{"guid": "9ba4165a-d4a9-4e38-a026-127c6b9b8cd3:2de93374-1d56-4a06-aa0c-24f1079d4da9", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23", "spisova_znacka": "10Cb/57/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/57/2019 z 17. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Malacky z 17. mája 2024, sp. zn. 10Cb/57/2019, ECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23", "identifikacne_cislo": "1619201892", "sud": {"guid": "sud_107", "nazov": "Okresný súd Malacky", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-malacky"}, "sudca": "Mgr. Denisa Drúžková", "sudca_id": 2940, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-denisa-druzkova-2940", "datum_vydania": "2024-05-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cob/150/2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "guid": "065d66db-f3f1-4314-968a-e75cb35ebf8b:66d7d6cb-f623-40f9-a30c-cfdbc090f619", "datum": "2025-09-24", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "nazov": "§ 813 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-189", "nazov": "§ 189 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-189", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "nazov": "§ 788 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-3", "nazov": "§ 788 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-1", "nazov": "§ 797 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-2", "nazov": "§ 797 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-797.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-797"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "nazov": "§ 806 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-806", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-806"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "nazov": "§ 813 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "nazov": "§ 420 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-1", "nazov": "§ 420a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-2", "nazov": "§ 420a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-3", "nazov": "§ 420a ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420a.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813", "nazov": "§ 813 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "nazov": "§ 813 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-813", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-189", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-788", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-797", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-806", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2de93374-1d56-4a06-aa0c-24f1079d4da9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Malacky\n10Cb/57/2019\n1619201892\n17. 05. 2024\nMgr. Denisa Drúžková\nECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna\na.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca na\núzemí Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského\nštátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený: AK Balara, s.r.o., Mostová\n2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovaným: 1/ A. B. C., B. XXXX/XXX, XXX XX D., IČO:\nXX XXX XXX, zastúpený: E. F. G., H., I. XXX, XXX XX C., 2/ EHR INVEST spol. s r.o., Duklianskych\nhrdinov 380/1, 901 01 Malacky, IČO: 47 544 341, zastúpený: E. D. B., H., J. XXXX/XXX, XXX XX D.,\no zaplatenie 61.384,02 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nIII. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO:\n35 709 332) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 16.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal\nžalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 61.384,02 eur spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia\na nahradiť mu trovy konania.\n1.1. Svoju žalobu odôvodnil žalobca na tom skutkovom a právnom základe, že uzatvoril dňa 30.03.2016\ns poisteným Služby a Správa s.r.o. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ProFi poistenie majetku\na zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia 01.04.2016 na neurčito. Predmetom poistenia bolo\npoistenie stavieb a to konkrétne stavby – bytového domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XXX,\nK. D. XXXX/XXX, D.. Rozsah poistenia zahŕňal poistné riziká požiar, poistenie proti živlom v celom\nrozsahu, vodovodné škody a náraz DP. Jednotlivé riziká boli špecifikované vo všeobecných poistných\npodmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.\nPoistený žalobcovi nahlásil poistnú udalosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo dňa\n10.08.2017 v noci, kedy víchrica odtrhla z predmetného bytového domu strechu, ktorá ostala visieť\nz vrchu až po zem. Z poškodeného bytového domu boli evakuovaní obyvatelia. Ohliadka miesta škody\nbola vykonaná zo strany žalobcu dňa 14.08.2017. Podľa zistení technika na mieste škody strecha bola\nkonštruovaná tak, že fólie Fatrafol, textília boli uložené a uchytené na hranoly cca 30 x 20 cm, ktoré\nvšak boli voľne položené na ukotvených vymedzovacích hranoloch. Vietor podľa vyjadrenia technika\npodfúkol strechu, ktorá nebola pevne ukotvená o stavbu. Z dôvodu nedostatočného ukotvenia strechy\nodporučil vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca na základe zisteného stavu požiadal znaleckú\n\norganizáciu EXPERTA, s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku s tým, že úlohou znalca bolo určenie\nrozsahu poškodenia a výpočet nákladov na opravu poistenej nehnuteľnosti a uvedenie iných zistení,\nku ktorým dospeje znalec pri vypracovaní znaleckého posudku (posúdenie projektovej dokumentácie,\nstanovenie príčiny vzniku škody). Znalecká organizácia EXPERTA, s.r.o. vyhotovila dňa 24.01.2018\nznalecký posudok č. 5/2018, ktorým stanovila výšku nákladov na opravu strechy v sume 52.139,12 eur\ns DPH a cenu provizórneho zastrešenia na sumu 9.344,89 eur, teda celkové náklady na opravu boli\nvyčíslené vo výške 61.484,02 eur. Žalobca poistenému poistné plnenie predstavujúce náhradu nákladov\nna opravu vyplatil dňa 07.02.2018 vo výške 61.384,02 eur (z výšky škody bola odrátaná zmluvne\ndohodnutá spoluúčasť 100,- eur). Znalcovi bola pri spracovaní posudku predložená dokumentácia,\nktorá bola žalobcovi poskytnutá zo strany poisteného, a to projektová dokumentácia vypracovaná\nžalovaným 1/ s dátumom 05/2012 a následne dokumentácia ZMENA STRECHY s dátumom 06/2014,\npodľa ktorej bola zo strany žalovaného 2/ realizovaná výstavba poškodenej strechy. Znalec v znaleckom\nposudku dospel k záveru, že k strhnutiu strešného plášťa vrátane krovu došlo v miestach, kde bolo\nnedostatočné prikotvenie strechy k stropu nad najvyšším podlažím. Ďalej znalec dospel k záveru, že\nv projektovej dokumentácii časť statika chýba posúdenie strechy podľa STN EN 1991-1-1 Zaťaženie\nkonštrukcií, časť 1-4, zaťaženie vetrom a následne z toho chýba, aké bolo spojenie nosnej konštrukcie\nstrechy k stropu a spojenie nosných prvkov krovu navzájom (okrem spojenia pomúrnice so stropom),\nVzhľadom na zaťaženie konkrétnej strechy vetrom bolo pripojenie krovu k stropu nad najvyšším\npodlažím nedostatočné a to po ploche strechy medzi pomúrnicami. Tiež opatrenie „použiť tesárske\nklincové spoje“ pre spájanie iných konštrukčných prvkov krovu je nedostatočné, bolo potrebné presne\nšpecifikovať klincové spoje. Žalovaný 2/ ako zhotoviteľ strechy vyhotovil strechu, ktorá nebola schopná\nodolávať zaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto zaťaženie prenášať do základov\nstavby. Došlo teda k určeniu príčiny vzniku poistnej udalosti ako aj určeniu zodpovedných subjektov.\nŽalobca poskytol poistné plnenie poistenému a v súlade s ustanovením § 813 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka na základe záverov znalca vyzval žalovaného 1/ ako projektanta strechy a žalovaného\n2/ ako zhotoviteľa na náhradu vyplateného poistného plnenia. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení\nk výzve z 05.05.2019 odmietol svoju zodpovednosť a oznámil žalobcovi svojho poisťovateľa\nKomunálnu poisťovňu, a.s., u ktorého má uzavreté poistenie profesnej zodpovednosti na výkon činnosti\nautorizovaného architekta. Poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a.s. vo vyjadrení z 13.07.2018 potvrdil\nplatné poistenie zodpovednosti architekta žalovaného 1/ a uhradenie nároku odmietol, nakoľko ho\nnepovažoval za preukázaný. Poukázal na okolnosť, že v oblasti vzniku škody dňa 10.08.2017 dosahoval\nvietor maximálnu rýchlosť 93 km/h, teda k strhnutiu strechy došlo v dôsledku víchrice. Ďalej sa odvolal na\nto, že silnú víchricu je nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, za\nktorej príčinu nenesie zodpovednosť žiadna osoba. Ďalej uviedol, že v prípade víchrice sa nedajú použiť\nstatické výpočty, nakoľko sa jedná o živelnú udalosť a nie bežnú záťaž vetra. Žalovaný 2/ vo svojom\nvyjadrení z 22.05.2019 odmietol svoju zodpovednosť a jeho vyjadrenie bolo identické ako vyjadrenie\npoisťovateľa žalovaného 1/. Žalobca považoval zhodné tvrdenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ za\nnepravdivé a ničím nepodložené.\nŽalobca mal za to, že za vady a nedostatky projektovej dokumentácie je primárne zodpovedný projektant\n– žalovaný 1/. Povaha jeho zodpovednosti je jednak všeobecná zodpovednosť a jednak vyplýva z noriem\nverejného práva, a to § 46 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení\nneskorších predpisov. Zároveň v tomto prípade bola zhotoviteľovi – žalovanému 2/ k realizácii diela\npredložená projektová dokumentácia s nedostatkami, pričom žalobca mal za to, že u zhotoviteľa sa\npredpokladá určitá úroveň odbornosti a profesionality, na ktorej základe by mal byť schopný upozorniť\nna nedostatky projektovej dokumentácie, aj keď tento projekt nevytvoril. Ak na nevhodnosť projektovej\ndokumentácie neupozornil, žalobca mal za to, že nastupuje jeho zodpovednosť. V danom prípade išlo\no nedostatok projektu, ktorý zhotoviteľ mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, nakoľko bolo\njeho povinnosťou posúdiť správnosť projektovej dokumentácie.\nŽalobca na základe predloženého posudku a vyjadrenia osloveného znalca mal za to, že v prípade,\nak by riešenie poškodenej strechy bolo správne, strecha by bola schopná odolať zaťaženiu vetrom,\naké bolo v deň poistnej udalosti. Uplatnený nárok bol zo strany žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/\nprioritne spochybnený s odvolávkou na víchricu, pri ktorej sa podľa ich názoru už nedajú uplatniť statické\nvýpočty, nakoľko sa jedná o živelnú udalosť. Vietor v čase poistnej udalosti dosahoval rýchlosť 93 km/\nhod. Žalovaný 1/ ako ani žalovaný 2/ však nepredložili žiadny prepočet resp. odborné vyjadrenie, ktoré by\npotvrdzovalo ich tvrdenia. Pre danú oblasť v zmysle platnej normy STN EN 1991-1-4 je predpokladaná\n\nzákladná rýchlosť vetra na úrovni 26 m/s, čo predstavuje 93,6 km/h, nakoľko ide o bytový dom na\nokraji zastavaného územia, kde sa zaťaženie vyvolané základnou rýchlosťou zvyšuje. Teda vzhľadom\nna uvedené mal žalobca za to, že pri správnom návrhu a správnom zhotovení diela by strecha odolávala\ndanému zaťaženiu. Tieto závery podľa žalobcu potvrdzujú aj zverejnené ponuky projektových kancelárií,\nktoré deklarujú už pri štandardnom dome odolnosť zaťaženia vetrom na priemernú rýchlosť vetra na\nnašom území 95 km/h. Žalobca zároveň doložil Klimatologické zhodnotenie roka 2017, ktoré vydal\nSlovenský hydrometeorologický ústav, pričom v uvedenom dokumente deň 10.08.2017, kedy nastala\npoistná udalosť, je uvedený ako deň, kedy sa silný vietor vyskytoval izolovane pri búrkach, pričom nebol\nzhodnotený ako extrémny resp. živelný.\nŽalobca mal za to, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako osoba,\nktorá spôsobila škodu porušením povinnosti vypracovať projektovú dokumentáciu riadne a v súlade\ns platnými normami, pričom porušenie tejto povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.\nŽalovaný 1/ týmto konaním priamo spôsobil vznik škody. Voči žalovanému 2/ žalobca odvodzoval\nsvoj nárok od ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní svojím konaním spoločne\na nerozdielne spôsobili vznik škody, a teda žalobca mal za to, že ich zodpovednosť je spoločná\na nerozdielna. Žalobca si okrem nároku na náhradu poistného plnenia uplatnil aj nárok na zákonný úrok\nz omeškania odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia.\n2. Okresný súd Malacky vydal dňa 04.12.2019 platobný rozkaz č.k. 10Cb/57/2019-130, v ktorom uložil\nžalovaným 1/ a 2/ povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi\nspoločne a nerozdielne istinu vo výške 61.384,02 eur s príslušenstvom alebo podať v tej istej lehote\nodpor.\n3. Žalovaný 2/ podaním doručeným súdu dňa 21.01.2020 proti vydanému platobnému rozkazu podal\nodpor s vecným odôvodnením. V odpore namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď žalobca\nneuviedol, z akého právneho predpisu vyplýva povinnosť investora a zhotoviteľa stavby posudzovať\nsprávnosť projektovej dokumentácie. Žalovaný 2/ uviedol, že medzi stranami je nesporné, že projekt\nvyhotovil žalovaný 1/. V tejto súvislosti poukázal na preberací protokol k obytnému komplexu STAVA\nzo dňa 03.08.2012 uzatvorený medzi žalovaným 1/ a pôvodným stavebníkom – predávajúcim a novým\nstavebníkom – preberajúcim – žalovaným 2/ a súhlas s vykonanými zmenami na obytnom komplexe\nSTAVA vydaný medzi EHR STAV a spracovateľom projektu žalovaným 1/. EHR STAV, spol. s.r.o.\nvykonával práce pre žalovaného 2/ na základe zmluvy o dielo. Ďalej žalovaný 2/ považoval za nesporné,\nže stavebný dozor pre zhotoviteľa vykonával žalovaný 1/, a to na základe objednávky zo dňa 03.09.2013,\nčo preukazuje faktúra č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný 2/ zaplatil žalovanému 1/ sumu 8.400,eur a na základe faktúry č. XXXXXXX sumu 8.400,- eur, to všetko za činnosť stavebného dozora.