Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 34Pc/11/2025 z 30. 9. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Malacky z 30. septembra 2025, sp. zn. 34Pc/11/2025, ECLI:SK:OSMA:2025:1625200701.1 Okresný súd Malacky | 34Pc/11/2025 | ECLI:SK:OSMA:2025:1625200701.1 | 2025-09-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: ZoR, § 1 ods. 1 ZoR, § 1 ods. 2 ZoR, § 18 ZoR, § 19 ods. 1 ZoR, § 22 ZoR, § 23 ods. 1 ZoR, § 23 ods. 2 ZoR, § 23 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec76a73e-385f-4dfa-bc18-0075f550b78e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2025:1625200701.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Malacky 34Pc/11/2025 1625200701 30. 09. 2025 JUDr. Lucia Dlugolinská ECLI:SK:OSMA:2025:1625200701.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Luciou Dlugolinskou, v konaní navrhovateľky - manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXXXX/XXX, F. a manžela: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, F., o rozvod manželstva, takto rozhodol: Súd manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v F. a manžela B. B., nar. XX.XX.XXXX v H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.04.2025 domáhala rozvodu manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX J. F., u oboch manželov sa jedná o druhé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Uviedla, že manželstvo uzatvorili v roku 1998 po niekoľkoročnom vzťahu a spolužití. Manželstvo bol roky harmonické, pokojné a vyrovnané a plnilo svoju funkciu a účel. Ich vzťah bol založený na vzájomnej láske a porozumení. Nemali vážnejšie nezhody, všetko bolo v poriadku. Manžel zabezpečoval rodinu finančne, ona sa starala o deti a chod domácnosti. Postupom času sa však z ich vzťahu vytratila láska, empatia a záujem o potreby a pocity toho druhého. Napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, nepotrebujú tráviť spolu čas, nemajú žiadne spoločné aktivity a záujmy. Už veľmi dávno sa odcudzili a nie sú si vzájomne oporou. Hoci spolu ako tak komunikujú, nerobia si napriek, ich vzťahy sú vlažné. Je možné, že do takéhoto stavu sa dostane mnoho manželstiev. Pokiaľ to vyhovuje obidvom a necítia potrebu niečo riešiť a zmeniť, je to v poriadku. Pre ňu je však toto spolužitie dlhodobo stresujúce a neúnosné. V súčasnosti žijú ich deti ešte s nimi v spoločnej domácnosti, ale po ich osamostatnení bude zvládanie takéhoto nefunkčného manželstva pre ňu ťažšie. Keďže medzi nimi došlo k trvalému citovému odcudzeniu, ukončeniu spoločného intímneho života a k rozvratu ich vzťahov, manželstvo neplní svoju funkciu. Podľa názoru navrhovateľky nemá zmysel v ňom pokračovať. Je zrejmé, že ich manželstvo je iba formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí už k sebe nič necítia a nedá sa očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. K návrhu pripojila sobášny list a rodné listy plnoletých detí. 2. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 07.07.2025 uviedol, že je pre neho ťažké sa vyjadriť k doručenému návrhu na rozvod manželstva, pretože text návrhu neuvádza okrem nič nedokazujúcich bonmotov ,,odcudzenie“ a ,,strata empatie“ a ,,rozvrat vzťahu“ nič podstatné, čo by malo viesť k rozpadu vzťahu a manželstva. S manželkou zdieľajú spoločný život skoro 40 rokov a keďže je súčasťou tohto príbehu, takémuto vyjadreniu nerozumie. Nebude komentovať zjavný nedostatok a závažnosť podaných informácií a poznatkov v návrhu, či už z dôvodu povrchnosti alebo inej súvislosti a rovnako si nenárokuje právo hodnotiť, či takéto vyjadrenie je postačujúce na úradné a právne riešenie takej spoločenský dôležitý inštitúcie ako je manželstvo. Potvrdil, že zabezpečoval nadštandardne rodinu v rokoch 1992 až 2025, uviedol, že v rokoch 1992 až 2002 mal trvalé zamestnanie, podnikanie a trénerstvo, v rokoch 2003 až 2010 podnikal, čo bola jeho jediná náplň a v rokoch 2011 až 2022 podnikal a poberal starobný dôchodok, v rokoch 2023 až 2025 poberá