Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7T/2/2026 z 23. 3. 2026 Citácia: rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 23. marca 2026, sp. zn. 7T/2/2026, ECLI:SK:OSLM:2026:5626010022.3 Okresný súd Liptovský Mikuláš | 7T/2/2026 | ECLI:SK:OSLM:2026:5626010022.3 | 2026-03-23 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 289 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cd1a51d-9cfe-4a70-a4c0-192f0327100a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2026:5626010022.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Liptovský Mikuláš 7T/2/2026 5626010022 23. 03. 2026 JUDr. Branislav Klukoš ECLI:SK:OSLM:2026:5626010022.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 sp. zn.: 7T/2/2026 Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Branislavom KLUKOŠOM v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom: E. XXX/XX, XXX XX C. D., adresa na doručovanie písomností: B. XXX, XXX XX C. D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.03.2026 v Ružomberku, takto rozhodol: 2 sp. zn.: 7T/2/2026 Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom: E. XXX/XX, XXX XX C. D., adresa na doručovanie písomností: B. XXX, XXX XX C. D., u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e dňa 22.12.2024 asi o 22.25 hod. pod vplyvom psychotropných látok amfetamínu a metamfetamínu so súhlasom vlastníčky vozidla F. B. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, striebornej pastelovej metalízy, s prideleným evidenčným číslom: G. XXX H. po ceste II. triedy č. 584 na ulici Demänovská cesta v C. D., v smere na obec I. I., okres Liptovský Mikuláš, kde pred odstavnou plochou pre motorové vozidlá bezprostredne susediacou s prevádzkou Doublestar Tatrabar Jasná, nachádzajúcou sa na adrese Demänovská cesta 553/6 v Liptovskom Mikuláši, bol asi o 22.27 hod. zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš a zároveň vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu vo vydychovanom vzduchu, ktorou u neho nebol zistený pozitívny výsledok, následne v súvislosti s javením príznakov požitia inej psychoaktívnej látky, než alkoholu, bol vyzvaný, aby sa podrobil orientačnej skúške prístrojom Dräger DrugCheck 3000, ktorou bola u neho o 22.33 hod. zistená prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu, preto sa dňa 22.12.2024 asi o 23.10 hod. v miestnom zdravotníckom zariadení podrobil odberu biologického materiálu – krvi s pozitívnym výsledkom na prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 78,3 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 407,6 ng/ml v nej, ktoré mierou negatívneho ovplyvnenia schopnosti vodiča viesť motorové vozidlo vysoko presahujú koncentráciu 1 g/kg (promile) etanolu v krvi, teda - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 (tri) roky. odôvodnenie: 2 sp. zn.: 7T/2/2026 Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 12.01.2026 na tunajší súd obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal v uvedenej veci dňa 22.01.2026 pod sp. zn. 7T/2/2026 trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uložil podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky. Proti vydanému trestnému rozkazu podal obžalovaný cestou svojho obhajcu odpor. Na základe podaného odporu tunajší súd uznesením sp. zn. 7T/2/2026 zo dňa 06.02.2026 rozhodol podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o prijatí obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2 Pv 287/25/5505-9 zo dňa 09.01.2026. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.02.2026. Súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 23.03.2026. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň kladne odpovedal na otázky položené mu v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Po vyjadrení strán a po zistení, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a ktoré si súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a § 241 Trestného poriadku, súd vyhlásenie obžalovaného A. B. prijal, pričom zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Vychádzajú z prijatého vyhlásenia o vine potom kvalifikoval konanie obžalovaného A. B. ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného išlo o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaných chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákona ohroziť a porušiť záujem chránený týmto zákonom, pretože porušil záujem spoločnosti na ochrane poriadku vo verejných veciach, teda záujem spoločnosti viesť motorové vozidlo bez vplyvu látok, ktoré ovplyvňujú spôsobilosť vodiča viesť motorové vozidlo. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Obžalovaný A. B. v mieste trvalého bydliska hodnotený nebol, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť to, že sa priznal k spáchanému trestnému činu a tento oľutoval v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že už bol za trestný čin odsúdený. Z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že obžalovaný spáchal v minulosti viacero priestupkov, pričom väčšina z nich je už zahladená, naposledy priestupok zo dňa 26.11.2024, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 eur. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že naposledy spáchal priestupok dňa 26.11.2024 kde ako vodič viedol osobné motorové vozidlo bez dokladov, pričom mu bola v blokovom konaní uložená pokuta 10 eur, ostatné priestupky, ktoré spáchal v minulosti má zahladené. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v registri trestov 4 záznamy, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8T/43/2024 zo dňa 13.11.2024 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého bol podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s dĺžkou probačného dohľadu na 3 roky. Tiež mu bola uložená v rámci plynutia skúšobnej doby povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 10 eur a zamestnať sa alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13.11.2024. Súd teda zistil, že žalovaného skutku sa dopustil krátko po tom, čo bol odsúdený za závažný úmyselný trestný čin, pričom ani hrozba premeny podmienečného trestu mu nezabránila v páchaní trestnej činnosti. Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, spôsob spáchania skutku, osobu obžalovaného, zistenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko sa spáchanej trestnej činnosti dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby iného podmienečného odsúdenia, krátko po tom, čo bol odsúdený a začala plynúť skúšobná doba za iný úmyselný závažný trestný čin. Obžalovaný teda zneužil dôveru súdu a aj napriek tomu, že mal podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, opätovne spáchal trestnú činnosť aj keď iného charakteru. Hrozba výkonu trestu mu teda evidentne nezabránila v páchaní trestnej činnosti. S poukazom k tejto skutočnosti mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby s tým, že pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin. Súd má za to, že takto uložený trest postačí na nápravu páchateľa a zahŕňa v sebe aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a takýto trest zároveň odradí obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením dopravného prostriedku a pod vplyvom návykových látok, súd mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov, pričom zhodnotil koncentráciu omamných látok v krvi obžalovaného, ktorá bola vysoká, pričom takýto trest považuje súd za primeraný a spravodlivý trest, ktorý postihne páchateľa, ktorý pod vplyvom omamných a psychotropných látok viedol motorové vozidlo. Poučenie: 5 sp. zn.: 7T/2/2026 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Odvolanie môžu podať: - prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) - obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2) - príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) - zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) - štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1) - poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) - zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.