Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 9Ps/9/2025 z 18. 11. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Malacky z 18. novembra 2025, sp. zn. 9Ps/9/2025, ECLI:SK:OSMA:2025:1625201019.3 Okresný súd Malacky | 9Ps/9/2025 | ECLI:SK:OSMA:2025:1625201019.3 | 2025-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 10 ods. 2 OZ, § 27 ods. 2 OZ, § 27 ods. 3 OZ, CMP, § 231 CMP, § 239 CMP, § 243 CMP, § 244 CMP, § 248 ods. 1 CMP, § 248 ods. 2 CMP, § 272 CMP, § 274 ods. 2 CMP, § 275 CMP, § 277 ods. 1 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/344c1c1e-b4dc-466e-9532-762f059de9bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2025:1625201019.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Malacky 9Ps/9/2025 1625201019 18. 11. 2025 JUDr. Jana Kurnotová ECLI:SK:OSMA:2025:1625201019.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zast. procesným opatrovníkom mestom Stupava, o návrhu D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, C., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto rozhodol: Súd obmedzuje A. A., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý rozhodovať vo veciach ústavnej psychiatrickej zdravotnej starostlivosti o svoju osobu. Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. A., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony. Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. A., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Dňa 14.05.2025 podala navrhovateľka na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho synovca (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnila tým, že zdravotný stav a spôsob života vyšetrovaného spôsobuje, že nie je schopný si zabezpečovať sám svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život a v dôsledku závislosti na alkohole nie je schopný si uvedomiť následky svojho konania. Nie je schopný nakladať so svojim majetkom, samostatne konať voči tretím osobám a vstupovať do akýchkoľvek zmluvných záväzkov. Vyšetrovanému zomrela dňa XX.XX.XXXX mama. Od vtedy žije s priateľom z A., ktorý nemá trvalý pobyt. Keď si vypijú, tak sa navzájom bijú a vykrikujú. Keďže bývajú v bytovke, obyvatelia často volajú políciu pre porušovanie domového poriadku. Chodí tam aj RZP a vyšetrovaný vždy odmieta prevoz. Bol prijatý do psychiatrickej nemocnice na protialkoholické liečenie, ale liečbu odmietol a odtiaľ odišiel. Je dlhodobo PN, nakoľko jeho psychika je vo veľmi zlom stave. Nemá peniaze a začal v obchodoch brať alkohol. Navrhovateľka má obavy, že by mohol prísť o byt alebo ho prepísať na priateľa, ktorý ho na to navádza. Navrhla, aby súd ponechal vyšetrovanému disponovanie s finančnou hotovosťou 20 Eur jednorázovo a maximálne do sumy 100 Eur mesačne. Keďže s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovenie opatrovníka, navrhovateľka za opatrovníka pre vyšetrovaného navrhla ustanoviť seba. 2. Vyšetrovaný sa k návrhu dňa 20.06.2025 písomne vyjadril s tým, že súhlasí, aby navrhovateľka bola jeho opatrovníčka a zastupovala ho v právnych veciach. 3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie, výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: potvrdenie o hospitalizácii, prepúšťacia správa psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 06.12.2024, lustrácia navrhovateľky a vyšetrovaného v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, v registri trestov a v registri priestupkov, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav. 4. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni vyšetrovaný bol zamestnaný v TESCO STORES SR, a.s. do 31.07.2025 a aktuálne je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 785,90 Eur. Podľa lustrácií nemá záznam v registri trestov a má 7 záznamov v registri priestupkov, 1 na úseku cestnej premávky z roku 2021 a ďalších 6 v roku 2025 opakovane za rušenie nočného kľudu, proti občianskemu spolunažívaniu - hádky s partnerom, vrátane fyz. napadnutia a raz za drobnú krádež. 5. Podľa vykonaných lustrácií navrhovateľka nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov. 6. Z prepúšťacej správy psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 06.12.2024 súd zistil, že vyšetrovaný bol prijatý na psychiatrickú kliniku na základe prevozu RZP. Pri vyšetrení udával, že sa ambulantne lieči u psychiatra, je dlhodobo liečený na arteriálnu hypertenziu a má problémy s pečeňou. Vyšetrovanému bola diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu – syndróm závislosti a syndróm abstinenčný a adaptačná porucha. Vyšetrovanému bola nastavená medikamentózna psychiatrická liečba a bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. 7. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 28/2025 zo dňa 05.09.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaný trpí cirhózou pečene a neliečenou žltačkou typu C. Čo sa týka vzdelania je vyučený čašník – kuchár, 15 rokov pracoval v Tescu, toho času je evidovaný na úrade práce. Pri vyšetrení udával, že ho bolia nohy, nemôže chodiť, má modriny na tvári po páde na WC. Má partnera, s ktorým, keď si vypijú, tak sa niekedy pobijú. Piť alkohol začal po smrti matky, najprv to bolo pivo, potom becherovka. Prezentoval, že sa chce dať dokopy, ale na liečenie nechce ísť, keďže sú na klinike štyria na izbe. Pri vyšetrení znalkyňa pozorovala neistú chôdzu, ataktickú na širokej báze, na tvári obojstranné hematómy okolo očí, krvný výron v pravom oku a nažltlé spojovky. Reč vyšetrovaného bola pomalého tempa, vnímanie bez porúch, nálada prázdna, emotivita degradovaná, labilná, kritičnosť a úsudok narušené. Vyšetrovaný bol bez motivácie k liečbe a abstinencii. V dôsledku mnohoročnej, dennej konzumácii alkoholu je u vyšetrovaného prítomná plne rozvinutá závislosť od alkoholu v terminálnom štádiu s neschopnosťou akejkoľvek abstinencie aj krátkodobej, osobnostná degradácia, depravácia, úpadok intelektu, pamäťové a intelektové schopnosti zhoršené. Osobnosť vyšetrovaného je degradovaná so známkami organického poškodenia centrálneho nervového systému. V závere znaleckého posudku znalkyňa na položené otázky súdu uviedla, že vyšetrovaný trpí závislosťou od alkoholu v terminálnom štádiu s vážnymi somatoneurologickými dôsledkami. Podmienkou zlepšenia zdravotného stavu je protialkoholická liečba, najlepšie ústavná a dlhodobá, kvalitná abstinencia. Duševná porucha v pravom slova zmysle nebola u vyšetrovaného zistená. Prognózu vývoja ochorenia hodnotila znalkyňa ako infaustnú, k zlepšeniu je možné dospieť komplexnou protialkoholickou liečbou, najlepšie ústavnou formou a dlhodobou abstinenciou. Vyšetrovaný si uvedomuje zdravotné dôsledky závislosti, ale nedáva ich do súvisu so svojou závislosťou, je nekritický, závislosť bagatelizuje, pitie primitívne racionalizuje, motivácia k liečbe a abstinencii u neho absentuje. V aktuálnom štádiu ochorenia už nie je schopný samostatnej existencie, vyžaduje dohľad a pomoc pri bežných životných situáciách. Vyšetrovaný nie je schopný obstarávať svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými organizáciami, vyšetrovaný nie je schopný nakladať so svojím majetkom, v obmedzenej miere dokáže disponovať limitovanou finančnou hotovosťou vo forme vreckového, vyšetrovaný je v stave porozumieť významu tohto konania len v obmedzenej miere. Vyšetrovaného je možné v súdnom konaní vypočuť. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, no konštatovala, že prišiel „iný človek“, ako v čase keď ho vyšetrovala. Podľa všetkého momentálne abstinuje. V čase vyšetrenia znalkyňou bol chudší, žltý, mal rozsiahle hematómy na tvári. Takmer nevedel chodiť, čo je príznakom porušenia periférneho nervového systému. Komunikácia bola nekvalitná. Nie celkom chápal zmysel vyšetrenia, hoci spolupracoval. V tom čase bol aj krátko hospitalizovaný. Došlo k nemu k abstinenčnému stavu, čo je príznak poškodenia CNS. V čase vyšetrenia vyzeral zle, znalkyňa si myslela, že zomrie skôr, ako bude pojednávanie. Podľa znalkyne u vyšetrovaného ide už o zmenenú osobnosť, citové vyprázdnenie. Osobnosť je depravovaná, degradovaná a organicky zmenená. Vnímanie reality je skreslené. K svojmu stavu je nedostatočne kritický. Sporná je motivácia k abstinencii a liečbe. Ak od vyšetrenia cca 2 mesiace abstinoval, ide o krátku dobu. Je potrebné, aby absolvoval dlhodobejšiu liečbu a aby na to dohliadol opatrovník s tým, že o dĺžke liečby rozhodujú lekári. Čo sa týka majetkových dispozícii hrozí, že by mohol byť ovplyvnený, zneužitý, mohol by sa pripraviť o majetok. Všeobecne sa má za to, že cca 5 rokov abstinencie sa považuje za takú dobu, keď sa telo a psychika dostatočne zregeneruje. Po dlhšej dobe abstinencie možno požiadať o navrátenie spôsobilosti. Na otázku prokurátora k obmedzeniu v oblasti rozhodovania o zdravotnej starostlivosti uviedla, že postačuje obmedzenie v časti psychiatrickej starostlivosti, v iných veciach je predpoklad, že by to zvládol. 8. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že matka priateľa jej synovca - vyšetrovaného jej povedala, aby predal byt a kúpili s jej synom iný. Bála sa preto, že by bol vyšetrovaný schopný byt prepísať, či predať. Priateľovi synovca nedôveruje. Jej sestra má kartu vyšetrovaného, kde vidí ako hospodária. Napr. im prišla v piatok dávka a za pár dní tam mali už len 10 Eur. Dokopy platby má 320 Eur, nevie čo spravili so zvyškom. Úvery pláca po 10 Eur. Nevedia hospodáriť s peniazmi. Vyšetrovaný jej uvádzal, že už v práci nevládze. Dal sa vypísať na PN a počas tohto roka začal veľmi piť. Volali jej i susedia, že sa tam spolu s jeho priateľom bijú, kričia. Stále tam chodia policajti. Navrhovateľka sa mu snažila vybaviť hospitalizáciu v Pezinku. Bol už aj prijatý, no v tom momente si to rozmyslel a odišiel. Následne tam bol opäť privezený, ale hospitalizáciu odmietal. Ďalej uvádzala, že s ním je každý deň v kontakte. So sestrou mu nosia navarené jedlo. Je vidieť, že posledný mesiac prestal piť, tiež mu začalo chutiť jesť. Pribral a vyzerá lepšie, vtedy bol naozaj celý žltý. Začal sa aj viac hýbať, čo mu prospelo. Na otázku prokurátora doplnila, že o jeho úveroch cca vo výške 4000 Eur vie, lebo boli spolu v banke, tam im povedali aj o výške splátky 10 Eur, čo nesplatí ani do konca života. Mal aj úvery z nebankoviek, aby to mohol vyplatiť navrhovateľka zabezpečila, aby predal auto. Vyjadrila obavu, že takto bude bezdomovec. Účty za byt a správcovi si platí sám. 9. Vyšetrovaný na pojednávaní vypovedal, že začal viacej piť, keď sa zhoršil jeho matke zdravotný stav, každodenne začal požívať alkohol. Je to niečo vyše roka dozadu. Predtým pil len príležitostne. Teraz si len niekedy dá pivo, 2 mesiace abstinuje. Bol raz hospitalizovaný pár hodín v Pezinku a dva týždne na Mickiewičovej. Odmietol ústavnú liečbu alkoholizmu, je však ochotný chodiť ambulantne. Teraz poberá dávku v nezamestnanosti, z ktorej si platí všetky účty. Má tiež nejaké úvery. Od leta žije so svojím partnerom v byte po jeho mame, ktorý by mal zdediť. Dedičské konanie zatiaľ nie je ukončené. Policajti boli k nim do domácnosti privolávaní kvôli hádkam, ktorými rušili susedov. S navrhovateľkou má dobrý vzťah, je to sestra jeho mamy. Bývajú kúsok od seba, pomáha mu vybavovať veci. U svojej psychiatričky MUDr. Lenerovej už dlho nebol, možno naposledy v januári. Nemá už takú túžbu, čo sa týka alkoholu. Užíva lieky na pečeň. Na kontrole však už dlhšie nebol. Na otázku prokurátorky doplnil, že dávku poberá vo výške 700 Eur, platí úver cca 150 Eur, elektrinu, plyn, nájomné a telefón. Jeho partner je na invalidnom dôchodku, na nákladoch sa nepodieľa, nosí však stravu od mamy. Uvádzal, že nemá nedoplatky a veci si platí cez internetbanking. Na otázku súdu ohľadne prevodu bytu uviedol, že byt by na nikoho nepreviedol. Jeho partner mu o tom nič nehovoril. Výpoveď z práce dal, lebo bol v zlom stave a veľa pil. 10. Zástupkyňa procesného opatrovníka vyšetrovaného na pojednávaní uviedla, že vyšetrovaného osobne dlhodobo pozná, posledné 2 roky sa jeho stav zhoršil, bol aj zbitý, teraz už vyzerá lepšie. Súhlasil s obmedzením vyšetrovaného vo veciach rozhodovania o zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k psychiatrickej liečbe. 11. Prokurátor na pojednávaní uviedol, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony v navrhovanom rozsahu. Znalecký posudok, hoci je zásadným dôkazom, nie je jediným dôkazom v konaní. Vyšetrenie znalkyňou sa udialo za iných skutkových okolností. Sama znalkyňa uviedla, že teraz pred ňou sedí iný človek. Zjavne nejde o terminálne štádium. Keďže je u vyšetrovaného prítomný syndróm závislosti, je dôvod na obmedzenie vyšetrovaného vo veciach rozhodovania o zdravotnej starostlivosti v rozsahu ústavnej psychiatrickej liečby. 12. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 13. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. 14. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1). 15. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. 16. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. 17. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. 18. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne. 19. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. 20. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. 21. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. 22. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 23. