Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/9/2025 z 16. 10. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 16. októbra 2025, sp. zn. 5Csp/9/2025, ECLI:SK:OSLM:2025:6124416189.2
Okresný súd Liptovský Mikuláš | 5Csp/9/2025 | ECLI:SK:OSLM:2025:6124416189.2 | 2025-10-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 52 ods. 3 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 53 ods. 9 OZ, § 525 ods. 2 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 17 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., § 255 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7b98e3d-30a6-4ff5-8257-a2228d7bc35f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:6124416189.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Liptovský Mikuláš
5Csp/9/2025
6124416189
16. 10. 2025
Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI:SK:OSLM:2025:6124416189.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, proti žalovanému A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, v spore
o zaplatenie 15.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou upomínaciemu – Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30. 10. 2024, sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej istiny 15.000 €, úrokov 4.308,60 €, úrokov z omeškania
v sume 1.941,77 €, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000 € od 8. 3. 2024 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B. Na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo
dňa 13. 11. 2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31320155 (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo
dňa 7. 3. 2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca
uzatvoril so žalovaným dňa 8. 11. 2019 Zmluvu č. 283804811081119, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa
ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s
§ 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník k 10. 6. 2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. K uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ v došlo prejednávanom prípade pre
nesplnenie splátky splatnej dňa 9. 3. 2022. Žalobca však nie je povinný (správne) právne posúdiť, pre
nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa
pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými
ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne
platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo
k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo
vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo
k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Ak by aj
veriteľ „určil“ za nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa jeho názoru uplatnil inú splátku, než
tú, ktorá podľa právneho posúdenia súdu (ktorý jediný je na toto posúdenie oprávnený) zosplatnenie
vyvolala, nespôsobovalo by to neplatnosť uvedeného právneho úkonu a ani dôvod na nevyhovenie
podanej žalobe. Poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax, a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22. 9. 2010, podľa ktorého: „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou
iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti
nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z
dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný
právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo
žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok
alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd
viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na
tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“ Ak by teda súd aj hypoteticky pri riešení právnej
otázky, pre nesplnenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, dospel k iným právnym
záverom ako žalobca, potom súd nie je viazaný právnym názorom žalobcu a je povinný posúdiť vec
podľa právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav dopadajú. Žalobca zastáva názor, že postupca
využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53
ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany
postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný
právny záver ako ten, že v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému
postúpeniu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 28.294,03 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 22.035,66 €, z riadneho úroku vo výške
4.308,60 €, z úroku z omeškania vo výške 1.941,77 € a z poplatkov vo výške 8 € v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 21.250,37 € pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 15.000 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.308,60 €, z neuhradeného úroku z
omeškania vo výške 1.941,77 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 8. 3. 2024, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 25. 11. 2024 platobný rozkaz sp. zn.
21Up/1752/2024, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 15.000 €, úroky v sume
4.308,60 €, úroky z omeškania v sume 1.941,77 €, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 15.000 € od
8. 3. 2024 do zaplatenia. Súčasne žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania v celkovej výške
1.652,67 €. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom určenej lehote odpor. V odpore uviedol,
že platobným rozkazom ho konajúci súd zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 15.000 €, úrok 4.308,60 €,
úrok z omeškania 1.941.77 €, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 15.000 € od 8. 3. 2024 do zaplatenia
a náhradu trov konania vo výške 1.652,67 €, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
Predmetné rozhodnutie súdu mu bolo doručené dňa 29. 11. 2024. Pohľadávku žalobcu neuznáva ani čo
do dôvodu, ani čo do výšky. Z podanej žaloby nie je zrejmé, ktoré splátky žalobca žaluje, ale domnieval
sa, že jeho nárok je premlčaný. Žalobca uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 10. 6. 2022, čo však
žalobca vykladá cielene tak, aby jeho pohľadávka nebola premlčaná. Žalobca ako veriteľ, ktorý sa tejto
činnosti venuje, musí predsa vedieť, ktorá splátka spôsobila mimoriadnu splatnosť úveru. Nie je predsa
možné, aby v žalobe uvádzal, že to nie je jeho povinnosť. Žalobca získal pohľadávku postúpením na

základe zmluvy z 13. 11. 2020, tvrdí, že bol dlhodobo v omeškaní, preto nie je zrejmé, prečo uvádza, že
k zosplatneniu došlo 10. 6. 2022. Z podanej žaloby nie je možné zistiť, z čoho pozostáva žalovaná suma
a ako k jej výpočtu dospel. To, že je výška pohľadávky, ako uvádza žalobca, generovaná systémom,
neznamená, že žalobca nemá vyčísliť, z čoho dlžná suma pozostáva. Dlžná suma označená ako istina
už podľa toho, čo predložil, zahŕňa okrem istiny aj úrok a tento úrok žalobca ešte osobitne uplatňuje.
