Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 21Er/255/2007 z 21. 5. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Martin z 21. mája 2026, sp. zn. 21Er/255/2007, ECLI:SK:OSMT:2026:5707202587.2 Okresný súd Martin | 21Er/255/2007 | ECLI:SK:OSMT:2026:5707202587.2 | 2026-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/09c8eef0-1fa8-4eff-b62d-4f3318fe0b05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMT:2026:5707202587.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Martin 21Er/255/2007 5707202587 21. 05. 2026 JUDr. Alena Káčeriková ECLI:SK:OSMT:2026:5707202587.2 Uznesenie Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/X, XXX XX G. proti povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné na A. B. za obdobie od 01.07.2006 do 31.08.2006 vo výške 53,11 eur, bežné výživné vo výške 43,15 eur mesačne od 01.09.2006, zaplatiť zameškané výživné na D. B. za obdobie od 01.07.2006 do 31.08.2006 vo výške 39,83 eur, bežné výživné vo výške 36,51 eur mesačne od 01.09.2006, náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58 eur a trovy exekúcie, takto rozhodol: I. Exekúciu zastavuje. II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. odôvodnenie: 1. Oprávnení, v tom čase maloletí, zastúpení zákonným zástupcom – matkou, podali dňa 27.02.2007 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorým sa domáhali vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na podklade exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 8P 163/2005- 60 zo dňa 22.06.2006. Dňa 05.03.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami na podklade ktorej tunajší súd vydal dňa 20.03.2007 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5506 045414* na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnených a dňa 30.03.2007 ho doručil súdnemu exekútorovi. Náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa stal súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai. 2. Súd za účelom zistenia efektívnosti a účelnosti vedenia exekúcie a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnení dosiahli plnoletosť, vyzval súdneho exekútora na poskytnutie informácie o stave exekučného konania, najmä na podanie správy o šetrení majetkových pomerov povinného a zároveň aj na oznámenie výšky neuhradeného zostatku na exekúcii. Súdny exekútor v podaní označenom ako ,,Odpoveď na výzvu - výživné“ doručenom súdu dňa 10.02.2026 oznámil, že v danom konaní neeviduje úhrady povinného, podľa aktuálnych informácií povinný nie je zamestnaný. Rovnako súd vyzval oprávnených na oznámenie, aký je stav vymáhania výživného, či nárok na bežné výživné ešte trvá a či trvajú na pokračovaní vo výkone exekúcie vzhľadom na svoje sociálne a majetkové pomery v celom rozsahu voči povinnému. Oprávnený 2/ e-mailom zo dňa 01.03.2026 súdu oznámil, že ohľadom výživného sa nevie veľa vyjadriť, nakoľko to bolo už dávno, veľa chodil s mamou po polícii a boli aj u súdneho exekútora, potom dlh splácal a asi sa to aj všetko vyriešilo, nakoľko na to už aj zabudol. Mesto C. v podaní označenom ako ,,Žiadosť o doručenie písomnosti – A. B., nar. XX.XX.XXXX - odpoveď“ doručenom súdu dňa 24.03.2026 zaslalo ako prílohu oznámenie o uložení zásielky pre adresáta oprávneného 1/, ktoré bolo zverejnené na úradných tabuliach mesta Levice od 23.02.2026 do 10.03.2026 a nedoručenú obálku. Súdny exekútor v podaní označenom ako ,,Odpoveď na výzvu“ doručenom súdu dňa 02.04.2026 zaslal ako prílohu lustrácie povinného. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný je nezamestnaný, nepoberá dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku v nezamestnanosti, nemocenskú dávku. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo ďalej zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa výsledku lustrácie v bankách nemá vedený bankový účet. Preverením vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností bolo zistené, že povinný je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese J. K. L., katastrálne územie J. D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v spoluvlastníckom podiele 7/20736 a liste vlastníctva č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 7/20736 a na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese J. K. L., katastrálne územie J. D., zapísanej na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 7/20736. Súdny exekútor v podaní označenom ako ,,Odpoveď na výzvu“ doručenom súdu dňa 12.05.2026 oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje. 3. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK, tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 4. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 6. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. 7. Vedená exekúcia je starou exekúciou v zmysle § 1 ods. 2 ZoUNEK. Súd má zo spisu preukázané, že predmetom výkonu rozhodnutia je zameškané výživné a bežné výživné. Z dôvodu existencie výnimky podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, teda že ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK k 01.01.2020 uplynutím rozhodnej doby 5 rokov od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi. 8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 11. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. 12. Súd lustráciou v súdnom registri a z podania správy súdneho exekútora mal za preukázané, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vykonal šetrenia majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Podľa katastra nehnuteľností povinný je vlastníkom nehnuteľností v malom spoluvlastníkom podiele 7/20736, nejde však o majetok, z ktorého by reálne mohli byť uspokojené aspoň trovy exekúcie, nakoľko tento majetok podľa výpisov z listov vlastníctva, sa javí ako nepredajný. Súd podotýka, že ide o pomerne malé spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ich predaj tretím osobám je veľmi nepravdepodobný. Zároveň súd uvádza, že podľa výpisov z listov vlastníctva v predmetnom exekučnom konaní exekučné záložné právo ani zriadené nebolo. V rámci exekučného konania teda nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by podliehal exekúcii a z ktorého by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávnených a trovy exekúcie. V tejto exekúcii súd vzal do úvahy aj to, že exekúcia je vedená od roku 2007, pričom doposiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť reálne postihnuté exekúciou. Súd zároveň toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. Za takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že tohto času nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. 13. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania súdu. Ak v uvedenom čase má súd preukázanú nemajetnosť povinného ako objektívnu okolnosť, je povinný exekúciu zastaviť. Súd konštatuje, že zisťovaniu majetku povinného bola venovaná dostatočná doba, nakoľko exekučné konanie je vedené po dobu viac ako 19 rokov. 14. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávnených, ktorí môžu mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení – lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. 15. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto pokračovanie v exekúcii je nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku a teda vedenie exekúcie je aj pre oprávnených nehospodárne. Pokračovaním v konaní sa iba navyšujú trovy súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na to, aby súd rozhodol v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a exekúciu zastavil. 16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 17. Ďalej súd pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie. 18. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 19. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. 20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). 21. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje. 22. V súlade s vyššie uvedeným, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.