Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 9Csp/33/2024 z 17. 2. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Michalovce z 17. februára 2025, sp. zn. 9Csp/33/2024, ECLI:SK:OSMI:2025:7724204935.2
Okresný súd Michalovce | 9Csp/33/2024 | ECLI:SK:OSMI:2025:7724204935.2 | 2025-02-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d1a151d-3684-421c-bb4b-73e6ce1d11ae
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:7724204935.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Michalovce
9Csp/33/2024
7724204935
17. 02. 2025
JUDr. Tomáš Šarišský
ECLI:SK:OSMI:2025:7724204935.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Ahoj, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zastúpený advokátom
JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 561,08 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 505,72 EUR s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 21.12.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 40,86 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 561,08 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných prostriedkov
vyplývajúcich zo spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2101011650, na
základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 580 EUR na kúpu spotrebného tovaru bližšie
špecifikovaného v zmluve.
3. Žalovaný neplnil dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, a preto ho žalobca vyzval na úhradu
omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky.
Žalovaný napriek výzve splátky nehradil, a preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru
pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.8.2021.
4. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 561,08 EUR titulom istiny úveru a
sumu 156,96 EUR titulom úroku, ako aj úrok z omeškania.
5. Tunajší súd výzvou zo dňa 10.12.2024 vyzval žalobcu aby uviedol, akým spôsobom bola pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť žalovaného splácať úver, akým
spôsobom postupca skúmal bonitu z hľadiska príjmu žalovaného, jeho výdavkov na živobytie a iné
jeho záväzky a následne ako výsledky zistenia vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytol
spotrebiteľský úver, na výšku spotrebiteľského úveru, prípadne na jeho účel s poukazom na ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aby predložil výpočet ukazovateľov
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a jeho celkovej zadlženosti k príjmu v súlade s

opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z. z., aby uviedol splnenie zákonných podmienok
pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru a aby uviedol s ktorou konkrétnou splátkou bol žalovaný v
omeškaní viac ako 3 mesiace, na základe ktorej došlo v zmysle vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Súd súčasne žalobcu vyzval na predloženie listinných
dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností.
6. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.1.2025 uviedol, že predložil dôkazy ohľadom
skúmania bonity žalovaného, čím preukázal, že dodržal zákonné povinnosti v zmysle ust. § 7 ods.
1. zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím predmetnej zmluvy. Žalobca predložil dokumentáciu o
preverovaní bonity, výpis z registra klientských informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument
z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného.
Podľa tvrdenia žalobcu z predloženej dokumentácie vyplýva, že preveroval históriu splácania a platobnú
kapacitu v nebankovom registri klientských informácii a z predložených dôkazov podľa žalobcu taktiež
vyplýva, že žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má
zmluvu na dobu neurčitú a za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu mal čistý mesačný príjem
622,00 €, 944,00 € a 1538,00 EUR. Výpočtom od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 1034,66 €
odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2020 do 30.6.2021 vo výške 214,83 € a tak dosiahol
výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať a to sumu 819,83 €. Nakoľko
splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 24,76 € má za to, že postupoval s odbornou
starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril
stav, príjmy a výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 580,00 € zaviazal splácať
formou 32 pravidelných mesačných anutiných splátok á 24,76 €. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 792,32
€. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok.
Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 74,28 €. Uvedené vyplýva z prílohy k žalobe s názvom prehľad
splátok a úhrad k zmluve číslo 2101011650.
7. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 16.1.2025, pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril.
8. Podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.
9. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur, súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania.
10. Oznámenie o tom, že vo veci bude rozhodnuté bez nariadenia pojednávania bolo vyvesené na
úradnej tabuli súdu 6.2.2025, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením (ust.
§ 219 ods. 3 CSP).
11. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
12. Obchodná spoločnosť Ahoj, a.s. (predtým Amico Finance, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 26.1.2021
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2101011650. V zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
žalobca ako banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 580 EUR určený na kúpu
spotrebiteľského tovaru jedálenský set + kuchyňa za kúpnu cenu 780 EUR, pričom časť kúpnej ceny vo
výške 200 EUR žalovaný uhradil predávajúcemu. Strany zmluvy dohodli fixnú úrokovú sadzbu 22,51 %
s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.12.2023. Žalovaný mal splácať úver v rámci 32 splátok
s výškou jednotlivej splátky 24,76 EUR až do celkovej výšky úveru vo výške 792,32 EUR. RPMN bola
dohodnutá vo výške 22,51 %.
13. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný uhradil splátky v celkovej výške 74,28 EUR.
14. Upomienkou zo dňa 25.10.2021 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 24,76 EUR.
Súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru.

