{"guid": "367ce0ed-d67d-4bfb-bb2d-a58147af3a45:9f83e529-7584-43e8-8fc4-3741db6af1e1", "ecli": "ECLI:SK:OSMI:2025:7725201619.3", "spisova_znacka": "14C/27/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 14C/27/2025 z 24. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Michalovce z 24. novembra 2025, sp. zn. 14C/27/2025, ECLI:SK:OSMI:2025:7725201619.3", "identifikacne_cislo": "7725201619", "sud": {"guid": "sud_151", "nazov": "Okresný súd Michalovce", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-michalovce"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Červeňák", "sudca_id": 2295, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-cervenak-2295", "datum_vydania": "2025-11-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f83e529-7584-43e8-8fc4-3741db6af1e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMI:2025:7725201619.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7725201619.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSMI:2025:7725201619.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Michalovce\n14C/27/2025\n7725201619\n24. 11. 2025\nJUDr. Vladimír Červeňák\nECLI:SK:OSMI:2025:7725201619.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Michalovce v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., právne\nzast.: drábiková&partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Košická 49, 821 09 Bratislava proti\nžalovanému: Polskie Linie Lotnicze LOT S..A., so sídlom ul. Komitetu Obrony Robotników 43, 021 46\nVaršava, Poľsko, o zaplatenie 250,00 Eur s prísl. takto\nrozhodol:\nI. Súd konanie z a s t a v u j e .\nII. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 29.04.2025\ndomáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250,- Eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov\nkonania, titulom nároku na náhradu za meškanie letu.\n2. Okresný súd Michalovce vydal dňa 10.06.2025 európsky platobný rozkaz, č.k. 14C/27/2025-34,\nktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 250 Eur s príslušenstvom. Predmetný\neurópsky platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 23.06.2025.\n3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.07.2025 podal žalovaný odpor proti vydanému\neurópskemu platobnému rozkazu, v nadväznosti na čo súd v súlade s čl. 17 nariadenia (ES) č. 1896/2006\nvo veci pokračoval v súlade s vnútroštátnym civilným súdnym konaním podľa Civilného sporového\nporiadku.\n4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2025 (spolu s listinnými dôkazmi) sa žalovaný vyjadril\nk žalobe v ktorej uviedol, že žalobca mal pôvodne rezerváciu na let LO518 Košice –Varšava, odlet o 05:15\nLT, prílet o 06:25 LT, a LO6 Varšava – JFK, odlet o 12:25 LT, prílet o 15:45 LT, dňa 03.06.2023. Let LO518\nbol zrušený z dôvodu mimoriadnych okolností – zrážky s vtákom. Cestujúci priletel do cieľovej destinácie\n(JFK) podľa pôvodného plánu – letom LO6 dňa 3.júna 2023 (bez 3-hodinového meškania). Žalovaný\nďalej uviedol, že podľa jeho názoru, preto cestujúci nemá nárok na náhradu škody. Zároveň uviedol,\nže táto záležitosť je premlčaná. Let LO518 mal byť realizovaný 3.júna 2023. Sťažnosť v tejto veci bola\npodaná leteckému dopravcovi 19. marca 2025, čo je viac ako 6 mesiacov neskôr. Keďže let LO518 bol\ndatovaný 3.júna 2018 (žalovaný zrejme omylom uviedol nesprávne rok), a právo u leteckého dopravcu\nbolo uplatnené až 19.marca 2025. Podľa žalovaného nárok žalobcu zanikol a právo je premlčané. Podľa\nust. §763 ods.3 musí cestujúci svoje právo uplatniť najprv u dopravcu, čo musí urobiť bez zbytočného\nodkladu (poriadková lehota), najneskoršie však do 6 mesiacov. Lehota 6 mesiacov je prekluzívna\n(prepadná). Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že žalobca nemá nárok na odškodné a navrhol,\naby súd žalobu zamietol, a aby žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť náklady konania v súlade\ns právnymi predpismi.\n\n5. Vyjadrenie žalovaného súd zaslal žalobcovi dňa 17.11.2025 na písomné vyjadrenie. Následne\npodaním zo dňa 21.11.2025 žalobca prostredníctvom svojho právneho záastupcu doručil súdu\nspäťvzatie žaloby a návrh na nepriznanie náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21.11.2025 žalobca\nvzal žalobu späť a žiadal, aby súd konanie v celom rozsahu zastavil v zmysle čl. 17 ods. 1 Nariadenia\n(ES) č. 1896/2006 a prísl. ustanovení vnútroštátneho procesného práva, keďže si neželá v konaní\npokračovať. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.\nUviedol, že žalobca si uplatnil nárok na kompenzáciu priamo u žalovaného. Žalovaný však na túto\nvýzvu vôbec nereagoval – ostal nečinný a neposkytol žiadnu súčinnosť ani stanovisko, že predmetný\nnárok neuznáva. Žalobcovi teda nezostalo iné, než domáhať sa svojho práva súdnou cestou, a preto\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Až po začatí\nsúdneho konania sa žalovaný vyjadril k veci, a to v odpore k podanému návrhu na vydanie európskeho\nplatobného rozkazu. Žalobca uviedol, že práve pasivita žalovaného v mimosúdnej fáze prispela k\nvyvolaniu tohto súdneho konania. Žalobcovi teda nezostalo iné riešenie, než uplatniť svoj nárok súdnou\ncestou. Išlo o poslednú možnosť, ako získať rozhodnutie a zistiť, na základe akých dôvodov žalovaný\nodmieta plniť požadovanú kompenzáciu. Samotné konanie na súde bolo vyvolané pasivitou žalovaného\nv mimosúdnej fáze. Nebyť jeho nečinnosti, spor sa mohol vyriešiť bez zaťaženia súdov. Až vďaka\nsúdnemu procesu sa žalobca dozvedel konkrétne dôvody, pre ktoré nemá nárok na kompenzáciu.