\nSvoju spôsobilosť vykonávať činnosť stavebného dozora preukázal žalovaný 1/ jednak písomnou\nprezentáciou svojej činnosti a jednak predložením preukazu o odbornej spôsobilosti aj v činnosti „výkon\nčinnosti stavebného dozora“. Z uvedeného tak podľa žalovaného 2/ vyplýva, že zhotovil predmetnú\nstrechu v súlade s projektom, vyhotoveným odborne spôsobilou osobou, a postup stavebných prác\nbol kontrolovaný stavebným dozorom ako odborne spôsobilou osobou. Zároveň žalovaný 2/ poukázal\nna to, že v deň vzniku škodovej udalosti nastala mimoriadna poveternostná situácia a z predloženého\nznaleckého posudku nie je zrejmé, či aj za týchto poveternostných podmienok sa dalo vzniku škody\npredchádzať pri akejkoľvek odbornej starostlivosti. Jednalo sa o víchricu v sile vetra 93 km/h, čo je\nnutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, čo konštatuje aj Komunálna poisťovňa, a.s. Z opatrnosti\nžalovaný 2/ predložil zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení majetku a zodpovednosti za škodu uzatvorenú\nmedzi žalobcom a žalovaným 2/, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti. Žalovaný 2/\nv závere odporu poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že uplatneniu\nobjektívnej zodpovednosti žalovaného 2/ musí predchádzať porušenie povinnosti, pričom žalovaný 2/\nneporušil ani zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Z uvedených dôvodov tak voči žalovanému 2/ nemožno\nuplatňovať zodpovednosť za škodu, a preto navrhol, aby súd po nariadení pojednávania a vykonanom\ndokazovaní žalobu zamietol a priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaný 1/ podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 proti vydanému platobnému rozkazu rovnako\npodal odpor s vecným odôvodnením, v ktorom priame spôsobenie vzniku škody porušením povinností\npri vypracovaní projektovej dokumentácie odmietol. Žalovaný 1/ poukázal na to, že pôvodná projektová\ndokumentácia overená v stavebnom konaní bola konštrukcia strechy monolitická, bez dodatočnej\nkonštrukcie dreveného krovu. Návrh pôvodnej monolitickej nosnej konštrukcie strechy zo stavebného\n\npovolenia bol následne rozpracovaný do stupňa projektu pre realizáciu stavby v potrebnom rozsahu\naj v časti Statika (objednal si ho priamo investor u projektanta statiky). Počas realizácie stavby\nbola vznesená požiadavka investora na zmenu konštrukcie strechy – požiadavka navrhnúť na daný\nobjekt konštrukciu plytkého dreveného krovu, ktorý by tvarovo zachoval presahy strechy z pôvodne\nschváleného projektu. Návrh zmeny konštrukcie strechy bol žalovaným 1/ spracovaný v období 06/2014\nv stupni „Zmena stavby pred dokončením“ v rozsahu projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu.\nV časti architektúra bol navrhnutý tvar a pôdorysné rozmiestnenie jednotlivých nosných prvkov krovu.\nBoli to 3 výkresy: 11b-Pôdorys strechy, 14b-Pôdorys krovu a 13b-Rezy krovu (všetky sú aj v znaleckom\nposudku žalobcu). Tento návrh dal žalovaný 1/ posúdiť projektantovi statiky, ktorý spracoval „Statický\nposudok“ pre Bytový komplex STAVA „B“ – zmena strechy, v ktorom posúdil konštrukciu navrhnutého\nkrovu, stanovil dimenzie jednotlivých drevených prvkov. Na základe tohto bol spracovaný výkaz reziva\nkrovu. Vo výkresovej časti bola vyznačená poloha závitových tyčí priemeru 16 mm na kotvenie\npomúrnic. Kotviace prvky reziva krovu neboli v tejto fáze projektových prác konkrétne riešené ani\npredpísané (kotviace prvky aj statický posudok je v znaleckom posudku žalobcu). Podľa názoru\nžalovaného 1/ bol tento stupeň projektovej dokumentácie (zmeny stavby pred dokončením v rozsahu\npre stavebné povolenie) vypracovaný riadne v súlade s platnými normami a neprišlo k porušeniu\npovinnosti pri jeho vypracovaní ako tvrdí žalobca. Požiadavka, aby žalovaný 1/ spracoval ďalší stupeň\nprojektovej dokumentácie, kde bude podrobne riešené kotvenie a detaily s tým spojené, nebola na\nneho investorom ani dodávateľom stavby vznesená. Žalovaný 1/ nemá vedomosť, či návrh kotvenia\n(ak chýbal realizátorovi stavby) bol riešený v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie – realizačnom\nprojekte niekým iným alebo v dodávateľskej dokumentácii dodávateľa stavby. Nevie, podľa čoho\nrealizátor stavby zvolil konkrétne kotvenia krovu do nosných prvkov stavby a podľa čoho postupoval\npri realizácii kotvenia. Preto žalovaný 1/ nevidel svoju mieru zavinenia pri realizácii konkrétneho stupňa\nprojektových prác, čo by preukázateľne spôsobilo škodu. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že v noci\n10.08.2017 sa prehnala Záhorím, Bratislavou a časťou Západného Slovenska víchrica o rýchlosti od\n90 do 104 km/h; tieto údaje si vyhľadal vo verejne dostupných zdrojoch. Akým najsilnejším nárazom\nvetra bol zasiahnutý objekt v Malackách nie sú presné poznatky, ale dá sa podľa žalovaného 1/\npredpokladať, že sa to hýbalo v intervale výsledkov od D. E., cez L., po Bratislavu, nameraných na\nstaniciach SHMÚ. Podľa posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý vo veci obdržala\nKOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. VIG, dosiahol dňa 10.08.2017 v oblasti vzniku škody vietor maximálnu\nrýchlosť až 93 km/h, čo sa klasifikuje ako silná víchrica. V samotnom znaleckom posudku, ktorý bol\nžalobcom predložený, sa taktiež konštatuje, že k strhnutiu časti strechy došlo v dôsledku víchrice. Čo\nsa týka posudzovania zodpovednosti za vznik škody, typickou okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť\nje neodvrátiteľná alebo nepredvídateľná udalosť, za ktorej príčinu, priebeh a následky nemôže niesť\nzodpovednosť žiadna osoba. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa za neodvrátiteľnú udalosť\npovažujú udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo\nbyť zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená. Víchricu, resp. silnú víchricu je tak v zmysle\nuvedeného nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, za ktorej príčinu, priebeh a následky nenesie\nzodpovednosť žiadna osoba. V prípade víchrice (a o to viac silnej víchrice) sa jedná o živelnú udalosť\na nie bežnú záťaž vetra. Vo vzťahu k odporu žalovaného 2/ upresnil, že on vyhotovil projekt pre\nstavebné povolenie pre stavbu „Bytový komplex STAVA“ a nie „Obytný komplex STAVA“, ako je mylne\nuvedené. Spomínaný a priložený preberací protokol bol uzatvorený dňa 03.08.2012 medzi ním a firmou\nEHR STAV spol. s.r.o. a nie medzi ním a žalovaným 2/, ako je mylne uvedené. Súhlas s vykonanými\nzmenami bol podpísaný v roku 2013 po vydaní stavebného povolenia na stavbu pre potreby budúcich\nzmien, ktoré budú vykonané počas realizácie oproti projektu pre stavebné povolenie. Na tieto zmeny\nvykonané v budúcnosti žalovaný 1/ ako projektant projektu pre stavebné povolenie nemohol mať vplyv\na zodpovednosť v prípade, že nebol spracovateľ zmien. Tieto prípadné zmeny mali byť realizované tak či\ntak odborným vedením uskutočnenia stavby zodpovedným realizátorom stavby. Žalovaný 1/ vykonával\nv roku 2012 inžiniersku činnosť spojenú s vydaním stavebného povolenia pre firmu EHR STAV spol.\ns.r.o. a nie pre žalovaného 2/, ako je mylne uvedené. Na základe objednávky zo dňa 03.09.2013\nžalovaný 1/ vykonával na stavbe činnosť dozora investora. Tento dozor bol v tomto prípade nazvaný\npodľa inštrukcií a podmienok banky poskytujúcej úver „stavebným dozorom“. To ale odporuje definícii\nstavebného dozoru podľa stavebného zákona. Takúto činnosť v iných prípadoch žalovaný 1/ vykonáva\nako technický dozor investora. Podľa stavebného zákona nesmú byť na stavbe dvaja s „pečiatkou“\na rovnakou zodpovednosťou. Stavbyvedúci a stavebný dozor nemôžu pôsobiť súčasne na konkrétnej\nstavbe. Na stavbe mal zhotoviteľ zodpovedného stavbyvedúceho, a preto zo zákona tam nesmel byť\nstavebný dozor definovaný podľa stavebného zákona, ale len technický dozor investora. Žalovaný 1/\npoukázal na to, že takéto definovanie kontrolnej činnosti je časté. Nesprávny názov činnosti (a tým\n\naj definovanie povinností vyplývajúcich zo zákona) je nielen pri vykonávaní kontrolnej činnosti pre\nbanky, ale aj napríklad pre Štátny fond rozvoja bývania a ďalšie inštitúcie a orgány štátnej a verejnej\nsprávy. Stavba „Bytový komplex STAVA“ nie je jednoduchá stavba a bola uskutočňovaná zhotoviteľom\n(stavebná firma), kde odborné vedenie uskutočňovania stavby zabezpečuje zodpovedný stavbyvedúci,\nza ktorého rozhodnutia a postupy pri riadení stavby nemôže niesť dozor vykonávajúci kontrolnú činnosť\nzodpovednosť, ako je mylne uvedené v odpore žalovaného 2/. Vzhľadom k vyššie popísaným skutkovým\nokolnostiam žalovaný 1/ navrhol, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil a po prerokovaní veci žalobu\nžalobcu vo vzťahu k nemu v celom rozsahu zamietol a priznal mu plnú náhradu trov konania.\n5. Pretože žalovaní 1/ a 2/ podali proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd\ntento v súlade s ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 10Cb/57/2019-180 zo\ndňa 04.05.2020 zrušil.\n6. Žalobca sa k odporom podaným žalovanými 1/ a 2/ vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.06.2020.\nVo vzťahu k odporu žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ je autorizovaný architekt zapísaný v\nzozname autorizovaných architektov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných\narchitektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Následne citoval príslušné ustanovenia tohto\nzákona, stavebného zákona ako aj vyhlášok Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z.\na č. 532/2002 Z. z., na základe čoho uzavrel, že aj bez ustálenia toho, či vykonával žalovaný 1/\nstavebný dozor alebo nie, je zrejmé viacnásobné pochybenie žalovaného 1/ ako projektanta, ktoré bolo\npreukázané závermi predloženého znaleckého posudku. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného\n1/, že posudok v oblasti statiky si žalovaný 2/ objednával sám, keďže podľa platnej legislatívy bolo\nobstaranie tohto posudku zákonnou povinnosťou žalovaného 1/ podľa § 46 ods. 1 Stavebného zákona.\nTaktiež neobstojí tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaný 2/ u neho neskôr neobjednával podrobnejšie\nspracovanie projektovej dokumentácie, pretože je zrejmé, že projektová dokumentácia vypracovaná\nžalovaným 1/ nespĺňala požiadavky platnej legislatívy ani v tých fázach projektovania, v ktorých\nvykonával žalovaný 1/ projektovú činnosť pre žalovaného 2/, keď žalovaný 1/ nepreukázal, že by\nžalovaný 2/ neskôr u tretej osoby objednával zmeny v projektovej dokumentácii, ktoré by spôsobili\nrozpor projektovej dokumentácie s platnou legislatívou. K odporu žalovaného 2/ žalobca uviedol výpočet\nzákonných povinností porušených žalovaným 2/ ako stavebníkom bytového domu, z ktorých vyplýva,\nže žalovaný 2/ ako stavebník bytového domu nie je oprávnený zhotoviť stavbu na základe projektovej\ndokumentácie bez ohľadu na jej správnosť a nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu tvrdením, že\nstavbu zhotovil na základe chybnej projektovej dokumentácie. Bez právneho významu je taktiež podľa\nžalobcu argumentácia žalovaného 2/, že práce na stavbe bytového domu vykonávala spoločnosť EHR\nSTAV, spol. s r. o. ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo so žalovaným 2/ ako objednávateľom,\nkeď podľa § 538 Obchodného zákonníka môže zhotoviteľ diela poveriť jeho vykonaním inú osobu,\npričom pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.\nK odporom oboch žalovaných, v ktorých sa zhodne vyskytuje námietka existencie okolností vylučujúcich\nzodpovednosť, žalobca uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že k spôsobeniu škody došlo vplyvom\nsilného vetra, rozporuje však tvrdenia žalovaných, že sa jednalo o víchricu o konkrétnej sile vetra, ktorú\nuvádzajú, ktorú nebolo možné predvídať alebo odvrátiť, ako uvádzajú žalovaní bez predloženia dôkazov\nna podporu svojich tvrdení. Bytový dom je súčasťou Obytného komplexu STAVA, ktorý pozostáva z\nviacerých blokov, usporiadaných v pôdoryse do tvaru U, so sedlovou strechou s dreveným krovom s\nsklonom 3 stupne. Vetrom bola poškodená strecha bloku B. Z dôvodu odstránenia konštrukčných prvkov\npoškodeného bloku B žalovaným 2/ boli spoločnosťou EXPERTA, s. r. o. posudzované konštrukčné\nprvky strechy bloku C, ktoré boli podľa vyjadrenia poškodeného vyhotovené rovnakým spôsobom, ako\nkonštrukčné prvky strechy bloku B daného obytného komplexu. V prípade, ak by bolo pôsobenie vetra\nneodvrátiteľnou udalosťou, došlo by podľa žalobcu k poškodeniu celej strechy Obytného komplexu\nSTAVA, teda k poškodeniu strechy na všetkých jeho blokoch. Taktiež by došlo k poškodeniu striech na\nokolitých stavbách. Nič také nebolo preukázané a ak nedošlo ku škodám na iných nehnuteľnostiach\nv okolí, očividne sa podarilo vlastníkom daných nehnuteľností odvrátiť následky pôsobenia vetra a\npôsobenie vetra nemožno hodnotiť ako neodvrátiteľnú udalosť. Ďalej žalobca poukázal na to, že obaja\nžalovaní argumentujú právnou úpravou okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 374 Obchodného\nzákonníka ako okolnosťou zbavujúcou žalovaných zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného\nzákonníka. Podľa žalobcu však nie je žiadny dôvod aplikovať v tomto spore o náhradu škody predpisy\nobchodného práva, pretože na žalobcu prešli zo zákona práva poškodeného na náhradu škody\npodľa predpisov občianskeho práva. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že zodpovednosť\nžalovaného 1/ za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázal závermi znaleckého\n\nposudku spoločnosti EXPERTA, s. r. o. č. 05/2018. Na podporu dôvodnosti nároku, ktorý si uplatňuje\nvoči žalovanému 1/, navrhol zároveň pribrať do konania súdneho znalca z odboru Stavebníctvo a\nodvetvia Statika stavieb (alebo Projektovanie v stavebníctve), ktorý by vypracoval znalecký posudok, v\nktorom by uviedol závery prieskumu projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným 1/, jej súladu\ns právnymi predpismi a technickým normami upravujúcimi požiadavky na projektovú dokumentáciu z\nhľadiska statického posúdenia projektovanej stavby. Zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu podľa §\n420a Občianskeho zákonníka považoval za preukázanú nespornými skutočnosťami, že žalovaný 2/ bol\nstavebníkom stavby bytového domu, ktorého strecha bola poškodená, a že došlo k poškodeniu strechy.\nVzhľadom na uvedené žalobca zotrval v celom rozsahu na ním uplatnenom nároku vo vzťahu k obom\nžalovaným.\n7. Žalovaný 1/ sa vyjadril k obsahu podania žalobcu podaním doručeným súdu dňa 11.08.2020 tak,\nže priame spôsobenie vzniku škody porušením povinnosti pri vypracovaní projektovej dokumentácie\nopätovne odmietol. V tejto súvislosti uviedol, že pôvodná projektová dokumentácia k stavebnému\npovoleniu bola overená v stavebnom konaní a bolo vydané stavebné povolenie pod OÚRŽP-792/2013/\nRe dňa 02.04.2013 a právoplatné dňa 09.05.2013 na „M. L. C. B. D.“. Projektová dokumentácia bola\nskontrolovaná aj Technickou inšpekciou. V tejto schválenej dokumentácii k stavebnému povoleniu bola\nkonštrukcia strechy monolitická, bez dodatočnej konštrukcie dreveného krovu. Tento stav platil až do\n10.07.2015, kedy bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením pod\nč.j. ÚVaŽP/1704/15/BS. Až v dokumentácii k tejto zmene pred dokončením sa objavujú výkresy, kde\nje zaznamenaná zmena konštrukcie strechy a návrh krovu. Dodávateľ stavby realizoval stavbu zmeny\nstrechy na bytovom dome niekedy koncom leta 2014. Keďže prišlo k zmene tvaru a stavebnej koncepcie\nstrechy a k zásahu do nosných konštrukcií (do statiky stavby), pred realizáciou týchto zmien mal byť\nvypracovaný projekt stavby – zmena stavby pred dokončením, tento následne schválený v stavebnom\nkonaní zmeny stavby pred dokončením. Až po správoplatnení tejto zmeny mal dodávateľ a zo\nzákona zodpovedný stavbyvedúci realizovať danú konštrukciu. Jednou z povinností stavbyvedúceho\nje aj realizácia stavby len v súlade s overenou dokumentáciou v stavebnom konaní. Žalovaným 1/\nvypracovaná dokumentácia predstavovala návrh zmeny konštrukcie strechy, ktorý bol spracovaný\nv období 06/2014 a išlo o návrh, na základe ktorého sa urobil výkaz výmer a investor a dodávateľ\nv jednom sa rozhodoval o takejto realizácii. K zadaniu na vypracovanie tohto návrhu nie je zo strany\ninvestora písomná objednávka. Žalovaný 1/ si nepamätá, či svoju požiadavku na vypracovanie takéhoto\nnávrhu zadal investor v telefonickom rozhovore alebo pri osobnom stretnutí. V návrhu bol navrhnutý\nnový tvar strechy, rozmiestnenie jednotlivých nosných prvkov krovu s navrhnutými prierezmi jednotlivých\nprvkov krovu, zakreslené základné kotvenie prvkov. Tento návrh dal žalovaný 1/ posúdiť projektantovi\nstatiky, ktorý spracoval statický posudok. Na základe tohto bol spracovaný výkaz reziva krovu. Kotviace\nprvky reziva krovu neboli v tomto návrhu v textovej časti konkrétne vymenované ani vykázané, lebo sa\njednalo len o návrh, na základe ktorého investor a dodávateľ rozhodovali o zmene konštrukcie krovu.