Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/2/2023 z 25. 7. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Michalovce z 25. júla 2024, sp. zn. 10C/2/2023, ECLI:SK:OSMI:2024:8622201848.4
Okresný súd Michalovce | 10C/2/2023 | ECLI:SK:OSMI:2024:8622201848.4 | 2024-07-25 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98707c5f-4154-4f35-ac6f-d0cd436f5019
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2024:8622201848.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Michalovce
10C/2/2023
8622201848
25. 07. 2024
JUDr. Zdenko Švárny
ECLI:SK:OSMI:2024:8622201848.4

Uznesenie
Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, so
sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava proti žalovanému: PREMAKO a.s., IČO: 31 677 819, so sídlom
A., XXX XX B. C., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Barbora Holíková, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Staré Grunty 162, IČO: 36 863 971, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I./ Žalovaný j e p o v i n n ý bezodkladne po doručení tohto uznesenia natrvalo odstrániť betónové
bariéry z nakladacej rampy nachádzajúcej sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce umiestnenej na
pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060/1 zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území B. C..
II./ Žalovaný j e p o v i n n ý odo dňa doručenia tohto uznesenia strpieť užívanie nakladacej rampy
a ostatných prvkov železničnej infraštruktúry nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce,
ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe ŽSR, umiestnených na pozemkoch parc. C-KN č.
5818/6 a parcely č. C-KN 2060/1 zapísaných na L V č. XXXX v katastrálnom území B. C., železničnými
podnikmi, s ktorými má žalobca platne uzatvorenú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre, vrátane
ich zmluvných subdodávateľov, a to za účelom vykonávania nakládky, prekládky alebo vykládky tovarov
v súvislosti s vykonávaním dopravných služieb a dopravy na dráhach, až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej tunajším súdom pod sp.zn.25C/128/2022.
III./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 100 % nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2022 z Okresného súdu Svidník sa žalobca domáhal
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil :
a) žalovanému povinnosť bezodkladne po doručení tohto uznesenia natrvalo odstrániť betónové bariéry
z nakladacej rampy nachádzajúcej sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce umiestnenej na pozemkoch
parc. C- KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060 zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území B. C.,
b) uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie nakladacej rampy a ostatných prvkov železničnej
infraštruktúry nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe ŽSR, umiestnených na pozemkoch parc. C- KN č. 5818/6 a parcely č. C- KN 2060/1,
zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území B. C., železničnými podnikmi, s ktorými má žalobca
platne uzatvorenú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre, vrátane ich zmluvných subdodávateľov,
a to za účelom vykonávania nakládky, prekládky alebo vykládky tovarov v súvislosti s vykonávaním
dopravných služieb a dopravy na dráhach.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že bol zriadený na základe zákona č. 253/1993 Z. z. o Železniciach
Slovenskej republiky. Poukázal pritom na ustanovenia §1 ods.2 uvedeného zákona: ,,Železnice
zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a
požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností." V zmysle ustanovenia §2 ods. l písm. a) je základným
predmetom činnosti železníc o.i.:
bod 1/ prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu,
bod 2.2/ výstavba, úpravy a údržba železničných dráh a lanových dráh, vrátane zariadení ekologického
charakteru; bod 2.10. prekládka tovarov, prevažovanie koľajových vozidiel a zmena prepravnej úpravy
prepravovaných tovarov pri zmene rozchodu železníc,
bod 3/ prevádzkovanie dopravy na dráhe na účely - 3.1 výstavby, úprav a údržby železničných dráh a
lanových dráh, 3.2 poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných
prepravných služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe.
3. Tiež uviedol, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 písm. b) zákona R 513/2009 Z.z. o dráhach
v znení neskorších predpisov je žalobca manažérom infraštruktúry a prevádzkovateľom dráhy na
základe Zmluvy č. 8/C300/2017 o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 v znení
všetkých jej dodatkov, ktorá bola uzatvorená s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorej účinnosť bola
dodatkom č. 14 predĺžená do 30.12.2022. Na základe zmlúv o prístupe k železničnej infraštruktúre
uzavretých s jednotlivými železničnými podnikmi poskytuje železničným podnikom prístup k železničnej
infraštruktúre, pričom niektoré zo železničných podnikov poskytujú služby vo verejnom záujme. Žalobca
ako manažér infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry - dopravná cesta, vykládková,
nakládková a prekládková koľaj ( vlečka), prístupová cesta k ŽI, elektrické káble, zariadenia na rozvod
elektrického prúdu, osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné v zmysle prílohy
č. 12a písm. b) Zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach.
4. Žalovaný je vlastníkom pozemku - parc. C-KN č. 5818/6 nachádzajúcom sa v kat. úz. B. C., druh
pozemku: ostatná plocha zapísanom na LV č. XXXX a pozemku parc. C-KN č. 2060/1, druh pozemku:
zastavaná plocha nachádzajúcom sa v kat. úz. B. C. zapísanom na LV č. XXXX, na ktorých s nachádza
nakladacia rampa, ktorá je ako už bolo vyššie uvedené súčasťou železničnej infraštruktúry.
5. Novelou zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach - ustanovením § 6a vzniklo žalobcovi od 01.02.2014 k
uvedeným pozemkom zákonné vecné bremeno, obsahom ktorého je užívanie, výkon správy, údržby,
opráv a rekonštrukcie stavieb a zabezpečenie prístupu k nim. Uvedené vecné bremeno si dal žalobca
zapísať - záznamom do katastra nehnuteľností svojim podaním dna 25.10.2022.
6. V zmysle ustanovenia § 38 ods.1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach má žalobca ako manažér
infraštruktúry podpísanú so spoločnosťou - Železničná spoločnosť Cago Slovakia, a.s. so sídlom
Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921 Zmluvu č. 21/2011 o prístupe k železničnej
infraštruktúre ( ďalej iba „Zmluva o prístupe k ŽI"). ZSSK Cargo, a.s. je spoločnosť, ktorá o.i. zabezpečuje
prevádzkovanie dopravy na dráhe - celoštátne a regionálne dráhy, za účelom prepravy nákladu (vecí)
v nákladnej doprave, prevádzkovanie dopravy na dráhe - vlečke (na základe jednotlivých licencií) a
manipuláciu s tovarom, prekládka, nakládka, vykládka vagónov. Žalobca je správcom majetku štátu železničnej infraštruktúry nachádzajúcej sa v prekládkovej stanici žst. Maťovce, slúžiace na nakládku,
vykládku a prekládku tovaru a to: nakladacej rampy v dĺžke 596 m; koľaje č. 301 š; 302š; 303š; 304š;
306š; la; lb;2a;4a.
