{"guid": "903b4dc5-21b0-4dd2-8ebd-5bbae0bba9f6:a7235bdd-01b6-4853-8751-468dab5898f8", "ecli": "ECLI:SK:OSMI:2025:7724204571.1", "spisova_znacka": "9Csp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 9Csp/22/2024 z 22. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Michalovce z 22. januára 2025, sp. zn. 9Csp/22/2024, ECLI:SK:OSMI:2025:7724204571.1", "identifikacne_cislo": "7724204571", "sud": {"guid": "sud_151", "nazov": "Okresný súd Michalovce", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-michalovce"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Šarišský", "sudca_id": 3909, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tomas-sarissky-3909", "datum_vydania": "2025-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-16", "nazov": "§ 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-17", "nazov": "§ 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-19", "nazov": "§ 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-20", "nazov": "§ 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-23", "nazov": "§ 7 ods. 23 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-27", "nazov": "§ 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-41", "nazov": "§ 7 ods. 41 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7235bdd-01b6-4853-8751-468dab5898f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204571.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204571.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204571.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Michalovce\n9Csp/22/2024\n7724204571\n22. 01. 2025\nJUDr. Tomáš Šarišský\nECLI:SK:OSMI:2025:7724204571.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Všeobecná\núverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,\nprávne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Bratislava, IČO:\n36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie\n588,31 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 536 EUR s 5 % ročným úrokom\nz omeškania od 21.11.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 82,22 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia\nsumy vo výške 588,31 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných prostriedkov\nvyplývajúcich zo spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 21.8.2021 zmluvu o pôžičke č.\n21698091/1000070958, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 576 EUR na kúpu spotrebného\ntovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 576 EUR. Žalovaná pri podpise zmluvy\nneuhradila žiadnu akontáciu.\n3. V zmysle zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 39 mesačných splátkach\nv sume 20 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 780 EUR.\n4. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 40 EUR.\n5. Žalobca listom z dňa 22.1.2022 – Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok,\nna čo jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ju upozornil, že ak nedôjde\naspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne\nposkytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného\nustanovenia a dňa 17.2.2022 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 19.2.2022\n- „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.\n6. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 588,31 EUR, ktorý predstavuje rozdiel\nmedzi istinou (628,31 EUR) a úhradami žalovanej (40 EUR).\n\n7. Tunajší súd výzvou zo dňa 22.11.2024 vyzval žalobcu aby uviedol, akým spôsobom bola pred\nuzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť žalovanej splácať úver, akým\nspôsobom postupca skúmal bonitu z hľadiska príjmu žalovanej, jej výdavkov na živobytie a iné jej\nzáväzky a následne ako výsledky zistenia vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytol\nspotrebiteľský úver, na výšku spotrebiteľského úveru, prípadne na jeho účel s poukazom na ust. §\n7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aby predložil výpočet ukazovateľov\nschopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver a jej celkovej zadlženosti k príjmu v súlade s opatrením\nNárodnej banky Slovenska č. 10/2017 Z. z., aby uviedol splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie\nspotrebiteľského úveru a aby uviedol s ktorou konkrétnou splátkou bola žalovaná v omeškaní viac ako\n3 mesiace, na základe ktorej došlo v zmysle vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru k zosplatneniu\ncelého spotrebiteľského úveru. Súd súčasne žalobcu vyzval na predloženie listinných dôkazov na\npreukázanie tvrdených skutočností.\n8. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.12.2024 uviedol, že výsledkom porovnania\npríjmov a výdavkov žalovanej bola suma vyššia ako je výška schválenej splátky, a preto bola žiadosť\no poskytnutie spotrebiteľského úveru schválená. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti\ndlhu žalobca uviedol, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na\nexistenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy\npred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovanej. Žalobca\nuvádza, že v danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania prvýkrát s úhradou 3. splátky úveru\nsplatnej dňa 20.11.2021. Súčasne žalobca predložil listinné dôkazy: Report Quatro splátkový predaj,\ndáta dopytu z dátového zdroja: SRBI a SP.\n9. Žalovaná prevzala žalobu s prílohami dňa 16.12.2024, pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej\nžiadnym spôsobom nevyjadrila.\n10. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie\nsporu nariadi pojednávanie.\n11. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia\nveci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000\nEur. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,\nskutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur, súd vo veci\nrozhodol bez nariadenia pojednávania.\n12. Oznámenie o tom, že vo veci bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania bolo vyvesené na\núradnej tabuli súdu 9.1.2025, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust.\n§ 219 ods. 3 CSP).\n13. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:\n14. Obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90\nBratislava, IČO: 31320155 a žalovaná uzavreli dňa 21.8.2021 Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom\núvere č. 1000070952. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca ako banka poskytla\nžalovanej spotrebiteľský úver vo výške 576 EUR určený na kúpu spotrebiteľského tovaru nábytok –\njedálenský set VENIS new biela/čierna, rozkladacia pohovka premium sivá za kúpnu cenu 576 EUR\ns fixnou úrokovou sadzbou 21,56 % na dobu určitú, a to na 28 mesiacov odo dňa jednorazového\nčerpania, t. j. 9.8.2020. Žalovaná mala splácať úver v rámci 39 splátok s výškou jednotlivej splátky 20\nEUR až do celkovej výšky úveru vo výške 779,92 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 21,56 %.