{"guid": "b4060892-4b5b-403b-b73f-4a5593cc58eb:66972f66-2fdf-41c3-a444-d14bb0ad4419", "ecli": "ECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2", "spisova_znacka": "9Csp/28/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 9Csp/28/2024 z 21. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Michalovce z 21. mája 2025, sp. zn. 9Csp/28/2024, ECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2", "identifikacne_cislo": "7724204737", "sud": {"guid": "sud_151", "nazov": "Okresný súd Michalovce", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-michalovce"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Šarišský", "sudca_id": 3909, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tomas-sarissky-3909", "datum_vydania": "2025-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6CoCsp/29/2025", "sud": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "guid": "f695a9c2-3473-4111-ad79-e09d69068fe4:eb2e330f-526e-49fb-8f1a-4190a7c1b2ac", "datum": "2026-01-27", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66972f66-2fdf-41c3-a444-d14bb0ad4419", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Michalovce\n9Csp/28/2024\n7724204737\n21. 05. 2025\nJUDr. Tomáš Šarišský\nECLI:SK:OSMI:2025:7724204737.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka, so sídlom\nNámestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený\nnázov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, právne\nzastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, 2/ HeyPay\ns.r.o., IČO: 44 842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, 3/ C. D., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom E. F. XXX, XXX XX E. F., 4/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., žalovaní\nv 3. a 4. rade právne zastúpení advokátom JUDr. Mikulášom Pavlíkom ml., so sídlom Š. Kukuru 14, 071\n01 Michalovce, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 08.08.2024 v učebni č. 114, Inštitút\nvzdelávania veterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A, 041 77 Košice, predmetom ktorej bola\ndražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX\nako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom\nXXX na parcele registra „G.“ H. X, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 573/2024, NZ\n24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so\nsídlom v Nitre, Boženy Nemcovej 13, j e n e p l a t n á.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 4. rade vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Michalovce dňa 11.11.2024 domáhala\nurčenia neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby osvedčenej Notárskou zápisnicou N 573/2024, NZ\n24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou,\npredmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B.,\nzapísané na LV č. XX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so\nsúpisným číslom 274 na parcele registra „C“ číslo 1.\n2. Žalobu odôvodnila tým, dňa 15.10.2018 uzavrela so žalovaným v 1. rade Zmluvu o poskytnutí úveru na\nbývanie „Flexihypotéka účelová“ reg. č. 001/329703/18-001/000, na základe ktorej bolo zriadené záložné\nprávo k nehnuteľnostiam vedených Katastrálnym odborom na Okresnom úrade Michalovce, Okres: D.,\nI.: Trhovište, Katastrálne územie: B., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra „C“ evidované na\nkatastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada\no výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ číslo 1,\nza účelom zabezpečenia zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého v\n\nsume 40.000,- Eur na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom Všeobecná úverová banka,\na.s. a žalobkyňou ako dlžníčkou. Uviedla, že bola výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s\npríslušenstvom zo dňa 17.03.2023 vyzvaná žalovaným v 1. rade na vrátenie celého zostatku úveru v\nlehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom výška pohľadávky bola vyčíslená sumou 36.476,83\nEur, z toto istina bola vo výške 36.079,59 Eur. Následne dňa 20.04.2023 uhradila nedoplatok na hypotéke\nvo výške 1.000.- Eur a súčasne dňa 06.06.2023 zaslala žalovanému v 1. rade písomnú žiadosť o\nsplácanie dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára.\n3. Žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných\nnehnuteľností, pričom priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N\n573/2024, NZ 24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou\nKováčovou, pričom najvyššie podanie bolo vo výške 46.125,- Eur podané žalovanou v 3. rade a\nžalovaným v 4. rade, ktorým licitátor udelil príklep. Na základe uvedeného boli žalovaná v 3. rade a\nžalovaný v 4. rade zapísaní na LV č. XX, k.ú. B., ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností.\n4. Poukázala na to, že žalovaný v 2. rade dal vypracovať dva znalecké posudky, znalcom v odbore\nstavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností J. A. K., L. H. XXX, a to za\núčelom výkonu dobrovoľnej dražby. V znaleckom posudku číslo 110/2023 zo dňa 30.06.2023 je určená\nvšeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 59.500,- Eur. V znaleckom posudku číslo 93/2024 zo dňa\n31.05.2024 je určená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 45.500,- Eur, čo je o 14.000,- Eur\nmenej ako hodnota uvedená v prvom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 2023.\n5. Podľa jej tvrdenia v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ i praxe Ústavného súdu SR pri dobrovoľných\ndražbách je dôležité skúmať nepomer medzi skutočne splatnou výškou pohľadávky a hodnotou draženej\nnehnuteľnosti.\n6. Namietala taktiež to, že vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu, ktorá ku dňu vykonania dražby\nmohla predstavovať sumu cca 37.000,- eur a spôsob realizácie výkonu záložného práva predajom\nnehnuteľností sa žalobkyni zvolený spôsob javí ako neprimeraný vo vzťahu k hodnote nehnuteľností,\nktoré podľa znaleckého posudku sú vo výške 59.500.- Eur, čo nezodpovedá ústavnému princípu\nprimeranosti.\n7. Súčasne žalobkyňa odkázala na to, že dražba nehnuteľností musí byť ultima ratio pri uspokojení\nzabezpečenej pohľadávky, pričom mal byť uprednostnený iný spôsob uspokojenia pohľadávky.\n8. Žalovaný v 1. rade prevzal žalobu s prílohami dňa 29.11.2024. Žalovaný v 2. rade prevzal žalobu\ns prílohami dňa 29.11.2024. Žalovaná v 3. rade prevzala žalobu s prílohami dňa 3.12.2024 a žalovaný\nv 4. rade prevzal žalobu s prílohami dňa 9.12.2024.\n9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2024 žalovaní v 3. a 4. rade uviedli,\nže dobrovoľná dražba prebehla v súlade so zákonom a podanie žalobkyne sa javí ako účelové\na nedôvodné, z ktorého dôvodu žiadali žalobu zamietnuť.\n10. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.1.2025 žalovaný v 2. rade uviedol, že\npredpoklady na určenie dražby za neplatnú neboli naplnené. Podľa jeho názoru žalobkyňa v žalobe\nvýslovne neuviedla žiadne konkrétne porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách ku ktorému by sa\nmohol vyjadriť. Uviedol, že nakoľko konanie dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne\na včas zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných Zákonom o dobrovoľných dražbách, ako aj v\nďalších médiách (webová stránka žalovaného, ďalšie realitné stránky) bol skutočný kúpyschopný trhový\nzáujem o predmet dražby v čase jeho ponuky prejavený iba účastníkmi dražby a cena vygenerovaná na\npredmetnej dražbe najlepšie odzrkadľuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby. Na dražbe sa zúčastnili\nštyria účastníci, ktorí svojim rozhodnutím urobiť alebo neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu\npredmetu dražby na mieste a v čase jej ponuky v rámci dražby. Išlo pritom o opakovanú dražbu a všetky\nzverejnenia podľa Zákona o dobrovoľných dražbách boli vykonané 4 krát a verejnosť mala dostatočný\nčas sa zoznámiť s predmetom dražby a dozvedieť sa o konaní predmetnej dražby. Zdôraznil, že nie je\nbeztak podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie\npredmetu dražby vypracovaný znalecký posudok vypracovaný príslušným znalcom a či nebol inak\nporušený zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. K splácaniu pohľadávky žalobkyne uviedol,\n\nže žalobkyňa bola už rok pred predmetnou dražbou v omeškaní s viac ako 3 splátkami predmetného\núveru (oznámenie o predčasnej splatnosti zo dňa 17.04.2023) a napriek výzvam žalovaného v 1. rade\nnedošlo k náprave daného stavu žalobkyňou. Ani po uplynutí ďalšieho roka sa jej platobná disciplína\nnezlepšila a nevyužila ponuku žalovaného v 1. rade na uzatvorenie splátkového kalendára a žalovaný\nv 1. rade tak bol nútený po viac ako roku (predmetná dražba sa uskutočnila dňa 08.08.2024) vykonať\nzáložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalovaného v 1. rade. Záverom podotkol, že pomer hodnoty\nzálohu vo výške 46.125,-EUR k výške pohľadávky cca 36.000 EUR považuje za plne primeraný, pričom\nzdôraznil, že ochrana obydlia nemôže predstavovať dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa Zákona\no dobrovoľných dražbách.