\nŽalovaný mu tieto dôvody neposkytol dobrovoľne, ani po predžalobnej výzve právneho zástupcu\nžalobcu. Táto situácia poukazuje na asymetriu medzi stranami - žalovaný (veľká spoločnosť) disponoval\ninformáciami a právnym aparátom, no odmietol komunikovať, kým žalobca ako spotrebiteľ musel\nvynaložiť čas a prostriedky na súdne konanie len preto, aby získal odpoveď. Žalobca zároveň uviedol,\nže je neprípustné, aby súd sankcionoval spotrebiteľa za to, že sa domáha svojich práv, a to priznaním\nnákladov právneho zastúpenia veľkého leteckého dopravcu na jeho ťarchu. Žalovaný je podnikateľský\nsubjekt s dostatočnými finančnými, aj personálnymi zdrojmi na vybavovanie spotrebiteľských nárokov\n- mal možnosti spor vyriešiť, či vysvetliť mimosúdne. Namiesto toho zvolil postoj ignorácie, a následne\nžiadal preplatenie advokátskych trov, keď bol nútený reagovať až na žalobu. Takéto konanie nemôže\npožívať súdnu ochranu do tej miery, aby ešte žalovanému prináležala odmena za právne služby na úkor\nžalobcu. Uloženie povinnosti hradiť trovy konania za týchto okolností fakticky demotivuje spotrebiteľov\nod uplatňovania ich práv a podporuje nečinnosť veľkých spoločností v mimosúdnej komunikácii, čo je\nv rozpore so zásadami spravodlivosti.\n6. Žalobca vo vyjadrení zároveň poukázal na § 257 CSP „súd výnimočne neprizná náhradu trov\nkonania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\" Uviedol, že toto zákonné ustanovenie\npredstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a dáva súdu možnosť, aby v\ncelkom výnimočných prípadoch neuložil neúspešnej strane povinnosť nahradiť trovy úspešnej strane. K\nuvedenej problematike sa vyjadril v niekoľkých svojich stanoviskách aj Ústavný súd Slovenskej republiky,\nnapr. v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 422/2018-14 je objasnené, že ustanovenie\n§ 257 CSP teda umožňuje súdu v medziach zákona nepriznať náhradu trov konania tej strane, ktorej\nby inak podľa výsledku sporu prislúchala. Dôvodom na takéto výnimočné rozhodnutie však môžu byť\niba okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom zákon tieto okolnosti nekonkretizuje ani len príkladmo.\nSúdna prax však dovodila, že pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa treba\nprihliadať najmä na pomery a postoj oboch strán sporu a na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu\nnárokov. Inými slovami, treba vyhodnotiť aj príčiny a správanie účastníkov pred začatím konania, ktoré\nvyústili do sporu, a zvažovať, či by striktné uplatnenie zásady úspechu v takom prípade neviedlo k\nneprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. V predmetnom konaní, žalobca poukazuje na\nexistenciu práve takých výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa. Konkrétne ide o postup\nžalovaného v predžalobnej fáze, ktorý je podľa názoru žalobcu významným dôvodom, prečo by nemala\nbyť žalovanému ako úspešnej strane priznaná náhrada trov konania. Je nesporné, že žalobca sa pred\npodaním žaloby pokúsil spor vyriešiť mimosúdne - žalovaného písomne vyzval na plnenie a poskytol mu\npriestor na dobrovoľné odstránenie protiprávneho stavu. Žalovaný však túto šancu ignoroval, na výzvu\nnijako nereagoval a neposkytol vysvetlenie ani nápravu. Okolnosťou, ktorá viedla k súdnemu uplatneniu\nnároku, tak bola práve nečinnosť žalovaného v predžalobnej etape. Ak by žalovaný bol reagoval riadne a\nvčas, nemuselo dôjsť k zaťaženiu súdu týmto sporom. Žalobca zdôraznil, že takéto konanie žalovaného\n(pasivita a nezáujem o mimosúdne riešenie) je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania.\n7. Podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1896/2006, ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku\n8,súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom\n\nvzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V. Do tridsaťdňovej lehoty sa nezapočítava čas, počas\nktorého navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh.\n8. Podľa čl. 17 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1896/2006, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku\n16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho\nobčianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto\nprípade. Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného\nrozkazu, nič vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom\nobčianskom súdnom konaní. Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania v\nzmysle odseku 1 sa riadi právom členského štátu pôvodu. Navrhovateľ je oboznámený so skutočnosťou,\nči odporca podal odpor a o akomkoľvek pokračovaní konania ako riadneho občianskeho súdneho\nkonania.