7. Na základe oznámenia od spoločnosti ZSSK CARGO a následnej kontrole zamestnancami žalobcu
zistil žalobca, že žalovaný dňa 15.11.2022 umiestnil na nakladaciu rampu betónové bariéry, ktorými
zabránil / znemožnil prístup prekládkovým mechanizmom na nakladaciu rampu subdodávateľom
spoločnosti ZSSK CARGO, a.s. Následne dňa 30.11.2022 žalovaný umiestnil tieto betónové bariéry
aj na druhú stranu nakladacej rampy, čím úplne znemožnil prístup k nakladacej rampe a k činnosti,
ktorá je tam vykonávaná - prekládka tovaru. Žalovaný listom zo dňa 01.12.2022 zakázal zamestnancom
subdodávateľa ZSSK Cargo,a.s. vstup, prejazd a prechod cez parcelu č. 2060/1, na ktorej je umiestnená
predmetná nakladacia rampa. Týmto konaním žalovaného došlo k bezprecedentnému obmedzeniu
práv žalobcu spočívajúcom v práve užívania nehnuteľností v zmysle ustanovenia §6a zákona NRSR
č. 513/2009 Z.z o dráhach v znení neskorších predpisov; k znemožneniu plnenia si zákonom (č.
513/2009 Z.z. o dráhach) stanovených povinnosti žalobcu - § 38 ods. l Zákona o dráhach, §4
ods.3 Zákona o dráhach, § 34 ods.5 písm. b ) Zákona o dráhach, ako aj k znemožneniu/porušeniu

riadneho plnenia záväzkov zo strany žalobcu, vyplývajúcich mu zo Zmluvy č. 21/2011 o prístupe k
železničnej infraštruktúre uzatvorenej so spoločnosťou ZSSK Cargo Slovakia, a.s., a to zabezpečenie
prístupu železničným podnikom k predmetnej časti železničnej infraštruktúry a obmedzenie výkonu
práv železničného podniku na používanie železničnej infraštruktúry za účelom realizácie dopravných
služieb. Následkom takéhoto nezákonného obmedzenia a zásahu do práv žalobcu, je žalobca vystavený
nebezpečenstvu vzniku škody značného rozsahu nie len na železničnej infraštruktúre, ale aj z titulu
neplnenia si zmluvne dohodnutých záväzkov.
8. S poukazom na tieto opísané skutočnosti žalobca uviedol, že jediným efektívnym riešením tejto
bezprecedentnej situácie je vydanie autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým uloží žalovanému
povinnosť vydaním neodkladného opatrenia v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 písm. d) CSP tak,
že žalovanému uloží povinnosti v znení : a) „Žalovaný je povinný bezodkladne po doručení tohto
uznesenia natrvalo odstrániť betónové bariéry z nakladacej rampy nachádzajúcej sa v prekládkovej
stanici ŽST Maťovce umiestnenej na pozemkoch parc. C- KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060
zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. C.“; b) „Žalovaný je povinný
odo dňa doručenia tohto uznesenia strpieť užívanie nakladacej rampy a ostatných prvkov železničnej
infraštruktúry nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici ŽST Maťovce, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe ŽSR , umiestnených na pozemkoch parc. C- KN č. 5818/6 a parcely č. C- KN 2060/1
zapísaných na L V č. XXXX v katastrálnom území B. C., železničnými podnikmi, s ktorými má žalobca
platne uzatvorenú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre, vrátane ich zmluvných subdodávateľov,
a to za účelom vykonávania nakládky, prekládky alebo vykládky tovarov v súvislosti s vykonávaním
dopravných služieb a dopravy na dráhach.“
9. Žalobca zároveň predložil na osvedčenie svojich tvrdení listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise
a to: nasledovné listinné dôkazy, a to - výpis z LV č. XXXX, k.ú. B. C., zmluvu č. 8/C300/2017 o
prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017 - 2021 v znení všetkých jej dodatkov, návrh na
záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 25.10.2022 spolu s prílohami, zmluva č. 21/2011 o prístupe
k ŽI, výpis z dlhodobého hmotného majetku žalobcu, situačná mapa prekládkovej stanice Maťovce,
fotodokumentácia, úradný záznam PZ Čierna nad Tisou, odd. Železničnej polície zo dňa 16.11.2022;
28.11.2022; 07.12.2022 a 08.12.2022, list žalovaného zo dňa 01.12.2022, Dodatok č. 14 k zmluve č. 8/
C300/2017 o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017 - 2021, jednotlivé zmluvy o prístupe
k železničnej infraštruktúry.
10. Na základe predložených listín a skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel s tým, že vo veci vydal uznesenie pod č. 10C/3/2023-55 zo
dňa 11.1.2023 v zmysle podaného návrhu bod. I/ a bod II/ s určením až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej vedenej tunajším súdom pod sp.zn. 25C/128/2022. V bode III./ Priznal žalobcovi
voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
11. Voči tomuto uzneseniu bolo zo strany žalovaného podané odvolanie zo dňa 31.1.2023. Uznesením
Krajského súdu Košice č. 5Co/111/2023-118 zo dňa 30.6.2023 bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho
súdu.
12. Tunajší súd nanovo uznesením č.k. 10C/2/2023-128 zo dňa 14.11.2023 vo veci rozhodol tak,
že zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vydaným vyšším
súdnym úradníkom (výrok II.).
13. V odôvodnení uznesenia poukázal na argumentáciu žalobcu - navrhovateľa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, že žalobca bol zriadený na základe zákona č. 253/1993 Z.z. o Železniciach
SR, na odkaz žalobcu na znenie § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a) bod 1.1., bod 2.2., bod 2.10., bod 3., 3.1,
3.2., na znenie § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, v znení neskorších predpisov
a na tvrdenie, že:
- žalobca je manažérom infraštruktúry a prevádzkovateľom dráhy na základe Zmluvy č. 8/C300/2017 o
prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 v znení jej dodatkov, ktorá bola uzatvorená

s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská republika, ktorej účinnosť bola dodatkom č.
14 predĺžená do 30.12.2022,
- žalobca poskytuje prístup k železničnej infraštruktúre železničným podnikom na základe zmlúv o
prístupe k železničnej infraštruktúre uzavretých s jednotlivými železničnými podnikmi, pričom niektoré
zo železničných podnikov poskytujú služby vo verejnom záujme,
- žalobca ako manažér infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry - dopravná cesta,
vykládková, nakládková a prekládková koľaj (vlečka), prístupová cesta k Ž1, elektrické káble, zariadenia
na rozvod elektrického prúdu, osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné, v
zmysle prílohy č. 12a písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach,
- žalovaný je vlastníkom pozemku parc. C-KN č. 5818/6, ostatná plocha, zapísaný na LV č. XXXX, kat.
úz. B. C., a pozemku parc. C-KN č. 2060/1, zastavaná plocha, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. B. C.,
na ktorých sa nachádza nakladacia rampa, ktorá je súčasťou železničnej infraštruktúry.
14. Tiež uviedol, že úlohou žalobcu ( navrhovateľa ) je vysvetliť, aká obava súvisí s tým - ktorým zákazom,
resp. povinnosťou, uloženia ktorej sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením. Konštatoval,
že: „Novelou zák. č. 513/2009 Z. z. o dráhach, ustanovením § 6a, malo vzniknúť vlastníkovi stavby
železničnej dráhy od 1.2.2014 k pozemkom, na ktorých sa nachádza nakladacia rampa - nachádzajúca
sa pozemku vo vlastníctve žalovaného parc. CK-N č. XXXX/X na LV č. XXXX, kat. úz. B. C., a parc.