15. Listom zo dňa 24.11.2021 žalobca oznámil žalovanému okamžitú splatnosť úveru ku dňu 20.8.2021
s dlžným zostatkom vo výške 561,08 EUR, ktorý bol žalovaný povinný uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia
oznámenia.
16. Z výplatnej pásky spoločnosti Absolute Recruitment UK Ltd vyplýva, že čistá mzda (net pay) vo výške
139,52 (absentuje mena, v ktorej sa výplata vypláca) bola vyplatená žalovanému dňa 15.10.2020.
17. Z výplatnej pásky spoločnosti Absolute Recruitment UK Ltd vyplýva, že čistá mzda (net pay) vo výške
185,67 (absentuje mena, v ktorej sa výplata vypláca) bola vyplatená žalovanému dňa 6.11.2020.
18. Z výplatnej pásky spoločnosti Absolute Recruitment UK Ltd vyplýva, že čistá mzda (net pay) vo výške
263,98 (absentuje mena, v ktorej sa výplata vypláca) bola vyplatená žalovanému dňa 13.11.2020.
19. Z výplatnej pásky spoločnosti Absolute Recruitment UK Ltd vyplýva, že čistá mzda (net pay) vo výške
182,13 (absentuje mena, v ktorej sa výplata vypláca) bola vyplatená žalovanému dňa 25.11.2020.
20. Z výplatnej pásky spoločnosti Absolute Recruitment UK Ltd vyplýva, že čistá mzda (net pay) vo výške
334,46 (absentuje mena, v ktorej sa výplata vypláca) bola vyplatená žalovanému dňa 31.12.2020.
21. Z dát dopytu zo zdroja EURISC zo dňa 25.1.2021 je zrejmé, že žalovaný nemal uzatvorené žiadne
úverové zmluvy.
22. Z dotazníka žalobcu vyplýva, že pred uzatvorením úverovej zmluvy zistil dopytom od žalovaného
priemernú čistú mzdu za posledné 3 mesiace, kedy žalovaný uviedol, že je vo výške 622 EUR, 944 EUR
a 1.538 EUR. Následne žalovaný uviedol, že je slobodný, dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské, býva
u rodičov a pracuje v zahraničí u zamestnávateľa Absolute Recruitment UK ltd, kde je zamestnaný od
1.4.2019, pričom nemá žiadne mesačné finančné výdavky a žiadne vyživovacie povinnosti.
23. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
24. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
25. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,
ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi
do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní
úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích
predpisoch k nemu.
27. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (26.1.2021), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa ust. § 52 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
30. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
31. Podľa ust. § 53 ods. 9 citovaného zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
32. Podľa ust. § 565 citovaného zákona, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
33. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu (26.1.2021), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
34. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.
35. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
36. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
37. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
38. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.
39. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
40. Podľa ust. § 7 ods. 23 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.
41. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
42. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,
sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a
spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a
spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním
súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na
overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského
úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského
úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto
podielu.

43. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom
tvare.
44. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

