{"guid": "4b9e29a9-c3d2-49f1-aff8-866b65b707ef:76fcc219-ba64-4583-b480-afc697d0aefc", "ecli": "ECLI:SK:OSMI:2025:7707212752.2", "spisova_znacka": "14Er/466/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14Er/466/2007 z 27. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Michalovce z 27. júna 2025, sp. zn. 14Er/466/2007, ECLI:SK:OSMI:2025:7707212752.2", "identifikacne_cislo": "7707212752", "sud": {"guid": "sud_151", "nazov": "Okresný súd Michalovce", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-michalovce"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Červeňák", "sudca_id": 2295, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-cervenak-2295", "datum_vydania": "2025-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. f) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76fcc219-ba64-4583-b480-afc697d0aefc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:7707212752.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7707212752.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7707212752.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Michalovce\n14Er/466/2007\n7707212752\n27. 06. 2025\nJUDr. Vladimír Červeňák\nECLI:SK:OSMI:2025:7707212752.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX\nC. o vymoženie 33,19 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Exekúciu zastavuje.\nII. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu nepriznáva trovy exekúcie.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo\nvýške 33,19 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval blokom\nna pokutu evid č. bloku AA 1234069 zo dňa 11.6.2005 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Michalovce.\nOkresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) obdŕžal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po\nzistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril\nvykonaním tejto exekúcie.\n2. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,\nexekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca\n2017.\n3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\n4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia\nzaniklo právo ním priznané.\n5. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu,\nrozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno\nvykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.\n6. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie\nnemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď\nto účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké\ndodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením\nbez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.\n7. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona\nč.298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.\n\nZákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,\nktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do\ndátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava,\nktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je\npreto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení\nsankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1\nZákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.\nPri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať\nprávne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné\nrešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti\na nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom\nvznikli.\n8. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,\nzmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva\nplatného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady\nplatí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.\n9. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone\njej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,\nosobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta\nvýhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna\núprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností\nnerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta\nprávnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.\n10. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta\nnevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne\nplatná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom\nprípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej\nnormy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v\nzákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase\naktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.\n11. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa\nnový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne\nustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a\nnezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,\nkeď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba\npoužiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne\nplatná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.\n12. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre\núčastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje\nvykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.\nNovelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v\ntých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88\nods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy\npreto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 11.6.2005,\nskôr ako došlo k zmene právneho predpisu. Na dané rozhodnutie preto nie je možné aplikovať ani právne\nzávery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/12/2012 zo dňa\n26.6.2013, nakoľko prekluzívna lehota uplynula do dňa 31.8.2008. Súd preto s poukazom na vyššie\nuvedené skutočnosti zastavil exekúciu, nakoľko právo priznané exekučným titulom zaniklo uplynutím\nčasu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n13. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí\nexekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom\n\ndane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa\ntohto zákona o daň z pridanej hodnoty.\n14. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj\no tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\n15. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada\nhotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú\nnárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.\n16. Podľa ust. § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa\nexekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu\ndôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade\nso zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.\nmarca 2017.\n17. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy\nexekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila\na existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca\ndemonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so\nzákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku\nalebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po\ntom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z\nuvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora,\nktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo\nje v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nĎalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie\nexekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom\nprípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti\nexekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo\nzánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných\nregistrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva\nv prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva\nsvoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené\nskutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom\ns prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote\nnemôže presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára\ndôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.\n18. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku\n2008, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie nepodal.\n19. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od\nvzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas (17 rokov), súd dospel k záveru, že sú splnené\npodmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že\nexekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných\nprieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení\núčinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j\nExekučného poriadku nepriznal.\nPoučenie:\n1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna tunajší súd.\n2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}