
nutnej opravy, musí tieto okolnosti preukázať. Nič nie je preukázané. Je preukázané, koľko reálne servis
pracoval na danom vozidlo v zmysle faktúry a kalkulácie, servis uvádza aké práce vykonal, aký čas mu to
trvalo a čo si nárokuje. V zmysle časových jednotiek, ktoré servis uvádza sa dá vypočítať, akú dlhú dobu
trvali práce priamo na vozidle. To, že znalec uvádza rozpätie dní, závisí aj od toho, kedy bolo vozidlo
privezené do servisu, či to bolo ráno, poobede, večer, tie práce sú dostatočne presne špecifikované
aj znalcom. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že pri rozsahu prác, ktoré trvajú 23 hodín je dôvodné
ponechať vozidlo v servise a užívať náhradné vozidlo v rozsahu 43 dní. Žalobca na jednej strane tvrdí,
že poškodená netušila, kedy je jej vozidlo opravené a dozvedela sa o tom, až keď bola zaplatená celá
čiastka, resp. až po doručení posledného krycieho listu, zároveň teraz vo svojom vyjadrení uvádza, že
prvotný krycí list rozporovala práve poškodená. To by znamenalo, že by musela vedieť o tom, že vozidlo
má opravené reálne k dátumu 13. 3., ktorý je uvádzaný na faktúre, kde servis uvádza, ku ktorému dňu boli
práce ukončené. Toto nie je prípad, kedy poškodený je nejaký spotrebiteľ, fyzická osoba. Toto je prípad,
kedy do servisu si nechal svoje vozidlo opraviť v servise právnická osoba, ktorej po ukončení opravy bola
vystavená faktúra a je absolútne bežnou praxou medzi právnickými osobami, že si hradia faktúry, že sa
vystaví faktúra, zoberú si tovar a uhradia ho v termíne. Nemožno tvrdiť, že servis nemohol právnickej
osobe vydať vozidlo, lebo to nemal uhradené. To je opätovne len tvrdenie, ktoré nie je ničím preukázané.
Žalobca nevyprodukoval v tomto smere jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že servis odmietol vydať
vozidlo alebo odmietol informovať poškodenú o tom, že vozidlo má opravené.
10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:
11. Dňa 10. 2. 2023 uzatvoril prenajímateľ Náhradné vozidlo, s. r. o. a nájomca KRUPA Finance s. r. o.
zmluvu o nájme č. 149/2023, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky Volkswagen
Passat Variant BITDI, AT, 4x4, čierna metalíza, VIN WVWZZZ3CZHE100880, EČV: ZA 972JB, na dobu
od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023, denné nájomné dohodnuté 99 €, zmluvné nájomné 62 €, poplatok za
pristavenie a odobratie vozidla 30 €, cena nájmu vrátane DPH.
12. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zo dňa 10. 2. 2023 vyplýva, že vozidlo Volkswagen
Passat Variant BITDI, AT, 4x4, čierna metalíza, EČV: ZA 972JB prevzal KRUPA Finance s. r. o. dňa 10.
2. 2023 a vozidlo vrátil 24. 3. 2023.
13. Z Čestného prehlásenia zo dňa 27. 3. 2023 vyplýva, že KRUPA Finance s. r. o. čestne prehlásila, že
mala od spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné vozidlo Volkswagen
Passat Variant BITDI, AT, 4x4, čierna metalíza, EČV: ZA 972JB od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023, t. j. v trvaní
43 dní z dôvodu, že jej motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9571456416 zo dňa 7. 2. 2023
v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň poškodená spoločnosť prehlásila, že

v uvedenom období nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu
nevyhnutný, z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.
14. Faktúrou č. 3582023 vyfakturoval dodávateľ Náhradné vozidlo, s. r. o. KRUPA Finance s. r. o. nájom
za 43 dní v celkovej sume 2.666,17 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, v celkovej
čiastke 2.696,17 €.
15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 3. 2023 uzatvorenou medzi Náhradným vozidlom s. r.
o. a KRUPA Finance s. r. o. bola postúpená pohľadávky postupcu KRUPA Finance s. r. o. voči poisťovni
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group v sume 2.696,17 € s DPH, z titulu nároku voči
poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 7. 2. 2023 na vozidle Mercedes Benz C,
EČV: LMMLM94. Podľa článku 4 zmluvy, zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 2.696,17 € s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
3582023 vystavenej Náhradným vozidlom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla Volkswagen Passat Variant BITDI, AT, 4x4, EČV: D.. Podľa článku 5 zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo si
bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
16. Listom zo dňa 27. 3. 2023 oznámil KRUPA Finance s. r. o. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.
s. Vienna Insurance Group postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 9571456416 zo dňa 7. 2. 2023
vo výške 2.696,17 s DPH na spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.