\n9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže\nvziať žalobu späť.\n10. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá\nspäť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí\nvo veci samej.\n11. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas\nžalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného\npredpisu.\n12. Žalobca má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť. Späťvzatie\nnávrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v\nokamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Na základe nepochybnej vôle žalobcu konanie\nzastaviť, ako aj na základe vyššie uvedených ustanovení, súd konanie zastavil. Súhlas žalovaného súd\nnezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním.\n13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n14. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná\nnáhradu týchto trov protistrane.\n15. Späťvzatie žaloby vyplýva z dispozičného oprávnenia žalobcu (dominus litis). Ak v dôsledku\nspäťvzatia žaloby dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu potom pri rozhodovaní o\ntrovách konania skúmať, procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách,\nteda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre\nsprávanie žalovaného (spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania), potom je\npotrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral\nspäť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno\npričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.\n16. Späťvzatie žaloby je teda dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na\nprejednaní uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho\nnávrhu nebude súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť\nspäťvzatie žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade\ntrov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.\n17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil,\nže konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky\nnáhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska\nzastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho\n\nhľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku\nsa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie\nbolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním\nžalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom\nnie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním\nvo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania\nžalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle\nspočívajúci v späťvzatí návrhu. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z\nhmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať\nz procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám\nnavrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom\nsúd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie.\n18. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak\nexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n19. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z\nakého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami\nsporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje\nodchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady\nzodpovednosti za zavinenie ( ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd výnimočne neprizná\nnáhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať\nneúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik\ntrov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia, preto negatívne\ndopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.\n20. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane\nsporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude\nmusieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom.\n21. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť z dôvodu tých skutočností, ktoré mu neboli známe pred\npodaním žaloby a dozvedel sa ich až z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.11.2025, ktorým podaním sa\nžalovaný vyjadril k žalobnému návrhu (vzhľadom na podaný odpor veci). Pričom žalovaný vo svojom\nvyjadrení zo dňa 03.11.2025 poukázal na premlčanie uplatňovaného nároku.\n22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 257 CSP. Vychádzajúc\nz vyššie uvedeného súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa (§257 CSP), ktoré súd videl v povahe veci, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu\npráva na súde, v procesnom správaní a postoja strán sporu, teda pri zohľadnení samotnej procesnej\nsituácie, za ktorej došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom, okolností, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby,\nako i okolností na strane strán sporu súd, pričom zobral do úvahy okolnosti, ktoré viedli žalobcu k\nuplatneniu jeho nároku na súde, ako aj postoj žalovaného v konaní (v podiele oboch strán na vzniku\na priebehu sporu).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na tunajší\nsúd.\nV zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}