\n11. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.1.2025 žalovaný v 1. rade uviedol, že\nžalobkyňa v podanej žalobe neuviedla žiadne relevantné dôvody a ani jeden zákonný dôvod, ktorý by mal\nspôsobovať neplatnosť dobrovoľnej dražby. Pre úplnosť dodal, že žalobkyňa bola v omeškaní s úhradami\nsplátok už oveľa skôr ako došlo k dražbe nehnuteľností, a to aj pred obdobím, kedy podľa jej tvrdení jej\njediným príjmom bola dávka v nezamestnanosti, pričom o splátkový kalendár žiadala prvýkrát už v roku\n2020, kedy však pohľadávka už mala vysoké omeškanie. Vzhľadom na to, že bola v omeškaní s úhradou\npohľadávky riadne a včas, žalovaný v prvom rade vyhlásil predčasnú splatnosť úveru prostredníctvom\npodania zo dňa 17.04.2023. Uviedol, že žalovaný v druhom rade jej riešenie na upustenie dražby a\núhradu dlhu v splátkach za daných podmienok poskytol, žalobkyňa však podmienkam nevyhovela, a\nteda došlo k výkonu záložného práva. Zdôraznil, že ani samotné obydlie nie je prekážkou nevykonania\nzáložného práva. K namietaným znaleckým posudkom uviedol, že podľa znaleckého posudku číslo\n110/2023 zo dňa 30.06.2023 a podľa znaleckého posudku číslo 93/2024 zo dňa 31.05.2024 žalobkyňa\nnesprístupnila znalcovi predmet dražby na vykonanie jeho ohodnotenia, a teda znalcovi neposkytovala\nsúčinnosť, čím porušila svoju povinnosť uloženú v ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002. Žalovaný\nv prvom rade preto považoval za v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobkyňa po tom, čo sama znemožnila\nsprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi napadla ohodnotenie tejto nehnuteľnosti, ktoré práve v dôsledku\nporušenia jeho zákonných povinností muselo byť vykonané podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002.\nSúčasne mohla voči danému znaleckému posudku vzniesť námietky.\n12. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.2.2025 žalobkyňa zopakovala tvrdenia\nuvádzané v žalobe a súčasne na záver žiadala, aby súd preskúmal, či došlo k platnému zosplatneniu\núveru.\n13. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.1.2025 žalovaný v 1. rade uviedol, že pred\nvyhlásením mimoriadnej splatnosti bola poslednou úhradou žalobkyne suma vo výške 1,20 Eur zo dňa\n21.11.2022. Uviedol, že zaslal žalobkyni pokus o zmier zo dňa 28.03.2023, ktorým jej oznámil výšku\npohľadávky po lehote splatnosti - 1.209,77 Eur a zároveň ju upozornil na právo žiadať jednorazové\nsplatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva. Žalovaný v prvom rade k pokusu o zmier predložil\naj dôkazy o doručení, podľa ktorých bol pokus o zmier žalobkyni riadne doručený dňa 31.03.2023 a pokus\no zmier zo dňa 28.03.2023 predstavoval výzvu podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka. Nakoľko žalobkyňa pohľadávku po lehote splatnosti neuhradila, žalovaný v prvom rade\nvyužil svoje právo pohľadávku zosplatniť, a to podaním zo dňa 17.04.2023, ktoré žalobkyni doručil\ndňa 21.04.2023. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.04.2023\npredstavovala výzvu podľa § 565 OZ. Záverom poznamenal, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení\npráva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti.\n14. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 21.5.2025.\n15. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:\n16. Žalovaný v 1. rade a žalobkyňa uzavreli dňa 15.10.2018 Zmluvu o poskytnutí úveru na\nbývanie ,,Flexihypotéka účelová“ č. 001/329703/18-001/000. V zmysle predmetnej zmluvy žalovaný v 1.\nrade ako banka poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver na bývanie (na nadobudnutie nehnuteľnosti) vo\nvýške 40.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 1,29 % fixovanou na 5 rokov, s konečnou splatnosťou\núveru do 30 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky. Žalobkyňa mala splácať úver v rámci\n360 splátok s výškou jednotlivej splátky 134,05 EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 1,35 %. Výška\ncelkových nákladov bola 8.524 EUR. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci\nTrhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX, ktoré boli aj predmetom zabezpečenia.\n\n17. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.10.2018 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade,\nako „Záložným veriteľom“ a K. M. a D. N. M., ako „Záložcami“ je zrejmé, že na nehnuteľnosti zapísané\nna LV č. XX v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B. bolo zriadené záložné právo v prospech Záložného\nveriteľa.\n18. Oznámením zo dňa 12.12.2023 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni výšku dlžnej pohľadávky\na vyzval ju na úhradu s tým, že ak dlžná čiastka nebude uhradená formou jednorazovej úhrady alebo\nformou splátkového kalendára, bude pokračovať v procese dobrovoľnej dražby.\n19. Z potvrdenia o realizovaní transakcií zo dňa 9.11.2024, 20.5.2024, 21.9.2024 je zrejmé, že žalobkyňa\npoukazovala na účet žalovaného v 2. rade sumu vo výške 135 EUR.\n20. Oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 24.6.2024 dražobník (žalovaný v 2. rade) na\nnávrh navrhovateľa opakovanej dražby (žalovaný v 1. rade) oznámil, že dňa 8.8.2024 o 13:45 hod.,\ns miestom konania: v učebni č. 114, Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A,\n041 77 Košice sa vykonaná opakovanú dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XX okres Michalovce,\nobec Trhovište, kat. úz. B.. Najnižšie podanie bolo stanovené sumou 34.125 EUR.\n21. Z Notárskej zápisnice N 573/2024, NZ 24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024\nnotárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Nitre, Boženy Nemcovej 13, je zrejmé, že na požiadanie\ndražobníka (žalovaného v 2. rade) bola osvedčená opakovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností\nnachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX ako parcely registra\n„C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2,\nparc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX O. A. P. „G.“\nH. X, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade,\npričom išlo o opakované 4. kolo dražby. Zo zápisnice je zrejmé, že hodnotené nehnuteľnosti neboli\nsprístupnené znalcovi na ohodnotenie. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola podľa znaleckého\nposudku č. 93/2024 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Jurkom vo výške 45.500 EUR, pričom najnižšie\npodanie bolo stanovené sumou 34.125 EUR. Vydražiteľom nehnuteľností sa stali žalovaní v 3. a 4. rade\nza vydraženú sumu 46.125 EUR.\n22. Z výpisu LV č. XX zo dňa 6.11.2024 okres Michalovce, obec Trhovište, kat. úz. B. je zrejmé, že\nvlastníkom nehnuteľností parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619 m2, parc. č. 2 záhrada\no výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ číslo 1 sú\nžalovaní v 3. a 4. rade v spoluvlastníkom podiele 1/1.\n23. Zo znaleckého posudku č. 110/2023 súdneho znalca Ing. Pavla Jurka je zrejmé, že všeobecná\nhodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XX okres D., obec Trhovište, kat. úz. B. bola stanovená\nsumou 59.500 EUR. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa neumožnila znalcovi vstup\ndo ohodnocovanej nehnuteľnosti.\n24. Zo znaleckého posudku č. 93/2024 súdneho znalca Ing. Pavla Jurka je zrejmé, že všeobecná\nhodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XX okres D., obec Trhovište, kat. úz. B. bola stanovená\nsumou 45.500 EUR. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že žalobkyňa neumožnila znalcovi vstup\ndo ohodnocovanej nehnuteľnosti.\n25. Pokusom o zmier zo dňa 28.3.2023 žalovaní v 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu sumy vo výške\n1.209,77 EUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého\núveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.\n26. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 17.4.2023 oznámil žalobkyni vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru a vyzval ju na úhradu sumy vo výške 36.476,83 EUR.\n27. Žalovaný v 1. rade výzvami zo dňa 30.3.2019, 29.4.2019, 30.5.2019, 30.6.2019, 29.7.2019,\n28.8.2019, 29.9.2019, 18.11.2019, 29.6.2020, 18.6.2020, 29.7.2020, 29.8.2020, 29.9.2020, 28.10.2020,\n29.11.2020, 30.12.2020, 27.1.2020, 1.3.2021, 31.3.2021, 28.4.2021, 17.6.2021, 19.7.2021, 18.8.2021,\n\n16.9.2021, 18.10.2021, 18.11.2021, 19.12.2021, 18.1.2022, 29.1.2022, 1.3.2022, 30.3.2022, 27.4.2022,\n30.5.2022, 29.6.2022, 18.8.2022, 18.9.2022 vyzýval žalobkyňu na úhradu dlžných súm\n28. Z potvrdenia o realizovaní transakcie zo dňa 20.4.2023 je zrejmé, že žalobkyňa poukázala na účet\nžalovaného v 1. rade sumu vo výške 1.000 EUR.\n29. Listom zo dňa 6.6.2023 žalobkyňa žiadala žalovaného v 1. rade o splácanie dlhu formou\nmimoriadneho splátkového kalendára.\n30. Emailom zo dňa 25.3.2023 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni, že nesplnila podmienku na plnenie\nformou splátkového kalendára, nakoľko neuhradila prvú splátku vo výške 3.555,40 EUR.\n31. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 21.5.2025 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej\nžalobe s tým, že dobrovoľná dražba vzhľadom na výšku dlhu a hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola\nhodnotená znaleckým posudkom bola neprimeraná. Poukázala nato, že aj po predložení písomných\ndokladov zo strany žalovaných, títo nepreukázali, že došlo k platnému zosplatneniu úveru, nakoľko\nnepreukázali pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru a či bola žalobkyňa upozornená na to, kvôli\nktorej splátke došlo k zosplatneniu. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov\nkonania. Následne uviedla, že podľa jej názoru k neplatnému zosplatneniu pohľadávky a tak k porušeniu\n§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko výška draženej nehnuteľnosti prevýšila sumu\n2000,- Eur.\nŽalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa uviedla argumenty, ktoré nenapĺňajú ani\njeden zo zákonných dôvodov na určenie neplatnosti dražby. Súčasne uviedol, že nesúhlasí s názorom,\nže došlo k neplatnému zosplatneniu pohľadávky a má zato, že toto zosplatnenie bolo v súlade so\nzákonom a neboli porušené žiadne zákonné povinnosti. Zdôraznil, že nesúhlasí s názorom, že by\nmalo dôjsť k neplatnému zosplatneniu len z toho dôvodu, že listina neuvádza konkretizáciu splátky pre\nktorú k zosplatneniu došlo nakoľko uvedené nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Poukázal na\nrozhodnutie NS SR, sp.zn. 1Cdo 123/2022.\nŽalovaný v 2. rade žiadal taktiež žalobu zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nebol porušený zákon\no dobrovoľných dražbách a ani žiadny iný zákon ani teda Občiansky zákonník. Poukázal na to, že by išlo\no flagrántnu nespravodlivosť, keby sa právne úkony vykonávané do roku 2024 v súlade s textom zákona\nObčianskeho zákonníka, ktorý ani po novele neustanovil povinnosť uvádzať splátky, mali považovať za\nnesúladné so zákonom. Uviedol, že nevidí žiadny praktický význam v uvádzaní konkrétnej splátky, či už\nv zosplatnení, alebo v predošlých výzvach pre samotného dlžníka, pre spotrebiteľa. Zdôraznil, že nevie\naké skutočné reálne praktické dôvody, pre ktoré by potreboval spotrebiteľ mať práve túto konkrétnu\ninformáciu, keď spravidla je v omeškaní s viac ako jednou splátkou. Poukázal na to, že v danom prípade\nžalobkyňa musela byť v omeškaní aspoň s 10 splátkami, čo zodpovedá výške omeškanej sumy, takže\nnevidel žiadny dôvod na uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú je úver zosplatňovaný. K tvrdeniu\nžalobkyne, že došlo k porušeniu § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že daná suma\nhovorí o sume pri začatí výkonu záložného práva, a preto navrhol, aby žalobkyňa preukázala danú sumu.\nŽalovaní v 3. a 4. rade žiadali taktiež žalobu zamietnuť.\n32. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:\n33. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku\nprávneho vzťahu, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného\nveriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva\n(ďalej len „záloh\"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.\n34. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je\nriadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného\npráva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe\npodľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,\nak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.\n\n35. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom\nv čase vzniku právneho vzťahu, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej\nhodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu\npamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej\nsprávy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania\ndražby starší ako šesť mesiacov.\n36. Podľa § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá\nmá predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto\nvýzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo\nvýzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po\nodoslaní výzvy.\n37. Podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,\ndražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom\nkonania dražby.\n38. Podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je oprávnený do\ndesiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka\nnámietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným\nznalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť\npracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník\npredmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok\nbezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.\n39. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná\nnehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550\neur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.\nOznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v\nObchodnom vestníku.\n40. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej\nzmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá\nna svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti\ndražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti\ndražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom\nmá predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného\npredpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade\nspoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).\n41. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť\ndražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá\nosoba podľa odseku 2.\n42. Podľa § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil\ndražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.\n43. Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu\ndražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len \"záložný veriteľ\"), alebo iná osoba, ktorá je\noprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.\n44. Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,\nže predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne\nvyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa\ntohto zákona (§ 16 ods. 3).\n\n45. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku\nprávneho vzťahu, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho\nprospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť úroky.\n46. Hlavný právny vzťah (Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie ,,Flexihypotéka účelová“ č.