\nNa stavbu bol návrh v papierovej forme doručený a odovzdaný majstrovi, pánovi C. (žalovaný 1/ nemá\npotvrdené prevzatie). Návrh riešenia obsahoval tri výkresy, pričom od investora ani zo stavby neprišli\nnásledne požiadavky na akékoľvek dopracovanie projektovej dokumentácie. Na stavbe zrealizovali\nkonštrukciu strechy aj s nosným plytkým krovom, pričom ako sa neskôr ukázalo po havárii spôsobenej\nvetrom, že kotvenie krokiev nebolo prevedené podľa návrhu, ktorý bol žalovaným 1/ dodaný investorovi\na dodávateľovi v jednom. Namiesto kotvenia krokiev k pomúrnici oceľovou pásovinou, ktorá je v detaile\nrezu krovu v návrhu aj v statickom posudku, prišlo k zmene pri realizácii a použitiu klincovaných\nspojov. Druhou podstatnou zmenou, ktorá mala vplyv na odolnosť konštrukcie pred účinkami vetra, bola\nzmena v materiáli okapotovania presahu strechy. V návrhu dodanom žalovaným 1/ na stavbu je detail,\nktorý používajú a je osvedčený rokmi. Presahujúce krokvy mimo objekt sú vo vodorovnom a zvislom\nsmere okapotované OSB doskou, na nej je kotvený extrudovaný polystyrén s povrchovou úpravou\nz lepiacej stierky so sklovláknitou armovacou sieťkou a konečnou fasádnou omietkou. Takáto osvedčená\nbežne používaná konštrukcia by zabránila vniknutiu vetra pod konštrukciu strešného plášťa. Tento typ\nkonštrukcie bol nakoniec použitý pri oprave poškodenej aj nepoškodenej časti strechy, keď nahradil\npôvodne zvolené plastové podbitie. Nekonzultovaným rozhodnutím prišlo pri realizácii k nahradeniu\nz návrhu popísanej osvedčenej konštrukcie plastovým podbitím podhľadu ľahkými plastovými lamelami,\nktoré nemohli odolávať náporu vetra a našli sa odfúknuté vo vzdialenosti aj 150 m od objektu. V tejto\nsúvislosti žalovaný 1/ navrhol ako dôkaz vykonať výsluch stavbyvedúceho, ktorý viedol uskutočňovanie\nstavby v období od júna 2014, kedy sa realizovala zmena konštrukcie strechy, za účelom zistenia, čo\nviedlo k zmene kotvenia krokiev krovu a zmene v konštrukcii podbitia. Žalovaný 1/ ďalej vo svojom\nvyjadrení opätovne zdôraznil, že realizáciu tejto stavby, keďže sa nejedná o jednoduchú stavbu, mohla\n\nrealizovať len stavebná firma, ktorá spĺňa podmienky podľa stavebného zákona. Žalovaný 1/ tiež\nzopakoval, že podľa jeho názoru bola dokumentácia návrhu, ktorý bol dodaný na stavbu – Návrh\nriešenia zmeny strechy vypracovaný riadne v súlade s platnými normami a neprišlo k porušeniu\npovinnosti pri jeho vypracovaní, ako tvrdí žalobca. Ak by neprišlo pri realizácii konštrukcie strechy\nk vyššie popísaným zmenám voči návrhu dodaného na stavbu, strecha by bola podľa žalovaného\n1/ nepoškodená a k žiadnej škodovej udalosti by neprišlo. O správnosti návrhu podľa neho svedčí\naj to, že pri oprave poškodenej strechy boli krokvy kotvené šróbmi (čo adekvátne nahrádza oceľovú\npásovinu z pôvodného návrhu) a ľahké plastové podbitie bolo nahradené detailom konštrukcie podbitia\nz pôvodného návrhu. Zároveň žalovaný 1/ vo vyjadrení zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu vo\nvzťahu k víchrici ako neodvrátiteľnej udalosti a okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za škodu.\n7.1. Na základe nových zistení a dohľadaní dokumentov na stavebnom úrade žalovaný 1/ dňa\n12.02.2021 doručil doplnenie svojho vyjadrenia. Pre upresnenie rozsahu jeho projektovej činnosti\nsúvisiacej s realizáciou stavby bytového domu pridal žalovaný 1/ rekapituláciu ním vyhotovenej\nprojektovej dokumentácie aj s dátumami vypracovania nasledovne: V roku 2010 bola vypracovaná\nprojektová dokumentácia bytového domu v štádiu projektovej dokumentácie pre územné konanie\na následne v roku 2012 pre stavebné povolenie. Táto dokumentácia neriešila konštrukciu dreveného\nkrovu strechy. Konštrukcia strechy bola monolitická doska. Projektová dokumentácia bola skontrolovaná\naj Technickou inšpekciou, ktorá dňa 13.11.2012 vydala súhlasné stanovisko k posudzovanej\ndokumentácii stavby a nemala námietky k vydaniu stavebného povolenia, nenašla pri vypracovaní rozpor\ns platnou legislatívou a rozpor s normami upravujúcimi požiadavky na danú projektovú dokumentáciu.\nTáto dokumentácia bola overená v stavebnom konaní a stavebné povolenie bolo vydané dňa 02.04.2013\na právoplatné dňa 09.05.2013. V júni 2014 žalovaný 1/ vypracoval architektonický návrh zmeny\nkonštrukcie strechy. Bol to len architektonický návrh, ktorý nebol dopracovaný do vyšších stupňov\nprojektovej dokumentácie použiteľnej pre realizáciu stavby investorom. Táto dokumentácia nebola\noverená v žiadnom stavebnom konaní. Nešlo o právoplatný podklad, ktorý by oprávňoval realizátora\nrealizovať podľa neho zmenu konštrukcie strechy. V lete 2014 investor zrealizoval zmenu konštrukcie\nstrechy bez právoplatne overenej dokumentácie. V tom čase bola jedinou právoplatnou dokumentáciou\npôvodná schválená z roku 2013, ktorá ale neriešila konštrukciu krovu. Po výstavbe sedlovej strechy\ns dreveným krovom, na základe ústnej dohody s investorom – žalovaným 2/ z 15.03.2015 vyhotovil\nžalovaný 1/ projektovú dokumentáciu pre konanie o zmene stavby pred dokončením. Táto zachytávala\nspolu s ďalšími zmenami na realizovanej stavbe aj zmenu tvaru strechy a drevenú konštrukciu\nkrovu strechy. Overená bola v samostatnom konaní stavebným úradom dňa 10.07.2015. Až v tejto\nprávoplatne overenej dokumentácii sa nachádzajú výkresy, kde je zaznamenaná zmena konštrukcie\nstrechy a návrh krovu, ale to už bola strecha 1 rok zrealizovaná. Na jeseň 2017 žalovaný 1/ na\npožiadanie investora pre jeho potreby vyhotovil 3 výkresy, ktoré tvoria obsah znaleckého posudku, aj keď\ns realizáciou stavby nemali nič spoločné. V čase vyhotovenia týchto 3 výkresov bola strecha už 3 roky\nzrealizovaná a celá stavba 2 roky skolaudovaná a užívaná. Žalovaný 1/ upriamil pozornosť na rozpory\nv dokumentácii doloženej žalovaným 2/ žalobcovi k vypracovaniu znaleckého posudku s dokumentáciou,\nktorú žalovaný 1/ vypracoval pre žalovaného 2/. Žalovaný 1/ ďalej poprel tvrdenie žalobcu o tom,\nže porušil povinnosti stavebného dozoru a povinnosti projektanta, nakoľko funkcia stavebný dozor\npri realizácii bytového domu v zmysle stavebného zákona nie je možná ani dovolená. Žalovaný 1/\npoukázal na zásadnú povinnosť stavebníka podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona a v tejto súvislosti\nuviedol, že investor a súčasne dodávateľ stavby realizoval zmenu strechy na bytovom dome koncom\nleta 2014 bez projektovej dokumentácie a schválenej zmeny s pôvodnou projektovou dokumentáciou.\nProjektová dokumentácia zmeny stavby pred jej dokončením bola vyhotovená až po realizácii strechy\nv období po 02/2015 a overená 07/2015. Z uvedeného vyplýva, že realizovaná zmena konštrukcie\ndreveného krovu strechy v lete 2014 nemohla byť zrealizovaná podľa technickej dokumentácie „zmeny\nstavby pred jej dokončením“ vypracovanej žalovaným 1/. Projektová dokumentácia overená v júli\n2015 nemá žiaden vzťah k samotnej realizácii strechy v lete 2014, keď v čase realizácie strechy\nešte neexistovala a v správnom konaní nebola overená a povolená. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že\nnapriek tomu, že ním v júni 2014 vypracovaný architektonický návrh zmeny konštrukcie strechy\nnepredstavoval právoplatný podklad, ktorý by oprávňoval realizátora realizovať podľa neho zmenu\nkonštrukcie strechy, tento obsahoval statický posudok aj doporučenia pre upevnenie strechy k stropu,\npričom žalovaný 2/ zrejme z tohto dokumentu predložil žalobcovi len časť. Tá časť, v ktorej sa uvádza\nspôsob uchytenia strechy, žalobcovi zrejme predložená nebola, pretože v znaleckom posudku sa vytýka\npráve tento nedostatok. Žalovaný 1/ poukázal na dôležitú skutočnosť, že sedlová strecha bola postavená\nbez potrebnej projektovej dokumentácie a navyše neboli pri realizácii dodržané ani jeho odporučenia\n\nv architektonickom návrhu. V ďalej časti svojho doplňujúceho vyjadrenia žalovaný 1/ poprel závery\nžalobcom predloženého znaleckého posudku, keď mal za to, že znalec nedostatočne zistil skutkový stav\nveci, podľa žalovaného 1/ zrejme z dôvodu, že mu nebol doložený dostatok relevantných podkladov\na z tohto dôvodu posúdil podklady časovo a vecne nesúvisiace s realizáciou konštrukcie krovu. Žalovaný\n1/ mal tiež za to, že v záveroch posudku sa vyjadruje k statike stavby nad rámce svojho znaleckého\noprávnenia. Spochybňoval tiež objektívnosť žalobcu pri zabezpečovaní podkladov pre spracovanie\nznaleckého posudku, vzhľadom na jeho vzťah k správcovi objektu, dodávateľovi stavby a investorovi\nobjektu – žalovanému 2/, keď žalobca je ako poisťovateľ vo vzťahu ku všetkým trom uvedeným\nsubjektom. Pochybnosti žalovaného 1/ o objektívnosti žalobcu pri zabezpečovaní podkladov od poistníka\n– správcu objektu pre spracovanie znaleckého posudku vychádzajú z jestvujúceho personálneho\nprepojenia všetkých troch spoločností, ktoré majú toho istého konateľa a vlastníka, a teda podľa\nžalovaného 1/ mohlo prísť k selektívnemu dodaniu podkladov k znaleckému posudku. Ďalej žalovaný\n1/ poukázal na to, že v posudku boli použité podklady zo 4 rôznych dokumentácií, z ktorých ani jedna\nčasovo ani obsahovo nesúvisí s realizáciou zmeny konštrukcie strechy. Z uvedených dôvodov bol\nžalovaný 1/ toho názoru, že predmetný znalecký posudok nemožno považovať za relevantný dôkaz\nv civilnom sporovom konaní a v tejto súvislosti navrhol vykonať dokazovanie výsluchom znalca.\n8. Uznesením č.k. 10Cb/57/2019-381 zo dňa 08.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n24.03.2022, súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že žalobca: Generali Poisťovňa,\na.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré Mesto, zapísaná v Obchodnom\nregistri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 1325/B z konania vystúpil a do konania vstúpil\nna miesto žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., C. XX/XX, N. D., XXX XX O. X, P. Q., IČ: 45 272 956,\nzapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. B 1464.\n9. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 10.05.2022 pridržal všetkých svojich doterajších\npísomných podaní. Nad rámec toho uviedol, že nie je možné vychádzať zo zhodných skutkových tvrdení\no tom, či bola alebo nebola v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste víchrica. Skutkový stav tak\nako ho vníma žalobca a vyplýva aj z vyjadrení žalovaných je taký, že stavba strechy sa realizovala\nna základe zmeny stavby pred jej dokončením, avšak bez príslušných povolení, aj bez projektovej\ndokumentácie, a z toho dôvodu je pre žalobcu otázkou, akým spôsobom mohla byť skolaudovaná.\nPodľa zmluvy o dielo bol žalovaný 2/ povinný obstarať všetky príslušné rozhodnutia. Žalovaný 1/ uviedol,\nže strecha bola zhotovená koncom leta 2014 a on až následne vyhotovoval projektovú dokumentáciu\nk zmene v marci 2015, v máji 2015 bola podaná žiadosť na príslušný stavebný úrad, o ktorej bolo\nrozhodnuté až v júli 2015. Žalovaný 1/ teda musel po dobu jeden rok vedieť, že stavba je zrealizovaná\nbez príslušného projektu a povolenia. Stavba bola skolaudovaná na jeseň v roku 2015. Právny zástupca\nžalobcu ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ je označený v zmluve o dielo ako stavebný dozor, pričom\naj z predloženej fakturácie vyplýva, že za túto činnosť si účtoval odmenu, napriek skutkovým tvrdeniam,\nže vykonával len technický dozor investora, vedel teda, alebo musel vedieť, že strecha sa stavia bez\nrozhodnutia príslušného orgánu, keď až rok po jej zhotovení vypracovával projekt, resp. že sa stavia\nna základe neexistujúcej projektovej dokumentácie a inak ako v projektovej dokumentácii pre stavebné\npovolenie. Poukázal tiež na zmenu skutkových tvrdení samotného žalovaného 1/, ktorý pôvodne tvrdil, že\nvypracovával len 3 výkresy, následne tvrdil, že vypracovával zmenu stavby pred kolaudáciou a napokon\nv poslednom vyjadrení uviedol, že vypracoval len architektonický návrh, ktorý nebol overený v žiadnom\nkonaní. Navrhol vypočuť v konaní žalovaného 1/ ako stranu sporu, rovnako konateľa žalovaného 2/, O.\nR.. Čo sa týka právnej kvalifikácie, pridržal sa právnej kvalifikácie ako je uvedená v žalobe s tým, že\nzároveň uviedol, že vo vzťahu k žalovanému 2/, aj keď by sa preukázalo, že nebol zhotoviteľom, ako\ninvestor a vlastník byty predal, a teda zodpovedá za vady diela, ako bolo zhotovené.\n9.1. Právny zástupca žalovaného 1/ sa na pojednávaní rovnako pridržal obsahu písomných podaní. Na\nupresnenie uviedol, že zhotoviteľ, pokiaľ je právnickou osobou, môže realizovať stavbu len v prípade,\nak má osobu, ktorá vykonáva na stavbe činnosť stavbyvedúceho. Žalovaný 1/ nemá oprávnenie\nna túto činnosť. Stavbyvedúci nesie zodpovednosť za stavebnú činnosť, tieto povinnosti žalovaný\n1/ nemal. Žalovaný 1/ fakturoval odmenu za činnosť ako stavebný dozor, táto činnosť sa vykonáva\npri jednoduchých stavbách, stavba bytového domu takouto jednouchou stavbou nie je. Žalovaný 1/\nvykonával len technický dozor na stavbe a teda neniesol zodpovednosť ako stavbyvedúci. Osoba\nstavbyvedúceho je pre žalovaného 1/ neznáma. Ďalej mal za to, že prišlo k nesprávnemu pochopeniu\nvyjadrení žalovaného 1/ žalobcom o skutkových okolnostiach týkajúcich sa projektovej dokumentácie.\nŽalovaný 1/ vypracoval projektovú dokumentáciu schválenú v stavebnom konaní a podľa nej sa aj\n\nstavala stavba, žalovaný 1/ bol zodpovedným architektom, išlo o stavbu s rovnou strechou. Ďalej\nvypracoval technické výkresy a následne formálne vypracoval projekt do stavebného konania o zmene\nstavby. Podľa jeho názoru je irelevantné, či žalovaný 1/ mal alebo nemal vedomosť, že sa stavala\nstavba s inou strechou, pretože toto bola zodpovednosť stavbyvedúceho. Z tohto dôvodu sa žalovaný\n1/ nepovažuje za vecne pasívne legitimovaného. V konaní navrhol vykonať výsluch žalovaného 1/ ako\nstrany sporu a rovnako výsluch znalca I. C.. Ďalej navrhol vypočuť konateľa žalovaného 2/ ku skutkovým\nokolnostiam, kto vykonával na stavbe činnosť stavbyvedúceho.\n9.2. Taktiež právna zástupkyňa žalovaného 2/ sa na pojednávaní pridržala obsahu svojich písomných\npodaní, namietala vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/. Pokiaľ je žaloba voči žalovanému 2/\npodľa jej obsahu odvodená od zodpovednosti vyplývajúcej z § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, z\nprevádzkovej činnosti z titulu jeho postavenia ako zhotoviteľa stavby, predložila krátkou cestou listinné\ndôkazy preukazujúce, že zhotoviteľom stavby bola spoločnosť EHR STAV spol. s r. o., žalovaný 2/\nmal postavenie objednávateľa. Na základe toho považovala za preukázané, že zhotoviteľom stavby\nteda nebol žalovaný 2/, ale spoločnosť EHR STAV spol. s r.o a z toho dôvodu navrhla, aby súd voči\nžalovanému 2/ žalobu zamietol.