CK-N č. 2060/1 na LV č. XXXX kat. úz. B. C., zákonné vecné bremeno, obsahom ktorého je užívanie,
výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb a zabezpečenie prístupu k nim. Táto nakladacia
rampa sa nachádza v prekládkovej stanici ŽST Maťovce, slúžiacej na nakládku, vykládku a prekládku
tovaru. Toto vecné bremeno si dal žalobca zapísať záznamom do katastra nehnuteľnosti podaním dňa
25.10.2022. Okresný úrad, Odbor katastrálny prerušil konanie o zázname do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, ktoré konanie je vedené tunajším súdom pod sp.zn. 25C/128/2022. Podľa
§ 38 ods. 1 zák. č. 513/20019 Z.z. o dráhach, má žalobca ako manažér infraštruktúry podpísanú
so spoločnosťou Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Drieňová 24,
IČO: 35 914 921 Zmluvu č. 21/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre (ďalej iba „Zmluva o
prístupe k ŽI“). Poukázal na skutočnosť, že žalovaný dňa 15.11.2022 umiestnil na nakladaciu rampu
betónové bariéry, ktorými zabránil/znemožnil prístup prekládkovým mechanizmom na nakladaciu rampu
subdodávateľom spoločnosti ZSSK CARGO, a.s.. Neskôr dňa 30.11.2022 žalovaný umiestnil betónové
bariéry aj na druhú stranu nakladacej rampy, čím úplne znemožnil prístup k nakladacej rampe a
k činnosti, ktorá je tam vykonávaná - prekládka tovaru. Následne listom zo dňa 1.12.2022 zakázal
zamestnancom subdodávateľa ZSSK CARGO, a.s. vstup, prejazd a prechod cez parc. č. 2060/1, na
ktorej je umiestnená predmetná nakladacia rampa. V danom prípade z obsahu spisu plynie, že žalobca
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej s tvrdením,
že existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán, v ním navrhovanom znení, pretože
žalobca ako manažér infraštruktúry podľa § 34 ods. 3 písm. b) zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach, v znení
neskorších predpisov, je v zmysle prílohy č. 12a písm. b) zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach správca
majetku štátu - železničnej infraštruktúry.“ Opätovne preskúmal vecnú legitimáciu strán sporu, pričom
poukazom na znenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 6a ods. 1 zákona o dráhach vychádzajúc
z úsudku, že nevyhnutnou podmienkou pre vznik zákonného vecného bremena podľa § 6a ods. 1 zákona
o dráhach je existencia vlastníctva žalobcu k stavbe železničnej dráhy alebo k stavbe v ochrannom
pásme železničnej dráhy a neodkladné opatrenie možno nariadiť iba ak je aspoň osvedčená danosť
práva, t.j. aby žalobca a žalovaný boli vecne legitimovaní a aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený, posudzoval otázku vlastníctva nakladacej rampy v prekládkovej stanici ŽST Maťovce
na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. C., teda
či žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému domáha.
15. Poukazujúc na Zmluvu č. 8/C300/2017 o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017 až
2021 zo dňa 17.1.2017 a jej príslušných dodatkov, že bola uzatvorená medzi vlastníkom železničnej
infraštruktúry (objednávateľom), ktorým je Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy
a výstavby Slovenskej republiky a manažérom železničnej infraštruktúry (dodávateľom), ktorým sú
Železnice Slovenskej republiky, v závere súd vyvodil, že žalobca nepreukázal, že „je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti“, a po právnom posúdení v súlade s ustanoveniami § 324 ods. 1,3; § 325
ods. 1; § 325 ods. 2 písm. d); § 326 ods. 1; § 328 ods. 3; § 329 ods. 1, 2, 3 CSP, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/72/2014 zo dňa
13.9.2016.

16. Čo sa týka výroku o trovách konania súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 262 ods.1,2; §
255 ods. 1 a § 396 ods. 1 až 3 CSP s tým, že žalobca bol v konaní o nariadenie NO procesne neúspešný,
preto priznal 100 % náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania žalovanému.
17. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie žalobcom zo dňa 4.12.2023.
18. Odvolací Krajský súd v Košiciach, uznesením č. 11Co/18/2024-193 zo dňa 1.3.2024 opätovne zrušil
napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Konštatoval dôvodenie žalobcu, že prvostupňový súd svojim arbitrárnym rozhodnutím s odvolaním
sa na nepreukázanie vlastníctva nehnuteľnosti dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vedúcim k
nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré oprel o s prejednávanou vecou nesúvisiace rozhodnutie NS
SR sp.zn. 5Sžo/72/2014. Tiež vytýkal, že uznesenie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP takmer vôbec
neodôvodnil, venoval tomu jednu vetu z osem stranového rozhodnutia. Uznesenie je podľa názoru
žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže v ňom v rozpore s § 391
ods. 2 CSP absentujú akékoľvek úvahy súdu a skúmania, ku ktorým bol prvoinštančný súd zaviazaný
odvolacím súdom. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo/102/2008, KS
Košice sp.zn. 2Co/296/2016. Navrhol tak zmeniť napadnuté uznesenie postupom podľa § 390 CSP s
tým, že jeho návrhu súd v plnom rozsahu vyhovie.
20. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobca súdu prvého stupňa vytkol, že riadne odôvodneným návrhom
na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 22.12.2022 sa domáhal súdnej ochrany svojho práva užívať
majetok ním spravovaný, pričom po zrušení uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 11.1.2023 uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.6.2023 sp. zn. 5Co/111/2023, súd prvej inštancie jeho návrh
v celom rozsahu zamietol bez toho, aby uznesenie akokoľvek odôvodnil, keďže v bodoch 1 až 23
iba konštatoval (opisuje) skutočnosti z doterajšieho priebehu konania bez akéhokoľvek posúdenia,
skúmania, zdôvodnenia a uznesenie vydal v rozpore s § 391 ods. 2 CSP. Namietol, že v uznesení
absentuje akékoľvek objasnenie, či úvaha, ktorá viedla k úplnému zamietnutiu jeho návrhu. V tejto
súvislosti zdôraznil, že v bode 25 odôvodnenia uznesenia súd iba konštatoval, že pre osvedčenie
práva je potrebné, aby žalobca a žalovaný boli vecne legitimovaní, v bode 26, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej, v bode 27, že skúmal
vecnú legitimáciu strán sporu, v bodoch 28 a 29 odôvodnenia už uviedol iba všeobecné podmienky
aktívnej vecnej legitimácie strán sporu a až v bode 30 bez akéhokoľvek objasnenia, či vysvetlenia
vyslovil, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a preto jeho návrh zamieta,
a to napriek tomu, že v prvej časti uvedeného odseku uviedol, že zo zmluvy č. 8/C300/2017 o
prevádzkovaní železničnej infraštruktúry vyplýva, že bola uzatvorená medzi vlastníkom železničnej
infraštruktúry - Slovenskou republikou a žalobcom. V ďalšom súd iba odkázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Sžo/72/2014 z 13.9.2016, ktoré rieši problematiku obvodu dráhy električkovej trate v zmysle zák.
č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ktoré nijakým spôsobom sa nedotýka predmetu tohto konania a nijakým
spôsobom sa nezmieňuje o vlastníckom práve či správe k železničnej infraštruktúre, a nato sa súd v
bodoch 31 až 36 odôvodnenia venoval trovám konania.