17. Listom z dňa 27. 3. 2023 si žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovanej.
18. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. oznámila spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. listom
zo dňa 17. 4. 2023, že dňa 14. 4. 2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila
výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie v sume 1.160,55 € bolo poukázané na účet spoločnosti Náhradné
vozidlo, s. r. o., č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasne uviedla, že priznala primeranú náhradu
za požičanie náhradného vozidla, t. j. 21dní.
19. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 18. 4. 2023 bola prijatá platba vo výške 1.160,55 € s VS
9533580678.
20. Podľa kalkulácie opravy motorového vozidla značky Mercedes Benz C, EČV: LMMLM94 zo dňa
10. 3. 2023 celková suma za opravu by mala činiť 8.284,64 € bez DPH, v sume 9.941,57 € s DPH,
v čom boli zahrnuté náklady na náhradné diely 6.626,57 €, náklady na mzdu za prácu 1.134,34 €,
vedľajšie náklady 41 €, celková čiastka lakovania 1.603,13 €. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla
vyplývalo, že dielmi na výmenu boli kryt nárazníka pravý, mriežka pravého nárazníka, nosník pravého
nárazníka, svetlomet pravý, náraz – absorbér p s, motor – kapota, pravý predný blatník, kryt pravého
predného podbehu. Na kontrolu a diagnostiku – vozidlo pred opravou. Lakovanie krytu nárazníka, motor
– kapota, blatník, záves kapoty, predné dvere bez okenného rámu.
21. Spoločnosti ALTERIA MOTOR s. r. o., autorizovaný servis vozidiel značky Mazda, Mitsubishi,
Hyundai, MD-Bavaria Žilina, s. r. o., autorizovaný servis vozidiel značky BMW, FINAL CD, autorizovaný
servis značky Peugeot, potvrdili, že v bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch, kedy náklady na opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného
zmluvného poistenia vinníka autonehody, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného
motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu. Túto faktúru servis
v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia
vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom ich servisu,
ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa a tento
doručuje ich autoservisu. Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.
22. Z odborného vyjadrenia č. 036/2024 vyplýva, že bolo vypracované pre posúdenie časového rozsahu
opravy motorového vozidla Mercedes Benz C 250, EČV: LMMLM94 súvisiace s poistnou udalosťou

zo dňa 7. 2. 2023. V závere vyjadrenia znalec uviedol, že na základe preštudovania predložených
podkladových materiálov je možné konštatovať, že samotná oprava vozidla Mercedes Benz C, EČV:
LMMLM94 zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom v rozsahu ako bolo predmetné
vozidlo poškodené pri škodovej udalosti č. 9533580678 zo dňa 7. 2. 2023 trvá cca 23 hodín, čo sú
približne 3 – 4 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla
v autoopravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla, ohliadku vozidla, nepojazdnosť
vozidla a pod.) je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného
vozidla v úrovni približne 12 až 18 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je
v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia
aj s prijatím vozidla do servisu.
23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
24. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
25. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
26. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
27. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
28. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba F. G. H. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného
nároku domáhal titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenej spoločnosti KRUPA Finance s. r. o.
v dôsledku dopravnej nehody. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7. 2. 2023 došlo v Liptovskom
Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Mercedes Benz C,
EČV: LMMLM94, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť KRUPA Finance s. r. o.
a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Medzi
stranami sporu taktiež nebolo sporné, že poškodená na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobcom,
užívala v čase od 10. 2. 2023 do 24. 3. 2023, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v oprave,
náhradné motorové vozidlo Volkswagen Passat Variant BITDI, AT, 4x4, EČV: ZA972JB.

32. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik
škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. V prejednávanej veci žalovaná rozporovala účelnosť
a nevyhnutnosť doby nájmu, dôvodnosť, absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou
udalosťou.
33. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 602/2022 zo dňa 16. 2. 2023 :
„ 17. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľky, že krajský súd ústavne
neudržateľným spôsobom ustálil, že poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených so vznikom škody na jeho motorovom vozidle (v danej veci na náhradu nákladov spojených
s prenájmom náhradného motorového vozidla) iba do času, keď bolo poškodenému zo strany žalovanej
poisťovne oznámené, že ide o totálnu škodu na motorovom vozidle a jeho oprava nie je účelná. Podľa
sťažovateľky však nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla zaniká vo
chvíli, keď je poškodenému doručené oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti v zmysle § 11
ods. 6 zákona o PZP, prípadne poskytnutie poistného plnenia, ak na jeho vyplatenie vznikol nárok.
