{"guid": "a1960293-13b7-4abe-b97c-8f5c98e072c1:7d14a3b0-3a22-4f55-826e-0513b7497663", "ecli": "ECLI:SK:OSNO:2025:5825010076.2", "spisova_znacka": "4T/12/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/12/2025 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Námestovo z 26. júna 2025, sp. zn. 4T/12/2025, ECLI:SK:OSNO:2025:5825010076.2", "identifikacne_cislo": "5825010076", "sud": {"guid": "sud_136", "nazov": "Okresný súd Námestovo", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-namestovo"}, "sudca": "Mgr. Vanda Mikulášová", "sudca_id": 2680, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vanda-mikulasova-2680", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3", "nazov": "§ 207 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-207", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-49", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d14a3b0-3a22-4f55-826e-0513b7497663", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNO:2025:5825010076.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSNO:2025:5825010076.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSNO:2025:5825010076.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Námestovo\n4T/12/2025\n5825010076\n26. 06. 2025\nMgr. Vanda Mikulášová\nECLI:SK:OSNO:2025:5825010076.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti\nobžalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,\nods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona, na hlavnom\npojednávaní konanom dňa 26.06.2025 v Námestove, takto\nrozhodol:\nObžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., adresa na doručovanie C. X, B. – D., slobodný,\nna slobode,\nsa\n\nuznáva\n\nza\n\nv i n n é h o, ž e\n\nako rodič v B. a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od mesiaca november 2023 do súčasnosti\nnapriek zákonom stanovenej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo\nZákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení a ktorej rozsah bol upravený rozsudkom Okresného\nsúdu Námestovo spisová značka 12P/2/2023-57 zo dňa 15.08.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 25.10.2023 a vykonateľnosť dňa 25.10.2023, na základe ktorého je povinný prispievať na výživu\nmaloletej E. r. 2013 sumou 90,- €/mesačne, maloletého F. r. 2017 sumou 70,- €/mesačne a maloletého A.\nA. 2020 sumou 70,- €/mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci, tak túto svoju vyživovaciu povinnosť\nsi neplní ani v minimálnej výške s výnimkou mesiaca december 2023, kedy uhradil sumu 2.230,- €,\nfebruár 2024, kedy uhradil sumu 230,- €, júl 2024, kedy uhradil sumu 140,- €, február 2025, kedy\nuhradil sumu 240,- € a takto konal aj napriek tomu, že v skúmanom období nebol poberateľom dávky v\nhmotnej núdzi ani ako poberateľ štátnych sociálnych dávok, bol vedený ako uchádzač o zamestnanie\naž od 26.02.2024 a od 03.03.2025 je zamestnaný v spoločnosti G. H. - H., pričom v skúmanom\nobdobí nevyvinul dostatočné úsilie na získanie si vhodného zamestnania a s tým spojeného finančného\nohodnotenia, ktoré by mu umožnilo pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti, čím mu takto vznikol\ndlh na výživnom voči oprávnenej B. I. r. 1993 vo výške 1.760,- € a takto konal na viacerých osobách,\nteda\nnajmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a\nčin spáchal závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách),\ntým\n\nspáchal\n\nprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom\nna ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona.\n\nZa\n\nto\n\nsa\n\nodsudzuje\n\nPodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.\nPodľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.\nodôvodnenie:\nProkurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 19.02.2025 na A. A. obžalobu pre prečin\nzanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na\nustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.\nObžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po\npoučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je\nneodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.\nSamosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c,\nd, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať,\nprečítala.\n§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za\nvinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.\n§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve\nna obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť\no spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.\n§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.\nObžalovaný uviedol - áno.\n§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon\nustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol – áno.\n§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,\nktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného\nzákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol – uznal som vinu za\nspáchaný skutok.\nVzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, súd\nuznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera\nspáchanie skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 18.02.2025 č. Pv\n465/24, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/\nTrestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného\nporiadku súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa\nnevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.\nObžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že je slobodný. Má 3 vyživovacie povinnosti. Spolu s mamou\nbýva na ubytovni. Od marca 2025 je zamestnaný ako údržbár. Mesačne si zarobí okolo 240,- Eur,\nnakoľko pracuje len 40 hodín mesačne. Do marca robil na fuškách. Nevedel, koľko mesačne zarobil,\nale bolo to málo. Má exekúciu na výživnom a zablokovaný účet. Nikdy nebol súdom trestaný, ani\npriestupkovo riešený. Od roku 2019 pracoval v spoločnosti J., avšak v roku 2020 utrpel úraz a bol až do\nnovembra 2023 práceneschopný. Potom bol až do marca 2025 vedený na úrade práce. Zamestnanie\nsi nemohol nájsť kvôli zrasteným prstom na rukách. Návrh na zníženie výživného si nepodal, lebo\nnevedel, kde sa to podáva. Uviedol, že za ubytovňu platia 200,- Eur. Mama príjem nemá. Pomáha\nim sestra. Okrem ubytovania majú s mamou výdavky iba na jedlo. Matke maloletých detí poslal dvakrát\n\n50 alebo 60,- Eur. Posielal to poštou. Uviedol, že pracuje v spoločnosti H., ktorej majiteľkou je I. H..\nS ekonómkou v spoločnosti sa dohodol, že mu budú mesačne strhávať 130,- Eur.\nSvedkyňa B. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej obžalovaný vo februári 2025 zaplatil 240,- Eur\na odvtedy nezaplatil nič. Uviedla, že býva v K. v 3-izbovom byte, poberá náhradné výživné vo výške 230,Eur a prídavky na 3 deti vo výške 180,- Eur. Minulý rok obžalovaný doniesol deťom darčeky na Mikuláša\na na Vianoce. S deťmi sa nestýka, pretože k nemu nechcú ísť. Staršie dve deti, od minulého roka ako\ntam boli naposledy, k nemu nechcú ísť. Najmladší ho ani nepozná. Uviedla, že je doma na predlženom\nrodičovskom príspevku a býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej pomáha s výživou detí, ktoré\nv dôsledku neplatenia výživného netrpeli núdzou.