\n10. Súd na pojednávaní dňa 24.08.2023 vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných ako strán sporu.\n10.1. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že pôvodne spracoval dokumentáciu k územnému rozhodnutiu\na stavebnému povoleniu pre objekt O. S. C. a tieto dokumentácie boli posúdené stavebným úradom,\ntechnickou inšpekciou. Pôvodné stavebné povolenie bolo právoplatné niekedy v roku 2013, v tejto\ndokumentácii nebola riešená strecha s dreveným krovom, o ktorú sa v tomto konaní jedná. Stavba\nbola realizovaná podľa tejto právoplatne schválenej dokumentácie a v roku 2014 bol požiadaný na\nvypracovanie návrhu investorom stavby, ktorý by riešil možnosť zastrešenia objektov plytkým dreveným\nkrovom. V pôvodnej dokumentácii bola strecha riešená ako monolitická doska. Niekedy v období aprílmáj roku 2014 spracoval architektonický návrh, možnosti tohto riešenia. Tento návrh slúžil investorovi\nna posúdenie, čo sa týka finančného, aby zhodnotil, či sa mu to finančne oplatí takáto realizácia.\nTento návrh obsahoval pôdorysy krovu, návrh strechy a návrh dimenzií jednotlivých prvkov. Aby\nsa dopracovali k relevantným rozpočtovým nákladom na túto zmenu, statik posúdil jednotlivé prvky\na cez výkaz stanovili objem drevených prvkov konštrukcií. Takto spracovaný návrh poslal elektronicky\nzástupcovi investora. V tomto období stále bola platná len jediná projektová dokumentácia, ktorá\nbola správoplatnená v roku 2013. Čo mu je vytýkané žalobcom, že dokumentácia, podľa ktorej bola\nrealizovaná konštrukcia krovu, nemala náležitosti podľa stavebného zákona, toto sa nevzťahuje na\ntento návrh, lebo žalobca cituje náležitosti, ktoré má obsahovať projektová dokumentácia k stavebnému\npovoleniu a takúto dokumentáciu žalovaný 1/ v tom období pred realizáciou stavby nerobil. Konštrukcia\nbola zrealizovaná v roku 2015 a niekedy v marci začal spracovávať dokumentáciu zmeny stavby pred\ndokončením na základe dohody s investorom. Táto zmena obsahovala a už prvýkrát sa objavila aj\nv tejto dokumentácii, ale boli tam riešené aj iné veci zmien, o ktoré malo byť žiadané. O zmenu stavby\npred dokončením bolo požiadané investorom niekedy v lete 2015 a zmena stavby pred dokončením\nbola správoplatnená dňa 10.07.2015. Toto je prvýkrát, kedy sa zmena strechy z monolitickej na strechu\ns dreveným krovom objavila v právoplatnom rozhodnutí stavebného úradu. Takže do toho 10.07.2015\nbola jediná právoplatná dokumentácia ním vytvorená, ešte tá pôvodná z roku 2013, podľa ktorej mohla\nbyť stavba realizovaná. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že strecha domu B obytného komplexu bola postavená\nniekedy v júni-júli 2014. V čase stavby strechy bola platná projektová dokumentácia správoplatnená\nv roku 2013 s pôvodnou strechou monolitickou. Projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu\nneobsahovala riešenie krovu, bola tam navrhnutá monolitická doska, tým pádom nebola stavba strechy\ns plytkým krovom vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný 1/ neupozornil žalovaného\n2/, že stavba strechy prebehla v rozpore s vydaným staveným povolením. Nevie z čoho by mu táto\npovinnosť vyplývala. Nevie, kto vykonával na stavbe činnosť stavbyvedúceho. Na stavbe sa konali\nkontrolné dni. Stavbu riadili určití ľudia, ale ich postavenie, či je to majster, vedúci, to žalovaný 1/ neriešil.\nBoli zodpovední ľudia, ktorí s ním komunikovali, ale akú presnú funkciu na stavbe zastávali, on nevedel.\nZ kontrolných dní sa robili do stavebného denníka zápisy. Dané zápisy podpisovali osoby, ktoré sa\nzúčastňovali vedenia stavby za firmu a takisto sú tam aj podpisy žalovaného 1/, lebo na základe dohody\ns investorom na stavbe vykonával autorský dozor. Tento autorský dozor slúžil aj pre potreby banky, ktorá\nfinancovala úver pri realizácii stavby a ona si vyžadovala určitú kontrolu, ktorú mal zabezpečiť investor\nstavby. Nevie, či mal so žalovaným 2/ uzatvorenú písomnú zmluvu alebo len ústnu, bol dohodnutý\nrozsah, ale nevie teda či písomne alebo ústne. Pokiaľ ide o náplň jeho činnosti, na stavbe operatívne\n\naj počas kontrolných dní riešil problémy, riešil veci, ktoré súviseli s výstavbou. Pri hrubej stavbe to bola\nnapríklad kontrola, či stavba je realizovaná v súlade s dokumentáciou, ale väčšinou to bolo operatívne na\nzáklade toho, čo bolo potrebné riešiť. Na tejto stavbe nebola spracovaná v plnom rozsahu dokumentácia\nrealizačná, bola spracovaná len k stavebnému povoleniu a činnosť žalovaného 1/ na stavbe často\nnahrádzala to, čo by sa riešilo v realizačnej dokumentácii. Na otázku, či oznámil žalovanému 2/, že\nobsahom jeho činnosti na stavbe nie je činnosť stavebného dozoru, žalovaný 1/ uviedol, že neoznamoval\nniečo, čo je zo stavebného zákona jasné. Na takejto stavbe stavebný dozor nemôže byť. Stavebný dozor\nnepredstavuje kontrolnú činnosť, stavebný dozor je spôsob realizácie stavby, ktorý ale na takúto stavbu\nnie je povolený, lebo sa nejednalo o jednoduchú stavbu. Počas spolupráce prezentoval žalovanému 2/,\nže v minulosti vykonával stavebný dozor aj na stavbách bytových domov a polyfunkčných objektov, ale\nskorej to bolo ako technický dozor investora, lebo tak to je. Stavebná spoločnosť potrebovala pre banku\nzabezpečiť kontrolnú činnosť, ktorá je technický dozor investora, ale banka si vyžadovala aj dodnes\nvyžaduje, aby činnosť technického dozora investora sa nazývala stavebný dozor. Nerobia to len banky,\nale robia to bežne aj samosprávy, aj Fond rozvoja bývania, ktoré mylne v rozpore so stavebným zákonom\nvyžadujú určitú kontrolnú činnosť na stavbách a technický dozor investora si zamieňajú so stavebným\ndozorom. Na danej stavbe a na všetkých stavbách okrem jednoduchých, povinnosť dohliadať, aby\nstavba prebiehala v súlade s platným staveným povolením vyplýva stavbyvedúcemu, ktorý jediný má\nna to oprávnenie. Na danej stavbe boli osoby, ktoré viedli realizáciu stavby, ale či mali spôsobilosť\nstavbyvedúceho to žalovaný 1/ nevie. Žalovaný 1/ nevie, kto rozhodol o spôsobe kotvenia strechy\ndomu B tak, ako to bolo zrealizované. Daný spôsob kotvenia strechy nenamietal, lebo pre konkrétne\nobdobia kotvenia strechy do nosných konštrukcií sa nezúčastnil a nebol na stavbe. Nenamietal použitie\nklincovaných spojov namiesto kotvenia krokiev oceľovou pásovinou, lebo o tom nevedel. Nenamietal ani\nnedodržanie navrhnutého okapotovania presahujúcich krokiev strechy OSB doskami, pretože nemal ani\nmožnosť namietať daný spôsob okapotovania, nevie kto o ňom rozhodol. Zmena okapotovania s ním\nnebola konzultovaná. Projektovú dokumentáciu spracovávalo niekoľko projektantov podľa jednotlivých\nčastí, takže zúčastňovali sa toho aj iní projektanti, podľa profesií a oprávnení pre jednotlivé časti\nprojektovej dokumentácie. Nemá vedomosť o projektantoch, ktorí sa zúčastňovali bez spolupráce s ním.\nProjektovú dokumentáciu, ktorá bola podkladom v konaní o zmene stavby pred jej dokončením vyhotovil\nžalovaný 1/ v období po marci 2015. V tom čase bola strecha domu B už postavená. Nevie vysvetliť\nskutočnosť, že v rozhodnutí o zmene stavby vydanom dňa 10.07.2015 sa nespomína zmena stavby\nstrechy, ani vo výroku ani v odôvodnení. Čo si len domýšľa, projektová dokumentácia zmeny stavby\npred dokončením obsahovala viacero zmien a táto strecha bola len jednou časťou. Nevie posúdiť\nz právneho hľadiska, či bola teda povolená zmena stavby strechy, ak rozhodnutie neobsahuje výrok\no tom, ale v overenej dokumentácii sú jednotlivé výkresy, kde to je správoplatnené. Žalovaný 1/\nmá vedomosť o rozsahu poškodení, ku ktorým došlo pri búrke dňa 10.08.2017. Investor ho po tejto\nudalosti zavolal na miesto a zúčastnil sa obhliadky daného stavu. Bytový dom A nebol poškodený\na takisto nebola poškodená polovica strechy bytového domu B. Nemá vedomosť, že by vznikli škody\nna iných okolitých stavbách pri danej búrke, akurát vie, že neďaleko odtiaľ vyvrátilo strom a v meste\nv Zámockom parku boli poškodené stromy. Ďalej uviedol, že v návrhu zmeny konštrukcie strechy\nboli nakreslené kotvenia pomúrnic šroubmi, závitovou tyčou a prichytenie krokiev k pomúrniciam bolo\nodporúčané, nakreslené oceľovou pásovinou. V tomto stupni projektovej dokumentácie základnej ani\nnie je povinnosť určovať kotvenie týchto prvkov, ale keďže statik posudzoval jednotlivé prvky krovu, aby\nvedeli určiť objem materiálu pre túto zmenu, tak on to vo svojom statickom posudku tieto dve kotvenia\ndal a ešte v krátkej technickej správe píše, že konštrukciu krovu treba kotviť do nosných konštrukcií\npôvodných. K podrobnému výpisu kotviacich prvkov by malo následne prísť až v ďalších stupňoch\nprojektovej dokumentácie, možno ani nie k povoleniu, ale až v realizačnom projekte, alebo v dielenskej\ndokumentácii, ktorá sa ale na stavbách nerealizuje. Po samotnej škodovej udalosti pri obhliadke miesta\nžalovaný 1/ videl, že boli použité iné kotvenia ako odporúčal statik, ale či bolo adekvátne, to už on\nnevie posúdiť. Ostávajúca druhá polovica strechy, ktorá nebola poškodená a strecha na budove A boli\nrealizované rovnakým spôsobom.\nAby žalovaný 1/ vedel dorobiť architektonický návrh a navrhnúť jednotlivé profily drevených prvkov,\nnechal ich posúdiť statikovi, takže to bola súčasť toho návrhu. Či bolo toto posúdenie statika oficiálne\nodovzdané investorovi nevie, takisto návrh nebol oficiálne odovzdaný investorovi, bol preposlaný na email pracovníka investora, čiže neexistuje nejaký protokolárny zápis o odovzdaní statického posúdenia\ninvestorovi, takisto neexistuje ani zápis o odovzdaní toho architektonického návrhu.\n10.2. Štatutárny zástupca žalovaného 2/, O. R., vo výpovedi uviedol, že on ako konateľ žalovaného\n2/ sa necíti byť vinný v tejto žalovanej veci, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod - všetky firmy, ktoré\n\nsa na výstavbe bytových domov zúčastnili, poctivo vyplatil a vec druhá - zabezpečil stavebný dozor\nžalovaného 1/, ktorého takisto za túto činnosť vyplatil, to znamená, že nikomu nič nedlžia a to je práca\ninvestora. Presný termín kedy bola postavená strecha domu B nevie uviesť, ale myslí, že v roku 2014\njúl až október. Strecha domu B bola postavená na základe projektovej dokumentácie od žalovaného\n1/. Bola to projektová dokumentácia z fázy výstavby zmena stavby pred dokončením s tým, že na\nstavebnom úrade bolo dohodnuté, že strechy sa zrealizujú ako drevené krovy, doskový záklop a izolácia\nfatrafol s podbitím nešpecifikovaným akým. Stavebný úrad prisľúbil, že pred kolaudáciu urobí zmenu\nstavby pred dokončením, ale strecha už musí byť zrealizovaná a stavebný úrad svoje slovo dodržal.\nŠtatutárny zástupca nemá vedomosť, či bolo v čase stavby strechy domu B vydané rozhodnutie o zmene\nstavby pred jej dokončením, za inžiniersku činnosť platili žalovaného 1/, takže to mal na starosti on\ns pani A. L.. Nevie uviesť, či bola zmena konštrukcie strechy domu B obsahom konania o zmene stavby\npred jej dokončením, on sa na konaniach zúčastňoval len formálne ako zástupca investora. Žalovaný\n2/ splnil povinnosť zabezpečiť na stavbe stavebný dozor, objednal ako stavebný dozor žalovaného 1/,\njeho faktúry mu zaplatil a dohoda bola, že kontroluje všetky firmy a najdôležitejšie statiku, to znamená\nvýstuž v železobetónových konštrukciách a ostatných konštrukciách. Žalovaný 1/ mu neoznámil, že\nna stavbe nemôže podľa stavebného zákona vykonávať stavebný dozor. Keby mu to oznámil, tak\nnajme niekoho iného. Nepotreboval ho pre banku, banka mala svojho dozora, nie stavebného, ale\ninvestičného, to znamená, že kontroloval či to, čo fakturujú dodávatelia, je fyzicky vykonané a banka\nmôže poskytnúť financie na krytie ich faktúr. Žalovaný 1/ ho v priebehu stavby neinformoval o tom,\nže by časť stavby bola vykonávaná v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a vydanými\npovoleniami. Činnosť stavbyvedúceho na stavbe vykonávali na začiatku zamestnanci EHR STAV,\nto znamená generálneho dodávateľa stavby, v stavebnom denníku sú určite zapísaní. Denníky boli\nodovzdané na stavebný úrad pri kolaudácii. Hlavný stavbyvedúci je potrebný len na hrubú stavbu, ďalej\nuž nie. Profesisti majú svojich stavbyvedúcich, to znamená plynári plynára, nie stavbára. Štatutárny\nzástupca sa nezúčastňoval kontrolných dní na stavbe. Ak áno, tak len výnimočne. Kontrolných dní\nsa mal zúčastňoval žalovaný 1/, pokiaľ sa dohodol s dodávateľmi. Žalovaný 2/ mal so žalovaným\n1/ uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon jeho činnosti na stavbe, táto bola dokladovaná financujúcej\nbanke. Náplňou činnosti žalovaného 1/ na stavbe bola kontrola dodávateľských firiem, to znamená\nčinnosť, ktorú vykonali, mal skontrolovať, odobriť alebo niečo vytknúť tak, aby to opravili, následne\npovoľoval betonáž napríklad. Z jeho pohľadu bolo povinnosťou žalovaného 1/ i dohliadať, aby stavba\nprebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou a vydanými povoleniami. Celkovú odmenu, ktorú\nžalovaný 2/ uhradil žalovanému 1/ za jeho činnosť na stavbe nevie uviesť, ale myslí, že okolo 18.000,eur. Nevie uviesť, podľa čoho bolo realizované kotvenie strechy domu B. Nevie o tom, že by sa zúčastnil\ntvorby projektovej dokumentácie v akejkoľvek fáze výstavby aj iný projektant ako žalovaný 1/ a s ním\nspolupracujúci projektant, žalovaný 2/ objednával projektovú dokumentáciu len u žalovaného 1/. Ďalej\nštatutárny zástupca uviedol, že pri búrke dňa 10.08.2017 došlo k vzniku škôd aj na okolitých budovách\nvo vzťahu k obytnému komplexu C., keď na susednej ulici B. na rodinnom dome odtrhlo atiky a plochú\nstrechu. Generálnym dodávateľom celej stavby až po kolaudáciu bola firma EHR STAV. Pre generálneho\ndodávateľa vykonávali činnosti aj iné stavebné firmy ako subdodávatelia. Dodávateľom strechy bola\nfirma Krytstav. Myslí si, že spoločnosť Krytstav mala k dispozícii projektovú dokumentáciu vypracovanú\nžalovaným 1/, ale nie kompletnú, to znamená bez statického posudku. O vybudovaní dreveného krovu\nstrechy bez právoplatného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením rozhodol za žalovaného 2/\non ako konateľ.\n11. Žalobca sa k vykonanému dokazovaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.09.2023. K obsahu\nvýpovede žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ vo výpovedi potvrdil svoju vedomosť o tom, že strecha\nčasti B bytového domu bola postavená v rozpore so stavebným povolením a v rozpore s projektovou\ndokumentáciou k stavebnému povoleniu. Z vyjadrení žalovaného 1/ podľa žalobcu vyplýva, že o stavbu\nstrechy sa nezaujímal. Napriek tvrdeniu žalovaného 1/, že absenciu realizačnej dokumentácie na stavbe\nnahrádzal svojou činnosťou, tomu tak v prípade strechy nebolo. O stavbe strechy nič nevedel, na stavbe\nv tom čase nebol, o technických veciach a o použití prvkov nemal žiadne znalosti a nevie posúdiť,\nči použité kotvenie strechy bolo adekvátne. Žalovaný 1/ podával dňa 15.05.2015 ako splnomocnenec\nnávrh na začatie konania o zmene stavby pred jej dokončením. Proti rozhodnutiu Mesta D. zo dňa\n10.07.2015 o povolení zmeny stavby pred jej dokončením nebolo podané odvolanie a rozhodnutie\nsa stalo právoplatným dňa 14.07.2015. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v predmetnom\nrozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením nie je žiadna zmienka o zmenenej projektovej\ndokumentácii, z ktorej by malo podľa výpovede žalovaného 1/ vyplývať oprávnenie postaviť strechu s\ndreveným krovom. V platnosti ostalo, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie spracovanej\n\nžalovaným 1/, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia o vydaní\nstavebného povolenia. Ďalej žalobca uviedol, že stavebný zákon ukladá povinnosť mať stavebný dozor\npri jednoduchých stavbách uskutočňovaných svojpomocou. Na iných stavbách nie je stavebný dozor\npovinný, ale ani zakázaný. Podľa § 46b písm. b) Stavebného zákona zodpovedá žalovaný 1/ ako\nstavebný dozor za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za\ndodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a\nstavebného povolenia. Podľa § 46b písm. c) Stavebného zákona žalovaný 1/ ako stavebný dozor vplýva\nna odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného\ndozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu. V skutočnosti sa žalovaný 1/ o priebeh výstavby\nstrechy v rozpore s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie a teda v rozpore s vydaným\nstavebným povolením nezaujímal. K obsahu výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného 2/ žalobca\nuviedol, že žalovaný 2/ vyvracia tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že projektovú dokumentáciu k zmene\nstavby pred jej dokončením spracoval žalovaný 1/ až po výstavbe strechy. Žalovaný 2/ potvrdil, že\nstrecha bola postavená skôr, ako bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením. Malo\nk tomu dôjsť na základe údajného ústneho súhlasu stavebného úradu, ktorého existenciu nepreukázal.\nTakýto súhlas neprichádza podľa žalobcu do úvahy vzhľadom na subsidiárne použitie Správneho\nporiadku v konaní o zmene stavby pred jej dokončením, keď Správny poriadok ústny súhlas ako\nformu rozhodnutia nepozná. Rozhodnutie žalovaného 2/, ktoré prijal jeho štatutárny zástupca O. R.,\no stavbe dreveného krovu strechy bez právoplatného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením,\npovažoval žalobca za vedomé protiprávne konanie žalovaného 2/. Žalovaný 2/ poukázal na generálneho\nzhotoviteľa stavby a na to, že tento mal vlastných stavbyvedúcich. Pri tejto argumentácii žalovaného\n2/ je však podľa žalobcu opomínaná skutočnosť, že na žalobcu prešlo právo na náhradu škody z\npoškodených, t. j. vlastníkov bytov M. L. C. B. D., ktorí sú spoluvlastníci spoločných častí daného\nbytového domu (aj strechy, ktorá bola poškodená). Vlastníci bytov nemajú žiadny právny vzťah so\nzhotoviteľom stavby, nepoznajú ani jeho totožnosť. Poznajú žalovaného 2/ ako stavebníka a pôvodného\nvlastníka bytov, ktorý im byty predal, a žalovaného 1/, ktorý zodpovedal za súlad stavby s platnou\nlegislatívou a technickými normami. Nevedomosť žalovaných 1/ a 2/ o tom, ako a podľa čoho bola\npostavená strecha bytového domu, ich tak nezbavuje zodpovednosti za škodu. Naopak zakladá ich\nzodpovednosť za škodu, keď žalovaný 2/ ako stavebník vedome prijal rozhodnutie o stavbe strechy\niným spôsobom, ako bola navrhnutá v schválenej projektovej dokumentácii, a keď sa žalovaný 1/ ako\nstavebný dozor o stavbu strechy nezaujímal, na stavbe strechy nebol a nič o nej nevie. Žalobca v konaní\npreukázal, že strecha nebola zhotovená riadne. Žalovaný 1/ a 2/ tak môžu v prípade, ak budú zaviazaní\nna náhradu škody, následne po jej náhrade uplatňovať právo na náhradu škody voči\ngenerálnemu dodávateľovi stavby. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že v priebehu konania\nbol z jeho strany vznesený návrh, aby súd pribral do konania súdneho znalca z odboru Stavebníctvo\na odvetvia Statika stavieb (alebo Projektovanie v stavebníctve) za účelom vypracovania znaleckého\nposudku, pričom na tomto návrhu na doplnenie dokazovania žalobca netrvá.\n12. Žalovaný 1/ sa v nadväznosti na vykonané dokazovanie vyjadril k obsahu výpovede žalovaného\n2/ podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023, kde rozporoval vyjadrenie žalovaného 2/ o tom, že\nstrecha domu B bola postavená na základe projektovej dokumentácie od žalovaného 1/ dôvodiac, že\nkonštrukcia strechy nebola postavená podľa overenej dokumentácie pre stavebné povolenie schválenej\nstavebným úradom dňa 09.05.2013 na „M. L. C. B. D.“. V tejto schválenej dokumentácii k stavebnému\npovoleniu bola konštrukcia strechy monolitická doska, bez dodatočnej konštrukcie dreveného krovu.\nTáto pôvodná dokumentácia bola v lete 2014, v čase realizácie zmeny konštrukcie krovu strechy, jedinou\nprávoplatne overenou dokumentáciou v stavebnom konaní, na základe ktorej bol stavebník oprávnený\nstavať. Len touto dokumentáciou sa tak zhotoviteľ stavby a jeho zodpovedný stavbyvedúci mohli riadiť.\nŽalovaný 1/ ďalej poprel tvrdenie žalovaného 2/, ktorý uviedol, že nemal vedomosť o tom, či bolo v čase\nstavby strechy domu B vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončím s tým, že za inžiniersku\nčinnosť platil žalovaného 1/, keďže uvedené tvrdenie žalovaného 2/ je v rozpore s jeho ďalšími\ntvrdeniami, z ktorých vyplýva, že investor ešte pred realizáciou drevenej konštrukcie strechy niečo\ndohadoval na stavebnom úrade ohľadne zmeny. Bez vedomosti investora a jeho rozhodnutia by strechu\nnebolo možné zrealizovať. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že na stavbe bytového domu nie je povinnosť\nzabezpečiť stavebný dozor, keďže takáto povinnosť je len pri uskutočňovaní jednoduchých stavieb.\nŽalovaný 1/ oznámil investorovi, že na takejto stavbe môže vykonávať iba Autorský dozor a Technický\ndozor investora a nie stavebný dozor. Investor mu vysvetlil, že pre banku potrebuje deklarovať, že\nmá na stavbe zabezpečenú dozornú činnosť a banka si vyžaduje, aby táto činnosť bola vedená ako\nStavebný dozor. Konateľ investora a konateľ generálneho dodávateľa stavby bol v dobe realizácie zmeny\n\nkonštrukcie strechy jedna osoba, O. R.. Z toho dôvodu jediný človek rozhodoval za obe spoločnosti.\nNebolo potrebné investora informovať o tom, čo robí dodávateľ stavby. Preto konateľ investora vedel\nčo jedna spoločnosť pre druhú realizuje a či činnosť vykonáva v rozpore so schválenou projektovou\ndokumentáciou a vydanými povoleniami. Sám konateľ žalovaného 2/ uviedol, že zmenu realizácie stavby\nmimo schválenej dokumentácie dohadoval na stavebnom úrade. Ak si to konateľ neuvedomil, mal\nho na to upozorniť jeho zodpovedný stavbyvedúci, ktorý je jediný zodpovedný za správnu realizáciu\nstavby, podľa vtedy schválenej právoplatnej dokumentácie stavby. Podľa žalovaného 1/ žalovaný 2/\ns ním nemal uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon činnosti na stavbe. Žalovaný 1/ popieral tvrdenia\nžalobcu, že žalovaný 1/ nesie zodpovednosť za vznik škody, keďže podľa ním vypracovanej a stavebným\núradom schválenej projektovej dokumentácie staviteľ strešnú konštrukciu nestaval. Staviteľ vykonal\nrealizáciu stavby strešnej konštrukcie svojvoľne, bez dôkladne vypracovanej a schválenej projektovej\ndokumentácie. Žalovaný 1/ poukázal na to, že staviteľ realizoval stavbu drevenej strešnej konštrukcie len\npodľa architektonického návrhu, ktorý vypracoval žalovaný 1/ a ktorý mal slúžiť len na posúdenie výšky\nnákladov na zmenu druhu strechy. Staviteľ nebol oprávnený podľa takéhoto návrhu stavbu realizovať\na keď ju realizoval, aj tak nedodržal žalovaným 1/ doporučené kotvenie pásovinou.\n13. Podaním doručeným súdu dňa 29.09.2023 žalobca navrhol, aby súd podľa § 189 Civilného\nsporového poriadku vyžiadal od spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, písomnú\nzmluvu uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorá jej bola predložená v súvislosti so Zmluvou\no financovaní č. 12/ZF/2014. Súd tomuto návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vyhovel, pričom\nspoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. podaním doručeným súdu dňa 04.12.2023 oznámila, že\npožadovanú zmluvu nemá k dispozícii.\n14. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 doplnil doterajšiu procesnú\nobranu žalovaného 1/ vznesením námietky premlčania žalobou uplatneného nároku. Poukázal na to,\nže postihový nárok poistiteľa, teda žalobcu, v zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka má charakter\nnároku na náhradu škody sui generis, čiže je odvodený od nároku poisteného na náhradu škody voči\nzodpovednej osobe. Poistný vzťah je čistý „neobchod“, teda neobchodná zmluva, preto sa tu vzťahuje\npremlčacia doba objektívna trojročná a subjektívna dvojročná. Poistený, ktorým bola spoločnosť Služby\na správa s.r.o., ktorého konateľom je a v tom čase bol A. R., ktorý bol taktiež konateľom stavebníka EHR\nSTAV s.r.o. a taktiež investora EHR INVEST s.r.o., čiže všetky tri spoločnosti mali rovnakého konateľa\ns rovnakými vedomosťami. Dňa 10.08.2017 prišlo k škodovej udalosti, následne bola škodová udalosť\noznámená poisťovateľovi a dňa 14.08.2017 bola vykonaná obhliadka. Dňa 11.08.2017 štatutárny orgán\npoisteného tak mal vedomosť o tom, kto bol staviteľom, kto realizoval stavbu subdodávateľom, mal\nvedomosť o tom, kto vypracoval projektovú dokumentáciu, z čoho vyplýva, že si mohol uplatniť náhradu\nškody dňa 11.08.2017 a vtedy začala plynúť premlčacia doba subjektívna. Na žalobcu prešiel nárok\nregresný voči zodpovednej osobe v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka, ktorý je odvodený tak, že\nnemá samostatnú premlčaciu dobu. Žalobca podal žalobu dňa 16.08.2019, čo bolo až po uplynutí 2\nrokov od začiatku plynutia premlčacej doby.\n14.1. Súd zároveň na predmetnom pojednávaní podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku\npožiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k tomu, na základe akého ustanovenia\npoistnej zmluvy, prípadne VPP v danom prípade poskytol poistenému poistné plnenie, teda na základe\nakých skutočností bola udalosť zo dňa 10.08.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy bytového domu,\nžalobcom posúdená ako poistná udalosť podľa predmetnej poistnej zmluvy.\n15. Žalobca sa vyjadril vo veci písomným podaním doručeným súdu dňa 06.02.2024 tak, že námietku\npremlčania vznesenú žalovaným 1/ nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že búrka bola dňa 10.08.2017,\nza účelom vyčíslenia výšky škody bol dňa 24.01.2018 vyhotovený znalecký posudok, na základe\nktorého žalobca dňa 02.02.2018 oznámil poistenému ukončenie likvidácie danej poistnej udalosti a\ndňa 07.02.2018 vyplatil poistné plnenie. Právo na náhradu škody sa premlčuje podľa § 106 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť okamihom,\nkedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť\ndňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol\nvedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v\npeniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá.\nV prípade škody spôsobenej búrkou zo dňa 10.08.2017 tento okamih nastal momentom vyhotovenia\nznaleckého posudku, v ktorom bola výška škody vyčíslená. Na žalobcu prešlo právo na náhradu škody\n\nz poškodeného okamihom poskytnutia poistného plnenia poškodenému. Na základe ustanovenia § 813\nods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca vstúpil do práv poškodeného a nezačala plynúť nová premlčacia\ndoba, teda žalobca je viazaný pri plynutí premlčacej doby okamihom, kedy premlčacia doba začala\nplynúť poškodenému. Poškodený sa „dozvedel o škode“ nie v okamihu, kedy zistil poškodenie bytového\ndomu, ale až v okamihu, kedy sa dozvedel o výške škody, ktorá vznikla poškodením strechy bytového\ndomu. Poškodený sa dozvedel o škode (o výške škody) v okamihu, kedy mu žalobca oznámil ukončenie\nlikvidácie danej poistnej udalosti výplatou poistného plnenia v konkrétnej výške, teda najskôr dňa\n02.02.2018. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 02.02.2018 a uplynula by dňa 02.02.2020.\nŽaloba bola podaná na súd dňa 16.08.2019 a v začatom konaní žalobca riadne pokračuje, a preto podľa\nžalobcu nemohlo dôjsť k premlčaniu práva na náhradu škody.\nVo vzťahu ku skutočnostiam, na základe ktorých bola škodová udalosť zo dňa 10.08.2017 posúdená ako\npoistná udalosť, žalobca uviedol, že dňa 30.03.2016 uzatvoril Poistnú zmluvu ProFi poistenie majetku\na zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX s poistníkom Služby a správa, s. r. o., I. T. XXX/X, XXX XX\nD., A.: XX XXX XXX, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za\nškodu. Ako adresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový dom na adrese K. D.\nXXXX/XXX, XXX, XXX XX D.. Poistenie sa vzťahovalo na tie poistné nebezpečenstvá (riziká), ktoré boli\ndojednané pre konkrétny predmet poistenia v článku II, bode 2 poistnej zmluvy. Bytový dom bol poistený\npre nasledovné poistné riziká: požiar, živel CELÝ (článok II, bod 2 a článok XIV.,\nbod 5. až 12. a 14 VPP PPZ 14), vodovodné, náraz DP, super doložka pre poistenie bytových domov\n2012 (článok II, bod 2. poistnej zmluvy). Poistený mal právo na poistné plnenie v prípade, ak k poistnej\nudalosti došlo na mieste uvedenom v poistnej zmluve ako miesto poistenia, ak nie je dohodnuté v\npoistnej zmluve inak. Poistné riziko „Živel CELÝ“ bolo definované v článku II, bode 2 a v článok XIV.,\nbodoch 5. až 12. a 14. VPP PPZ 14. Pod Poistné riziko „Živel CELÝ“ spadá aj poistné riziko víchrica\ndefinované v článku XIV, bode 7. VPP PPZ 14. Víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické\npôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto\nškody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na\nriadne udržiavaných budovách a rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave\npoistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku\nvíchrice. Dojednania Superdoložky ProFi 2014 sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, dopĺňajú\nznenie poistnej zmluvy a poistných podmienok a vzťahujú sa na poistenia dojednané podľa poistných\npodmienok VPP PPZ 14. Pre poistené stavby, pre ktoré je dojednané poistenie pre prípad poškodenia\npoistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, sa dojednáva rozšírenie poistného krytia pre prípad\npoškodenia alebo zničenia poistnej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa\nrozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť 60km/hod, resp. 16,6 m/s a viac (bod\n9 Superdoložky ProFi 2014). Podmienkou kvalifikovania škodovej udalosti ako poistnej udalosti nebolo\nto, aby búrlivý vietor dosahoval silu víchrice, pretože bytový dom bol poistený pre prípad oboch týchto\npoistných rizík. Žalobca mal preukázanú existenciu poistného rizika (búrlivého vetra), vznik škody na\npoistenom bytovom dome a jej rozsah. Z tohto dôvodu vyhodnotil škodovú udalosť ako poistnú udalosť\na poskytol poistné plnenie. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaných o tom, že k vzniku škody\ndošlo z dôvodu víchrice, bolo z jeho strany popreté ako nepreukázané. Nie je sporné, že na poistenom\nbytovom dome nebola poškodená celá strecha, ale len strecha bloku B. Nebolo preukázané, že by\ndošlo k poškodeniu striech na iných stavbách v okolí v takom rozsahu, že by bolo možné vietor hodnotiť\nako neodvrátiteľnú udalosť. Počas likvidácie poistnej udalosti vyšlo najavo, že k vzniku škody došlo v\ndôsledku silného vetra, ale aj v dôsledku viacerých pochybení oboch žalovaných pri zhotovovaní stavby\nbytového domu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovaným právo na náhradu škody žalobou, na\nzáklade ktorej je vedený tento súdny spor.