starobný dôchodok. Úmyselne neuvádza kvázi ,,spoločné“ finančné príjmy, aby nepôsobili neférovo, pretože akékoľvek výdavky vždy uznal a rešpektoval. Uvedený podiel manželky (výchova detí + chod v domácnosti) samozrejme plne potvrdzuje a oceňuje a pridáva k tomu aj starostlivosť o jej ťažko chorých rodičov, ale s výhradou potreby špecifikovať fázy obdobia spolužitia. Deti končili základnú školu v roku 1999 a 2004, potom boli na strednej, následne obaja začali vysokoškolské štúdium, ktoré ani jeden z nich z rôznych dôvodov nedokončil. Rozhodne nesúhlasí s poslednou vetou prvého odstavca, že v tejto fáze obdobia sa postupne zo vzťahu vytratila láska, empatia a záujem o potreby toho druhého. Také vyjadrenie je mimo realitu a rozhodne to neplatilo pre uvádzané obdobie ich vzťahu. Považuje za dôležité uviesť začiatky ich spolužitia, zoznámili sa na spoločnom pracovisku v druhej polovici 80 rokov. Po roztržke s prvým manželom v septembri 1992 (z bytu odsťahoval kompletný nábytok) sa na krátky čas nasťahovali do jeho bytu na adrese G. X, kde prakticky bez zariadenia zotrvali až do novembra 1992, odkedy aj na prosby ťažko chorej manželkinej mamy začali bývať na adrese rodičovského domu D. K. L. XX. To samozrejme obnášalo kompletné zariadenie bytu a plné zabezpečenie chodu v domácnosti, pretože v marci 1993 sa im narodil syn L., následne o päť rokov v roku 1998 aj druhý syn B.. Druhý odstavec podania uvádza, že aj keď žili v spoločnej domácnosti, netrávili spolu čas a nemali spoločné záujmy. To je v takomto podaní veľmi klamlivé tvrdenie, pretože v čase bývania v rodičovskom dome na adrese D. K. L. (1992-2016) neboli medzi nimi skoro žiadne a určite nie podstatné problémy, ktoré by poškodzovali manželský zväzok. To sa dá veľmi jednoducho dochádzať (dovolenky, vzťahy s priateľmi, nákupy v Rakúsku, rodinné väzby). Do tohto obdobia treba uviesť neúspešné vysokoškolské štúdium L. a následne jeho práca iba z domu (SZČO) s malým príjmom a dokončenie strednej školy druhého syna B.. Táto podstatná etapa ich spoločného života bola výrazne poznamenaná jeho pracovným vyťažením, pretože profesia analytika a tiež aj programátora, vyžadovala patričné časové nasadenie a v snahe finančne zabezpečiť rodinu strávil pri počítači 8 až 12 hodín denne, v začiatkoch, kedy musel kombinovať trvale zamestnanie a aj podnikanie sa k tomu pridal aj pobyt mimo na pracovisku, či u klientov. Musí ale zdôrazniť, že takýto stav bol s pochopením plne tolerovaný a v podstate s absolútnou istotou sa dá tvrdiť, že vtedy zásadne nedochádzalo k popisovanému odcudzeniu, či strate empatie, ale k vytvoreniu určitého vzťahového štandardu, ktorý síce nebol dokonalý, ale mal veľmi ďaleko od rozvratu manželstva. V roku 2016 sa vďaka snahe manželky podarilo predať polovicu rodičovského domu a následne kúpiť v L. samostatný rodinný dom, kde sa presťahovali, zároveň bol mladší syn prijatý na vysokú školu v Brne, kde sa mu zabezpečilo bývanie v súkromí. Prvé dva-tri roky ich spolužitie pokračovalo v podobnom, ak nie rovnakom duchu, ale podstatne obťažnejšie po intímnej stránke, keďže starší syn bol neustále doma, vplyv malo nové prostredie, strata priateľov a navyše keďže bol od roku 2008 na starobnom dôchodku, jeho podnikanie sa sústredilo na prácu doma za počítačom aj vo väčšom časovom rozsahu ako predtým. Kvôli chrápaniu sa dobrovoľne odsťahoval zo spálne do samostatnej izby na prízemí a manželka postupne začala mať problém s ich intímnym vzťahom, čo vyvrcholilo návratom druhého syna po neúspešnom štúdiu v Brne, ktorý rovnako ako starší pracoval iba z domu. Postupne všetky intímnosti manželka odmietala a keďže on má veľmi ďaleko k vynucovaniu si vzťahu, zostali síce bez intimity, ale v ostatných súčastiach manželského vzťahu sa nič nezmenilo, nedospeli k žiadnemu rozvratu vzťahu, či k strate vzájomného rešpektu a tak to trvá už viac ako päť rokov. Manželka si postupne nachádzala svoje záujmy, postupne ho z nich vynechávala, neskôr to boli viac