\nSúd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov\na to listinných podklady k platbám výživného, výpisu z REGOB, potvrdenia o návšteve školy, správy\nOkresného súdu Námestovo s prílohami, správy Sociálnej poisťovne, správy ÚPSVaR B., správy\nÚPSVaR L., správy Okresného úradu B., odbor živnostenského podnikania, správy Centrálneho registra\nexekúcií, lustrácie kataster, lustrácie zbraní, správy Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, správy\nmesta B., správy mobilných operátorov, správy B. M., psychiatrická ambulancia, správy J., C., správy\nH. – I. H., aktuálneho odpisu RT a aktuálneho výpisu z registra priestupkov.\nPrečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom\nna ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov\nsi úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania\n(na viacerých osobách).\nS poukazom na vyhlásenie obžalovaného v rámci ktorého nepoprel spáchanie skutku, ako aj vzhľadom\nna výpoveď svedkyne B. I. nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného a preto po doplnení skutku\no platbe z februára 2025 vo výške 240,- Eur a úprave dlhu na výživnom na sumu 1.760,- Eur, ho uznal za\nvinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s\npoukazom na ust. § 138 písm. j/ Trestného zákona.\nTrest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje\nprvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu\nživotu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok\ngenerálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).\nUž Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje\nprincíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými\nzáujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti\nmedzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu\nzdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj\nkeď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté\nmantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu\npodľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje\nnajcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné\nvyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším\nprincípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a\nvýchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať\nprincíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické\nvýchodiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny\nani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.\nexemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom\nindividuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde\nje zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa\núčelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať\nrovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa.\n\nCieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného\nčinu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že\npáchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho\nštátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie\ntrestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa,\naby nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou,\na teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.\nZ uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako\nbezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým\ntrestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.\nNeprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od\ntrestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť\nnegáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V zmysle\nzákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným\nčinom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy.\nTrest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný\nmechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky\nprimeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu\nje preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného\ninštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na\nspáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom\nnapraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým\nje vždy len primeraný trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto\ntresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za\nnespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť\nzo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných\núčinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu\nako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k\ntakejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno\npovažovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.\nV rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,\nktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom\nkonkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi\nskutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho\nvýmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,\nrodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je\ncelkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických\nvlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu\ntrestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie\nsúdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z\njednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné\na dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného\nuváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri\nhodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú\npredovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej\ni dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé,\njasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie\ntak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému\npostupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.\nSúd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho výmery\nnásledne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti\na občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného,\nktorý nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/\n\nTrestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, súd vyhodnotil\naj vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku.\nPriťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.\nV danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je\nprimeraným trestom trest vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej\ndoby na 24 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov\nvzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia\nrozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )\nOdvolanie môžu podať:\n- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech\nobžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli\nobžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)\n- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech\n(§ 308/2 Tr. por.)\n- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre\nnesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)\n- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa\npriamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony\nalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti\njeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)\n- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého\nobžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)\n- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§\n307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,\nodvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)\n- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)\nOsoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že\ntaký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak\ntoto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}