45. Podľa ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
46. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (26.1.2021), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.
47. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
48. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca obchodná spoločnosť Ahoj, a. s.
(predtým Amico Finance, a.s.) a žalovaný uzavreli v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch dňa 26.1.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2101011650. V zmysle zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru žalobca ako banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 580 EUR
určený na kúpu spotrebiteľského tovaru jedálenský set + kuchyňa za kúpnu cenu 780 EUR, pričom časť
kúpnej ceny vo výške 200 EUR žalovaný uhradil predávajúcemu. Strany zmluvy dohodli fixnú úrokovú
sadzbu 22,51 % s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.12.2023. Žalovaný mal splácať úver
v rámci 32 splátok s výškou jednotlivej splátky 24,76 EUR až do celkovej výšky úveru vo výške 792,32
EUR. RPMN bola dohodnutá vo výške 22,51 %. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný
uhradil splátky v celkovej výške 74,28 EUR. Žalobca upomienkou zo dňa 25.10.2021 vyzval žalovaného
na úhradu sumy vo výške 24,76 EUR a súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia celého úveru.
Listom zo dňa 24.11.2021 žalobca oznámil žalovanému okamžitú splatnosť úveru ku dňu 20.8.2021
s dlžným zostatkom vo výške 561,08 EUR, ktorý bol žalovaný povinný uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia
oznámenia.
49. Súd s poukazom na čl. 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ C-679/18), ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex officio)
preskúmava opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane
spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd skúmal, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je v súlade
s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa.
50. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore v prvom rade skúmal, či žalobca – banka s odbornou
starostlivosťou posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex officio existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice,
podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky,
ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).
51. Súd sa preto zaoberal tým, či žalobca splnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri
poskytovaní úveru žalovanému vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až 42 zákona č. 129/2010 Z.z. a s poukazom
na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj opatrenie NBS č. 10/2017 v
znení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41 písm. a/ až s/ zákona č. 129/2010
Z.z. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej zadlženosti k príjmu v § 6a ods.
2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch ukazovateľov.
52. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Bonita
subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru. Ak banka vyhodnotí klienta ako

úveru schopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity
určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po
fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti),
v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa
a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje
ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či
celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov
(nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje
informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.
53. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
54. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
55. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú informácie
získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne
kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované
údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).
56. S poukazom na nároky, ktoré na dodávateľa, v danom prípade banku, kladie únijné právo a v kontexte
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
preukázal, že náležite skúmal bonitu žalovaného, t. j., že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
57. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje všetky náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
58. Z obsahu žaloby a je príloh mal súd za sporné zisťovanie bonity žalobcom v rozsahu, akom
to žalobca popísal v žalobnom návrhu. Súd preto výzvou zo dňa 22.11.2024 vyzval žalobcu aby
uviedol, akým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť
žalovaného splácať úver a ďalšie skutočnosti bližšie uvedené v bode 5. rozsudku.

59. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa, žalobca na základe výzvy súdu odpovedal podaním doručeným súdu dňa 13.1.2025,
v ktorom uviedol, že predložil dôkazy ohľadom skúmania bonity žalovaného, čím preukázal, že dodržal
zákonné povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1. zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím predmetnej zmluvy.
Žalobca predložil dokumentáciu o preverovaní bonity, výpis z registra klientských informácii, dotazník
o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav,
príjmy a výdavky žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu z predloženej dokumentácie vyplýva, že preveroval
históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientských informácii a z predložených
dôkazov podľa žalobcu taktiež vyplýva, že žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením
úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na dobu neurčitú a za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu
mal čistý mesačný príjem 622,00 €, 944,00 € a 1538,00 EUR. Výpočtom od čistej mesačnej mzdy
žalovaného vo výške 1034,66 € odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2020 do 30.6.2021 vo
výške 214,83 € a tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať
a to sumu 819,83 €. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 24,76 € má za to, že
postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej
zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 580,00
€ zaviazal splácať formou 32 pravidelných mesačných anutiných splátok á 24,76 €. Spolu sa zaviazal
zaplatiť sumu 792,32 €. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou
úverových splátok. Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 74,28 €. Uvedené vyplýva z prílohy k žalobe
s názvom prehľad splátok a úhrad k zmluve číslo 2101011650.
60. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalovaný nemal v čase poskytnutia
úveru žiadne úverové zmluvy, čo je zrejmé z dátového zdroja EURISC zo dňa 25.1.2021. Z dotazníka o
preverovaní príjmu mal súd za nesporné, že žalobca pred uzatvorením úverovej zmluvy zistil dopytom
od žalovaného priemernú čistú mzdu za posledné 3 mesiace, kedy žalovaný uviedol, že je vo výške
622 EUR, 944 EUR a 1.538 EUR. Následne žalovaný uviedol, že je slobodný, dosiahnuté vzdelanie má
stredoškolské, býva u rodičov a pracuje v zahraničí u zamestnávateľa Absolute Recruitment UK Ltd,
kde je zamestnaný od 1.4.2019, pričom uviedol, že nemá žiadne mesačné finančné výdavky a žiadne
vyživovacie povinnosti. Súd v danom prípade upozorňuje, že žalobca žiadnym spôsobom neskúmal po
danom dopyte od žalovaného jeho výdavky, pričom sa uspokojil s jeho tvrdením a tieto výdavky nahradil
sumou životného minima. Súčasne mal súd za nesporné aj to, že žalovaný je zamestnaný v spoločnosti
Absolut Recrutment UK Ltd, avšak súd v danom prípade musí konštatovať, že z predložených výplatných
pások sa nedá verifikovať príjem žalovaného v takom rozsahu, v akom ho deklaroval v dotazníku
o preverovaní príjmu. Z výplatných pások je zrejmé len to, že mzda vo výške 185,67 (absentuje mena,
v ktorej sa mzda vypláca) bola vyplatená žalovanému dňa 6.11.2020, vo výške 263,98 bola vyplatená
žalovanému dňa 13.11.2020, vo výške 139,52 bola vyplatená žalovanému dňa 15.10.2020, vo výške
182,13 bola vyplatená žalovanému dňa 25.11.2020 vo výške 334,46 bola vyplatená žalovanému
dňa 31.12.2020. Súčet súm výplat za mesiace október, november a december predstavuje sumu vo
výške 1.105,76, čo celkom jasne nekorešponduje s tvrdeniami žalovaného uvedenými v dotazníku.
Žalobca však súdu nepredložil žiadny iný listinný dôkaz, ktorým by preveroval príjem žalovaného,
a tak má súd zato, že sa uspokojil s danými výplatnými páskami, ktoré sú zreteľne nerelevantné
k tvrdeným skutočnostiam žalovaného. Súd mal tak z predložených listinných dôkazov za to, že veriteľ
nedostatočným spôsobom zisťoval a nepreveroval príjem žalovaného, čo už samo o sebe naznačuje
hrubé porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa skúmať tzv. úverovú schopnosť spotrebiteľa plniť úver.
(bližšie viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Súčasne súd poznamenáva, že
žalobca súdu nepredložil ani žiadny iný listinný dôkaz k zisťovaniu bonity žalovaného.
61. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
62. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
63. Žalobca tak v žalobe, ako aj v priebehu konania nesplnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak, ako mu to ukladá ust. § 150 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

64. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
65. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
66. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý
následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá
je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá
strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
67. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
69. K skúmaniu výdavkov súd uvádza, že bolo obligatórnou povinnosťou žalobcu zisťovať nielen príjem,
ale aj výdavky žalovaného - spotrebiteľa. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho
rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že pri
posudzovaní výdavkov vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti. Ak sa
žalobca uspokojil iba so životným minimom, tak takýto postup nezohľadňuje individuálnosť životnej
situácie žalovaného.
70. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda
žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú
iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA
proti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné
bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom
na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa
26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018
zo dňa 20.3.2019.
71. Z ust. § 7 ods. 27 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch plynie, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to
nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny.

72. Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý nekriticky akceptuje zjavne nevierohodné údaje
poskytnuté spotrebiteľom a nahrádza ich paušálnym údajom v podobe sumy životného minima, nakoniec
neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017.
73. Z ust. § 2 ods. 5 plynie cit. „Výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je
určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.“ Z uvedené nepochybne
neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného
minima.
74. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77 z
25.7.201 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před
negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť
předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob
na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým
výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny
informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl,
ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. E., F. G. H., J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“
75. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil na výšku
sumy životného minima na jednu dospelú osobu, nakoľko v rámci preverovania žalovaného žiadny
spôsobom neskúmal jeho výdavky. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal skúmanie schopnosti splácať
úver žalovaného vo vzťahu k výdavkovej časti uviedol, že vychádzal zo sumy životného minima, t. j.
tak ako už bolo uvedené výdavky nahradil údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní
zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu.