\nK otázke pasívnej vecnej legitimácii žalovaných žalobca dal do pozornosti, že vo vzťahu k žalovanému\n1/ je možné aplikovať aj uznesenie NS ČR zo dňa 13.11.2003, sp. zn. 25Cdo 1006/2002 a rozsudok NS\nČR zo dňa 02.11.2004, sp. zn. 25Cdo 1829/2003 a vo vzťahu k žalovanému 2/ aj rozhodnutie NS ČR\nzo dňa 22.04.2003, sp. zn. 25Cdo 2102/2002.\n16. Žalovaný 1/ sa k obsahu vyjadrenia žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.03.2024,\nv rámci ktorého poukázal na to, že sám žalobca v žalobe uvádza, že k poistnej udalosti prišlo\nvplyvom víchrice, pričom víchrica je neodvrátiteľnou udalosťou, exkulpačným dôvodom v ustanoveniach\nObčianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na náhradu škody. Žalovaný 1/ naďalej považoval vznesenú\nnámietku premlčania nároku za opodstatnenú a vyjadrenia žalobcu za neopodstatnené a neudržateľné.\nDôvodil tým, že poistený nahlásil škodovú udalosť a obhliadka bola vykonaná dňa 14.08.2017. Už v čase\nzistenia poistnej udalosti a taktiež v čase obhliadky konateľ poisteného, investora a dodávateľa stavby,\n\nktorým je tá istá osoba, mal vedomosť, kto bol projektant, stavebník, hlavný dodávateľ, subdodávatelia\na aká je pravdepodobná výška škody. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že žalobca napriek tomu, že si\nje vedomý skutočnosti, že stavba strechy bola postavená bez stavebného povolenia, neuviedol vo\nvyjadrení dôležitú skutočnosť a to, že podľa článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 poistenie sa nevzťahuje\nna poškodenie alebo zničenie poistenej veci víchricou alebo krupobitím, ak škoda nastala v príčinnej\nsúvislosti s tým, že poistená stavba bola bez okien, dverí či s odstránenou, neúplnou alebo provizórne\nurobenou strešnou krytinou (fólia, lepenka a pod.) alebo v príčinnej súvislosti s tým, že na poistenej\nstavbe boli vykonané práce, ku ktorým je treba stavebné povolenie. Podľa žalobcu ako aj Beauforttovej\nstupnice sily vetra sa víchricou rozumie prúdenie vzduchu rýchlosťou 20,8 m/s, čo je 74,88 km/h. Podľa\nžalovaného 1/ bolo v konaní dostatočne preukázané, že prúdenie vzduchu v čase poškodenia strechy\nbolo 93 km/h, čo je podľa Beauforttovej stupnice silná víchrica, ktorá vyvracia stromy a spôsobuje väčšie\nškody na stavbách. Z verejne dostupných zdrojov bolo zistené, že v dôsledku víchrice v Meste Malacky\nboli spôsobené aj škody v uliciach. Žalovaný 1/ popieral tvrdenie žalobcu, že príčinou vzniku škody\nnebola víchrica. Zároveň mal za to, že podľa VPP PPZ 14, ktoré sú prílohou uzavretej poistnej zmluvy,\nnevznikol poistenému nárok na poistné plnenie, žalobca plnil bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k tvrdeniu\nžalobcu, že poskytol poistné plnenie na základe preukázania poistného rizika „búrlivý vietor“, nie\npoistného nebezpečenstva víchrica, mal žalovaný 1/ za to, že žalobca vo vyjadrení zavádza alebo plnil\nbez právneho dôvodu, nakoľko poskytol plnenie v rozpore s Dojednaniami Superdoložky ProFi 2014.\nPodľa názoru žalovaného 1/ na základe dojednania rozšíreného poistného krytia pre prípad poškodenia\nalebo zničenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor mal poistený právo na poistné\nplnenie v maximálnom limite poistného plnenia za jedno poistné obdobie 1.000,- eur so spoluúčasťou\n30,- eur. Žalovaný 1/ opakovane uviedol, že k vzniku škody došlo preukázateľne príčinou víchrice,\nkeď podľa posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý vo veci obdržala KOMUNÁLNA\npoisťovňa, a.s. VIG, u ktorej má žalovaný 1/ uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad vzniku škody,\ndosiahol dňa 10.08.2017 v oblasti vzniku škody vietor maximálnu rýchlosť až 93 km/h, čo sa klasifikuje\nako silná víchrica. V samotnom znaleckom posudku, o ktorý sa žaloba opiera, sa pritom taktiež\nkonštatuje, že k strhnutiu časti strechy došlo v dôsledku víchrice. Žalovaný 1/ ďalej opätovne zdôraznil,\nže nevykonával v zmysle stavebného zákona činnosť stavbyvedúceho a nemohol byť zodpovedný za\nvedenie uskutočňovania stavby. V tejto súvislosti poukázal aj na výkladové stanovisko Ministerstva\nvýstavby a regionálneho rozvoja SR, kde sa uvádza, že stavebný zákona nepredpisuje súbežne\nvykonávanie činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozora na tej istej stavbe. Výkladové stanovisko\nupozorňuje ďalej, že pokiaľ si stavebník sám objedná (dohodne zmluvne) vykonávanie dozornej činnosti\nna stavbe, ktorú realizuje zhotoviteľ a odborné vedenie jej uskutočňovania zabezpečuje stavbyvedúci,\nmôže tak urobiť, ale tento postup je nad rámec povinností, ktoré mu predpisuje stavebný zákon,\na preto rozsah činnosti takéhoto „dozoru“ je určený výlučne v zmluve a takýto dozor nemá oprávnenia\na povinnosti definované voči stavebnému úradu, ale len voči stavebníkovi, ktorý si ho objednal. Žalovaný\n1/ mal naďalej za to, že nenesie zodpovednosť za vznik škody. Na základe všetkých vyššie uvedených\nskutočností navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.\n17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,\npredloženým súkromným znaleckým posudkom a vykonal tiež dokazovanie výsluchom žalovaných tak\nako bolo uvedené vyššie.\n18. Súd mal v konaní po vykonanom dokazovaní a na základe zhodných tvrdení strán, resp. tvrdení\nstrán, ktoré neboli protistranou sporované, za preukázaný nasledovný skutkový stav.\n19. C. C. H. C. C., C. C. I. T. XXX/X, XXX XX D., A.: XX XXX XXX ako poistník uzavrela s právnym\npredchodcom žalobcu, spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841\n04 Bratislava, IČO: 35 709 332 ako poisťovateľom dňa 30.03.2016 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX\nProFi poistenie majetku a zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia dňa 01.04.2016, na dobu\nneurčitú, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ako\nadresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový dom na adrese K. D. XXXX/\nXXX, XXX, XXX XX D.. Poistenie sa vzťahovalo na tie poistné nebezpečenstvá (riziká), ktoré boli\ndojednané pre konkrétny predmet poistenia v článku II., bode 2. poistnej zmluvy. Bytový dom bol poistený\npre nasledovné poistné riziká: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP, superdoložka pre poistenie\nbytových domov 2012. V prípade poistných rizík: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP bolo poistenie\ndojednané v rozsahu poistnej sumy 3.500.000,- eur, so spoluúčasťou 100,- eur. Pod poistné riziko „živel\nCELÝ“ spadalo aj poistné riziko víchrica. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Všeobecné\n\npoistné podmienky živelného poistenia VPP PPZ 14, Superdoložka pre poistenie bytových domov 2012,\nSuperdoložka ProFi 2014.\n19.1. V zmysle článku II., bod 4. Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia VPP PPZ 14\n(ďalej len „VPP PPZ 14) poistnou udalosťou je na účely týchto VPP PPZ 14 udalosť uvedená v bode 1.\naž 3. tohto článku VPP PPZ 14, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Podľa článku III.,\nbod 1. VPP PPZ 14 poistený mal právo na poistné plnenie v prípade, ak poistnej udalosti došlo na mieste\nuvedenom v poistnej zmluve ako miesto poistenia, ak nie je dohodnuté v poistnej zmluve inak. V zmysle\nčlánku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie\nhmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s a viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody\nzistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne\nudržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave\npoistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku\nvíchrice. Poistenie sa však nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci víchricou alebo\nkrupobitím, ak škoda nastala v príčinnej súvislosti s tým, že poistená stavba bola bez okien, dverí či\ns odstránenou, neúplnou alebo provizórne urobenou strešnou krytinou (fólia, lepenka a pod.) alebo\nv príčinnej súvislosti s tým, že na poistenej stavbe boli vykonávané stavebné práce, ku ktorým je treba\nstavebné povolenie.\n19.2. Dojednania Superdoložky ProFi 2014 boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, dopĺňali\nznenie poistnej zmluvy a poistných podmienok a vzťahovali sa na poistenia dojednané podľa poistných\npodmienok VPP PPZ 14. V zmysle bodu 9. superdoložky (búrlivý vietor) pre poistené stavby, pre ktoré\nje dojednané poistenie pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, sa\ndojednáva rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci poistným\nnebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste\npoistenia rýchlosť 60 km/hod., resp. 16,6 m/s a viac. Poistenie podľa tohto bodu sa nevzťahuje na budovy\nvo výstavbe. Ak nie je v poistnej zmluve dojednané inak, maximálny limit poistného plnenia za jedno\npoistné obdobie podľa tohto bodu je 1.000,- eur so spoluúčasťou 30,- eur.\n20. Poistený nahlásil právnemu predchodcovi žalobcu poistnú udalosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX,\nku ktorej došlo dňa 10.08.2017 v noci, kedy víchrica odtrhla z predmetného bytového domu strechu,\nktorá ostala visieť z vrchu až po zem. Z poškodeného bytového domu boli evakuovaní obyvatelia. Zo\nstrany právneho predchodcu žalobcu bola dňa 14.08.2017 vykonaná obhliadka miesta škody. Podľa\nzistení technika na mieste škody strecha bola konštruovaná tak, že fólie Fatrafol, textília boli uložené\na uchytené na hranoly cca 30 x 20 cm, ktoré však boli voľne položené na ukotvených vymedzovacích\nhranoloch. Vietor podľa vyjadrenia technika podfúkol strechu, ktorá nebola pevne ukotvená o stavbu.\nZ dôvodu nedostatočného ukotvenia strechy odporučil vyhotovenie znaleckého posudku.\n21. Zo Znaleckého posudku č. 5/2018 vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o. dňa\n24.01.2018 vo veci škody na budove ul. K. D. P. XXXX/XXX, D. spôsobenej víchricou zo dňa 10.08.2017\nsúd zistil, že úlohou znalca v predmetnom znaleckom posudku bolo určenie rozsahu poškodenia\na výpočet nákladov na opravu na bytovom dome č. s. XXXX/XX-X, K. D., D. víchricou dňa 10.08.2017: a)\nzistenie rozsahu poškodenia; b) iné zistenia (projektová dokumentácia); c) výpočet nákladov na opravu.\nZadávateľom posudku bola spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. Zo záverov znaleckého posudku vo\nvzťahu k zisteniu rozsahu poškodenia vyplynulo, že víchrica strhla časť strechy na bloku B. Časť\npri dilatácii blokov A-B strana nad vchodmi ostala visieť zo strechy pred fasádou, na úrovni strechy.\nČasť strechy ostala na pôvodnej výškovej úrovni, avšak poškodená. Okrem škody na streche došlo\nk poškodeniu časti fasády vrátane poškodenia okien previsom odtrhnutej časti strešného plášťa a pri jeho\nodstraňovaní k poškodeniu stožiara vonkajšieho osvetlenia. Vzhľadom na pretrvávajúci dážď vo víchrici\ndošlo k zatekaniu do bytov pod strhnutou strechou, na 7. nadzemnom podlaží. V časti znaleckej úlohy:\niné zistenia (projektová dokumentácia) znalec konštatoval, že v projektovej dokumentácii chýba, aké\nbude spojenie nosnej konštrukcie strechy k stropu a spojenie nosných prvkov krovu navzájom (okrem\nspojenia pomúrnice so stropom). Vzhľadom na zaťaženie konkrétnej strechy vetrom bolo pripojenie\nkrovu k stropu nad najvyšším podlažím nedostatočné a to po ploche strechy medzi pomúrnicami.\nTiež opatrenie „použiť tesárske klincované spoje“ pre spájanie iných konštrukčných prvkov krovu je\nnedostatočné, bolo potrebné presne špecifikovať spoje. Podľa záveru znalca zhotoviteľ strechy vyhotovil\nstrechu, ktorá nebola schopná odolávať zaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto\nzaťaženie prenášať do základov stavby. Celkové náklady na opravu strechy vrátane provizórneho\n\nzastrešenia boli vyčíslené v sume 61.484,02 eur s DPH. Doplnenie č. 1 zo 04.05.2022 k Znaleckému\nposudku č. 5/2018 obsahuje doložku o tom, že znalci sú si vedomí následkov nepravdivého znaleckého\nposudku.\n22. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.02.2018 oznámil poistenému, že na základe poistnej\nzmluvy č. XXXXXXXXXX v súvislosti s poistnou udalosťou číslo XXXXXXXXXX vzniknutou dňa\n10.08.2017, ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02 eur. Výška\nškody bola vypočítaná na základe znaleckého posudku č. 5/2018 v zmysle poistného krytia a rozsahu\nškody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody. Od celkového poistného\nplnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,- eur.\n22.1. Dňa 07.02.2018 právny predchodca žalobcu poukázal na účet spoločnosti Služby a Správa s.r.o.\ntitulom poistného plnenia sumu 61.384,02 eur.\n23. Právny predchodca žalobcu výzvou na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 17.04.2018\nv súvislosti s poistnou udalosťou číslo XXXXXXXXXX-X vzniknutou dňa 10.08.2017 vyzval žalovaného\n1/, aby v prípade, že má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v inej poisťovni, poveril svoju\npoisťovňu vysporiadaním regresného nároku a zároveň oznámil názov poisťovne a číslo poistnej\nudalosti, pod ktorým je zaregistrovaná poistná udalosť najneskôr v termíne do 30.04.2018. Pre prípad, že\nžalovaný 1/ nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, vyzval ho na úhradu sumy 61.384,02\neur najneskôr v termíne do 16.05.2018. Výzva bola doručená žalovanému 1/ dňa 30.04.2018.\n23.1. Žalovaný 1/ listom zo dňa 04.05.2018 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu požadované údaje\no svojom poistení. Zároveň oznámil, že mu nie sú známe dôvody, prečo ho poisťovňa považuje za\nvinníka škody, keďže bola spôsobená v dôsledku živelnej udalosti – víchrice a predpokladá, že z príčiny\nživlu bolo aj vyplatené poistné plnenie poškodenému. Mal za to, že v zmysle zákona nie je oprávnený\nprevziať zodpovednosť za vznik škody spôsobenej víchricou.\n23.2. Spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, s ktorou mal žalovaný 1/\nv čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení profesnej zodpovednosti na výkon činnosti\nautorizovaného architekta v rámci Slovenskej komory architektov, listom zo dňa 13.07.2018, oznámila\nprávnemu predchodcovi žalobcu, k jeho žiadosti o refundáciu, že uplatnený nárok nie je možné\npovažovať za preukázaný, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť poisteného za vznik škody. Ďalej\nuviedla, že podľa posudku Slovenského meteorologického ústavu, ktorý vo veci obdržala, dosiahol\ndňa 10.08.2017 v oblasti vzniku škody vietor maximálnu rýchlosť až 93 hm/hod., čo sa klasifikuje\nako silná víchrica. V samotnom znaleckom posudku č. 5/2018 sa taktiež konštatuje, že k strhnutiu\nčasti strechy došlo v dôsledku víchrice. Čo sa týka posudzovania zodpovednosti za vznik škody,\ntypickou okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť je neodvrátiteľná alebo nepredvídateľná udalosť, za\nktorej príčinu, priebeh a následky nemôže niesť zodpovednosť žiadna osoba. V súlade s judikatúrou\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sa za neodvrátiteľnú udalosť považujú udalosti spôsobené najmä\nvonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo byť zabránené, ani nemohla byť\nobjektívne odvrátená. Víchricu, resp. silnú víchricu je tak v zmysle vyššie uvedeného nutné považovať\nza neodvrátiteľnú udalosť (a teda typickú okolnosť vylučujúcu zodpovednosť), za ktorej príčinu, priebeh\na následky nenesie zodpovednosť žiadna osoba, teda ani poistený. V prípade víchrice (a o to viac silnej\nvíchrice) sa statické výpočty už ani nedajú uplatniť, jedná sa o živelnú udalosť a nie bežnú záťaž vetra.