18. Krajský súd v namietanom rozsudku skonštatoval, že poškodenému bolo 16. októbra 2017 zo strany
žalovanej oznámené, že oprava havarovaného motorového vozidla vzhľadom na jej nehospodárnosť sa
neodporúča, teda že ide o tzv. totálnu škodu. Od tohto momentu tak podľa názoru okresného súdu a
krajského súdu poškodený disponoval relevantnou informáciou, že oprava vozidla bude neekonomická,
čo zakladalo dôvod na zánik účelnosti ďalšieho užívania náhradného motorového vozidla. Poškodený
náhradné vozidlo užíval až do 25. októbra 2017, teda do momentu, keď mu žalovaná oznámila ukončenie
likvidácie škodovej udalosti a poukázala poistné plnenie.
19. Ústavný súd považuje za dôležité koncentrovať právne posúdenie smerom k samej podstate
uplatneného nároku pred všeobecným súdom. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok.
20. Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment zániku účelnosti nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla poškodeným v závislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu.
V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto
časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje. V prípade totálnej škody ale krajský súd
dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom,
keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky
tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy
vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný.
21. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla
škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov
užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna
je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v
horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad
právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o
spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné
motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné
motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného
vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného
plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za
relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým
spojené primerané náklady.
22. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie
poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej
pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti
užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich
prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze
č. k. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021.“

34. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 6Co/77/2024 zo dňa 18. 12. 2024 uviedol, že : „V intenciách
posudzovanej veci mal odvolací súd za to, že poškodený získal možnosť využívať hodnotu, ktorú pred
škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla, až v momente, kedy mu
po doručení krycieho listu odovzdal autoservis jeho vozidlo po vykonanej oprave.
35. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym
konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo
právnej predchodkyne žalobcu, táto by nemala dôvod uzavrieť zmluvu o nájme náhradného vozidla
a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového vozidla, protokolu o prenájme
náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu náhradného motorového vozidla
došlo po dopravnej nehode dňa 10. 2. 2023, ktorú zavinil vodič, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné
poistenie u žalovanej. Žalovaná tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola
neprimeraná. Tvrdila, že poškodenie motorového vozidla poškodenej nevyžadovalo trvanie opravy
v dĺžke 43 dní, ale len v dĺžke 21 dní. Vychádzala pritom z dĺžky trvania opravy vypočítanej kalkulačným
programom, prihliadajúc k rozsahu poškodenia vozidla poškodenej, ako aj zo skutočnosti, že motorové
vozidlo bolo schopné prevádzky a z odborného vyjadrenia znalca. Uviedla, že oprava poškodeného
vozidla v rozsahu 22 dní nie je nutná a účelná a ani vynaložené náklady za nájom náhradného
vozidla zodpovedajúce 22 dňom nemožno považovať za nutné a účelné. Nebol dôvod, aby nebolo
vozidlo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonávala a bola vykonaná už dňa 13. 3. 2023.
Spornou teda bola otázka, či po vykonaní opravy, ktorá bola ukončená dňa 13. 3. 2023, bolo nájomné
od 14. 3. 2023 do 24. 3. 2023, možné považovať za nutne a účelne vynaložené. Notoricky známou
skutočnosťou, ako aj z rozhodovacej činnosti v identických veciach, vyjadreniami autoservisov o bežnej
obchodnej praxi, že autoservisy komunikujú s poisťovateľom škodcu, keď poistné plnenie nežiada
uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu
formou vydania krycieho listu poisťovňou. Nie je pritom rozhodné, či ide o fyzickú osobu (spotrebiteľa)
alebo právnickú osobu. Ako už aj krajský súd vo vyššie citovanom rozhodnutí konštatoval, autoservisy
a poisťovne majú skúsenosti s komunikáciou ohľadne poistných plnení pri škode spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového vozidla je v takýchto
prípadoch likvidovaná formou krycieho listu, čo bol prípad aj tejto prejednávanej veci a o čom svedčí aj
poukazovanie poistného plnenia priamo na účet autoservisu po ukončení likvidácie. V tejto súvislosti súd
poukazuje na skutočnosť, že servis, v ktorom dala poškodená opraviť motorové vozidlo, je zmluvným
servisom žalovanej, čo nebolo medzi stranami sporné. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že boli
vykonávané karosérske, lakýrnické práce, bola poškodená pravá strana motorového vozidla, a to
pravý predný nárazník, kapota, pravý predný svetlomet, pravé predné dvere. Žalobca argumentoval
tým, že na dĺžku trvania konkrétnej opravy motorového vozidla majú vplyv viaceré premenné, akými
sú napríklad vyťaženosť servisu, počet zamestnancov. Súd sa stotožnil s uvedenou argumentáciou
žalobcu a v tejto súvislosti poukázal na to, že odborné vyjadrenie znalca nezohľadňuje výpočet
dĺžky trvania opravy vozidla v konkrétnom autoservise, kde bolo motorové vozidlo opravované. Aj
z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné
vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo možné presne zistiť celkový rozsah poškodenia
a následne objednať náhradné diely. Až po doručení náhradných dielov je možné vykonať opravu
poškodených častí, resp. ich výmenu. Taktiež z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že
lakovanie motorového vozidla si vyžaduje presné technologické postupy, ktoré sú časovo náročnejšie.
