Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 9C/30/2024 z 26. 2. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Michalovce z 26. februára 2025, sp. zn. 9C/30/2024, ECLI:SK:OSMI:2025:7724205028.2
Okresný súd Michalovce | 9C/30/2024 | ECLI:SK:OSMI:2025:7724205028.2 | 2025-02-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdad270f-c648-4122-9b4f-3faa7c93247a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:7724205028.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Michalovce
9C/30/2024
7724205028
26. 02. 2025
JUDr. Tomáš Šarišský
ECLI:SK:OSMI:2025:7724205028.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: Okresná
prokuratúra Michalovce, so sídlom Námestie slobody 3, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX D., v konaní o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Určuje, že vlastníkom pozemku – parcely registra „EKN“ č. 4-72/245, orná pôda o výmere 1912 m2 a
parcely registra „EKN“ č. 4-72/324, orná pôda o výmere 931 m2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie F. G. H., obec F. G. H., I. C., je C. F. pod B9 v podiele 3/108.
II. Určuje, že vlastníkom pozemku parcely registra „EKN“ č. 4-72/341, orná pôda o výmere 111.121 m2 ,
parcely registra „EKN“ č. 4-72/342, orná pôda o výmere 21.575 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/376,
orná pôda o výmere 18.672 m2 zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H.,
I. C. je, C. F. pod B29 v podiele 1/96 a pod B36 v podiele 5/1536.
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2024 domáhal určenia vlastníctva
k nehnuteľnostiam, nakoľko boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktorým je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a Občiansky zákonník.
2. Žalobu odôvodnil tým, že došlo k porušeniu katastrálneho zákona zamestnankyňou Okresného úradu
Michalovce, katastrálneho odboru A. B., ktorá vykonala pod svojim prihlasovacím kódom č. 15769
zásah do programových aplikácií katastra a bez akéhokoľvek právneho titulu uskutočnila zmenu zápisu
vlastníckeho práva k nasledovným nehnuteľnostiam:
- parcely registra „EKN“ č. 4-72/245, orná pôda o výmere 1912 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/324,
orná pôda o výmere 931 m2 zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., I. C.,
kde bol pôvodne zapísaný vlastník C. F. pod B9 v podiele 3/108,
- parcely registra „EKN“ č. 4-72/341, orná pôda o výmere 111.121 m2 , parcely registra „EKN“ č. 4-72/342,
orná pôda o výmere 21.575 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/376, orná pôda o výmere 18.672 m2
zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., I. C., kde bol pôvodne zapísaný
vlastník C. F. pod B29 v podiele 1/96 a pod B36 v podiele 5/1536.
3. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti v k. ú. F. G. H., boli získané na základe nepravdivej kúpnej
zmluvy zo dňa 20.09.2010, ktorú uzavrel J. B. s údajným predávajúcim C. F.. C. F. bol na katastri