\n001/329703/18-001/000) je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného\npredpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu\nspotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany\nspotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,\nak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov\nv Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi\ndo úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje\npomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní\núplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava\npodľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na\ntakýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích\npredpisoch k nemu.\n47. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite\na zrozumiteľne; inak je neplatný.\n48. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo\núčelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n49. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu\nna právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n50. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj\nvšetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak\nje to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,\nktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj\nkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\n51. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,\nktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené\nurčito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n52. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n53. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n54. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí\nurčené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n55. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom\n\nv čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním\nspotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania\nspotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov\nspotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na\nposkytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na\nochranu spotrebiteľa.\n56. Podľa ust. § 1 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona\nje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\nSpotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných\nprostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,\nktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie\nje dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie\nspotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi\noprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom\nsú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa\nosobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie\nnehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania\ntýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa\nna tieto úvery nevzťahuje.\n57. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase\nvzniku právneho vzťahu, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v\nspotrebiteľských zmluvách.\n58. Pokiaľ ide o prípustnosť predmetnej žaloby, tá pre súd vyplynula priamo z ust. § 137 písm. d)\nCivilného sporového poriadku v spojení s ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách číslo\n527/2002 Z.z., podľa ktorého v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené\nustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať\nsúd, aby určil neplatnosť dražby.\n59. Záložné právo je právnym prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa\na jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia\npohľadávky zo zálohu, t. j. z predmetu záložného práva, za predpokladu, že dlžník svoju pohľadávku\nnesplní riadne a včas. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na výkon\nzáložného práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonodarcom predvídaný\naj v prípade spotrebiteľského vzťahu, (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka). Súdna prax dospela k\nzáveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských\nzmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie.\n(Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/94/2019zo dňa 18.2.2020).\n60. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov\nna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej\nfinančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n61. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou došlo k uzavretiu\nspotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných\npôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.\n62. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalobkyňa uzavreli dňa\n15.10.2018 Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie ,,Flexihypotéka účelová“ č. 001/329703/18-001/000.\nV zmysle predmetnej zmluvy žalovaný v 1. rade ako banka poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver na\nbývanie (na nadobudnutie nehnuteľnosti) vo výške 40.000 EUR s fixnou úrokovou sadzbou 1,29 %\nfixovanou na 5 rokov, s konečnou splatnosťou úveru do 30 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej\nsplátky. Žalobkyňa mala splácať úver v rámci 360 splátok s výškou jednotlivej splátky 134,05 EUR.\nRPMN bola dohodnutá vo výške 1,35 %. Výška celkových nákladov bola 8.524 EUR. Predmetom kúpy\nboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX, ktoré\n\nboli aj predmetom zabezpečenia. Následne Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 15.10.2018,\nktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade, ako „Záložný veriteľ“ a K. M. a D. N. M., ako „Záložcovia“, bolo zriadené\nzáložné právo v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v obci Trhovište,\nokres D., kat. úz. B..\n63. V konaní bolo nesporné to, že žalobkyňa neplatila riadne a včas splátky poskytnutého úveru, a preto\nju žalovaný v 1. rade pokusom o zmier zo dňa 28.3.2023 vyzval na úhradu sumy vo výške 1.209,77\nEUR v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy a upozornil ju na možnosť zosplatnenia celého úveru\nv prípade neuhradenia dlžnej sumy. Nakoľko žalobkyňa napriek výzve naďalej neuhrádzala dlžné čiastky\nposkytnutého úveru žalovaný v 1. rade pristúpil k zosplatneniu úveru, pričom žalobkyni túto skutočnosť\noznámil listom zo dňa 17.4.2023 a súčasne ju vyzval na úhradu sumy vo výške 36.476,83 EUR.\n64. Na základe vykonaného dokazovania mal súd taktiež za nesporné to, že žalovaný v 2. rade pristúpil k\nvýkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ktoré boli vo výlučnom\nvlastníctve žalobkyne dňa 8.8.2024, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 573/2024,\nNZ 24870/2024, NCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou\ns tým, že sa jednalo o štvrté kolo predmetu dražby, pričom sa na jej priebehu zúčastnili 4 účastníci,\nktorí svojimi zvyšujúcimi sa podaniami zvýšili cenu predmetu držby z najnižšieho podania vo výške\n34.125,-EUR na 46.125,-EUR. Nebolo sporné ani to, že navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade,\npričom všeobecná hodnota predmetu dražby bola podľa znaleckého posudku č. 93/2024 vypracovaného\nznalcom Ing. Pavlom Jurkom vo výške 45.500 EUR, pričom najnižšie podanie bolo stanovené sumou\n34.125 EUR.\n65. Nebolo sporné, že vydražiteľmi sa stali žalovaní v 3. a 4. rade za vydraženú sumu 46.125 EUR,\nktorí sú v súčasnosti zapísaní ako spoluvlastníci v podiele 1/1 predmetných nehnuteľností, čo je zrejmé\nz výpisu LV č. XX okres D., obec Trhovište, kat. úz. B..\n66. Sporné v konaní boli tvrdené skutočnosti žalobkyne, ktorá poukazovala na dva znalecké posudky\nvypracované znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie – pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností\nJ. A. K., kedy v znaleckom posudku č. 110/2023 zo dňa 30.06.2023 bola znalcom určená všeobecná\nhodnota nehnuteľností na sumu 59.500,- Eur a v znaleckom posudku č. 93/2024 zo dňa 31.05.2024 bola\nurčená znalcom všeobecná hodnota nehnuteľností sumou 45.500,- Eur, čo je o 14.000,- Eur menej ako\nhodnota uvedená v prvom znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 2023. V danej spojitosti\npoukazovala na začínajúcu výšku dražených nehnuteľností.\n67. Sporné zostali v konaní tvrdenia žalobkyne, ktorá apelovala na ústavný princíp primeranosti, kedy\npodľa jej názoru je v rozpore s daným princípom to, že výška dlhu bola približne v sume 37.000 EUR\na výška nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 110/2023 bola vo výške 59.500 EUR, pričom\nnehnuteľnosť bola vydražená za 46.125 EUR s tým, že sa začalo s vyvolávacou cenou 34.125 EUR.