21. Tvrdiac, že je nepopierateľné vlastníctvo Slovenskej republiky k nakladacej rampe v ŽST Maťovce,
ktorá je súčasťou prekládkovej stanice a železničnej infraštruktúry v zmysle prílohy 12a písm. b) zák.
č. 513/2009 Z.z. o dráhach, akcentoval, že počas konania preukázal, že je správcom majetku štátu, čo
ani súd a ani žalovaný nespochybňovali a pripomenul, že vo vzťahu k vlastníctvu Slovenskej republiky
k súčastiam železničnej infraštruktúry je všeobecne známou skutočnosťou, že: a) na základe zákona
č. 311/1948 Zb. o národných dopravných podnikoch s účinnosťou od 1.1.1949 došlo k znárodneniu
všetkých súkromných železníc, pričom podľa § 2 ods. 4 znárodnením nadobúda štát vlastníctvo všetkého
majetku, t.j. od 1.1.1949 bol vo vlastníctve štátu všetok majetok týkajúci sa železníc (hnuteľný aj
nehnuteľný), b) prekládková stanica ŽST Maťovce bola vybudovaná v roku 1964 až 1966, teda v
období, kedy takéto stavby budoval a vlastnil výhradne štát, c) podľa čl. 13 ods. 2 ústavného zákona
č. 541/1992 o delení majetku Českej a Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a
Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku Sb. sa na delenie
majetku (...) Česko-slovenských štátnych dráh (...) a jeho prechod najneskôr ku dňu zániku Českej
a Slovenskej federatívnej republiky na Českú republiku a Slovenskú republiku obdobne podľa tohto
ústavného zákona ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia, d) neskôr bol prijatý zák. č. 625/1992

Zb. o zániku štátnej organizácie Česko-slovenské štátne dráhy, podľa § 2 ods. 2 ktorého nehnuteľné
veci na území Slovenskej republiky vo vlastníctve Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ku ktorým
prislúcha právo hospodárenia Česko-slovenským štátnym dráham, prechádzajú uplynutím 31.12.1992
na Slovenskú republiku, a teda od 1.1.1993 vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve ČSFR
a v správe Česko-slovenských štátnych dráh, š.p. na území Slovenska, sa stala Slovenská republika.
Odkazujúc na rímsku zásada „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, t.j. nik
nemôže previesť na druhého viac práv, ako sama má, zopakoval, že Slovenská republika ako vlastník
železničnej infraštruktúry prostredníctvom Ministerstva dopravy SR poverila správou svojho majetku
žalobcu, a to na základe Rámcovej zmluvy č. 8/C300/2017 o prevádzkovaní, rozvoji a modernizácii
železničnej infraštruktúry na roky 2017 až 2021 v znení jej dodatkov, ktorú žalobca predložil už v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia a ktorá preukazuje, že štát ako vlastník železničnej infraštruktúry
preniesol správu svojho majetku na žalobcu, čím mu zároveň dal poverenie k tomu, aby v medziach
zákona vykonával túto správu, a teda aj ochraňoval jeho majetok pred neoprávneným zásahom tretích
strán, a preto v tomto konaní je nespochybniteľné vlastníctvo štátu - Slovenskej republiky k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré sú súčasťou železničnej infraštruktúry, ale aj aktívna vecná legitimácia žalobcu
ako správcu tohto majetku štátu.
22. Podľa názoru žalobcu uznesenie 10C/2/2023-128 zo dňa 14.11.2023 postráda akékoľvek úvahy,
ktoré viedli prvoinštančný súd k záveru, že žalobca ako správca majetku štátu nie je aktívne vecne
legitimovaný v konaní, v ktorom sa domáha práva na ochranu voči bezprecedentnému zasahovaniu
do jeho práv a zákonom NR SR č. 513/2009 Z.z. stanovených povinností napriek tomu, že žalobca
počas konania preukázal, že zo strany žalovaného dochádzalo a dochádza k bezprecedentnému
obmedzovaniu jeho práva riadne užívať nehnuteľnosť - nakladaciu rampu, ktorá je vo vlastníctve
Slovenskej republiky a v správe žalobcu a k jeho povinnosti riadneho plnenia si záväzkov vyplývajúcich
mu zo Zmluvy č. 21/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre.
23. Po podaní odvolania žalobca na podporu svojich tvrdení doručil OS Michalovce dňa 23.1.2024
podanie zo dňa 19.1.2024, prílohou ktorého je vyjadrenie Ministerstva dopravy SR zo dňa 16.1.2024 sp.
zn. 06060/2024/SPPMP/4097, ktoré bolo vypracované na základe výzvy Okresného súdu Michalovce v
rámci konania sp. zn. 25C/128/2022 o určenie, či tu právo je alebo nie je, účastníkmi ktorého sú žalobca
a žalovaný, ktorého predmet sa týka totožných nehnuteľností ako v prípade konania sp.zn. 10C/2/2023,
nakoľko dôvodom zamietnutia neodkladného opatrenia bolo práve nepreukázanie vlastníckeho práva.
24. Zo zrušujúceho uznesenia ďalej vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol
uznesenie súdu 1. stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania. Opätovne poukázal aj na to, že návrh neodkladného opatrenia je neurčitý a zmätočný, lebo
žalobca v jednom bode žiada uloženie povinnosti natrvalo a v druhom bode žiada uloženie povinnosti
do právoplatného skončenia vo veci samej, a nevykonateľný. Vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu v
odvolaní, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, podľa ktorého naopak ním predložené listinné
dôkazy preukázali vlastníctvo Slovenskej republiky k nakladacej rampe nachádzajúcej sa v prekládkovej
stanici žst. Maťovce, umiestnenej na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. B. C., a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako správcu majetku štátu. Podľa
názoru žalovaného žalobca nepreukázal vlastnícke právo Slovenskej republiky k spornej rampe. Záver
súdu o tom, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, uvedenom v bode 30.
uznesenia, je podľa názoru žalovaného správny a žalovaný sa s ním plne stotožňuje. V tejto súvislosti
žalovaný zdôraznil, že: (i) ak sa žalobca v odvolaní odvoláva na zákon č. 311/1948 Zb. o národných
dopravných podnikoch s tvrdením, že podľa tohto zákona malo dôjsť k znárodneniu prekládkovej
stanice Maťovce, teda aj nakladacej rampy, žalovaný citoval znenie § 1 ods. 1 zákona č. 311/1948
Zb., podľa ktorého dňom vyhlásenia tohto zákona sa znárodňujú poštátnením: I. neštátne železnice
pre verejnú prepravu, deň vyhlásenia tohto zákona je 30.12.1948 a oponoval, že nakladacia rampa
nebola k tomuto dátumu postavená, a preto nemohla byť ako súčasť železničnej infraštruktúry k tomuto
dátumu ani znárodnená štátom, (ii) nakladacia rampa nikdy nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky,
čo jednoznačne vyplýva aj z toho, že žalobca v priebehu konania niekoľkokrát menil dátum výstavby
nakladacej rampy, keď najprv v čestných vyhláseniach uviedol dátum 1.7.1959, potom 1.3.1941, a v
odvolaní napokon sám uviedol, že prekládková stanica Maťovce bola vybudovaná v rokoch 1964 – 1966.