nehnuteľností vedený bez identifikačných údajov, v správe SPF. Zmenu v katastri vykonala pracovníčka
A. B..
4. Následne mal, v úmysle legalizovať takto nezákonne nadobudnuté nehnuteľnosti, Slavko Jakubčo
kúpnou zmluvou - rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru pod č. V-3454/2018,
č. z. 155/18 , previesť parcely EKN č. 4- 72/245 a 4-72/324 na LV č. XXXX na A. B. C. v podiele 3/108.
Uvedenou kúpnou zmluvou mal previesť aj parcely EKN č.4-72/341, 4-72/342 a 4-72/376 v podiele 7/512
(spočítaný podiel C. F. na predmetných nehnuteľnostiach pod B29 -1/96 a pod B36 -15/1536).
5. Na A. B. bola prokurátorom Krajskej prokuratúry v Košiciach dňa 13.05.2021 pod sp. zn. 1Kv
52/19/8800 podaná obžaloba za zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. a) ods. 4 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b), písm. i) Trestného
zákona. Uvedená obžaloba bola podaná aj na J. B., a to za pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a iné.
6. Protiprávne konanie zamestnankyne katastra a Slavka Jakubča malo podľa žalobcu viesť k porušeniu
vlastníckych práv dotknutého pôvodného majiteľa nehnuteľností – C. F..
7. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 6.12.2024, pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril.
8. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 26.2.2025.
9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
10. Rozhodnutím Správy katastra Michalovce č. vkladu V 2381/10 zo dňa 23.9.2010 bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby, a to
z pôvodného vlastníka C. F. na J. B..
11. Rozhodnutím Správy katastra Michalovce č. vkladu V 3454/2018 zo dňa 6.11.2018 bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby, a to
zo J. B. na žalovaného.
12. Z listu Okresného úradu Michalovce zo dňa 18.5.2020 je zrejmé, že vykonal prešetrenie prevodu
vlastníckych práv od posledného nadobúdajúceho titulu na J. B. až po pozemkovú knihu. Z predmetného
šetrenia vyplýva, že na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres Michalovce parcely
registra „EKN“ č. 4-72/245, orná pôda o výmere 1912 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/324, orná
pôda o výmere 931 m2 je zapísaný ako súčasný vlastník žalovaný, titulom kúpnej zmluvy V 3454/2018
čz. 155/2018, pričom pôvodným vlastníkom parciel bol pod B9 zapísaný C. F. titulom čd. 656/1935. Na
základe kúpnej zmluvy V 2381/2010 z 23.9.2010 boli nehnuteľnosti prevedené z C. F. na J. B., pričom
v roku 2018 odpredal Slavko Jakubčo na základe kúpnej zmluvy K. XXXX/XXXX zo dňa 10.10.2018
odpredal svoj podiel na žalovaného. Na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres
Michalovce parcely registra „EKN“ č. 4-72/341, orná pôda o výmere 111.121 m2 , parcely registra „EKN“
č. 4-72/342, orná pôda o výmere 21.575 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/376, orná pôda o výmere
18.672 m2, pričom pôvodným vlastníkom parciel bol pod B29 zapísaný C. F. v podiele 1/96 titulom čd.
7183/1934 a pod B36 zapísaný C. F. v podiele 5/1536 titulom čd. 6567/1935. Na základe kúpnej zmluvy
V 2381/2010 z 23.9.2010 boli nehnuteľnosti prevedené z C. F. na J. B., pričom v roku 2018 odpredal
Slavko Jakubčo na základe kúpnej zmluvy K. XXXX/XXXX zo dňa 10.10.2018 odpredal svoj podiel na
žalovaného.
13. Z rekonštrukcie spisu č. V-3454/2018 Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor je zrejmé, že
predávajúci J. B. previedol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania na žalovaného. Podkladom pre
rekonštrukciu spisu boli len údaje z aplikácie WRKN a Rozhodnutie o povolení vkladu č. V-3454/2018,
nakoľko kúpna zmluva medzi žalovaným a J. B., predmetom ktorej bol prevod predmetných
nehnuteľností, nebola uložená v zbierke listín a ani v registratúrnom stredisku.
14. Krajská prokuratúra Košice pod sp. zn. 1Kv 52/19/8800-90 podala dňa 13.5.2021 obžalobu (okrem
iných osôb) na J. B. pre pokračovací zločin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 3 písm. a) TZ, zločin

legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ust. § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) TZ účinného
do 31.12.2020, pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ust. § 233 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. b), c) TZ účinného do 31.12.2020 s použitím ust. § 138 písm. b), i) TZ účinného do
31.12.2020, pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) TZ s použitím ust. § 138 písm. b) , i) TZ formou účastníctva –
pomoci podľa ust. § 21 ods. 1 písm. d) TZ a A. B. za pokračovací obzvlášť závažný zločin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) ods. 4 písm. b) TZ
s použitím ust. § 138 písm. b) písm. i) TZ. K porušeniu zákona sa priznala A. B., ako aj J. B., ktorý priznal
vinu k 17 prevodom, ktoré neoprávnene vykonala A. B. a tá taktiež priznala vinu s tým, že uviedla, že
technický prevod pozemkov zadministrovala tak, že ako zamestnankyňa správy katastra nehnuteľnosti
v C., mala na starosti zápis práv k nehnuteľnostiam a do katastrálneho operátu fiktívne natipovala tituly
nadobudnutia týchto pozemkov.
15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2010 je zrejmé, že predávajúci C. F. a kupujúci Slavko Jakubčo dohodli
prevod nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania z predávajúceho na kupujúceho.
16. Kúpnou zmluvou, ktorú predložil na pojednávaní konanom dňa 26.2.2025 žalovaný vyplýva,
že Slavko Jakubčo odpredal žalovanému predmetné nehnuteľnosti dňa 10.10.2018 za kúpnu cenu
špecifikovanú v kúpnej zmluve.
17. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
18. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
19. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
20. Podľa ust. § 4 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom
práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú
právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona“.
21. Podľa ust. § 5 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného
úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo
na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
22. Podľa § 7 Katastrálneho zákona, kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové
určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného
operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému
územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní
nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na
tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d)
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e)
sídelné a nesídelné geografické názvy

23. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
24. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
26. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
27. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
28. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
29. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v
civilnom procese v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prokurátor je
oprávnený podať na súd návrh alebo žalobu.
33. Podľa § 19 ods. 4 zákona o prokuratúre, práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom
upravujú osobitné predpisy (odkaz na Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok).
34. Podľa § 93 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, prokurátor
môže podať žalobu, ak ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného
právneho predpisu.
35. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

36. Súd má zato, že vo všeobecnosti je zmena vlastníctva nehnuteľnosti možná okrem iného,
aj na základe jej prevodu kúpnou zmluvou, pričom v danom prípade sa predpokladá obligatórne
splnenie dvoch právnych skutočností, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Prvou - občianskoprávnou
skutočnosťou je platné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a druhou skutočnosťou je
administratívnoprávne rozhodnutie príslušného orgánu katastra o povolení vkladu.
37. Súd úvodom uvádza, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje
samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad
dobromyseľnosti, s ktorú je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Samotná dobrá viera

nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe
ktorého mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je
absolútne neplatný. V tomto rozsahu je pritom judikatúra na Slovensku vzácne jednotná (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/115/2016, z 28. júna 2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Cdo 223/2016, z 26. januára 2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 107/2011, z 30. mája
2012, uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 50/2010, z 10. februára 2010)
38. V danom kontexte vo vzťahu k prevodu a prechodu vlastníctva treba upozorniť na tie prípady, kedy
možno takýmto spôsobom nadobudnúť vlastníctvo aj od nevlastníka. Tieto prípady síce pripomínajú
originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, pretože sa tu neaplikuje zásada „nemo plus iuris ad
alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má),
avšak osoby konajúce v nich sa domnievajú, že dochádza k riadnemu prevodu alebo prechodu
vlastníctva, teda nadobúdatelia sú presvedčení, že nadobúdajú vlastníctvo derivátnym a nie originárnym
spôsobom. Dobromyseľnosť nadobúdateľov je pritom nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo
bolo nadobudnuté aj od nevlastníka. Táto dobromyseľnosť je súčasne aj zvýraznená vo všetkých
zákonných ustanoveniach, ktoré výslovne umožňujú nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka [§ 446
OBZ, § 486 OZ, § 93 ods. 3 ZoKV, § 140 ods. 2 písm. l) EP].
39. V zmysle Uznesenia sp. zn. 1VObdo/2/2020 veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 4 2021 má súd zato, že na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho
podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu
zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú
osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré
upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výkladu, podľa ktorého už len sama evidencia
vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že
je vlastník.
40. Najvyšší súd sa v uznesení vyjadril aj k otázke záväznosti a hodnovernosti údajov katastra. Aj
keď dôvera v rozhodnutia orgánov štátu a verejnej moci je súčasťou princípu právnej istoty, správnosť
týchto údajov nemôže byť vnímaná v každom konkrétnom prípade a právna istota môže byť prelomená
konkrétnou právnou úpravou.
41. V súvislosti s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností sa toto prejavuje v ust. § 70 ods. 1
katastrálneho zákona, podľa ktorého možno údaje v katastri považovať za pravdivé len dovtedy,
kým sa preukáže opak. Rozhodnutie o povolení vkladu teda nepredstavuje nevyvrátiteľnú domnienku
o existencii vlastníckeho práva alebo iného zapisovaného práva konkrétnej osoby k danej nehnuteľnosti.
42. Pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom
v katastri. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od
toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza
napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata
možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako
výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča
podľa § 486 Občianskeho zákonníka predpisy/SK/ZZ/1964/40/>) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže
nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla
nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné
zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj
v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej
moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe

princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/115/2016)
43. Vec prejednávajúci senát zastáva názor, ktorý vychádza aj naďalej zo zásady, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. K odlišným záverom nevedie de lege lata ani zásada
hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu
istotu v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení § 70 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon). „V zmysle tejto zásady platí, že čo je zapísané v katastri nehnuteľností, to sa
považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku,
ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t.j.
údaje prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak“ (viď bližšie rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2012). Podľa presvedčenia vec prejednávajúceho senátu vtedy, keď zápis
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu [napriek (prípadnej) dobrej
viere osoby zapísanej ako vlastník] nad evidovaným stavom. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3
Cdo 223/2016)
44. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že došlo porušeniu katastrálneho zákona
zamestnankyňou Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru A. B., ktorá vykonala zásah do
programových aplikácií katastra a bez akéhokoľvek právneho titulu uskutočnila zmenu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, t. j. k pozemku parcely registra
„EKN“ č. 4-72/245, orná pôda o výmere 1912 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/324, orná pôda
o výmere 931 m2, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., I. C. a k
pozemku parcely registra „EKN“ č. 4-72/341, orná pôda o výmere 111.121 m2, parcely registra „EKN“
č. 4-72/342, orná pôda o výmere 21.575 m2 a parcely registra „EKN“ č. 4-72/376, orná pôda o výmere
18.672 m2 zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. H. , obec F. G. H., I. C..
45. Skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom rozporované, a preto ich
súd považoval podľa ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné.
46. Súd mal z predložených listinných dôkazov (obžaloba Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. 1Kv
52/19/8800-90 zo dňa 13.5.2021) za nesporné to, že A. B. sa priznala k porušeniu zákona kedy
uviedla, že technický prevod pozemkov zadministrovala tak, že ako zamestnankyňa správy katastra
nehnuteľnosti v C., mala na starosti zápis práv k nehnuteľnostiam a do katastrálneho operátu fiktívne
natipovala tituly nadobudnutia týchto pozemkov. Rovnako mal súd z predložených listinných dôkazov
za nesporné to, že J. B. priznal vinu k 17 prevodom, ktoré neoprávnene vykonala A. B..
47. Podľa názoru súdu dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť údaja zapísaného v
katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že
mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany tomuto právu), nakoľko bolo v konaní
preukázané, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom
prevádzanej nehnuteľnosti. K zmene vlastníka prevádzanej nehnuteľnosti de iure sa okrem povolenia
vkladu vyžaduje aj existencia platnej zmluvy a existencia vlastníckeho práva prevodcu. Samotná faktická
zmena zápisu v katastri nehnuteľností nie je sama o sebe dostatočným podkladom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva. Dobrá viera nadobúdateľa vlastníckeho práva je významná len v zákonom výslovne
uvedených prípadoch. V iných prípadoch je relevantná len pre nároky podľa § 126 ods. 2 a § 129 ods.
1 občianskeho zákonníka.
48. Súd ma na základe vykonaného dokazovania zato, že A. B., ako pracovníčka orgánu katastra,
svojim svojvoľným zásahom do programových aplikácií katastra, ktorý viedol k zmene vlastníckeho
zápisu, porušila jednak základné zásady katastra, na ktorých je založená celá jeho právna úprava,
ako aj ustanovenia katastrálneho zákona vzťahujúce sa na vklad a záznam vlastníckeho práva do
katastra. Protiprávne konanie zamestnankyne katastra a J. B. tak podľa názoru súdu viedlo k porušeniu
vlastníckych práv dotknutého pôvodného majiteľa nehnuteľností – C. F.. Tieto skutočnosti vyplynuli z
vykonaného dokazovania.
49. Súd tak mal zato, že žalobca predloženými dôkazmi hodnoverne preukázal, že došlo k zmene zápisu
vlastníckeho práva z oprávneného vlastníka C. F. na J. B. bez akéhokoľvek právneho titulu resp. na
základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2010 a rozhodnutia Správy katastra Michalovce číslo

V 2381/10 zo dňa 23.9.2010, pričom následne J. B. previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2018 a rozhodnutia Správy katastra Michalovce číslo č.
V 3454/2018 zo dňa 6.11.2018.
50. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že právny úkon, na základe ktorého
mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti sú absolútne
neplatné, čo má za následok, že v danom prípade nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva
od nevlastníka, v danom prípade od J. B., ktorý vlastnícke právo nikdy legálne nenadobudol, a preto aj
jeho nasledovný právny úkon – prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného bol teda urobený
v rozpore so zákonom, a preto je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
51. Podľa názoru súdu všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne
preukazujú, že bola porušená zásada nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse haberet, čiže
nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než sám má.
52. Žalobca podľa názoru súdu dostatočne preukázal dôvodnosť žaloby, pričom súdu doložil relevantné
dôkazy, ktoré preukazovali jej dôvodnosť a teda uniesol dôkazné bremeno. Súd tak má zato, že
dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo žalobe vyhovel.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení o trovách konania žalobca bol v konaní plne
úspešný a patril by mu nárok na náhradu trov konania. Žalobca však v konaní nežiadal priznať nárok
na náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.