\n68. Súčasne bolo sporné to, že žalobkyňa odkazovala na to, že dražba nehnuteľností musí byť ultima\nratio pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky, pričom podľa jej názoru mal byť uprednostnený iný\nspôsob uspokojenia pohľadávky.\n69. Žalobkyňa súčasne v podaní doručenom súdu dňa 12.2.2025 žiadala, aby súd preskúmal, či\ndošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, pričom na pojednávaní konanom dňa 21.5.2024 explicitne\nnamietala zosplatnenie pohľadávky žalovaným v 1 . rade.\n70. Na pojednávaní konanom dňa 21.5.2025 súčasne žalobkyňa namietala porušenie ust. § 3 ods. 6\nzákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko podľa jej názoru výška draženej nehnuteľnosti prevýšila sumu\n2000,- Eur.\n71. Úvodom súd konštatuje, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti dražby podľa ust.\n§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Predmetné ustanovenie hovorí o tom,\nže dotknutá osoba na svojich právach sa môže domáhať neplatnosti dražby, ak spochybňuje platnosť\nzáložnej zmluvy, alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.\n\n72. K žalobkyňou namietaným znaleckým posudkom č. 110/2023 a č. 93/2024 znalca Ing. Pavla Juska\na s tým spojeným tvrdeným nesprávnym ohodnotením predmetných nehnuteľností (predmet dražby)\na porovnania s vydraženou cenou nehnuteľností uvádza súd, že žalobkyňa v priebehu konania neuviedla\nžiadne skutkové tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo to, že znalecké posudky nie sú v súlade so zákonom\nč. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\npričom nepodala u žalovaného v 2. rade námietky alebo žiadosť o vypracovanie druhého znaleckého\nposudku v zmysle ust. § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Súčasne na základe vykonaného\ndokazovania bolo nesporne preukázané z listinných dôkazov (znalecké posudky, notárska zápisnica\na oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe) to, že nesprístupnila znalcovi predmet dražby na\nvykonanie jeho ohodnotenia, a teda znalcovi neposkytla súčinnosť, čím porušila svoju povinnosť uloženú\njej v ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002. Z dôvodu konania žalobkyne tak znalec ohodnotil predmet\ndražby bez toho, aby nehnuteľnosť osobne obhliadol. Z uvedeného je nepochybné, že žalobkyňa, ktorá\nporušením svojej právnej povinnosti, a to povinnosti sprístupniť predmet dražby k obhliadke podľa ust.\n§ 12 ods. 2 zákona č. 527/2002, neumožnila vykonať obhliadku predmetu dražby pre jeho ocenenie,\nz ktorého dôvodu podľa názoru súdu sa nemôže dovolávať porušenia práva pri oceňovaní predmetu\ndražby, pretože takýto postup (v zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002) sama zapríčinila. Súd\nmá zato, že všeobecná hodnota nehnuteľností určená v znaleckom posudku je iba odhad a názor\nznalca, vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na\nvoľnom trhu za dodržania podmienok poctivého predaja, ktorých dodržanie zabezpečuje verejná dražba\nvykonaná v súlade so zákonom, či dokonca objektívnejšie ako iné formy predaja majetku, bez ohľadu\nna najnižšie podanie určené na základe znaleckého posudku. Cena dosiahnutá dražbou nie je pri\nspeňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby priamo závislá na všeobecnej hodnote\npredmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom slúži\niba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby s tým, že Zákon\no dobrovoľných dražbách neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby. Súd je toho\nnázoru, že najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v súlade so zákonom a že žalovaný\nv 2. rade si splnil všetky povinnosti dražobníka ustanovené mu Zákonom o dobrovoľných dražbách pri\nohodnocovaní predmetu dražby. Samotné určenie hodnoty nehnuteľností nie je porušením zákona o\ndobrovoľných dražbách ako to už uviedol napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 233/2010.\nV zmysle uvedeného súd považoval argumenty žalobkyne, ktorými odkazovala na výšku ohodnotenia\nnehnuteľností znaleckým posudkom č. 93/2024 a rozdielu ceny medzi začínajúcou cenou pri dražení\na cenou pri vydražení ako účelové, bez akejkoľvek vecnej argumentácie.\n73. Súd má taktiež zato, že právo na obydlie spotrebiteľa (žalobkyne) nemožno chápať ako absolútne\nnedotknuteľné a súčasne má zato, že výkon záložného práva bol legitímny prostriedok v súlade\ns Občianskym zákonníkom, zákonom o dobrovoľných dražbách ako aj v súlade so záložnou zmluvou,\nktorú žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Súd je toho názoru, že samotné obydlie nie je prekážkou\nnevykonania záložného práva nakoľko v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/144/2019\n– 171 zo dňa 17.07.2019 je záložné právo upravené v Občianskom zákonníku ako legitímny právny\ninštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli\nkonštatované ako rozporné s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému v 1. rade výkon jeho\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný v 1. rade zriadené v zmysle\nzákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobkyne alebo nie.\nOchranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na\nochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej\núprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a\nslobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).\n74. V danej spojitosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 7Cdo/115/2023 zo dňa 13.12.2023, v ktorom je uvedené nasledovné: ,,Najvyšší súd ako prvé\nzdôrazňuje, že žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa\nzákona č. 527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách); výkonom záložného práva sleduje legitímny\ncieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd\nSR v uznesení z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad § 7 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej\n\ndražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého\npredmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky\nzákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou\nprináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý\npritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým\nzáložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný\nveriteľ (vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR) je oprávnený navrhnúť výkon záložného\npráva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú\npohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba\no neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.\nV prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej\nzmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o\ndobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá\nna svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. V danej veci záložný veriteľ (žalovaná 1/)\npostupuje v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva\npredajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje\nzáväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložné právo\nna zabezpečenie pohľadávky žalovanej vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobcu ako záložcu\nstrpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka.“\n75. Z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súdna prax pri\nriešení vymedzenej právnej otázky dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp.\nmožnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou nie je v rozpore s ochranou\nspotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna\núprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje\nalebo nadmerne nesťažuje (porov. sp. zn. 8Cdo 147/2017, 5 Cdo 113/2017, 2 Cdo 36/2019 a 3Cdo\n94/2019). Dovolací súd nespochybňuje právny názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by\npredstavovala zásah do ich práv a spôsobila by im nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie\nspotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 6Cdo/51/2020 zo dňa 28.09.2022)\n76. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 23/14 ,\nz ktorého je zrejmé, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša\nmožnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje\nako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom.\n77. Súdna prax sa ustálila v závere, že aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže\nvážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobkyne vlastniť majetok podľa článku 22 ústavy s dosahom na\nústavné právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20, neznamená to, že dražba takýchto\nnehnuteľností nie je prípustná. Právo na obydlie v sebe nezahŕňa garanciu nedotknuteľnosti vecného\nči obligačného práva k nehnuteľnosti, ktorá je obydlím. Možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských\nzmlúv formou dobrovoľných dražieb pritom nie je v rozpore s Ústavou SR, ani s ochranou spotrebiteľa\nvyplývajúcou z práva únie. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva možnosť osobe,\nktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.\n78. Súčasne podľa názoru súdu v danom prípade vykonania dobrovoľnej dražby bol zachovaný ústavný\nprincíp primeranosti, pričom nebol ani porušený princíp ultima ratio a to najmä s poukazom na výšku\npohľadávky banky voči žalobkyni a hodnotu založenej nehnuteľnosti. Naopak, podľa názoru súdu\nsa výkon záložného práva, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, javil ako najvhodnejší spôsob\nuspokojenia pohľadávky.\n79. Súd zdôrazňuje, že povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v prebiehajúcom spore o neplatnosť\ndražby znášala žalobkyňa, ktorá bola povinná označiť relevantné skutočnosti, ktorými spochybňovala\n\nplatnosť záložnej zmluvy, alebo z ktorých vyvodzuje porušenie zákona o dobrovoľných dražbách\na zároveň vznik ujmy na svojich právach.\n80. Súd má zato, že vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne nepredstavovali právne relevantné\nrozhodujúce skutočnosti pre posúdenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v takom rozsahu, aby súd mohol\nvysloviť jej neplatnosť, s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách, kde v zmysle ust. § 21 ods. 2 je\npovinná žalobkyňa tvrdiť a preukázať, že boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo, že je neplatná\nzáložná zmluva.\n81. Žalobkyňa súčasne v konaní namietala zosplatnenie spotrebiteľského úveru žalovaným v 1. rade.\n82. Súd prednostne konštatuje, že Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie ,,Flexihypotéka účelová“\nč. 001/329703/18-001/000 je nesporne zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou režimu § 52 až 54a\nObčianskeho zákonníka.\n83. Súd sa následne zaoberal tým, či v konaní o neplatnosť dražby možno pristúpiť k prieskumu samotnej\nzmluvy o úvere, nakoľko spornou otázkou v konaní bola otázka zosplatnenia úveru a na ňu nadväzujúce\nvyhlásenie veriteľa podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dražbách. V tomto smere súd vychádzal z právneho\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z uznesenia sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo\ndňa 27.11.2023: ,,Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa\nprejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok,\nza predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako\nho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o\npovinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve\no zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne\npotrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto\nbolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať\npodstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj\nna (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať\nsa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia\núveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a\ncharakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami\nv rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi\nako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez\ntoho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“\n84. S ohľadom na toto konštatovanie je prieskum zmluvy o úvere v zmysle citovaného rozhodnutia NS\nSR možný, a tak súd prvej inštancie vyhodnocoval jej obsah a vplyv na vyhlásenie záložného veriteľa\no pravosti, výške a splatnosti pohľadávky.\n85. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\nuplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok\ns ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať.\n(uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/149/2020 zo dňa 23.2.2022)\n86. K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj NS SR so záverom, že „... ak záložný\nveriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude\nspočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný\nveriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002\nZ.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa\n§ 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka\n(resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho\nzákladu...“ (uznesenie NS SR č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález Ústavného súdu SR sp.zn.\nIII. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).\n87. Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných\npodmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu\nsúdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej\n\nnekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku,\npokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane\nprípadu“ (rozsudok C-243/08, Q.:Q.:G.:XXXX:XXX, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou\nmierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie C-76/10,\nQ.:Q.:G.:XXXX:XXX, bod 50), a to bez ohľadu na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov. rozsudok\nC-497/13, Q.:Q.:G.:XXXX:XXX, bod 47). Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra 2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa\nprávnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. mája 2014\nprejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia\nustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani\niné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety\n§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. i v znení účinnom do 31. mája 2014 vykladať extenzívne tak,\nže dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych\npodmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy,\nplatnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a\ncharakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných\nzmluvných podmienok. Podľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne\nkonformný (uznesenie sp.zn. II. ÚS 329/2023 z 21. júna 2023). Záložné právo slúži na zabezpečenie\npohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa\nuspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas\nsplnená (§ 151a OZ). Z toho možno vyvodiť, že základnými definičnými znakmi záložného práva sú (i)\nexistencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, (ii) existencia spôsobilého predmetu záložného\npráva, (iii) vecno-právny charakter záložného práva a (iv) akcesorický a subsidiárny vzťah záložného\npráva k zabezpečenej pohľadávke (porov. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M.,\nSEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s.\n1253, marg. č. 1.). Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve akcesorický vzťah záložného\npráva k zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom vzniku a trvania záložného\npráva je práve existencia zabezpečenej pohľadávky. Hoci súčasná právna úprava dobrovoľných dražieb\ndo istej miery zužuje možnosť namietania neplatnosti dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti\nzmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej\nčinnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná\nzmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak\npovedané, ak je predmetom súdneho konania určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002\nZ. z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy\nsú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ).\nLen tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie\ncitované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu. (uznesenie NS SR sp. zn.