Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9Ps/1/2025 z 16. 9. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Malacky z 16. septembra 2025, sp. zn. 9Ps/1/2025, ECLI:SK:OSMA:2025:1625200078.5 Okresný súd Malacky | 9Ps/1/2025 | ECLI:SK:OSMA:2025:1625200078.5 | 2025-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3bf6855-ba5c-4f9d-a8c5-f9ea98ec6efa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2025:1625200078.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Malacky 9Ps/1/2025 1625200078 16. 09. 2025 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2025:1625200078.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený procesným opatrovníkom mestom Malacky, o návrhu E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zast. F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/X, D., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto rozhodol: Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý: - nakladať so svojím majetkom - hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, právami či inými majetkovými hodnotami, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony, - vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám, - rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu, - rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti a o mieste svojho pobytu, - udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky. Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, miesta jeho pobytu, nakladania s jeho majetkom a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Dňa 13.01.2025 podal navrhovateľ na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho brata (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnil tým, že vyšetrovaný trpí viacerými ochoreniami. Vyšetrovaný po páde utrpel úraz hlavy, pričom prišlo k subdurálnemu krvácaniu po úraze a rozvinul sa mu pravostranný epizáchvat. Podľa lekárskej správy vyšetrovaný nie je schopný sa o seba postarať, tak fyzicky ako i psychicky. Nevie čítať, písať, podpísať sa, nerozumie tlačenému textu. Diagnóza a stav nie je prechodného charakteru, v dôsledku diagnóz nie je schopný robiť právne úkony vo vzťahu k tretím osobám tak, aby si uvedomoval následky svojho konania. Nie je schopný zabezpečovať si svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život, nie je schopný nakladať so svojim majetkom, nie je schopný nakladať s peniazmi v hodnote vyššej než 20 EUR, nie je spôsobilý samostatne konať voči tretím osobám, vstupovať do akýchkoľvek zmluvných záväzkov a posúdiť následky svojho konania, nie je schopný rozhodovať o úkonoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu. Vyšetrovaný nie je zdravotne vitálny už od narodenia, trpí mozgovou obrnou. Pri cisárskom reze mu bol poškodený mozog. Od narodenia si vyžadoval špeciálnu starostlivosť od rodičov. Navrhovateľ je jediný žijúci príbuzný vyšetrovaného, denne sa o neho stará, žijú spolu v jednej domácnosti. V čase podania návrhu sa vyšetrovaný nachádza v nemocnici I., spočiatku mal sondu, stravu prijímal vnútrožilne, následne mu jedlo mixovali, teraz prijíma stravu normálne. Momentálne je ležiaci, potrebuje rehabilitovať, je výrazne schudnutý, má močový vývod, neustále sa u neho objavujú epileptické záchvaty, kedy ho pracovníci nemocnice musia priväzovať k posteli, nakoľko si vytrhával vývody, chcel odísť a podobne. Tohto času sa navrhovateľ obáva aj o to, aby vyšetrovaný nič nepodpísal, nevie čítať a nerád, by aby sa niečo zlé stalo. Vyšetrovaný nie je schopný sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba, svoje zdravie, výživu, nie je schopný sa zastupovať voči tretím osobám a ani spravovať svoj majetok. Keďže s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovenie opatrovníka, navrhovateľ za opatrovníka pre vyšetrovaného navrhol ustanoviť seba. 2. Procesný opatrovník sa v podaní doručenom súdu dňa 17.03.2025 písomne vyjadril, že s návrhom na obmedzenie spôsobilosti a ustanovením navrhovateľa za opatrovníka súhlasí. 3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie vzhliadnutím vyšetrovaného, výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: prepúšťacia správa Nemocnice I., a.s. zo dňa 28.11.2024, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav. 4. Z prepúšťacej správy Nemocnice I., a.s. zo dňa 28.11.2024 súd zistil, že vyšetrovanému boli diagnistikované: subdurálne krvácanie po úraze, akútna respiračná insuficiencia, kóma, iný status epilepticus, hypokaliémia, artériová hypertenzia 1 st. ESC/ESH s vysokým pripočítateľným rizikom, bližšie neurčený pád, poúrazový opuch mozgu, dysfágia – ťažký stupeň, globálna afázia až mutizmus. V čase prepustenia z nemocnice mal vyšetrovaný ťažko narušenú komunikačnú schopnosť vo všetkých rovinách, mal výrazne obmedzený príjem stravy, vyšetrovanému bola odporúčaná intenzívna rehabilitácia. 5. Súd v zmysle § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vzhľadom na zdravotný stav vyšetrovaného upustil od jeho výsluchu. Súd pristúpil k tomu, že dňa 27.06.2025 vzhliadol vyšetrovaného v zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytuje vyšetrovanému starostlivosť. Vyšetrovaný bol privezený na invalidnom vozíku, nadviazal očný kontakt a komunikoval. Vedel kto je jeho brat a súhlasil s tým, aby mu bol ustanovený za opatrovníka. Vyšetrovaný nevedel uviesť koľko má rokov, ani dátum narodenia, nespomínal si, kde chodil do školy. Neschopnosť spomenúť si ho rozrušovala. Uviedol, že mu chutí jesť a že brat ho chodí navštevovať. 6. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 10/2025 zo dňa 19.05.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaný je od mladosti invalidizovaný. Má ukončené základné vzdelanie, občas pracoval brigádnicky, žil v spoločnej domácnosti s bratom. 