Z listinných dôkazov teda bolo preukázané, že oprava si vyžadovala tak objednanie nových dielov, ako
aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv na dĺžku opravy. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 13. 3. 2023, na základe ktorej bolo poukázané
plnenie vo výške 8.284,64 € na účet Motor Martin, s.r.o. z titulu úhrady faktúry za opravu motorového
vozidla č. 3341230191. Taktiež nebolo sporné, že dňa 24. 3. 2023 bolo ukončené šetrenie poistnej
udalosti k dolikvidácii DPH a poisťovňa poukázala plnenie v sume 1.656,93 € na účet Motor Martin,
s.r.o. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodená si motorové vozidlo v autoservise prevzala dňa 24.
3. 2023, to jest v ten istý deň ako bol doručený doručení krycí list na hodnotu celej vykonanej opravy aj
vrátane dolikvidovanej dane z pridanej hodnoty a nájom náhradného motorového vozidla bol ukončený.
Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych záverov Ústavného súdu a krajského súdu, poškodená mala
možnosť využívať motorové vozidlo až dňa 24. 3. 2023, kedy bol vydaný druhý krycí list. V tejto veci bolo
preukázané, že práve žalovaná zapríčinila to, že doba nájmu sa predĺžila, keď pri vydaní prvého krycieho
listu dňa 13. 3. 2023 nepokryla celé fakturované plnenie, ale opomenula kryť plnenie dane z pridanej
hodnoty. Z uvedeného dôvodu aj bol vydaný druhý krycí list až dňa 24. 3. 2023, kedy bola daň z pridanej

hodnoty dolikvidovaná. V uvedený deň si poškodená spoločnosť aj motorové vozidlo v autoservise
prevzala. Pokiaľ aj žalovaná v konaní rozporovala nárok na daň z pridanej hodnoty, súd sa stotožnil
s obranou žalobcu, že išlo o daň, ktorá bola predmetom dolikvidácie za opravu motorového vozidla a táto
už bola zo strany žalovanej uhradená a nesúvisela s predmetom tohto konania. Súd mal preukázané,
že poškodená s prevzatím vozidla po jeho oprave žiadnym spôsobom neotáľala a dobu trvania nájmu
náhradného vozidla bezdôvodne nepredlžovala. Z uvedených skutočností mal súd preukázané, že
nájom náhradného motorového vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady vynaložené poškodenou
na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou
poškodenej na motorovom vozidle poisteným. Nakoľko v zmluve o nájme náhradného vozidla bolo
dojednané nájomné vo výške 62 € denne a nájom trval 43 dní, predstavovala celková výška nájomného
2.666 €. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol v zmluve o nájme dojednaný vo výške 30 €.
Žalovaná bola preto povinná uhradiť žalobcovi sumu 2.696 €, ktorá predstavuje škodu, ktorá poškodenej
vznikla. Keďže žalovaná vykonala v prospech žalobcu plnenie v rozsahu 1.160,55 €, čo nebolo medzi
stranami sporné, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie rozdielu, t. j. sumy 1.535,62
€. Pokiaľ žalovaná navrhla vykonať dôkaz správou Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline o tom, či
poškodená mala v evidencii motorových vozidiel aj ďalšie motorové vozidlá a nebol dôvod na využívanie
náhradného vozidla, tento dôkaz súd s prihliadnutím na § 153 Civilného sporového poriadku nevykonal,
pretože by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a tento dôkaz mohla žalovaná navrhnúť
skôr ako na pojednávaní.
36. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v
komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by
sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi
dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále
sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej
devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“
37. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ktorých výšku si žalobca
uplatnil v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy
1.535,62 €, od 2. 5. 2023 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11
ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 14. 4. 2023, čo výslovne uviedla žalovaná
v oznámení zo dňa 17. 4. 2023. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 29. 4. 2023
a dňom nasledujúcim, t. j. od 30. 4. 2023, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania,
súd však nemohol ísť nad rámec žalobného návrhu.
38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 355 ods. 1 a § 356 písm. b/ Civilného
sporového poriadku).
Proti výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania je odvolanie prípustné (§ 355 a § 357 písm.
m/ Civilného sporového poriadku) v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a/ Civilného
sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 277 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal
lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok
pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
spolu s vyjadrením môže však žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.