76. Pri overovaní bonity žalovaného tak žalobca nemal k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k
záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje.
77. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019: „Je nutné
konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej
spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov
a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov
znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej veci, overenie bonity
dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.
Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda zostáva dostatok finančných
prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle
§ 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“.
78. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022 cit.: „Len
samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.
Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších
výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako
spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá
veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si
na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď
síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a
pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,
keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia
skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti
žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“
79. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní napriek
predchádzajúcej výzve zo dňa 10.12.2024 nepreukázal postup, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť,
t. j. skúmanie bonity pri posudzovaní schopnosti žalovaného splatiť spotrebiteľský úver. Žalobca síce
do vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu, avšak dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce
postup v súlade v súlade s ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za
postačujúce. Žalobca podľa názoru súdu nedostatočne skúmal výdavky žalovaného, ako aj jeho príjem,
pričom súdu nedoložil akékoľvek relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali skúmanie príjmov a výdavkov
žalovaného a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade teda v žiadnom prípade
nemožno hovoriť postupe, ktorý by zakladal odbornú starostlivosť pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti
uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
80. Súd tak mal za nesporné, že žalobca predloženými dôkazmi hodnoverne nepreukázal, že by splnil
povinnosť v zmysle dikcie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a
teda že by postupoval s vynaložením s odbornej starostlivosti pri poskytnutí úveru posúdiť schopnosť
žalovaného splácať úver. Zároveň súd pripomína, že vynaloženie odbornej starostlivosti je povinný
žalobca hodnoverne preukázať, čo je zrejmé z ust. § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca
získané informácie použil celkom zjavne nedostatočným spôsobom, keď na základe predložených
listinných dôkazov poskytol žalovanému úver, pričom nezískal informácie o jeho príjmoch a výdavkoch,
teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o skutočnej bonite klienta, z ktorých by
bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval, a preto ani
nezohľadnil príjmy a výdavky žalovaného, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru
overiť.

81. Podľa názoru súdu všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne
preukazujú, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, čím tak hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého dôsledkom je to, že sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie
v zmysle ust. § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne tým boli naplnené
predpoklady nato, aby žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného, ktorý bol v hmotnoprávnom
postavení spotrebiteľa, jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa ust. § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil
spôsobom odporujúcim vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z
vykonaného dokazovania. Tento jeho jednostranný právny úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom
(§ 11 ods. 2 prvou vetou zákona č. 129/2010 Z. z.), a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.
82. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to
ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36).
83. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú
mu v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to z dôvodu, že
nedisponoval dostatkom podkladov na vyhodnotenie bonity žalovaného pričom údaje, ktoré k dispozícii
mal, tak vyhodnotil nedostatočným spôsobom, ako aj na tom, že v rozpore so zákonmi o ochrane
spotrebiteľa a judikatúrou neskúmal príjmy a výdavky žalovaného. Súd tak má zato, že dostatočne jasne
a zreteľne vysvetlil, prečo v časti žalobu zamietol.
84. V zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto má žalobca právo len na vrátenie istiny úveru.
Žalovaný z poskytnutého úveru 580 EUR uhradil sumu vo výške 74,28 EUR, a preto má žalobca nárok
na zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a žalovaným uhradenou
sumou vo výške 505,72 EUR (580 EUR – 74,28 EUR). Z uvedeného dôvodu súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy vo výške 505,72 EUR a žalobu v prevyšujúcej časti predstavujúcu sumu 55,36 EUR
a vyčísleného úroku vo výške 156,96 EUR zamietol.
85. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
86. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
87. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
88. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
89. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
90. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %.
Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5% ročne.
91. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol
žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Keďže súd vychádzal z bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať až
dňa 20.12.2023, t. j. dátumom splatnosti poslednej splátky. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak
vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie mohol pokračovať do splatnosti poslednej splátky.

Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to z dlžnej istiny od 7.12.2021 do
zaplatenia. V zmysle uvedeného by splatnosť celého úveru nastala až splatnosťou poslednej splátky,
súd preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania až po splatnosti celého úveru odo dňa 21.12.2023
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
92. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
93. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.
94. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

v

95. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 718,04 EUR (561,08 EUR + 156,96
EUR), súd mu priznal sumu 505,72 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (212,32 EUR). Žalobca
tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 70,43 % úspešný a neúspešný v pomere
29,57 % (v prevyšujúcej zamietnutej časti vo výške 212,32 EUR). Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi
nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 40,86 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.