18.11.2024 spadol, utrpel úraz hlavy s vnútrolebečným krvácaním, bol nutný neurochirurgický zásah, následne bol problém s prebúdzaním do bdelého stavu. U pacienta pretrvávala kvalitatívna porucha vedomia, objavil sa epileptický záchvat, postupne mobilizovaný, chôdzu zvládal v aparáte s pomocou. V závere znaleckého posudku znalkyňa na položené otázky súdu uviedla, že vyšetrovaný od detstva trpel detskou mozgovou obrnou. V súčasnosti po úraze 18.11.2024 s krvácaním do mozgu a nutnou neurochirurgickou intervenciou na oslabenom teréne sa rozvinul organický psychosyndróm. Toto ochorenie možno považovať za ochorenie trvalého charakteru. Prognóza tohto ochorenia vzhľadom na pôvodné poškodenie CNS, vek a priebeh terajšieho ochorenia (nedokonalé prebúdzanie, dlhšie pretrvávanie kvalitatívnej poruchy vedomia, epileptickú aktivitu) je neistá. Liečbou je možné dosiahnuť čiastočné zlepšenie zdravotného stavu, ale nie úplné vyliečenie. Vyšetrovaný nie je v súčasnej dobe schopný obstarávať si sám svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými organizáciami, nie je schopný robiť uvážené rozhodnutia a porozumieť dôsledkom svojho konania pri nakladaní so svojím majetkom. Je možné mu umožniť disponovanie s menšou hotovosťou vo forme vreckového, ktorého výška je na zvážení súdu, prípadne po dohode s opatrovníkom. Vyšetrovaný nie je v stave porozumieť významu tohto konania a pochopiť význam rozhodnutia súdu. Znalkyňa odporučila vzhliadnutie vyšetrovaného v zariadení sociálnej starostlivosti. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. 7. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že bol za bratom naposledy v nedeľu. Aktuálne je vyšetrovaný už ležiaci. Jeho stav je premenlivý, niekedy sa s ním dá komunikovať, inokedy rozpráva z cesty. Z jeho pohľadu vyšetrovaný nerozumie vôbec peniazom. Ešte aj pred úrazom za neho všetko vybavovali iní. Nechodil na nákupy a hodnote peňazí nechápal. Navrhovateľ je jeho najbližšou rodinou, všetko vybavuje. K majetku vyšetrovaného uviedol, že majú spolu v podielovom spoluvlastníctve dom, zdedený po rodičoch. On je dôchodca. Navrhovateľ preberá za vyšetrovaného invalidný dôchodok v hotovosti s tým, že za zariadenie ešte navrhovateľ dopláca, keďže dôchodok je 475 Eur. Za zariadenie platí cca 600 Eur mesačne, avšak stávalo sa, že tam jeho brat rozbil okno alebo niečo iné poškodil a vtedy musel navrhovateľ zaplatiť aj 800 Eur. Tiež mu platí 100 Eur rehabilitácie. C. J. J. A. I. vybral z dôvodu, že je problém zohnať iné zariadenie. 8. Prokurátor sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom súhlasí, keďže sú na základe vykonaného dokazovania splnené hmotnoprávne podmienky na obmedzenie spôsobilosti. Rovnako súhlasil, aby bol navrhovateľ ustanovený za opatrovníka. 9. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 10. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. 11. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1). 12. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 13. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 14. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 15. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 16. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. 17. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. 18. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 19. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 20. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. 21. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. 22. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. 23. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964). 24. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia (porovnaj nález ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012). 25. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). 26. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovaného v spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyšetrovaný trpí duševnou poruchou – organický psyhosyndróm, pričom tento stav nie je len prechodný a prognóza vývoja tejto duševnej poruchy je neistá a táto porucha, je takého charakteru a závažnosti, že zakladá dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd považoval za nevyhnutné obmedziť vyšetrovaného v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu vyšetrovanému. Je v záujme vyšetrovaného, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovanie jeho ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. K stanoveniu určitého vreckového súd nepristúpil s ohľadom na skutočnosti, ktoré uvádzal pri výsluch navrhovateľa, ako aj stav vyšetrovaného, ktorý sa skôr zhoršuje, pričom nie je možné predpokladať, že by aj reálne došlo zo strany vyšetrovaného k využívaniu vreckového hoci v minimálnej výške, keď ide o osobu plne odkázanú na starostlivosť a dohľad inej osoby. Je zároveň potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovaného, aby za neho opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jeho umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jeho bydliska. 27. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba blízka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné, aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať. 28. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľa – brata vyšetrovaného, ktorý s ustanovením do tejto funkcie súhlasil. Starostlivosť o vyšetrovaného zabezpečuje aktuálne zariadenie sociálnych služieb, v ktorom navrhovateľ vyšetrovaného navštevuje a zabezpečuje všetko potrebné. Navrhovateľ je na výkon tejto funkcie spôsobilý a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v najlepšom záujme vyšetrovaného tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jeho potreby a dôstojné podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12. každého roka. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania. na Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.