\nZároveň poisťovňa pre úplnosť dodala, že z vyjadrenia poisteného, ktoré vo veci obdržala, vyplýva, že\npoistený nepriznáva svoju zodpovednosť za vznik škody, nakoľko nebol objednávateľom diela poverený\nspracovaním ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie, kde sa malo podrobne riešiť kotvenie a detaily\ns tým spojené (túto časť dokumentácie nevytváral, nebola u neho objednaná). S ohľadom na vyššie\nuvedené okolnosti prípadu a vzniku škody, t.j. na existenciu živelnej udalosti a nepreukázania základu\nnároku voči poistenému, nebolo možné podľa poisťovne konštatovať likvidnosť predmetného nároku\nz poistnej zmluvy poisteného, a preto udalosť uzatvorila bez poskytnutia náhrady škody.\n24. Právny predchodca žalobcu výzvou na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 14.05.2019\nv súvislosti s poistnou udalosťou číslo XXXXXXXXXX-X vzniknutou dňa 10.08.2017 vyzval žalovaného\n2/, aby v prípade, že má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v inej poisťovni, poveril svoju\npoisťovňu vysporiadaním regresného nároku a zároveň oznámil názov poisťovne a číslo poistnej\nudalosti, pod ktorým je zaregistrovaná poistná udalosť najneskôr v termíne do 29.05.2019. Pre prípad, že\n\nžalovaný 2/ nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, vyzval ho na úhradu sumy 64.614,24\neur najneskôr v termíne do 29.05.2019. Výzva bola doručená žalovanému 2/ dňa 17.05.2019.\n24.1. Žalovaný 2/ listom zo dňa 22.05.2019 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu požadované údaje\no svojom poistení. Zároveň oznámil, že výzvu na náhradu vyplateného poistného plnenia v plnom\nrozsahu odmieta, lebo nepochybil. Uplatnený nárok nie je možné považovať za preukázaný, nakoľko\nnebola preukázaná zodpovednosť za vznik škody. Ďalej uviedol identické vyjadrenie ohľadom víchrice\nako neodvrátiteľnej udalosti a okolnosti vylučujúcej zodpovednosť ako poisťovateľ žalovaného 1/ v liste\nzo dňa 13.07.2018.\n25. Z Meteorologického posudku č. 451/2018 zo dňa 03.07.2018, vypracovaného Slovenským\nhydrometeorologickým ústavom, Jeséniova 17, Bratislava, IČO: 00 156 884, vyplynulo, že v období\n9.-10.08.2017 v brázde nízkeho tlaku vzduchu sa nad Nemeckom, Rakúskom a Českom vlnil studený\nfront. Pred ním prúdil do našej oblasti veľmi teplý tropický vzduch od juhu. V období 9.-10.08.2017\ndosiahol v oblasti mesta Malacky vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 93 km/h (10.08.2017).\n26. Mesto Malacky ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad dňa 02.04.2013 vydalo\nStavebné povolenie pod č.j. OÚRŽP-792/2013/Re na stavbu: M. L. C. B. D., N. O. P. XXXX/XX – C.\nS. I., XX/X H. XX/X – O. N., L.U. D., pre investora: EHR STAV s.r.o., Hlavná 185/106, 900 61 Gajary,\nIČO: 44 073 160 s tým, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie spracovanej žalovaným 1/,\noverenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia, pričom prípadné\nzmeny nemôžu byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu.\n26.1. Dňa 20.01.2014 bola medzi spoločnosťou EHR STAV spol. s r.o., so sídlom Hlavná 185/106,\n900 61 Gajary, IČO: 44 073 160 a žalovaným 2/ uzatvorená Zmluva o prevode práv a povinností,\nktorou spoločnosť EHR STAV spol. s r.o. previedla práva a povinnosti vyplývajúce s výstavbou Obytný\nkomplex C. B. D. na základe stavebného povolenia č.j. OÚRŽP-792/2013/Re zo dňa 02.04.2013 D.,\nsprávoplatneného dňa 09.05.2013 na žalovaného 2/ bezodplatne. Žalovaný 2/ tieto práva a povinnosti\nprijal, pričom sa zaviazal dodržiavať všetky právne a technické normy.\n26.2. Dňa 05.02.2014 uzatvoril žalovaný 2/ ako objednávateľ so spoločnosťou EHR STAV, spol. s r.o., so\nsídlom Hlavná 106/185, 900 61 Gajary, IČO: 44 073 160 ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX,\nktorou sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre objednávateľa výstavbu „S. L. C.“ časť B podľa súťažných\npodkladov.\n26.3. Mesto D. ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad dňa 10.07.2015 vydalo\nRozhodnutie pod č.j. ÚVaŽP/1704/15/BS, ktorým povolilo zmenu stavby „Obytný komplex C. B. D.“ na\npozemkoch parc. č. XXXX/XX v k.ú. D. pred jej dokončením v tomto rozsahu:\n• Zmena stavby bude spočívať:\n- spočíva v zmene stavebníka: EHR INVEST, spol. s r.o., Cesta mládeže 5727, 901 01 Malacky, IČO:\n47 5422 341\n- v dispozičných zmenách:\nBytový dom A\n- 1.N.P. – z jednej pivnice vznikne miestnosť pre elektromery priamo prístupná z ulice, pod schodiskom\nnebude strojovňa výťahu ale pivnica (13 pivníc)\nBytový dom B vchod č. 1\n- z jednej pivnice vznikne miestnosť pre elektromery priamo prístupná z ulice, pod schodiskom nebude\nstrojovňa výťahu ale pivnica (19 pivníc)\n- bude zrušených 7 garáží čím bude rozšírený nebytový priestor č. 1\nBytový dom B vchod č. 2\n- z jednej pivnice vznikne miestnosť pre elektromery priamo prístupná z ulice, pod schodiskom nebude\nstrojovňa výťahu ale pivnica (19 pivníc)\n- budú zrušené 2 garáže čím bude rozšírený nebytový priestor č. 2\n• Akékoľvek zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu.\n• Ostatné podmienky stavebného povolenia č.j. OÚRŽP-792/2013-Re dňa 02.04.2013, právoplatné dňa\n09.05.2013 zostávajú v platnosti.\n\n26.4. Mesto D. ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad dňa 29.10.2015 vydalo\nKolaudačné rozhodnutie pod č.j. ÚVaŽP/2111/15/BS, ktorým povolilo užívanie stavby: M. L. C. B. D.\n(bytový dom A a bytový dom B), na pozemku parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, v k.ú. D.,\npre navrhovateľa – žalovaného 2/ s tým, že stavba bytového domu bude využívaná pre účely trvalého\nbývania.\n27. Podľa autorizačného osvedčenia vydaného Slovenskou komorou architektov žalovaný 1/ je\nautorizovaným architektom, zapísaným do zoznamu autorizovaných architektov dňa 14.01.1997 po\nsplnení zákonných podmienok, pod registračným číslom 0363 AA. Podľa preukazu o odbornej\nspôsobilosti je žalovaný 1/ zároveň aj osobou spôsobilou na výkon činnosti stavebného dozoru.\n27.1. Žalovaný 1/ vystavil dňa 16.05.2015 žalovanému 2/ ako odberateľovi faktúru č. XXXXXXX, ktorou\nmu na základe objednávky z 03.09.2013 fakturoval sumu 7.000,- eur bez DPH (8.400,- eur s DPH) za\nvýkon stavebného dozoru pri realizácii stavby „BYTOVÝ L. C.“ v D. N. K. D. O. P. XXXX/XX, podľa\ndohody ako tretiu časť honorára za obdobie od 01.11.2014 do 15.06.2015 a následne dňa 27.10.2015\nfaktúru č. XXXXXXX, ktorou mu na základe objednávky z 03.09.2013 fakturoval sumu 7.000,- eur bez\nDPH (8.400,- eur s DPH) za výkon stavebného dozoru pri realizácii stavby „S. L. C.“ B. D. N. K. D. O. P.\nXXXX/XX, podľa dohody ako štvrtú časť honorára za obdobie od 16.06.2015 do 27.10.2015.\n27.2. Žalovaný 1/ vystavil dňa 27.10.2015 žalovanému 2/ ako odberateľovi faktúru č. XXXXXXX, ktorou\nmu na základe dohody z 15.03.2015 fakturoval sumu 4.750,- eur bez DPH (5.700,- eur s DPH) za\ndodanie realizačných projektov a projektov zmeny stavby pred dokončením počas realizácie stavby „S.\nL. C.“ B. D. N. K. D. O. P. XXXX/XX, podľa dohody ako honorár.\n28. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť\nv dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\nPodľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky\npoistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli\npred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.\nPodľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo\nv poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého\nzodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).\nPodľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou\nje spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).\nPodľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté\nplnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa\npoistenie vzťahuje.\nPodľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody\nspôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu\npoistiteľ poskytol.\nPodľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\nZodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\nPodľa § 420a ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému\nprevádzkovou činnosťou.\nZodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená\nneodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.\n\n29. Po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo\nvzájomnej súvislosti a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné\nvyhovieť.\n30. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 61.384,02 eur\ns príslušenstvom titulom práva na náhradu škody, ktoré na jeho právneho predchodcu prešlo ako\nna poistiteľa vyplatením poistného plnenia v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to\nv súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 10.08.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy bytového\ndomu, poisteného na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Služby a Správa s.r.o. Vo\nvzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ za vzniknutú škodu žalobca dôvodil ust. § 420 Občianskeho\nzákonníka a v tej súvislosti porušením jeho právnych povinností ako projektanta a zároveň osoby\nvykonávajúcej stavebný dozor. Zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu považoval za danú s odkazom\nna ust. § 420a Občianskeho zákonníka. V konkrétnostiach žalobca dôvodil tým, že strecha bytového\ndomu nebola zhotovená riadne, bola postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením a bez\npotrebnej projektovej dokumentácie. Žalovaný 1/ žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť,\npričom v rámci svojej procesnej obrany namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti\na zároveň vzniesol i námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Žalovaný 2/ rovnako žiadal\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v rámci svojej procesnej obrany namietal svoju\npasívnu vecnú legitimáciu v konaní dôvodiac, že nebol zhotoviteľom predmetnej stavby bytového domu.\nObaja žalovaní zároveň zhodne namietali, že príčinou vzniku škody v danom prípade bola víchrica, ktorá\nvšeobecne predstavuje neodvrátiteľnú udalosť a typickú okolnosť vylučujúcu zodpovednosť za škodu.\n31. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie\nk úspechu alebo neúspechu žalobcu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený\nna právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má\npovinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania\nsúdom. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva\nsubjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento\nhmotnoprávny nárok uplatňovať. Ide teda o stav, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom\ntvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.\nSúd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.\nOtázka vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), prípadne otázka nedostatku vecnej legitimácie je\notázkou právnou, čo znamená, že sa týka právneho posúdenia veci súdmi (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).\n32. Občiansky zákonník v ustanovení § 813 upravuje prechod práva poisteného proti inému na\nnáhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih),\nku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Pre obsah postihového práva poisťovateľa je\nurčujúci obsah právneho vzťahu medzi poisteným, ktorému poisťovateľ nahradil škodu, a osobou, ktorá\nspôsobila škodu. Predpokladom vzniku tohto práva je to, že poisťovateľ poskytol poistné plnenie a že\npoistený mal v tej dobe právo na náhradu škody, resp. iné obdobné právo, proti tomu, kto ju spôsobil.\nPostihový nárok poisťovateľa smeruje voči tretej osobe bez ohľadu na to, v akom právnom vzťahu bola\nk poistenému, ktorému poisťovateľ vyplatil na základe existujúceho poistenia majetku poistné plnenie.\nNa poisťovateľa prechádza právo poisteného len do výšky, do ktorej poskytol plnenie; výška poistného\nplnenia poisťovateľa predstavuje horný limit postihového nároku poisťovateľa.\n32.1. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď\npoistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení\no zodpovednosti za spôsobenie škody. Pokiaľ ide o prechod práva poisteného na náhradu škody\nvoči škodcovi na poistiteľa, tento prechod nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené\npodmienky tohto prechodu uvedené v citovanom ustanovení. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie\nškody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, ďalej musí ísť o škodu,\nza ktorú zodpovedá tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody, plnenie poistiteľa kryje\nplnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu a napokon veľmi dôležitou podmienkou prechodu práva na\nnáhradu škody na poistiteľa je aj to, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na\nnáhradu škody voči tretej osobe poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza\n\nprávo poisteného na náhradu škody na poistiteľa (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo\n157/2008 zo dňa 25.11.2008).\n33. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa\n30.03.2016 uzatvoril so spoločnosťou Služby a Správa s.r.o. poistnú zmluvu so začiatkom poistenia\ndňa 01.04.2016, na dobu neurčitú, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej\nzodpovednosti za škodu. Ako adresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový\ndom na adrese K. D. XXXX/XXX, XXX, XXX XX D.. Dňa 10.08.2017 došlo k poškodeniu strechy na\npoistenej nehnuteľnosti. Poistený nahlásil právnemu predchodcovi žalobcu poistnú udalosť a požiadal\no likvidáciu škody v zmysle poistnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.02.2018\noznámil poistenému, že v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou ukončil šetrenie poistnej udalosti\na stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02 eur. Výška škody bola vypočítaná na základe Znaleckého\nposudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., v zmysle poistného krytia\na rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody. Od celkového\npoistného plnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,- eur. Dňa 07.02.2018\nprávny predchodca žalobcu poukázal na účet spoločnosti Služby a Správa s.r.o. titulom poistného\nplnenia sumu 61.384,02 eur.\n34. Ako bolo uvedené vyššie, jednou zo základných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu\nškody voči škodcovi na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predovšetkým\nto, že musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej\nzmluvy. Súd v tomto smere považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každá škodová udalosť je zároveň aj\npoistnou udalosťou, s ktorou by bola spojená povinnosť poistiteľa plniť, nakoľko na to, aby mal poistený\nprávo na vyplatenie poistného plnenia z titulu vzniku škody na poistenej nehnuteľnosti, musia byť splnené\npodmienky podľa poistnej zmluvy.