\n15. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaná uhradila splátky v celkovej výške 40 EUR.\n16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.1.2022 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 60\nEUR. Súčasne ju upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru.\n17. Listom zo dňa 19.2.2022 žalobca oznámil žalovanej okamžitú splatnosť úveru ku dňu 17.2.2022\ns dlžným zostatkom vo výške 588,31 EUR, ktorý bola žalovaná povinná uhradiť do 21.3.2022.\n\n18. Z Reportu Quatro splátkový predaj zo dňa 21.8.2021, číslo žiadosti: 000000005643191 vyplýva, že\nžalovaná mala akceptovaný príjem vo výške 409,55 EUR, výdavky stanovené sumou 20 EUR, rodinné\nfixné výdavky boli vo výške 218,06 EUR a finančná rezerva vo výške 151,49 EUR. Životné minimum\nbolo v sume 218,06 EUR. Výsledok schvaľovania bol stanovený s výsledkom ,,áno“.\n19. Z dátového zdroja SRBI zo dňa 21.8.2021 je zrejmé, že žalovaná má jednu splátkovú zmluvu.\n20. Z dátového zdroja SP zo dňa 21.8.2021 je zrejmé, že žalovaná je zamestnaná aspoň 90 dní,\nmá vymeriavací základ od zamestnávateľa aspoň 463 EUR za predchádzajúce 3 mesiace, nie je\npoberateľom invalidného dôchodku a ani starobného dôchodku.\n21. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:\n22. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo\nk uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.\n23. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje\nveriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník\nsa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n24. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného\npredpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu\nspotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany\nspotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,\nak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov\nv Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi\ndo úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje\npomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní\núplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava\npodľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na\ntakýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích\npredpisoch k nemu.\n25. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku\nprávneho vzťahu (21.8.2021), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n26. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na\nprávnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n27. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky\niné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to\nna prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých\nobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých\núčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by\nsa inak mali použiť normy obchodného práva.\n28. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n29. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\n\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n30. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n31. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nv čase vzniku právneho vzťahu (21.8.2021), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace\ns poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky\nposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu\ncelkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na\nudelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a\nďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.\n32. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je\ndočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\nSpotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných\nprostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,\nktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie\nje dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie\nspotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi\noprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom\nsú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa\nosobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie\nnehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania\ntýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa\nna tieto úvery nevzťahuje.\n33. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom\núvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť\ns odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy\nnajmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa\na prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť\núplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za\npodmienok ustanovených osobitným zákonom.\n34. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní\nspotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať\nspotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;\nvynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.\n35. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä\nto, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere\npodľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané\ninformácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a\npobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom\nna údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet\nsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n36. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná\nbanka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit\n\npre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej\nzadlženosti k príjmu.\n37. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie\nzákladných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)\nvýška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.\n38. Podľa ust. § 7 ods. 23 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka\na pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa\nlimit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej\nzadlženosti k príjmu.\n39. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná\nbanka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané\na aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa\na osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške\ncelkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o\npríjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných\nzdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.\na), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na\nsplnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku\n19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa\nv Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1\npísm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s\npríjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať\nspotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči\nktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné\nminimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.