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. 24. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu. 25. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. 26. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964). 27. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia (porovnaj nález ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012). 28. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). 29. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu spôsobilosti vyšetrovaného, avšak len v rozsahu rozhodovania vo veciach jeho ústavnej psychiatrickej zdravotnej starostlivosti, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyšetrovaný netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ale je u neho prítomná závislosť na alkohole. Sú môže obmedziť spôsobilosť na právne úkony aj v prípade nadmerného požívania alkoholických nápojov, ak tento stav spôsobuje, že je schopný robiť len niektoré právne úkony. Na základe vykonaných výsluchov súd ustálil, že stav vyšetrovaného sa od času, kedy bol vyšetrený znalkyňou, zlepšil, čo konštatovala aj samotná znalkyňa. Hoci nemožno ešte hovoriť o dlhodobej abstinencii, u vyšetrovaného badať zlepšenie zdravotného stavu, začal abstinovať a podľa názoru súdu do istej miery si uvedomil vážnosť svojho stavu a prehodnotil svoje doterajšie správanie. Závislosť na alkohole je možné dostať pod kontrolu a zlepšiť si zdravotný stav dlhodobou abstinenciou. Vyšetrovaný súhlasil s ambulantnou liečbou, túto neodmieta, negatívne sa však vyjadril k prípadnej ústavnej liečbe. Aj v minulosti ústavnú liečbu, hoci jeho stav bol skutočne vážny, odmietol. S ohľadom na uvedené, ak by u vyšetrovaného opätovne došlo k potrebe ústavnej psychiatrickej liečby a opäť by prepadol závislosti, je potrebné v jeho záujme zabezpečiť, aby túto liečbu aj podstúpil. Jeho stav abstinencie je skutočne ešte len krátky a riziko zlyhania príliš vysoké, pričom vyšetrovaný dokázal tak intenzívnym spôsobom v relatívne krátkom čase prepadnúť alkoholu, že fyzicky rýchlo upadal až bol odkázaný na starostlivosť inej osoby a znalkyňa dokonca po vyšetrení vyjadrila obavu, že nedožije ani do pojednávania. Je preto potrebné zabezpečiť, ak by v abstinencii zlyhal, aby mala opatrovníčka možnosť zasiahnuť a zabezpečiť jeho ústavnú psychiatrickú liečbu. 30. Vyšetrovaný momentálne začal abstinovať a z výsluchu vyplynulo, že si sám spravuje svoje záležitosti, čo potvrdila aj navrhovateľka. Plní si finančné záväzky, v súvislosti s bytom, ktorý užíva, spláca úvery a zabezpečuje si svoje životné potreby, pričom je v stave, kedy podľa názoru súdu neohrozuje seba ani iných. Vzhľadom na druh a stav ochorenia vyšetrovaného preto súd považoval za dôvodné obmedziť vyšetrovaného len v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti vo veciach poskytovania ústavnej psychiatrickej zdravotnej starostlivosti má poskytnúť ochranu vyšetrovanému v prípade, keď sa jeho zdravotný stav zhorší a bude odmietať ústavnú psychiatrickú liečbu. Je potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovaného v prípade porušenia abstinencie, aby za neho opatrovník mohol dať súhlas na podrobenie sa ústavnej protialkoholickej liečbe. 31. Napriek návrhu navrhovateľky a záverom znalkyne uvedeným v písomnom znaleckom posudku, teda súd nezistil dostatočný dôvod na obmedzenie vyšetrovaného aj v iných právnych úkonoch alebo v disponovaní so svojim majetkom. Širšie obmedzenie by za stavu zisteného ku ňu vyhlásenia rozhodnutia s ohľadom na výsluchmi preukázanú zmenu zdravotného stavu a správania vyšetrovaného bolo neprimerané, nie je v prípade vyšetrovaného aktuálne nevyhnutné a bolo by v rozpore s požiadavkou rešpektovania jeho ľudskej dôstojnosti. 32. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba blízka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné, aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať. 33. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku – tetu vyšetrovaného, ktorá s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. Rovnako vyšetrovaný s jej ustanovením súhlasil. Navrhovateľka je na výkon tejto funkcie spôsobilá, požíva dôveru vyšetrovaného a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v jeho najlepšom záujme. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12. každého roka. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty podanie odvolania. na Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.