Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/59/2023 z 24. 2. 2025 Citácia: uznesenie Okresného súdu Malacky z 24. februára 2025, sp. zn. 27C/59/2023, ECLI:SK:OSMA:2025:1623201532.4 Okresný súd Malacky | 27C/59/2023 | ECLI:SK:OSMA:2025:1623201532.4 | 2025-02-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 61 CSP, § 62 CSP, § 161 ods. 1 CSP, § 161 ods. 2 CSP, OZ, § 7 ods. 1 OZ, § 7 ods. 2 OZ, CSP, § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90dd757c-768e-457b-8328-1c83c0515fe0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2025:1623201532.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Malacky 27C/59/2023 1623201532 24. 02. 2025 JUDr. Katarína Zaťková ECLI:SK:OSMA:2025:1623201532.4 Uznesenie Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1/ RESIDE s. r. o., IČO: 46 958 886, A. B. XX/XX, C., 2/ SiteINVEST s.r.o., IČO: 36 845 701, Hlavná 70, Stupava, zastúpení: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 47 454 831, Kutlíkova 17, Bratislava a 3/ D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, A. B. XX/X, proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/XX, C., 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. X, C., 3/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, K., o zriadenie vecného bremena, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania. III. Súd v r a c i a žalobcom súdny poplatok za žalobu v sume 89,50 Eur, a to prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov Slovenská pošta a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky osobne do podateľne súdu dňa 11.07.2023, doplnenou podaním súdu doručeným dňa 04.03.2024 sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena (zriadenie práva cesty). 2. S podaním žaloby je spojená poplatková povinnosť podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ktorú si žalobcovia splnili dňa 26.07.2023, keď zaplatili súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur. 3. Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že žalovaná 1/ zomrela dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred začatím konania. Uvedenú skutočnosť má súd preukázanú z elektronickej lustrácie v Registri obyvateľov SR. 4. Súd uznesením č.k. 27C/59/2023-68 zo dňa 11.07.2024 vyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby predložením plnej moci oprávňujúcej právneho zástupcu na zastupovanie žalobcu 3/. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 02.08.2024, uvedený nedostatok až do vydania tohto uznesenia nebol odstránený. 5. Dňa 13.08.2024 bolo súdu doručené jednak späťvzatie žaloby žalobcami 1/ a 2/, zastúpenými právnym zástupcom, ako aj späťvzatie žaloby žalobcom 3/ v celom rozsahu. Obe späťvzatia boli odôvodnené tým, že v priebehu súdneho konania prišlo zo strany žalovaných k uzavretiu dohody so žalobcami na mimosúdnom riešení sporu a žalovaní pristúpili k uzatvoreniu kúpnopredajných zmlúv, na základe ktorých došlo k prevedeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena, na žalobcu 3/. 6. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd vyhlási fyzickú osobu vyhlásia za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 11. Medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, ktoré spôsobujú, že súd musí konanie zastaviť, patrí aj nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu (civilno-procesná subjektivita). Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Podmienka procesnej subjektivity patrí medzi základné procesné podmienky konania, ktorých existenciu je súd povinný skúmať aj bez návrhu (ex offo). 12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť. 13. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 14. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 15. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní, s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzali žalobcovia žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu. 16. Žalovaná 1/ E. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX, čím stratila spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj procesnú subjektivitu už pred začatím konania. Nakoľko však súd na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu konanie zastavil, o zastavení konania voči žalovanej 1/ osobitne nerozhodoval. 17. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Žalobcovia v späťvzatí žiadali priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, ktorí zavinili podanie žaloby, nakoľko svojim postojom dali dôvod, aby sa žalobcovia uchýlili k podaniu žaloby. Súd v tejto súvislosti uvádza, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. 20. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napríklad v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Nerozhoduje teda, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme návrh späť (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/304/2018-101 zo dňa 30.12.2019). 21. Predmetom konania v danej veci bolo zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemkom vo vlastníctve žalovaných v prospech pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Správanie žalovaných po podaní žaloby nepokrylo obsah petitu žaloby. K späťvzatiu žaloby tak nedošlo z dôvodu, že by žalovaní splnili to, čoho sa žalobcovia žalobou domáhali, avšak z dôvodu mimosúdnej dohody strán, výsledkom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na žalobcu 3/. Súd je toho názoru, že uzatvorenie mimosúdnej dohody je výsledkom iniciatívy oboch strán sporu a teda nie je možné zavinenie za zastavenie konania pričítať žiadnej zo strán sporu. V danom prípade preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 22. Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 23. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 24. Podľa § 11 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor. 25. Keďže súd konanie zastavil, podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona o súdnych poplatkoch. vrátil žalobcom krátený súdny poplatok za žalobu o sumu 10 Eur, teda im vrátil súdny poplatok v celkovej sume 89,50 Eur (99,50 Eur – 10 Eur). Realizáciu vrátenia kráteného súdneho poplatku vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ centrálneho systému evidencie poplatkov - Slovenská pošta a.s.. Poučenie: Proti výrokom I. a II. uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti výroku III. uznesenia nie je prípustné odvolanie.