\n40. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,\nsa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,\nnáklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a\nspôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a\nspôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním\nsúčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)\npožiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na\noverovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského\núveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského\núveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných\nagentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a\nvýška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto\npodielu.\n41. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú\nformu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom\ntrvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví\nzreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová \"spotrebiteľský úver\" v príslušnom gramatickom\ntvare.\n42. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom\nfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u\nveriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,\n\nc) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené\nrodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,\nd) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\ne) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nf) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ng) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nh) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\ni) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým\nnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nj) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nk) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\nl) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\nm) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nn) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\no) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\np) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\nq) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nr) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\ns) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nt) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nu) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\nv) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.\n43. Podľa ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.\n1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade\nhrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení\n§ 7 ods. 19 až 42.\n44. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku\nprávneho vzťahu (21.8.2021), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami\nv spotrebiteľských zmluvách.\n\n45. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej\nfinančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n46. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca obchodná spoločnosť D. E. F., G. a\nžalovaná uzavreli v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dňa 21.8.2021 Zmluvu\no poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 1000070952,\n47. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobca ako banka poskytla žalovanej\nspotrebiteľský úver vo výške 576 EUR určený na kúpu spotrebiteľského tovaru nábytok – jedálenský set\nVENIS new biela/čierna, rozkladacia pohovka premium sivá za kúpnu cenu 576 EUR s fixnou úrokovou\nsadzbou 21,56 % na dobu určitú, a to na 28 mesiacov odo dňa jednorazového čerpania, t. j. 9.8.2020.\nŽalovaná mala splácať úver v rámci 39 splátok s výškou jednotlivej splátky 20 EUR až do celkovej výšky\núveru vo výške 779,92 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 21,56 %. Z prehľadu splátok a úhrad\nje zrejmé, že žalovaná uhradila splátky v celkovej výške 40 EUR. Listom zo dňa 22.1.2022 žalobca\nupozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého úveru a následne listom zo dňa 19.2.2022 jej\noznámil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 17.2.2022 s dlžným zostatkom vo výške 588,31 EUR, ktorý\nbola povinná uhradiť do 21.3.2022.\n48. Súd s poukazom na čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008\no zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ C-679/18), ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex officio)\npreskúmava opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane\nspotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd skúmal, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v súlade\ns právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.\n49. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore v prvom rade skúmal, či žalobca – banka s odbornou\nstarostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o\nzrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú\npovinnosť preskúmať ex officio existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice,\npodľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky,\nktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú\npožiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).\n50. Súd sa preto zaoberal tým, či žalobca splnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri\nposkytovaní úveru žalovanej vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až 42 zákona č. 129/2010 Z.z. a s poukazom\nna § 11 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj opatrenie NBS č. 10/2017 v\nznení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41 písm. a/ až s/ zákona č. 129/2010\nZ.z. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej zadlženosti k príjmu v § 6a ods.\n2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch ukazovateľov.\n51. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Bonita\nsubjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru. Ak banka vyhodnotí klienta ako\núveru schopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity\nurčitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po\nfáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti),\nv rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa\na jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje\nako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či\ncelej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov\n(nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje\ninformácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek\nzahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.\n52. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné\n\nopatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy\nosobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií\na vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity\na aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili\npotrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté\nustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.\njúna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za\nindividuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,\nktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého\nobchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a\nusmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.\n53. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o\nspotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ\npred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií\nzískaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej\ndatabázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.\n54. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú informácie\nzískané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník\nveriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne\nkľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované\núdaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi\nalebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).\n55. S poukazom na nároky, ktoré na dodávateľa, v danom prípade banku, kladie únijné právo a v kontexte\nust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní\npreukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a\npodmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.\n§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby\npreukázal, že náležite skúmal bonitu žalovanej, t. j., že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods.\n1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n56. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nobsahuje všetky náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n57. Z obsahu žaloby a je príloh žiadnym spôsobom nevyplýva, že by pôvodný veriteľ – banka akýmkoľvek\nspôsobom skúmal bonitu žalovanej, súd preto výzvou zo dňa 22.11.2024 vyzval žalobcu aby uviedol,\nakým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť žalovanej\nsplácať úver a ďalšie skutočnosti bližšie uvedené v bode 7. rozsudku.\n58. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej\npovinnosti veriteľa, žalobca na základe výzvy súdu odpovedal podaním doručeným súdu dňa 5.12.2024,\nv ktorom uviedol, že výsledkom porovnania príjmov a výdavkov žalovanej bola suma vyššia, ako je\nvýška schválenej splátky, a preto bola žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru schválená. Súčasne\npredložil listinné dôkazy: Quatro report, dáta z dopytu SRBI a dáta z dopytu SP.\n59. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaná mala akceptovaný príjem\nvo výške 409,55 EUR, výdavky stanovené sumou 20 EUR, rodinné fixné výdavky boli vo výške 218,06\nEUR, finančná rezerva vo výške 151,49 EUR a životné minimum bolo stanovené sumou 218,06 EUR\nčo vyplýva z Reportu Quatro splátkový predaj zo dňa 21.8.2021, číslo žiadosti: 000000005643191.\nVýsledok schvaľovania bol stanovený s výsledkom ,,áno“. Z dátového zdroja SRBI zo dňa 21.8.2021\nje nesporné, že žalovaná má jednu splátkovú zmluvu. Súčasne mal súd z dátového zdroja SP zo\n\ndňa 21.8.2021 za preukázané, že žalovaná je zamestnaná aspoň 90 dní, má vymeriavací základ\nod zamestnávateľa aspoň 463 EUR za predchádzajúce 3 mesiace, nie je poberateľom invalidného\ndôchodku a ani starobného dôchodku.\n60. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca pri jej uzatváraní zistil od žalovanej výlučne\núdaje, ktoré sa týkali jej rodinného stavu, dosiahnutého vzdelania, či spôsobu bývania. Ohľadom príjmu\nžalovanej je v zmluve uvedené, že je v mesačnej výške 580 EUR. Z predložených dôkazov je zrejmé,\nže veriteľ zisťoval, ale žiadnym spôsobom nepreveroval príjem žalovanej, čo už samo o sebe naznačuje\nhrubému porušeniu zákonnej povinnosti dodávateľa skúmať tzv. úveru schopnosť spotrebiteľa. (bližšie\nviď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).\n61. Súčasne súd poznamenáva, že v rámci dát dopytu SRBI nie je uvedené žiadne klientske skóre\nžalovanej - spotrebiteľa, ktoré je nevyhnutné na posúdenie jej bonity. Žalobca ani nedoložil doklad o tom,\nžeby nahliadol aj do nebankového registra klientskych informácií (NRKI) a súčasne súd poznamenáva,\nže súdu nepredložil ani žiadny iný listinný dôkaz k zisťovaniu bonity žalovanej. Súd mal tak zato, že\nsvoje skutkové tvrdenia nepodložil relevantnými listinnými dôkazmi.\n62. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami\nprocesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na\nvykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n63. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne\nuvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n64. Žalobca tak v žalobe ako aj v priebehu konania nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť\npodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1\nCivilného sporového poriadku.\n65. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní\nurčitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej\npreukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.\n66. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia\nobjektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:\nKnihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,\nkto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.\n67. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová\nstrana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý\nnásledok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá\nje zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá\nstrana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.\n68. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi\nspája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je\nurčené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,\nmožno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.\n69. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti\nzodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo\n(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR\n385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.\n70. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní napriek\npredchádzajúcej výzve zo dňa 22.11.2024 nepreukázal postup, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť,\nt. j. skúmanie bonity pri posudzovaní schopnosti žalovanej splatiť spotrebiteľský úver. Žalobca síce do\nvydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce\npostup v súlade s ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za postačujúce.