dňové výlety a naposledy už aj dovolenka pri mori, o ktorej sa dozvedel až krátko pred odchodom, napriek tomu rešpektoval jej rozhodnutia bez výčitiek. Uviedol tiež jeho postoj k spoločnému spolužitiu. Kým ešte mal zákazky, tak samostatnú existenciu nejako nevnímal, nikdy sa vážne nehádali, vždy sa navzájom rešpektovali, ak prišla návšteva, boli komunikatívni. Vždy rešpektoval manželkinu dôslednú starostlivosť o domácnosť aj o záhradu. Spočiatku večeri trávili vo väčšine pri televízore, postupom času mali rôzny názor na programy, čo ich fakticky rozdelilo, ale nebral to ako odlúčenie, ale skôr ako druh osobnej slobody. Že spolu nikam nechodili bral z dôverou (niekoľkokrát prehlásila, že nemá nikoho), ako jej právo, nikdy sa nesnažil to kompenzovať, sám chodil maximálne iba raz za mesiac na pivo z bývalými kolegami. Ísť na dovolenku, či návštevu jeho rodiny čo nieslo problém brať so sebou zvieratá a tam to aj končilo. K jeho postoju je treba pripočítať aj jeho vekovú kategóriu, keďže sa blíži k osemdesiatke a aj keď fyzicky aj zdravotne je v poriadku, predsa len predstavu a idealizovanie stavu vzťahu treba relativizovať a postaviť do inej roviny, ako tomu bolo pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi. S plnou zodpovednosťou a presvedčením uvádza, že manželku by určite neopustil a rovnako ani nezanedbal starostlivosť a náklady na život. Jeho finančný podiel na domácnosť je okolo 900,- Eur mesačne, posiela manželke 400,- Eur, platí internet, vývoz žumpy, ostala na ňom starostlivosť o ich auto, pretože manželka dostala na užívanie nové auto od svojho najstaršieho syna a využíva ho výhradne ona. Záverom uviedol, že rozhodne nesúhlasí s takto podaným návrhom na rozvod manželstva, pretože si nie je vedomý ,,odcudzenia“ sa manželke a ohradzuje sa voči tvrdeniam že došlo ,,k trvalému rozvratu ich vzťahov“ a ,,manželstvo neplní svoju funkciu“, považuje ich za falošné zavádzanie. Robí v podstate všetko, čo primerané a dobre fungujúce spolužitie vyžaduje, potrebu intimity z jeho strany určite pociťuje rovnako. Keď manželka prišla s myšlienkou na rozvod, žiadal od nej, aby uviedla problémy, či dôvody, na ktorých má podiel viny, žiaľbohu dodnes sa tak nestalo a ani v tomto návrhu sa ich nedozvedel. Jeho extrémnym gestom dôvery bolo po prepísanie domu iba na ňu, čo pre neho znamená dôveru, je dobrovoľný bezdomovec, napriek tomu, že má významný podiel na kúpe všetkého zariadenia do domu (D. K. L., aj v L.), čo síce je prirodzené, keďže finančne zabezpečoval rodinu, ale rozsah podielu je rozhodne významne odlišný, čo sa dá veľmi ľahko dokázať, pretože v zmysle podnikania má veľmi podrobnú bilanciu (príjmov, výdavkov za podnikanie, výdavkov na domácnosť, nákupy a spolužitie, ako aj všetky ostatné náklady). Z uvedených faktov vyplýva, že v prípade rozvodu manželstva by ostal prakticky na ulici, čo by vzhľadom na vek a významný podiel na budovaní spoločného života bolo značne nespravodlivé. Vzhľadom na skutočnosť, že okrem niekoľko všeobecných fabulácií, podaný návrh neobsahuje žiadny relevantný dôkaz o ,,rozvrate súčasného vzťahu“, dokonca z neho ani nie je jasné, o aké dôvody by sa malo jednať, dôrazne žiada zrušenie tohto bezdôvodného podania, respektíve žiada o preverenie relevantných faktov na báze odborného posudku, či právnej skutočnosti. Manželstvo chápe ako dôležitú spoločenskú inštitúciu, ktorá sa nedá zrušiť iba na základe osobných pocitov. 3. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, vyjadrením manžela a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to sobášnym listom a rodnými listami plnoletých detí. Manžel navrhol vykonanie znaleckého dokazovania psychiatrom, aby posúdil, či sú dôvody, ktoré manželka uvádza adekvátne. Súd považoval vykonanie uvedeného dôkazu za nehospodárne a navyše nadbytočné, keď posúdenie adekvátnosti dôvodov na rozvod manželstva je úlohou súdu a navyše súd nemal dôvod pochybovať o psychickom zdraví navrhovateľky. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. 4. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že s manželom naďalej žijú v spoločnej domácnosti spolu s dvoma dospelými deťmi. V domácnosti sa nevyhľadávajú, nestretávajú, len keď sa náhodou míňajú a pri obede. Stále varí obedy pre celú rodinu. Už 8 rokov spia oddelene, každý má svoju spálňu, intímne sa nestýkajú už asi 7 rokov. S manželom netrávia spolu žiaden čas, nemajú žiadne spoločné aktivity. Iného partnera nemá. Nemajú spoločný účet, ani nikdy nemali, manžel jej dá 400,- Eur mesačne na domácnosť. Z jej strany obnova manželského spolužitia neprichádza do úvahy, snahu zo strany manžela o nápravu ich vzťahu nevidí. Postupne ich vzťahy ochladli, manžel má k nej vlažný vzťah, aj k deťom, a to jej vadí. Vníma to takto asi 5 rokov, do korony spolu aspoň nakupovali, potom už ani to, žijú pod jednou strechou ako spolubývajúci. Myšlienku na rozvod má v hlave už niekoľko rokov, ale nevedela sa k tomu odhodlať. Pred podaním návrhu svoje výhrady manželovi komunikovala, ale manžel to nebral vážne, myslel, že sú to len jej bláznivé reči. Na otázku čo plánuje do budúcnosti uviedla, že v budúcnosti plánuje predať dom a každý z manželov si pôjde svojou cestou. Teraz sa manžel hrá na bezdomovca, ale svoj byt, ktorý vlastnil, keď sa nasťahovali do domu v jej vlastníctve, daroval svojej dcére z prvého manželstva. K manželovi cíti neprekonateľný odpor, aj s ohľadom na svoje vlastné zdravie sa chce rozviesť. Nevidí zmysel v odďaľovaní tohto rozhodnutia, veľa rokov sa k tomuto odhodlávala. Uviedla, že chápe manželov postoj, že je z toho rozladený, lebo nečakal, že sa niečo také môže stať a poukázala na to, že sám nevedel ani opísať (počas výsluchu), ako spoločne fungujú. Poukázala aj na to, že manžel sa ani so svojou prvou rodinou nestretáva, napriek tomu, že poukazuje na dôležitosť rodiny, chodí len na krstiny. 5. Manžel pri výsluchu uviedol, že manželstvo trvá asi 30 rokov, nemyslí si, že je medzi nimi zlý vzťah, nebráni sa komunikácii. Nemá dojem, že by sa izoloval, ani to s deťmi nie je pravda. Podľa neho manželka uvádza len všeobecné dôvody, niekto jej dal takýto vzor návrhu, uvádza podľa neho klamstvá. Návrh rozsudku považuje za dehonestujúci. Dlhodobo veľa pracoval, z izby sa odsťahoval pre chrápanie. Je stále doma, nikam nechodí, čo sa týka spoločných chvíľ, ešte pred 5 rokmi spolu pozerali TV, už spolu nepozerajú, preferuje iné programy, ako manželka. Aktivity spolu s manželkou neuvádza. Na otázku sudkyne, čo spolu s manželkou robia, manžel opakovanie uviedol: neuvádzam. Ďalej uviedol, že každé narodeniny aj meniny manželke gratuluje, ona mu nedá ani pusu, intímne sa dlhodobo nestýkajú. Keď sa chce manželky dotknúť, tvári sa, ako keby mal neliečiteľnú chorobu. Do mája 2025 mal zato, že ich vzťah je relatívne v poriadku. Následne prišiel návrh na rozvod, manželka mu nevedela vysvetliť dôvody, prečo sa chce rozviesť. V prípade rozvodu manželstva zostane bez bývania, nakoľko dom vlastní manželka. Ďalej uviedol, že vzťah považuje za funkčný z dôvodu zotrvačnosti. So svojou prvou rodinou sa stretáva, majú vynikajúci vzťah. 6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 14. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností. 15. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia. 16. Súd sa na pojednávaní v súlade s ust. § 96 Civilného mimosporového poriadku pokúsil o zmierenie manželov. Navrhovateľka na rozdiel od manžela nemala záujem na vykonaní akýchkoľvek krokov k záchrane manželstva, účasť na manželskej poradni výslovne odmietala a na rozvode manželstva trvala. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemá možnosť účasť manželov (účastníkov konania) na manželskej poradni či mediácii vynucovať. 17. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 17.10.1998. Z manželstva pochádzajú 2 plnoleté deti, jedná sa teda o manželstvo, pri ktorom nebolo potrebné pri rozhodovaní prihliadať na záujem maloletých detí. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že manželia naďalej žijú v spoločnej domácnosti v dome, ktorý je vo vlastníctve manželky. Manželia sa niekoľko rokov intímne nestýkajú, manželka výslovne deklarovala svoj nezáujem o intímny život s manželom. Manželia dlhodobo užívajú oddelené spálne. Hospodária systémom príspevku manžela na domácnosť v sume 400,- Eur mesačne. Komunikácia manželov je značne obmedzená, netrávia spolu žiaden voľný čas, nemajú spoločné záujmy a aktivity. Manželka ich vzťah v súčasnosti vníma ako vzťah dvoch spolubývajúcich, pričom jej dlhodobo prekáža citová vlažnosť manžela voči nej a ich spoločným deťom a pociťuje, že postupne vo vzťahu došlo k vzájomnému odcudzeniu manželov a ich vzájomné spolužitie sama vníma ako dlhodobo stresujúce a neúnosné. Súd má za to, že za takéhoto stavu nemôže byť napĺňaný zákonom stanovený účel manželstva, ktorým je vytváranie harmonického a trvalého životného spoločenstva. 18. Súd skúmal, či ide medzi manželmi o narušenie vzťahov dočasné, alebo trvalé, pričom dospel k záveru, že ide o dlhodobú záležitosť s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni, vytráca sa tu zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. Navrhovateľka svoj postoj počas konania napriek nesúhlasu manžela s rozvodom vyjadrila jednoznačne, počas konania ho nezmenila a zotrvala na návrhu, pričom s ohľadom na jej tvrdenie, že o rozvode manželstva uvažuje už niekoľko rokov, jej rozhodnutie nemožno hodnotiť ako unáhlené. 19. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil neuspokojenie citových potrieb manželky a z toho plynúce odcudzenie manželov, čo môže byť nepochybne takou príčinou, ktorá má za následok rozpad manželstva, ako je tomu aj v danom prípade. Manželkou uvádzané tvrdenia, že manžel k nej je citovo vlažný manžel odmietal a spochybňoval, požadoval dokonca preskúmanie týchto manželkou uvádzaných dôvodov znaleckým dokazovaním, z čoho je zrejmé, že on sám situáciu takto nevníma, čo však neznamená, že tieto pocity manželka neprežíva. Sama uviedla, že snahu zo strany manžela o nápravu ich vzťahu nevidí, o čom nemá súd vzhľadom na postoj manžela dôvod pochybovať. Vo vzájomnom vzťahu a manželskom zväzku totiž nestačí, keď tento vzťah považuje za funkčný len jeden z manželov a už vôbec nemožno manželstvo označiť za funkčné len z dôvodu zotrvačnosti, ako to pri svojej výpovedi opísal manžel. Manžel sa zároveň v značnej časti svojich vyjadrení venoval najmä hospodáreniu rodiny počas manželstva, pričom považuje za nespravodlivé vzhľadom na svoj vklad, že by v prípade rozvodu manželstva zostal bez bývania. Súd má za to, že len samotné majetkové zabezpečenie manžela nie je relevantným dôvodom na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva a prinútenie manželky zotrvať vo zväzku, ktorý ona sama považuje za nefunkčný. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore so svojou vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa a neplní si tak svoje funkcie. 20. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva, pretože manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že nemôže plniť svoj zákonný účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, neplní svoje funkcie, nenapĺňajú sa v ňom práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine a zároveň s ohľadom na postoj navrhovateľky, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za daného stavu nemožno očakávať, že by prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva viedlo k obnoveniu manželského spolužitia. Súd preto dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je potrebné vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviedol, a to napriek prejavenému nesúhlasu manžela navrhovateľky. 21. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keď nebol daný dôvod rozhodnúť o trovách konania iným spôsobom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania. na Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.