\nPrávne významnou skutočnosťou v tejto veci bolo preto v prvom rade posúdenie, či dňa 10.08.2017\ndošlo k škodovej udalosti v dôsledku niektorého z rizík definovaných v poistnej zmluve, vo Všeobecných\npoistných podmienkach, prípadne Superdoložke ProFi 2014, tvoriacich súčasť poistnej zmluvy.\nZ poistnej zmluvy vyplýva, že bytový dom, ktorý bol predmetom poistenia, bol poistený pre nasledovné\npoistné riziká: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP, superdoložka pre poistenie bytových domov\n2012. Pod poistné riziko „živel CELÝ“ spadalo aj poistné riziko víchrica. V poistnej zmluve je uvedené,\nže jej neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia\nVPP PPZ 14 a tiež Superdoložka ProFi 2014. V článku II., bode 4. je upravené vymedzenie poistnej\nudalosti tak, že poistnou udalosťou je udalosť uvedená v bode 1. až 3. tohto článku VPP PPZ 14,\ns ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. V článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 je uvedené\nvymedzenie poistného rizika víchrica tak, že víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické\npôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s a viac. Ak nie je táto rýchlosť\npre miesto škody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta\npoistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že\nškoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci,\nmohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. V zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bolo pre predmetný\nbytový dom, keďže bol poistený pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom\nvíchrica, dojednané rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci\npoistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce\nv mieste poistenia rýchlosť 60 km/hod., resp. 16,6 m/s a viac. Ak nie je v poistnej zmluve dojednané\ninak, maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie podľa tohto bodu je 1.000,- eur so\nspoluúčasťou 30,- eur.\n34.1. Súd v tomto smere na pojednávaní dňa 22.01.2024 podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku požiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k tomu, na základe akého\nustanovenia poistnej zmluvy, prípadne Všeobecných poistných podmienok v danom prípade poskytol\npoistenému poistné plnenie, teda na základe akých skutočností bola udalosť zo dňa 10.08.2017, pri\nktorej došlo k poškodeniu strechy bytového domu, posúdená ako poistná udalosť podľa predmetnej\npoistnej zmluvy. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2024 uviedol, že v danom\nprípade mal preukázanú existenciu poistného rizika (búrlivého vetra), vznik škody na poistenom bytovom\ndome a jej rozsah. Z tohto dôvodu vyhodnotil škodovú udalosť ako poistnú udalosť a poskytol poistné\nplnenie. Žalobca teda tvrdil, že pristúpil k poistnému plneniu titulom poistného rizika búrlivý vietor. Súd\nvšak tomuto tvrdeniu žalobcu neuveril, keďže takto tvrdená skutočnosť bola v rozpore so zisteným\n\nskutkovým stavom. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 10.08.2017 došlo ku škodovej udalosti na\npoistenej nehnuteľnosti vplyvom silného vetra. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle bodu 9. Superdoložky\nProFi 2014 bol pre prípad poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom\nbúrlivý vietor dojednaný maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie 1.000,- eur so\nspoluúčasťou 30,- eur. Podľa oznámenia zo dňa 02.02.2018 právny predchodca žalobcu v súvislosti\ns predmetnou poistnou udalosťou stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02 eur s tým, že výška škody\nbola vypočítaná na základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou\nEXPERTA, s.r.o., v zmysle poistného krytia a rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou\nvyhotovenou obhliadkou škody, pričom od celkového poistného plnenia bola odpočítaná zmluvne\ndohodnutá spoluúčasť vo výške 100,- eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že takto poskytnutý rozsah\npoistného plnenia korešponduje s rozsahom poistenia dojednaným v poistnej zmluve pre prípad\npoistného rizika víchrica (článok II., bod. 2. poistnej zmluvy), keďže v prípade poistného rizika búrlivý\nvietor výrazne prekračuje dojednaný maximálny limit poistného plnenia a tiež aj dojednanú spoluúčasť.\nTomuto záveru svedčí aj obsah samotného súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom,\nkde sa výslovne uvádza, že k poškodeniu strechy bytového domu došlo vplyvom víchrice. Na základe\nuvedeného tak mal súd za to, že poisťovateľ v danom prípade poskytol v zmysle poistnej zmluvy poistné\nplnenie z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom – víchricou.\nZistenie, že išlo o víchricu preukazuje aj Meteorologický posudok č. 451/2018 zo dňa 03.07.2018,\nvypracovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom, z ktorého vyplýva, že v období 9.-10.08.2017\nv brázde nízkeho tlaku vzduchu sa nad Nemeckom, Rakúskom a Českom vlnil studený front. Pred\nním prúdil do našej oblasti veľmi teplý tropický vzduch od juhu. V období 9.-10.08.2017 dosiahol\nv oblasti mesta D. vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 93 km/h (10.08.2017). V konaním tak bolo\npreukázané, že prúdenie vzduchu v čase poškodenia strechy bolo až 93 km/h, čo je podľa Beauforttovej\nstupnice silná víchrica, ktorá vyvracia stromy a spôsobuje väčšie škody na stavbách. V zmysle článku\nXIV., bod 7. VPP PPZ 14 sa víchricou na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty\nvzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s (t.j. 74,88 km/h) a viac, čo teda v danom prípade bolo\nsplnené. Na základe uvedeného tak súd uzavrel, že škodová udalosť zo dňa 10.08.2017, pri ktorej\ndošlo k poškodeniu strechy na poistenej nehnuteľnosti je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, čím\npovažoval za splnenú jednu zo základných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody\nna poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n34.2. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď\npoistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení\no zodpovednosti za spôsobenie škody. Poistná udalosť však môže byť zapríčinená aj objektívnou\nudalosťou (napr. prírodnou udalosťou, povodňou, zemetrasením, zosuvom pôdy a pod.) a vtedy\naplikácia § 813 ods. 1 neprichádza do úvahy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kedy súd ustálil, že\npoisťovateľ pristúpil k poistnému plneniu z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným\nnebezpečenstvom – víchricou, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia\nustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď víchrica je prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku\nktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody akoukoľvek treťou osobou. V tomto prípade teda\npoistná udalosť zo dňa 10.08.2017 (poškodenie strechy poisteného bytového domu vplyvom víchrice)\nbola zapríčinená objektívnou udalosťou, na základe čoho súd dospel k záveru, že neboli splnené\nzákonné podmienky prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa (nebola naplnená\npodmienka spôsobenia poistnej udalosti treťou osobou), a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným\nsubjektom domáhať sa nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka.\n34.3. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného prednesu uviedol, že rozhodnutie súdu o tom, že\nv prípade poistnej udalosti zo dňa 10.08.2017 to bol výlučne vietor o rýchlosti 93 km/h, ktorý spôsobil\nvznik škody, by žalobca nevnímal ako spravodlivé. K tomuto súd uvádza, že zo zistených skutočností\nvyplýva, že samotný právny predchodca žalobcu evidentne posúdil víchricu ako výlučnú príčinu vzniku\nškody, keďže pristúpil k poskytnutiu poistného plnenia v celom rozsahu v zmysle poistnej zmluvy, nakoľko\nv opačnom prípade súdu nebolo zrejmé, na základe čoho by poisťovateľ ustálil svoju povinnosť plniť.\nŽalobca v priebehu konania rozporoval tvrdenia žalovaných o tom, že sa jednalo o víchricu o konkrétnej\nsile vetra a zároveň tvrdil, že nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu striech na iných stavbách\nv okolí. Za tejto situácie článok XIV., bod 7. VPP PPZ 14 potom vyžadoval pre to, aby mal poistený právo\nna vyplatenie poisteného plnenia z titulu poistného rizika víchrica, zo strany poisteného preukázanie, že\nškoda pri bezchybnom stave poistenej budovy mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Pokiaľ právny\npredchodca žalobcu pristúpil k poistnému plneniu, možno tak predpokladať, že táto skutočnosť mu bola\n\nzo strany poisteného riadne preukázaná. Súd zároveň v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť,\nže právny predchodca žalobcu už v štádiu likvidácie predmetnej poistnej udalosti a poskytnutia poistného\nplnenia mal k dispozícii Znalecký posudok č. 5/2018, vypracovaný znaleckou organizáciou EXPERTA,\ns.r.o., na základe ktorého určil výšku poistného plnenia a z ktorého záverov následne v súvislosti\ns predmetnou poistnou udalosťou vyvodzoval zodpovednosť žalovaných za spôsobenú škodu v tomto\nkonaní.\n35. Žalobca v žalobe vo vzťahu k ním uplatnenému nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka\ndôvodil závermi Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA,\ns.r.o., v zmysle ktorých boli zistené nedostatky projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným\n1/ a tiež bolo konštatované, že zhotoviteľ strechy vyhotovil strechu, ktorá nebola schopná odolávať\nzaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Tým\npodľa žalobcu došlo k určeniu príčiny vzniku poistnej udalosti ako aj určeniu zodpovedných subjektov.\nŽalobca teda tvrdil, že k poškodeniu strechy došlo z dôvodu, že strecha nebola zhotovená riadne.\nK tomuto súd uvádza, že pokiaľ by vychádzal z takto žalobcom tvrdených skutočností, teda, že príčinou\nvzniku škody v danom prípade nebola víchrica, ale konštrukčná vada strechy, rovnako by musel dospieť\nk záveru o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody\nna poistiteľa podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Ako už súd opakovane uviedol, jednou zo základných\npodmienok tohto prechodu je predovšetkým to, že musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku,\nktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. V prípade, že by k poškodeniu strechy bytového\ndomu došlo z dôvodu, že strecha nebola zhotovená riadne, teda nie vplyvom víchrice, daná situácia by\nnespadala pod poistné krytie v zmysle poistnej zmluvy (predmetný bytový dom nebol poistený pre prípad\njeho poškodenia v dôsledku konštrukčnej vady stavby), a preto by škodovú udalosť zo dňa 10.08.2017\nnebolo možné vyhodnotiť ako poistnú udalosť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy.\n36. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2024 uviedol, že počas likvidácie poistnej\nudalosti vyšlo najavo, že k vzniku škody došlo v dôsledku silného vetra, ale aj v dôsledku viacerých\npochybení oboch žalovaných pri zhotovovaní stavby bytového domu. Zároveň však žalobca žiadnym\nspôsobom neuviedol mieru, akou sa tieto ním tvrdené skutočnosti podieľali na vzniku škody. Vykonaným\ndokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou\nzo dňa 10.08.2017 poskytol poistenému poistné plnenie vo výške celej vzniknutej škody vyčíslenej\nna základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o.,\nzníženej len o dohodnutú spoluúčasť, čiže vo výške 61.384,02 eur a následne si náhradu celej takto\nvyplatenej sumy uplatnil podanou žalobou voči žalovaným. V priebehu konania žalobca tvrdil viaceré\npríčiny vzniku škody, pričom zároveň žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v akom rozsahu bola vyčíslená\nškoda spôsobená víchricou ako objektívnou udalosťou, za ktorej vznik nemožno pričítať zavinenie\nžiadnej tretej osobe, a v akom rozsahu sa na vzniku vyčíslenej škody mali podieľať žalovaní. Uvedená\nskutočnosť pritom už sama o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby, bez potreby zaoberať sa\nsplnením jednotlivých zákonných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa,\nvrátane otázky prípadnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaných, čo by bolo za danej situácie\nnadbytočné a v konečnom dôsledku tak aj nehospodárne. Prechod práva na náhradu škody z poisteného\nna poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je totiž limitovaný nielen výškou plnenia,\nktoré poistiteľ vyplatil poistenému, ale aj rozsahom výšky škody, ktorú je zodpovedný subjekt (žalovaný)\npovinný uhradiť.\n37. Sumarizujúc vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\no preukázaní, že na neho prešiel nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu\nv celom rozsahu zamietol.\n38. Súd nevykonal žalovaným 1/ navrhnuté dokazovanie výsluchom stavbyvedúceho a znalca I. A. E. C.,\nK., keďže vzhľadom na záver o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, považoval\ntakto navrhnuté dokazovanie za nadbytočné. Pokiaľ ide o žalovaným 1/ navrhnuté dokazovanie\nvýsluchom stavbyvedúceho, súd v tomto prípade navyše nepovažoval návrh na vykonanie dokazovania\nza riadne špecifikovaný, určitý, keď súdu nebolo ani zrejmé, akú konkrétnu osobu by v tomto smere mal\nvypočuť, čo už bolo samo o sebe tiež dôvodom pre nevyhovenie takto uplatnenému návrhu.\n39. Záverom súd zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry (por. napr. uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004) súd nemusí dať odpoveď na všetky\n\notázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov uvádzaných stranou. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo\nstrany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené, kedy\nsúd dospel k záveru o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, sa súd s ďalšou\nargumentáciou strán, okrem iného tiež s námietkou premlčania nároku vznesenou žalovaným 1/, ktorá\nje vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal.\n40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez\nnávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n41. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,\nteda podľa úspešnosti žalovaných v spore a žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí mali v konaní plný\núspech, priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške týchto trov bude v súlade\ns ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný\nsúd Malacky.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v\nakom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§\n363, § 364 Civilného sporového poriadku).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cob/150/2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "guid": "065d66db-f3f1-4314-968a-e75cb35ebf8b:66d7d6cb-f623-40f9-a30c-cfdbc090f619", "datum": "2025-09-24", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}