Podľa jeho názoru, ak by aj bolo pravdivé žalobcove tvrdenie o tom, že vlastníkom nakladacej rampy
je Slovenská republika ako žalobca mala byť Slovenská republika aj v návrhu označená. Žalobca ju

však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačil a ako žalobcu označil len „Železnice
Slovenskej republiky“. Žalobca však ako správca železničnej infraštruktúry nie je vlastníkom nakladacej
rampy, čo ani nie je medzi stranami sporné, preto nemôže byť daná ani jeho aktívna vecná legitimácia
v tomto konaní. Žalobca podľa mienky žalovaného tvrdenia o tom, že by ich vlastníkom mala byť
Slovenská republika, nepodložil žiadnym hodnoverným dôkazom, ničím, čo by dokladalo, že by mali
byť vo vlastníctve štátu alebo že by mali byť znárodnené, čo by v prípade nakladacej rampy ani
nemohlo logicky nastať, nakoľko to časovo nesedí. Dodal, že ak by aj štát historicky vlastnil pozemky
so železničnou infraštruktúrou, čo žalovaný odmieta, najneskôr v roku 1991, zákonom č. 138/1991 Zb.,
muselo jej vlastníctvo prejsť do majetku mesta Veľké Kapušany, ktoré tento majetok neskôr predalo
žalovanému, a preto akúkoľvek zodpovednosť v tomto prípade nesie mesto Veľké Kapušany, ktoré
v kúpnej zmluve, ktorou pozemky s infraštruktúrou previedlo na žalovaného vyhlásilo, že pokiaľ sa
vyskytnú práva tretích osôb alebo záväzky súvisiace s prevádzanou nehnuteľnosťou, uhradí ich zo
svojho, prípadne ich vysporiada.
25. Tvrdil naopak, že vlastníkom nakladacej rampy je žalovaný a svoje vlastnícke právo k nakladacej
rampe preukázal dôkazmi : listinou z pozemkovej knihy z roku 1910, ktorá preukazuje vlastnícke právo
k pozemkom mesta Veľké Kapušany, od ktorého pozemky kúpil a tiež kúpnymi zmluvami, ktorými
nadobudol pozemky pod nakladacou rampou so všetkým, čo sa na nich nachádzalo. Podčiarkol ďalej,
že ak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu by mala preukazovať Rámcová zmluva č. 8/C300/2017 o
prevádzkovaní, rozvoji a modernizácii železničnej infraštruktúry na roky 2017 - 2021, ktorá dokazuje,
že štát ako vlastník železničnej infraštruktúry preniesol správu svojho majetku na žalobcu, štát touto
zmluvou nemohol preniesť na žalobcu ani správu tejto rampy, lebo vlastníkom nakladacej rampy nie
je Slovenská republika. Dodal, že táto rámcová zmluva už v čase vydania uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia (11.1.2023) nebola platná, v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné
opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a preto keby žalovaný
teoreticky pripustil možnosť, že štát je vlastníkom nakladacej rampy, čo však odmieta, rámcová
zmluva predložená žalobcom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného
opatrenia vzhľadom na ukončenie jej platnosti nemohla preukazovať prenesenie správy nakladacej
rampy zo štátu na žalobcu, a tým ani jeho aktívnu vecnú legitimáciu.
26. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 8.2.2024 zotrval na odvolaní a argumentácii v ňom
prezentovanej. Poprel tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, lebo
Slovenská republika nie je vlastníkom predmetnej nakladacej rampy, nakoľko žalovaný je vlastníkom
nakladacej rampy na základe kúpno-predajných zmlúv, ktorými nadobudol do vlastníctva pozemky
pod rampou. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného uvádzaným v súvislosti s Rámcovou zmluvou č. 8/
C300/2017 o prevádzkovaní, rozvoji a modernizácii železničnej infraštruktúry žalobca opätovne tvrdil,
že ako v čase podania návrhu, tak aj v čase vydania neodkladného opatrenia, bol žalobca správcom
majetku štátu. Jednotlivé dodatky sú kontinuálne zverejňované na stránke Ministerstva Dopravy SR
a sú verejne dostupné a všeobecné známe. Žalobca patrí k strategickým podnikom v štáte, je preto
nepredstaviteľné, aby svoj status manažéra infraštruktúry - správcu majetku štátu stratil čo i len na
jeden deň. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca trvá na svojom návrhu majúc za to, že je aktívne
legitimovaný vo veci a že svojim návrhom na neodkladné opatrenie sa oprávnene domáha(l) ochrany
svojich majetkových práv.
27. Odvolací Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s predmetným odvolaním žalobcu dospel k
záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Žalobca v odvolaní opodstatnene namietol, že súd prvej inštancie
sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia
rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, tiež že nerešpektoval pokyny
odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn. 5Co/111/2023 týkajúce sa náležitostí odôvodnenia
uznesenia, čím porušil
§ 391 ods. 2 CSP, keď napadnuté v poradí druhé uznesenie, je opäť
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení totiž
musí (§ 234 ods. 2 CSP) spĺňať v § 220 ods. 2 CSP ustanovené požiadavky, t.j. súd je povinný jasne a
výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za osvedčené/preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá tiež na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
Pokiaľ si súd túto svoju povinnosť nesplní, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah
do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

slobôd a do práva na súdnu ochranu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nedovoľuje strane sporu brániť
sa proti príslušnému rozhodnutiu právne relevantným odvolaním. Za takejto situácie odvolací súd nie
je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť v spore
predložené dôkazy.
28. Okrem iného, pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí
v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany predovšetkým posúdiť a súčasne dať vo svojom
rozhodnutí jednoznačnú odpoveď na to, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, b) či navrhovateľom neodkladného opatrenia (žalobcom) tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ (žalobca)
domáha (princíp efektívnosti), d) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, e) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Hoci v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
sa dokazovanie spravidla nevykonáva, súd ani v tomto štádiu konania nie je zbavený povinnosti v
odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne zrozumiteľne uviesť, ako dospel k záveru, že právo žalobcu
je v danom prípade aspoň osvedčené (alebo neosvedčené), a to po zohľadnení všetkých právne
významných skutočností.