Splátky, ktoré uhrádzal, zahŕňali istinu aj úrok. Žalobca uplatňuje podľa toho, čo uviedol riadny úrok,
sankčný úrok, a neuhradený úver 15.000, v tejto sume je však úrok zahrnutý tiež. Ak žalobca uvádza
v žalobe, že zvyšnú časť dlžnej sumy si neuplatňuje, mal by uviesť, akú časť, aby bolo zrejmé, čoho
sa domáha a na akom základe. Ďalej uviedol, že banka ho pri uzatváraní zmluvy riadne nepoučila,
koľko bude platiť. V podstate ho presvedčili, aby si zobral úver, hoci som už jeden v tej istej banke mal,
o čom banka vedela (tento si žalobca uplatnil v inom konaní - 1Up/1837/2024). K tomu nemá žiadne
doklady, ale malo ísť o refinancovanie skoršieho úveru. K uzavretiu zmluvy o úvere došlo dňa 8. 11.
2019. Banka využila jeho neznalosť a poskytla mu úver za daných nevýhodných podmienok s tým, že
sa vyplatia nejaké jeho iné úvery, ktoré mal predtým. Potom, keď sa dostal do problémov so splácaním,
zosplatnenie bolo realizované až podstatne neskôr, a žaloba podaná ešte neskôr, čím si žalobca zvýšil
svoju pohľadávku o úroky a rôzne poplatky zahrnuté v žalovanej sume v jeho neprospech. Navrhol, aby
súd po zrušení platobného rozkazu a prípadnom postúpení veci príslušnému súdu nariadil pojednávanie
vo veci, kde rozhodne rozsudkom tak, že žalobu zamietne a prizná mi nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca po podaní odporu proti platobnému rozkazu navrhol v konaní pokračovať, v súlade so
zákonným ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení
niektorých zákonov. Okresný súd Banská Bystrica dňa 1. 3. 2024 postúpil vec Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš.
4. Súd vytýčil pojednávanie na deň 16. 10. 2025 o 10.00 hod.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16. 10. 2025 uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na
doterajších vyjadreniach. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená v súlade so zákonom. S aktuálnou
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu sa nestotožňuje. Takýto výklad zákona, aby bola vo výzve
uvedená konkrétna splátka, ktorá spôsobila zosplatnenie úveru je nad rámec zákona, a preto navrhol,
aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný na
pojednávaní uviedol, že trpí epileptickými záchvatmi. Prácu si hľadá, snaží si požičať peniaze aj od
rodiny, avšak doposiaľ ho každý odmietol. Bude sa snažiť v najkratšom čase nájsť si prácu.
6. Z listín, ktoré sú obsahom spisu súd zistil nasledovný skutkový stav.
7. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 11. 2020 v spojení so žiadosťou o postúpenie
a prevod zo dňa 7. 3. 2024, pôvodná veriteľka spoločnosť VÚB, a. s. postúpila na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému, čo pôvodná veriteľka žalovanému oznámila listom zo dňa 19. 3. 2024.
8. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že právna predchodkyňa žalobcu spoločnosť VÚB, a. s.
a žalovaný uzatvorili dňa 8. 11. 2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 283804811081119. Na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver – VÚB pôžička na
refinancovanie vo výške 25.000 €, ktorý sa zaviazal splácať v 95 mesačných splátkach vo výške 342,35
€. Čerpanie úveru jednorazovo dňa 8. 11. 2019. Prvá splátka bola splatná dňa 9. 12. 2019. Celková
čiastka, ktorú sa zaviazal uhradiť je vo výške 35.180,55 €. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo
výške 7,43 % a RPMN vo výške 9,59 %.
9. Z listinného dôkazu „Overovanie bonity klienta“ vyplýva dátum žiadosti 8. 11. 2019, akceptovaný
príjem 1.078,60 €, splátka schváleného úveru v sume 339,61 €, mesačné splátky existujúcich úverov
v sume 91,95 €, výdavky životné minimum v sume 210,20 €, výdavky vyžadovaná rezerva C. v sume
173,68 €, schválená výška úveru v sume 25.000 €, príjmy finančná rezerva v sume 602,77 €, porovnanie
finančnej rezervy versus splátka schváleného úveru v sume 263,16 €.