\n\nŽalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval výsledok skúmania príjmu žalovanej a\nsúčasne v dátach dopytu SRBI absentujú údaje o klientskom skóre žalovanej. Žalobca nepredložil súdu\nani doklad o tom, že by nahliadol aj do nebankového registra klientskych informácií (NRKI) a teda v tejto\nčasti taktiež neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť\npostupe, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Za tohto stavu\nje nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods.\n1 zákona č. 129/2010 Z. z.\n71. Súčasne súd upozorňuje na to, že povinnosťou žalobcu bolo pritom zisťovať nielen príjem, ale aj\nvýdavky žalovanej - spotrebiteľa. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu\ndlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri posudzovaní\nvýdavkov vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 218,06 EUR. Ak\nsa žalobca uspokojil iba so životným minimom, tak takýto postup nezohľadňuje individuálnosť životnej\nsituácie žalovanej.\n72. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda\nžalovanej, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri\nposúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na\nposúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z\nktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,\nktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,\nže informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ\nzabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je\npovinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú\niba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.\nOdborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto\nzávery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA\nproti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné\nbremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom\nna informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené\ndokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa\n26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018\nzo dňa 20.3.2019.\n73. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch plynie, že náklady na\nzabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu\npovinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom\na na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to\nnie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa\na jeho rodiny.\n74. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje\nposkytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nakoniec\nneplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017.\n75. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb\nspotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy\nživotného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu\npovinnosť, a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má\nspotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím\nsúdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou\nnákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa\nprvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným\nminimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a\nktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ\nvyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je\nurčené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne\nneplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na\n\nzabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného\nminima.\n76. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať\núver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z\n25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před\nnegativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť\npředchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob\nna něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední\nřadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti\no další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto\nzákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při\nposouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,\nže věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s\nodbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně\nnedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.\nNa tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým\nvýkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny\ninformace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,\nověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. H., I. J. K., J.:\nZákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.\nPraha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele\nvyužívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a\nexistenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných\nvýdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo\nod spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně\ndovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož\nzávěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího\nsoudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,\nvýdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele\nve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“\n77. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovanej, ak sa obmedzil na výšku sumy\nživotného minima na jednu dospelú osobu, nakoľko v rámci preverovania žalovanej žiadny spôsobom\nneskúmal jej výdavky. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal skúmanie schopnosti splácať úver\nžalovanou vo vzťahu k výdavkovej časti uviedol, že vychádzal zo sumy životného minima, t. j. výdavky\nnahradil údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa\núverových produktov na finančnom trhu.\n78. Pri overovaní bonity žalovanej tak žalobca nemal k dispozícii údaje o jej výdavkoch, čo vedie k\nzáveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovanej o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje.\n79. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné\nkonštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej\nspôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov\na výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov\nznamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity\ndlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.\nŽalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných\nprostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §\n7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle\n§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.\n80. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len\nsamotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať\nza náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nOdvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ\nnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný\n\nsplácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny\nobraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.