29. Odvolací súd uviedol, že v danom prípade z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
plynie, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tvrdením, že existuje naliehavá
potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán v ním navrhovanom znení, a argumentom že:
(a) žalobca zriadený na základe zákona č. 253/1993 Z.. o Železniciach Slovenskej republiky, v zmysle
§ 1 ods. 2 zabezpečuje prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky
štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností, ktorého základný predmet činnosti stanovuje
(o.i.) § 2 ods. 1 písm. a) tak, že je ním prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa
osobitného predpisu, výstavba, úpravy a údržba železničných dráh a lanových dráh vrátane zariadení
ekologického charakteru, prekládka tovarov, preväzovanie koľajových vozidiel a zmena prepravnej
úpravy prepravovaných tovarov pri zmene rozchodu železníc, prevádzkovanie dopravy na dráhe na
účely výstavby, úprav a údržby železničných dráh a lanových dráh, poskytovania manipulačných služieb,
obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných služieb pre prevádzkovateľov dopravy na
dráhe,
(b) podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, v znení neskorších predpisov je
žalobca manažérom infraštruktúry a prevádzkovateľom dráhy na základe Zmluvy č. 8/C300/2017 o
prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017 - 2021, ktorej účinnosť bola predĺžená dodatkom
č. 14 do 30.12.2022,
(c) žalobca ako manažér infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry - dopravná cesta,
vykládková, nakládková a prekládková koľaj (vlečka), prístupová cesta k ŽI, elektrické káble, zariadenia
na rozvod elektrického prúdu, osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné v
zmysle prílohy č. 12a písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach
(d) žalobca je správca majetku štátu - železničnej infraštruktúry, nachádzajúcej sa v prekládkovej stanici
žst. Maťovce, slúžiacej na nakládku, vykládku a prekládku tovaru a to: nakladacej rampy v dĺžke 596 m;
koľaje č. 301š; 302š; 303š; 304š; 306š; la; lb;2a;4a,
(e) žalovaný je vlastníkom pozemku parc. C-KN č. 5818/6, druh pozemku: ostatná plocha, na LV č.
XXXX, kat. úz. B. C., a parc. C-KN č. 2060/1, druh pozemku: zastavaná plocha na LV č. XXXX, kat. úz.
B. C., na ktorých sa nachádza nakladacia rampa, ktorá je súčasťou železničnej infraštruktúry,
(f) k uvedeným pozemkom žalovaného podľa § 6a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach vzniklo žalobcovi
od 1.2.2014 zákonné vecné bremeno, obsahom ktorého je užívanie, výkon správy, údržby, opráv a
rekonštrukcie stavieb a zabezpečenie prístupu k nim,
(g) žalobca ako manažér infraštruktúry podľa § 38 ods. 1 zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach uzavrel
Zmluvu č. 21/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre so spoločnosťou Cargo Slovakia, a.s., ktorá
(o.i.) zabezpečuje prevádzkovanie dopravy na dráhe - celoštátne a regionálne dráhy za účelom prepravy
nákladu (vecí) v nákladnej doprave, prevádzkovanie dopravy na dráhe - vlečke (na základe jednotlivých
licencií) a manipuláciu s tovarom, prekládka, nakládka, vykládka vagónov,
(h) žalovaný dňa 15.11.2022 umiestnil na nakladaciu rampu betónové bariéry, ktorými zabránil/znemožnil
prístup prekládkovým mechanizmom na nakladaciu rampu subdodávateľom spoločnosti ZSSK CARGO,
a.s.,

(i) žalovaný dňa 30.11.2022 umiestnil tieto betónové bariéry aj na druhú stranu nakladacej rampy, čím
úplne znemožnil prístup k nakladacej rampe a k činnosti, ktorá je tam vykonávaná - prekládka tovaru,
(j) žalovaný listom zo dňa 1.12.2022 zakázal zamestnancom subdodávateľa ZSSK Cargo, a.s. vstup,
prejazd a prechod cez parcelu č. 2060/1, na ktorej je umiestnená predmetná nakladacia rampa,
(k) naliehavosť požadovanej úpravy pomerov žalovaný odôvodnil tvrdením, že následkom opísaného
nezákonného zásahu žalovaného je žalobca vystavený nebezpečenstvu vzniku škody značného
rozsahu, nielen na železničnej infraštruktúre, ale aj z titulu nemožnosti plniť si zmluvne dohodnuté
záväzky, t.j. plniť si povinnosti stanovené zákonom č. 513/2009 Z.z. o dráhach (§ 4 ods. 3, § 34 ods.
5 písm. b/, § 38 ods. l zákona o dráhach) i záväzky vyplývajúce zo Zmluvy č. 21/2011 o prístupe k
železničnej infraštruktúre uzatvorenej so spoločnosťou ZSSK Cargo Slovakia, a.s., a to zabezpečenie
prístupu železničným podnikom k predmetnej časti železničnej infraštruktúry a obmedzenie výkonu práv
železničného podniku n a používanie železničnej infraštruktúry za účelom realizácie dopravných služieb.
30. Preskúmaním obsahu napadnutého uznesenia a namietaných skutočností odvolací súd zistil, že
prvostupňový súd v bodoch 1 až 23 odôvodnenia uznesenia v podstate iba opísal skutočnosti z
doterajšieho priebehu konania bez akéhokoľvek posúdenia. V bode 25 odôvodnenia uznesenia len
konštatoval, že pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca a žalovaný boli vecne legitimovaní, v bode
26, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej, v
bode 27, že skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, v bodoch 28 a 29 uviedol iba všeobecné podmienky
aktívnej vecnej legitimácie strán sporu a až v bode 30 súd bez ďalšieho vyslovil, že žalobca nepreukázal,
že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a preto jeho návrh zamieta. Ako dospel k tomuto záveru,
bližšie neosvetlil.
31. V okolnostiach súdenej veci, keď súd prvej inštancie - prvým uznesením bez ďalšieho vyhovel
návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie a po zrušení tohto uznesenia odvolacím súdom z
dôvodu nevysporiadania sa so základnými otázkami relevantnými pre rozhodnutie, po vyhodnotení ako
opodstatnených žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a námietok v ich rámci prezentovaných,
založených najmä na námietke, že uznesenie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné a nie je riadne
odôvodnené, lebo: (a) neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, (b)
pre opomenutie súdu zaoberať sa otázkou zrozumiteľnosti a vykonateľnosti navrhovaného výroku II. pre
neurčitosť subjektov, ktorých užívanie (nakladacej rampy a ostatných prvkov železničnej infraštruktúry
nachádzajúcich sa v prekládkovej stanici žst. Maťovce), má strpieť žalovaný, ktorý tak nevie identifikovať
subjekty, s ktorými má žalobca platne uzatvorenú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre a ani
ich subdodávateľov a preto takto neurčito formulovanú povinnosť nie je objektívne možné splniť, (c)
súd neodôvodnil rozhodnutie z hľadiska primeranosti uloženej povinnosti žalovanému, s ohľadom na
práva tretích osôb, s ktorými má žalovaný zmluvný vzťah a ktoré sú týmto rozhodnutím dotknuté, (d)
z odôvodnenia uznesenia nemožno zistiť ani to, čo je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 25C/128/2022, a pokiaľ následne v poradí - druhým uznesením súd zamietol
návrh žalobcu s nepreskúmateľným záverom, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel odvolací súd k záveru, že opätovné zrušenie
uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu je lepším riešením s ohľadom na spravodlivé vyriešenie
sporu, práve poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia preskúmavaného uznesenia súdu
prvej inštancie, (iba) v bode 30 ktorého súd bez akéhokoľvek odôvodnenia, či vysvetlenia uviedol,
že žalobca „nepreukázal, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti“, a preto jeho návrh zamietol,
naviac odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/72/2014, ktoré sa nijakým spôsobom
nedotýka predmetu tohto konania a ani sa nezmieňuje o vlastníckom práve či správe k železničnej
infraštruktúre rieši problematiku obvodu dráhy električkovej trate v zmysle zák. č. 513/2009 Z.z. o
dráhach. K tomuto záveru dospel odvolací súd s prihliadnutím na právny názor Ústavného súdu SR
vyslovený v náleze III. ÚS 570/2023-30.
32. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného žalobcom pred začatím konania vo veci samej a samotná táto skutočnosť nebola
spochybňovaná ani žalobcom v odvolaní a ani žalovaným. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa žalobca domáhal ochrany svojho práva užívať majetok ním spravovaný s tvrdením, že je
ohrozené v návrhu opísaným protiprávnym konaním žalovaného.
33. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani neskôr
v priebehu konania netvrdil, že je vlastníkom nakladacej rampy, ktorá je súčasťou prekládkovej stanice

žst. A., nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných na
LV č. XXXX, k.ú. B. C., a ani iných súčastí železničnej infraštruktúry v zmysle prílohy 12a písm. b)
zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach, ale tvrdil, že je manažérom infraštruktúry a ako manažér infraštruktúry
je správcom telesa železničnej infraštruktúry - dopravná cesta, vykládková, nakládková a prekládková
koľaj (vlečka), prístupová cesta k Ž1, elektrické káble, zariadenia na rozvod elektrického prúdu,
osvetľovacie zariadenia, železničný spodok, nakladacia rampa a iné, v zmysle prílohy č. 12a písm. b)
zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, a že je prevádzkovateľom dráhy, a to na základe Zmluvy č. 8/
C300/2017 o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 v znení jej dodatkov, ktorá bola
uzatvorená s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská republika, ktorej účinnosť bola
dodatkom č. 14 predĺžená do 30.12.2022, ako i že žalobca poskytuje prístup k železničnej infraštruktúre
železničným podnikom na základe zmlúv o prístupe k železničnej infraštruktúre uzavretých s jednotlivými
železničnými podnikmi, pričom niektoré zo železničných podnikov poskytujú služby vo verejnom záujme.
34. So zreteľom na toto tvrdenie žalobcu, že mu prináleží právo užívať majetok ním spravovaný,
t.j. osvedčiť, že ako manažér železničnej infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry,
o.i. nakladacej rampy, ktorá je súčasťou prekládkovej stanice ŽST Maťovce, nachádzajúcej sa na
pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. C., a ani
iných súčastí železničnej infraštruktúry tejto prekládkovej stanice, odvolací súd dospel k záveru, že
žalobca toto svoje tvrdenie, že ako manažér infraštruktúry je správcom telesa železničnej infraštruktúry
(vrátane nakladacej rampy v prekládkovej stanici ŽST Maťovce) a že je prevádzkovateľ dráhy poskytujúci
prístup k železničnej infraštruktúre železničným podnikom na základe zmlúv o prístupe k železničnej
infraštruktúre uzavretých s jednotlivými železničnými podnikmi, dostačujúco osvedčil spolu s návrhom
predloženou Zmluvou č. 8/C300/2017 o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2017-2021 v
znení jej dodatkov, ktorá bola uzatvorená s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým je Slovenská
republika, a ktorej účinnosť bola dodatkom č. 14 predĺžená do 30.12.2022, a to aj s ohľadom na
to, že podľa ustanovenia § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby, predmetom prevodu majetku nemôže byť železničná infraštruktúra hlavných
tratí a Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce a keďže nakladacia/prekládková
rampa je v zmysle jej definície časť stavby, ktorá umožňuje pohyb mechanizmov pri nakládke,
vykládke a prekládke dopravných prostriedkov, nakoľko podľa Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z.z. o stavebnom a technickom poriadku dráh je
zariadením železničného spodku zariadenie, ktoré dopĺňa zemné teleso alebo stavby železničného
spodku alebo ich nahrádza, najmä nástupištia, rampy a zvýšené skládky, (...), možno mať za osvedčené,
že nakladacia rampa ako aj ostatné zariadenia, ktoré tvoria súčasť prekládkovej stanice žst. Maťovce
(v zmysle prílohy č. 12a k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 259/2015 Z.z.), boli a sú vo vlastníctve štátu a v správe žalobcu, a ich predaj bol (je)
zo zákona zakázaný.
35. Podľa úsudku odvolacieho súdu je v danej veci daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako správcu
tohto majetku štátu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ sa návrhom
žalobca ako správca železničnej infraštruktúry domáha ochrany svojho práva užívať majetok, ktorý
spravuje - nakladaciu rampu, ktorá je súčasťou prekládkovej stanice žst. A., nachádzajúcej sa na
pozemkoch parc. C-KN č. 5818/6 a parc. C-KN č. 2060, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. C., a ani
iných súčastí železničnej infraštruktúry v zmysle prílohy 12a písm. b) zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach.
36. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu tvrdil, že vlastníkom nakladacej rampy je žalovaný
a svoje vlastnícke právo k nakladacej rampe preukázal listinou z pozemkovej knihy z roku 1910, ktorá
preukazuje vlastnícke právo k pozemkom mesta Veľké Kapušany, od ktorého žalovaný pozemky kúpil
a tiež kúpnymi zmluvami, ktorými žalovaný nadobudol pozemky pod nakladacou rampou so všetkým,
čo sa na nich nachádzalo, otázka vlastníctva nakladacej rampy, pokiaľ je sporná, môže byť predmetom
sporu vo veci samej. Odvolací súd je v tomto štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia v
zhode so žalobcom v názore prezentovanom v jeho vyjadrení zo dňa 8.2.2024, že ak žalovaný tvrdil, že
je vlastníkom nakladacej rampy na základe kúpno-predajných zmlúv, ktorými nadobudol do vlastníctva
pozemky pod rampou, lebo žalovaný kúpnou zmluvou uzatvorenou s Mestom Veľké Kapušany zo
dňa 18.3.1994 nadobudol v zmysle čl. I. a II. obecný pozemok - parc. č. 2060/2, parc. č. 2060/1,
parc. č. parc. č. 2056/1, parc. č. 2061/2, parc. č. 2056/2 a parc. č. 634, v kat. úz. B. C., a kúpnou
zmluvou so spoločnosťou TRANS-IMPEX, s.r.o. dňa 15.7.2011, uvedené v čl. II. bod 2.1. písm. a), že
predávajúci je vlastníkom pozemku parcely C-KN č. 5818/6, kat. úz. B. C., nikde v predmetnej zmluve

nie je uvedené, že predmetom kúpnej zmluvy je aj predaj stavby - nakladacej rampy, či iných súčastí
železničnej infraštruktúry a superficies solo cedit nie je v našich podmienkach platná, ako to rovnako
správne zdôraznil žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.2.2024.
37. Podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno súhlasiť so žalovaným ani v názore v jeho vyjadrení k
odvolaniu žalobcu, že návrh neodkladného opatrenia je neurčitý a zmätočný, pretože žalobca v jednom
bode žiada uloženie povinnosti natrvalo a v druhom bode žiada uloženie povinnosti do právoplatného
skončenia vo veci samej a to preto, lebo zo znenia petitu navrhovaného žalobcom uvedené bezpochyby
nevyplýva, a vzhľadom na už uvedené, ani v názore, že ak žalobca ako správca železničnej infraštruktúry
nie je vlastníkom nakladacej rampy, čo aj podľa tvrdenia žalobcu nie je medzi stranami sporné, preto
nemôže byť daná ani jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
38. Na základe všetkých vyššie prezentovaných dôvodov odvolacieho súdu neboli splnené podmienky
pre zmenu napadnutého uznesenia, preto bolo potrebné jeho zrušenie postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď
vychádzajúc z nepreskúmateľného záveru o absencii vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podaní
neodkladného opatrenia, opätovne nevenoval náležitú pozornosť dôslednému posúdeniu všetkých
zákonných podmienok pre samotné nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci. Z týchto
dôvodov odvolací súd vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. (§ 391 ods. 1 CSP).
39. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
40. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
41. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
42. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
43. Podľa § 328 ods. 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
44. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
45. Podľa § 329 ods. 2 CSP, Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
46. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
XX. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
48. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
49. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

50. Po vrátení veci prvostupňovému súdu dňa 13.3.2024 sa opätovne zaoberal podaným návrhom
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa so všetkými vo veci predloženými
listinami, ktoré boli už vyššie spomenuté ako aj so závermi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
sp.zn. 11Co/18/2024-193 zo dňa 1.3.2024 a jeho vysloveným právnym názorom pre ďalšie konanie
a rozhodnutie.
51. V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca je v danom prípade aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko dostačujúco osvedčil
spolu s návrhom, predloženou zmluvou č. 8/C300/2017 prevádzkovanie železničnej infraštruktúry na
roky 2017-2021 v znení dodatku, ktorá bola uzatvorená s vlastníkom železničnej infraštruktúry, ktorým
je Slovenská republika, ktorej účinnosť bola dodatkom č. 14 predĺžená do 30.12.2022. Súd má za
preukázané, že nakladacia rampa, ako aj ostatné zariadenie, ktoré tvoria súčasť prekladkovej stanice
ZSŤ Maťovce v zmysle prílohy č. 12a k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zák. č. 259/2015 boli a sú vo vlastníctve štátu a v správe žalobcu,
a ich predaj bol (je zo zákona zakázaný). Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu tvrdil, že
vlastníkom nakladacej rampy je on na základe kúpnopredajnej zmluvy z Mestom Veľké Kapušany, nikde
z predmetnej zmluvy nie je zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy je aj predaj stavby nakladacej rampy,
či iných súčastí železničnej infraštruktúry.
XX. Z podania žalovaného zo dňa 4.6.2024 súd zistil, že v konaní pred tunajším súdom sp.zn. 25C
128/2022 podal návrh na zmenu žaloby a žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti parc. reg. C 2060/1,
5818/6 evidované na LV č. XXXX nie sú zaťažené vecným bremenom, pričom súdu predložil kúpnu
zmluvu medzi predávajúcim Ekometal spol.s r.o. a kupujúcim Premako zo dňa 13.9.1993, ako aj
kúpnu zmluvu medzi predávajúcim Ekometal a kupujúcim Premako zo dňa 30.6.1997 na základe ktorej
preukazoval svoje vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam resp. stavbám.
53. Žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 13.5.2024 vyslovil, že žiada v celom rozsahu neodkladnému
opatreniu vyhovieť. Trvá na svojom návrhu, pretože dochádza k bezprecedentnému obmedzeniu práv
žalobcu k znemožneniu plnenia si zákonom stanovených povinností žalobcu, ako aj k znemožneniu
porušenia riadneho plnenia záväzkov zo strany žalobcu vyplývajúcich mu zo zmluvy č. 21/2011
o prístupe k železničnej infraštruktúre uzatvorenej so spoločnosťou ZSSK Kargo Slovakia a.s.
a to zabezpečenie prístupu železničným podnikom k predmetnej časti železničnej infraštruktúry
a obmedzenie výkonu práv železničného podniku na používanie železničnej infraštruktúry za účelom
realizácie dopravných služieb.
54. Súd sa v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu zaoberal aj skutočnosťou, či sú splnené
všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má za preukázané, že
žalobca ako manažér infraštruktúry je správcom telesa nakladacia rampa. Rovnako má súd za
preukázané, že žalovaný dňa 15.11.2021 umiestnil na nakladaciu rampu betónové bariéry, ktorými
zabránil prístup prekládkovým mechanizmom na nakladaciu rampu a následne dňa 30.11.2022 umiestnil
tieto betónové bariéry aj na druhú stranu nakladacej rampy, čím úplne znemožnil prístup k nakladacej
rampe a k činnosti, ktorá je tam vykonávaná t.j. k prekládke tovaru. Teda podľa názoru súdu, žalobca
dostatočným spôsobom opísal rozhodujúce skutočnosti,ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný umiestnil na nakladaciu rampu betónové bariéry, došlo
k obmedzeniu práv žalobcu spočívajúcich v práve užívania nehnuteľnosti, ďalej došlo k znemožneniu
plnenia si zákonom stanovených povinností žalobcu, ako aj k znemožneniu porušenia riadneho plnenia
záväzku zo strany žalobcu vyplývajúcemu mu zo zmluvy č. 21/2011 o prístupe k železničnej infraštruktúre
uzatvorenej so spoločnosťou ZSSK Kargo Slovakia a.s., a to zabezpečenie prístupu železničným
podnikom k predmetnej časti železničnej infraštruktúry a obmedzenie výkonu práv železničného podniku
za účelom realizácie dopravných služieb. Podľa názoru súdu žalobca dostačujúcim spôsobom opísal
skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je zrejmé
z podania žalobcu, že neodkladným opatrením sa má zabrániť vznikajúcim škodám, ktoré by nastali
znemožnením prístupu na nakladacie rampy zo strany žalovaného. Súd má za to, že nariadením
takéhoto neodkladného opatrenia nedôjde k obmedzeniu žalovaného ako povinnej osoby neprimeraným
spôsobom nad nevyhnutný rozsah, nakoľko betónové panely môže umiestniť aj v inej časti svojej
nehnuteľnosti, kde by nebránili žalobcovi v riadnom plnení si zákonom stanovených povinností.

55. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných
navrhovateľom v návrhu. Základnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda
– neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie možno nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva
je potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a taktiež, aby uplatnený nárok nebol zjavne
neopodstatnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že neodkladné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím vo veci, a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán. Nakoľko na tunajšom súde
prebieha konanie vo veci pod sp.zn. 25C 128/2022, kde tu označený žalovaný Premako a.s. so sídlom
Maťovce žaluje Železnice SR o určenie, či tu právo je alebo nie je. Súd z toho dôvodu, aj keď neodkladné
opatrenie bolo podané pred podaním návrhu vo veci samej, teda už nepoučuje žalovaného v súlade
s ust.§ 337 ods. 1 a 2 CSP, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených. Súd v danom prípade pri rozhodovaní o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezistil, aby nariadením neodkladného opatrenia došlo k nevyváženému zásahu do práv odporcu. Súd
posudzoval dôvody na vydanie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že petit, ktorý sformuloval
žalobca je jasný, zrozumiteľný, určitý a presne formulovaný tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej
vykonateľnosti rozsudku resp. neodkladného opatrenia, a teda tento žalobný petit možno využiť aj
v prípade výkonu exekúcie. Na základe takto uvedeného, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný v celom rozsahu nároku. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 357 písm. f) CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP
(uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).