10. Zo žiadosti o pôžičku vyplýva, že žalovaný požiadal o úver vo výške 25.000 €, doba splatnosti úveru
96 mesiacov, na refinancovanie pôvodného úveru spoločnosti VÚB, a.s., č. účtu D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, pôvodná výška úveru 19.300 €, zostatok úveru 15.755,66 €, mesačná splátka v sume
272 €. V časti informácie o žiadateľovi sú uvedené údaje: dátum narodenia, ročné číslo, rodinný stav slobodný, počet členov rodiny – 1, počet nezaopatrených detí – 0, vyživované osoby – nie, vzdelanie –
stredoškolské bez maturity, v časti informácie o bývaní žiadateľa sú uvedené údaje: adresa, dátum, od

ktorého býva na súčasnej adrese – 12/1973, telefónne číslo, v súčasnosti bývam v nehnuteľnosti – vo
vlastníctve bez hypotéky, číslo mobilného telefónu a emailová adresa. V časti zamestnanec a finančná
situácia žiadateľa sú uvedené údaje: čistý príjem za posledný príjem v sume 1.700 €, čistý príjem za
predchádzajúci mesiac v sume 1.716 €, čistý príjem v ďalší predchádzajúci mesiac v sume 1.458 €.
Z príjmu neboli vykonávané žiadne zrážky zo mzdy.
11. Treťou upomienkou – Pokusom o zmier zo dňa 20. 4. 2022 vyzval právny predchodca žalobcu
žalovaného na úhradu dlžnej pohľadávky banky vo výške 1.238,12 €. Uviedol, že aj napriek opakovaným
výzvam na úhradu omeškaných splátok úver nie je riadne a včas splácaný. Zároveň ho upozornil na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 21. 4. 2022.
12. Listom zo dňa 10. 6. 2022 oznámila spoločnosť VÚB, a. s. žalovaného na predčasné splatenie
zostatku úveru č. 283804811081119 žalovanému, že dňom 10. 6. 2022 vyhlásila predčasnú splatnosť
úveru vrátane príslušenstva. Súčasne ho vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 23.619,74
€ v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 20. 6. 2022.
13. Listom zo dňa 19. 3. 2024 žalobca vyzval žalovaného pokusom o zmier na zaplatenie sumy
29.450,75 € v lehote 10 dní od doručenia.
14. Listom zo dňa 9. 8. 2024 žalobca vyzval žalovaného pokusom o zmier na zaplatenie sumy 29.882,41
€ v lehote najneskôr do 19. 8. 2024. List bol daný na prepravu 12. 8. 2024.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 8. 11.
2019 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o bankách“) účinného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie
oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten komu svedčí
stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecne legitimovaný)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v spore rozhoduje.
Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti alebo on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom vecnej
legitimácie je iný subjekt. V sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje banku. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020).
28. V konaní mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že právny predchodca žalobcu VÚB, a. s. a
žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 283804811081119 dňa 8. 11. 2019, na základe
ktorej bol žalovanému dňa 8. 11. 2019 poskytnutý úver vo výške 25.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 95 mesačných splátkach vo výške 342,35 €. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
podnikateľskej činnosti, preto sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, čo vyplývalo z jeho označenia v
zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
29. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt je dovolený iba v prípade,
ak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti úveru alebo zosplatnená pohľadávka

(pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru). Všeobecná úprava
režimu straty výhody splátok je pritom upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
má veriteľ právo, pokiaľ ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky; toto právo môže použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
30. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že obsah ustanovenia § 92 ods.
8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že je jej klient v
omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci
podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto
úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§
39 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle zákona
o bankách bolo judikované, že prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách definuje dve
podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto
krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva
banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil
a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho
peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 3. 2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017, z rozsudku Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31. 3. 2022, sp. zn. 2Cdo/266/2020, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2022,
sp. zn. 4Cdo/75/2020.
31. Pri spotrebiteľskej zmluve, spôsob uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je upravený
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu
pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho
zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej
doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru.
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná
suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol
byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
Uvedené právne závery vyplývajú napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 6. 2024, sp.
zn. 5Cdo/197/2022, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 7. 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023, z
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 9. 2023, sp. zn. 2Cdo/149/2021, z uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 25. 1. 2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023.
32. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (banka)
listom zo dňa 20. 4. 2022 oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške
1.238,12 € a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy a listom zo dňa 10. 6. 2022 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 10. 6. 2022. Následne VÚB, a. s. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky,
v spojení so žiadosťou o prevod zo dňa 7. 3. 2024, postúpila pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy
na žalobcu. Banka síce vyzvala dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka a dlžníka aj upozornila na možnosť zosplatnenia celého úveru, vo výzve však
presne nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú by mohla jednorazovo a predčasne zosplatniť celý
dlh. Súčasne listinnými dôkazmi nebol preukázaný ani postup banky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách o tom, že banka zaslala žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením,
že uvažuje o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu tak nemohlo dôjsť

k platnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa a následne aj k platnému postúpeniu pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené žalobca nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďže v danom prípade nedošlo
k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalovaný bol
v spore plne úspešný, preto mu vznikol voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, preto mu ich súd priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.