\n9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023)\n88. Súd v danom kontexte poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorého, ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah\nzabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné\nex offo preskúmať aj zmluvu o úvere. (uznesenie NS SR sp. zn. 9Cdo/187/2022)\n89. Súd má zato, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko v konaní bol ustálený\ncharakter spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, nie je súd zbavený povinnosti\n(dôsledne) skúmať či došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, t. j. je povinný ex offo preskúmavať\nobsah hlavného zabezpečovacieho záväzku a s tým obligatórne súvisí, okrem iného, aj preskúmavanie\notázok splatnosti pohľadávky.\n90. Súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade listom (pokus o zmier) zo dňa 28.3.2023, v rámci ktorého\nžalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu sumy vo výške 1.209,77 EUR a súčasne ju upozornil\nna možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy, možno považovať za výzvu\nv zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Po\npredmetnej výzve následne žalovaný v 1. rade adresoval žalobkyni list (výzva na predčasné splatenie\nzostatku úveru s príslušenstvom) zo dňa 17.4.2023, v ktorom jej oznámil vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej čiastky vo výške 36.476,83 EUR.\n\n91. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pokus o zmier zo dňa 28.3.2023 (a nakoniec\nani výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 17.4.2023), ktorým žalovaný\nv 1. rade vyzval žalobkyňu na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.209,77 EUR, nešpecifikuje konkrétnu\nsplátku, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa (žalobkyňu), že nezaplatením tej konkrétnej splátky\nvyužije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. V uvedenej výzve bolo uvedené len to, že\ndlh žalobkyne predstavuje sumu vo výške 1.209,77 EUR. V zmysle uvedeného je zrejmé, že v liste\nžalovaného v 1. rade zo dňa 16.7.2023 absentuje konkretizácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu\nspotrebiteľského úveru.\n92. Podľa názoru súdu za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie\nspotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim\njednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním\nzamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi),\nmožno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné\nobmedzenia vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, t. j. z ktorého aj priemerný\nspotrebiteľ bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku\ndodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej\ntri mesiace a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil\nna uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. Nespochybniteľným právom spotrebiteľa\nako adresáta takéhoto úkonu dodávateľa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných\npovinností z jednostranného rozhodnutia dodávateľa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté\npráva (záväzok plniť v splátkach), je totiž rozhodne vedieť, nesplnením ktorej splátky svoje povinnosti\nspotrebiteľ podľa dodávateľa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávateľ následne sa rozhodol\npoužiť svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, pričom z koncepcie týchto dvoch\nzákonných ustanovení vyplýva, že musí ísť o splátku tú istú.\n93. Súd tak musí konštatovať, že z výzvy žalovaného v 1. rade zo dňa 28.3.2023, nebolo možné\ntieto skutočnosti zistiť a žalobkyňa ani nemohla akokoľvek vecne argumentovať, pričom hrozbu\nzosplatnenia pohľadávky dodávateľa dokonca nemohla ani odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením\nomeškanej splátky, pre absenciu jej potrebnej bližšej identifikácie v spornej výzve. Súčasne sa žalobkyňa\nz uvedeného dôvodu ani nemohla mimosúdne úspešne ubrániť ani proti avizovanému použitiu práva\ndodávateľa ustanoveného v § 565 Občianskeho zákonníka. Obsah predmetnej výzvy preto nie je v\nsúlade so zákonom, tento spotrebiteľa jednoznačne zavádza a zhoršuje jeho zmluvné postavenie (§54\nods. 1 Občianskeho zákonníka).\n94. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je\nriadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť\núveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo\nk splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje využitie\npráva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka súd\npovažoval tento právny úkon postupcu za neplatný, z dôvodu jeho neurčitosti. Pohľadávka sa nestala\nsplatnou, a preto zosplatnenie pohľadávky žalovaným v 1. rade je podľa § 39 Občianskeho zákonníka\nneplatné.\n95. Žalovaní zhodne tvrdili, že vo výzve zo dňa 28.3.2023 neexistovala povinnosť kvalifikovať pre\nnesplnenie, ktorej splátky uplatňuje právo podľa ust. § 565 a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n96. K danému tvrdeniu súd uvádza, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu\nspotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom\nsporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.\n97. Je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. §\n565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ\nžiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v\nrozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky.\n\n98. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú\npohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých\nsplátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení\npovinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona. V prípade, ak veriteľ svoje\noprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti\nmá významné právne následky.\n99. Keďže medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pre\nposúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne\nustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V\nzmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n100. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na\nuplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie\ncelého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne\ndoručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.\n101. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565\nObčianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nsplátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto\nprípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre\nuplatnenie takéhoto práva veriteľom.\n102. Preto podľa názoru súdu právny úkon akým je výzva pred zosplatnením a nakoniec aj samo\nzosplatnenie celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to\nidentifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak\nprávny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh\nzosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu\nzákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. V zmysle\nvyššie uvedeného je preto právny úkon zosplatnenia pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, ako aj zákon obchádzajúci podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.\n103. Súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia (výzvy zo dňa 28.3.2023) musí byť\nzrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený,\nnestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok\n(uvedením výšky omeškaných splátok). Tento údaj musí byť vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má\nbyť obsahom predmetných oznámení, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok,\nktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3\nmesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť\njednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí\nvedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou\nnemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia\npráva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania\nso zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko\nlen v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch\nmesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.