\nZ dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver\nnie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších\nvýsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako\nspotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá\nveta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si\nna základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď\nsíce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a\npod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,\nkeď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia\nskutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti\nžalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“\n81. Súd tak mal za nesporné, že žalobca predloženými dôkazmi hodnoverne nepreukázal, že by splnil\npovinnosť v zmysle dikcie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a\nteda že by postupoval s vynaložením s odbornej starostlivosti pri poskytnutí úveru posúdiť schopnosť\nžalovanej splácať úver. Zároveň súd pripomína, že vynaloženie odbornej starostlivosti je povinný žalobca\nhodnoverne preukázať, čo je zrejmé z ust. § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca získané\ninformácie použil celkom zjavne nedostatočným spôsobom, keď na základe predložených listinných\ndôkazov poskytol žalovanej úver, pričom nezískal informácie o príjmoch a výdavkoch žalovanej, teda\nnásledne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o skutočnej bonite klienta, z ktorých by bol schopný\nzistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil\npríjmy a výdavky žalovanej, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť.\n82. Podľa názoru súdu všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne\npreukazujú, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, čím tak hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu\nz ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého dôsledkom je to, že sa spotrebiteľský úver\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie v zmysle\nust. § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne tým boli naplnené predpoklady\nnato, aby žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej, ktorá bola v hmotnoprávnom postavení\nspotrebiteľa, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim\nvyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania.\nTento jeho jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 2 prvou vetou\nzákona č. 129/2010 Z. z.), a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\n83. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to\nani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36).\n84. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú\nmu v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to z dôvodu, že\nnedisponoval dostatkom podkladov na vyhodnotenie bonity žalovanej t. j., že v rozpore so zákonmi\no ochrane spotrebiteľa a judikatúrou neskúmal príjmy a výdavky žalovanej. Súd tak má zato, že\ndostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo v časti žalobu zamietol.\n85. V zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský\núver je bezúročný a bez poplatkov, a preto má žalobca právo len na vrátenie istiny úveru.\nŽalovaná z poskytnutého úveru 576 EUR uhradila sumu vo výške 40 EUR, a preto má žalobca nárok\nna zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovanou uhradenou\nsumou vo výške 536 EUR (576 EUR – 40 EUR). Z uvedeného dôvodu súd žalovanú zaviazal na\nzaplatenie sumy vo výške 536 EUR a žalobu v prevyšujúcej časti predstavujúcu sumu 52,31 EUR\nzamietol.\n\n86. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,\npoplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n87. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani\nv dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo\nod zmluvy odstúpiť; ak\nide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.\n88. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n89. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.\n90. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych\nbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania\ns plnením peňažného dlhu.\n91. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %.\nPo zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5% ročne.\n92. Nakoľko sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol\nžalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Keďže súd vychádzal z bezúročnosti\na bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až 39\nmesiacov po poskytnutí úveru. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené\nprávne posúdenie mohol pokračovať do splatnosti poslednej splátky. Žalobca si uplatnil nárok na úrok\nz omeškania vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny od 25.2.2022 do zaplatenia. Zmluva o úvere bola\nuzatvorená dňa 21.8.2021 pričom doba trvania zmluvy bola 39 mesiacov, s prvou splátkou splatnou dňa\n20.9.2021 a s frekvenciou anuitných splátok mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmysle uvedeného\nby splatnosť celého úveru nastala až splatnosťou poslednej splátky, súd preto priznal žalobcovi nárok\nna úrok z omeškania až po splatnosti celého úveru odo dňa 21.11.2024 do zaplatenia. V prevyšujúcej\nčasti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.\n93. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n94. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,\nktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa\nzisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,\nktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,\nktorá vo veci úspech nemala.\n95. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\nv\n\n96. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 588,31 EUR, súd mu priznal sumu 536\nEUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne\nvyjadrenej na 91,11 % úspešný a neúspešný v pomere 8,89 % (v prevyšujúcej zamietnutej časti vo výške\n52,31 EUR). Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške\n82,22 %.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu\nsmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len\nv rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ\ndomáha (ust. § 363 C.s.p.).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti\nrozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "8826bf84-4506-4cef-be1d-7a3ebf735ae0:9cd374a7-8495-4f8e-a071-bc8710e33b5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/6/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/6/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8826bf84-4506-4cef-be1d-7a3ebf735ae0:9cd374a7-8495-4f8e-a071-bc8710e33b5f"}, {"guid": "edba1909-3a13-469c-b101-7616c578cbbd:a4b74a0a-b9ec-472c-80ad-6ab9f305aeed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1", "spisova_znacka": "3Co/153/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/153/2019 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1"}], "citovane_v": []}