\n104. Z obsahu predmetnej výzvy zo dňa 28.3.2023 žalobkyňa nemala možnosť posúdiť, zaplatením\nktorej konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru.\nŽalovaný v 1. rade jej poskytol informáciu o celkovej výške pohľadávky banky, s ktorou bola v omeškaní,\n\navšak pre účely predčasného zosplatnenia žalobkyňa (spotrebiteľ) potrebovala nevyhnutne vedieť tú\nkonkrétnu splátku, ktorú ak zaplatí je schopná predčasné zosplatnenie úveru úspešne odvrátiť.\n105. Súd tak mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že neboli splnené všetky\nzákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že žalovaným v 1. rade nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným\nspôsobom. Súd má zato, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné\nspoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia\noboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto\npodľa posúdenia súdu úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej\npožiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť\noverenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v\noboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).\n106. Záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby bol povinný v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.\nv zmluve o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby bolo\nmožné dražiť, musel vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby,\na to v rozsahu: pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhoval záložný veriteľ,\nbol povinný vyhlásiť, že jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného\npráva formou dobrovoľnej dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške. (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/115/2023 zo dňa 13.12.2023)\n107. Súd k tomu zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie majúce\nsvoj základ v pohľadávke, ktorá nebola splatná, pričom prieskumu zosplatnenia sa domáhala žalobkyňa\nžalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.).\n108. Súd preto uvádza, že konaním záložného veriteľa (žalovaný 1. rade) vo vyhlásení podľa § 7 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorým uplatnil pohľadávku, ktorej základ spočíval v nesplatnej pohľadávke\ndošlo k porušeniu tohto ustanovenia zákona tým, že záložný veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje,\nresp. na ktorú sa nedá aplikovať výkon dobrovoľnej dražby, nakoľko pohľadávka nebola splatná,\na teda toto jeho vyhlásenie nebolo pravdivé, čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných\ndražbách.\n109. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci k záveru, že\nvyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemohlo byť\nsprávne a súladné so zisteným stavom, t. j. žalovaný v 1. rade nesprávne určil splatnosť pohľadávky, a\nto z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru, čím došlo k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný\nveriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002\nZ.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa\n§ 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp.\nzáložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáhal nárok bez právneho základu.\n110. Podľa názoru súdu preto ide o zákonný dôvod (ust. § 21 ods. 2 citovaného zákona) oprávňujúci\nsúd na určenie neplatnosti dražby, nakoľko boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách\n(rozpor ust. § 7 ods. 2 citovaného zákona). V konaní tak bolo nesporne preukázané, že došlo k porušeniu\nzákona č. 527/2002 Z. z., konkrétne ust. § 7 ods. 2 a týmto porušením boli porušené práva žalobkyne,\ntým že jej bola spôsobená ujma na majetku (neplatnou dobrovoľnou dražbou jej nehnuteľností) a taktiež\nbola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením ust. zákona č. 527/2002 (spôsobeného konaním\nžalovaného v 1. rade) a poškodením práv žalobkyne.\n111. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a\nurčil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 08.08.2024 v učebni č. 114, Inštitút vzdelávania\nveterinárnych lekárov, Cesta pod Hradovou 13/A, 041 77 Košice, predmetom ktorej bola dražba\nnehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Trhovište, okres D., kat. úz. B., zapísané na LV č. XX ako parcely\nregistra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. 1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 619\nm2, parc. č. 2 záhrada o výmere 1158 m2, stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele\nregistra „C“ číslo 1, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 573/2024, NZ 24870/2024,\n\nNCRIs 25569/2024 vyhotovenou dňa 08.08.2024 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Nitre,\nM. O. XX, je neplatná.\n112. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti právneho úkonu – neplatnom\nzosplatnení spotrebiteľského úveru žalovaným v 1. rade, a s tým súvisiacim porušením ust. § 7 ods. 2\nzákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, spočívajúcom v nepravdivom vyhlásení žalovaného\nv 1. rade o splatnej pohľadávke, ktoré má za následok vyslovenie neplatnosti dražby v súlade s ust. §\n21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.\n113. Súd záverom dodáva, že sa nezaoberal žalobkyňou uplatnenou námietkou týkajúcej sa porušenia\nust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že\ndobrovoľná dražba je neplatná z vyššie uvedených skutočností.\n114. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n115. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,\nktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa\nzisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,\nktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,\nktorá vo veci úspech nemala.\n116. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n117. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení o trovách konania bola žalobkyňa v konaní\nplne úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 4. rade vo\nvýške 100 %.\n118. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu\nsmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len\nv rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ\ndomáha (ust. § 363 C.s.p.).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti\nrozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré\n\npredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {"stav": {"sz": "6CoCsp/29/2025", "sud": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "guid": "f695a9c2-3473-4111-ad79-e09d69068fe4:eb2e330f-526e-49fb-8f1a-4190a7c1b2ac", "datum": "2026-01-27", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8520357-0340-440d-ae69-cbd3aadcc69c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1"}, {"guid": "ussr:1f1ff034-d0da-4d40-89a0-bf5ea2871e6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "e62e4f68-6b43-4a03-a3d1-5f87784ed0c2:d7434a9e-96aa-49da-aa5b-a9b89dc5db30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2", "spisova_znacka": "7Cdo/115/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/115/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2"}, {"guid": "122d242c-e346-47c9-a7d9-256fdc81d2cc:65d1065d-4503-4ee3-a77c-cfe23abd7dc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "spisova_znacka": "6Cdo/159/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 z 7. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-07", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1"}, {"guid": "b3d21edd-b140-4cd5-a88e-312c24d19fd5:2684b1de-159e-4fa5-8d88-7a4acc93befb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8115219396.1", "spisova_znacka": "6Cdo/51/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/51/2020 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8115219396.1"}, {"guid": "a683d887-7206-4bd0-a102-9874b5ed1fd2:8eb91e50-59e1-40fe-acba-371ed3252884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1", "spisova_znacka": "4Cdo/149/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1"}, {"guid": "b1e1c5ef-e62e-49dd-bed6-1d9e155ba20f:a5584ce5-1098-4217-ab07-7dbb13bd19ad", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5318201573.4", "spisova_znacka": "11Co/144/2019", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/144/2019 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5318201573.4"}], "citovane_v": []}